Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Obranná zmluva s USA: Výbor pre obranu jej dal zelenú, občianske iniciatívy chcú referendum

Parlamentný brannobezpečnostný výbor odporúča Národnej rade (NR) SR vysloviť súhlas so zmluvou o obrannej spolupráci medzi vládou SR a USA a zároveň rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ústavnoprávny výbor (ÚPV) NR SR v pondelok k obrannej dohode neprijal uznesenie. O zmluve bude parlament rokovať na mimoriadnej schôdzi, ktorá sa začína v utorok (8. 2.).

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) obhajoval na výboroch uzavretie dohody s tým, že USA je strategickým spojencom SR a jej prijatie je v súlade bezpečnostnou i obrannou stratégiou SR. Zmluva má posilniť spoluprácu krajín v oblasti obrany a vytvoriť jej právny rámec. Umožní napríklad pravidelné bilaterálne konzultácie o bezpečnostných hrozbách a výzvach nad rámec NATO. Zároveň umožní podľa neho čerpať financie na modernizáciu slovenskej infraštruktúry z amerických zdrojov. Ako zdôraznil minister, o prítomnosti cudzích ozbrojených síl budú naďalej rozhodovať príslušné slovenské orgány.

Viacero občianskych iniciatív s uzavretím dohody nesúhlasí. Zbierajú preto podpisy pod petíciu za vypísanie referenda za zrušenie obrannej dohody s USA. Ako informoval v pondelok petičný výbor, zmluvu považujú za jednostrannú, nevyváženú a nebezpečnú. Vzhľadom na členstvo SR v NATO je podľa nich nepotrebná. Obávajú sa, že by mohla vniesť komplikácie do komunikácie medzi Ruskom a Západom. Americká interpretačná doložka je podľa nich v rozpore so slovenskou.

Dohodu o obrannej spolupráci (DCA) už odsúhlasila vláda, minulý týždeň ju zástupcovia SR a USA podpísali v americkom Washingtone. Zmluvu musí ešte odobriť Národná rada SR. Potrebná je tiež ratifikácia prezidentkou SR.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) i poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) cez víkend pripustili, že hlasovanie o zmluve môže byť tesné. V hnutí OĽANO majú podľa minulotýždňových vyjadrení pochybností dvaja-traja poslanci, väčšina by mala byť za. Strana Za ľudí deklarovali podporu. Klub Sme rodina ešte nezaujal jednoznačné stanovisko, k téme zasadne v utorok (8. 2.). Päť až sedem poslancov dohodu podľa Kollára nepodporí. Opozičná strana Smer-SD je proti zmluve, za neplánujú hlasovať ani poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD a Republike, proti sú aj poslanci ĽSNS.

Predstavitelia vlády deklarovali, že zmluva neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť SR. Opozícia ju kritizuje a hovorí o vytváraní amerických vojenských základní na Slovensku, približovaní amerických vojsk k ruskej hranici a okliešťovaní kompetencií našich štátnych orgánov. Prezidentka SR Zuzana Čaputová uzavretie dohody podporila.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Fico: Polícia začala trestné stíhanie vo veci bezpečnostnej previerky Lipšica

AKTUALIZOVANÉ Polícia začala trestné stíhanie vo veci bezpečnostnej previerky špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Na tlačovej konferencii o tom informoval predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico. Podáva tiež oficiálny podnet na Národný bezpečnostný úrad (NBÚ), aby sa začal bezpečnostnou previerkou Lipšica zaoberať.

"V samotnom trestnom konaní, ktoré bolo začaté, sa konštatuje, že Daniel Lipšic nesplnil žiadnu zákonnú podmienku na to, aby mohol dostať bezpečnostnú previerku tohto typu," povedal Fico. NBÚ podľa neho musí konať aj v tomto prípade.

Fico priblížil, že trestné stíhanie začala polícia pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa vo vedúcej funkcii na ministerstve práce. Lipšicovi tam podľa jeho slov vymysleli funkciu poradcu, ku ktorej bola potrebná bezpečnostná previerka, bez čoho by ju nezískal.

Snaha o otváranie bezpečnostnej Lipšica vraj neovplyvní postupy Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) pri trestnom stíhaní vplyvných predstaviteľov verejného života za korupčné a ekonomické trestné činy. V stanovisku pre TASR to zdôraznil špeciálny prokurátor.

