Preskočiť na obsah
  |  

Nezaočkovaní už do práce nepotrebujú test, skracuje sa karanténa po príchode zo zahraničia

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR zrušil vyhlášku o povinnom režime OTP na pracoviskách. Zmena platí od soboty 5. februára. Informoval o tom v piatok ÚVZ. Zamestnávateľov však úrad vyzval, aby svojich zamestnancov aj naďalej testovali.

"S účinnosťou od 5. februára sa ruší povinný OTP režim na pracoviskách. Zamestnávatelia tak už nebudú povinní zamedziť vstup na pracovisko tým osobám, ktoré uvedený režim nespĺňajú," uviedol ÚVZ. "Zamestnávateľov i zamestnancov zároveň žiadame, aby na pracovisku naďalej dodržiavali stále platné protiepidemické opatrenia, napríklad dôsledné nosenie respirátora," dodal úrad.

Návrh na zrušenie vyhlášky, ktorá dočasne podmieňovala vstup zamestnanca na pracovisko zamestnávateľa preukázaním sa potvrdením o očkovaní, prekonaní ochorenia COVID-19, negatívnym výsledku testu či vykonaním testu na ochorenie COVID-19 u zamestnávateľa, schválila v stredu (2. 2) vláda. Firmám tak odpadla povinnosť nezaočkovaných zamestnancov a tých, ktorí neprekonali ochorenie COVID-19, testovať.

Testovanie vo firmách bolo zavedené koncom novembra 2021 a vláda ho v závere minulého roka o mesiac predĺžila. Ministerstvo hospodárstva firmám testy preplatí. Rezort už spustil možnosť o túto kompenzáciu požiadať.  

Karanténa po príchode na Slovensko sa skrátila

Domáca karanténa po príchode na Slovensko sa od piatka skrátila z desať na päť dní. Netýka sa kompletne zaočkovaných a ľudí, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 pred nie viac ako 180 dňami. Musia sa ale registrovať do systému eHranica raz za šesť mesiacov. Vyplýva to z vyhlášky ÚVZ SR.

Karanténa pre nezaočkované osoby sa po príchode na Slovensko skrátila z desať na päť dní pri bezpríznakovom priebehu choroby alebo po negatívnom PCR teste. Možno ho vykonať hneď po príchode na Slovensko. Registrácia v eHranici zostáva pre neočkované osoby povinná po každom príchode na Slovensko.

ÚVZ priblížil, ako sa počíta päťdňová karanténa. Pokiaľ by bol dátum príchodu na Slovensko 4. február, pri pripočítaní piatich dní bol posledným dňom karantény 9. február. Karanténa by sa tak dotyčného netýkala až od nasledujúceho dňa, teda 10. februára.

Výnimku z karantény majú držitelia diplomatických a služobných pasov. Platí to len v prípade pracovných úloh v zahraničí. Výnimka sa týka aj tých, ktorým diplomatické a služobné pasy vydali v zahraničí.

Vyhláškou k režimu na hraniciach sa od piatka zrušil zoznam rizikových krajín v súvislosti s variantom omikron a osobitné podmienky pre osoby, ktoré z rizikových krajín prišli. Veľká Británia sa zaradila medzi krajiny, z ktorých po prílete na Slovensko nie je potrebný PCR test.

K osobám v osobitnom režime pribudnú príslušníci ZVJS

Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) budú od soboty 5. februára zaradení medzi osoby v osobitnom režime. Znamená to, že aj v prípade pozitívneho výsledku testu na ochorenie COVID-19 budú môcť nastúpiť do práce, ak to bude nevyhnutné.

Vyhláška ÚVZ stanovuje, že príslušníci ZVJS však musia splniť niekoľko podmienok - nesmú mať klinické príznaky ochorenia, musia používať respirátor FFP2 bez výdychového ventilu a je potrebná dezinfekcia. Podmienkou je tiež, aby počas práce používali rukavice a obmedzili pohyb po pracovisku na najmenšiu možnú mieru.

