Preskočiť na obsah
  |  

Nepohodli sa s Tarabom? Podmanický by sa podľa Fica mohol vrátiť do Smeru

Nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Ján Podmanický by sa mohol vrátiť do poslaneckého klubu Smeru-SD. Avizoval to predseda strany Robert Fico na utorkovej tlačovej konferencii.

Fico hovorí o spolupráci s Podmanickým, ktorá by mala viesť k jeho členstvu v klube. "Ak tieto kroky dokončíme, klub Smeru-SD bude mať nie 26, ale 27 členov," uviedol s tým, že urobia všetko preto, aby sa Podmanický mohol stať členom. Dodal, že ide len o rádové členstvo v poslaneckom klube.

Podmanický v máji 2020 oznámil odchod z klubu Smer-SD, vzdal sa členstva v strane aj funkcie krajského predsedu strany v Žiline. Urobil tak v reakcii na výčitky predstaviteľov strany k jeho záujmu pridať sa k hodnotovej platforme konzervatívnych poslancov strany KDŽP pôsobiacich v klube ĽSNS.

Záujem pridať sa k hodnotovej platforme vtedy avizoval okrem neho aj ďalší poslanec Smeru-SD Marián Kéry. Ten však zo strany neodišiel.

(tasr, ste)

  |  

Čaputová: Zo strany Ruska ide na Ukrajine o akt vojenskej agresie a okupáciu

Z pohľadu medzinárodného práva pôsobia dnes ozbrojené sily Ruska na legitímnom území Ukrajiny a ide preto o akt vojenskej agresie a okupáciu. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová v reakcii na aktuálnu situáciu na Ukrajine. Stanovisko hlavy štátu poskytol hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.

Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin podľa Čaputovej v dlhom príhovore prakticky uprel Ukrajine právo na vlastný štát. Vzápätí ako jediný na svete uznal nezávislosť takzvanej Doneckej a Luhanskej republiky, ktoré sa pred ôsmimi rokmi za pomoci Ruska pokúsili odtrhnúť od Ukrajiny a poslal vojská do Doneckej a Luhanskej oblasti plniť údajnú „mierovú“ operáciu.

„Nejde o žiadnu náhodnú reakciu či incident. Ide o pripravované, zámerné, nevyprovokované a neospravedlniteľné porušenie medzinárodného práva a územnej celistvosti zo strany Ruska voči nášmu susedovi, ktoré Slovensko ostro odsudzuje,“ zdôraznila prezidentka SR.

Dodala, že tomuto vývoju Ukrajina nemala reálnu možnosť zabrániť. „Musela by totiž navždy zotrvať v sfére vplyvu Ruska, ktoré však ústami prezidenta Putina právo na jej existenciu aj tak neuznáva. Sami by sme ako suverénny štát takýto krok nikdy nespravili a nemôže ho nikto očakávať, či požadovať od Ukrajiny,“ pokračovala Čaputová.

Prezidentka si želá mier

Slovenská prezidentka ocenila, že Ukrajina na masívny nárast ruskej vojenskej prítomnosti na jej hraniciach v posledných mesiacoch, na provokácie a aj na súčasnú vojenskú agresiu Ruska, reagovala pokojne a diplomaticky, „pretože si želá mier, podobne ako my a celé euroatlantické spoločenstvo“.

Opätovne tiež pripomenula, že Slovensko uznáva územnú celistvosť Ukrajiny a jej právo slobodne si vybrať, kam chce patriť. „A budeme podporovať všetky kroky na pôde Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, vrátane potrebných sankcií,“ doplnila.

Vo svojom príhovore Putin podľa slovenskej prezidentky znovu zopakoval aj požiadavku, aby sa bezpečnostné garancie krajín východnej a strednej Európy, teda aj Slovenska, vrátili pred rok 1997. „Fakticky by tak Severoatlantická aliancia prestala garantovať aj našu bezpečnosť. Táto požiadavka prezidenta Putina je pre nás a aj pre všetky ostatné krajiny východnej a strednej Európy neakceptovateľná, pretože by sme sa vzdali časti svojej suverenity,“ skonštatovala Čaputová.