"K mojej bezpečnostnej previerke som sa vyjadril opakovane. Bola predmetom rokovania výboru na kontrolu Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ktorý jednohlasne konštatoval, že jej priebeh bol v súlade so zákonmi," pripomenul Lipšic.

Trestné oznámenie, ktoré podal Fico, bolo nasmerované proti ministrovi práce Milanovi Krajniakovi (Sme rodina) a zodpovednému zástupcovi NBÚ, ktorý Lipšicovi pridelil previerky na stupni "prísne tajné". O bezpečnostnú previerku Lipšica požiadal Krajniak ako pre poradcu ministra. Podľa trestného oznámenia malo ísť o podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel exminister kultúry a spisovateľ Ivan Hudec

Vo veku 74 rokov zomrel spisovateľ, lekár, politik a bývalý minister kultúry z rokov vrcholného mečiarizmu 1994 – 1998 Ivan Hudec.

Na Ivana Hudeca nebude slovenská kultúra veľmi spomínať, patril k popredným tváram HZDS, keď krajina zápasila o svoju identitu a miesto v Európe, Hudec patril ku garnitúre, ktorá Slovensko po roku 1989 neblaho poškodila, zvlášť to platilo v rokoch 1994 až 1998, Hudec sám bol bývalým komunistom. S jeho menom sa budú spájať protesty predstaviteľov slovenskej kultúry, ktorým prekážalo zneužívanie politickej moci v tomto čase.

Ivan Hudec sa narodil 10. júla 1947 v Nitre. V rokoch 1962 až 1966 študoval na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave. Po maturite pokračoval v štúdiu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK), úspešne ho ukončil v roku 1972.

Dlhé roky pracoval ako lekár

Pôsobil na viacerých pracoviskách ako praktický lekár, pedagóg, vedecký i riadiaci pracovník. V rokoch 1972 – 1973 bol lekárom v Žiline, v období rokov 1973 – 1975 pracoval v Nemocnici L. Dérera v Bratislave na Kramároch. Stal sa odborným asistentom na Katedre radiodiagnostiky LF UK (1975 – 1978), bol pracovníkom Výskumného ústavu humánnej bioklimatológie v Bratislave (1978 – 1982).

V rokoch 1982 – 1985 bol primárom Okresného ústavu národného zdravia v Čadci, napokon vykonával funkciu námestníka riaditeľa v Diagnosticko-liečebnom ústave (1985 – 1990). Publikoval viac ako 50 odborných prác doma i v zahraničí, okrem iného vypracoval metodiku počítačového zberu dát pre rádiodiagnostiku, organizačné postupy na určenie výkonov praktického lekára.

Pôsobil v divadle, písal romány

Už počas štúdia na LF UK bol spoluzakladateľom študentského divadielka malých javiskových foriem – bratislavského Divadla u Rolanda, kde pôsobil ako autor, režisér, herec a organizátor. Spoločne s Petrom Belanom spoluautorsky pripravil 11 hier, z nich bola najúspešnejšia hra Ostrovy (1974, knižne vyšla až v roku 1992 spolu s ďalšími dvoma hrami pod názvom Triptych o Ďzure, Ostrovoch a Dravcovi). Neskôr sa dramatickej tvorbe venoval iba príležitostne.

Ako prozaik knižne debutoval románom Hriešne lásky osamotených mužov (1979), nasledovali zbierky poviedok Bozk uličníka (1981), román Ako chutí zakázané ovocie (1981), historický román Pangharty (1985), románová novela Čierne diery (1985), ďalšia zbierka poviedok Záhadný úsmev štrbavého anjela (1987) a tiež novela Experiment "láska" (1989).

Spoločne s Petrom Valom napísali dramatickú trilógiu z veľkomoravského obdobia Knieža (1986), Bratia (1988), Kráľ Svätopluk (1990).

Je autorom historizujúcej grotesky Praotec Samo (1990), kníh Biela pani, mŕtvy pán… (s Petrom Jarošom, 1992) či Báje a mýty starých Slovanov (1994). Jeho prozaické diela vyšli v českom, maďarskom, poľskom, ruskom či ukrajinskom preklade. Ako kultúrny a politický publicista popri príspevkoch v periodikách napísal knižku politických komentárov Slovensko vlasť moja (1994).

