Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko príde o časť eurofondov. Eurokomisia mu z nich odráta pokutu 15 miliónov eur za baňu Turów

AKTUALIZOVANÉ Súdny spor o ťažbu v bani Turów má pre Poľsko bolestivú dohru. EÚ musí zaplatiť pokutu 15 miliónov eur, pretože napriek rozhodnutiu európskeho súdu ťažbu nezastavila. Varšave sumu odpočítajú z eurofondov. Pokute nezabránilo urovnanie sporu s Českom ani pondelňajšia návšteva poľského prezidenta Andrzeja Dudu v Bruseli.

Európska komisia (EK) v utorok oznámila, že tento mesiac prijme "bezprecedentný krok" a Poľsku zníži eurofondy o čiastku 15 miliónov eur, pretože Varšava nezaplatila pokutu za prevádzkovanie hnedouhoľnej bane Turów.

TASR informáciu prevzala od agentúry AFP, ktorej to potvrdil hovorca EK pre rozpočet a ľudské zdroje Balázs Újvári. K tomuto kroku podľa neho dôjde už na budúci týždeň.

"Pokuta sa týka obdobia od 20. septembra do 19. októbra 2021. Komisia pristúpi k finančnej kompenzácii po desiatich pracovných dňoch od doručenia tohto oznámenia," spresnil Újvári a dodal, že Komisia si tým plní svoju zákonnú povinnosť vyberať finančné pokuty uložené súdom.

O čo v kauze išlo

Súdny dvor EÚ vlani nariadil, že Poľsko musí zatvoriť hnedouhoľnú baňu Turów, ktorá napĺňa zhruba sedem percent energetických potrieb krajiny. Vo svojom verdikte rozhodol v prospech českej vlády, ktorá sa sťažovala, že baňa s povrchovou ťažbou negatívne vplýva na životné prostredie – českým obciam v pohraničí odčerpáva podzemnú vodu a takisto sa z nej šíri nadmerný hluk a prach. Poľsko toto predbežné opatrenie súdu ignorovalo. Súd preto nariadil Poľsku platiť denné penále vo výške 500-tisíc eur.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki a predseda českej vlády Petr Fiala minulý týždeň podpísali dohodu o prevádzke tejto bane. Morawiecki v Prahe vyjadril nádej, že tento problém po podpise zmluvy "prestane existovať". Poľsko však naďalej dlhuje Súdnemu dvoru EÚ desiatky miliónov eur v nezaplatených pokutách. Európska komisia už minulý mesiac upozornila Varšavu, že dlžnú sumu jej môže odrátať z budúcich platieb z fondov EÚ. Európska komisia (EK) v utorok oznámila, že tento mesiac prijme "bezprecedentný krok" a Poľsku zníži eurofondy o čiastku 15 miliónov eur, pretože Varšava nezaplatila pokutu za prevádzkovanie hnedouhoľnej bane Turów. Poľská vláda sa proti tomuto rozhodnutiu chce odvolať.

Pokute nezabránila ani pondelňajšia návšteva poľského prezidenta Andrzeja Dudu v Bruseli, kde sa stretol s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou.

Súdny dvor EÚ sa už nebude zaoberať žalobou

Súdny dvor Európskej únie vyškrtol zo svojho registra prípad súvisiaci so žalobou Českej republiky voči Poľsku ohľadne ťažby v poľskej hnedouhoľnej bani Turów. Urobil tak ešte 4. februára po tom, čo sa na riešení sporu dohodli vlády oboch krajín. Informuje o tom TASR na základe utorkového tweetu Súdneho dvora.

Poľsko sa v rámci dohody s českou vládou zaviazalo postaviť ochranný val a tiež podzemnú stenu, ktorá by mala zabrániť odtoku podzemných vôd z ČR. Vlády sa dohodli aj na päťročnom súdnom dohľade. Podľa Morawieckého nepôjde o stály dohľad, ale o prípadný zásah nezávislého subjektu, ak by nastali pochybnosti ohľadom dodržiavania dohody. Poľsko má ďalej zlepšovať ovzdušie v okolí bane a až do ukončenia stavby monitorovať kvalitu vzduchu, rovnako ako množstvo podzemnej vody a intenzitu hluku.

