Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pfizer v USA žiada o schválenie vakcíny pre deti do päť rokov

Konzorcium Pfizer/BioNTech v utorok oznámilo, že americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) požiadalo o schválenie na núdzové použitie vakcíny proti koronavírusu určenej pre deti vo veku od šiestich mesiacov do piatich rokov. Informovala o tom v stredu agentúra AFP.

V prípade schválenia to bude prvá očkovacia látka v USA prístupná pre túto vekovú skupinu obyvateľstva, pripomína AFP. Ak FDA  použitie vakcíny odobrí, zasadne poradný výbor Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Ten podľa AFP rozhodne, či podávanie vakcíny odporučí.

Nemecká spoločnosť BioNTech a americký koncern Pfizer podľa svojich vyjadrení už začali s odosielaním oficiálnej žiadosti.

Úrad FDA na Twitteri napísal, že zo zástupcami spoločností dňa 15. februára uskutoční prostredníctvom videokonferencie stretnutie s cieľom posúdiť ich žiadosť.

"Prioritou úradu je mať pre pre túto vekovú skupinu detí k dispozícii bezpečnú a účinnú vakcínu," povedala úradujúca komisárka FDA Janet Woodcocková.

Generálny riaditeľ farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albert Bourla povedal, že konzorcium sa usiluje dosiahnuť schválenie podania dvoch dávok svojej vakcíny. Vyjadril však presvedčenie, že bude potrebná aj tretia na dosiahnutie vysokého stupňa ochrany pred súčasnými a možnými ďalšími variantmi vírusu.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Žilinka píše Hegerovi: Nerozhodujem sa podľa predstáv politikov. Nepodľahnem tlaku médií

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa v otvorenom liste adresovanom predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) dôrazne ohradil voči tvrdeniam, že je štítom v rukách opozície. Opakované vyjadrenia šéfa kabinetu považuje za nenáležité a argumentačne nepodložené. Odmieta, aby bola prokuratúra a prokurátori zaťahovaní prostredníctvom vyjadrení politikov do politického boja. Hegera žiada o odbornú, vecnú a konštruktívnu diskusiu.

"Ubezpečujem vás, že som nikdy nerozhodoval a ani nebudem rozhodovať podľa predstáv alebo želania politikov, bez ohľadu na to, z ktorej časti politického spektra pochádzajú a nepodľahnem ani tlaku médií, verejnej mienky či kohokoľvek iného," vyhlásil Žilinka v otvorenom liste. Premiérove vyjadrenia môžu podľa neho narušiť dôveru verejnosti nielen v osobu generálneho prokurátora, ale aj všetkých prokurátorov a prokuratúry SR.

"Iba korektná a pokojná komunikácia, bez vnášania politických názorov a používania politicky podmienených floskúl, môže napomôcť dobrej a vzájomne prospešnej spolupráci medzi ústavnými činiteľmi," zdôraznil generálny prokurátor. V tejto súvislosti zopakoval, že jeho jediným imperatívom je zákonnosť a napĺňanie úloh prokuratúry.

 "Je správne, že sa pán Žilinka v otvorenom liste predsedovi vlády prihlásil k záväzkom správať sa pri výkone funkcie nestranne a nezávisle na vôli politických strán a ochraňovať zákonnosť v SR tak, ako mu to ukladá zákon," uviedla premiérova hovorkyňa Ľubica Janíková. Dodáva, že takýto otvorený list by mal Žilinka adresovať aj "predstaviteľom opozície, ktorí operujú jeho menom a využívajú ho pri snahách deštruovať právny štát".

(tasr)

Minúta  |  

Maďari majú päťkrát lacnejší plyn, vyhlásil Putin. Orbán mu pri návšteve Moskvy ďakoval

Po nemeckých a amerických ministroch do Moskvy zavítal maďarský premiér Viktor Orbán. Kým západní politici sa zameriavali na napätie na Ukrajine, Orbán sa sústredil na energetiku. Ruskému prezidentovi ďakoval za nízke ceny plynu.

Maďarsko vďaka vlaňajšiemu kontraktu platnému do roku 2036 teraz nakupuje plyn „päťkrát lacnejšie, ako je trhová cena v Európe“, vyhlásil pri stretnutí s Orbánom ruský líder Vladimir Putin. Informoval o tom portál týždenníka Echo24. Putin tiež spomenul predaj dvoch miliónov dávok vakcíny Sputnik do Maďarska.

