Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Žilinka si nezaslúžil vystúpiť v parlamente, zhodli sa koaliční politici

Generálny prokurátor Maroš Žilinka si nezaslúžil vystúpiť v Národnej rade (NR) SR s pripomienkami k obrannej zmluve s USA (DCA). V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 sa na tom zhodli predseda brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽANO) a štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus (SaS). Opozícia má iný názor, je presvedčená, že koalícia sa prokurátora bojí.

"Človek, ktorý spodobí zmluvu DCA s rokom 1968, hanobí pamiatku mŕtvych občanov Československa a viac ako 100 000 ľudí, ktorí sa museli vysťahovať, keď skutoční vlastizradcovia pozvali mocnosti Varšavskej zmluvy, aby zasiahli do niečoho, čo sme nazývali socializmus s ľudskou tvárou," vyhlásil Klus.

S tým, že generálny prokurátor sa svojimi vyjadreniami vysmial obetiam a nemal právo vystúpiť na pôde parlamentu, súhlasí aj šéf Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Porovnávanie obrannej dohody s rokom 1968 je podľa neho hanebné a odkazuje to na neznalosť medzinárodných vzťahov a zmlúv.

"Nezaslúžil si byť vypočutý s tými znôžkami výmyslov a klamstiev, ktoré si povymýšľal," zdôraznil Krúpa.

Kmec: Nepoznali ste obsah jeho prejavu

Opačný názor má predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry (Smer-SD), ktorý je presvedčený, že koalícia sa generálneho prokurátora bojí. "Máte paranoju. Vymýšľate," povedal. Zdôraznil, že Žilinka chcel len rozobrať úskalia a problémy dohody. Pripomenul, že pre krajinu je rok 1968 citlivou témou a občania majú obavy a zlé skúsenosti s vojakmi cudzích armád na svojom území.

S tým, že generálny prokurátor nemohol vystúpiť, nesúhlasí ani podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Peter Kmec (nezaradený). Nepozdáva sa mu, že mu neumožnili vystúpiť bez toho, aby poznali obsah jeho prejavu. Myslí si, že mu malo byť vystúpenie umožnené. Rovnako v debate malo byť vysvetlené, ako myslel porovnanie zmluvy s vpádom vojsk do Československa.

Ukrajinská kríza

Diskutujúci sa nevyhli ani téme Ukrajiny a eskalácie napätia. Podľa Klusa si konflikt nikto nepraje, riziko je však stále reálne. Poznamenal, že členstvo Ukrajiny v NATO a EÚ nie je témou dňa, je však zároveň presvedčený, že krajinám, ktoré o to majú záujem, treba dať do budúcnosti perspektívu a nádej rovnako, ako ju dostalo Slovensko. Na margo diania v NR SR aj v súvislosti s ukrajinskou vlajkou poznamenal, že to bolo hanebné a krajina je na smiech. Krúpa pripomenul, že Ukrajina vie, že sa nemôže stať zatiaľ členom NATO, lebo nemá vyriešený konflikt na svojom území. Kéry na margo situácie poznamenal, že s Ruskom nebol nikto ochotný viesť dialóg, až kým sa nepriblížilo k ukrajinským hraniciam. Nie je presvedčený, že Rusko na krajinu zaútočí. Kmec hovorí o čierno-bielom videní konfliktu. S ohľadom na dohodu s USA povedal, že komunikačná stratégia nebola dobre nastavená.

V súvislosti s návrhom na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), ktoré avizoval Smer-SD, Krúpa uviedol, že nemá problém zvolať výbor. Podľa Kmeca podporí Hlas-SD diskusiu o odvolávaní ministra, zaujímať ich budú aj referendové otázky. Klus si nemyslí, že referendum bude platné, aj keď bude vyhlásené.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík o energiách: Neviem, ako chce Nemecko ďalej fungovať. Na jeho politiku doplácame aj my

Spoločnosť Slovenské elektrárne (SE) pre novú daň z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením neskrachuje. Uviedol to v diskusnej relácii V politike televízie TA3 minister hospodárstva SR Richard Sulík (SaS). SE vo štvrtok (10. 2.) uviedli, že bankrot firmy je pre zákon o zdanení nadmerného zisku "otázkou týždňov".

"Zdaniť SE bol dávnejší nápad ministerstva financií a teraz, keď čelíme obrovským nárastom cien, som sa ako liberál telom a dušou s ním stotožnil. Myslím si, že šéf SE preháňa. Nie je možné zbankrotovať pre daň, ktorú pýtame až od nejakej ceny," spresnil.

