Najsilnejšia vládna strana očakáva schválenie súdnej reformy v druhom čítaní. Ak neprejde, je načase, aby ministerka spravodlivosti vyvodila zodpovednosť. Podpredseda opozičného Smeru-SD pripomenul odpor proti reforme v koalícii aj v odbornej obci.
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš verí, že reforma súdnej mapy v druhom čítaní prejde v parlamente aj so zapracovanými míľnikmi. Podpredseda parlamentu a Smeru-SD Juraj Blanár podotkol, že koalícia sa nevie dohodnúť na závažných reformách a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková pri súdnej mape nepresvedčila koaličných partnerov ani odbornú verejnosť. Mala pritom podľa neho dostatok času a je zvedavý, ako sa s tým koalícia, aj vzhľadom na termíny súvisiace s plánom obnovy, vysporiada. Uviedli to v relácii RTVS Sobotné dialógy.
"Už pri hlasovaní na vláde bola reforma intenzívne komunikovaná a my sme už vtedy dvíhali varovný prst," uviedol Šipoš s tým, že ministerka mala dobre počúvať výhrady partnerov a pozorne diskutovať o kompromisoch. Dodal, že v tom možno zlyhala. Postup partnerov ho neprekvapil, dopredu vnímal výhrady. Nepovažuje to za pomstu voči Kolíkovej. "Podstatné je pre mňa, ako to bude v druhom čítaní," uviedol. Tam bude podľa neho priestor pre zmeny, nevylúčil zapracovanie míľnikov pozmeňujúcim návrhom. Ak by ale reforma neprešla, vidí priestor aj na vyvodenie zodpovednosti ministerky. OĽaNO Kolíkovej podľa jeho slov dáva šancu.
Blanár hovorí o nedôstojnej situácii v koalícii, pretože pri každej závažnej reforme sa partneri hádajú a presúvajú termíny. Podotkol, že Kolíková už dávno nemala byť vo funkcii a Šipoš ako predseda najsilnejšieho poslaneckého klubu ju mal vyzvať na vyvodenie zodpovednosti. V súvislosti so súdnou mapou podotkol, že neprešli tri zo štyroch návrhov z balíka. Pripomenul polročnú lehotu, keď o nich nemožno v parlamente rokovať a na termíny z plánu obnovy. "Som zvedavý, ako to chcú urobiť," dodal s tým, že ministerka mala na prípravu dostatok času. Výsledku sa však nečuduje.
Obaja si navzájom vyčítali situáciu v polícii a justícii počas ich vlád, ako aj nedostatočné čerpanie eurofondov. Šipoš tvrdí, že najväčšie problémy s ich čerpaním boli za vlády Smeru-SD. Blanár to odmieta a poukázal na súčasnú situáciu.
Ak by koalícia na najbližšie tri roky nezastropovala ceny elektrickej energie pre domácnosti na 61,21 eura za megawatthodinu (MWh), postupne by podľa Šipoša vzrástli na trojnásobok. Opatrenie má byť financované zo zisku elektrární. "Budú sa musieť uskromniť, aby ľudia na Slovensku mali ceny do roku 2024 zastabilizované," zdôraznil. Podpredseda parlamentu a Smeru-SD kritizoval, že toto opatrenie prišlo neskoro, zároveň hovorí o ohrození energetickej bezpečnosti Slovenska.
Americký sudca v piatok rozhodol, že bývalý prezident Donald Trump môže byť stíhaný za svoje skutky, ktoré viedli k útoku jeho stúpencov na washingtonský Kapitol. Podľa sudcu v tomto prípade nemá nárok na prezidentskú imunitu.
Bývalý prezident je terčom viacerých žalôb zo strany štátnych predstaviteľov a polície. Tí ho obviňujú z toho, že je priamo zodpovedný za násilie, ktorého sa dopustili jeho podporovatelia, keď 6. januára 2021 vtrhli do Kapitolu.
Sudca Amit Mehta rozhodol, že tieto žaloby sú prípustné na základe toho, že Trumpovo konanie v deň útoku bolo "neoficiálnym konaním", ktoré sa "v plnej miere týkalo jeho úsilia o zotrvanie v úrade aj v druhom funkčnom období", čo podľa sudcu nespadá do rozsahu prezidentskej imunity.
Mehta tiež uviedol, že Trumpov prejav k tisícom jeho priaznivcov pred útokom mohol byť "odôvodnene" vnímaný ako "výzva na kolektívnu akciu".
Krátko po tom, ako Trump prehovoril k svojim podporovateľom, sa dav vydal na pochod k sídlu amerického Kongresu, pričom doň stovky nakoniec aj vtrhli.
