Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OĽaNO stojí za Hatrákovou, poslankyňa už nebude za seba hlasovať

Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Katarína Hatráková (OĽaNO) prisľúbila, že už nebude za seba hlasovať pri voľbe komisárky pre deti. Pre TASR to uviedol predseda poslaneckého klubu hnutia Michal Šipoš. Hatráková za seba hlasovala v predchádzajúcej voľbe v decembri 2021. Šipoš to vníma ako chybu. Nevidí problém v tom, že Hatráková kandiduje do tejto funkcie z postu poslankyne. Medializovanú kritiku na jej osobu označil za štvavú kampaň.

Šipoš si nemyslí, že Hatráková je nadmerne zvýhodňovaná. "Keby bola takto zvýhodňovaná, už by bola dávno zvolená," skonštatoval. Nie je podľa neho správne, aby Hatráková za seba hlasovala. Prisľúbila mu, že v tejto voľbe už tak postupovať nebude.

Šéf klubu dodal, že nie je zakázané, aby poslanec kandidoval do tejto funkcie. Každý poslanec mohol podľa neho nominovať najlepšieho odborníka. "Viem, že pani Hatráková sa 20 rokov zaoberá ochranou rodín, detí, vzťahov, a to, že teraz je rok a pol poslankyňou, ju nemá diskvalifikovať, aby sa mohla uchádzať o akúkoľvek funkciu," pripomenul.

V minulosti kandidovala za verejnú ochrankyňu práv napríklad vtedajšia poslankyňa za SDKÚ Jana Dubovcová, na post detskej ombudsmanky zas z parlamentu odchádzala Viera Tomanová (Smer-SD).

Hnutie OĽaNO aj naďalej za poslankyňou stojí. "Verím, že sú to len ďalšie obvinenia, ktoré nie sú podložené, a sú veľmi nekorektné, len preto, že pani Hatráková nie je možno tak hodnotovo orientovaná ako novinári, ktorí to píšu," reagoval na kritiku.

Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová a ďalší slovenskí europoslanci vyzvali listom Národnú radu SR, aby vyhlásili novú voľbu komisára pre deti. To, že je Hatráková aktívnou poslankyňou, narúša podľa Ďuriš Nicholsonovej princíp demokratickej voľby, "pretože to znevýhodňuje občianskych kandidátov". Dodala tiež, že na základe medializovaných informácií silnejú pochybnosti o jej ľudských a odborných kvalitách. Šipoš si myslí, že Ďuriš Nicholsonová nemá dostatok informácií. Doplnil, že by sa mala starať o záležitosti europarlamentu.

Predstavitelia viacerých organizácií pôsobiacich v oblasti duševného zdravia a práce s deťmi v liste poslancom NR SR tvrdia, že Hatrákovej vyjadrenia a postoje vzbudzujú u odbornej a laickej verejnosti "vážne obavy, či bude skutočne vždy prihliadať na najlepší záujem detí a v tomto zmysle zo svojej pozície aj konať". Poslankyňa podľa nich relativizuje domáce násilie.

Poslanci NR SR majú komisárku pre deti voliť 17. februára. Okrem Hatrákovej kandiduje na tento post Mária Vargová.

(tasr)

Minúta  |  

Radovan Jambor, vtáctvo Trenčína

Žijú všade okolo nás a potrebujú našu ochranu a pomoc

Viete, čo je náplň práce ornitológa? Koľko a akých vtákov žije v Trenčíne? Ako sa dá kontrolovať populácia holubov v mestách? Prečo hľadajú ďatle útočisko vo fasádach našich domov? Do nášho podcastu prijal pozvanie ornitológ Radovan Jambor.

https://vimeo.com/673073364
Minúta  |  

Srbská prokuratúra potvrdila pravosť Djokovičovho decembrového PCR testu

Test na koronavírus, ktorý srbský tenista Novak Djokovič predložil v januári austrálskym úradom, bol legitímny.

Srbská prokuratúra potvrdila pravosť decembrových PCR testov. Djokovič mal na Australian Open bojovať o rekordný 21. grandslamový titul, z krajiny ho však deportovali po problémoch s jeho vakcinačným statusom.

„Bolo dokázané, že Novak Djokovič absolvoval viacero testov a výsledky zo 16. decembra a 22. decembra sú platné,“ citovala agentúra AFP z oficiálneho vyhlásenia srbskej prokuratúry. Djokovič by sa mal vo štvrtok stretnúť so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom a predniesť krátky verejný prejav.  

