Preskočiť na obsah
  |  

Putin držal v Kremli Macrona ďaleko od seba. Odmietol ruský test, nechcel, aby mala Moskva jeho DNA

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odmietol požiadavku Kremľa, aby si dal urobiť ruský test na koronavírus, keď tento týždeň prišiel na stretnutie s prezidentom Vladimirom Putinom. A preto ho ruský líder držal vo veľkej vzdialenosti od seba, na opačnom konci dlhého stola. Macron totiž nechcel, aby Moskva mala jeho DNA. Tlačovej agentúre Reuters to vo štvrtok potvrdili dva zdroje z Macronovej delegácie.

Politických pozorovateľov prekvapili zábery na Macrona a Putina, ako v pondelok sedia na opačných koncoch stola dlhého štyri metre a takto diskutujú o ukrajinskej kríze. Niektorí diplomati a ďalší predstavitelia tvrdili, že Putin chce zrejme takto vyslať určitý diplomatický odkaz.

Dva zdroje, ktoré poznajú zdravotný protokol francúzskeho prezidenta, však pre Reuters povedali, že Macron dostal na výber: buď absolvuje PCR test, ktorý urobia ruskí predstavitelia, a bude mať možnosť byť blízko Putina, alebo tento test odmietne a bude sa musieť uspokojiť s prísnejším opatrením – s väčším odstupom.

"Vedeli sme veľmi dobre, že to znamená nepodanie rúk a dlhý stôl. Ale nemohli sme dopustiť, aby sa ich ruky dostali k prezidentovej DNA," povedal pre Reuters jeden zo zdrojov. Francúzi mali totiž obavy o bezpečnosť Macrona v prípade, že by francúzskeho prezidenta testovali ruskí lekári.

Hovorca Kremľa zatiaľ nereagoval na žiadosť Reuters o vyjadrenie.

Druhý zdroj v Macronovej delegácii potvrdil, že Macron odmietol podstúpiť ruský PCR test. Tento zdroj povedal, že Macron si radšej dal pred odchodom do Ruska urobiť francúzsky PCR test a potom aj antigénový test, keď už bol v Rusku – urobil ich jeho vlastný lekár.

"Rusi nám povedali, že Putin sa musí držať v prísnej zdravotnej bubline," uviedol druhý zdroj.

Vo štvrtok, tri dni po stretnutí Macrona s Putinom so zachovaním veľkého odstupu, prijal ruský líder kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva. Obaja muži si podali ruky a sedeli blízko seba, delil ich iba malý konferenčný stolík.

(tasr)

  |  

Orbán pozval Trumpa do Budapešti. Chce, aby ho podporil vo voľbách

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán pozval do Budapešti amerického exprezidenta Donalda Trumpa, ktorý by tak mohol podporiť jeho znovuzvolenie v aprílových parlamentných voľbách. Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na správu zverejnenú v piatok na webovej stránke komerčnej televízie ATV.

Britský denník Guardian v tejto súvislosti z maďarských vládnych zdrojov zistil, že pozvánku Trumpovi poslal vláde blízky inštitút Centrum pre základné práva (Alapjogokért Központ).

Americký exprezident zatiaľ na pozvanie nereagoval a jeho hovorkyňa Liz Harringtonová túto správu nekomentovala, píše denník.

"Tieto návštevy majú obrovský vplyv na konzervatívnu maďarskú spoločnosť, pretože Trumpa vnímajú ľudia ako ikonu, pretože bol hlavou štátu v mimoriadne silnom protivetre," citoval Guardian vyjadrenie svojho nemenovaného zdroja v maďarskej vládnej strane Fidesz.

Spravodajský server 24.hu pripomína, že 25. a 26. marca usporiada Maďarsko, ako prvá európska krajina, najväčšie konzervatívne podujatie Ameriky - Conservative Political Action Conference, na ktoré Trump môže s veľkou pravdepodobnosťou pricestovať.

