Choď do Ruska, dezolát!

Bolo to niekedy v roku 1993. Mnohým sa nepozdávali mečiarovské spôsoby politiky, ktoré sa na Slovensku udomácnili. Mečiarov minister školstva Matúš Kučera sa vtedy vyjadril, že ak sa to niekomu nepáči, môže zo Slovenska odísť. Bolo to hulvátstvo. Nikto nemá čo posielať svojich spoluobčanov zo Slovenska pre ich kritický názor na politiku konkrétnej politickej reprezentácie.

Samozrejme, že Kučeru za to postihla plným právom nevôľa liberálnych médií a najmä časti slovenskej spoločnosti, ktorá sa vždy považovala za ono „slušné“ Slovensko, vymedzujúce sa voči vulgárnym výstrelkom HZDS. Bola to vtedy mediálna téma.

Všimli ste si, kto dnes posiela ľudí s iným názorom zo Slovenska preč?

Určite si čitatelia všimli, že „kučerovské“ metódy sa nám rozmohli opäť. Vidíme to na sociálnych sietiach. Akurát, že „kučerovci“ sa teraz objavili medzi liberálmi, ktorí sa považujú za vzor slušnosti a tolerancie. Áno, to, čo sme vtedy videli u rozpačmaných házetdesákov, sa dnes objavuje v časti liberálov. Posielajú hockoho s iným názorom na globálny konflikt Rusko – Amerika zo Slovenska preč do Ruska.

Slovenský spisovateľ, ktorého nebudem menovať, dal na sociálnej sieti tento post:

Keď som sa ho na sieti spýtal, kto je on, že posiela svojich spoluobčanov preč zo Slovenska, tak sa trochu zháčil a napokon tvrdil, že on nikoho preč neposiela. Ale posiela.

Dobré bolo, že sa zháčil. On naozaj nie je neslušný človek, ale, bohužiaľ, aj slušným ľuďom sa stáva, že vyslovia veci, ktoré by človek očakával od fašistov.

Niežeby sa na strane odporcov obrannej zmluvy s USA či priaznivcov Ruska nenašli agresívne typy, samozrejme, že tam sú. Rovnako netvrdím, že všetci liberáli sa takto správajú. Ale niektorí priaznivci Fica či Kotlebu by si mohli s niektorými agresívnymi liberálmi pokojne ruky podať. Majú v hlavách tie isté procesy.

Najhoršia je neschopnosť vnímať najjednoduchšie veci

Začína toho byť priveľa.

Najhoršia je neschopnosť porozumieť úplne jednoduchým veciam, ktoré ten druhý hovorí. Skúmajme, akými premýšľajúcimi algoritmami niektorí „posielači do Ruska“ vnímajú názory iných na konflikt Rusko –Amerika. Kontrolujú, či ten názor obsahuje kľúčové pojmy ako „musíme zabrániť novému Mníchovu“ či „imperialistické Rusko“ a podobne. Ak ich nenájdu, výstupom algoritmu je určite verdikt, že ten iný je „rusofil“ a podporuje Putina.

Tento „posielač do Ruska“ nemá mentálnu výbavu pochopiť, že existujú normálni slušní ľudia, zakotvení v západnej civilizácii, podporujúci členstvo Slovenska v EÚ a trebárs aj v NATO, majúci kritický postoj k ruskému politickému systému. Ľudia, ktorí však predvídali, že snaha začleniť Ukrajinu do NATO je cestou k ťažkému vojensko-politickému konfliktu a že nemá zmysel pokračovať v ceste, ktorá vedie k vojne. Dodajme, že k zbytočnej vojne. A na slová týchto ľudí došlo. No keď sa o tomto zmienia, tak „posielači do Ruska“ si na nich začnú vylievať zlosť.

Lenže problém „posielačov do Ruska“ je v tom, že nemajú riešenie, ak zaň nepovažujú vojnu.

Metóda krágľovania v podaní Andreja Bána

Dostalo sa mi pozornosti od Andreja Bána v Denníku N. Napísal: „Žneme plody ohlupujúcej dlhoročnej práce všetkých, ktorí prekrúcajú fakty a klamú. Od extrémistov pravých aj ľavých (kam už patria obe naše ‚sociálne demokracie‘) po ctihodných Čarnogurského a Palkových konzervatívcov. Ak má niekto najvýraznejší podiel na odluke politiky od zásad etiky a triezveho úsudku, sú to najmä oni.“

No… Andrej Bán sa nikdy nenamáhal, aby upozornil, v čomže to klamem a prekrúcam. Veď moje názory ani nepozná. 

Pozoruhodné je, že mi upiera triezvy úsudok. Roky som hovoril, že myšlienka Ukrajiny v NATO proste znamená vojnu a že nemôžem za to, že to je tak. No veď sa to potvrdzuje nadostač.

Arbiter triezveho úsudku Bán roky podporoval americkú politiku a nevidel a nepredvídal žiaden problém. No a teraz ním podporovaná americká vláda volá, že ide vojna. No dobré ráno. Roky to hovorili takí ako ja ľuďom ako Bán.  

Pán Bán, vašu metódu považujem za krágľovanie a vyprosím si to od vás.

Časy sa menia

Treba vnímať znaky čias. V 90. rokoch sa o vtedajšej vládnucej garnitúre hovorilo, že používa lož ako pracovnú metódu a bolo to tak. Opozíciu vydávala za čosi nelegitímne.

Dnes rozpoznávame jej metódy aj v radoch „slušných“.