Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Čechom je najviac sympatické Slovensko, najmenej Čína

Spomedzi vybraných krajín sveta je obyvateľom Českej republiky naďalej najsympatickejšie Slovensko. Na druhom mieste je Rakúsko, nasledované Francúzskom a Britániou.

Naopak, za najmenej sympatické štáty Česi považujú Turecko, Rusko a Čínu. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM), ktorý sa uskutočnil vlani v novembri a decembri.

Výsledky prieskumu boli zverejnené v stredu na webovej stránke CVVM. Autorov výskumu zaujímal vzťah Čechov k 13 vybraným štátom. Respondenti ich hodnotili známkami jeden až päť.

Hodnotenie jeden znamenalo, že daná krajina im je veľmi sympatická, zatiaľ čo päťkou mohli opýtaní označiť štát pre nich veľmi nesympatický.

Rovnako ako v minulých rokoch prieskum ukázal, že najvrelejší vzťah majú Česi k Slovenskej republike, a to s pomerne veľkým náskokom oproti ostatným krajinám.

Pri Slovensku ako jedinej krajine viac ako polovicu odpovedí tvoril variant "veľmi sympatický". Pri sčítaní známok jeden a dva vyjadrilo sympatie k Slovensku 88 percent respondentov.

Druhé najvyššie sympatie vyjadrili českí občania k Rakúsku. Súčet známok jeden a dva tvoril v jeho prípade štyri pätiny odpovedí.

Jednoznačne prevažujúce sympatie sa objavovali aj v prípade Francúzska a Británie.

Pri Maďarsku a Poľsku uviedli hodnotu jeden alebo dva približne dve tretiny respondentov. Nadpolovičný podiel sympatií zaznamenali ešte Nemecko a Spojené štáty.

Prevažujúci, ale nie nadpolovičný podiel sympatií verejnosti prieskum ukázal v prípade Ukrajiny a Izraela.

Pri zvyšných troch krajinách – Turecku, Rusku a Číne – v odpovediach viac či menej prevažovali antipatie vyjadrené hodnotením štyri alebo päť.

V prípade Turecka a Ruska sa podiel sympatizujúcich pohyboval okolo jednej štvrtiny a podiel nesympatizujúcich okolo dvoch pätín.

Najmenší podiel sympatií zaznamenala Čína, ktorú takmer polovica respondentov ohodnotila známkami štyri alebo päť.

Názory ľudí zbieralo CVVM v danom prieskume vlani medzi 13. novembrom a 27. decembrom. Zapojilo sa do neho 874 občanov Českej republiky vo veku od 15 rokov.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Neexistuje stabilita Európy bez Ruska, Spojené kráľovstvo sa správa štvavo, tvrdí Milanovič

Stabilita Európy, západnej Európy a Európskej únie neexistuje bez Ruska a je nutné dohodnúť sa ním, vyhlásil v utorok chorvátsky prezident Zoran Milanovič. Zároveň obvinil Západ z podnecovania vojny. Vyjadril však vieru v to, že vojna nevypukne. Citovala ho chorvátska tlačová agentúra HINA.

"Nechcem ani to, aby bol zabitý jediný Ukrajinec, jediný Rus. A už vôbec nie Chorváti," povedal Milanovič novinárom. "Neexistuje stabilita Európy, západnej Európy ani Európskej únie bez stability Ruska. Treba sa s Ruskom dohodnúť," zdôraznil Milanovič.

Milanovič sa vyjadril aj k postoju Spojeného kráľovstva voči Ukrajine. "Všetko, čo robí, je väčšinou motivované jeho politickou situáciou doma," povedal o britskom premiérovi Borisovi Johnsonovi.

V Spojenom kráľovstve pribúdajú výzvy, aby Johnson odstúpil, pričom dôvodom sú večierky v jeho sídle na Downing Street v Londýne počas prísneho pandemického lockdownu, pripomína HINA.

Zelenského pochválil

Milanovič obvinil Spojené kráľovstvo zo "štvania" a povedal, že tlačenie Ukrajiny do konfrontácie s Ruskom je "nezodpovedné".

"Ukrajine neprinesie šťastie, ak bude počúvať Londýn. Ten ju tlačí do veľmi nebezpečného dobrodružstva a prezident (Volodymyr) Zelenskyj si to uvedomuje. To, čo v posledných niekoľkých dňoch počúvam z Kyjeva, je veľmi citlivé a zodpovedné voči vlastnému štátu," uviedol chorvátsky líder.