Podľa environmentálnej organizácie Greenpeace však dohoda nedostatočne chráni životné prostredie, pretože neobmedzuje samotnú ťažbu uhlia. Organizácia upozorňuje, že výstavba steny nezabráni odtoku podzemnej vody.

Varšava hneď po podpísaní zmluvy poslala Česku 45 miliónov eur ako odškodné.      

(tasr, haj)

Minúta  |  

Stovky vozidiel a masy demonštrantov zablokovali okolie novozélandského parlamentu

Kolóna kamiónov a karavanov zablokovala v utorok ulice neďaleko novozélandského parlamentu v metropole Wellington na proteste proti pandemickým obmedzeniam a očkovaniu, ktorý sa inšpiroval podobnou demonštráciou v Kanade. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Stovky vozidiel, oblepených odkazmi ako "Vráťte nám slobodu" a "Donútenie nie je súhlas", parkovali v uliciach obklopujúcich budovu parlamentu známu ako Úľ. Ďalšie stovky jazdili okolo centra mesta a zároveň trúbili. Vyše 1000 peších protestujúcich počúvalo prejavy.

Muž z Wellingtonu, Stu Main, povedal, že protestujúci majú pocit, že ich obavy z porušovania práv si vláda nevšíma. "Som zaočkovaný, ale som proti povinnému očkovaniu," povedal Main pre AFP. "Myslím si, že je to škandál nútiť ľudí, aby sa dali zaočkovať, keď nechcú," dodal.

Demonštrácia prebiehala pokojne, polícia nehlásila žiadne zatýkanie ani veľké incidenty.

https://www.youtube.com/watch?v=oh2h1-MKScw

Premiérka ich ignoruje

Premiérka Jacinda Ardernová vyhlásila, že nemá v úmysle vstupovať do diskusie s účastníkmi kolóny. Argumentovala tým, že väčšina Novozélanďanov prejavila podporu očkovaciemu programu vlády.

"Deväťdesiatšesť percent Novozélanďanov sa išlo dať zaočkovať, pretože vakcíny nám umožňujú žiť teraz s menšími obmedzeniami, lebo poskytujú ďalšiu ochranu," povedala premiérka pre Rádio Nový Zéland.

Očkovanie proti koronavírusu je na Novom Zélande povinné pre ľudí pracujúcich v určitých oblastiach, ako zdravotníctvo, polícia a súdnictvo, školstvo či obrana.

Platí aj systém covid pasov, ktoré musia ľudia predkladať ako dôkaz o očkovaní, keď vstupujú do reštaurácií, na športové akcie a bohoslužby.

Covid pasy sa nevyžadujú vo verejnej doprave, v supermarketoch, školách a pri poskytovaní zdravotníckych služieb.

https://www.youtube.com/watch?v=17Z09sLCUwo

Inšpirácia Kanadou je zrejmá

Niektorí protestujúci vo Wellingtone niesli kanadské vlajky, vrátane vysťahovalca menom Billy, ktorý odmietol uviesť svoje priezvisko. "Ja len podporujem bratov v Kanade, bojujem za ich slobodu," vysvetlil.

"Kolóna slobody" spôsobuje veľkú dopravnú zápchu v kanadskom hlavnom meste Ottawa už viac ako týždeň, čo donútilo mestské úrady vyhlásiť výnimočný stav.

Organizátori kolóny vo Wellingtone neuviedli, ako dlho majú v úmysle parkovať v uliciach mesta.

(tasr)

Minúta  |  

Kanadská polícia zhabala protestujúcim palivo. Občanov, ktorí budú kamionistom pomáhať, zadržia

Tisícky litrov paliva zhabala kanadská polícia protestujúcim kamionistom v hlavnom meste Ottawa v snahe ukončiť už 11 dní trvajúcu demonštráciu proti pandemickým opatreniam a povinnému očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 u niektorých skupín. TASR o tom informuje na základe pondelkových správ agentúry Reuters a magazínu Newsweek.