Rusi chcú destabilizovať situáciu na Slovensku

Hlava štátu tiež informovala, že Slovensko eviduje výrazný nárast hybridných aktivít Ruska. Patrí k nim šírenie dezinformácií a falošných správ, napríklad o údajnej všeobecnej mobilizácii na Slovensku. „Cieľ týchto aktivít je jednoznačný - destabilizovať situáciu na Slovensku, vzdialiť nás od našich spojencov a priblížiť do ruskej sféry vplyvu. V čase bezprecedentne napätej situácie v celej Európe sa už takéto aktivity dajú považovať za ohrozenie bezpečnosti Slovenska. Takto k nim musíme aj pristupovať,“ vysvetlila.

Na záver prezidentka vyzvala na pokoj. „Zachovajme si v týchto chvíľach, prosím, chladnú hlavu a súdnosť. Nenechajme sa vyprovokovať, nepodliehajme dezinformáciám a riaďme sa iba overenými informáciami z dôveryhodných zdrojov. V situácii, keď náš východný sused čelí otvorenej vojenskej agresii, je našou najlepšou obranou súdržnosť, spolupráca a hodnotová ukotvenosť,“ dodala.

Ruský prezident Vladimir Putin sa v pondelok 21. februára rozhodol uznať nezávislosť samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, ktoré sa nachádzajú vo východnej časti ukrajinského územia a kontrolujú ich proruskí separatisti. Zároveň s lídrami separatistických oblastí podpísal dohody o vojenskej spolupráci. Ešte v noci poslal ruské vojská do Doneckej a Luhanskej oblasti plniť údajnú „mierovú“ operáciu.

(sita)

  |  

Českí vojaci by mohli byť v rámci jednotiek NATO nasadení na Slovensku alebo v Rumunsku

Česká Bezpečnostná rada štátu zasadne v stredu v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Oznámila to ministerka obrany ČR Jana Černochová, ktorá zároveň načrtla, kam by sa mohli presunúť českí vojaci v rámci NATO, informuje spravodajská stanica ČT24.

Ministerstvo obrany predloží Bezpečnostnej rade štátu návrhy, ako riešiť problematické otázky v súvislosti s pondelkovým rozhodnutím Ruska uznať nezávislosť samozvaných republík na východe Ukrajiny, uviedla Černochová po veliteľskom zhromaždení armády.

Ministerka stále verí tomu, že sa krízu na Ukrajine podarí vyriešiť diplomaticky. Rusko podľa nej nemá žiadny mandát diktovať suverénnym štátom, kam majú patriť.

"Scenáre boli prezentované v rámci rokovaní ministrov obrany v Bruseli. V tejto chvíli máme s náčelníkom generálneho štábu čas na to, aby sme spracovali varianty riešení, ktoré by prichádzali do úvahy z hľadiska Českej republiky. Hneď ako tieto varianty budeme mať, predstavíme ich premiérovi," uviedla ministerka.

Nekonkrétne, ale jasné vyjadrenie

Dodala, že českí vojaci by mohli v rámci NATO pôsobiť aj na Slovensku. "Sú dva varianty. Jeden je Rumunsko, druhý Slovensko. Myslím si, že cítime, čo je nám geopoliticky bližšie. Je to možno trošku návod na to, akými myšlienkovými pochodmi sa uberajú naše cesty. Najprv o tom musí rozhodnúť vláda, obe komory parlamentu a oba výbory oboch komôr parlamentu," načrtla Černochová.

Náčelník generálneho štábu Aleš Opata upresnil, že plány na nasadenie armády v krízových situáciách sú už vopred nastolené v rámci Severoatlantickej aliancie.

"Je treba jasne povedať, že Aliancia ako taká má pripravené vojenské obranné plány v rámci svojho celého územia. Aliancia má pripravené obranné mechanizmy, aby bránila svoje územie a svoje štáty," povedal Opata.

Zeman: Zvyšuje sa riziko vojenského konfliktu

Český prezident Miloš Zeman v utorok dopoludnia uviedol, že vstup ruských vojsk na územie separatistickej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky zvyšuje riziko vojenského konfliktu a znižuje nádej na diplomatické riešenie. Podrobnejšie však súčasnú krízu na rusko-ukrajinských hraniciach nekomentoval

Česká diplomacia aj predstavitelia českej vlády vrátane premiéra Petra Fialu už v pondelok večer odsúdili rozhodnutie Ruska uznať oblasti ovládané povstalcami. Rovnako ako spojenci Česka v EÚ či NATO považujú konanie Moskvy za porušenie medzinárodného práva.