„Vzhľadom na to, že celá Európa momentálne prežíva energetickú, presnejšie plynovú krízu, bolo veľmi dôležité, aby sme uzavreli dlhodobé kontrakty. Ďakujeme za to, že sme ich podpísali. Pri dnešnom stretnutí by som chcel dosiahnuť zvýšenie objemu dodávok,“ povedal podľa agentúry TASS Orbán.

Maďarský premiér pred cestou do Moskvy uviedol, že najdôležitejšou témou stretnutia pre neho budú ekonomické vzťahy. „Chcel by som dosiahnuť, aby sme dostali z Ruska viac zemného plynu, okrem toho ale budeme hovoriť aj o európskej bezpečnostnej situácii. Záujmom Maďarska je mier.“

Na druhej strane Orbán vyhlásil, že o návšteve Moskvy vopred diskutoval s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Prediskutovali situáciu na rusko-ukrajinských hraniciach a vyjadrili sa za zníženie napätia a za snahu o riešenie sporov prostredníctvom dialógu.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó zasa dodal, že Orbán o návšteve Moskvy predtým hovoril aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, keďže Francúzsko momentálne predsedá Rade EÚ.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nevylúčil, že na utorňajšej tlačovej konferencii bude Putin hovoriť aj o odpovedi Spojeným štátom týkajúcej sa bezpečnostných záruk. Rusko zatiaľ nepripravilo oficiálnu reakciu na americkú odpoveď na návrhy Moskvy.

Putin a Orbán sa stretávajú pomerne často, najmenej raz ročne. Spája ich napríklad podobný kritický názor na liberálnu demokraciu západného strihu a na Európsku úniu. Maďarsko je však zároveň členom NATO a udržiava si dobré vzťahy s USA.

(echo, tasr, haj)

Minúta  |  

Na Nobelovu cenu za mier nominovali aj pápeža či Navaľného

Medzi osobnosťami, ktoré tento rok nominovali na Nobelovu cenu za mier, sú britský prírodovedec David Attenborough, bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská, väznený kritik Kremľa Alexej Navaľnyj či pápež František. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na vyjadrenia nórskych poslancov, ktorým sa už viackrát podarilo nominovať laureátov tohto prestížneho ocenenia.

Nominácie na Nobelovu cenu za mier v roku 2022 bolo potrebné podať do 31. januára. Koľko osobností bolo tento rok celkovo nominovaných, zatiaľ nie je známe, zvyčajne ich bývajú zhruba tri stovky. Meno laureáta zverejnia až v októbri a ocenenie mu odovzdajú v decembri.

Právo predkladať nominácie majú politici, poslanci, akademickí pracovníci z celého sveta, laureáti Nobelovej ceny za mier či súčasní aj bývali členovia Nobelovho výboru, čo celkovo predstavuje tisíce ľudí.

Podľa prieskumu, ktorý si medzi členmi nórskeho parlamentu urobila agentúra Reuters, sú medzi tohtoročnými nominantmi aj tieto osobnosti a subjekty: minister zahraničných vecí Tuvalu Simon Kofe, organizácia WikiLeaks a Chelsea Manningová, tieňová mjanmarská vláda vytvorená odporcami junty, Arktická rada, iránska aktivistka Masih Alinežádová, humanitárna organizácia CARE, Medzinárodný trestný súd v Haagu či Severoatlantická aliancia.  

Vlani dostali Nobelovu cenu za mier dvaja novinári z Ruska a Filipín Dmitrij Muratov a Maria Ressaová.

Nominácie na Nobelovu cenu za mier pravidelne predkladajú aj poslanci nórskeho parlamentu. Medzi kandidátmi, ktorých navrhli od roku 2014, bol každoročne - s výnimkou roku 2019 - aj konečný laureát tohto ocenenia. Nórski zákonodarcovia nominovali aj  vlaňajšiu laureátku Mariu Ressaovú.

Laureáta vyberajú členovia Nórskeho Nobelovho výboru, ktorí však mená nominovaných osobností a organizácií oficiálne nezverejňujú. Niektorí predkladatelia sa však každoročne rozhodnú svoje návrhy medializovať.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Amnesty International: Izrael pácha apartheid. Palestínčania sú preň podradná rasa

Izraelská vláda a jej úrady zaobchádzajú s Palestínčanmi ako s "podradnou rasovou skupinou", vyhlásila v utorok medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI), pričom politický systém židovského štátu označila za apartheid.

Ako píše agentúra AFP, Amnesty tak dospela k rovnakému záveru ako organizácia Human Rights Watch (HRW) či izraelská mimovládna organizácia Be-celem: že židovský štát praktizuje politiku apartheidu na okupovaných palestínskych územiach, ako aj na vlastnom území, kde arabská menšina tvorí približne 20 percent obyvateľstva.