Informoval, že náklady na výrobu jednej megawatthodiny (MWh) v SE sú podľa vyjadrení SE na úrovni 28 eur. "My až od 42 eur (za MWh) by sme išli brať polovicu, čo elektrárne inkasujú," vysvetlil.

Za tento rok je priemerná predajná cena elektriny 52 eur za MWh. "Brali by sme teda 5 eur za MWh, teda polovicu z rozdielu 52 mínus 42 eur. To nie je suma, pre ktorú elektrárne zbankrotujú," vysvetlil.

Poznamenal, že požičiavať Slovenským elektrárňam je "extrémne zisková záležitosť", pretože úvery sú úročené 4 až 5 percent. "Keď v tomto roku predajú SE jednu MWh za 52 eur, prečo budúci rok nepredávajú výrazne lepšie? Prečo majú predanú výrobu za porovnateľnú cenu aj budúci rok?" zdôraznil minister. Pre 5 eur na MWh podľa Sulíka určite nehrozí ani prepúšťanie zamestnancov, ani bankrot SE.

Pripomenul, že od spoluakcionárov v SE štát dostal návrh, že elektrárne budú garantovať ceny elektriny pre určité skupiny osôb. "V utorok (15. 2.) bude v parlamente rokovanie o skrátenom konaní o zákone o novej dani. Predpokladám, že v stredu (16. 2.) alebo vo štvrtok (17. 2.) môže byť nová daň už schválená. Preto ak je priestor na nejaký kontranávrh od SE, tak je časovo veľmi obmedzený," podčiarkol.

"Naše výpočty sú správne. My sme veľmi veľkorysí voči SE. Chceme SE zdaňovať až od 42 eur (za MWh). Číslo 42 eur sme napísali priamo do zákona. Toto bude platiť dovtedy, kým nebude platiť prehodnotenie zo strany ÚRSO (Úradu pre reguláciu sieťových odvetví), ktorý nám do dvoch, troch mesiacov povie, aká je skutočná celková výrobná cena jednej MWh. To bude určite viac ako 28 eur za MWh, to teraz presne nevieme. Tu budeme opatrní, my SE nechceme dostať do krachu," zdôraznil.

"Na Slovensku nevieme ovplyvniť ceny elektriny. Slovenská energetická politika je výrazne rozumnejšia a strategickejšia ako napríklad nemecká. My máme dnes 55 percent energie z jadra, budeme mať 70 percent. Koncom budúceho roka bude kompletne odstavená výroba elektriny z uhlia. My sme na tom energeticky dobre," povedal.

Nemecko podľa neho odstavuje funkčné atómové elektrárne, minulý rok tri, tento rok tri, bránia sa dovážať plyn cez plynovod Nord Stream 2. "Neviem, ako chce priemyselná krajina ako Nemecko fungovať. A na toto doplácame aj my, lebo cenu generuje najdrahší zdroj, ktorým je uhlie. Pre jeho spaľovanie musia kupovať šialene drahé CO2 emisné povolenky, kde jedna tona CO2 stojí vyše 80 eur. A túto cenu umelo ženie do výšky EÚ, lebo rok čo rok znižuje o 2 percentá množstvo povoleniek," doplnil.

Sulík priznal, že štát pri tvorbe návrhu zákona na zdanenie obišiel diskusiu so SE. "To je pravda, spravili sme to zámerne. To sme si povedali, že to urobíme potichu, pretože keď chcete robiť rázne opatrenia, tak nemôžete ísť s bubnom na zajace," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Šipoš z OĽaNO a Tomáš z Hlasu sa zhodli, že zverejňovanie adries politikov je nesprávne

Dvojica poslancov Národnej rady (NR) SR Michal Šipoš (OĽaNO) a Erik Tomáš (nezaradený) sa zhoduje, že zverejňovanie adries politikov, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA, nie je správne. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Tomáš zároveň nevidí problém v tom, aby sa zverejňovali mená v súvislosti s tým, kto ako v danom prípade v parlamente hlasoval.

Politickú kultúru nielen v parlamente, ale aj s organizovaním protestov pred obydliami politikov zaviedol podľa Tomáša predseda OĽaNO Igor Matovič. "Považoval som to vtedy za nesprávne, považujem to za nesprávne aj teraz," uviedol. Šipoš vie o tom, že sa v prípade vyhrážania politikom pripravujú trestné oznámenia. Poznamenal, že ide predovšetkým o poslancov OĽaNO, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA. Podpredseda mimoparlamentnej strany Hlas-SD Tomáš doplnil, že Hlas-SD sa vyhranil a tvrdí, že vyhrážanie sa politikom je neprípustné. Podľa neho by sa mohli mená s tým, kto ako hlasoval, zverejňovať napríklad aj na bilbordoch, avšak nie s adresami.