(tasr)

https://standard.sk/171323/kriza-na-ukrajine-scholz-zastavil-certifikaciu-plynovodu-nord-stream-2/
  |  

Čarodejnícke procesy v Beckove

BECKOV – Čarodejnícke procesy sa v minulosti nevyhli ani Beckovu. Jedného nešťastníka dokonca popravili kvôli nájdenému pluhu a z bosoráctva obvinili i urodzenú ženu, manželku grófa Jána Révaya.

„Čarodejnícka téma alebo procesy s čarodejnicami boli viazané aj k Beckovu,“ vysvetlila Beckovčanka, historička, archivárka a publicistka Dana Badžgoňová s tým, že v samotnom Beckove sa súdy nekonali. Čarodejnícke procesy sa odohrávali v Trenčíne. Beckova sa však priamo dotýkali štyri prípady, ktoré sa odohrávali v rokoch 1716 a 1722 a posledný bol v roku 1745. 

https://vimeo.com/680523473

Ako sa pluhy stratili, ale aj našli

Prvý prípad nebol priamo z Beckova, ale na súde svedčil Beckovčan - šľachtic a zeman Juraj Sokolovský. „Bol to zvláštny prípad. Sokolovskému sa stratili pluhy a požiadal Haška, ktorý býval v inej obci, aby mu ich našiel. Ten prišiel do Beckova, spravil vetvičkami nejaký kríž, niečo akoby čaroval a na druhý deň, údajne, sa tieto pluhy našli na dvore Sokolovského. Odmenou pre chudáka Haška bola smrť, pretože ho usvedčili z čarovania,“ hovorí D. Badžgoňová. 

Ďalší smutný príbeh bol z toho istého roku 1716, kedy bola odsúdená slúžka, ktorej hovorili Badačka. Záznam hovorí o Magdaléne Badačovej z Mnešíc, ktorá bola obvinená z čarodejníctva a následne popravená. To boli dva prípady, u ktorých isto vieme, že skončili smrťou,“ hovorí D. Badžgoňová. Tretí prípad je z roku 1722, kedy bola Beckovčanka Zuzana Rožková obvinená svojou susedou z toho, že mala zavraždiť svojho manžela. Vraj ho otrávila a čarami spôsobovala ďalšie zlé veci. „Vieme, že tento proces prebiehal, ale už nevieme ako skončil,“ uzavrela D. Badžgoňová. 

Grófku obvinili, no popraviť si ju netrúfli

„Posledný, štvrtý prípad je z roku 1745 a ten je asi najzaujímavejší, pretože obvinená z čarodejníctva bola urodzená pani - grófka Žofia Esterházy. Bola to manželka turčianskeho župana Jána Révaya, a teda veľmi vysoko postavená osoba. Voči nej vznikli obvinenia, že sa zúčastňovala sabatov a zrazov čarodejníc, čo bolo zrejme v rovine fantázie. Tu to ale skončilo len pri nejakom náznaku vyšetrovania, pretože už asi nikto si ďalej netrúfol dávať ju na súd,“ skonštatovala D. Badžgoňová. Na prípade grófky Esterházy je ešte niekoľko zaujímavostí. Napríklad vieme, ako vyzerala, keďže sa zachoval jej portrét z roku 1740, ktorý sa nachádza v Slovenskej národnej galérii. „S výtvarným umením súvisí aj ďalšia skutočnosť, ona bola praprababičkou významného uhorského maliara Ladislava Medňanského, čo sa bežne nevie. Ten sa narodil v roku 1852 v Beckove a zomrel v roku 1919 vo Viedni.