Po roku 1989 prešiel do politiky

V prvých slobodných voľbách v júni 1990 ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady, kandidoval za Komunistickú stranu Slovenska, ktorá sa pretransformovala na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Za SDĽ sa uchádzal o hlasy voličov aj v roku 1992, v Národnej rade (NR) SR však pôsobil ako nezávislý poslanec a podporoval vládne Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara.

V predčasných voľbách v roku 1994 už kandidoval za HZDS. V tretej vláde premiéra Mečiara sa stal ministrom kultúry, funkciu vykonával počas celého volebného obdobia – od 13. decembra 1994 do 29. októbra 1998. Zároveň pôsobil na postoch predsedu Rady vlády SR pre masmédiá, člena Rady vlády pre národnosti a člena Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog.

Poslancom za v tom čase už opozičné HZDS bol aj v ďalšom volebnom období (1998 – 2002). Pôsobil ako externý kultúrny radca vyššieho územného celku Trenčianskeho samosprávneho kraja. Vykonával aj súkromnú lekársku prax a bol majiteľom vydavateľstva Print-Servis (1992 – 2012). Žil v Bratislave, bol ženatý, má tri deti: dcéry Alexandru, Barbaru a syna Gregora (1975). (tasr, fed)

Minúta  |  

Ľudové kroje zo šuplotky očarili návštevníkov

V pravnianskej doline začali Zimné slávnosti Hornonitria otvorením vernisáže výstavy tradičných odevov zo zbierok Bibiány Krpelanovej a kraslíc šikovných regionálnych majsteriek z tohto regiónu.

Milovníci umenia obdivovali unikátne kroje i krásu pestrofarebných kraslíc. Vernisáž výstavy odštartovala sériu pripravovaných podujatí v pravnianskej doline. Tradičné podujatie postupne ponúkne aj programy speváckych skupín, folklórnych kolektívov, spevácku súťaž aj ľudových umelcov, jarmok tradičnej ľudovoumeleckej výroby.

https://vimeo.com/674338262

Ľudmila Húsková, riaditeľka RKC v Prievidzi: „Zimné slávnosti Hornonitria sú cyklom viacerých podujatí venovaných popularizácií – prejavov tradičnej ľudovej kultúry. Výstava sa volá Zo šuplotky. Je to taký miestny názov šuflíka. Symbolizuje to, že tie kroje sú vytiahnuté zo zbierok.“

Návštevníci sa kochali aj nádherou kraslíc ľudovoumeleckých majsteriek.

Bibiána Šimová, Nedožery- Brezany: „Dcéra sa venuje zbieraniu krojov od roku 2013 a na tejto výstave sú prezentované kroje z regiónu Hornej Nitry. Sú to kroje pracovné, slávnostné, svadobný kroj je tam z Nedožier a v druhej časti výstavy sú prezentované kroje takzvané biele z Čavoja, dievčenský kroj z Valaskej Belej, zo Zliechova.“

Výstava bude sprístupnená verejnosti do 11. marca 2022.

Minúta  |  

Primár pôrodnice Kaščák: Odborníci neodporúčajú pôrod doma

Je to taký hazard, že nikto, kto o pôrode niečo vie, nemôže naň nikdy pristúpiť, hovorí primár Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín Peter Kaščák o pôrodoch v domácom prostredí.

Je v súčasnosti útlm pôrodnosti?

- Dlhodobo vieme, koľko sa rodí v Trenčíne detí už od päťdesiatych rokov. Najviac sa rodilo v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch minulého storočia, potom došlo k veľmi významnému poklesu po revolúcii a najmenej pôrodov bolo v roku 2003. Minulý rok sme sa postupne dostali cez hranicu 2500 pôrodov, v roku 2020 ich bolo 2517. Naša klinika je dlhodobo tretia najväčšia na Slovensku.

https://vimeo.com/674574351

Tretia najväčšia v čom?

- V počte pôrodov. Počtom sme tretí najväčší na Slovensku, len dve bratislavské pôrodnice sú počtom pôrodov väčšie. Tento rok bude však menej pôrodov ako minulý rok. Je to logické. Samozrejme, ponúka sa otázka, či to súvisí s covidom alebo nie a boli také názory aj anekdotické, že ľudia sú doma, bude viac detí.

