Preskočiť na obsah
  |  

Exšéfa SIS Pčolinského a Zoroslava Kollára obvinili z korupcie

Bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského a konkurzného právnika Zoroslava Kollára obvinili z korupcie. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová.

"Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR môže potvrdiť, že dvom osobám bolo vznesené obvinenie v korupčnej trestnej veci. Osobe Z. K. za podplácanie a osobe V. P. za prijímanie úplatku a iné trestné činy," priblížila hovorkyňa. Vzhľadom na procesné štádium veci sa v súčasnosti nebude prokuratúra podrobnejšie vyjadrovať, aby nezmarila alebo nesťažila vyšetrovanie.

Polícia spresnila, že okrem trestného činu prijímania úplatku čelí Vladimír P. aj obvineniu zo zneužívania právomoci verejného činiteľa i ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.

Obhajcovia Zoroslava Kollára na sociálnej sieti uviedli, že má ísť o opätovné obvinenie v kauze SIS. Pôvodné obvinenia v prípade zrušila vlani v auguste generálna prokuratúra. Exriaditeľa tajnej služby obvinili vtedy z toho, že on a bývalý námestník SIS Boris Beňa mali prijať úplatok od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava K. vo výške 40 000 eur.

(tasr)

  |  

Putin: Porošenkovi som sľúbil poskytnúť politické útočisko

Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že v minulosti sľúbil poskytnúť politické útočisko niekdajšiemu ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi. Šéf Kremľa to vyhlásil počas návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Moskve. V utorok o tom informovala agentúra TASS.

"V čase, keď bol pán Porošenko prezidentom Ukrajiny, povedal som mu, že ak bude v budúcnosti čeliť nejakým ťažkostiam, Rusko je pripravené poskytnúť mu politické útočisko," povedal Putin v pondelok večer na tlačovej konferencii so šéfom Elyzejského paláca.

Ukrajinský exprezident je vo svojej rodnej krajine vyšetrovaný pre podozrenie z vlastizrady. Podľa predložených obvinení je konkrétne podozrivý z toho, že v rokoch 2014 a 2015 počas výkonu funkcie pomohol samozvaným subjektom Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika pri predaji uhlia za 1,5 miliardy hrivien (48,8 milióna eur) Kyjevu. V prípade uznania viny by mu za vlastizradu hrozilo až 15 rokov väzenia.

Podľa Putina urobil Porošenko "veľa chýb", ale jeho prenasledovanie je podľa neho honom na čarodejnice zo strany súčasnej ukrajinskej vlády. V tejto súvislosti šéf Kremľa doplnil, že Rusko je "ľuďom ako Porošenko" pripravené poskytnúť útočisko.

(tasr)

  |  

Poľsko príde o časť eurofondov. Eurokomisia mu z nich odráta pokutu 15 miliónov eur za baňu Turów

AKTUALIZOVANÉ Súdny spor o ťažbu v bani Turów má pre Poľsko bolestivú dohru. EÚ musí zaplatiť pokutu 15 miliónov eur, pretože napriek rozhodnutiu európskeho súdu ťažbu nezastavila. Varšave sumu odpočítajú z eurofondov. Pokute nezabránilo urovnanie sporu s Českom ani pondelňajšia návšteva poľského prezidenta Andrzeja Dudu v Bruseli.

Európska komisia (EK) v utorok oznámila, že tento mesiac prijme "bezprecedentný krok" a Poľsku zníži eurofondy o čiastku 15 miliónov eur, pretože Varšava nezaplatila pokutu za prevádzkovanie hnedouhoľnej bane Turów.

TASR informáciu prevzala od agentúry AFP, ktorej to potvrdil hovorca EK pre rozpočet a ľudské zdroje Balázs Újvári. K tomuto kroku podľa neho dôjde už na budúci týždeň.

"Pokuta sa týka obdobia od 20. septembra do 19. októbra 2021. Komisia pristúpi k finančnej kompenzácii po desiatich pracovných dňoch od doručenia tohto oznámenia," spresnil Újvári a dodal, že Komisia si tým plní svoju zákonnú povinnosť vyberať finančné pokuty uložené súdom.