V bezpečí pred inkvizítormi neboli ani muži

Čarodejnícke súdne procesy neboli len o ženách, ale v bezpečí pred nimi neboli ani muži. Posledný prípad čarodejníckeho procesu nielen v Uhorsku, ale v celej strednej Európe sa odohral v roku 1777 v Kežmarku, kedy bol popravený muž aj žena. Čarodejnícke procesy sa na Slovensku začali na Orave v 17. storočí. Viera v čarodejnice, bosorky, alebo černokňažníkov sa niesla s ľuďmi už od dávnych čias. Z predkresťanského obdobia si ľudia uchovávali pozitívny vzťah k veštcom a bylinkárom. Kresťanstvo a cirkev však  prevzali zo starého zákona nezmieriteľnosť voči pohanským poverám a mágii. Vtedajšia kresťanská spoločnosť preto zaradila medzi nečisté sily aj mágov a astrológov. Ľudia verili, že všetko, čo čarodejnica robí, uskutočňuje z vôle a za pomoci diabla, ktorému upísala dušu. Bosorky podľa nich mohli škodiť ľuďom, vedeli ovládať prírodné sily, privolať chorobu, ale i pričarovať lásku, či zabezpečiť slávu a bohatstvo. 

Hon na čarodejnice nadobudol obludné rozmery

V porovnaní s okolitými štátmi neboli na území Uhorska tieto procesy až také časté. Oveľa horšia situácia bola v Nemecku, Francúzku či Španielsku. Napriek tomu horeli hranice aj v Uhorsku a veľa žien i mužov čelilo obvineniam z bosoráctva. Procesy s obvinenými riešili mestské, stoličné aj vrchnostenské súdy. Označenie za čarodejnicu či černokňažníka mohlo postihnúť kohokoľvek. Ak bol obvinený iný ako ostatný, bol chorý, postihnutý telesnou alebo duševnou chorobou, alebo žena bola príliš pekná, mal väčšiu šancu, že ho niekto označí za bosoráka. „Odhaliť bosorku bolo možné na základe udania. Udavači obviňovali ľudí z rôznych pohnútok – z pomsty, závisti, žiarlivosti, ale aj túžby po majetku. Nie zriedka sa dôvodom stala snaha o vlastnú záchranu, keď mučený človek označil hocikoho za vinníka, len aby sa oslobodil od nekonečnej bolesti,“ informuje o procesoch Oravské múzeum. Koniec procesom s bosorkami v Uhorsku prinieslo osvietenské 18. storočie. V roku 1776 panovníčka Mária Terézia obmedzila používanie tortúry pri súdnom vyšetrovaní a následne Jozef II. zakázal akékoľvek stíhanie žien za bosoráctvo. 

  |  

Stal sa obeťou hľadania pravdy. Politici si pripomínajú odkaz Jána Kuciaka a jeho snúbenice

Odkaz novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej si v deň štvrtého výročia ich vraždy pripomenuli aj politici. Viacerí skonštatovali, že novinár sa stal obeťou hľadania pravdy. Zdôrazňujú tiež potrebu bezpečného a slobodného prostredia pre prácu novinárov.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová si v pondelok vo Veľkej Mači uctila pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Pred dom, v ktorom boli zavraždení, položila kvety a zapálila sviečku.

"Pred štyrmi rokmi sa väčšina spoločnosti spojila v požiadavke za slušné a spravodlivé Slovensko, tá požiadavka je aktuálna aj dnes," uviedla hlava štátu s tým, že aj v týchto dňoch na Slovensku prežívame zvýšenú vlnu nenávisti, hnevu a verbálnych útokov. "Aj v prípade Jána a Martiny fyzickému útoku predchádzali vyhrážky. Musíme to zastaviť skôr, ako bude neskoro, inak by bol odkaz Jána a Martiny zbytočný," skonštatovala prezidentka.

Pripomenula, že dvojica bola zavraždená pre Jánovu prácu. "Boli zabití, pretože Ján sa venoval odhaľovaniu korupcie a zneužívaniu moci," uviedla prezidentka.

Považuje za dôležité, že boli odsúdení vykonávatelia vraždy, ale pre spravodlivosť na Slovensku je podľa nej potrebné, aby bola vyvodená zodpovednosť aj voči objednávateľom.

Dom s pietným miestom vo Veľkej Mači, kde boli pred štyrmi rokmi zavraždení Ján Kuciak a Martina Kušnírová. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) deklaroval, že nedovolia návrat mafii k moci. "Roky a dni bežia, no odkaz Jána a Martiny volajúci po pravde zostáva silným impulzom aj pre nás a prácu v prospech lepšieho a bezpečnejšieho Slovenska tak, aby k niečomu podobnému už nikdy nedošlo," uviedol Naď.

