Vilniuské letisko ma privíta s bielym cukríkom sovietskej železničnej stanice. Vonku je zimná rozprávka zo snehu a ľadu. Litovské firmy, ktoré bojujú s čínskym embargom, ukryté kdesi pod snehom.
V Európe je jedna krajina, ktorá sa pokúša o zrážku s čínskou veľmocou – maličká Litva. Odkedy tunajšia a voči Číne kritická vláda povolila Taiwanu otvoriť diplomatické zastúpenie pod názvom „Taiwan“ vo Vilniuse, tento členský štát EÚ je vystavený zaťatej hospodárskej sile Čínskej ľudovej republiky. Čínske colné úrady odvtedy odmietajú odbavovať tovar prichádzajúci z Litvy alebo smerujúci do Litvy. Dotklo sa to napríklad nemeckého Continentalu, ktorý v Kaunase prevádzkuje exportnú fabriku, pričom Čína firmu údajne vyzvala, aby prestala používať komponenty vyrobené v Litve. „Stojíme pri Litve,“ oznámila Európska komisia a začala zbierať dôkazy, ktoré by mohli preukázať porušenie obchodného práva zo strany Číny, ktorá je členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Dotknuté firmy oficiálne mlčia, neoficiálne vyvíjajú tlak na Litvu, aby rýchlo vyriešila čínsky problém. Škody sú každým dňom väčšie.
Odvážne handrkovanie litovskej vlády s Ríšou stredu začalo už pred rokmi. Dva roky dozadu, bolo to počas zimy pred koronou, to ukázal jeden malý, ale nepekný incident na slávnej Hore krížov. Zaujalo ma to vtedy do takej miery, že som v januári roku 2020 špeciálne išiel na Horu krížov.
Tí, čo ste tam boli, viete, že Hora krížov vlastne nie je horou, je to umelý pahorok s výškou zopár metrov, na ktorom stojí nespočetné množstvo krížov. Keď dávnejšie začali študenti tie kríže počítať, vzdali to pri čísle 50-tisíc. Krátko pred vypuknutím čínskeho vírusu tam čínska turistka zbadala kríž, ktorý velebí hnutie za slobodu v Hongkongu. Vytrhla ten kríž a zahodila ho preč. Ako to už v našej dobe chodí, nechala sa pri tom točiť a dala to na Instagram.
Na videu nebolo vidieť jej tvár, bola poznateľná len ako elegantná mladá ženička. S druhou Číňankou na videu hovoria: „Je na ňom napísané: Osloboďte Hongkong, revolúcia našej doby.“ – „Hoď to proste tam! A vypadnime!“ – „Dnes sme urobili dobrú vec. Naša vlasť je veľká.“ Litovská vláda ostro protestovala, z incidentu bolo už vtedy napätie s Čínou.
Chcel som vtedy vedieť, kde je ten vyhodený kríž. Hora krížov, v litovčine Kryžių kalnas, má takých skúseností viacero. Keď tu vládol ešte Sovietsky zväz, sovietska moc ju štyrikrát zrovnala buldozérmi, v rokoch 1961, 1973, 1974 a 1975. Dnes je z nej turistický magnet, ročne sem prichádza 300-tisíc návštevníkov, najviac z Nemecka, zo susedného Lotyšska a z Poľska. Ako kresťanskí pútnici prichádzajú už len Poliaci. Privítalo ma tam platené parkovisko a so zelenou lúkou zladené návštevnícke centrum. V tráve jemne meandroval potok.
Prišiel som ráno, ľudí bolo ešte málo. Jediný kamenný pomník pripomína 1 700 rokov prijatia kresťanstva Arménskom, jeden Nemec ako znak pokánia za holokaust postavil kombináciu kríža s Dávidovou hviezdou a Česi zo základne Čáslav majú kríž za to, že „chránili vzdušný priestor a suverenitu Litvy“. Českí vojenskí piloti tam vypomáhali nie tak dávno, v rokoch 2009 až 2013, ale ich drevený kríž bol už zhnitý, rozrástli sa na ňom malé hríbiky. Pozdĺž cestičiek stoja parádne drevené kríže, ale za predným radom to často vyzerá ako skládka pre malé drevené kríže, ktoré predávajú na parkovisku. Už preto je nemožné to celé zrátať, na krížoch visia ďalšie krížiky a ružence. Niekde tichučko vyhráva Radio Maria zo skrytého rozhlasového prijímača. Roľník, čo má vedľa pole, prichádza dvakrát denne, ráno rádio zapína a večer ho vypína.
Keď som prišiel, pýtal som sa na ten kríž pre Hongkong. Pri pokladni mi povedali, že vyšetrovanie incidentu pokračuje a že Litva uvalila Číňanke zákaz vstupu na územie Litvy. A kde je ten vyhodený kríž? Odpovedali, že určite leží na Hore krížov. Vraj sa taký malý kríž nedá len tak v tej húštine nájsť. Ani ho nešli hľadať.