O čo v kauze išlo

Súdny dvor EÚ vlani nariadil, že Poľsko musí zatvoriť hnedouhoľnú baňu Turów, ktorá napĺňa zhruba sedem percent energetických potrieb krajiny. Vo svojom verdikte rozhodol v prospech českej vlády, ktorá sa sťažovala, že baňa s povrchovou ťažbou negatívne vplýva na životné prostredie – českým obciam v pohraničí odčerpáva podzemnú vodu a takisto sa z nej šíri nadmerný hluk a prach. Poľsko toto predbežné opatrenie súdu ignorovalo. Súd preto nariadil Poľsku platiť denné penále vo výške 500-tisíc eur.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki a predseda českej vlády Petr Fiala minulý týždeň podpísali dohodu o prevádzke tejto bane. Morawiecki v Prahe vyjadril nádej, že tento problém po podpise zmluvy "prestane existovať". Poľsko však naďalej dlhuje Súdnemu dvoru EÚ desiatky miliónov eur v nezaplatených pokutách. Európska komisia už minulý mesiac upozornila Varšavu, že dlžnú sumu jej môže odrátať z budúcich platieb z fondov EÚ. Európska komisia (EK) v utorok oznámila, že tento mesiac prijme "bezprecedentný krok" a Poľsku zníži eurofondy o čiastku 15 miliónov eur, pretože Varšava nezaplatila pokutu za prevádzkovanie hnedouhoľnej bane Turów. Poľská vláda sa proti tomuto rozhodnutiu chce odvolať.

Pokute nezabránila ani pondelňajšia návšteva poľského prezidenta Andrzeja Dudu v Bruseli, kde sa stretol s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou.

Súdny dvor EÚ sa už nebude zaoberať žalobou

Súdny dvor Európskej únie vyškrtol zo svojho registra prípad súvisiaci so žalobou Českej republiky voči Poľsku ohľadne ťažby v poľskej hnedouhoľnej bani Turów. Urobil tak ešte 4. februára po tom, čo sa na riešení sporu dohodli vlády oboch krajín. Informuje o tom TASR na základe utorkového tweetu Súdneho dvora.

Poľsko sa v rámci dohody s českou vládou zaviazalo postaviť ochranný val a tiež podzemnú stenu, ktorá by mala zabrániť odtoku podzemných vôd z ČR. Vlády sa dohodli aj na päťročnom súdnom dohľade. Podľa Morawieckého nepôjde o stály dohľad, ale o prípadný zásah nezávislého subjektu, ak by nastali pochybnosti ohľadom dodržiavania dohody. Poľsko má ďalej zlepšovať ovzdušie v okolí bane a až do ukončenia stavby monitorovať kvalitu vzduchu, rovnako ako množstvo podzemnej vody a intenzitu hluku.

Podľa environmentálnej organizácie Greenpeace však dohoda nedostatočne chráni životné prostredie, pretože neobmedzuje samotnú ťažbu uhlia. Organizácia upozorňuje, že výstavba steny nezabráni odtoku podzemnej vody.

Varšava hneď po podpísaní zmluvy poslala Česku 45 miliónov eur ako odškodné.      

(tasr, haj)

  |  

Stovky vozidiel a masy demonštrantov zablokovali okolie novozélandského parlamentu

Kolóna kamiónov a karavanov zablokovala v utorok ulice neďaleko novozélandského parlamentu v metropole Wellington na proteste proti pandemickým obmedzeniam a očkovaniu, ktorý sa inšpiroval podobnou demonštráciou v Kanade. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Stovky vozidiel, oblepených odkazmi ako "Vráťte nám slobodu" a "Donútenie nie je súhlas", parkovali v uliciach obklopujúcich budovu parlamentu známu ako Úľ. Ďalšie stovky jazdili okolo centra mesta a zároveň trúbili. Vyše 1000 peších protestujúcich počúvalo prejavy.