Trump v tom čase na Twitteri kritizoval viceprezidenta Mikea Pencea za to, že nezablokoval potvrdenie víťazstva Joea Bidena v prezidentských voľbách, čo podľa sudcu predstavovalo Trumpov "tichý súhlas" s útokom na Kapitol.
Trumpove skutky zo 6. januára 2021 skúma aj výbor Snemovne reprezentantov, ktorý má k dispozícii stovky strán dokumentov, textových správ a svedectiev. Podľa šéfa vyšetrovania sa Trump snažil niektoré z nich utajiť.
Bývalý prezident toto vyšetrovanie označuje za "hon na čarodejnice".
„Ja si myslím, že áno,“ odpovedal šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský v piatok na novinársku otázku, či by mala dať Mária Kolíková po tom, ako jej vo štvrtok neprešla justičná reforma, demisiu. Ministerka spravodlivosti na to následne reagovala, že ak to hovorí predseda klubu hnutia, ktoré nechce spolupracovať a podporiť reformu súdnej mapy, tak to považuje naozaj za veselé.
Peter Pčolinský v krátkom rozhovore pre novinárov reagoval aj na vyhlásenie ministra hospodárstva a šéfa SaS Richarda Sulíka, ktorý si Kolíkovú po jej odchode zo strany Za ľudí vzal pod svoje krídla. Ten vo štvrtok po hlasovaní o justičnej reforme povedal, že hnutie Sme rodina je v koalícii zbytočné asi ako nejaký „nádor na krku“.
„Opätovne si verejne kladiem otázku, na čo je Sme rodina v koalícii, lebo je tu prakticky úplne zbytočná,“ vyhlásil na tlačovej konferencii Sulík. Kollár mal podľa neho „pračudesné“ dôvody nepodporiť reformu. Jeho argumenty boli podľa Sulíka „prakticky nijaké“. Zároveň uviedol, že SaS z koalície neodíde.
„Ak má pán Sulík pocit, že koalícia nemá zmysel, nech povalí aj tretiu vládu,“ povedal v piatok Pčolinský. „Nie sme v koalícii preto, aby sme schválili každú blbosť, ktorá niekomu napadne. Koalícia je o tom, že sa rokuje. Rokovania neboli dokončené a pani ministerka nemala s tým ísť do parlamentu, keď vedela, že viacerí majú výhrady,“ povedal Pčolinský. Dodal, že návrh súdnej reformy bol „cez koleno zlomený“ už na vláde.
Vyjadrenie Pčolinského, že by Mária Kolíková (nominantka SaS) mala podať demisiu, považuje šéfka rezortu za veselý argument. „Ak to hovorí predseda klubu hnutia, ktoré nechce spolupracovať a podporiť reformu súdnej mapy, tak to považujem naozaj za veselé," konštatovala. Napriek tomu sa domnieva, že koalícia má zmysel. „Chcem sa aj naďalej rozprávať so svojimi koaličnými partnermi," dodala.
Na novinársku otázku, či ponúkne svoju funkciu, ak reforma súdnej mapy neprejde v Národnej rade SR ani po ďalších rokovaniach, odpovedala, že nie. Ministerka na to totiž nevidí žiaden dôvod.
Kollár: Kolíková nemá odísť, má rokovať a hľadať kompromis
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková nemá zo svojho postu odísť pre neúspech súdnej mapy. Myslí si to predseda Národnej rady (NR) SR a Sme rodina Boris Kollár. Nebude ju vyzývať na odchod, dostala podľa neho ponaučenie za svoje správanie ku koaličným partnerom a musí hľadať kompromis. Koalícia má podľa Kollára zmysel.
"Mala by rokovať, aby sme vedeli upraviť tie návrhy tak, aby boli priechodné naprieč celou koalíciou," povedal Kollár na tlačovej konferencii o Kolíkovej. Ministerka podľa šéfa Sme rodina nediskutovala dosť. "Neznamená to, že keď jej dáme set pripomienok a ona povie, že s tým nesúhlasí a nerešpektuje to, že je to uzavreté, že rokovala. Toto nie je rokovanie," dodal. Pri stavebnom zákone podľa neho vicepremiér Štefan Holý sedel s poslancami hodiny a zapracoval pripomienky.
Kollár nechcel reagovať na slová šéfa SaS Richarda Sulíka, ktorý si myslí, že Sme rodina je v koalícii úplne zbytočná. "Nebudem mu dávať príčinu, aby povalil aj túto vládu. Pánovi Sulíkovi je asi veľmi ľúto, že dva roky na Slovensku nevládne Robert Fico," dodal.
Šéf Sme rodina napríklad nesúhlasí, aby krajský odvolací súd pre Bratislavu sídlil v Trnave. Nepáči sa mu tiež, že by sa mal rušiť krajský súd v Košiciach.