Poslanci sa vyjadrili aj k dianiu v parlamente počas týždňa. Priama zodpovednosť za zvládnutie situácie je podľa Tomáša na vedení parlamentu. Takéto správanie na parlamentnej pôde považuje za nesprávne. V parlamente sa má podľa jeho slov diskutovať. Šipoš tvrdí, že v tomto prípade sa to nedá ani nazvať diskusiou.

https://standard.sk/167910/blaha-sa-sprava-ako-hlupak-zastrasovanie-a-cely-ten-pohon-blaznov-treba-okamzite-zastavit/

Šipoš si vie predstaviť, že by sa v NR SR zaviedlo niečo ako parlamentná stráž. Ísť by sa v tomto prípade mohlo podľa vzoru z Českej republiky, kde je bezpečnostná služba. Koaličná rada sa bude touto témou ešte podľa neho zaoberať. "Musíme to brať vážne," povedal. Tomáš si nevie predstaviť, že by hlasovali za parlamentnú stráž. Podľa neho sa tým len prileje viac oleja do ohňa. Tvrdí, že predseda parlamentu má viac nástrojov, ako podobné situácie v pléne riešiť.

Dvojica diskutujúcich hovorila aj o obrannej dohode s USA. Podľa Tomáša je zmluva pre Slovenskú republiku neprospešná. Poukázal na to, že s ňou nesúhlasí nielen opozícia, ale ani generálny prokurátor SR. Šipoš uviedol, že takúto bilaterálnu zmluvu s USA má väčšina členských štátov Európskej únie.

Hlas-SD zbieranie podpisov pod vyhlásenie referenda podporí, Tomáš to nevníma ako drahý prieskum verejnej mienky. Šipoš dodal, že sa referenda neboja.

(tasr)

Minúta  |  

Na Slovensku máme stovky ohrozených kostolov

Na Slovensku sa nachádzajú stovky kostolov, ktoré sú ohrozené. Pre TASR to uviedol architekt a zakladateľ občianskeho združenia Ohrozené kostoly Róbert Erdélyi. Ako potvrdil, téme týchto kostolov sa v posledných rokoch venovali pomenej, avšak plánujú oživiť aktivity, keďže im prichádzajú impulzy aj od ľudí z rôznych regiónov Slovenska.

Zmapovanie ohrozených sakrálnych stavieb sa realizovalo systematickejšie v regióne Gemera v rokoch 2010 – 2016. Ostatné oblasti Slovenska sa skúmali výberovo, respektíve na základe ohlasov od ľudí. "Odvtedy sa situácia veľmi nezlepšila – demografické údaje a návštevnosť kostolov vykazujú skôr opačný trend (s regionálnymi rozdielmi). Náš zoznam mal v roku 2018 viac ako 200 objektov, ktoré považujeme za ohrozené," povedal Erdélyi. Poukázal na to, že sa prednostne venovali kostolom, kde významne klesá počet bohoslužieb (počet aktívnych veriacich), a teda sa ocitajú v stave, keď nie je "dopyt" po ich využití, čo vedie k ich uzatváraniu a chýbajúcej údržbe či kontrole.

Záchrana kostolov

Podľa architekta išlo o aktivitu v rámci dobrovoľníctva a ak natrafili na kostoly, ktoré akútne potrebovali pomocnú ruku, aby sa odvrátil ich zánik, tak sa púšťali do ich záchrany (od majetkovoprávneho vyrovnania až po stabilizačné alebo sanačné práce). "Bezprostredne sme pred zánikom zachránili štyri kostoly. Aj keď v jednom prípade išlo z dôvodu absencie záujmu obce v predošlých obdobiach už len o stavbu bez strechy. Vypomáhali sme pri záchrane niekoľkých ďalších," priblížil. Žiaden z nich však zatiaľ nie je v stave úplnej obnovy alebo nového/oživeného využitia. Podľa jeho ďalších slov sa im dva kostoly zachrániť nepodarilo, pretože nemali žiaden dosah na ich súkromných vlastníkov.

