Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na Slovensku máme stovky ohrozených kostolov

Na Slovensku sa nachádzajú stovky kostolov, ktoré sú ohrozené. Pre TASR to uviedol architekt a zakladateľ občianskeho združenia Ohrozené kostoly Róbert Erdélyi. Ako potvrdil, téme týchto kostolov sa v posledných rokoch venovali pomenej, avšak plánujú oživiť aktivity, keďže im prichádzajú impulzy aj od ľudí z rôznych regiónov Slovenska.

Zmapovanie ohrozených sakrálnych stavieb sa realizovalo systematickejšie v regióne Gemera v rokoch 2010 – 2016. Ostatné oblasti Slovenska sa skúmali výberovo, respektíve na základe ohlasov od ľudí. "Odvtedy sa situácia veľmi nezlepšila – demografické údaje a návštevnosť kostolov vykazujú skôr opačný trend (s regionálnymi rozdielmi). Náš zoznam mal v roku 2018 viac ako 200 objektov, ktoré považujeme za ohrozené," povedal Erdélyi. Poukázal na to, že sa prednostne venovali kostolom, kde významne klesá počet bohoslužieb (počet aktívnych veriacich), a teda sa ocitajú v stave, keď nie je "dopyt" po ich využití, čo vedie k ich uzatváraniu a chýbajúcej údržbe či kontrole.

Záchrana kostolov

Podľa architekta išlo o aktivitu v rámci dobrovoľníctva a ak natrafili na kostoly, ktoré akútne potrebovali pomocnú ruku, aby sa odvrátil ich zánik, tak sa púšťali do ich záchrany (od majetkovoprávneho vyrovnania až po stabilizačné alebo sanačné práce). "Bezprostredne sme pred zánikom zachránili štyri kostoly. Aj keď v jednom prípade išlo z dôvodu absencie záujmu obce v predošlých obdobiach už len o stavbu bez strechy. Vypomáhali sme pri záchrane niekoľkých ďalších," priblížil. Žiaden z nich však zatiaľ nie je v stave úplnej obnovy alebo nového/oživeného využitia. Podľa jeho ďalších slov sa im dva kostoly zachrániť nepodarilo, pretože nemali žiaden dosah na ich súkromných vlastníkov.

"Situácia nie je jednoduchá, existujú však pozitívne príklady z Európy, ako sa dá s týmito problémami vyrovnať systematicky, zmysluplne a udržateľne. Toto by však chcelo súčinnosť najmä všetkých zainteresovaných inštitúcií," povedal. Cirkvi majú podľa jeho slov ťažšiu úlohu, keďže v minulosti hospodárili s väčším majetkom, mali z neho vyššie výnosy, ktoré spätne používali pri údržbe kostolov, a "údržbový dlh", ktorý spôsobilo obdobie 1948 – 1989, je príliš veľký. "Na druhej strane, treba povedať, že chýba ich aktívnejší prístup k tejto téme, ale to skôr vyplýva z celkovej situácie, keď sa logicky sústreďujú najmä na živé farnosti/cirkevné zbory," dodal.

Ohrozenými kostolmi sú podľa architekta všetky, kde sa neodborným zásahom zničia ich hodnotné prvky/vrstvy alebo sa takýmito zásahmi spôsobí postupná degradácia historických konštrukcií. "Toto je širšia téma, ktorá sa týka všetkých historických stavieb a úrovne znalostí projektantov a remeselníkov," uzavrel.

Dostatok vo viacerých diecézach

Vo viacerých diecézach na Slovensku nové kostoly v poslednom období nestavajú, pretože ich majú dostatok. Na svojich územiach však evidujú i poškodené či nepoužívané sakrálne stavby.

"V Trnavskej arcidiecéze evidujeme všetky kostoly ako naplno využívané. Jednotlivé farnosti si tieto kostoly priebežne udržiavajú, prípadne ich rekonštruujú, ak si to budovy žiadajú. Preto nebolo nutné, aby sa tieto kostoly zachraňovali tým, že by boli odovzdané do užívania inej cirkvi," uviedol pre TASR hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík. Ako dodal, v niektorých farnostiach sa popri novopostavenom kostole nachádza i historický, ktorý z hľadiska počtu veriacich, ktorý sa v ňom mohol zúčastniť na bohoslužbách, už nevyhovoval. "Evidujeme, že i tieto kostoly sú v zachovanom stave," doplnil Kolenčík.