Je tiež nutné zabezpečiť možnosť odpočinku a stravovania pozitívnych osôb bez prítomnosti iných osôb, alebo za prítomnosti iných osôb, ktoré sú však tiež osobami pozitívnymi na ochorenie, avšak nemajú klinické príznaky ochorenia.

"Túto zmenu sme do vyhlášky zapracovali na základe žiadosti ZVJS. Dôvodom je vývoj chorobnosti na COVID-19 u príslušníkov zboru a jej predpokladaný nárast v nadchádzajúcich dňoch," vysvetlila hovorkyňa ÚVZ Daša Račková.

(tasr)

  |  

Naď a Blinken podpísali v USA obrannú dohodu, v parlamente bude v utorok

AKTUALIZOVANÉ Slovenská republika a Spojené štáty vo štvrtok večer (v noci na piatok SEČ) v americkom Washingtone podpísali dohodu o obrannej spolupráci (DCA). Signatárom za Slovensko bol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO), za USA šéf diplomacie Antony Blinken. Zmluvu musí ešte odobriť Národná rada SR. Potrebná je tiež ratifikácia prezidentkou SR.

"Bilaterálna spolupráca medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými je dlhodobo na vynikajúcej úrovni. Spolupráca v oblasti obrany s USA významne prispela k úspešnej transformácii a modernizácii Ozbrojených síl SR, špeciálne vzdušných síl a síl pre špeciálne operácie. Dnes dávame tejto spolupráci primeraný právny základ. Ide o vyjadrenie nášho spoločného záväzku, ako spojencov v rámci NATO, voči transatlantickej bezpečnosti," uviedol po podpisovej ceremónii Naď. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Zdôraznil tiež, že USA sú pre Slovensko strategickým spojencom nielen z obdobia modernizácie OS SR, ale už z čias formovania nezávislého Československa, či integrácie našej krajiny do NATO.

Pri podpise dohody bol aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. "Posilnenie obrannej spolupráce s hlavným garantom našej bezpečnosti, obzvlášť v čase prehlbujúcich sa neistôt a geopolitických pnutí, je pre Slovenskú republiku prirodzeným krokom. Navyše si treba uvedomiť, že tak robíme ako posledná krajina na východnej hranici EÚ a NATO," uviedol.

Blinken sa ohradil voči údajným dezinformáciám

Prínos dohody pre obe krajiny vyzdvihol na podpisovej ceremónii aj Blinken. Zároveň sa ohradil voči dezinformáciám okolo dohody s tým, že dokument je založený na vzájomnej spolupráci a rešpekte a reprezentuje záujmy oboch vlád.

"Táto dohoda uľahčuje našim ozbrojeným silám koordináciu spoločného obranného úsilia, ako je vykonávanie spoločných vojenských cvičení. Vytvorí pravidelnejšie konzultácie medzi našimi krajinami o hrozbách pre našich občanov, medzinárodný mier a bezpečnosť," povedal.

Väčšina Slovákov je proti

Dohoda by mala umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Dohoda by mala platiť desať rokov. Potom zostáva platná, alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.

Predstavitelia vlády deklarovali, že dohoda neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť SR. Opozícia zmluvu kritizuje a hovorí o vytváraní amerických vojenských základní na Slovensku, približovaní amerických vojsk k ruskej hranici a okliešťovaní kompetencií našich štátnych orgánov. Prítomnosť vojsk USA na území Slovenska si takisto neželajú takmer dve tretiny občanov.

Interpretačná doložka

Prezidentka SR Zuzana Čaputová uzavretie dohody podporuje. V snahe zmierniť obavy časti verejnosti doložila k splnomocneniu na podpis interpretačné vyhlásenie. Obsahuje výklad častí zmluvy vyvolávajúcich najviac otáznikov. Vlastnú interpretačnú doložku má aj americká strana, podľa prezidentky je obsahovo v súlade so slovenskou.

Ako informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, rokovanie vo Washingtone bolo venované nielen obrannej spolupráci, ale aj aktuálnym otázkam vývoja vo východnej časti Európy a pokračujúcemu dialógu s Ruskom ohľadom bezpečnosti v Európe. Obe strany vyzdvihli intenzívne konzultácie americkej administratívy s európskymi partnermi a spojencami vo vzťahu k diplomatickému úsiliu a nachádzaniu politických riešení aktuálnych bezpečnostných výziev.