A váš pohľad je aký?

- Už úplne v prvej vlne na začiatku boli ľudia vystrašení, samozrejme. Keď je niekto vystrašený, bojí sa, tak nemá chuť zrovna plodiť deti a milovať sa. Ten strach vami prenikne celými. Aj v druhej vlne, keď chorobnosť bola vysoká, tak plánované tehotnosti, ako keď niekto rozmýšľa, že máme jedno dieťa, rozmýšľame, že by sme mali druhé, tak veľa ľudí to odloží do bezpečnejších dôb. Keď je lepšie, keď pominie nejaká hrozba epidémie. Tehotné ženy sa aj boja, že ochorejú na covid.

Ďalším veľmi významným faktorom je, že hlavne v prvej a druhej vlne sa úplne zastavila liečba neplodnosti, pretože to nie je akútna medicína. Mnohým párom dnes sa nedarí otehotnieť a tá podpora a možnosti v tomto smere boli na nejakú dobu úplne zastavené.

Detí bude menej, ale nielen kvôli covidu. V ideálnom veku sú práve tie ženy z konca tisícročia od 90. rokov, kedy na Slovensku bol najväčší pokles pôrodnosti. Logicky ten nižší počet žien nedokáže mať toľko detí, aby sme stále v pôrodnosti len rástli.

Aký máte názor na domáci pôrod? Odporučili by ste ho?

- Žiadny odborník dnes nebude odporúčať pôrod doma. To je hazard taký, že nikto, kto o pôrode niečo vie, nemôže naň nikdy pristúpiť. Je to taká mediálna téma, trend, ale my vieme na základe štatistík, koľko je pôrodov doma a je ich menej ako jedno percento. To nie je významná položka a v tomto našom regióne je to ešte menej.

Ale vždy také ženy boli a aj budú také ženy, ktoré chcú rodiť doma a povedia, že však aj v minulosti sa rodilo doma a bolo to bežné. Áno, bolo to bežné, ale treba si otvoriť aj druhú stránku a pozrieť sa, aká bola úmrtnosť detí a žiaľ, aj žien. A nielen úmrtnosť, ale aj chorobnosť, koľko krvi stratili tie ženy po pôrode a v akom stave boli dovážané do nemocníc.

Celý rozhovor si vypočujte 10. februára na našej stránke www.terajsok.sk.

Minúta  |  

Ľudové kroje zo šuplotky očarili návštevníkov

V pravnianskej doline začali Zimné slávnosti Hornonitria otvorením vernisáže výstavy tradičných odevov zo zbierok Bibiány Krpelanovej a kraslíc šikovných regionálnych majsteriek z tohto regiónu.

Milovníci umenia obdivovali unikátne kroje i krásu pestrofarebných kraslíc. Vernisáž výstavy odštartovala sériu pripravovaných podujatí v pravnianskej doline. Tradičné podujatie postupne ponúkne aj programy speváckych skupín, folklórnych kolektívov, spevácku súťaž aj ľudových umelcov, jarmok tradičnej ľudovoumeleckej výroby.

https://vimeo.com/674338262

Ľudmila Húsková, riaditeľka RKC v Prievidzi: „Zimné slávnosti Hornonitria sú cyklom viacerých podujatí venovaných popularizácií – prejavov tradičnej ľudovej kultúry. Výstava sa volá Zo šuplotky. Je to taký miestny názov šuflíka. Symbolizuje to, že tie kroje sú vytiahnuté zo zbierok.“

Návštevníci sa kochali aj nádherou kraslíc ľudovoumeleckých majsteriek.

Bibiána Šimová, Nedožery- Brezany: „Dcéra sa venuje zbieraniu krojov od roku 2013 a na tejto výstave sú prezentované kroje z regiónu Hornej Nitry. Sú to kroje pracovné, slávnostné, svadobný kroj je tam z Nedožier a v druhej časti výstavy sú prezentované kroje takzvané biele z Čavoja, dievčenský kroj z Valaskej Belej, zo Zliechova.“

Výstava bude sprístupnená verejnosti do 11. marca 2022.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.