Milanoviča doma kritizovali, keď nedávno vyhlásil, že Ukrajina nepatrí do NATO, že je skorumpovaná a že chorvátskych vojakov tam nebudú zabíjať. Kyjev si po týchto výrokoch predvolal na konzultácie chorvátskeho veľvyslanca, pripomína HINA.

Prekážajú mu štvavé reči

Milanovič sa v stredu obhajoval, že je priateľom Ukrajiny. Rozprával však aj o vážnych problémoch, ktoré Ukrajinu trápia, pretože nenapreduje k členstvu v EÚ a stagnuje, pričom sa podľa jeho slov stala rukojemníkom Londýna a Washingtonu.

Povedal tiež, že EÚ vysiela Ukrajine zmätočné odkazy. "Stáť solidárne pri Ukrajine a vravieť ‚podporujeme vás, bojujete s Ruskom‘ je nezodpovedné, podlé," dodal Milanovič.

Podľa neho by nikto nemal šíriť "štvavé reči", že Rusko zajtra zaútočí na Ukrajinu. "Ak na ňu zaútočí, potom si človek musí položiť otázku, kto je za to zodpovedný," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel bývalý minister školstva László Szigeti

Vo veku 64 rokov zomrel bývalý minister školstva, politik a poslanec parlamentu László Szigeti.

László Szigeti sa narodil 3. augusta 1957 v Búči, jeho bydliskom sa neskôr stalo Štúrovo. V roku 1981 ukončil Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, vyštudoval učiteľský odbor pre II. stupeň základných škôl, kombináciu matematika a zemepis.

Pôsobil ako učiteľ matematiky a zemepisu na Gymnáziu v Štúrove, v roku 1990 sa stal jeho riaditeľom. Túto funkciu vykonával do roku 1995.

Angažoval sa v Maďarsko kresťanskodemokratickom hnutí (MKDH). V roku 1994 ho zvolili za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za Maďarskú koalíciu, pôsobil vo Výbore NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. V roku 1996 sa stal podpredsedom MKDH.

Za poslanca ho zvolili aj v roku 1998, kedy sa maďarské politické subjekty – vrátane MKDH – uchádzali o hlasy voličov ako jeden subjekt, Strana maďarskej koalície (SMK). László Szigeti sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva školstva SR vo vláde premiéra Mikuláš Dzurindu a vykonával túto funkciu počas celého volebného obdobia. V rámci rezortu bol zodpovedný za regionálne školstvo, ďalšie vzdelávanie a štátnu starostlivosť o mládež a šport.

Stal sa tiež podpredsedom Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku (1998 – 2002) a bol podpredsedom SMK pre oblasť školstva a kultúry (1998 – 2012).

V rokoch 2000 – 2006 bol podpredsedom medzivládneho slovensko-maďarského menšinového výboru. Za poslanca ho zvolili aj vo voľbách v roku 2002. Aj v druhej Dzurindovej vláde, teda po roku 2002, pokračoval vo funkcií štátneho tajomníka Ministerstva školstva SR. Zároveň sa stal predsedom Predstavenstva Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne (2004 – 2010).

Ministrom školstva SR sa stal László Szigeti 9. februára 2006 po tom, ako Kresťanskodemokratické hnutie vystúpilo z vládnej koalície. Szigeti sa ujal funkcie namiesto dovtedajšieho ministra Martina Fronca.

Ako priznal pri maturitách v roku 2006, on sám zmaturoval na samé jednotky. Pripomenul tiež krédo svojho učiteľa, že treba vedieť "zo všetkého niečo a z niečoho všetko".

Po voľbách v roku 2006 sa stal Szigeti opäť poslancom NR SR, ktorým bol až do roku 2010. Zastával post podpredsedu Výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Zároveň sa angažoval v komunálnej politike, od roku 2010 bol poslancom mestského zastupiteľstva v Štúrove, v roku 2013 sa stal poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja.

V rokoch 2010 až 2016 bol členom Predstavenstva Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne, bol tiež predsedom Republikovej rady SMK (2012 – 2016).

Na jeseň roku 2013 ho obvinili zo subvenčného podvodu, 14. septembra 2017 ho však Krajský súd v Bratislave definitívne oslobodil spod obžaloby.

V parlamentných voľbách 29. februára 2020 kandidoval za stranu stranu Maďarská komunitná spolupatričnosť.

László Szigeti bol ženatý, mal dve deti.