Polícia v Ottawe podľa náčelníka Petra Slolyho očakáva v priebehu nasledujúcich 72 hodín výrazné posily.

Ťažko ozbrojení policajti vstúpili v nedeľu večer na parkovisko pri mestskom bejzbalovom štadióne a zobrali demonštrantom 3 200 litrov paliva. Polícia ešte predtým varovala kamionistov, že po polnoci im nebude umožnené natankovať a "každý, kto sa pokúsi demonštrantom priniesť hmotnú podporu (palivo a pod.) bude zadržaný".

V pondelok začala polícia konfiškovať kanistre s palivom, ktoré demonštrantom nosili občania.

Platí stav núdze

Počas víkendu policajti na demonštrácii kamionistov zadržali najmenej sedem ľudí a udelili viac než 550 pokút, okrem iného v súvislosti s nadmerným hlukom, používaním pyrotechniky a pre jazdu v protismere.

V reakcii na pretrvávajúce protesty vyhlásil v nedeľu v meste starosta Jim Watson stav núdze.

https://standard.sk/165669/hlavne-mesto-kanady-vyhlasilo-nudzovy-stav-nevie-sa-vysporiadat-s-protestom-kamionistov/

Podľa úradov sa počas tohto víkendu znížil počet kamiónov na demonštrácii v Ottawe na tisíc. Týždeň predtým ich bolo údajne trojnásobne viac. Demonštrantov bolo ostatne už iba 5-tisíc, pričom predchádzajúci víkend ich ešte bolo dva- až trikrát viac.

Frustrácia v Kanade rastie

Predseda kanadskej vlády Justin Trudeau s rodinou opustil svoje bydlisko v centre Ottawy krátko po tom, čo do hlavného mesta začali koncom januára prúdiť demonštranti na kamiónoch. Miesto jeho pobytu úrady z bezpečnostných dôvodov nezverejnili. Trudeau mal okrem toho pozitívny test na koronavírus.

Protesty kamionistov v Kanade podporil bývalý americký prezident Donald Trump či miliardár Elon Musk.

Demonštrácie sa medzičasom rozšírili aj do ďalších kanadských miest, kde sa zároveň stretávajú s protidemonštráciami.

V Kanade je plne zaočkovaných 79 percent obyvateľstva vo vekových kategóriách, pre ktorých je očkovanie určené, avšak nedávne prieskumy verejnej mienky naznačujú rastúcu frustráciu s protipandemickými obmedzeniami.

(tasr)

Minúta  |  

Obranná zmluva s USA: Výbor pre obranu jej dal zelenú, občianske iniciatívy chcú referendum

Parlamentný brannobezpečnostný výbor odporúča Národnej rade (NR) SR vysloviť súhlas so zmluvou o obrannej spolupráci medzi vládou SR a USA a zároveň rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ústavnoprávny výbor (ÚPV) NR SR v pondelok k obrannej dohode neprijal uznesenie. O zmluve bude parlament rokovať na mimoriadnej schôdzi, ktorá sa začína v utorok (8. 2.).

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) obhajoval na výboroch uzavretie dohody s tým, že USA je strategickým spojencom SR a jej prijatie je v súlade bezpečnostnou i obrannou stratégiou SR. Zmluva má posilniť spoluprácu krajín v oblasti obrany a vytvoriť jej právny rámec. Umožní napríklad pravidelné bilaterálne konzultácie o bezpečnostných hrozbách a výzvach nad rámec NATO. Zároveň umožní podľa neho čerpať financie na modernizáciu slovenskej infraštruktúry z amerických zdrojov. Ako zdôraznil minister, o prítomnosti cudzích ozbrojených síl budú naďalej rozhodovať príslušné slovenské orgány.

Viacero občianskych iniciatív s uzavretím dohody nesúhlasí. Zbierajú preto podpisy pod petíciu za vypísanie referenda za zrušenie obrannej dohody s USA. Ako informoval v pondelok petičný výbor, zmluvu považujú za jednostrannú, nevyváženú a nebezpečnú. Vzhľadom na členstvo SR v NATO je podľa nich nepotrebná. Obávajú sa, že by mohla vniesť komplikácie do komunikácie medzi Ruskom a Západom. Americká interpretačná doložka je podľa nich v rozpore so slovenskou.

