Preskočiť na obsah
  |  

Bývalý policajný prezident Milan Lučanský zomrel

Bývalý policajný prezident Milan Lučanský zomrel po tom, čo sa vo väzbe v utorok (29. 12.) pokúsil o samovraždu. Na sociálnej sieti o tom informovala jeho rodina. Úmrtie potvrdil aj rezort spravodlivosti.


"Dnes o 15.55 h ošetrujúci lekár konštatoval smrť pána M. Lučanského hospitalizovaného vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana Prešov. Je nám to nesmierne ľúto, rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť," uviedol pre TASR hovorca Ministerstva spravodlivosti (MS) SR Peter Bubla.

Po utorkovom pokuse o samovraždu bol Lučanský v kritickom stave prevezený do nemocnice. Pôvodné informácie hovorili, že mozog Milana Lučanského už nežije.

Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže Milan Ivan po udalosti odstúpil zo svojej funkcie. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková oznámila, že zriadi širokú komisiu na prešetrenie prípadu. Potvrdila, že zvažovala aj vyvodenie politickej zodpovednosti.

Hlas-SD chce odchod ministerky spravodlivosti

Ľútosť nad úmrtím Milana Lučanského a úprimnú sústrasť jeho rodine vyjadrila strana Hlas-sociálna demokracia. "Profesionálny život generála Lučanského sa niesol v znamení služby spoločnosti pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti a usvedčovaní najťažších zločincov. Je nešťastné, že už nestihol vyvrátiť všetky pochybnosti, ktoré sa okolo jeho osoby vyskytli a boli spojené s porušovaním prezumpcie neviny a zásad právneho štátu,“ uviedla strana.

Trvá na prísnom vyvodení dôsledkov z tejto situácie. „Tým najprirodzenejším je odchod ministerky spravodlivosti z funkcie,“ konštatuje Hlas.

(tasr, mak)

  |  

Krajčí navrhne vláde tvrdé opatrenia od 4. januára

Minister zdravotníctva Marek Krajčí navrhne vládnemu kabinetu sprísnenie opatrení na Slovensku od 4. januára 2021. Tvrdé opatrenia podľa neho zamedzia množstvu odvrátiteľných úmrtí, znížia enormný tlak na nemocnice a vytvoria priestor na postupné očkovanie zdravotníkov, zamestnancov a klientov zariadení sociálnych služieb a najrizikovejších skupín. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Zavedenie veľmi prísnych opatrení po dobu aspoň niekoľkých týždňov je podľa ministra účinným riešením na stlačenie reprodukčného čísla. "Je známe, že epidémia sa dá kontrolovať iba v nižších číslach," pripomenul Krajčí.

Účinok aktuálnych opatrení nie je podľa ministra možné spoľahlivo vyhodnotiť, javia sa však skôr ako nedostatočné. Ich efekt budú vedieť podľa Krajčího analytici vyhodnotiť až na nový rok. "Predpokladám však, že efekt súčasných opatrení nebude tak výrazný, aby našu krajinu v COVID automate posunul od 10. januára zo súčasnej čiernej fázy, ktorá znamená tvrdý lockdown, do bordovej farby, keď je umožnená aj limitovaná školská dochádzka a cesta do zamestnaní na základe negatívneho testu, nie staršieho ako sedem dní," skonštatoval Krajčí.

Priznal, že aktuálna situácia na Slovensku je kritická, s prognózami konzília odborníkov sa však úplne nestotožňuje. "Konzílium odborníkov bez diskusie so mnou či s Inštitútom zdravotných analýz (IZA) publikovalo predikciu 4500 hospitalizovaných k 11. januáru 2021. Tento scenár nepovažujem za realistický," skonštatoval Krajčí. K 11. januáru IZA očakáva počet hospitalizovaných s potvrdeným ochorením COVID-19 v rozmedzí 3000 až 3500 pacientov. Počet 4500 hospitalizovaných pacientov by bolo podľa IZA možné dosiahnuť len v pesimistických scenároch až na prelome januára a februára.