(tasr)

Minúta  |  

Ústavný súd posúdi, či je sporný paragraf 363 v súlade s ústavou. Požiadali ho o to poslanci

Ústavný súd posúdi paragraf 363 Trestného poriadku, ktorý dáva generálnemu prokurátorovi veľké právomoci. Obrátila sa naň skupina poslancov, aby preveril, či je paragraf v súlade s ústavou.

Ústavný súd (ÚS) SR preskúma ústavnosť paragrafu 363 Trestného poriadku. Na stredajšom zasadnutí súd prijal návrh skupiny vládnych poslancov Národnej rady (NR) SR v celom rozsahu na ďalšie konanie. Zároveň nevyhovel ich návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení Trestného poriadku.

Skupina poslancov za SaS a OĽaNO sa obrátila na ÚS v súvislosti s využívaním paragrafu 363 generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Čast politickej a odbornej scény tvrdí, že paragraf mu dáva neprimerane veľké právomoci.

Žilinka opakovane použil paragraf vo veľkých kauzách. Odmieta však výčitky, že by konal účelovo, argumentuje dôkladným dodržiavaním zákonnosti.

Ako informoval ÚS, účinnosť dotknutých ustanovení Trestného poriadku nepozastavil, "pretože z návrhu nevyplývajú dostatočne konkretizované skutočnosti, z ktorých by vyplývalo či už reálne, priame, bezprostredné a konkrétne ohrozenie základných práv a slobôd alebo hrozba značnej hospodárskej škody a ani reálna, priama, bezprostredná a konkrétna hrozba iného nenapraviteľného následku".

Sporný paragraf umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Zomrela legendárna talianska herečka Monica Vittiová

Vo veku 90 rokov zomrela oceňovaná talianska filmová herečka Monica Vittiová, ktorá sa preslávila najmä svojimi rolami vo filmoch režiséra Michelangela Antonioniho. Oznámilo to v stredu talianske ministerstvo kultúry, píše agentúra AFP.

"Zbohom, Monica Vittiová, zbohom, kráľovná talianskej kinematografie. Dnes je skutočne smutný deň, stratili sme úžasnú umelkyňu a skvelú Talianku," uviedol vo vyhlásení minister kultúry Dario Franceschini.

Monica Vittiová sa narodila 3. novembra 1931 v Ríme ako Maria Luisa Ceciarelliová. Svoju vášeň pre dramatické umenie objavila ešte ako dieťa počas druhej svetovej vojny, keď svoju rodinu zabávala krátkymi bábkovými predstaveniami.

Absolvovala štúdium na Akadémii dramatických umení v Ríme a v roku 1953 začala svoju kariéru na divadelných doskách. V jej repertoári sa striedali autori ako Ionesco, Brecht či Osborne a už v divadle sa prejavilo jej komediálne nadanie. Čoskoro sa začala venovať aj nakrúcaniu filmov, čo pred ňu kládlo celkom iné herecké nároky.

Prvý raz sa pred kamerou objavila v roku 1954. V snímke Ridere! Ridere! Ridere! (Smej sa) bol prvý raz jej hereckým partnerom Ugo Tognazzi, s ktorým sa stretla aj pri ďalších projektoch.

Režisér Michelangelo Antonioni obsadil Monicu Vittiovú ako 29-ročnú do svojho filmu Dobrodružstvo (L'avventura, 1960). Film vyniesol režisérovi Cenu poroty na festivale v Cannes a Vittiovej nomináciu na cenu BAFTA. Monica Vittiová hrala vo všetkých štyroch Antonioniho dielach, ktoré tvorili tzv. Tetralógiu citu – nasledovali snímky Noc (La Notte, 1961), Zatmenie (L'eclissi, 1962) a Červená pustatina (Deserto Rosso, 1964).

Neskôr si zahrala i v populárnych veselohrách režiséra Maria Monicelliho, napríklad vo filme Dievča s pištoľou z roku 1968. Príbeh o mladej Sicílčanke, z ktorej sa v britskom prostredí stane moderná emancipovaná dáma, priniesol herečke za jej presvedčivý výkon Striebornú mušľu talianskej kritiky na festivale v San Sebastiáne, film tiež získal Zlatý glóbus.

S vynikajúcim hercom Albertom Sordim vytvorila Vittiová herecký pár v poviedkovom filme On a Ona (1970 – jednotlivé poviedky nakrútili Alberto Sordi, Mario Monicelli a Vittorio De Sica).

Spolu s Marcellom Mastrioannim hrala v tragikomickom satirickom príbehu Dráma žiarlivosti (r. Ettore Scola, 1970). Nasledovali filmy Korunná svedkyňa (r. Franco Giraldi, 1971) a Terézia zlodejka (r. Carlo di Palma, 1972).