Dohodu o obrannej spolupráci (DCA) už odsúhlasila vláda, minulý týždeň ju zástupcovia SR a USA podpísali v americkom Washingtone. Zmluvu musí ešte odobriť Národná rada SR. Potrebná je tiež ratifikácia prezidentkou SR.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) i poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) cez víkend pripustili, že hlasovanie o zmluve môže byť tesné. V hnutí OĽANO majú podľa minulotýždňových vyjadrení pochybností dvaja-traja poslanci, väčšina by mala byť za. Strana Za ľudí deklarovali podporu. Klub Sme rodina ešte nezaujal jednoznačné stanovisko, k téme zasadne v utorok (8. 2.). Päť až sedem poslancov dohodu podľa Kollára nepodporí. Opozičná strana Smer-SD je proti zmluve, za neplánujú hlasovať ani poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD a Republike, proti sú aj poslanci ĽSNS.

Predstavitelia vlády deklarovali, že zmluva neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť SR. Opozícia ju kritizuje a hovorí o vytváraní amerických vojenských základní na Slovensku, približovaní amerických vojsk k ruskej hranici a okliešťovaní kompetencií našich štátnych orgánov. Prezidentka SR Zuzana Čaputová uzavretie dohody podporila.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Fico: Polícia začala trestné stíhanie vo veci bezpečnostnej previerky Lipšica

AKTUALIZOVANÉ Polícia začala trestné stíhanie vo veci bezpečnostnej previerky špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Na tlačovej konferencii o tom informoval predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico. Podáva tiež oficiálny podnet na Národný bezpečnostný úrad (NBÚ), aby sa začal bezpečnostnou previerkou Lipšica zaoberať.

"V samotnom trestnom konaní, ktoré bolo začaté, sa konštatuje, že Daniel Lipšic nesplnil žiadnu zákonnú podmienku na to, aby mohol dostať bezpečnostnú previerku tohto typu," povedal Fico. NBÚ podľa neho musí konať aj v tomto prípade.

Fico priblížil, že trestné stíhanie začala polícia pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa vo vedúcej funkcii na ministerstve práce. Lipšicovi tam podľa jeho slov vymysleli funkciu poradcu, ku ktorej bola potrebná bezpečnostná previerka, bez čoho by ju nezískal.

Snaha o otváranie bezpečnostnej Lipšica vraj neovplyvní postupy Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) pri trestnom stíhaní vplyvných predstaviteľov verejného života za korupčné a ekonomické trestné činy. V stanovisku pre TASR to zdôraznil špeciálny prokurátor.

"K mojej bezpečnostnej previerke som sa vyjadril opakovane. Bola predmetom rokovania výboru na kontrolu Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ktorý jednohlasne konštatoval, že jej priebeh bol v súlade so zákonmi," pripomenul Lipšic.

Trestné oznámenie, ktoré podal Fico, bolo nasmerované proti ministrovi práce Milanovi Krajniakovi (Sme rodina) a zodpovednému zástupcovi NBÚ, ktorý Lipšicovi pridelil previerky na stupni "prísne tajné". O bezpečnostnú previerku Lipšica požiadal Krajniak ako pre poradcu ministra. Podľa trestného oznámenia malo ísť o podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel exminister kultúry a spisovateľ Ivan Hudec

Vo veku 74 rokov zomrel spisovateľ, lekár, politik a bývalý minister kultúry z rokov vrcholného mečiarizmu 1994 – 1998 Ivan Hudec.

Na Ivana Hudeca nebude slovenská kultúra veľmi spomínať, patril k popredným tváram HZDS, keď krajina zápasila o svoju identitu a miesto v Európe, Hudec patril ku garnitúre, ktorá Slovensko po roku 1989 neblaho poškodila, zvlášť to platilo v rokoch 1994 až 1998, Hudec sám bol bývalým komunistom. S jeho menom sa budú spájať protesty predstaviteľov slovenskej kultúry, ktorým prekážalo zneužívanie politickej moci v tomto čase.

