Intervencia ruských vojsk na Ukrajinu výrazne hýbe cenami na komoditných burzách. Spoločnosť Nord Stream 2 uvažuje o vyhlásení insolvencie. Čína má problém, ako zaplatiť za ruské uhlie. Ceny pšenice sa dostali najvyššie od roku 2008. Rubľu sa podarilo zmazať veľké straty z predchádzajúcich dní.
Vývoz zemného plynu z Ruska do krajín mimo bývalého Sovietskeho zväzu klesol v prvých dvoch mesiacoch tohto roka takmer o tretinu. Uviedol to v utorok ruský plynárenský koncern Gazprom a napísala to agentúra Reuters.
V januári a vo februári vyviezol Gazprom mimo štátov bývalého ZSSR celkovo 23,2 miliardy kubických metrov plynu. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to znamená pokles o 32,6 percenta.
Čo sa týka produkcie plynu, tá sa medziročne prakticky nemenila. Podľa Gazpromu dosiahla jeho produkcia za dané obdobie 84,9 miliardy kubických metrov.
Preprava plynu cez Slovensko sa v posledných dňoch výrazne zvýšila
Tranzit ruského plynu cez Slovensko do západnej Európy sa však napriek ruskej invázii na Ukrajinu v posledných februárových dňoch oproti predchádzajúcemu obdobiu viac ako zdvojnásobil. Od piatka (25. 2.) priteká na Slovensko cez vstup vo Veľkých Kapušanoch viac ako 80 miliónov kubických metrov ruského zemného plynu denne. Situácia sa nezmenila ani na začiatku marca. Vyplýva to z údajov zverejnených prepravcom plynu Eustream.
Obavy z prerušenia dodávok ruského plynu do Európy po eskalácii konfliktu na Ukrajine a prijatí sankcií voči Rusku sa tak zatiaľ nenaplnili. Preprava ruského plynu z Ukrajiny na Slovensko sa začiatkom februára držala na úrovni 50 – 60 miliónov kubických metrov denne, no po 10. februári klesla na priemerných 28 miliónov kubíkov. Situácia sa začala meniť od štvrtka (24. 2.), keď na Slovensko pritieklo 58 miliónov kubických metrov plynu.
Aktuálne sa tak preprava plynu z Ruska cez Ukrajinu približuje situácii v novembri a decembri, keď vo Veľkých Kapušanoch denne evidovali od 70 do 90 miliónov kubických metrov plynu denne.
Na Slovensku však zostáva iba malá časť dodaného plynu, väčšina odchádza cez Rakúsko ďalej do krajín západnej Európy.
Taliansko si krátkodobo poradí aj bez ruského plynu
Taliansko by v krátkodobom horizonte dokázalo zvládnuť úplný výpadok dodávok plynu z Ruska. Vyhlásil to v utorok premiér Mario Draghi. Dodal však, že takýto scenár by skomplikoval krajine nasledujúce zimy.
Talianska vláda je tiež pripravená poskytnúť dodatočnú podporu firmám a domácnostiam, keďže ruská invázia na Ukrajinu a následné narušenie obchodných vzťahov ešte viac zvýšili ceny energií, povedal Draghi v parlamente.
Taliansko sa snaží znížiť svoju závislosť od Ruska, ktoré sa na importe plynu podieľa viac ako 40 percentami.
Podľa Draghiho je aktuálne Taliansko schopné absorbovať akýkoľvek nárast dopytu po plyne vďaka zásobám v skladoch alebo iným zdrojom dovozu, keďže zima ustupuje a teploty sa zvyšujú.
Okrem toho Taliansko tiež pracovalo na zvýšení dodávok z iných krajín, ako sú Alžírsko a Azerbajdžan, ako aj na väčšom využívaní terminálov na skvapalnený zemný plyn, informoval Draghi.
Spoločnosť Nord Stream 2 zvažuje vyhlásenie insolvencie
Vo Švajčiarsku sídliaca spoločnosť Nord Stream 2 AG, ktorá postavila plynovod Severný prúd 2, uvažuje nad podaním žiadosti o insolvenciu. Ako informuje Reuters, uviedli to dva zdroje oboznámené s informáciami.
Zdroje, ktoré si neželali byť menované, uviedli, že Nord Stream 2 AG v súčasnosti pracuje na vyriešení niektorých svojich pohľadávok a už tento týždeň by firma mohla podať žiadosť o začatie insolvenčného konania.