Teraz vo februári roku 2022 ma víta letisko Vilnius bielym cukríkom sovietskej železničnej stanice. Vonku nasleduje zimná rozprávka zo snehu a ľadu. Litovské firmy sú v úkryte. Azda preto, aby litovská obchodná komora strúhala dobrotu, propaguje na svojom webe pochvalu, ktorú podnikateľka v oblasti kozmetiky Irena Jokšienėová vyjadrila obchodnej komore za misiu v Číne. Keď sa na to spýtam u Jokšienėovej, dozviem sa, že obchod jej firmy ODA s Čínou sa vôbec neuskutočnil: „Všimli sme si obchodný podvod a litovské veľvyslanectvo nám radilo, aby sme túto zmluvu nepodpísali.“
Známym, ale vo vilniuskom nočnom živote sotva zohnateľným, je v poslednom čase litovský rum. Samozrejme, že cukrová trstina v pobaltských štátoch nerastie, ale vďaka melase dovezenej z Trinidadu a Tobaga jestvuje „litovský rum“. Keď kvôli otvoreniu „taiwanského veľvyslanectva“ začala čínska blokáda Litvy, putovalo práve 20 400 fliaš rumu Propeller Dark do Číny. Kvôli tej čínskej blokáde kúpil napokon litovský rum Taiwan a propagoval ho kreatívnymi kokteilovými receptami. Vyjadril som záujem navštíviť túto litovskú výrobnú spoločnosť. Zdvorilá odpoveď: „Teraz nie.“
Taiwanské „veľvyslanectvo“ leží pri rieke Neris, na najvyššom poschodí 16-poschodovej Victoria-Tower nad kanceláriou PricewaterhouseCoopers. Vážny chlapík s cheguevarovou bradou a červenou vlnenou čiapkou práve fotí s vystretým ukazovákom tabuľu Taiwan pred dverami. Keď toho chlapíka oslovím, utečie.
Na poschodí ma v panoramatickej kancelárii prijme Tom Y. F. Huang, riaditeľ a poradca. Aj tento živý sivovlasý muž v bielom roláku sa bojí všemocnej ľudovej republiky – svoje skoršie diplomatické posty mi prezradí „len súkromne, ako priateľovi“. Lístie taiwanského čajovníka Oolong zostane celý čas v mojej šálke, tento čaj nezhorkne. „S Litovcami,“ povie Huang, „zdieľame rovnaké hodnoty. Ak sa nemýlim, oni boli prví, ktorí v roku 1989 vystúpili zo Sovietskeho zväzu. Prečo? Pretože chcú slobodu.“ Spýta sa, či by sa EÚ „vzdala svojich tradičných hodnôt ľudských práv, demokracie a slobody. Dnes je na rade Litva, kto bude zajtra“?
Litva ešte nenašla v EÚ nasledovníkov, nádeje demokratického ostrovného štátu, ktorý má v úmysle premenovať všetky svoje zastúpenia z „Taipehu“ na „Taiwan“, momentálne spočívajú na novej – voči Číne kritickej – českej vláde. Huang porozpráva o škandále na novoročnej recepcii u pražského primátora Zdeňka Hřiba: Keď čínsky veľvyslanec zbadal taiwanského veľvyslanca, ktorý prišiel skôr, Číňan sa nediplomaticky posťažoval a odfrčal. Huang sa pýta: „Ako máme s týmito tvoriť jednu krajinu?“
Keďže aj Taiwan trvá na „politike jednej Číny“, Huang ma poopraví, keď hovorím o „dvoch štátoch“ – „povedzme radšej dve vlády“. Zároveň zdôrazní, že Taiwan sa medzičasom cíti ako osobitný národ. Po tom, ako červená Čína zjednodušila písmo a „zničila tradičnú kultúru v Kultúrnej revolúcii“, Taiwanci sa na návšteve Číny dnes cítia tak cudzo „ako v Japonsku“.
Ešte sa spýtam, čo sa stalo s 20 400 fľašami litovského rumu. „Sú preč,“ chváli sa Huang, „vypité ako čisté alebo zamiešané do kokteilov, vypredané v priebehu 20 minút.“ Bol práve Nový rok, presnejšie povedané „lunárny Nový rok“, ako dodá k opätovnému vymedzeniu sa voči Číne, „tento sviatok existuje aj vo Vietname“. Samotný Huang nedostal nič, „všetko je preč.“ – „Vypili Taiwanci litovský rum zo solidarity?“ – „Nie, z vďačnosti. Litva nám darovala 260-tisíc dávok, keď Čína zablokovala naše zásobovanie vakcínami. Priateľ v núdzi je priateľ v núdzi.“ Rumom Propeller Dark, vyhlási taiwanský diplomat, Taiwanci po prvý raz ochutnali tmavý rum. Myslí si, že z neho ešte veľa kúpia.