Dedičstvo totality

Riaditeľ Biskupského úradu z Banskobystrickej diecézy Martin Dado pre TASR poznamenal, že počas komunistickej totality ostalo veľa kostolov v havarijnom stave. "Lebo kostol bol ideologicky trpený ako nežiaduci a aktívna účasť veriacich na záchrane bola trestaná. Po páde totality boli mnohé kostoly obnovené z príspevkov veriacich," vysvetlil. Ako dodal, aj v tejto diecéze evidujú niektoré sakrálne stavby, ktoré boli natoľko poškodené z čias komunizmu, že nebolo možné zhromaždiť také množstvo finančných prostriedkov, aby boli zachránené. Podľa jeho slov ide napríklad o kláštory Šahy alebo Kremnica. "O takéto ruiny nie je záujem, preto ich nie je možné predať ani darovať," skonštatoval.

V Banskobystrickej diecéze evidujú niekoľko opustených kostolov, ktoré už neslúžia ako bohoslužobné miesta. "Ide o kostoly, ktoré ostali v obciach, ktoré boli vysťahované (Horné Opatovce pri Žiari nad Hronom) alebo v priebehu dejín zanikli a ich zmysel sa prirodzene skončil," vysvetlil Dado.

Hustá sieť a dobrá dostupnosť

V Spišskej diecéze neevidujú kostoly vo vlastníctve cirkvi, ktoré by boli nevyužívané a zničené. "Nevyjadrujem sa pritom o kostoloch, ktoré sú cirkvou nevyužívané, ale nie sú vo vlastníctve cirkvi. Ide napríklad o kostol na Slanickom ostrove pri Námestove alebo Kostol všetkých svätých v Ludrovej," povedal pre TASR hovorca Spišskej diecézy Peter Majcher. Tvrdí, že kostoly v tejto diecéze sú využívané veriacimi a v rámci možnosti aj riadne opravené. "Nemáme kostol, ktorý by bol alebo mohol byť prenajatý na iné účely, prípadne daný do užívania inej cirkvi," poznamenal.

V Banskobystrickej diecéze sa v súčasnosti nerealizuje veľká výstavba nových bohoslužobných priestorov. "Keďže územie diecézy je pokryté hustou sieťou kostolov a dostupnosť pre veriacich je veľmi dobrá. Záujem iných cirkví o bohoslužobné miesta farností neevidujeme," povedal Dado. V Spišskej diecéze nie je aktuálne naplánovaná výstavba žiadneho nového kostola. "V súčasnosti máme v Trnavskej arcidiecéze rozostavaný jeden kostol, ktorý stojí na jednom z trnavských sídlisk, avšak jeho výstavba bola už dlhodobo plánovaná, keďže kostol na tomto sídlisku veriacim chýbal," uzavrel Kolenčík.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Veľký čínsky plot? Peking buduje rozsiahlu bariéru, tentoraz na juhu

Nedávne správy o budovaní oplotenia na južnej hranici Číny rýchlo vyvolali špekulácie v západných denníkoch. Zdá sa, jeho účel nebude zodpovedať oficiálnym dôvodom.

Čína si svoju politiku v boji proti pandémii nastavila prísne. Už pri pár stovkách prípadov mieria do karantény a lockdownov miliónové mestá. Najnovším príspevkom do boja má byť aj plot s ostnatým drôtom, ktorého stavba sa bude uskutočňovať na čínskej hranici s Vietnamom a Mjanmarskom.

Oficiálna pravda o plote ako nástroji proti šíreniu covidu je však deravá. Susedné krajiny pandémiu nezvládajú oveľa horšie v porovnaní s Čínou a pendlerov medzi krajinami je len niečo okolo 30-tisíc, píšu Lidovky.cz.