Plynovod Nord Stream 2 v Lubmine na severozápade Nemecka. Foto: TASR/DPA
Spoločnosť Nord Stream 2 AG, ktorá je registrovaná vo Švajčiarsku a jej vlastníkom je Gazprom, dokončila vlani projekt plynovodu Severný prúd 2 za 11 miliárd dolárov (9,82 miliardy eur). Ten by mal dodávať plyn priamo z Ruska do Nemecka popod Baltické more, čo znamená, že dodávky obídu Ukrajinu.
Napriek tomu, že projekt je už hotový, komerčná prevádzka sa ešte nespustila. Najskôr musí na plynovodný projekt vydať osvedčenie Nemecko a následne Európska komisia. Nemecko však už 22. februára pozastavilo certifikáciu plynovodu. Reagovalo tak na uznanie dvoch separatistických regiónov za nezávislé štáty, pričom Rusko tam následne vyslalo vojakov.
Ceny ropy vyskočili a sú na 7-ročných maximách
Cena americkej ropy v utorok vyskočila o viac než 10 percent a dostala sa najvyššie od júna 2014. Dôvodom je ruský útok na Ukrajinu. Situáciu na trhu neupokojila ani správa, že Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) uvoľní ropu zo svojich rezerv.
Cena aprílového kontraktu na americkú ropu WTI stúpla o 10,8 percenta na 106,29 dolára (95,22 eura) za barel (159 litrov). Májový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent zdražel o 9,4 percenta na 107,15 dolára za barel. Cena Brentu sa dostala najvyššie od júla 2014. Ešte ráno sa pritom predávala pod sto dolárov za barel, informoval Bloomberg.
Ceny ropy sa dostali nad 100 USD za barel minulý štvrtok (24. 2.), keď Rusko napadlo Ukrajinu, čo podporilo obavy z narušenia dodávok z Ruska, ktoré patrí medzi veľkých exportérov čierneho zlata. Vtedy sa vyšplhali na 105,79 dolára za barel.
Cena hliníka sa posunula bližšie k rekordu
Cena hliníka sa po zmiernení v závere predchádzajúceho obchodovania v utorok opäť zvýšila a posunula sa bližšie k rekordu, ktorý zaznamenala počas pondelkového (28. 2.) obchodovania. Cenu komodity tlačia nahor sprísňujúce sa sankcie západných krajín proti Rusku, ktoré zvyšujú obavy z obmedzenia dodávok hliníka.
Cena trojmesačného kontraktu na hliník na Londýnskej burze kovov vzrástla v dopoludňajších hodinách v utorok o 0,8 percenta na 3 396 dolárov (3 032 eura) za tonu. Posunula sa tak bližšie k historickému maximu na úrovni 3 525 dolárov za tonu, ktoré dosiahla nakrátko počas pondelkového obchodovania.
Za február zaznamenal kontrakt rast o 11,5 percenta. To je najvýraznejší mesačný rast od roku 2018.
Prečo pozastavujú čínski dovozcovia nákupy ruského uhlia
Čínski obchodníci začali zastavovať dovoz uhlia z Ruska, keďže majú problém so zafinancovaním kontraktov zo strany domácich bánk. Dôvodom sú obavy inštitúcií z možných sankcií po invázii Ruska na Ukrajinu. Informuje o tom Reuters.
Ceny uhlia od ostatných veľkých exportérov, ako Indonézia, Austrália a Južná Afrika zaznamenali tento týždeň prudký rast, pričom referenčná cena uhlia v austrálskom prístave Newcastle vzrástla v pondelok (28. 2.) o 15 percent na rekordných 274,50 dolára (245,11 eura) za tonu.
Čína je najväčším dovozcom ruského uhlia. V minulom roku kúpila od Ruska viac než 50 miliónov ton suroviny v hodnote približne 7,4 miliardy dolárov. Rusko sa na celkovom čínskom dovoze uhlia podieľa zhruba 15 percentami, pričom je druhým najväčším dodávateľom uhlia do Číny po Indonézii.
„Po sankciách voči Rusku súvisiacich s medzinárodným platobným systémom SWIFT väčšina bánk pozastavila vydávanie akreditívov. Keďže takmer všetky kontrakty sú v dolároch, nemáme ako platby zrealizovať,“ povedal jeden z čínskych obchodníkov v súvislosti s dovozom uhlia z Ruska. Ďalší dovozcovia v súčasnosti rokujú s ruskými exportérmi o tom, že by platby prvýkrát uskutočnili v čínskej mene.
