Preskočiť na obsah
  |  

Folklórne Vianoce

V Selci a v Soblahove sú niektoré staré vianočné zvyky stále živé

V niektorých obciach sa ľudia snažia stále udržiavať staré folklórne zvyky a tradície. Takými sú aj trenčianske obce Selec a Soblahov. O tom prečo v Selci chodia podvečer 12.12. dievčatá zahalené v čiernom, prečo na Soblahove na Ondreja trasú dievčence plotmi, alebo čo vidí mládenec na Luciu cez dieru v stolčeku nám v ďalšom podcaste porozprávajú folkloristi Julka Vlková a Jožko Ďuráči.

https://vimeo.com/659609119
  |  

Matovič: Kollár dostal po frňáku. Koalícia bez neho by však nemala zmysel

Hnutie Sme rodina treba rešpektovať, tiež chce plniť svoje predvolebné sľuby. Bez nich by nemalo zmysel pokračovať v koalícii. V rozhovore pre TASR to uviedol líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič. Dodal, že kým bol on premiér, Sme rodina mu "držala chrbát". Líder Sme rodina Boris Kollár hovorí, že reformy treba, no nie také, ktoré poškodia ľudí v regiónoch.

"Bez Sme rodina by sa veľmi rýchlo rozsypala koalícia. Nedá sa fungovať s jedným, dvoma poslancami navyše voči potrebnej väčšine," uviedol Matovič. "Tým, že reformy prešli, Boris dostal symbolicky 'po frňáku', lebo sa mu ukázalo, že dokážeme fungovať aj bez neho. Na druhej strane treba priznať, že spoliehať sa na to, že takto vieme fungovať dva roky, je naivné a hlúpe." Koalícia bez Sme rodina by podľa neho vydržala mesiac či dva. "Najlepší recept na Borisa je rešpektovať jeho samého," skonštatoval Matovič.

Sme rodina "držala chrbát" vo všetkom zlom a ťažkom, čo vláda musela komunikovať, kým bol premiérom Matovič, tvrdí, že SaS robila opak. "Sme rodina aj Boris Kollár vždy boli dobrým, zodpovedným koaličným partnerom a nesnažili sa ani raz hrať na seba. SaS zradili a robili si body na tom, že kritizovali vlastnú vládu."

Kollár si podľa neho mohol získať body, ak by kritizoval kroky vlády, no neurobil to. "Možno to bolo preto, že som mu dokázal prejaviť rešpekt a chápať jeho postoje. Možno postupne ten pocit stratil, keď videl, že SaS štvala proti vláde, nič sa im za to nestalo a iba narastali na preferenciách," myslí si Matovič a dodáva, že Sme rodina sa možno rozhodla ísť svojou cestou. "Myslím si, že zďaleka to nie je v tom rozsahu ako to, čo tu robila SaS rok," dodal líder OĽaNO.

Podľa Matoviča je logické, že aj Sme rodina chce splniť niektoré zo svojich predvolebných sľubov. "Treba sa snažiť, namiesto arogantného prístupu k nim a zosmiešňovania hľadať riešenia, ako im pomôcť naplniť ich predvolebné sľuby."

V programovom vyhlásení vlády sa píše o prijatí reforiem, ale nie je tam uvedené, v akej forme, vyhlásil v rozhovore pre TASR Kollár. "Reformy treba robiť, ale tak, aby nepoškodili ľudí v regiónoch. Bohužiaľ, ľudí nevypočuli," skonštatoval na margo nedávno prijatých reforiem. Nemal problém za ne zahlasovať, ak by sa v nich upravili veci, ktoré navrhovali regióny alebo odbory, čo sa nestalo. Ďalšie reformy podľa svojich slov podporuje bez problémov.