Poslanci Národnej rady SR posunuli vo štvrtkovom (17. 2.) hlasovaní do druhého čítania len jeden návrh zo štyroch v rámci súdnej mapy. Týka sa nových sídel a obvodov okresných súdov. Predpokladá zrušenie okresných súdov v Partizánskom, Skalici, Bánovciach nad Bebravou a Kežmarku. Plénum neodobrilo návrh o nových sídlach a obvodoch krajských súdov ani návrhy na zriadenie mestského súdu v Bratislave a Košiciach. Poslanci Sme rodina nepodporili väčšinu návrhov. Viacerí z nich podporili len návrh o okresných súdoch.
Už po osemnástykrát sa uskutočnila prehliadka speváckych skupín pôsobiacich pri Spolkoch karpatských Nemcov na hornej Nitre pod názvom Súzvuky.
„V rámci Zimných slávností je viacero podujatí a práve jedným z nich sú Súzvuky, ktoré sú zamerané na tradície karpatských Nemcov,“ uviedla manažérka Regionálneho kultúrneho centra Prievidza Martina Richter.
https://vimeo.com/679154993
„Sú to potomkovia karpatských Nemcov, ktorí sem prišli približne v 14. storočí v tom období, keď sa začalo v týchto dedinách ťažiť zlato,“ priblížila moderátorka podujatia Margot Kobzová.
Na priebeh celého podujatia opäť dozerala richtárska palica „feruľa“, ktorú slávnostne odovzdal starostovi z Tužiny Miroslavovi Dzinovi richtár z Nitrianskeho Pravna Andrej Richter.
Na pódiu sa pod moderátorskou taktovkou vykrojovanej členky súboru Neutrataler z Kľačna Margot Kobzovej postupne predstavili spevácke súbory Schmiedshauer z Tužiny, Neutrataler z Kľačna.
„Máte naozaj vynikajúce publikum. Veľmi úprimných spontánnych ľudí a dúfam, že budú o niečo šťastnejší po našom vystúpení,“ vravela po vystúpení s úsmevom na tvári speváčka skupiny ROSA Irena Veverková.
„Sme radi, že sa ľudia z našej doliny mali možnosť opäť stretnúť, porozprávať, vymeniť si skúsenosti a zároveň sa zabaviť,“ konštatoval starosta z Tužiny.
„Najbližšie podujatie s názvom Deň detského folklóru sa uskutoční už na budúci víkend v Porube. Na pódiu sa predstavia dva regionálne detské folklórne súbory Malá Lubená a Malá Sielnica z pravnianskej doliny. Hosťovskú pozvánku dostal Detský folklórny súbor a Detská ľudová hudba Malý Vtáčnik z Prievidze,“ dodala vykrojovaná spoluorganizátorka Martina Richter.
Poslanci Národnej rady (NR) SR ani v novej voľbe nezvolili komisárku pre deti. Mária Vargová ani poslankyňa za OĽaNO Katarína Hatráková nezískali vo štvrtkovom hlasovaní potrebný počet hlasov. Konať sa bude opakovaná voľba, do ktorej postupujú obe kandidátky. Výsledky oznámili v pléne NR SR.
Na zvolenie do funkcie bolo treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. V sále bolo 133 poslancov. Za Hatrákovú hlasovalo 51 poslancov, Vargovú podporilo 26 z nich.
Hatrákovú nominoval šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. Vargovú navrhol poslanec Ondrej Dostál (SaS). Historicky prvou komisárkou pre deti sa v decembri 2015 stala exministerka práce za Smer-SD Viera Tomanová na šesťročné funkčné obdobie. Zákon hovorí, že vo funkcii ostáva, kým nie je zvolený nový komisár.
Poslanci sa pokúsili zvoliť komisára pre deti už na predošlej schôdzi v decembri 2021. Vtedy kandidovala Hatráková aj Vargová.
Komisár pre deti má chrániť ich práva na súdoch či úradoch. Človek, ktorý bude zastávať túto funkciu, má mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, byť bezúhonný a akceptovaný reprezentatívnymi organizáciami.
Pomerne malý dodatočný prínos štvrtej dávky očkovacej látky proti koronavírusu v ochrane pred infekciami spôsobenými variantom omikron naznačujú údaje štúdie z Izraela. Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA.
Štvrtá dávka vakcíny u zdravotníckych pracovníkov síce obnovila hladiny protilátok na tie, ktoré boli zaznamenané krátko po preočkovaní, prelomové infekcie však boli bežné, vyplýva z dokumentu izraelského tímu, ktorý ešte nebol recenzovaný externými odborníkmi.