V parlamente bude v utorok

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) už zvolal mimoriadnu schôdzu parlamentu k obrannej dohode s USA. začať sa má v utorok (8. 2.) o 13.00 h. Vyplýva to z pozvánky, zverejnenej na webe NR SR. Jediným bodom programu má byť samotná Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou Spojených štátov amerických.

(tasr/tod)

  |  

Američania tvrdia, že Rusi majú pripravenú zámienku na napadnutie Ukrajiny

Domnievame sa, že Rusko vytvorí veľmi živé propagandistické video a zaútočia na Ukrajinu, tvrdí to hovorca Pentagonu John Kirby. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval, že podobné predpovede z minulosti už Američanom nevyšli.

Rusko má v pláne vymyslieť si zámienku pre napadnutie Ukrajiny, tvrdia to predstavitelia amerických tajných služieb. Pravdepodobne pôjde o video zachytávajúce zinscenovaný útok. Vo štvrtok to uviedli vysokopostavení predstavitelia Bieleho domu, informovali o tom viaceré svetové agentúry.

"Máme informáciu, že Rusko si zrejme bude chcieť vymyslieť zámienku na napadnutie... Domnievame sa, že Rusko vytvorí veľmi živé propagandistické video, ktoré môže zahŕňať telá a hercov, ktorí budú vykreslení ako trúchliaci, a obrazy zničenej oblasti," uviedol hovorca amerického Pentagónu John Kirby.

Podľa Washingtonu by Rusko takto mohlo zinscenovať útok ukrajinskej armády alebo tajnej služby "na ruské zvrchované územie alebo na ruskojazyčné obyvateľstvo".

"S istotou nevieme, či toto je cesta, ktorú si (Rusko) vyberie, vieme však, že je to možnosť, o ktorej sa uvažuje," uviedol pre médiá Jonathan Finer - zástupca poradcu pre národnú bezpečnosť. Washington tieto konkrétne obvinenia podľa nemenovaného amerického predstaviteľa zverejňuje preto, aby Rusko "odradil" od podobných plánov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však vo štvrtok uviedol, že americké tajné služby neinformujú o podobných plánoch Ruska prvýkrát, pričom tieto varovania sa v minulosti nenaplnili.

"Niečo podobné už zaznelo aj predtým, ale nič také sa nestalo," uviedol Peskov.

Napätie medzi Ruskom a Západom v súvislosti so situáciou na Ukrajine stúpa už niekoľko týždňov. Washington obviňuje Moskvu z toho, že pripravuje vojenskú inváziu na Ukrajinu. Rusko popiera tvrdenia, že plánuje inváziu, a naopak žiada od Západu bezpečnostné záruky. (tasr)

  |  

Ukrajina sa zbližuje s Tureckom, prezidenti podpísali vojenskú a obchodnú dohodu

Od Ukrajiny ide o prekvapivý ale logický ťah. Turecko má napäté vzťahy s Ruskom, Amerikou aj ďalšími štátmi NATO. V regióne si presadzuje svoje záujmy, naposledy sme to videli na Kaukaze. S Ukrajinou štartuje Turecko novú spoluprácu.

Prezident Zelenský ukázal, že vie prekvapiť. Za posledné dni už druhýkrát. Prvýkrát keď napomenul Washington a jeho spojencov, aby ne-eskalovali napätie, a teraz dohodou s Tureckom, ktoré je rivalom Ruska a ktoré nemá dobré vzťahy ani s krajinami Západu.

Hlavnou témou štvrtkového rokovania ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho tureckého náprotivku Recepa Tayyipa Erdogana v Kyjeve bola sféra bezpečnosti, prezidenti podpísali dve dôležité dohody. Podľa Erdogana je Turecko pripravené stať sa prostredníkom medzi Ukrajinou a Ruskom, podstatnejšia však bude vojenská spolupráca obidvoch štátov.