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) zdôrazňuje, že byť investigatívnym novinárom nesmie znamenať žiť v strachu o svoj život a život svojich blízkych. "A hoci nie každý novinár a novinárka spĺňa všetky atribúty vyváženej a pravdu hľadajúcej žurnalistiky, je dôležité, aby všetci mali vytvorené podmienky na bezpečné, slobodné a nezávislé prostredie," vyhlásila ministerka. Vyzvala na spojenie síl v boji s mafiou, pri ktorej majú byť nápomocné aj slobodné a nezávislé médiá.

https://standard.sk/171247/styri-roky/

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková spomína na vraždu novinára ako na šok. "Novinársku obec vnímam trochu inak, keďže som prežila v televízii podstatnú časť svojho detstva vďaka mojim rodičom, ktorí tam pracovali. Vážim si novinárčinu. V súvislosti s tragédiou spred štyroch rokov a následnou lavínou udalostí, ktorá sa ňou vo veľkej miere aj vďaka práci novinárov spustila, sme sa začali pozerať aj na význam spojenia 'právny štát' inak. Mali sme tu veľké vzopätie ľudí a verejnej mienky v boji za právny štát," zhodnotila Kolíková.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) na sociálnej sieti napísal, že sa nedá povedať viac, ako to, že myslí na ich rodiny, ktoré si prešli nesmiernou bolesťou a stratou. „Navyše, v strašnej podobe, s akou sa väčšina z nás nikdy nestretla. Ani štyri roky nezmažú utrpenie a bolesť ich rodín. Vyhasli dva mladé životy vďaka systému beztrestnosti a korupcie, ktoré sa tu dlho pestovali,“ uviedol Gröhling.

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) označil Kuciaka za čestného novinára, ktorý hľadal a odhaľoval pravdu a nedal sa zastrašiť. Jeho práca má podľa ministra obrovský presah, ešte viac dnes. Ako povedal, strata jeho života pri boji s korupčnou chobotnicou nad nami visí ako memento. "Vlna nenávisti, ktorú živia niektorí politici dnes, je desivým prepojením s minulosťou. Pred štyrmi rokmi to bol novinár, v týchto dňoch a týždňoch sú adresátmi atakov ďalšie skupiny ľudí, a to len preto, že si poctivo robia svoju prácu. Chcem ubezpečiť všetkých, že polícia si nebude zakrývať oči pred útokmi na novinárov, zdravotníkov a najnovšie aj poslancov Národnej rady SR," vyhlásil Mikulec.

Súčasný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorý v kauze zastupoval poškodených Kuciakovcov, ocenil, že Ján Kuciak vnímal svoju prácu ako poslanie. "Poslanie zlepšovať spoločnosť a upozorňovať na nespravodlivosť a nezákonnosť," uviedol Lipšic. Ocenil tiež jeho odvahu. "Pre pamiatku Jána a Martiny však boj za spravodlivosť a rovnosť pred zákonom nesmieme nikdy vzdať. Obidvaja obetovali to najcennejšie – vlastný život," zdôraznil Lipšic.

Symbolický pamätník pamiatky Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na Námestí SNP v Bratislave počas tretieho (vlaňajšieho) výročia ich vraždy. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Ján Kuciak bol hrozbou pre systém. Až jeho smrť otvorila aspoň niektorým členom tohto systému oči, kam to až môže zájsť. Vo svojom profile na sociálnej sieti to napísal podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO). „Viacerí ľudia z článkov Jána Kuciaka sú obvinení, obžalovaní, väzobne stíhaní. Potvrdzuje to, že to bol Pán novinár," zdôraznil Grendel.

Smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej podľa ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej (Za ľudí) zmenila Slovensko. Ako ďalej uviedla, slušní ľudia dali po vražde dvojice jasne najavo, že fungovanie zločineckého systému v štruktúrach štátu odmietajú ďalej tolerovať. Zápas za slušné Slovensko, ktorý Kuciak odštartoval svojou novinárskou prácou a zaplatil zaň svojím životom sa však podľa Remišovej neskončil. „Dnes, štyri roky od vraždy dvoch nevinných ľudí, stojí naša krajina opäť na križovatke. Vidíme nástup extrémistov, ale aj snahu o návrat zločineckých štruktúr, ktorým Ján Kuciak stál v ceste," povedala Remišová.