(tasr)

  |  

Na Balkáne to vrie. Srbi sa chcú odtrhnúť od Bosny a myslia to vážne. Olej do ohňa priliali Orbán aj Lavrov

AKTUALIZOVANÉ Politický líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik ohlásil v stredu urýchlenie odchodu Republiky srbskej (RS) z ústredných inštitúcií Bosny a Hercegoviny. Urobil tak po tom, ako prokuratúra začala vyšetrovanie jeho plánu. Informuje o tom agentúra AFP.

Parlament Republiky srbskej 10. decembra schválil plán stiahnutia RS z kľúčových oblastí, ako sú bosnianska armáda, súdnictvo a daňový systém. Vládu zároveň zaviazal, aby v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov predložila návrhy zákonov o vytvorení vlastných inštitúcií.

Bosnianska prokuratúra v reakcii na toto konanie začala vyšetrovanie namierené voči vedeniu Republiky srbskej pre „podkopávanie ústavného poriadku“.

Dodik označil toto vyšetrovanie za „politicky motivované“ a tvrdí, že má „destabilizovať“ Republiku srbskú. Tá však bude podľa neho v nasledujúcich 30 dňoch svoj vlastný súdny systém. „Nikto nás nezastaví,“ dodal.

Milorad Dodik, Foto: TASR/AP

Prokuratúra si predvolala predstaviteľov opozičných strán, ktorí bojkotovali zasadnutie parlamentu z 10. decembra, a vyžiadala si dokumenty od bosnianskosrbskej vlády a samotných strán, ktoré ju tvoria.

Dodikov plán vyvolal obavy z porušenia krehkého mieru a vypuknutia nového konfliktu v krajine rozdelenej na etnickom princípe po krvavej vojne v 90. rokoch 20. storočia, ktorá si vyžiadala približne 100 000 obetí na životoch.

Západné mocnosti túto iniciatívu odsúdili, zdá sa však, že Dodik má podporu Ruska – začiatkom decembra sa v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, konštatuje AFP.

Príslušníci policajných zložiek Republiky srbskej pochodujú počas Dňa Republiky srbskej v meste Banja Luka. Foto: TASR/AP

Lavrov podporil Dodika, problém vidí v pokusoch o centralizáciu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok podporil politiku bosnianskosrbského lídra Milorada Dodika a vyhlasuje, že jeho konanie nepredstavuje hrozbu pre mier v Bosne a Hercegovine ani v širšom balkánskom regióne.

Lavrov v rozhovore pre bosniansky denník Oslobodenje v piatok uviedol, že čo Rusko považuje za problém, sú pokusy o revíziu Daytonskej mierovej dohody, a nie Dodikova secesionistická politika, cituje jeho slová tlačová agentúra Hina.

"Úprimne povedané, znepokojuje nás bezprecedentný pokles úrovne medzietnického dialógu a dôvery v krajinu počas celého obdobia po konflikte. Podľa nášho názoru to súvisí so zintenzívnením externe podporovaných pokusov o revíziu Daytonskej etno-administratívnej architektúry v prospech unitarizácie a centralizácie Bosny a Hercegoviny na úkor ústavných právomocí konštitučných národov a entít," uviedol Lavrov.

Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP

Šéf ruskej diplomacie dodal, že takáto politika je mimoriadne nebezpečná pre situáciu v krajine, v regióne i celkovo v Európe. Lavrov zároveň poznamenal, že Rusko nemá na Západe takmer žiadnych partnerov pre diskusiu o týchto záležitostiach a že vo všeobecnosti neexistujú žiadni západní partneri pre rozhovory o situácii na západnom Balkáne, píše Hina.

"Mal by som poznamenať, že Washington sa v poslednej dobe vyhýba diskusii s nami nielen o Bosne a Hercegovine, ale aj o balkánskej otázke ako takej. Dúfame, že Bidenova administratíva bude mať dostatok politickej vôle a dôvodov, aby z Balkánu neurobila ďalší front konfrontácie proti Rusku. V opačnom prípade to bude mať katastrofálne následky pre celú Európu," povedal Lavrov.