Muž z Wellingtonu, Stu Main, povedal, že protestujúci majú pocit, že ich obavy z porušovania práv si vláda nevšíma. "Som zaočkovaný, ale som proti povinnému očkovaniu," povedal Main pre AFP. "Myslím si, že je to škandál nútiť ľudí, aby sa dali zaočkovať, keď nechcú," dodal.

Demonštrácia prebiehala pokojne, polícia nehlásila žiadne zatýkanie ani veľké incidenty.

https://www.youtube.com/watch?v=oh2h1-MKScw

Premiérka ich ignoruje

Premiérka Jacinda Ardernová vyhlásila, že nemá v úmysle vstupovať do diskusie s účastníkmi kolóny. Argumentovala tým, že väčšina Novozélanďanov prejavila podporu očkovaciemu programu vlády.

"Deväťdesiatšesť percent Novozélanďanov sa išlo dať zaočkovať, pretože vakcíny nám umožňujú žiť teraz s menšími obmedzeniami, lebo poskytujú ďalšiu ochranu," povedala premiérka pre Rádio Nový Zéland.

Očkovanie proti koronavírusu je na Novom Zélande povinné pre ľudí pracujúcich v určitých oblastiach, ako zdravotníctvo, polícia a súdnictvo, školstvo či obrana.

Platí aj systém covid pasov, ktoré musia ľudia predkladať ako dôkaz o očkovaní, keď vstupujú do reštaurácií, na športové akcie a bohoslužby.

Covid pasy sa nevyžadujú vo verejnej doprave, v supermarketoch, školách a pri poskytovaní zdravotníckych služieb.

https://www.youtube.com/watch?v=17Z09sLCUwo

Inšpirácia Kanadou je zrejmá

Niektorí protestujúci vo Wellingtone niesli kanadské vlajky, vrátane vysťahovalca menom Billy, ktorý odmietol uviesť svoje priezvisko. "Ja len podporujem bratov v Kanade, bojujem za ich slobodu," vysvetlil.

"Kolóna slobody" spôsobuje veľkú dopravnú zápchu v kanadskom hlavnom meste Ottawa už viac ako týždeň, čo donútilo mestské úrady vyhlásiť výnimočný stav.

Organizátori kolóny vo Wellingtone neuviedli, ako dlho majú v úmysle parkovať v uliciach mesta.

(tasr)

  |  

Kanadská polícia zhabala protestujúcim palivo. Občanov, ktorí budú kamionistom pomáhať, zadržia

Tisícky litrov paliva zhabala kanadská polícia protestujúcim kamionistom v hlavnom meste Ottawa v snahe ukončiť už 11 dní trvajúcu demonštráciu proti pandemickým opatreniam a povinnému očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 u niektorých skupín. TASR o tom informuje na základe pondelkových správ agentúry Reuters a magazínu Newsweek.

Polícia v Ottawe podľa náčelníka Petra Slolyho očakáva v priebehu nasledujúcich 72 hodín výrazné posily.

Ťažko ozbrojení policajti vstúpili v nedeľu večer na parkovisko pri mestskom bejzbalovom štadióne a zobrali demonštrantom 3 200 litrov paliva. Polícia ešte predtým varovala kamionistov, že po polnoci im nebude umožnené natankovať a "každý, kto sa pokúsi demonštrantom priniesť hmotnú podporu (palivo a pod.) bude zadržaný".

V pondelok začala polícia konfiškovať kanistre s palivom, ktoré demonštrantom nosili občania.

Platí stav núdze

Počas víkendu policajti na demonštrácii kamionistov zadržali najmenej sedem ľudí a udelili viac než 550 pokút, okrem iného v súvislosti s nadmerným hlukom, používaním pyrotechniky a pre jazdu v protismere.

V reakcii na pretrvávajúce protesty vyhlásil v nedeľu v meste starosta Jim Watson stav núdze.

https://standard.sk/165669/hlavne-mesto-kanady-vyhlasilo-nudzovy-stav-nevie-sa-vysporiadat-s-protestom-kamionistov/

Podľa úradov sa počas tohto víkendu znížil počet kamiónov na demonštrácii v Ottawe na tisíc. Týždeň predtým ich bolo údajne trojnásobne viac. Demonštrantov bolo ostatne už iba 5-tisíc, pričom predchádzajúci víkend ich ešte bolo dva- až trikrát viac.

