Preskočiť na obsah
  |  

Cirkvi: Žiadame, aby boli kostoly otvorené všetkým. Štát de facto veriacim nariaďuje očkovanie

Predstavitelia kresťanských cirkví a židovských náboženských obcí sa obrátili na predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽANO) s listom so žiadosťou, aby mohli do kostolov chodiť opäť všetci ľudia. Poukazujú pritom na to, že do esenciálnych prevádzok sa pri dodržaní prísnych pravidiel umožňuje vstup aj neočkovaným.

"Prosíme vás, aby z hľadiska duchovného života spojeného s náboženským vyznaním, ktoré patrí k základným právam a slobodám definovaným aj v Ústave SR, boli za obdobné, teda esenciálne, pokladané i bohoslužby," uviedli v liste.

Ochranu života a zdravia všetkých ľudí pokladajú za ich povinnosť. "Aj preto sa dlhodobo usilujeme spolupracovať s verejnými inštitúciami a predstaviteľmi na zvládnutí situácie. Pravdaže, sme vždy ochotní prijímať primerané pravidlá a opatrenia a budeme naďalej napomáhať pokoju, nabádať k spolupatričnosti a povzbudzovať k vzájomnej pomoci. Prosíme vás o pochopenie našej situácie a o dobré rozhodnutia, ktoré povedú k väčšiemu spoločnému dobru pre Slovensko," poznamenali.

Predseda Ekumenickej rady cirkví v SR Ivan Eľko, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Richard Duda a predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský poukázali na to, že na celom území Slovenska, oproti ostatným krajinám EU, je v dôsledku opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 dlhodobo znemožnená účasť na bohoslužbách pre veriacich, ktorí nespĺňajú takzvané kritérium OP.

Tvrdia, že z dôvodu hroziaceho kolapsu zdravotníctva pred Vianocami a Chanukou toto nariadenie zobrali na vedomie. "Z dlhodobého hľadiska sa však pre bohoslužby javí ako neudržateľné. Zatiaľ čo štát neplánuje pre svojich obyvateľov nariadiť očkovaciu povinnosť, de facto ju naďalej ukladá ako podmienku veriacim pre návštevu slávení. A od duchovných vyžaduje, aby ňou limitovali účasť," poznamenali.

Ako ďalej tvrdia, bohoslužby sú pre nich esenciálnou súčasťou prejavu viery. "Zároveň sme v okolnostiach pandémie nezachytili, že by významným spôsobom prispievali k šíreniu nákazy. Aj preto vás chceme spoločne požiadať, aby sa pri tvorbe protipandemických opatrení vzhľadom na bohoslužby vychádzalo zo skutočnosti, že pre veriacich je účasť na nich principiálna - patria ku kľúčovým, nenahraditeľným potrebám duchovného života," doplnili. Zároveň dodali, že bohoslužby nemožno natrvalo radiť medzi hromadné podujatia.

(tasr)

  |  

Železná kupola je pridrahá, Izrael vyvíja laserovú stenu

Izraelský premiér Naftali Bennett priznal, že izraelský obranný systém Železná kupola (Kipat barzel) je príliš drahý. Izrael preto na ochranu pred raketovými útokmi urýchľuje zavádzanie novej laserovej technológie.

Na bezpečnostnej konferencii, ktorá sa konala v utorok v Tel Avive, Bennett podľa agentúry AP povedal, že nová generácia technológií protivzdušnej obrany – "laserová stena" – bude k dispozícii do jedného roka.

O účinnosti nového systému sa vie len málo, ale očakáva sa, že systém bude nasadený na súši, vo vzduchu a na mori a bude mať odstrašujúci účinok na úhlavného nepriateľa Izraela – na Irán a jeho spojencov.

"Ak dokážeme zachytiť raketu alebo strelu elektrickým impulzom, ktorý stojí pár dolárov, v podstate vyradíme palebný kruh, ktorý Irán vytvoril," povedal Bennett na pôde Inštitútu štúdií národnej bezpečnosti na telavivskej univerzite. Dodal, že táto nová generácia protivzdušnej obrany môže slúžiť aj spojencom Izraela v regióne.

Izrael používa Železnú kupolu od roku 2011. Izraelská armáda tvrdí, že počas štyroch vojen proti militantom v palestínskom pásme Gazy preukázal tento systém 90-percentnú mieru úspešnosti pri zneškodňovaní raketovej paľby nepriateľa.

Bennett však vo svojom prejave upozornil na to, že systém Železná kupola je limitovaný vysokou cenou, ktorá je čiastočne krytá Spojenými štátmi.

Izraelský premiér poukázal na to, keď z Gazy na Izrael vystrelia rakety za niekoľko stoviek dolárov, ich zachytenie stojí desaťtisíce dolárov. Podľa agentúry AP hovoril aj na základe nedávnej skúsenosti Izraela, keď radikáli z islamistického hnutia Hamas vlani v máji vypálili na Izrael viac ako 4 000 rakiet.