"Situácia nie je jednoduchá, existujú však pozitívne príklady z Európy, ako sa dá s týmito problémami vyrovnať systematicky, zmysluplne a udržateľne. Toto by však chcelo súčinnosť najmä všetkých zainteresovaných inštitúcií," povedal. Cirkvi majú podľa jeho slov ťažšiu úlohu, keďže v minulosti hospodárili s väčším majetkom, mali z neho vyššie výnosy, ktoré spätne používali pri údržbe kostolov, a "údržbový dlh", ktorý spôsobilo obdobie 1948 – 1989, je príliš veľký. "Na druhej strane, treba povedať, že chýba ich aktívnejší prístup k tejto téme, ale to skôr vyplýva z celkovej situácie, keď sa logicky sústreďujú najmä na živé farnosti/cirkevné zbory," dodal.

Ohrozenými kostolmi sú podľa architekta všetky, kde sa neodborným zásahom zničia ich hodnotné prvky/vrstvy alebo sa takýmito zásahmi spôsobí postupná degradácia historických konštrukcií. "Toto je širšia téma, ktorá sa týka všetkých historických stavieb a úrovne znalostí projektantov a remeselníkov," uzavrel.

Dostatok vo viacerých diecézach

Vo viacerých diecézach na Slovensku nové kostoly v poslednom období nestavajú, pretože ich majú dostatok. Na svojich územiach však evidujú i poškodené či nepoužívané sakrálne stavby.

"V Trnavskej arcidiecéze evidujeme všetky kostoly ako naplno využívané. Jednotlivé farnosti si tieto kostoly priebežne udržiavajú, prípadne ich rekonštruujú, ak si to budovy žiadajú. Preto nebolo nutné, aby sa tieto kostoly zachraňovali tým, že by boli odovzdané do užívania inej cirkvi," uviedol pre TASR hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík. Ako dodal, v niektorých farnostiach sa popri novopostavenom kostole nachádza i historický, ktorý z hľadiska počtu veriacich, ktorý sa v ňom mohol zúčastniť na bohoslužbách, už nevyhovoval. "Evidujeme, že i tieto kostoly sú v zachovanom stave," doplnil Kolenčík.

Dedičstvo totality

Riaditeľ Biskupského úradu z Banskobystrickej diecézy Martin Dado pre TASR poznamenal, že počas komunistickej totality ostalo veľa kostolov v havarijnom stave. "Lebo kostol bol ideologicky trpený ako nežiaduci a aktívna účasť veriacich na záchrane bola trestaná. Po páde totality boli mnohé kostoly obnovené z príspevkov veriacich," vysvetlil. Ako dodal, aj v tejto diecéze evidujú niektoré sakrálne stavby, ktoré boli natoľko poškodené z čias komunizmu, že nebolo možné zhromaždiť také množstvo finančných prostriedkov, aby boli zachránené. Podľa jeho slov ide napríklad o kláštory Šahy alebo Kremnica. "O takéto ruiny nie je záujem, preto ich nie je možné predať ani darovať," skonštatoval.

V Banskobystrickej diecéze evidujú niekoľko opustených kostolov, ktoré už neslúžia ako bohoslužobné miesta. "Ide o kostoly, ktoré ostali v obciach, ktoré boli vysťahované (Horné Opatovce pri Žiari nad Hronom) alebo v priebehu dejín zanikli a ich zmysel sa prirodzene skončil," vysvetlil Dado.

Hustá sieť a dobrá dostupnosť

V Spišskej diecéze neevidujú kostoly vo vlastníctve cirkvi, ktoré by boli nevyužívané a zničené. "Nevyjadrujem sa pritom o kostoloch, ktoré sú cirkvou nevyužívané, ale nie sú vo vlastníctve cirkvi. Ide napríklad o kostol na Slanickom ostrove pri Námestove alebo Kostol všetkých svätých v Ludrovej," povedal pre TASR hovorca Spišskej diecézy Peter Majcher. Tvrdí, že kostoly v tejto diecéze sú využívané veriacimi a v rámci možnosti aj riadne opravené. "Nemáme kostol, ktorý by bol alebo mohol byť prenajatý na iné účely, prípadne daný do užívania inej cirkvi," poznamenal.

V Banskobystrickej diecéze sa v súčasnosti nerealizuje veľká výstavba nových bohoslužobných priestorov. "Keďže územie diecézy je pokryté hustou sieťou kostolov a dostupnosť pre veriacich je veľmi dobrá. Záujem iných cirkví o bohoslužobné miesta farností neevidujeme," povedal Dado. V Spišskej diecéze nie je aktuálne naplánovaná výstavba žiadneho nového kostola. "V súčasnosti máme v Trnavskej arcidiecéze rozostavaný jeden kostol, ktorý stojí na jednom z trnavských sídlisk, avšak jeho výstavba bola už dlhodobo plánovaná, keďže kostol na tomto sídlisku veriacim chýbal," uzavrel Kolenčík.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Veľký čínsky plot? Peking buduje rozsiahlu bariéru, tentoraz na juhu

Nedávne správy o budovaní oplotenia na južnej hranici Číny rýchlo vyvolali špekulácie v západných denníkoch. Zdá sa, jeho účel nebude zodpovedať oficiálnym dôvodom.