Spoločnosť musí podľa jedného z organizátorov protestov iniciatívy Za slušné Slovensko Juraja Šeligu (Za ľudí) neustále odmietať útoky na médiá a zastrašovanie politických oponentov. Uviedol to vo svojom profile na sociálnej sieti. Šeliga podotkol, že od roku 2018 sa Slovensko zmenilo na nepoznanie a vidí, že v posledných týždňoch sa to, za čo stáli na námestiach, niekam vytráca, akoby ľudia našli útechu v zlomových voľbách, v dolapení vykonávateľov vraždy a v odhalení siete tých, ktorí sa na nej podieľali. Zároveň pripomenul, že na spravodlivosť pre Jána a Martinu a ich rodičov, vo forme vynesenia rozsudku pre objednávateľa vraždy, spoločnosť stále čaká.

Zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú pripomína vo Zvolene pamätná tabuľa pred budovou Technickej univerzity. Foto: TASR/Ján Krošlák

Predstavitelia strany Sloboda a Solidarita (SaS) si dnes pripomenuli výročie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Poslanci za SaS zapálili sviečku pri symbolickom pamätníku vo foyer v Národnej rade SR a podpredseda parlamentu Milan Laurenčík si uctil pamiatku na cintoríne v rodnej obci Kuciaka v Štiavniku. V tlačovej správe o tom informoval hovorca SaS Ondrej Šprlák. „Na Dušičky majú cintoríny atmosféru nádeje. Blízki si prídu spomenúť na milovaných. Podobnú nádej som dnes hľadal v Štiavniku. Pri hrobe mladého muža, ktorý odišiel priskoro. Je na každom z nás, aby sme tú nádej našli a niesli. Aby sme Jána nesklamali. Ďakujeme za každé slovo, Ján Kuciak. Spomínam nielen dnes a budem sa pokúšať konať tak, ako by vaše ostré pero bolo stále v pohotovosti,“ uviedol Laurenčík.

Podľa predsedníčky poslaneckého klubu SaS Anny Zemanovej bol Ján Kuciak človek, ktorý vždy hľadal pravdu. „Bol to novinár, ktorý poznal silu slova a vážil každé, ktoré povedal aj napísal. Nebál sa ani nepríjemných situácií, na zodpovednosť volal mocných. Ozval sa tam, kde iní nie. Nezabúdajme na to,“ povedala Anna Zemanová.

Vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice bola podľa predsedu opozičnej strany Smer-SD Roberta Fica politicky zneužitá. Vyhlásil to pri príležitosti štvrtého výročia ich úmrtia. Podľa Fica zatiaľ žiadna smrť nebola zneužitá na politické ciele tak, ako v tomto prípade. Pripomenul, že doteraz nikto nevie, kto za vraždou stojí. "Vedia to len novinári a vládni politici, ktorí dookola omieľajú svoje klamstvá o zodpovednosti mojej vlády," skonštatoval Fico. Porovnal prístup médií voči súčasnej a bývalej vláde, pričom poukázal na využívanie dvojakého metra. "Nech je výročie vraždy novinára a jeho priateľky mementom zneužívania žurnalistiky na boj so súčasnou opozíciou, mementom úplného zhanobenia novinárskej práce a dôkazom, že novinári a majitelia médií nosia zodpovednosť za to, v akom stave sa nachádza Slovensko v roku 2022," povedal Fico.

Život a smrť Jána Kuciaka pripomínajú, aká podstatná, no zároveň aj riskantná je novinárska práca. Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová to uviedla pri príležitosti výročia vraždy Kuciaka a jeho snúbenice. "Bez slobodnej novinárskej práce nemôže fungovať žiadna demokratická spoločnosť a úlohou každého demokratického štátu je preto zabezpečiť ich ochranu a slobodu tlace. Práve vražda Jána a Martiny však upozornila na nedostatky v zabezpečení tychto principov," zhodnotila Patakyová. "Ján Kuciak bojoval za spravodlivosť a ukázal nám, že demokracia a ochrana ľudských práv a slobôd nie sú samozrejmosťou. Na to, aby sme mohli žiť v slobodnej a spravodlivej spoločnosti, si tieto princípy musíme chrániť," dodala ombudsmanka.