"To je nelogická rovnica," konštatoval Bennett a dodal: "Rozhodli sme sa ju zmeniť".

Predstavitelia izraelského rezortu obrany pôvodne plánovali, že nová laserová technológia bude hotová približne o dva roky. Po dokončení doplní izraelskú viacstupňovú obranu, ktorá zahŕňa Železnú kupolu a ďalšie systémy schopné zachytiť rakety dlhého a stredného doletu i drony.

Predstavitelia izraelskej obrany už vlani v lete informovali o úspešných testoch laserových obranných systémov namontovaných na lietadlách s cieľom zachytiť bezpilotné lietadlá. Laserový systém bol opísaný ako schopný riešiť hrozby nachádzajúce sa vo väčšej vzdialenosti vo vysokých nadmorských výškach, a to bez ohľadu na poveternostné podmienky.

(tasr)

  |  

Pfizer v USA žiada o schválenie vakcíny pre deti do päť rokov

Konzorcium Pfizer/BioNTech v utorok oznámilo, že americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) požiadalo o schválenie na núdzové použitie vakcíny proti koronavírusu určenej pre deti vo veku od šiestich mesiacov do piatich rokov. Informovala o tom v stredu agentúra AFP.

V prípade schválenia to bude prvá očkovacia látka v USA prístupná pre túto vekovú skupinu obyvateľstva, pripomína AFP. Ak FDA  použitie vakcíny odobrí, zasadne poradný výbor Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Ten podľa AFP rozhodne, či podávanie vakcíny odporučí.

Nemecká spoločnosť BioNTech a americký koncern Pfizer podľa svojich vyjadrení už začali s odosielaním oficiálnej žiadosti.

Úrad FDA na Twitteri napísal, že zo zástupcami spoločností dňa 15. februára uskutoční prostredníctvom videokonferencie stretnutie s cieľom posúdiť ich žiadosť.

"Prioritou úradu je mať pre pre túto vekovú skupinu detí k dispozícii bezpečnú a účinnú vakcínu," povedala úradujúca komisárka FDA Janet Woodcocková.

Generálny riaditeľ farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albert Bourla povedal, že konzorcium sa usiluje dosiahnuť schválenie podania dvoch dávok svojej vakcíny. Vyjadril však presvedčenie, že bude potrebná aj tretia na dosiahnutie vysokého stupňa ochrany pred súčasnými a možnými ďalšími variantmi vírusu.

(tasr, ste)

  |  

Žilinka píše Hegerovi: Nerozhodujem sa podľa predstáv politikov. Nepodľahnem tlaku médií

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa v otvorenom liste adresovanom predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) dôrazne ohradil voči tvrdeniam, že je štítom v rukách opozície. Opakované vyjadrenia šéfa kabinetu považuje za nenáležité a argumentačne nepodložené. Odmieta, aby bola prokuratúra a prokurátori zaťahovaní prostredníctvom vyjadrení politikov do politického boja. Hegera žiada o odbornú, vecnú a konštruktívnu diskusiu.

"Ubezpečujem vás, že som nikdy nerozhodoval a ani nebudem rozhodovať podľa predstáv alebo želania politikov, bez ohľadu na to, z ktorej časti politického spektra pochádzajú a nepodľahnem ani tlaku médií, verejnej mienky či kohokoľvek iného," vyhlásil Žilinka v otvorenom liste. Premiérove vyjadrenia môžu podľa neho narušiť dôveru verejnosti nielen v osobu generálneho prokurátora, ale aj všetkých prokurátorov a prokuratúry SR.

"Iba korektná a pokojná komunikácia, bez vnášania politických názorov a používania politicky podmienených floskúl, môže napomôcť dobrej a vzájomne prospešnej spolupráci medzi ústavnými činiteľmi," zdôraznil generálny prokurátor. V tejto súvislosti zopakoval, že jeho jediným imperatívom je zákonnosť a napĺňanie úloh prokuratúry.

 "Je správne, že sa pán Žilinka v otvorenom liste predsedovi vlády prihlásil k záväzkom správať sa pri výkone funkcie nestranne a nezávisle na vôli politických strán a ochraňovať zákonnosť v SR tak, ako mu to ukladá zákon," uviedla premiérova hovorkyňa Ľubica Janíková. Dodáva, že takýto otvorený list by mal Žilinka adresovať aj "predstaviteľom opozície, ktorí operujú jeho menom a využívajú ho pri snahách deštruovať právny štát".