Oveľa pravdepodobnejším scenárom je budovanie oplotenia ako záťah proti migrácii či pašerákom. Do miliardovej krajiny sa údajne pašujú nielen hospodárske plodiny, ale aj drogy. Plot by mohol udržať čínskych občanov za plotom a zabrániť tak prípadným útekom do cudziny. Prezývku veľký južný múr získal od používateľov na sociálnych sieťach.

V minulosti sa výstavba plotov ukázala ako efektívny spôsob zvýraznenia hraníc medzi štátmi. Z histórie je známy napríklad Berlínsky múr ako symbol železnej opony, novším príkladom je výstavba plotu na poľsko-bieloruskej hranici. Ak Čína oplotenie na hranici s Vietnamom a Mjanmarskom dokončí, bude mať dĺžku okolo 4 800 kilometrov, čo je polovica z dĺžky Veľkého čínskeho múru.

(min)

Minúta  |  

Putin držal v Kremli Macrona ďaleko od seba. Odmietol ruský test, nechcel, aby mala Moskva jeho DNA

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odmietol požiadavku Kremľa, aby si dal urobiť ruský test na koronavírus, keď tento týždeň prišiel na stretnutie s prezidentom Vladimirom Putinom. A preto ho ruský líder držal vo veľkej vzdialenosti od seba, na opačnom konci dlhého stola. Macron totiž nechcel, aby Moskva mala jeho DNA. Tlačovej agentúre Reuters to vo štvrtok potvrdili dva zdroje z Macronovej delegácie.

Politických pozorovateľov prekvapili zábery na Macrona a Putina, ako v pondelok sedia na opačných koncoch stola dlhého štyri metre a takto diskutujú o ukrajinskej kríze. Niektorí diplomati a ďalší predstavitelia tvrdili, že Putin chce zrejme takto vyslať určitý diplomatický odkaz.

Dva zdroje, ktoré poznajú zdravotný protokol francúzskeho prezidenta, však pre Reuters povedali, že Macron dostal na výber: buď absolvuje PCR test, ktorý urobia ruskí predstavitelia, a bude mať možnosť byť blízko Putina, alebo tento test odmietne a bude sa musieť uspokojiť s prísnejším opatrením – s väčším odstupom.

"Vedeli sme veľmi dobre, že to znamená nepodanie rúk a dlhý stôl. Ale nemohli sme dopustiť, aby sa ich ruky dostali k prezidentovej DNA," povedal pre Reuters jeden zo zdrojov. Francúzi mali totiž obavy o bezpečnosť Macrona v prípade, že by francúzskeho prezidenta testovali ruskí lekári.

Hovorca Kremľa zatiaľ nereagoval na žiadosť Reuters o vyjadrenie.

Druhý zdroj v Macronovej delegácii potvrdil, že Macron odmietol podstúpiť ruský PCR test. Tento zdroj povedal, že Macron si radšej dal pred odchodom do Ruska urobiť francúzsky PCR test a potom aj antigénový test, keď už bol v Rusku – urobil ich jeho vlastný lekár.

"Rusi nám povedali, že Putin sa musí držať v prísnej zdravotnej bubline," uviedol druhý zdroj.

Vo štvrtok, tri dni po stretnutí Macrona s Putinom so zachovaním veľkého odstupu, prijal ruský líder kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva. Obaja muži si podali ruky a sedeli blízko seba, delil ich iba malý konferenčný stolík.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán pozval Trumpa do Budapešti. Chce, aby ho podporil vo voľbách

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán pozval do Budapešti amerického exprezidenta Donalda Trumpa, ktorý by tak mohol podporiť jeho znovuzvolenie v aprílových parlamentných voľbách. Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na správu zverejnenú v piatok na webovej stránke komerčnej televízie ATV.

Britský denník Guardian v tejto súvislosti z maďarských vládnych zdrojov zistil, že pozvánku Trumpovi poslal vláde blízky inštitút Centrum pre základné práva (Alapjogokért Központ).

Americký exprezident zatiaľ na pozvanie nereagoval a jeho hovorkyňa Liz Harringtonová túto správu nekomentovala, píše denník.

"Tieto návštevy majú obrovský vplyv na konzervatívnu maďarskú spoločnosť, pretože Trumpa vnímajú ľudia ako ikonu, pretože bol hlavou štátu v mimoriadne silnom protivetre," citoval Guardian vyjadrenie svojho nemenovaného zdroja v maďarskej vládnej strane Fidesz.