Efektivita štvrtej dávky z hľadiska ochrany pred infekciou variantom omikron podľa vedcov predstavuje od 11 (Moderna) až po 30 percent (BioNtech) v porovnaní s ľuďmi očkovanými troma dávkami. Podľa autorov dokumentu budú mať zo štvrtej dávky pravdepodobne najväčší úžitok staršie vekové kategórie a zraniteľné skupiny, a to z dôvodu predpokladaného účinku proti závažnému priebehu ochorenia a smrti.
Priebeh infekcie u zdravotníkov bol podľa štúdie zvyčajne veľmi mierny, väčšina z nich však mala relatívne vysokú vírusovú záťaž. Podľa autorov štúdie boli potenciálne nákazliví. Vo svojom závere tím píše, že slabá účinnosť štvrtej dávky v prevencii miernych alebo asymptomatických infekcií variantom omikron a infekčný potenciál postihnutých zvyšuje naliehavosť vývoja vakcín novej generácie, píše DPA. Celkovo údaje naznačujú, že štvrtá dávka ďalej nezvyšuje imunitu, len jednoducho obnovuje maximálne hladiny protilátok.
Štúdia sa týka skupiny približne 150 subjektov, ktoré dostali vakcínu od Biontech/Pifzer ako štvrtú dávku, a ďalšej skupiny približne 120 účastníkov, ktorí dostali vakcínu od spoločnosti Moderna. Výsledky boli porovnané s kontrolnými skupinami, ktoré pozostávali z osôb s troma dávkami vakcíny. Interval medzi treťou a štvrtou dávkou bol štyri mesiace, spresňuje DPA.
"Tieto údaje z Izraela hovoria skôr v neprospech štvrtej dávky vakcíny pre všetkých," komentoval výsledky štúdie nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach na sociálnej sieti Twitter.
Stála komisia pre očkovanie v Nemecku (STIKO) nedávno odporučila druhú tzv. posilňovaciu dávku vakcíny pre určité skupiny, ako sú ľudia nad 70 rokov, obyvatelia domovov dôchodcov a osoby s oslabenou imunitou – najskôr tri mesiace po preočkovaní. Najskôr o šesť mesiacov sa odporúča aj personálu v zdravotníckych a ošetrovateľských zariadeniach, píše DPA.
AKTUALIZOVANÉ Do druhého čítania ide zo štyroch návrhov v rámci súdnej mapy len jeden z nich. Týka sa nových sídel a obvodov okresných súdov. Zvyšné tri nenašli vo štvrtkovom hlasovaní medzi poslancami Národnej rady (NR) SR dostatočnú podporu. Proti sa postavili členovia Sme rodina, poslanci Za ľudí sa pri viacerých návrhoch zdržali. Predseda SaS Richard Sulík prístup koaličných partnerov ostro kritizoval.
V druhom čítaní tak majú poslanci rokovať o vládnom návrhu zákona v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov. Hovorí o tom, že v praxi má prísť ku geografickému zväčšeniu obvodov okresných súdov. Z niektorých sídelných súdov by sa mali stať pracoviská. Návrh predpokladá aj zrušenie okresných súdov v Partizánskom, Skalici, Bánovciach nad Bebravou a Kežmarku. Agenda obchodného registra by sa mala koncentrovať na žilinský okresný súd.
Ešte vo štvrtok dopoludnia neprešiel o jeden hlas návrh zákona v súvislosti s novými sídlami a obvodmi krajských súdov. Zmeny na týchto súdoch by sa nateraz nemali diať. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková navrhovala, aby ich sídlom bola po novom Trnava pre západoslovenský obvod, Žilina pre stredoslovenský obvod a Prešov pre východoslovenský obvod. Zo zvyšných piatich krajských súdov mali zostať pracoviská.
Do druhého čítania neprešiel v podvečernom hlasovaní návrh o zriadení Mestského súdu Bratislava ani návrh o zriadení Mestského súdu Košice.
Ministerka odôvodňovala potrebu reformy dosiahnutím špecializácie sudcov, zväčšenie obvodov má podľa nej zabezpečiť väčší priestor na realizáciu kritéria náhodného výberu sudcu. "Nové súdne obvody sú navyše navrhované aj na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov a identít. Od novej súdnej mapy možno očakávať nielen zrýchlenie súdneho konania a funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov, ale aj zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí," uviedol rezort spravodlivosti v dôvodovej správe návrhu.
Odpor v koalícii
Návrhy podporili v hlasovaní poslanci za SaS a OĽANO s výnimkou Györgya Gyimesiho, ktorý sa pri troch zdržal a podporil len návrh o okresných súdoch. Pri troch neschválených návrhoch boli proti poslanci za Sme rodina. Viacerí z nich podporili len návrh o okresných súdoch. Pri všetkých návrhoch boli proti opoziční poslanci.