Ceny pšenice sa dostali najvyššie od roku 2008
Ceny pšenice sa dostali najvyššie od roku 2008. Obchodníci sa z dôvodu ruského útoku na Ukrajinu obávajú narušenia dodávok. TASR o tom informuje na základe správy CNBC.
Cena májového kontraktu na pšenicu na chicagskej burze CBOT v utorok stúpla až na 984 centov (8,79 eura) za bušel (27,216 kg). Cena referenčného termínovaného kontraktu na pšenicu sa dostala najvyššie od apríla 2008, keď dosiahla 985,5 centa za bušel.
Podľa banky JPMorgan je Rusko najväčším exportérom pšenice a Ukrajina patrí medzi štyroch najväčších exportérov.
Z medzinárodného obchodu s pšenicou v celkovom objeme 207 miliónov ton podľa Bank of America pripadá 17 percent na Rusko a 12 percent na Ukrajinu.
Rubeľ zmazal časť veľkých strát
Ruská mena rubeľ v utorok na začiatku obchodovania v Moskve zmazala časť z veľkých strát z predchádzajúceho dňa. Vďaka obchodovaniu na domácom trhu sa rubeľ drží nad rekordným minimom, ale na zahraničných trhoch zostal pod tlakom tvrdých sankcií Západu.
Ruská mena našla určitú podporu po tom, ako úrady v Moskve nariadili exportujúcim spoločnostiam, medzi ktorými sú niektorí z najväčších svetových producentov energií od Gazpromu po Rosnefť, aby predali 80 percent svojich devízových výnosov na ruskom trhu, pretože schopnosť centrálnej banky intervenovať na devízových trhoch je pre sankcie obmedzená.
Kurz ruskej meny sa v Moskve do 9:07 h stredoeurópskeho času zvýšil oproti doláru o 3,3 percenta na 91,49 RUB/USD a oproti euru stúpol o 3,4 percenta na 102,40 RUB/EUR.
Rubeľ sa prepadol po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, v jednom bode stratil tretinu svojej hodnoty, ale núdzové zvýšenie úrokových sadzieb ruskej centrálnej banky a ďalšie opatrenia, ktoré prijala, ho pomohli stabilizovať.
Slabý rubeľ zasiahne životnú úroveň v Rusku a rozdúcha už aj tak vysokú infláciu. Očakáva sa tiež, že západné sankcie spôsobia nedostatok základných tovarov.
Parkovanie motorových vozidiel na chodníkoch je od utorka obmedzené. Novela zákona o cestnej premávke, ktorá tieto zmeny prináša, už nadobudla účinnosť. Krátky čas na prípravu na toto opatrenie kritizovalo napríklad mesto Bratislava. Prechodné obdobie by mal priniesť návrh zákona, o ktorom však parlament ešte definitívne nerozhodol.
Na základe novely zákona, ktorá nadobudla účinnosť 1. marca 2022, došlo k zániku možnosti pre vybrané motorové vozidlá (neprevyšujúce 3,5 tony, okrem bicyklov a motocyklov) parkovať na chodníku priľahlom k ceste pri zachovaní voľného priestoru 1,5 metra. Parkovať na chodníku budú môcť osobné vozidlá v zásade len vtedy, ak to umožňuje dopravná značka.
Poslanci, ktorí túto zmenu navrhli, to odôvodnili tým, že dôjde k logickejšiemu usporiadaniu pravidiel, pričom to umožní mestám a obciam vhodnejšie regulovať parkovanie pozitívnym spôsobom namiesto negatívneho. Namiesto osádzania zábran proti parkovaniu na chodníkoch by tak mali umožňovať parkovanie na vhodne vytypovaných miestach.
Pripravovaná novela má odložiť platnosť zákona o rok
Čas na vyriešenie nedostatku parkovacích miest by mestám a obciam mal poskytnúť návrh zákona o cestnej premávke, ktorý vo februári posunulo plénum Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Rozhodovať o tomto návrhu by poslanci mohli už na schôdzi, ktorá sa začína 15. marca.
Cieľom novely zákona je umožniť vybraným motorovým vozidlám do konca marca 2024 parkovanie na chodníku za pravidiel, ktoré platia do 28. februára tohto roka. Predkladatelia to odôvodnili tým, že v mimoriadne exponovaných lokalitách môže obmedzenie parkovania na chodníkoch spôsobiť mnohým obciam, respektíve mestám a mestským častiam parkovací kolaps, keďže nestihnú vytvoriť nové parkovacie miesta, alebo vyznačiť dopravné značenie, ktoré umožní parkovanie na chodníkoch.
