Vo veku 90 rokov zomrela oceňovaná talianska filmová herečka Monica Vittiová, ktorá sa preslávila najmä svojimi rolami vo filmoch režiséra Michelangela Antonioniho. Oznámilo to v stredu talianske ministerstvo kultúry, píše agentúra AFP.
"Zbohom, Monica Vittiová, zbohom, kráľovná talianskej kinematografie. Dnes je skutočne smutný deň, stratili sme úžasnú umelkyňu a skvelú Talianku," uviedol vo vyhlásení minister kultúry Dario Franceschini.
Monica Vittiová sa narodila 3. novembra 1931 v Ríme ako Maria Luisa Ceciarelliová. Svoju vášeň pre dramatické umenie objavila ešte ako dieťa počas druhej svetovej vojny, keď svoju rodinu zabávala krátkymi bábkovými predstaveniami.
Absolvovala štúdium na Akadémii dramatických umení v Ríme a v roku 1953 začala svoju kariéru na divadelných doskách. V jej repertoári sa striedali autori ako Ionesco, Brecht či Osborne a už v divadle sa prejavilo jej komediálne nadanie. Čoskoro sa začala venovať aj nakrúcaniu filmov, čo pred ňu kládlo celkom iné herecké nároky.
Prvý raz sa pred kamerou objavila v roku 1954. V snímke Ridere! Ridere! Ridere! (Smej sa) bol prvý raz jej hereckým partnerom Ugo Tognazzi, s ktorým sa stretla aj pri ďalších projektoch.
Režisér Michelangelo Antonioni obsadil Monicu Vittiovú ako 29-ročnú do svojho filmu Dobrodružstvo (L'avventura, 1960). Film vyniesol režisérovi Cenu poroty na festivale v Cannes a Vittiovej nomináciu na cenu BAFTA. Monica Vittiová hrala vo všetkých štyroch Antonioniho dielach, ktoré tvorili tzv. Tetralógiu citu – nasledovali snímky Noc (La Notte, 1961), Zatmenie (L'eclissi, 1962) a Červená pustatina (Deserto Rosso, 1964).
Neskôr si zahrala i v populárnych veselohrách režiséra Maria Monicelliho, napríklad vo filme Dievča s pištoľou z roku 1968. Príbeh o mladej Sicílčanke, z ktorej sa v britskom prostredí stane moderná emancipovaná dáma, priniesol herečke za jej presvedčivý výkon Striebornú mušľu talianskej kritiky na festivale v San Sebastiáne, film tiež získal Zlatý glóbus.
S vynikajúcim hercom Albertom Sordim vytvorila Vittiová herecký pár v poviedkovom filme On a Ona (1970 – jednotlivé poviedky nakrútili Alberto Sordi, Mario Monicelli a Vittorio De Sica).
Spolu s Marcellom Mastrioannim hrala v tragikomickom satirickom príbehu Dráma žiarlivosti (r. Ettore Scola, 1970). Nasledovali filmy Korunná svedkyňa (r. Franco Giraldi, 1971) a Terézia zlodejka (r. Carlo di Palma, 1972).
Monica Vittiová sa objavila aj v známom surrealistickom filme Luisa Buňuela Prízrak Slobody (1974). O rok neskôr nasledovala komédia Kačka na pomarančoch (r. Luciano Salce), kde si zahrala opäť s Ugom Tognazzim.
Práve Ugo Tognazzi vytvoril s Vittiovou dvojicu aj v známom filme Prepáč, že je to málo (r. Marco Vicario, 1982). V tom istom roku vzniklo i ďalšie dielo, ktoré patrí k vrcholom hereckej dráhy Monicy Vittiovej: psychologický príbeh Viem, že vieš, že viem. Alberto Sordi stál nielen pred kamerou, ale bol aj režisérom filmu, ktorý mohli vidieť i slovenskí diváci. Do tretice v roku 1982 obsadil režisér Steno herečku do filmu Žiarlivé tango.
V tom čase mala Monica Vittiová len 51 rokov, no filmy patrili k jej posledným. V ďalších rokoch zmiernila tempo filmovania. V roku 1989 si skúsila úlohu režisérky v snímke Scandalo segreto (Tajná aféra).
Obdobím hviezdnej hereckej kariéry Monicy Vittiovej boli 50., 60. a 70. roky 20. storočia. V jej filmografii má veľké zastúpenie komediálny žáner, ktorému pripisovala veľkú dôležitosť. Povedala o ňom: "Neexistuje taký vážny námet, aby sme sa naň nemohli dívať cez okuliare humoru."
Počas svojej kariéry získala päť talianskych "Oscarov" – cien Donatellov David – pre najlepšiu herečku, sedem ocenení Taliansky Zlatý Glóbus a v roku 2005 ju na filmovom festivale v Benátkach ocenili Zlatým levom za prínos k svetovej kinematografii.
Vittiová sa v roku 2000 vydala za Roberta Russa, s ktorým tvorili pár od roku 1973. Herečka trpela od roku 2001 Alzeimerovou chorobou a stiahla sa do ústrania, posledné roky žila v kruhu svojej rodiny.
(tasr)