Lavrov obvinil zo súčasnej eskalácie politickej krízy v Bosne a Hercegovine bývalého medzinárodného vysokého predstaviteľa a rakúskeho diplomata Valentina Inzka a jeho rozhodnutie z konca júla zaviesť zmeny v trestnom zákonníku, podľa ktorého sa akékoľvek popieranie vojnových zločinov potvrdených rozsudkami medzinárodných alebo vnútroštátnych súdov stáva trestným činom.

Ruský minister zahraničných vecí navštívil Bosnu a Hercegovinu aj v decembri 2020, keď taktiež otvorene podporil Dodika. Chorvátski a bosnianski členovia predsedníctva Bosny a Hercegoviny, Željko Komšič a Šefik Džaferovič, sa s ním odmietli stretnúť, pretože spochybňoval ambície Bosny a Hercegoviny vstúpiť do EÚ.

Orbán: Dva milióny moslimov a bezpečnosť v štáte

Bosnianski predstavitelia a tamojší náboženskí lídri ešte v stredu odsúdili vyhlásenia maďarského premiéra Viktora Orbána a jeho hovorcu, že integrácia Bosny a Hercegoviny do Európskej únie bude náročná pre jej početnú moslimskú populáciu.

Orbánov hovorca Zoltán Kovács prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter uviedol, že „v súvislosti s Bosnou je výzvou integrovanie krajiny s dvomi miliónmi moslimov“.

Maďarský premiér v utorok vyhlásil, že jeho krajina podporuje snahu Bosny a Hercegoviny o vstup do EÚ a dodal, že ako člen Únie musí Maďarsko zmobilizovať dostatok energie, aby prekonalo „únavu z rozširovania, ktorá zachvátila Európsku úniu“. Kľúčovou otázkou v súvislosti s Bosnou a Hercegovinou podľa Orbána bude postarať sa o bezpečnosť v štáte, v ktorom žijú dva milióny moslimov.

Viktor Orbán. Foto: TASR/AP

Predstavitelia moslimskej komunity v Bosne a Hercegovine označili Orbánove výroky za „xenofóbne a rasistické“. „Ak sa takéto ideológie stanú základom, na ktorom je založená politika zjednotenej Európy, vráti nás to do čias, keď mala byť európska jednota postavená na podobných fašistických, nacistických, násilných a genocídnych ideológiách, ktoré viedli k holokaustu a iným hrozným zločinom,“ uviedli vo vyhlásení.

Politický zástupca moslimov v Bosne a Hercegovine Šefik Džaferovič označil Orbánov výrok za „hanebný a neslušný“. „Pre EÚ nie je výzvou integrovať dva milióny moslimov, pretože sme pôvodný európsky národ, ktorý tu vždy žil, a my sme Európania,“ povedal Džaferovič.

(tasr, sita, ste)

  |  

Heger: Predpokladom dialógu je odchod ruských síl z blízkosti hraníc s Ukrajinou

Predpokladom na zdravý dialóg je to, aby Rusko stiahlo svoje jednotky z blízkosti hraníc s Ukrajinou, uviedol v stredu na svojom facebookovom účte slovenský premiér Eduard Heger (OĽANO).

"Pre každú krajinu, a teda aj pre Slovensko, je dôležité a dobré, ak sú jej susedia suverénne, stabilné a rozvinuté demokratické krajiny. Aj preto investujem do rozvoja vzťahov s Ukrajinou, ktoré tu boli na politickej úrovni roky zanedbávané. Znakom toho sú moje tri návštevy Ukrajiny len za tento rok a rokovania na najvyššej úrovni. Čím ekonomicky rozvinutejšia je Ukrajina, tým lepšie pre ňu samotnú a rovnako aj pre jej bezprostredného suseda, ako je Slovensko," napísal Heger.

Podľa neho však na rozvoj "potrebujete jednu zásadnú vec, a tou je pocit bezpečia a stability. A ten dnes Ukrajine chýba, pretože jej východný sused zhromažďuje desiatky tisíc vojakov pozdĺž hraníc".