Čína si svoju politiku v boji proti pandémii nastavila prísne. Už pri pár stovkách prípadov mieria do karantény a lockdownov miliónové mestá. Najnovším príspevkom do boja má byť aj plot s ostnatým drôtom, ktorého stavba sa bude uskutočňovať na čínskej hranici s Vietnamom a Mjanmarskom.

Oficiálna pravda o plote ako nástroji proti šíreniu covidu je však deravá. Susedné krajiny pandémiu nezvládajú oveľa horšie v porovnaní s Čínou a pendlerov medzi krajinami je len niečo okolo 30-tisíc, píšu Lidovky.cz.

Oveľa pravdepodobnejším scenárom je budovanie oplotenia ako záťah proti migrácii či pašerákom. Do miliardovej krajiny sa údajne pašujú nielen hospodárske plodiny, ale aj drogy. Plot by mohol udržať čínskych občanov za plotom a zabrániť tak prípadným útekom do cudziny. Prezývku veľký južný múr získal od používateľov na sociálnych sieťach.

V minulosti sa výstavba plotov ukázala ako efektívny spôsob zvýraznenia hraníc medzi štátmi. Z histórie je známy napríklad Berlínsky múr ako symbol železnej opony, novším príkladom je výstavba plotu na poľsko-bieloruskej hranici. Ak Čína oplotenie na hranici s Vietnamom a Mjanmarskom dokončí, bude mať dĺžku okolo 4 800 kilometrov, čo je polovica z dĺžky Veľkého čínskeho múru.

(min)

Minúta  |  

Putin držal v Kremli Macrona ďaleko od seba. Odmietol ruský test, nechcel, aby mala Moskva jeho DNA

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odmietol požiadavku Kremľa, aby si dal urobiť ruský test na koronavírus, keď tento týždeň prišiel na stretnutie s prezidentom Vladimirom Putinom. A preto ho ruský líder držal vo veľkej vzdialenosti od seba, na opačnom konci dlhého stola. Macron totiž nechcel, aby Moskva mala jeho DNA. Tlačovej agentúre Reuters to vo štvrtok potvrdili dva zdroje z Macronovej delegácie.

Politických pozorovateľov prekvapili zábery na Macrona a Putina, ako v pondelok sedia na opačných koncoch stola dlhého štyri metre a takto diskutujú o ukrajinskej kríze. Niektorí diplomati a ďalší predstavitelia tvrdili, že Putin chce zrejme takto vyslať určitý diplomatický odkaz.

Dva zdroje, ktoré poznajú zdravotný protokol francúzskeho prezidenta, však pre Reuters povedali, že Macron dostal na výber: buď absolvuje PCR test, ktorý urobia ruskí predstavitelia, a bude mať možnosť byť blízko Putina, alebo tento test odmietne a bude sa musieť uspokojiť s prísnejším opatrením – s väčším odstupom.

"Vedeli sme veľmi dobre, že to znamená nepodanie rúk a dlhý stôl. Ale nemohli sme dopustiť, aby sa ich ruky dostali k prezidentovej DNA," povedal pre Reuters jeden zo zdrojov. Francúzi mali totiž obavy o bezpečnosť Macrona v prípade, že by francúzskeho prezidenta testovali ruskí lekári.

Hovorca Kremľa zatiaľ nereagoval na žiadosť Reuters o vyjadrenie.

Druhý zdroj v Macronovej delegácii potvrdil, že Macron odmietol podstúpiť ruský PCR test. Tento zdroj povedal, že Macron si radšej dal pred odchodom do Ruska urobiť francúzsky PCR test a potom aj antigénový test, keď už bol v Rusku – urobil ich jeho vlastný lekár.

"Rusi nám povedali, že Putin sa musí držať v prísnej zdravotnej bubline," uviedol druhý zdroj.

Vo štvrtok, tri dni po stretnutí Macrona s Putinom so zachovaním veľkého odstupu, prijal ruský líder kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva. Obaja muži si podali ruky a sedeli blízko seba, delil ich iba malý konferenčný stolík.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.