Ako to vyzerá na bojisku proti Číne. V Litve

Keď som prišiel, pýtal som sa na ten kríž pre Hongkong. Pri pokladni mi povedali, že vyšetrovanie in­­ci­dentu pokračuje a že Litva uvalila Číňanke zá­­kaz vstu­pu na územie Litvy. A kde je ten vyhodený kríž? Odpovedali, že ur­čite leží na Hore krížov. Vraj sa taký malý kríž nedá len tak v tej húštine nájsť. Ani ho nešli hľadať.

Teraz vo februári roku 2022 ma víta letisko Vilnius bielym cuk­rí­kom sovietskej železničnej sta­nice. Vonku nasleduje zimná roz­práv­ka zo snehu a ľadu. Li­tovské firmy sú v úkryte. Azda preto, aby litovská obchodná komora strú­hala dobrotu, propaguje na svojom webe po­chva­lu, kto­rú podnikateľka v oblasti kozmetiky Irena Jokšienėová vy­jadrila ob­chodnej komore za misiu v Číne. Keď sa na to spýtam u Jok­šienėovej, dozviem sa, že obchod jej firmy ODA s Čínou sa vô­bec neuskutočnil: „Všimli sme si obchodný podvod a litovské veľvy­sla­nec­tvo nám radilo, aby sme túto zmluvu ne­podpísali.“

Známym, ale vo vilniuskom nočnom živote sotva zo­hna­teľ­ným, je v po­slednom čase litovský rum. Samozrejme, že cukrová trsti­na v po­balt­ských štátoch nerastie, ale vďaka melase dovezenej z Trinidadu a Tobaga jestvuje „litovský rum“. Keď kvôli otvoreniu „taiwanského veľ­vyslanectva“ začala čínska blokáda Litvy, putovalo práve 20 400 fliaš rumu Pro­pel­ler Dark do Číny. Kvôli tej čínskej blokáde kúpil napokon litovský rum Taiwan a pro­pa­goval ho kreatívnymi kokteilovými recep­ta­mi. Vyjadril som záujem navštíviť tú­to litovskú výrobnú spoločnosť. Zdvorilá odpoveď: „Teraz nie.“

Taiwanské „veľvyslanectvo“ leží pri rieke Neris, na najvyššom po­scho­dí 16-poschodovej Victoria-Tower nad kanceláriou Price­wa­ter­hou­seCoopers. Vážny chlapík s cheguevarovou bradou a červenou vlne­nou čiapkou práve fotí s vystretým ukazovákom tabuľu Taiwan pred dverami. Keď toho chlapíka oslovím, utečie.

Na poschodí ma v panoramatickej kancelárii prijme Tom Y. F. Huang, riaditeľ a poradca. Aj tento živý sivovlasý muž v bielom roláku sa bojí všemocnej ľudovej republiky – svoje skoršie diplomatické po­s­ty mi prezradí „len súkromne, ako priateľovi“. Lístie taiwanského čajovníka Oolong zostane celý čas v mojej šálke, tento čaj ne­zhor­kne. „S Litovcami,“ povie Huang, „zdieľame rovnaké hodnoty. Ak sa nemýlim, oni boli prví, ktorí v roku 1989 vystúpili zo Sovietskeho zväzu. Prečo? Pretože chcú slobodu.“ Spýta sa, či by sa EÚ „vzdala svojich tradičných hodnôt ľudských práv, demokracie a slobody. Dnes je na rade Litva, kto bude zajtra“?

Litva ešte nenašla v EÚ nasledovníkov, nádeje demokratického os­trovného štátu, ktorý má v úmysle premenovať všetky svoje za­stú­penia z „Taipehu“ na „Taiwan“, momentálne spočívajú na novej – voči Číne kritickej – českej vláde. Huang porozpráva o škandále na no­vo­roč­nej recepcii u pražského primátora Zdeňka Hřiba: Keď čínsky veľ­vyslanec zba­dal taiwanského veľvyslanca, ktorý prišiel skôr, Čí­ňan sa nedip­lo­ma­ticky posťažoval a odfrčal. Huang sa pýta: „Ako máme s týmito tvoriť jednu krajinu?“

Keďže aj Taiwan trvá na „politike jednej Číny“, Huang ma poopraví, keď hovorím o „dvoch štátoch“ – „povedzme radšej dve vlády“. Zároveň zdôrazní, že Taiwan sa medzičasom cíti ako osobitný ná­rod. Po tom, ako červená Čína zjednodušila písmo a „zničila tra­dič­nú kultúru v Kultúrnej revolúcii“, Taiwanci sa na návšteve Číny dnes cítia tak cudzo „ako v Japonsku“.

Ešte sa spýtam, čo sa stalo s 20 400 fľašami litovského rumu. „Sú preč,“ chváli sa Huang, „vypité ako čisté alebo zamiešané do kok­tei­lov, vypredané v priebehu 20 minút.“ Bol práve Nový rok, pres­nej­šie povedané „lunárny Nový rok“, ako dodá k opätovnému vy­med­ze­niu sa voči Číne, „tento sviatok existuje aj vo Vietname“. Samotný Hu­ang nedostal nič, „všetko je preč.“ – „Vypili Taiwanci litovský rum zo solidarity?“ – „Nie, z vďačnosti. Litva nám darovala 260-ti­síc dávok, keď Čína zablokovala naše zásobovanie vakcínami. Pria­teľ v núdzi je priateľ v núdzi.“ Rumom Propeller Dark, vyhlási taiwanský diplomat, Taiwanci po prvý raz ochutnali tmavý rum. Mys­lí si, že z neho ešte veľa kúpia.