Ivan Hudec sa narodil 10. júla 1947 v Nitre. V rokoch 1962 až 1966 študoval na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave. Po maturite pokračoval v štúdiu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK), úspešne ho ukončil v roku 1972.

Dlhé roky pracoval ako lekár

Pôsobil na viacerých pracoviskách ako praktický lekár, pedagóg, vedecký i riadiaci pracovník. V rokoch 1972 – 1973 bol lekárom v Žiline, v období rokov 1973 – 1975 pracoval v Nemocnici L. Dérera v Bratislave na Kramároch. Stal sa odborným asistentom na Katedre radiodiagnostiky LF UK (1975 – 1978), bol pracovníkom Výskumného ústavu humánnej bioklimatológie v Bratislave (1978 – 1982).

V rokoch 1982 – 1985 bol primárom Okresného ústavu národného zdravia v Čadci, napokon vykonával funkciu námestníka riaditeľa v Diagnosticko-liečebnom ústave (1985 – 1990). Publikoval viac ako 50 odborných prác doma i v zahraničí, okrem iného vypracoval metodiku počítačového zberu dát pre rádiodiagnostiku, organizačné postupy na určenie výkonov praktického lekára.

Pôsobil v divadle, písal romány

Už počas štúdia na LF UK bol spoluzakladateľom študentského divadielka malých javiskových foriem – bratislavského Divadla u Rolanda, kde pôsobil ako autor, režisér, herec a organizátor. Spoločne s Petrom Belanom spoluautorsky pripravil 11 hier, z nich bola najúspešnejšia hra Ostrovy (1974, knižne vyšla až v roku 1992 spolu s ďalšími dvoma hrami pod názvom Triptych o Ďzure, Ostrovoch a Dravcovi). Neskôr sa dramatickej tvorbe venoval iba príležitostne.

Ako prozaik knižne debutoval románom Hriešne lásky osamotených mužov (1979), nasledovali zbierky poviedok Bozk uličníka (1981), román Ako chutí zakázané ovocie (1981), historický román Pangharty (1985), románová novela Čierne diery (1985), ďalšia zbierka poviedok Záhadný úsmev štrbavého anjela (1987) a tiež novela Experiment "láska" (1989).

Spoločne s Petrom Valom napísali dramatickú trilógiu z veľkomoravského obdobia Knieža (1986), Bratia (1988), Kráľ Svätopluk (1990).

Je autorom historizujúcej grotesky Praotec Samo (1990), kníh Biela pani, mŕtvy pán… (s Petrom Jarošom, 1992) či Báje a mýty starých Slovanov (1994). Jeho prozaické diela vyšli v českom, maďarskom, poľskom, ruskom či ukrajinskom preklade. Ako kultúrny a politický publicista popri príspevkoch v periodikách napísal knižku politických komentárov Slovensko vlasť moja (1994).

Po roku 1989 prešiel do politiky

V prvých slobodných voľbách v júni 1990 ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady, kandidoval za Komunistickú stranu Slovenska, ktorá sa pretransformovala na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Za SDĽ sa uchádzal o hlasy voličov aj v roku 1992, v Národnej rade (NR) SR však pôsobil ako nezávislý poslanec a podporoval vládne Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara.

V predčasných voľbách v roku 1994 už kandidoval za HZDS. V tretej vláde premiéra Mečiara sa stal ministrom kultúry, funkciu vykonával počas celého volebného obdobia – od 13. decembra 1994 do 29. októbra 1998. Zároveň pôsobil na postoch predsedu Rady vlády SR pre masmédiá, člena Rady vlády pre národnosti a člena Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog.

Poslancom za v tom čase už opozičné HZDS bol aj v ďalšom volebnom období (1998 – 2002). Pôsobil ako externý kultúrny radca vyššieho územného celku Trenčianskeho samosprávneho kraja. Vykonával aj súkromnú lekársku prax a bol majiteľom vydavateľstva Print-Servis (1992 – 2012). Žil v Bratislave, bol ženatý, má tri deti: dcéry Alexandru, Barbaru a syna Gregora (1975). (tasr, fed)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.