Všetko sa však nezaobišlo bez diplomatického dekóru. Podľa tureckého prezidenta môže byť kríza týkajúca sa Ukrajiny vyriešená v rámci minských dohôd: "Úprimne veríme, že kríza bude zažehnaná mierovou a diplomatickou cestou s ohľadom na územnú celistvosť Ukrajiny a minské dohody," uviedol na spoločnej tlačovej konferencii Erdogan, pričom poznamenal, že Turecko podporuje územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny, a to aj vrátane polostrova Krym. Podpora minských dohôd je ale tiež odkazom Rusku, ktoré žiada rovnakú vec. Ukrajina totiž nedodržiava minské dohody pokiaľ ide o status a práva tzv. separatistických republík.

Turecký prezident zároveň uviedol, že Turecko je pripravené stať sa miestom pre uskutočnenie summitu, ktorého cieľom bude urovnanie situácie v Donbase pri dodržiavaní minských dohôd:

"Turecko je pripravené s radosťou zorganizovať stretnutie lídrov (Ruska a Ukrajiny) alebo zorganizovať technické rokovania medzi stranami. Sme pripravení akokoľvek prispieť k zníženiu napätia v čiernomorskom regióne," uviedol Erdogan.  

Význam spolupráce s Tureckom má úplne iný význam pre Ukrajinu. Turci začínajú na Ukrajine vyrábať drony, vojenská spolupráca by sa mohla ďalej rozšíriť. V hre je aj iná symbolika, Turci dokázali účinne podporiť Azerbajdžan, ktorý v minuloročnej vojne porazil ruského spojenca v Náhornom Karabachu. Turci tiež zostrelili ruskú stíhačku, keď prekročila ich hranicu, voči Rusom sa teda správajú sebavedome a rovnocenne, Rusi si dávajú skôr pozor a priamej konforntácii s Tureckom sa vyhýbajú. Od prezidenta Zelenského ide teda o geopoliticky šikovný ťah.

Po stretnutí povedal: "Osobitne sa chcem poďakovať prezidentovi Erdoganovi za iniciatívu stať sa prostredníkom medzi Ruskom a Ukrajinou... Pre mier na Ukrajine sme ochotní urobiť všetko možné, na všetkých miestach a vo všetkých formátoch. Nezáleží na tom, kde dáme za vojnou bodku," uviedol Zelenskyj.

Podstatnejšie však bolo, že prezidenti podpísali dohodu, na základe ktorej sa na Ukrajine rozšíri výroba tureckých bezpilotných lietadiel Bayraktar, ako aj dohodu o zóne slobodného obchodu medzi Tureckom a Ukrajinou. (fed, s použitím tasr.)

  |  

Prezidentka si prevzala ocenenie Justitia Awards venovanú najtalentovanejším a erudovaným právničkám

Prezidentka SR Zuzana Čaputová si vo štvrtok v Prezidentskom paláci prevzala ocenenie Justitia Awards, ktoré jej vlani udelila organizácia Women in Law Initiative so sídlom vo Viedni. Odovzdali jej ho najvyšší predstavitelia organizácie Alix Frank-Thomasserová a Franz J. Heidinger. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

Ako pripomenul hovorca, prezidentku nominovali v kategórii medzinárodné líderky venovanej najtalentovanejším a najvplyvnejším právničkám, ktoré zásadným spôsobom menia spoločnosť vďaka svojej erudícii a inovatívnosti. Ide o ocenenie pre výnimočnú ženskú právnickú osobnosť roka.

Minuloročná slávnostná ceremónia sa pre pandémiu uskutočnila iba virtuálne. Prezidentka vtedy v ďakovnom video príhovore uviedla, že ocenenie je pre ňu viac záväzkom než odmenou. "Je to záväzok pokračovať v chránení toho, čo je správne, obraňovať spravodlivosť a právny štát. Toto ocenenie je zároveň záväzkom naďalej podporovať a inšpirovať iné ženy a dievčatá, ktoré sa rozhodli pre právnickú profesiu," vyhlásila.