(tasr)

  |  

Maďari majú päťkrát lacnejší plyn, vyhlásil Putin. Orbán mu pri návšteve Moskvy ďakoval

Po nemeckých a amerických ministroch do Moskvy zavítal maďarský premiér Viktor Orbán. Kým západní politici sa zameriavali na napätie na Ukrajine, Orbán sa sústredil na energetiku. Ruskému prezidentovi ďakoval za nízke ceny plynu.

Maďarsko vďaka vlaňajšiemu kontraktu platnému do roku 2036 teraz nakupuje plyn „päťkrát lacnejšie, ako je trhová cena v Európe“, vyhlásil pri stretnutí s Orbánom ruský líder Vladimir Putin. Informoval o tom portál týždenníka Echo24. Putin tiež spomenul predaj dvoch miliónov dávok vakcíny Sputnik do Maďarska.

„Vzhľadom na to, že celá Európa momentálne prežíva energetickú, presnejšie plynovú krízu, bolo veľmi dôležité, aby sme uzavreli dlhodobé kontrakty. Ďakujeme za to, že sme ich podpísali. Pri dnešnom stretnutí by som chcel dosiahnuť zvýšenie objemu dodávok,“ povedal podľa agentúry TASS Orbán.

Maďarský premiér pred cestou do Moskvy uviedol, že najdôležitejšou témou stretnutia pre neho budú ekonomické vzťahy. „Chcel by som dosiahnuť, aby sme dostali z Ruska viac zemného plynu, okrem toho ale budeme hovoriť aj o európskej bezpečnostnej situácii. Záujmom Maďarska je mier.“

Na druhej strane Orbán vyhlásil, že o návšteve Moskvy vopred diskutoval s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Prediskutovali situáciu na rusko-ukrajinských hraniciach a vyjadrili sa za zníženie napätia a za snahu o riešenie sporov prostredníctvom dialógu.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó zasa dodal, že Orbán o návšteve Moskvy predtým hovoril aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, keďže Francúzsko momentálne predsedá Rade EÚ.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nevylúčil, že na utorňajšej tlačovej konferencii bude Putin hovoriť aj o odpovedi Spojeným štátom týkajúcej sa bezpečnostných záruk. Rusko zatiaľ nepripravilo oficiálnu reakciu na americkú odpoveď na návrhy Moskvy.

Putin a Orbán sa stretávajú pomerne často, najmenej raz ročne. Spája ich napríklad podobný kritický názor na liberálnu demokraciu západného strihu a na Európsku úniu. Maďarsko je však zároveň členom NATO a udržiava si dobré vzťahy s USA.

(echo, tasr, haj)

  |  

Na Nobelovu cenu za mier nominovali aj pápeža či Navaľného

Medzi osobnosťami, ktoré tento rok nominovali na Nobelovu cenu za mier, sú britský prírodovedec David Attenborough, bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská, väznený kritik Kremľa Alexej Navaľnyj či pápež František. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na vyjadrenia nórskych poslancov, ktorým sa už viackrát podarilo nominovať laureátov tohto prestížneho ocenenia.

Nominácie na Nobelovu cenu za mier v roku 2022 bolo potrebné podať do 31. januára. Koľko osobností bolo tento rok celkovo nominovaných, zatiaľ nie je známe, zvyčajne ich bývajú zhruba tri stovky. Meno laureáta zverejnia až v októbri a ocenenie mu odovzdajú v decembri.

Právo predkladať nominácie majú politici, poslanci, akademickí pracovníci z celého sveta, laureáti Nobelovej ceny za mier či súčasní aj bývali členovia Nobelovho výboru, čo celkovo predstavuje tisíce ľudí.

Podľa prieskumu, ktorý si medzi členmi nórskeho parlamentu urobila agentúra Reuters, sú medzi tohtoročnými nominantmi aj tieto osobnosti a subjekty: minister zahraničných vecí Tuvalu Simon Kofe, organizácia WikiLeaks a Chelsea Manningová, tieňová mjanmarská vláda vytvorená odporcami junty, Arktická rada, iránska aktivistka Masih Alinežádová, humanitárna organizácia CARE, Medzinárodný trestný súd v Haagu či Severoatlantická aliancia.  

Vlani dostali Nobelovu cenu za mier dvaja novinári z Ruska a Filipín Dmitrij Muratov a Maria Ressaová.

Nominácie na Nobelovu cenu za mier pravidelne predkladajú aj poslanci nórskeho parlamentu. Medzi kandidátmi, ktorých navrhli od roku 2014, bol každoročne - s výnimkou roku 2019 - aj konečný laureát tohto ocenenia. Nórski zákonodarcovia nominovali aj  vlaňajšiu laureátku Mariu Ressaovú.

Laureáta vyberajú členovia Nórskeho Nobelovho výboru, ktorí však mená nominovaných osobností a organizácií oficiálne nezverejňujú. Niektorí predkladatelia sa však každoročne rozhodnú svoje návrhy medializovať.

(tasr, ste)