Poslankyne zo Za ľudí Miriam Šuteková a Alexandra Pivková sa zdržali pri všetkých návrhoch. Ich kolegovia Juraj Šeliga a Jana Žitňanská podporili návrhy o krajských a okresných súdoch, no pri zriadení mestských súdov sa zdržali. Samotná Kolíková spoločne s ďalšími poslancami stranu Za ľudí vlani opustila a pridala sa do klubu SaS.
Mária Kolíková. Foto: Jakub Kotian/TASR
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) konštatoval, že sudcovia síce potrebujú klimatizáciu, ale v prvom rade nové počítače. Hlavne podľa neho nepotrebujú rušiť súdy. Vyzval ministerku, aby vyšla pred budovu NR SR a pozrela sa na protesty zamestnancov súdov.
Predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský dodal, že len na budovy súdov má ísť 208 miliónov eur. Zaujíma ho, koľko z toho pôjde na budovu v Bratislave vzhľadom na trh s nehnuteľnosťami. Kolíkovej návrh podľa neho nie je nič iné „len realitný biznis a developerský projekt“.
Sulík: Sme rodina je v koalícii zbytočná, ukázala sa malosť Remišovej
Vicepremiér a predseda SaS Richard Sulík v reakcii na postoj hnutia Borisa Kollára vyhlásil, že hnutie Sme rodina je v koalícii zbytočné asi ako nejaký "nádor na krku".
"Opätovne si verejne kladiem otázku, na čo je Sme rodina v koalícii, lebo je tu prakticky úplne zbytočná," vyhlásil na tlačovej konferencii Sulík. Kollár mal podľa neho "pračudesné" dôvody nepodporiť reformu. Jeho argumenty boli podľa Sulíka "prakticky nijaké". Zároveň uviedol, že SaS z koalície neodíde.
"Bohužiaľ, musím konštatovať, že dnes koalícia stratila zmysel v tejto veci na šesť mesiacov. Mária Kolíková po dlhých mesiacoch vyjednávania predložila do národnej rady súdnu mapu a tá z veľkej časti neprešla. Koalícia je o tom, že plníme náš spoločný program, ktorý sa volá programové vyhlásenie vlády, ale na toto akoby naši koaliční partneri zabudli," vyhlásil Sulík.
Remišová má podľa Sulíka vo zvyku podporiť dobré veci a myslí si, že doteraz sa dalo so Za ľudí rátať. "Ale dnes večer zvíťazila malosť Veroniky Remišovej," skonštatoval šéf SaS.
Šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová sa pýta, či má ešte koalícia zmysel. Poslanci za SaS sú podľa nej hlboko sklamaní hlasovaním niektorých koaličných poslancov. "Zdá sa, že osobné animozity vymenili za reformu," dodala. Myslí si, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková dostatočne vysvetlila šíriace sa obavy a nepravdy. Zároveň sa poďakovala poslancom OĽANO i nezaradeným poslancom Tomášovi Valáškovi a Miroslavovi Kollárovi za podporu.
Remišová hovorí o nehoráznosti
"Je absurdné, aby ma kádroval a osočoval Richard Sulík za vlastné zlyhania pri presadzovaní nedotiahnutej a neodkomunikovanej reformy. Upozorňovali sme ho opakovane, že k reforme sú vážne odborné výhrady a je potrebná komunikácia a hľadanie zhody, čo on osobne - ako vždy - odignoroval," reagovala Remišová.
Spochybňovať protikorupčné zameranie strany označila za nehorázne. Mrzí ju, že v koalícii zo strany Sulíka nenašla razantnú podporu pri presadzovaní antikorupčných opatrení, ako úprava sporného paragrafu 363 Trestného poriadku či reformy prokuratúry. Remišová vníma vyjadrenia Sulíka ako nekorektný a osobný útok, pokladá to za ľudské aj profesionálne zlyhanie. Vytkla mu tiež, že to na funkciu generálneho prokurátora pretláčal Maroša Žilinku.
"Naša strana vždy podporí zmysluplné a rozumné reformy," podotkla s tým, že výhrady k súdnej mape sformuloval poslanec zo Za ľudí Juraj Šeliga a partneri aj Kolíková o nich vopred vedeli. Vicepremiérka je napriek tomu ochotná ďalej rokovať s cieľom dosiahnuť skutočnú reformu, ktorá nastolí spravodlivý systém pre všetkých.