(tasr)

  |  

Prieskum: Len tretina Američanov dokázala nájsť Ukrajinu na mape Európy

Len jedna tretina obyvateľov Spojených štátov dokázala nájsť Ukrajinu na mape Európy, vyplýva z prieskumu americkej spoločnosti Morning Consult. Informovala o tom agentúra TASS.

Za veľkou mlákou odhalil prieskum, že iba 34 percent opýtaných Američanov dokázalo správne nájsť Ukrajinu na mape. Podľa poskytnutej ilustrácie opýtaní ľudia pri pokuse uhádnuť, kde sa nachádza Ukrajina, označili miesta od Islandu až po severnú Afriku.

Prieskum sa uskutočnil v pondelok 7. februára na reprezentatívnej vzorke 2 005 Američanov a spoločnosť Morning Consult ho zverejnila v stredu 9. februára.

Spomedzi tých osôb, ktoré nevedeli nájsť Ukrajinu na mape, bolo 37 percent za poslanie zbraní do Kyjeva. Z tých respondentov, ktorí správne uviedli polohu Ukrajiny, 50 percent podporilo tiež takéto opatrenia. 

Podľa prieskumu 58 percent z opýtaných, ktorí našli Ukrajinu na mape, podporilo uvalenie najprísnejšieho balíka sankcií v prípade ruskej invázie na Ukrajinu. Takéto sankcie podporilo aj 41 percent z tých, ktorí nevedeli nájsť Ukrajinu na mape.

Názory na dodávku ďalších zbraní Kyjevu sú takmer rovnako rozdelené – 41 percent z opýtaných podporuje takýto krok, zatiaľ čo 42 percent je proti. Zároveň 29 percent z opýtaných je za vyslanie amerických vojakov do Európy, aj keby tak riskovali svoje životy.

Obavy z údajných príprav Moskvy na inváziu na Ukrajinu sa v poslednom čase čoraz viac ozývajú na celom Západe a v Kyjeve. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov kritizoval tieto vyhlásenia ako prázdnu a neopodstatnenú eskaláciu napätia, pričom zdôraznil, že Rusko nikoho neohrozuje.

Zároveň nevylúčil možné provokácie na ospravedlnenie takýchto tvrdení a varoval, že akékoľvek pokusy o vyriešenie ukrajinského konfliktu silou by mali mimoriadne vážne následky, dodal TASS.

  |  

Múzeum prezentuje bohatú históriu baníctva

Najmladšia expozitúra Slovenského banského múzea - Uhoľná expozícia Handlová podáva komplexný obraz a predstavu o jednom z najvýznamnejších odvetví ľudskej činnosti – baníctve a príbuzných odvetviach.

Slovenské banské múzeum prezentuje históriu ťažby hnedého uhlia na Slovensku - v Handlovej, so zameraním na priemyselnú ťažbu v 20. storočí.

https://vimeo.com/676179444

Marcela Kucková, lektorka Slovenské banské múzeum Handlová: „Naša expozícia je rozdelená na tri podlažia. Máme tu suterén, ktorý imituje podzemné banské priestory. Ďalej máme prízemie, kde sa návštevníci zoznámia s technikami dobývania uhlia a s vŕtacou technikou.“

Dobývacie stroje a mechanizovaná výstuž prezentujú masívnu mechanizačnú techniku ťažby uhlia v 2. polovici 20. storočia.

Marcela Kucková, lektorka Slovenské banské múzeum Handlová: „Na prvom poschodí sa dozvieme o histórií banských závodov, o vetraní, o záchranárskej technike používanej v bani a o nebezpečenstvách, ktoré v bani číhajú na ľudí.“

Ekodielnička ponúka počas celého roka bohatú ponuku tvorivých aktivít.

  |  

Rakúska polícia zakázala protestný konvoj odporcov opatrení. Vraj by spôsobili neprijateľné množstvo hluku a emisií

Rakúska polícia vo štvrtok zakázala konanie protestnej akcie proti pandemickým obmedzeniam nazvanej "Konvoj slobody", ktorý sa mal po vzore blokád kamionistov v Kanade v piatok uskutočniť aj vo Viedni. Zdôvodnila to okrem iného tým, že protestujúci chceli zastaviť premávku na hlavných dopravných tepnách. Informovali o tom rakúske médiá s odvolaním sa na vyhlásenie polície na Twitteri.