Konzílium odborníkov vo vyjadrení uviedlo, že považuje za nevyhnutné okamžite prijať ďalšie opatrenia, ktoré ešte viac obmedzia mobilitu obyvateľov. Ide najmä o výrazné obmedzenie výnimiek zo zákazu vychádzania. Upozorňuje, že epidemiologická situácia na Slovensku je mimoriadne vážna a pri súčasnom trende môže byť k 11. januáru v nemocniciach až 4500 pacientov s ochorením COVID-19, čo ďaleko prevyšuje kapacitu slovenských nemocníc.

Prezidentka Zuzana Čaputová je vzhľadom na vážnosť situácie pripravená vládu v sprísnení opatrení podporiť.

(TASR)

  |  

Obchodná dohoda Európskej únie s Britániou by mohla platiť od zajtra

Po podpísaní dohody vrcholnými predstaviteľmi Európskej únie už stojí jej schválenie len na britskom parlamente a kráľovnej. To sa očakáva ešte dnes.

Dolná komora britského parlamentu rokuje v stredu o obchodnej dohode medzi Spojenými kráľovstvom a Európskou úniou. Hlasovanie o príslušnom ratifikačnom zákone sa očakáva okolo 15.30 h SEČ. Zákon však vstúpi do platnosti pravdepodobne až po polnoci, po tom, ako o ňom bude hlasovať aj horná komora a dostane formálny súhlas kráľovnej Alžbety II. Považuje sa za isté, že ho obe komory parlamentu prijmú, píše agentúra DPA.

Britský premiér Boris Johnson pri otvorení debaty povedal, že jadrom návrhu ratifikačného zákona o budúcich vzťahoch s EÚ je jedna z najväčších dohôd o voľnom obchode na svete. Podnikom v Británii podľa neho umožní obchodovanie s Úniou ešte zintenzívniť.

Johnson tiež uviedol, že Británia sa touto dohodou premení z "vlažného, niekedy obštruktívneho člena EÚ" na "priateľského suseda, najlepšieho priateľa a spojenca, akého EÚ môže mať". A znova zdôraznil, že jeho krajina bude mať zvrchovanú kontrolu nad svojimi zákonmi, informovala agentúra AP.

Vrcholní predstavitelia EÚ dohodu podpísali v Bruseli v stredu dopoludnia. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel tak urobili na krátkej ceremónii prenášanej naživo na internete. Dokument následne putoval do Londýna, kde svoj podpis pridá popoludní britský premiér.

Vyjednávači oboch strán oznámili 24. decembra dosiahnutie dohody na poslednú chvíľu po náročných deväťmesačných rokovaniach. Ak ju schváli britský parlament, platiť bude - zatiaľ predbežne - od 1. januára.

Potrebný je tiež súhlas Európskeho parlamentu, ktorý na prijatie dokumentu do konca roka už nemal dostatok času. Rozpravu o dohode začne o niekoľko týždňov - v januári - a hlasovanie sa očakáva vo februári alebo v marci.

Dohoda o obchode a spolupráci Európskej únie a Spojeného kráľovstva, ktorá má takmer 1 250 strán, upravuje ich hospodárske vzťahy od 1. januára. Jej uzavretie umožnilo, aby obchod medzi oboma stranami pokračoval bez ciel a s čo možno najmenšími bariérami aj po prelome roka, keď Británia opustí jednotný trh Európskej únie. Dokument upravuje aj ďalšie témy - napríklad rybolov či spoluprácu v oblasti energetiky, dopravy, justície a polície.

(tasr, joh)

  |  

Lučanský je v kóme, tvrdí generálny prokurátor

V prípade pokusu o samovraždu bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského sa začalo trestné stíhanie. Informoval o tom na stredajšej tlačovej konferencii generálny prokurátor Maroš Žilinka. Zároveň dementoval medializované správy, že Lučanský utrpel po pokuse o samovraždu mozgovú smrť. Podľa jeho slov je v kóme.