Poslaním organizácie Women in Law Initiative je spájať predovšetkým ženy pracujúce v rôznych právnických profesiách po celom svete. Je platformou pre diskusiu a výmenu informácií a skúseností v najrôznejších ekonomických a spoločenských oblastiach, kde sa uplatňuje právo. Presadzuje zlepšenie pozície žien v právnických profesiách a podporuje ženské líderstvo v tejto oblasti. Spája ženy - právničky nielen z právnej praxe, ale aj z oblasti právnej teórie a akademických inštitúcií.

Organizácia je členom Európskej asociácie právničiek. Vznikla v roku 2018 ako trvalé pokračovanie medzinárodnej konferencie Women in Law Conference, ktorá sa prvýkrát konala v roku 2019. Iniciatíva si získala hneď od začiatku širokú podporu a patronát UNESCO.

(tasr)

  |  

OĽaNO stojí za Hatrákovou, poslankyňa už nebude za seba hlasovať

Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Katarína Hatráková (OĽaNO) prisľúbila, že už nebude za seba hlasovať pri voľbe komisárky pre deti. Pre TASR to uviedol predseda poslaneckého klubu hnutia Michal Šipoš. Hatráková za seba hlasovala v predchádzajúcej voľbe v decembri 2021. Šipoš to vníma ako chybu. Nevidí problém v tom, že Hatráková kandiduje do tejto funkcie z postu poslankyne. Medializovanú kritiku na jej osobu označil za štvavú kampaň.

Šipoš si nemyslí, že Hatráková je nadmerne zvýhodňovaná. "Keby bola takto zvýhodňovaná, už by bola dávno zvolená," skonštatoval. Nie je podľa neho správne, aby Hatráková za seba hlasovala. Prisľúbila mu, že v tejto voľbe už tak postupovať nebude.

Šéf klubu dodal, že nie je zakázané, aby poslanec kandidoval do tejto funkcie. Každý poslanec mohol podľa neho nominovať najlepšieho odborníka. "Viem, že pani Hatráková sa 20 rokov zaoberá ochranou rodín, detí, vzťahov, a to, že teraz je rok a pol poslankyňou, ju nemá diskvalifikovať, aby sa mohla uchádzať o akúkoľvek funkciu," pripomenul.

V minulosti kandidovala za verejnú ochrankyňu práv napríklad vtedajšia poslankyňa za SDKÚ Jana Dubovcová, na post detskej ombudsmanky zas z parlamentu odchádzala Viera Tomanová (Smer-SD).

Hnutie OĽaNO aj naďalej za poslankyňou stojí. "Verím, že sú to len ďalšie obvinenia, ktoré nie sú podložené, a sú veľmi nekorektné, len preto, že pani Hatráková nie je možno tak hodnotovo orientovaná ako novinári, ktorí to píšu," reagoval na kritiku.

Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová a ďalší slovenskí europoslanci vyzvali listom Národnú radu SR, aby vyhlásili novú voľbu komisára pre deti. To, že je Hatráková aktívnou poslankyňou, narúša podľa Ďuriš Nicholsonovej princíp demokratickej voľby, "pretože to znevýhodňuje občianskych kandidátov". Dodala tiež, že na základe medializovaných informácií silnejú pochybnosti o jej ľudských a odborných kvalitách. Šipoš si myslí, že Ďuriš Nicholsonová nemá dostatok informácií. Doplnil, že by sa mala starať o záležitosti europarlamentu.

Predstavitelia viacerých organizácií pôsobiacich v oblasti duševného zdravia a práce s deťmi v liste poslancom NR SR tvrdia, že Hatrákovej vyjadrenia a postoje vzbudzujú u odbornej a laickej verejnosti "vážne obavy, či bude skutočne vždy prihliadať na najlepší záujem detí a v tomto zmysle zo svojej pozície aj konať". Poslankyňa podľa nich relativizuje domáce násilie.

Poslanci NR SR majú komisárku pre deti voliť 17. februára. Okrem Hatrákovej kandiduje na tento post Mária Vargová.

(tasr)