Frustrácia v Kanade rastie

Predseda kanadskej vlády Justin Trudeau s rodinou opustil svoje bydlisko v centre Ottawy krátko po tom, čo do hlavného mesta začali koncom januára prúdiť demonštranti na kamiónoch. Miesto jeho pobytu úrady z bezpečnostných dôvodov nezverejnili. Trudeau mal okrem toho pozitívny test na koronavírus.

Protesty kamionistov v Kanade podporil bývalý americký prezident Donald Trump či miliardár Elon Musk.

Demonštrácie sa medzičasom rozšírili aj do ďalších kanadských miest, kde sa zároveň stretávajú s protidemonštráciami.

V Kanade je plne zaočkovaných 79 percent obyvateľstva vo vekových kategóriách, pre ktorých je očkovanie určené, avšak nedávne prieskumy verejnej mienky naznačujú rastúcu frustráciu s protipandemickými obmedzeniami.

(tasr)

  |  

Obranná zmluva s USA: Výbor pre obranu jej dal zelenú, občianske iniciatívy chcú referendum

Parlamentný brannobezpečnostný výbor odporúča Národnej rade (NR) SR vysloviť súhlas so zmluvou o obrannej spolupráci medzi vládou SR a USA a zároveň rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ústavnoprávny výbor (ÚPV) NR SR v pondelok k obrannej dohode neprijal uznesenie. O zmluve bude parlament rokovať na mimoriadnej schôdzi, ktorá sa začína v utorok (8. 2.).

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) obhajoval na výboroch uzavretie dohody s tým, že USA je strategickým spojencom SR a jej prijatie je v súlade bezpečnostnou i obrannou stratégiou SR. Zmluva má posilniť spoluprácu krajín v oblasti obrany a vytvoriť jej právny rámec. Umožní napríklad pravidelné bilaterálne konzultácie o bezpečnostných hrozbách a výzvach nad rámec NATO. Zároveň umožní podľa neho čerpať financie na modernizáciu slovenskej infraštruktúry z amerických zdrojov. Ako zdôraznil minister, o prítomnosti cudzích ozbrojených síl budú naďalej rozhodovať príslušné slovenské orgány.

Viacero občianskych iniciatív s uzavretím dohody nesúhlasí. Zbierajú preto podpisy pod petíciu za vypísanie referenda za zrušenie obrannej dohody s USA. Ako informoval v pondelok petičný výbor, zmluvu považujú za jednostrannú, nevyváženú a nebezpečnú. Vzhľadom na členstvo SR v NATO je podľa nich nepotrebná. Obávajú sa, že by mohla vniesť komplikácie do komunikácie medzi Ruskom a Západom. Americká interpretačná doložka je podľa nich v rozpore so slovenskou.

Dohodu o obrannej spolupráci (DCA) už odsúhlasila vláda, minulý týždeň ju zástupcovia SR a USA podpísali v americkom Washingtone. Zmluvu musí ešte odobriť Národná rada SR. Potrebná je tiež ratifikácia prezidentkou SR.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) i poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) cez víkend pripustili, že hlasovanie o zmluve môže byť tesné. V hnutí OĽANO majú podľa minulotýždňových vyjadrení pochybností dvaja-traja poslanci, väčšina by mala byť za. Strana Za ľudí deklarovali podporu. Klub Sme rodina ešte nezaujal jednoznačné stanovisko, k téme zasadne v utorok (8. 2.). Päť až sedem poslancov dohodu podľa Kollára nepodporí. Opozičná strana Smer-SD je proti zmluve, za neplánujú hlasovať ani poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD a Republike, proti sú aj poslanci ĽSNS.

Predstavitelia vlády deklarovali, že zmluva neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť SR. Opozícia ju kritizuje a hovorí o vytváraní amerických vojenských základní na Slovensku, približovaní amerických vojsk k ruskej hranici a okliešťovaní kompetencií našich štátnych orgánov. Prezidentka SR Zuzana Čaputová uzavretie dohody podporila.

(tasr, ste)