Srb neuspel na federálnom súde v Melbourne s odvolaním sa proti opätovnému zrušeniu jeho víza, ktoré predtým nariadil austrálsky minister pre imigráciu Alex Hawke. Djokovič tak pred štartom Australian Open musel opustiť krajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Čechom je najviac sympatické Slovensko, najmenej Čína

Spomedzi vybraných krajín sveta je obyvateľom Českej republiky naďalej najsympatickejšie Slovensko. Na druhom mieste je Rakúsko, nasledované Francúzskom a Britániou.

Naopak, za najmenej sympatické štáty Česi považujú Turecko, Rusko a Čínu. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM), ktorý sa uskutočnil vlani v novembri a decembri.

Výsledky prieskumu boli zverejnené v stredu na webovej stránke CVVM. Autorov výskumu zaujímal vzťah Čechov k 13 vybraným štátom. Respondenti ich hodnotili známkami jeden až päť.

Hodnotenie jeden znamenalo, že daná krajina im je veľmi sympatická, zatiaľ čo päťkou mohli opýtaní označiť štát pre nich veľmi nesympatický.

Rovnako ako v minulých rokoch prieskum ukázal, že najvrelejší vzťah majú Česi k Slovenskej republike, a to s pomerne veľkým náskokom oproti ostatným krajinám.

Pri Slovensku ako jedinej krajine viac ako polovicu odpovedí tvoril variant "veľmi sympatický". Pri sčítaní známok jeden a dva vyjadrilo sympatie k Slovensku 88 percent respondentov.

Druhé najvyššie sympatie vyjadrili českí občania k Rakúsku. Súčet známok jeden a dva tvoril v jeho prípade štyri pätiny odpovedí.

Jednoznačne prevažujúce sympatie sa objavovali aj v prípade Francúzska a Británie.

Pri Maďarsku a Poľsku uviedli hodnotu jeden alebo dva približne dve tretiny respondentov. Nadpolovičný podiel sympatií zaznamenali ešte Nemecko a Spojené štáty.

Prevažujúci, ale nie nadpolovičný podiel sympatií verejnosti prieskum ukázal v prípade Ukrajiny a Izraela.

Pri zvyšných troch krajinách – Turecku, Rusku a Číne – v odpovediach viac či menej prevažovali antipatie vyjadrené hodnotením štyri alebo päť.

V prípade Turecka a Ruska sa podiel sympatizujúcich pohyboval okolo jednej štvrtiny a podiel nesympatizujúcich okolo dvoch pätín.

Najmenší podiel sympatií zaznamenala Čína, ktorú takmer polovica respondentov ohodnotila známkami štyri alebo päť.

Názory ľudí zbieralo CVVM v danom prieskume vlani medzi 13. novembrom a 27. decembrom. Zapojilo sa do neho 874 občanov Českej republiky vo veku od 15 rokov.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Neexistuje stabilita Európy bez Ruska, Spojené kráľovstvo sa správa štvavo, tvrdí Milanovič

Stabilita Európy, západnej Európy a Európskej únie neexistuje bez Ruska a je nutné dohodnúť sa ním, vyhlásil v utorok chorvátsky prezident Zoran Milanovič. Zároveň obvinil Západ z podnecovania vojny. Vyjadril však vieru v to, že vojna nevypukne. Citovala ho chorvátska tlačová agentúra HINA.

"Nechcem ani to, aby bol zabitý jediný Ukrajinec, jediný Rus. A už vôbec nie Chorváti," povedal Milanovič novinárom. "Neexistuje stabilita Európy, západnej Európy ani Európskej únie bez stability Ruska. Treba sa s Ruskom dohodnúť," zdôraznil Milanovič.

Milanovič sa vyjadril aj k postoju Spojeného kráľovstva voči Ukrajine. "Všetko, čo robí, je väčšinou motivované jeho politickou situáciou doma," povedal o britskom premiérovi Borisovi Johnsonovi.

V Spojenom kráľovstve pribúdajú výzvy, aby Johnson odstúpil, pričom dôvodom sú večierky v jeho sídle na Downing Street v Londýne počas prísneho pandemického lockdownu, pripomína HINA.

Zelenského pochválil

Milanovič obvinil Spojené kráľovstvo zo "štvania" a povedal, že tlačenie Ukrajiny do konfrontácie s Ruskom je "nezodpovedné".

"Ukrajine neprinesie šťastie, ak bude počúvať Londýn. Ten ju tlačí do veľmi nebezpečného dobrodružstva a prezident (Volodymyr) Zelenskyj si to uvedomuje. To, čo v posledných niekoľkých dňoch počúvam z Kyjeva, je veľmi citlivé a zodpovedné voči vlastnému štátu," uviedol chorvátsky líder.