Kolíková: Reforma má ešte šancu
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková vyhlásila, že reforma súdnej mapy má ešte šancu. Deklarovala, že pre to urobí všetko, keďže súčasťou reformy mali byť aj niektoré zo záväzných míľnikov pre plán obnovy. Líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík podčiarkol, že ministerka neodchádza z funkcie, pretože pre reformy robí maximum. Na demisiu Kolíkovej dnes vyzval podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD)
Kolíková chce dostať koaličných partnerov "späť na palubu", aby reformu dotiahli dokonca. Naznačila, že existuje možnosť úprav pozmeňujúcim návrhom, keďže jeden zo štvorice návrhov tvoriacich reformu v pléne vo štvrtok prešiel. Priznala, že termíny z plánu obnovy sú ohrozené a ak sa ich podarí splniť, bude to "na knap". Červenou čiarou bude podľa nej apríl.
Ministerka nerozumie najmä postoju strany Za ľudí a jej poslancov. Tvrdí, že doteraz jej nepovedali svoje výhrady k zriadeniu mestských súdov v Bratislave a Košiciach. "Neviem, nerozumiem. Na všetky stretnutia som prišla, dodnes som nevedela, že reformu justície strana Za ľudí nepodporí," poznamenala. Považuje to za sklamanie, keďže sa podieľala aj na tvorbe programu strany Za ľudí a hoci po svojom odchode od nich do SaS ľudsky chápe náročnosť spolupráce, politicky ich postoju nerozumie.
Silnú podporu cítila Kolíková od SaS a OĽaNO. "Koalícia, ktorá mala ambíciu urobiť reformu justície, aby spravodlivosť bola dostupná pre každého, dnes ukázala v priamom svetle, že táto ambícia je planá. Úprimná je len od dvoch strán - SaS a OĽaNO," povedala Kolíková.
Sulík nevidí dôvod na odchod Kolíkovej z pozície ministerky. Myslí si, že pre reformy robí maximum, a skôr ho mrzí postoj vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí), ktorej poslanci nepodporili niektoré návrhy zo súdnej mapy. "Mária Kolíková odstupovať nebude. Pokiaľ bude mať silu, bude pokračovať, čomu som veľmi rád. Za SaS vám hovorím, že všetci za ňou stojíme," uviedol.
Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga považuje za sporné dať 140 sudcov pod jednu strechu a zvoliť im jedno vedenie. Poukázal na nedostatky manažovania veľkých celkov sudcov, vidí v tom väčší problém než v špecializácii. Námietky má aj voči prerozdeleniu financií z plánu obnovy na budovy v dvoch mestách. "Vytvárame obvody, ktoré sú rádovo približne 100 000 obyvateľov, tu by vznikol mega súd s počtom obyvateľov cez 600 000, nehovoriac o počte spoločností," dodal s tým, že výhrady komunikoval v koalícii a míľniky podporil. Koaličných kolegov podľa vlastných slov vopred informoval, že sa zdrží. V druhom čítaní pri zákone o reorganizácii okresných súdov vidí priestor rokovať aj o súdoch v Bratislave a Košiciach.
Podľa Šeligu vytvorila ministerka dojem, že keď popresúva budovy, tak je to „všeliek a čarovný prútik, ktorý zrýchli konanie“. Zdôraznil, že to, či sídli súd v Dolnom Kubíne alebo Liptovskom Mikuláši, nemá vplyv na to, ako rýchlo súd rozhoduje. „Na toto viacerí hovoríme, že riešme procesné predpisy, zrýchlime elektronizáciu, zlepšime manažment, posilnime súdnictvo personálne,“ dodal Šeliga, ktorý považuje za nebezpečné, keď jedna ministerka vymení celé vedenie súdnictva na Slovensku. Na záver Šeliga povedal, že strana Za ľudí je pripravená o reforme rokovať ďalej za predpokladu, že bude férové.
Cez Slovensko sa v týchto dňoch presúva približne 2-tisíc príslušníkov amerických ozbrojených síl spolu s asi 600 kusmi bojovej a zabezpečovacej techniky. Ich cieľom je vojenské cvičenie Saber Strike 22, ktoré sa uskutoční od 1. do 14. marca v priestoroch Centra výcviku Lešť, posádkového cvičiska Levice a letiska Sliač. Ako informovali Ozbrojené sily (OS) SR, Američania budú cvičiť s takmer 1 300 slovenskými vojakmi. Prestávku v presunoch trávili vojaci na leteckej základni Kuchyňa.
Podľa polície môžu kolóny vojenskej techniky z Českej republiky prechádzať cez Bratislavský, Trnavský, Nitriansky a Banskobystrický kraj. Sprevádzané budú hliadkami polície. "Z dôvodu eliminácie rizika vzniku kolíznych situácií je presun plánovaný v časoch, keď je intenzita cestnej premávky najnižšia," uviedla polícia na sociálnej sieti s upozornením na možné dopravné obmedzenia.