Na zavraždeného novinára a jeho snúbenicu spomína aj predseda mimoparlamentného KDH Milan Majerský. "Túžili po pravde a životom zaplatili za to, že ju chceli skúmať a vynášať na svetlo," uviedol na sociálnej sieti. Zdôraznil potrebu pokračovania zápasu za slobodu a pravdu. "Chráňme ju dennodenne - každý tak, ako môže a tam, kde je," doplnil.

Progresívne Slovensko (PS) si myslí, že od vraždy novinára a jeho snúbenice sa zmenilo veľa, niečo k lepšiemu, niečo k horšiemu. "Nemusíme si klamať - vojna v polícii a nezhody na prokuratúre našej krajine nedávajú veľkú nádej na to, že došlo k zásadnej očiste systému. Aj novinári a novinárky naďalej zažívajú vyhrážky a nenávisť, súdy sa stále nevysporiadali s objednávateľom vraždy a rodiny stále nemajú svoj pokoj," zhodnotilo PS. Smrť Jána a Martiny si podľa neho treba pripomínať nielen preto, že ich chladnokrvná vražda otvorila Slovensku oči, ale aj preto, čo v živote robili.

(tasr, sita)

  |  

USA: Rusi plánujú Ukrajincov mučiť a dávať do táborov. Zamerajú sa aj na LGBT osoby

Spojené štáty Organizácii Spojených národov (OSN) v noci na pondelok oznámili, že majú dôveryhodné informácie o plánovaných zásahoch ruských síl voči obyvateľom Ukrajiny zahŕňajúcich "zabitia či umiestnenie do táborov". Má k tomu dôjsť v prípade "vojenskej okupácie" Ukrajiny Ruskom. Moskva označila túto informáciu za "úplné klamstvo". TASR o tom informuje na základe správy prevzatej z webových stránok denníka The Washington Post a stanice BBC.

The Washington Post a BBC sa odvolávajú na list, ktorý americká veľvyslankyňa pri OSN Bathsheba Nellová Crockerová poslala vysokej komisárke OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej. V liste však nie je špecifikovaný zdroj, ktorý by tieto informácie potvrdzoval, píše The Washington Post.

Nellová Crockerová v liste vyjadrila hlboké znepokojenie Spojených štátov, že ruská invázia na Ukrajinu spôsobí "rozsiahle ľudské utrpenie".

"Sme hlboko znepokojení pokračujúcimi prípadmi porušovania ľudských práv zo strany Ruska v tých častiach Ukrajiny, ktoré už Rusko okupuje, a máme dôvody domnievať sa, že tieto obavy sa v prípade novej vojenskej ofenzívy znásobia," píše Nellová Cockerová.

Plány Moskvy podľa listu zahŕňajú cielené zabitia, mučenie, únosy a vynútené zmiznutia či nespravodlivé zadržania. Tieto kroky majú byť namierené voči tým, ktorí nesúhlasia s krokmi Ruska - vrátane ruských a bieloruských disidentov, ktorí sú v exile na Ukrajine, novinárov a protikorupčných aktivistov a zraniteľných skupín obyvateľstva ako etnické či náboženské menšiny a LGBTQI+ osoby.

Ruské sily podľa Nellovej Crockerovej vytvárajú zoznamy konkrétnych Ukrajincov, ktorých po okupácii plánujú zabiť či poslať do táborov. "Takisto máme dôveryhodné informácie, že ruské sily pravdepodobne použijú smrtiace prostriedky na rozohnanie nenásilných protestov," píše Nellová Cockerová.

List bol Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) so sídlom v Ženeve doručený v noci na pondelok. Ruské veľvyslanectvo vo Washingtone na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovalo.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov správy USA o ruských zoznamoch Ukrajincov, ktorí majú byť zadržaní alebo zabití, odmietol a označil ich za "úplné klamstvo", píše BBC.

Rusko v oblastiach neďaleko ukrajinských hraníc zhromaždilo podľa západných predstaviteľov okolo 150 000 vojakov, čo vyvolalo obavy z možnej invázie do susednej krajiny.

Moskva takéto zámery popiera, žiada však od USA a NATO bezpečnostné záruky vrátane prísľubu, že Ukrajina nikdy nevstúpi do Severoatlantickej aliancie a NATO stiahne svoje vojenské sily z východnej Európy.

(tasr)