Spravodajský server 24.hu pripomína, že 25. a 26. marca usporiada Maďarsko, ako prvá európska krajina, najväčšie konzervatívne podujatie Ameriky - Conservative Political Action Conference, na ktoré Trump môže s veľkou pravdepodobnosťou pricestovať.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Len tretina Američanov dokázala nájsť Ukrajinu na mape Európy

Len jedna tretina obyvateľov Spojených štátov dokázala nájsť Ukrajinu na mape Európy, vyplýva z prieskumu americkej spoločnosti Morning Consult. Informovala o tom agentúra TASS.

Za veľkou mlákou odhalil prieskum, že iba 34 percent opýtaných Američanov dokázalo správne nájsť Ukrajinu na mape. Podľa poskytnutej ilustrácie opýtaní ľudia pri pokuse uhádnuť, kde sa nachádza Ukrajina, označili miesta od Islandu až po severnú Afriku.

Prieskum sa uskutočnil v pondelok 7. februára na reprezentatívnej vzorke 2 005 Američanov a spoločnosť Morning Consult ho zverejnila v stredu 9. februára.

Spomedzi tých osôb, ktoré nevedeli nájsť Ukrajinu na mape, bolo 37 percent za poslanie zbraní do Kyjeva. Z tých respondentov, ktorí správne uviedli polohu Ukrajiny, 50 percent podporilo tiež takéto opatrenia. 

Podľa prieskumu 58 percent z opýtaných, ktorí našli Ukrajinu na mape, podporilo uvalenie najprísnejšieho balíka sankcií v prípade ruskej invázie na Ukrajinu. Takéto sankcie podporilo aj 41 percent z tých, ktorí nevedeli nájsť Ukrajinu na mape.

Názory na dodávku ďalších zbraní Kyjevu sú takmer rovnako rozdelené – 41 percent z opýtaných podporuje takýto krok, zatiaľ čo 42 percent je proti. Zároveň 29 percent z opýtaných je za vyslanie amerických vojakov do Európy, aj keby tak riskovali svoje životy.

Obavy z údajných príprav Moskvy na inváziu na Ukrajinu sa v poslednom čase čoraz viac ozývajú na celom Západe a v Kyjeve. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov kritizoval tieto vyhlásenia ako prázdnu a neopodstatnenú eskaláciu napätia, pričom zdôraznil, že Rusko nikoho neohrozuje.

Zároveň nevylúčil možné provokácie na ospravedlnenie takýchto tvrdení a varoval, že akékoľvek pokusy o vyriešenie ukrajinského konfliktu silou by mali mimoriadne vážne následky, dodal TASS.

Minúta  |  

Múzeum prezentuje bohatú históriu baníctva

Najmladšia expozitúra Slovenského banského múzea - Uhoľná expozícia Handlová podáva komplexný obraz a predstavu o jednom z najvýznamnejších odvetví ľudskej činnosti – baníctve a príbuzných odvetviach.

Slovenské banské múzeum prezentuje históriu ťažby hnedého uhlia na Slovensku - v Handlovej, so zameraním na priemyselnú ťažbu v 20. storočí.

https://vimeo.com/676179444

Marcela Kucková, lektorka Slovenské banské múzeum Handlová: „Naša expozícia je rozdelená na tri podlažia. Máme tu suterén, ktorý imituje podzemné banské priestory. Ďalej máme prízemie, kde sa návštevníci zoznámia s technikami dobývania uhlia a s vŕtacou technikou.“

Dobývacie stroje a mechanizovaná výstuž prezentujú masívnu mechanizačnú techniku ťažby uhlia v 2. polovici 20. storočia.

Marcela Kucková, lektorka Slovenské banské múzeum Handlová: „Na prvom poschodí sa dozvieme o histórií banských závodov, o vetraní, o záchranárskej technike používanej v bani a o nebezpečenstvách, ktoré v bani číhajú na ľudí.“

Ekodielnička ponúka počas celého roka bohatú ponuku tvorivých aktivít.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.