Cieľom Saber Strike je preveriť spoločnú pripravenosť na rýchle a efektívne presuny spojeneckých jednotiek v zimných podmienkach, vedenie obranných operácií a ich komplexnú logistickú podporu. Ako deklaroval rezort obrany, cvičenie je dlhodobo plánovanou aktivitou slovenských a aliančných ozbrojených síl a nemá žiadny súvis so stúpajúcim napätím na ukrajinsko-ruskej hranici či s nedávno schválenou dohodou o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi.
Príslušníci amerických ozbrojených síl na leteckej základni v Kuchyni. Foto: TASR/Pavel Neubauer
Cvičenie sa koná takmer po dvoch rokoch príprav. "Je plánované okrem Slovenska aj v Nemecku, Poľsku, Českej republike a v pobaltských krajinách a organizované pravidelne každé dva roky ako pevná súčasť spojeneckých výcvikových aktivít. Po skončení cvičenia nasadené spojenecké jednotky opustia územie Slovenskej republiky približne do konca marca," priblížilo Ministerstvo obrany SR.
Ozbrojené sily SR pripomenuli, že pri stretnutí s vojenskou kolónou treba dodržiavať pravidlá ako pri vozidlách s právom prednosti v jazde. Kolónu by vodiči nemali predchádzať a v žiadnom prípade sa do nej nezaraďovať. Pri strete v protismere je potrebné znížiť rýchlosť a jazdiť pri pravom okraji. Vojenské vozidlá môžu pre svoje rozmery zasahovať do vedľajších pruhov či mimo cestu, mať obmedzené manévrovacie schopnosti a dlhšiu brzdnú dráhu, ale aj obmedzený výhľad z kabíny vodiča.
Prezident Miloš Zeman považuje jesenné udalosti počas svojej hospitalizácie za pokus o jeho zvrhnutie. Obvinení poslanci reagujú, že opäť možno pochybovať o jeho schopnosti vykonávať prezidentský úrad.
Český prezident Miloš Zeman v rozhovore pre MF DNES uviedol, že sa domnieva, že okolnosti jeho jesennej hospitalizácie a úvahy o dočasnom prevode právomocí hlavy štátu, boli určitým „pokusom o puč“.
Zemana vlani 10. októbra, deň po parlamentných voľbách, previezli na kliniku intenzívnej medicíny pražskej Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN). Podľa správy lekárov, ktorú od ÚVN neskôr dostal a zverejnil šéf senátu Miloš Vystrčil (ODS), nebol Zeman v tom čase schopný vykonávať pracovné povinnosti. Dlhodobá prognóza jeho zdravotného stavu bola navyše podľa lekárov neistá.
Niektorí senátori a poslanci preto začali uvažovať o dočasnom prevode časti právomocí prezidenta na predsedu Snemovne a vlády, a to podľa článku 66 ústavy.
Zeman: Diagnóza bola nesprávna a Vystrčil ju nemal zverejniť
„Keď nemocnica poslala predsedovi Senátu vtedajšiu diagnózu – ktorá sa, mimochodom, ukázala ako nesprávna, pretože som sa uzdravil – tak súčasne požiadala predsedu Senátu, aby táto správa nebola zverejnená,“ povedal v rozhovore pre MF DNES prezident.
Prezident následne zdôraznil, že Vystrčil žiadosť nemocnice nerešpektoval a diagnózu ihneď zverejnil. „Z tohto a niekoľkých ďalších indícií usudzujem, že k istému pokusu o puč došlo. A usmievam sa neschopnosti týchto pučistov,“ dodal Zeman.
Prezident nevylúčil, že celú vec bude chcieť riešiť aj právnou cestou.
Dôvod Zemanovho pobytu v nemocnici Hrad nezverejnil. Ani ošetrujúci lekári neuviedli presnú diagnózu s ohľadom na želanie pacienta. Člen prezidentovho lekárskeho konzília, chirurg Pavel Pafko v čase Zemanovej hospitalizácie povedal, že Zeman má chronické ochorenie pečene, pričom naznačil, že ide o cirhózu pečene.
Ak to tvrdí, je neschopný vykonávať úrad, ohradzujú sa poslanci
Šéf senátu Miloš Vystrčil (ODS) aj nezávislý senátor Pavel Fischer odmietajú Zemanove obvinenia.
Vystrčil v reakcii pre iDNES povedal, že keď dostal od nemocnice vyjadrenie, či prezidentov zdravotný stav umožňuje zastávať jeho úrad, lekársku správu nikdy nezverejnil. „Iba som z nej po dohode s nemocnicou citoval. To, čo pán prezident tým pádom povedal, nie je pravda a som presvedčený, že som plnil povinnosti, ktoré sú mi dané z Ústavy, a nemôžem si dovoliť Ústavu nedodržiavať,“ dodal Vystrčil.