Predmetom trestného stíhania bude posúdenie či neprišlo k porušeniu predpisov alebo pravidiel zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže počas služby. Druhým okruhom bude posudzovanie okolností vzniku, charakteru ujmy na zdraví obvineného a prípadnej účasti iných osôb na spôsobení zranenia Lučanského, priblížil Žilinka.

"Ak sa zistí porušenie právnych predpisov alebo iných povinností zo strany kohokoľvek, bez ohľadu na jeho postavenie, bude vyvodená zodpovednosť," deklaroval Žilinka.

 Vzhľadom na možné podozrivé osoby bude vyšetrovanie robiť vyšetrovateľ úradu inšpekčnej služby, dozor prokurátora bude vykonávať prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove. Dohľadovú činnosť Žilinka uložil prokurátorovi trestného odboru Generálnej prokuratúry. "Chcem garantovať, že na vyšetrovanie danej veci boli vyčlenení kvalitní vyšetrovatelia z úradu inšpekčnej služby a kvalitný prokurátor," povedal krajský prokurátor Pavol Matija.

Na obhliadke miesta činu bol prítomný námestník Krajskej prokuratúry v Prešove. Dôvodom podľa Žilinku je, aby neboli prvotné úkony spochybnené.

"Vyjadrujem plnú dôveru krajskému prokurátorovi a vytvorím všetky podmienky preto, aby sa trestná vec náležite objasnila," uviedol generálny prokurátor. Dodal, že sa stretol aj s manželkou Lučanského, ktorú ubezpečil, že orgány činné v trestnom konaní a prokuratúra vyvinú maximálne úsilie, aby sa vec "náležite a riadne objasnila".

Lučanský, ktorý je v súčasnosti vo väzbe, sa pokúsil v utorok (29. 12.) o samovraždu. Jeho stav je kritický.

(tasr)

  |  

Šéf zboru väzenskej stráže odstúpil z funkcie

Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Milan Ivan odstupuje zo svojej funkcie v súvislosti s prípadom bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Informoval o tom na stredajšej tlačovej konferencii.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) si demisiu riaditeľa vysoko váži. Ako podotkla, je to dôležitý krok k obnoveniu dôvery v ZVJS.

Príslušníci ZVJS podľa Ivana nepochybili v prípade pokusu o samovraždu Lučanského vo väzbe. Deklaroval, že si vykonávali svoje povinnosti a po nájdení mu poskytli prvú pomoc.

"Predbežné závery aj kamerové záznamy jednoznačne potvrdzujú naše tvrdenia, že tam nebolo cudzie zavinenie a príslušníci ústavu Prešov nezlyhali, nezanedbali žiadnu podstatnú povinnosť," uviedol Ivan. Pripomenul, že 24-hodinové kamerové snímanie na celách u obvinených nie je v zmysle zákona možné.

Priblížil, že príslušníci ZVJS našli Lučanského počas kontroly výdaja stravy - večere. Bývalý policajný prezident bol vo väzbe kontrolovaný podľa predbežného dohľadu. Psychologické ani psychiatrické vyšetrenia podľa Ivana nepotvrdili u Lučanského samovražedné sklony.

ZVJS je tiež otvorený ďalšej previerke z pohľadu dodržania zákonných podmienok alebo vykonávacích predpisov. Udalosť preverí Úrad inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR.

Lučanský, ktorý je v súčasnosti vo väzbe, sa pokúsil v utorok (29. 12.) o samovraždu. Jeho stav je kritický.

Kolíková zriadi komisiu

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) zriadi širokú komisiu na prešetrenie prípadu pokusu o samovraždu bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Potvrdila, že zvažovala aj vyvodenie politickej zodpovednosti.