Organizátori akcie vo Viedni predtým uviedli, že chceli obmedziť dopravu vytvorením dvoch kolón z 2500 až 3000 automobilov, ktoré mali vyrážať z letiska Schwechat a z námestia Praterstern smerom do centra rakúskej metropoly.

Polícia na sociálnej sieti Twitter poznamenala, že protestujúci by spôsobili "neprijateľné" množstvo emisií a hluku v neďalekej navštevovanej rekreačnej oblasti. Polícia vysvetlila, že pred záujmom usporiadateľa protestu prisúdila väčšiu váhu ochrane zdravia a verejného blaha.

Hovorca krajinskej polície vo Viedni Daniel Fürst pre denník Kurier potvrdil, že zakázané bolo i zhromaždenie na námestí Heldenplatz, kde sa po skončení "Konvoja slobody" malo zísť okolo 10.000 ľudí.

Podobné demonštrácie zakázali i v Paríži či Bruseli.

Protestná akcia v kanadskom hlavnom meste Ottawa sa začala koncom januára príchodom stoviek kamiónov. Tento tzv. Konvoj slobody (Freedom Convoy) a jeho stúpenci sa "utáborili" neďaleko kanadského parlamentu a vyhlasujú, že budú protestovať, pokým nebudú pandemické obmedzenia zrušené. Kanadská polícia vo štvrtok po prvý raz, odkedy tieto protesty pred troma týždňami vypukli, pohrozila, že voči nim zasiahne. Protesty podnietila požiadavka kanadských úradov týkajúca sa očkovania kamionistov vracajúcich sa z USA.

(tasr)

  |  

USA vyzvali Kanadu, aby voči blokádam kamionistov na hraniciach použila federálne sily

Spojené štáty vo štvrtok vyzvali kanadskú vládu premiéra Justina Trudeaua, aby na uvoľnenie blokády na spoločných hraniciach, ktorú spôsobili vodiči nákladných áut protestujúci proti pandemickým opatreniam kanadskej vlády, použila "federálne sily". TASR informuje na základe správy AFP, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie Bieleho domu.

Nemenovaný predstaviteľ administratívy prezidenta Joea Bidena uviedol, že minister pre vnútornú bezpečnosť Alejandro Mayorkas "telefonoval so svojimi kanadskými rezortnými kolegami a vyzval ich, aby použili federálne sily na vyriešenie situácie na našej spoločnej hranici a ponúkol im plnú podporu" jeho rezortu. Taktiež americký minister dopravy Pete Buttigieg "hovoril so svojím kanadským náprotivkom ohľadom dôležitosti amerických dodávateľských reťazcov".

Nemenovaný americký predstaviteľ priblížil, že Bidenova administratíva sa zameriava hlavne na ukončenie blokády na moste Ambassador Bridge spájajúcom kanadské mesto Windsor v provincii Ontário s americkým mestom Detroit, ktorá trvá už štyri dni, ale i na uvoľnenie ďalších blokovaných hraničných priechodov. Keďže Ambassador Bridge slúži ako dodávateľská trasa pre detroitských výrobcov automobilov, niektoré veľké automobilové spoločnosti v USA aj Kanade preto museli obmedziť výrobu.

Kamionisti zablokovali vo štvrtok v poradí už tretí hraničný priechod s USA, tentokrát v provincii Manitoba. Už niekoľko dní blokujú tiež americko-kanadský hraničný priechod v provincii Alberta.

Protestná akcia v kanadskom hlavnom meste Ottawa sa začala koncom januára príchodom stoviek kamiónov. Tento tzv. Konvoj slobody (Freedom Convoy) a jeho stúpenci sa "utáborili" neďaleko kanadského parlamentu a vyhlasujú, že budú protestovať, pokým nebudú pandemické obmedzenia zrušené. Protesty podnietila požiadavka kanadských úradov na očkovanie kamionistov vracajúcich sa z USA.

(tasr)