Senátor Fischer, ktorého Zeman v rozhovore tiež zmienil, si myslí, že verejnosť nebola na jeseň dostatočne informovaná o prezidentovom zdravotnom stave. Podotkol, že Senát má ústavnú povinnosť kontrolovať výkon prezidentskej funkcie, a preto opakovane žiadal o informáciu, či je prezident schopný alebo neschopný vykonávať úrad.
„Ak sa Miloš Zeman domnieva, že ústavná kontrola je pokus o puč, potom o jeho schopnosti vykonávať úrad prezidenta môžeme opäť dôvodne pochybovať,“ doplnil Fischer.
Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok vyhlásil, že jadrové zbrane budú v Bielorusku rozmiestnené iba v prípade hrozieb zo Západu.
"Ak to bude potrebné, ak naši oponenti a rivali urobia nejaké hlúpe kroky, nasadíme nielen jadrové zbrane, ale aj superjadrové – perspektívne, aby sme bránili naše územie," zdôraznil Lukašenko podľa agentúry BelTA.
Lukašenko to vyhlásil počas inšpekčnej návštevy na cvičisku pri meste Asipovičy, kde sa oboznámil s priebehom bielorusko-ruského cvičenia Spojenecké odhodlanie 2022.
V súvislosti s ním informoval, že s ruským prezidentom Vladimirom Putinom budú v piatok diskutovať o ďalšom postupe týkajúcom sa spoločnej skupiny vojsk. Dodal, že "obrojené sily tu budú tak dlho, ako to bude potrebné. Toto je naša zem, naše územie".
Na otázku, či je potrebné ponechať v Bielorusku časť ruského vojenského personálu, ktorý sa zúčastňuje na cvičeniach, na dlhšie obdobie aj po ich skončení, Lukašenko odpovedal: "Ak má zmysel držať tu ruských vojakov, necháme si ich tak dlho, ako to bude potrebné". Znova zdôraznil, že "toto je naše územie a my sa rozhodujeme".
Poukázal na to, že "Američania presúvajú tisíce svojich vojakov do Poľska" a nepýtajú si povolenie od Bieloruska či Ruska.
"Prečo by sme sa mali niekoho pýtať?... Dokedy to bude potrebné, dovtedy tu budú jednotky Bieloruska a Ruska... aby sme všetkým ukázali, že sme pripravení brániť sa," vyhlásil Lukašenko.
Pripomenul, že spoločné rusko-bieloruské vojenské cvičenie bolo vopred dohodnuté a v súvislosti s úvahami o termíne vpádu Ruska na Ukrajinu – podľa amerických tajných služieb k nemu mohlo dôjsť 16. februára – Lukašenko vyhlásil, že "Američania musia uznať, že majú nanič rozviedku".
Poukázal aj na to, že i "na samotnej Ukrajine, uvedomujúc si ekonomické dôsledky všetkej tej vojenskej hystérie a eskalácie, začali hovoriť, že vojna nebude".
"Bola to len šaškáreň. A Západ spolu s vedením Ukrajiny musia priznať, že šliapli vedľa a, jemne povedané, urobili si hanbu," vyhlásil podľa agentúry BelTA bieloruský líder.
Lukašenko súčasne pripustil, že Bielorusko by mohlo na svojom území nainštalovať ruské protilietadlové raketové systémy S-400 a rozmiestniť ich "niekde na východ od Minska alebo pri Minsku". "A uvidíme, čo sa deje v Kyjeve, za Varšavou a tak ďalej," vyhlásil Lukašenko s tým, že pre obranné potreby Bieloruska zároveň postačujú komplexy S-300. Naznačil súčasne aj ďalšie možnosti spolupráce s Ruskom v obrannej oblasti.
Lukašenko súčasne upozornil, že ak bude Západ pokračovať v útokoch na Bielorusko, on zostane "večným prezidentom".
Ak však Západ, "predovšetkým Američania", prestanú "držať Bielorusko na muške" a nedôjde k udalostiam ako v roku 2020, keď vyhlásenie Lukašenka za víťaza kontroverzných prezidentských volieb viedlo v krajine k masovým protestom, k zmene dôjde zákonne a skôr, "než chcete vy alebo oni".
Ak si pustíme hudbu do slúchadiel, máme stimulovaný len sluchový nerv. Živá hudba pri muzikoterapii dokáže pôsobiť na celé telo, hovorí muzikoterapeut Marián Gliganič - hosť ďalšieho podcastu.