Milanoviča doma kritizovali, keď nedávno vyhlásil, že Ukrajina nepatrí do NATO, že je skorumpovaná a že chorvátskych vojakov tam nebudú zabíjať. Kyjev si po týchto výrokoch predvolal na konzultácie chorvátskeho veľvyslanca, pripomína HINA.

Prekážajú mu štvavé reči

Milanovič sa v stredu obhajoval, že je priateľom Ukrajiny. Rozprával však aj o vážnych problémoch, ktoré Ukrajinu trápia, pretože nenapreduje k členstvu v EÚ a stagnuje, pričom sa podľa jeho slov stala rukojemníkom Londýna a Washingtonu.

Povedal tiež, že EÚ vysiela Ukrajine zmätočné odkazy. "Stáť solidárne pri Ukrajine a vravieť ‚podporujeme vás, bojujete s Ruskom‘ je nezodpovedné, podlé," dodal Milanovič.

Podľa neho by nikto nemal šíriť "štvavé reči", že Rusko zajtra zaútočí na Ukrajinu. "Ak na ňu zaútočí, potom si človek musí položiť otázku, kto je za to zodpovedný," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel bývalý minister školstva László Szigeti

Vo veku 64 rokov zomrel bývalý minister školstva, politik a poslanec parlamentu László Szigeti.

László Szigeti sa narodil 3. augusta 1957 v Búči, jeho bydliskom sa neskôr stalo Štúrovo. V roku 1981 ukončil Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, vyštudoval učiteľský odbor pre II. stupeň základných škôl, kombináciu matematika a zemepis.

Pôsobil ako učiteľ matematiky a zemepisu na Gymnáziu v Štúrove, v roku 1990 sa stal jeho riaditeľom. Túto funkciu vykonával do roku 1995.

Angažoval sa v Maďarsko kresťanskodemokratickom hnutí (MKDH). V roku 1994 ho zvolili za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za Maďarskú koalíciu, pôsobil vo Výbore NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. V roku 1996 sa stal podpredsedom MKDH.

Za poslanca ho zvolili aj v roku 1998, kedy sa maďarské politické subjekty – vrátane MKDH – uchádzali o hlasy voličov ako jeden subjekt, Strana maďarskej koalície (SMK). László Szigeti sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva školstva SR vo vláde premiéra Mikuláš Dzurindu a vykonával túto funkciu počas celého volebného obdobia. V rámci rezortu bol zodpovedný za regionálne školstvo, ďalšie vzdelávanie a štátnu starostlivosť o mládež a šport.

Stal sa tiež podpredsedom Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku (1998 – 2002) a bol podpredsedom SMK pre oblasť školstva a kultúry (1998 – 2012).

V rokoch 2000 – 2006 bol podpredsedom medzivládneho slovensko-maďarského menšinového výboru. Za poslanca ho zvolili aj vo voľbách v roku 2002. Aj v druhej Dzurindovej vláde, teda po roku 2002, pokračoval vo funkcií štátneho tajomníka Ministerstva školstva SR. Zároveň sa stal predsedom Predstavenstva Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne (2004 – 2010).

Ministrom školstva SR sa stal László Szigeti 9. februára 2006 po tom, ako Kresťanskodemokratické hnutie vystúpilo z vládnej koalície. Szigeti sa ujal funkcie namiesto dovtedajšieho ministra Martina Fronca.

Ako priznal pri maturitách v roku 2006, on sám zmaturoval na samé jednotky. Pripomenul tiež krédo svojho učiteľa, že treba vedieť "zo všetkého niečo a z niečoho všetko".

Po voľbách v roku 2006 sa stal Szigeti opäť poslancom NR SR, ktorým bol až do roku 2010. Zastával post podpredsedu Výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Zároveň sa angažoval v komunálnej politike, od roku 2010 bol poslancom mestského zastupiteľstva v Štúrove, v roku 2013 sa stal poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja.

V rokoch 2010 až 2016 bol členom Predstavenstva Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne, bol tiež predsedom Republikovej rady SMK (2012 – 2016).

Na jeseň roku 2013 ho obvinili zo subvenčného podvodu, 14. septembra 2017 ho však Krajský súd v Bratislave definitívne oslobodil spod obžaloby.

V parlamentných voľbách 29. februára 2020 kandidoval za stranu stranu Maďarská komunitná spolupatričnosť.

László Szigeti bol ženatý, mal dve deti.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.