"Avšak napriek všetkým opatreniam nie vždy samovraždám dokážeme zabrániť," uviedla Kolíková. Celá udalosť ju mrzí a priznala, že ide o politickú kauzu.

Priblížila, že súčasťou komisie by mali byť predstavitelia opozície, prezidentka, verejná ochrankyňa práv, Slovenská advokátska komora či zástupcovia európskych organizácií.

Komisia má preskúmať, či v prípade pokusu o samovraždu Lučanského nedošlo k pochybeniu zo strany ZZVJS. "Som presvedčená, že komisia dôjde k záverom, že ZVJS nezlyhal," zdôraznila ministerka.

Zbor má ministerkinu plnú dôveru a nemá žiadne pochybnosti o tom, že by ZVJS zlyhal. "Musíme teraz urobiť všetko pre to, aby sme vrátili dôveru voči zboru," dodala Kolíková. Rozhodnutie generálneho riaditeľa ZVJS Milana Ivana vzdať sa funkcie si vysoko váži.

(TASR)

  |  

Chorvátsko: sedem mŕtvych, zničené mesto Petrinja

Nasadená je armáda, v nemocniciach leží vyše 20 zranených, mesto neďaleko Záhrebu je zničené. Pomáha EÚ, aj Srbsko.

Najmenej šesť obetí na životoch a 20 zranených si vyžiadalo silné zemetrasenie, ktoré v utorok zasiahlo strednú časť Chorvátska. O život prišlo 13-ročné dievča v najviac postihnutom 25-tisícovom meste Petrinja, ležiacom približne 50 kilometrov južne od Záhrebu.

Ďalších päť ľudí zahynulo podľa portálu vecernji.hr v oblasti mestečka Glina ležiacej juhozápadne od Petrinje. V nemocniciach hospitalizovali vyše 20 zranených, z toho šiestich vo vážnom stave, uviedla chorvátska verejnoprávna televízia HRT.

Mnohé domy v meste Petrinja boli úplne zničené. Pri záchranných prácach pomáha aj chorvátska armáda. "Centrum Petrinje už neexistuje," uviedla televízia HRT, podľa ktorej sú pod troskami budov stále uväznení ľudia. Starosta Darinko Dumbovič dokonca rozsah skazy prirovnal k japonskej Hirošime po zhodení atómovej bomby. Medzi obeťami sú podľa neho aj deti.

Do Petrinje pricestoval chorvátsky premiér Andrej Plenkovič a ďalší členovia jeho vlády. Vyhlásil, že ľuďom, ktorí zostali bez strechy nad hlavou, ponúknu nocľah v armádnych kasárňach, kde na tento účel vyčlenili 500 lôžok. Ďalší môžu byť ubytovaní v miestnych hoteloch a iných ubytovacích zariadeniach.

Mesto Petrinja po zemetrasení s magnitúdou 6,4. Foto: TASR/HINA

"Nikto nesmie zostať dnes v noci vonku v chlade," vyhlásil premiér. Európsko-stredomorské seizmologické centrum (EMSC) uviedlo, že zemetrasenie s magnitúdou 6,3 zasiahlo oblasť v okolí mesta Petrinja. Otrasy poškodili v chorvátskej metropole aj budovu parlamentu, ľudia tam v panike vybiehali na ulice. Zemetrasenie s magnitúdou 5,2 zasiahlo oblasť Petrinje aj v pondelok.

V mestečku Petrinja zasahuje aj chorvátska armáda. Foto: TASR/HINA

Utorkové otrasy vážne poškodili aj budovu nemocnice v meste Sisak. Tamojších pacientov mali evakuovať do iných nemocníc vojenskými vrtuľníkmi a sanitkami.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už o zemetrasení hovorila s premiérom Plenkovičom a zdôraznila, že EÚ je pripravená Chorvátsku pomôcť. Pomoc Chorvátsku ponúkol aj srbský prezident Aleksandar Vučič.

(tasr, fed)