Monica Vittiová sa objavila aj v známom surrealistickom filme Luisa Buňuela Prízrak Slobody (1974). O rok neskôr nasledovala komédia Kačka na pomarančoch (r. Luciano Salce), kde si zahrala opäť s Ugom Tognazzim.

Monica Vittiová. Foto: TASR/AP

Práve Ugo Tognazzi vytvoril s Vittiovou dvojicu aj v známom filme Prepáč, že je to málo (r. Marco Vicario, 1982). V tom istom roku vzniklo i ďalšie dielo, ktoré patrí k vrcholom hereckej dráhy Monicy Vittiovej: psychologický príbeh Viem, že vieš, že viem. Alberto Sordi stál nielen pred kamerou, ale bol aj režisérom filmu, ktorý mohli vidieť i slovenskí diváci. Do tretice v roku 1982 obsadil režisér Steno herečku do filmu Žiarlivé tango.

V tom čase mala Monica Vittiová len 51 rokov, no filmy patrili k jej posledným. V ďalších rokoch zmiernila tempo filmovania. V roku 1989 si skúsila úlohu režisérky v snímke Scandalo segreto (Tajná aféra).

Obdobím hviezdnej hereckej kariéry Monicy Vittiovej boli 50., 60. a 70. roky 20. storočia. V jej filmografii má veľké zastúpenie komediálny žáner, ktorému pripisovala veľkú dôležitosť. Povedala o ňom: "Neexistuje taký vážny námet, aby sme sa naň nemohli dívať cez okuliare humoru."

Počas svojej kariéry získala päť talianskych "Oscarov" – cien Donatellov David – pre najlepšiu herečku, sedem ocenení Taliansky Zlatý Glóbus a v roku 2005 ju na filmovom festivale v Benátkach ocenili Zlatým levom za prínos k svetovej kinematografii.

Vittiová sa v roku 2000 vydala za Roberta Russa, s ktorým tvorili pár od roku 1973. Herečka trpela od roku 2001 Alzeimerovou chorobou a stiahla sa do ústrania, posledné roky žila v kruhu svojej rodiny.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Prítomnosť vojsk USA u nás by prekážala takmer dvom tretinám Slovákov

Spomedzi jednotlivých skúmaných medzinárodných organizácií deklarujú obyvatelia Slovenskej republiky v najväčšej miere dôveru Vyšehradskej štvorke (V4). Nasledujú Európska únia, OSN a NATO. Dôveru NATO deklarujú častejšie muži, výrazne častejšie mladší vo veku 18 až 29 rokov, obyvatelia Bratislavského a Trnavského kraja, a obyvatelia najväčších slovenských miest. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median SK.

Čo sa týka obrannej spolupráce s USA, viac ako polovica obyvateľov SR (52 percent) deklaruje, že by sa s USA spolupracovať nemalo. „Častejšie ide o ženy, starších vo veku 60 až 69 rokov, obyvateľov Nitrianskeho a Žilinského kraja, nezaočkovaných alebo voličov strán Republika, ĽSNS a Smer-SD,“ uvádza prieskum. Viac ako tretina opýtaných (36 percent) si myslí, že podobná spolupráca by mala existovať.

Prítomnosť vojsk USA na území SR by prekážala viac ako 64 percentám obyvateľov krajiny. Ďalších takmer 30 percent deklaruje, že by im prítomnosť vojsk neprekážala. „Prítomnosť vojsk by neprekážala častejšie mužom, najmladším vo veku 18 až 29 rokov, obyvateľom Bratislavského a Trnavského kraja alebo tým, ktorí deklarujú voľbu strán Progresívne Slovensko a OĽaNO,“ konštatuje Median SK.

Viac ako polovica opýtaných (54 percent) deklaruje, že Slovensko by nemalo uzavrieť dohodu s USA o spolupráci v oblasti obrany. Tento názor deklarujú častejšie ľudia vo veku 30 až 69 rokov, ľudia so stredoškolským vzdelaním alebo obyvatelia Nitrianskeho a Žilinského kraja. Takmer tretina obyvateľov (32 percent) naopak deklaruje, že SR by mala s USA uzavrieť takúto dohodu. V tomto prípade ide častejšie o najmladších vo veku 18 až 29 rokov, obyvateľov Bratislavského kraja alebo voličov PS, OĽaNO a SaS.

Prieskum sa na vzorke 1 006 respondentov uskutočnili od štvrtka 27. januára do utorka 1. februára.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.