"Správa dokumentuje, ako rozsiahle zaberanie palestínskych území a majetku, nezákonné zabíjanie, nútené vysťahovanie, drastické obmedzovanie pohybu a upieranie možnosti získať štátne občianstvo spolu vytvárajú režim, ktorý podľa medzinárodného práva možno označiť ako apartheid," uviedla na Instagrame slovenská pobočka Amnesty International.

Podradná rasa?

"Či už žijú v Gaze, vo východnom Jeruzaleme, inde na Západnom brehu Jordánu, alebo v samotnom Izraeli – s Palestínčanmi sa zaobchádza ako s podradnou rasovou skupinou a sú systematicky zbavovaní svojich práv," uviedla vo vyhlásení generálna tajomníčka Amnesty International Agnes Callamardová.

"Krutá izraelská politika segregácie, vyvlastňovania a vylučovania na všetkých územiach ovládaných (židovským štátom) sa jednoznačne rovná apartheidu," vysvetlila Callamardová.

Zároveň zdôraznila, že Amnesty neporovnáva Izrael priamo s bývalým režimom rasovej oddelenosti v Juhoafrickej republike (JAR). Správanie izraelských úradov však podľa medzinárodného práva napĺňa definíciu apartheidu, konštatuje generálna tajomníčka AI.

Izrael: Amnesty International už nerešpektujeme

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok predmetnú správu odsúdilo a organizáciu Amnesty International vyzvalo, aby ju stiahla.

"Amnesty bola kedysi váženou organizáciou, ktorú sme všetci rešpektovali. Dnes je to presne naopak," povedal šéf rezortu diplomacie Jair Lapid.

"Amnesty cituje klamstvá šírené teroristickými organizáciami," dodal s tým, že správa je "odtrhnutá od reality".

Umar Šákir, riaditeľ HRW pre Izrael a palestínske územia, vlani v apríli uviedol, že Izrael bol už roky z rôznych strán upozorňovaný na to, že jeho praktiky uplatňované voči Palestínčanom sa blížia metódam apartheidu. "Podľa mňa je celkom jasné, že táto hranica už bola prekročená," vysvetlil Šákir.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič: Krajniakov rodičovský bonus v aktuálnej podobe nemá podporu koalície

Rodičovský bonus, ktorým chce minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) kompenzovať nižšie dôchodky ľudí, ktorí vychovali deti, zatiaľ nemá podporu koalície. Nie v tej podobe, v akej ju Krajniak predložil. Povedal to minister financií Igor Matovič (OĽaNO) počas pondelkovej (31. 1.) koaličnej rady.

"Rodičovský bonus na konci, predpokladám, že bude, ale tá podoba bude trošku iná," skonštatoval Matovič s tým, že Krajniakovi drží palce. Jeho nápad pomôcť matkám, ktoré nie sú docenené na dôchodku, považuje minister financií za vznešenú ideu. "Na druhej strane treba na to naozaj nájsť zodpovedné a dlhodobo udržateľné peniaze," uzavrel Matovič.

Minister Krajniak už dlhodobo presadzuje zavedenie rodičovského bonusu. V ústave už rodičovský bonus zadefinovaný je, Krajniak vyzdvihuje potrebu prijať konkrétnu formu dôchodku ešte v 1. kvartáli tohto roka. Platiť by mal podľa jeho návrhu od začiatku roka 2023. V princípe ide o príspevok pracujúcich detí rodičom na dôchodku na úrovni piatich percent z ich odvodov, čo by sa delilo v pomere 2,5 percenta matke a 2,5 percenta otcovi.

Krajniak tvrdí, že jeho rezort má pripravené zdroje vo výške 758 miliónov eur na vyplácanie rodičovského bonusu v roku 2023. Maximálne ročné náklady na rodičovský bonus sú na úrovni 550 miliónov eur, takže ministerstvo má aj rezervu vo výške 208 miliónov eur.

Vymenoval päť zdrojov financovania, zväčša ide o úspory v Sociálnej poisťovni (SP), ale ďalší dodatočný rezervný zdroj vidí minister aj v oddlžení nemocníc, k čomu sa Slovensko zaviazalo v pláne obnovy.

K jeho vyjadreniam sa však kriticky vyjadrila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa nej už má väčšina peňazí, ktoré by Krajniak chcel použiť na financovanie rodičovského bonusu, už v rozpočte verejnej správy na roky 2022 až 2024 iné určenie.

(tasr, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.