"Čo týmto sleduje? To dodnes presne nevieme. Ako by sme sa asi v tejto situácii cítili my? Ak je ohrozená bezpečnosť Ukrajiny, tak musíme byť ostražití aj my. Tu ide o bezpečnosť celej Európy," uviedol predseda vlády SR.

Poznamenal, že Rusko minulý týždeň predstavilo požiadavky, ktoré sa dotýkajú citlivých otázok európskej bezpečnosti a fungovania Severoatlantickej aliancie. Ich naplnenie by podľa Hegera znamenalo "de facto" návrat do stavu pred rokom 1997, keď sa začal proces rozširovania NATO a keď Slovensko nebolo ani jeho súčasťou.

"Chcieť vymazať týchto vyše 20 rokov je pre nás neprijateľné. Súhlasíme, že je potrebné začať konštruktívny dialóg, a to čo najskôr. Predpokladom na zdravý dialóg je to, aby Rusko stiahlo svoje jednotky z blízkosti hraníc s Ukrajinou. Ďalšia eskalácia a prepuknutie vojnového konfliktu na hraniciach Ruska s Ukrajinou môže vyústiť len v jediné, v prijatie tvrdých opatrení voči Ruskej federácii v koordinácii so spojencami. Pretože demokratické princípy, bezpečnosť a suverenita Ukrajiny, ale aj nás všetkých sú našou absolútnou prioritou. V tom na pôde EÚ panuje zhoda," dodal Heger.

(tasr)

  |  

Čína vyhlásila lokálny lockdown. V izolácii sa zrazu ocitlo 13 miliónov ľudí

Pre 50 nakazených v srdci Číny čaká milióny ľudí prísny zákaz vychádzania. Peking nenecháva nič na náhodu. Už o dva mesiace sa tam začnú zimné olympijské hry.

Čínske úrady v stredu z dôvodu nárastu počtu prípadov nákazy koronavírusom vyhlásili lockdown pre takmer 13 miliónov obyvateľov metropolitnej oblasti mesta Si-an v strednej časti krajiny. Informovala o tom agentúra AP.

Vedenie mesta všetkým obyvateľom prikázalo, aby svoje domovy neopúšťali, pokiaľ na to nemajú nevyhnutný dôvod. Úrady takisto nariadili zastavenie všetkých dopravných spojení do tohto mesta a z neho – okrem mimoriadnych prípadov. Lockdown vstúpil do platnosti od polnoci z utorka na stredu a platí na neurčito.

Priepustka z domu len raz za dva dni

Jedna osoba z každej domácnosti bude mať na základe nariadenia raz za dva dni povolené ísť nakúpiť nevyhnutné potreby do domácnosti.

Si-an je hlavné mesto stredočínskej provincie Šen-si. Metropolitná oblasť v jeho okolí má približne 12 900 000 obyvateľov.

Lockdownu prechádzalo masové testovanie

V stredu v tomto meste hlásili 52 nových prípadov komunitného prenosu koronavírusu. Čína počas pandémie uplatňuje prísne opatrenia, ktoré zahŕňajú časté lockdowny, povinnosť nosiť rúška a hromadné testovanie, pripomína AFP.

Si-an začal v utorok hromadne testovať na prítomnosť koronavírusu SARS-CoV-2 milióny svojich obyvateľov. Dôvodom sú obavy zo šírenia nákazy počas obdobia zvýšenej mobility a cestovania pred februárovými zimnými olympijskými hrami v Pekingu a čínskym Novým rokom.

Nákazlivý omikron

Čína pred týždňom ohlásila prvý prípad koronavírusového variantu omikron, ktorý sa vyznačuje rýchlym šírením. Predstavitelia severočínskeho mesta Tchien-ťin potvrdili prvý prípad omikronu u osoby, ktorá pricestovala do Číny z nemenovanej lokality v zahraničí, napísali noviny Tianjin Daily. "Asymptomatický pacient bol vo štvrtok pozitívne testovaný na COVID-19. Ďalšie testy následne potvrdili variant omikron," uvádza sa v správe.

Čínske úrady na ochranu pred infekčnými chorobami nariadili v prístavných mestách, akým je i Tchien-ťin ležiaci zhruba 140 kilometrov od Pekingu, prísnejšie protipandemické pravidlá.

(tasr, haj)

  |  

Lavrov: Potrebujeme od NATO skutočnú reakciu, nie slová. Rusko vojnu nechce

Ruský minister zahraničných vecí tvrdí, že sa chce vyhnúť vojne. Nedávno Kremeľ tvrdil, že vzťahy medzi Ruskom a NATO sú čoraz napätejšie. Rusku prekáža možné rozširovanie NATO, Západ zas Moskvu podozrieva z prípravy invázie na Ukrajinu.

Rusko a Spojené štáty absolvujú prvé kolo rokovaní o bezpečnostných zárukách v januári 2022. Podľa agentúry TASS o tom v stredu informoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Dodal, že tento termín bol stanovený po sérii rozhovorov na úrovni zahraničnopolitických poradcov prezidentov Ruska a USA Jurija Ušakova a Jacoba Sullivana. Podľa Lavrova je známe a navzájom odsúhlasené zloženie oboch tímov vyjednávačov.

Diskusia bude v januári

Lavrov informoval, že Rusko plánuje v januári využiť rokovaciu platformu na prediskutovanie návrhov Moskvy o bezpečnostných zárukách s krajinami NATO. Pripomenul, že medzi Moskvou a Washingtonom existuje dohoda o mechanizmoch dialógu o bezpečnostných zárukách. Podľa Lavrova "nie je dôvod, prečo by tento prístup odporoval záujmom všetkých krajín v regióne".

Na margo nedávno prezentovaných návrhov Ruska týkajúcich sa bezpečnostných záruk Lavrov poznamenal, že Spojené štáty k nim pristupujú vecne, "ako v biznise". Dodal, že má na mysli "skutočnú reakciu, nie rétorickú".

Ubezpečil, že Ruská federácia urobí všetko preto, aby návrhy Moskvy o európskej bezpečnosti "boli pochopené a brané vážne". Vyhlásil tiež, že Rusko "vojnu nechce", ale svoju bezpečnosť bude dôsledne zaisťovať prostriedkami, ktoré bude považovať za potrebné.

Rýchlu koordináciu organizačného rámca pre budúci bezpečnostný dialóg s USA považuje Rusko za pozitívny krok, konštatoval Lavrov.

Ruské bezpečnostné požiadavky

Ak bude Západ ignorovať nové bezpečnostné požiadavky Ruska, Moskva sa uchýli k vytváraniu vlastných protihrozieb. Uviedol to nedávno tamojší tajomník ministra zahraničných vecí Alexander Gruško s tým, že na rad môže prísť aj rozmiestňovanie zbraňových systémov k východnej hranici.

Nedávne návrhy Moskvy týkajúce sa bezpečnostných záruk sú zamerané na odvrátenie potenciálneho vojenského konfliktu s NATO, uviedol ruský zástupca ministerstva zahraničných vecí Alexander Gruško s dodatkom, že vzťahy jeho krajiny s blokom vedeným Američanmi dosiahli bod zlomu.

Obavy Západu z invázie

Ukrajina aj Západ obviňujú Moskvu z toho, že v rámci možných príprav na vojenskú inváziu nahromadila pri hraniciach Ruskej federácie s Ukrajinou desaťtisíce vojakov. Kyjev sa domnieva, že k možnej eskalácii, respektíve invázii by mohlo dôjsť koncom januára 2022.

Moskva popiera, že plánuje akýkoľvek útok a zároveň skloňuje, že pobyt ruských jednotiek na ruskom území alebo ich cvičenie v tomto teritóriu nemôže byť chápané ako prejav agresie.

(tasr, haj)