Bratislava má iný názor
Mesto Bratislava víta zákaz parkovania na chodníkoch mimo vyznačených miest. Účinnosť novely zákona, ktorá to zaviedla, však žiadalo oddialiť. Podľa magistrátu nie je reálne, aby samosprávy za pár mesiacov od prijatia legislatívy stihli vyznačiť všetky parkovacie miesta. Zároveň však nesúhlasí ani s odložením zákazu do apríla 2024. Bratislava navrhuje, aby zákaz parkovania na chodníkoch začal platiť najneskôr od 14. apríla 2023.
Vodičom parkujúcim na chodníkoch môže polícia udeliť aj pokutu
Mestská polícia v Bratislave bude pri šoféroch, ktorí budú od utorka parkovať na chodníkoch v rozpore so zákonom, postupovať podľa platnej legislatívy. Vodičom bude možné udeliť pokuty, riešiť situáciu však bude možné aj dohovorom. Prioritne budú riešené priestupky, ktoré budú ohrozovať alebo obmedzovať obyvateľov. TASR to povedala hovorkyňa bratislavskej mestskej polície Barbora Krajčovičová.
"Za priestupok bude možné uložiť pokutu do 50 eur v blokovom konaní alebo majiteľa auta riešiť formou takzvanej objektívnej zodpovednosti, kde je pokuta vo výške 78 eur. Samozrejme, vodičov je možné riešiť aj dohovorom," uviedla Krajčovičová s tým, že výška pokuty a jej forma bude závisieť aj od závažnosti priestupku.
Polícia ubezpečuje, že bude preverovať každý oznam na linku 159 alebo zaslaný prostredníctvom webu či mobilných aplikácií. "Prioritne budeme riešiť priestupky, ktoré ohrozujú alebo obmedzujú slušnú majoritu obyvateľov Bratislavy," zdôraznila Krajčovičová. Týkať sa to bude napríklad jazdy po chodníku alebo parkovania na chodníku, pri ktorom neponechá šofér dostatočný priestor na priechod ľudí s kočíkom či na vozíku. Rovnako to bude platiť pri parkovaní na verejnej zeleni, blokovaní výjazdu z parkoviska či z parkovacieho boxu.
Parkovanie na chodníkoch je od utorka obmedzené, účinnosť nadobudla novela zákona o cestnej premávke. Tá neumožňuje stáť autom na chodníku mimo vyznačených plôch ani v prípade, ak zostane priestor 1,5 metra pre chodcov.
22:15 EÚ zakázala dve ruské médiá a určité banky vylúčila zo SWIFT-u
Európska únia v utorok rozhodla o zákaze vysielania ruských štátnych médií RT (Russia Today) a Sputnik v EÚ. Takisto rozhodla o vylúčení "určitých" ruských bánk zo systému SWIFT. Informovalo o tom Francúzsko, ktoré je v súčasnosti predsedníckou krajinou v Rade EÚ. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Toto rozhodnutie vstúpi do platnosti v stredu po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Brusel zintenzívňuje svoj sankčný režim voči Moskve po tom, ako Rusko minulý štvrtok (24. februára) začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu, pripomína AFP.
Rozhodnutie o vylúčení z medzibankového platobného systému SWIFT sa týka siedmich bánk, dodala DPA s tým, že podľa jej zdrojov z diplomatických kruhov medzi sankcionované finančné inštitúcie nemá patriť najväčšia ruská banka Sberbank.
21:54 Británia oznámila sankcie voči Bielorusku
Britská vláda v utorok oznámila, že Spojené kráľovstvo zavádza sankcie voči Bielorusku za jeho úlohu v ruskej invázii na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ stanice BBC a oficiálnej tlačovej správy britskej vlády.
Bieloruský "režim aktívne pomáha ruskej nezákonnej invázii a podporuje ju a pocíti hospodárske následky svojej podpory (ruského prezidenta Vladimira) Putina", uviedla britská ministerka obrany Liz Trussová.
Tento prvý balík sankcií zasiahne náčelníka generálneho štábu bieloruskej armády a prvého námestníka ministra obrany Viktora Guleviča a ďalších troch námestníkov ministerstva obrany, oznámila britská vláda.
21:03 Putinov priateľ a francúzsky herec Depardieu nesúhlasí s bratovražednou vojnou
Francúzsky herec Gérard Depardieu, priateľ ruského prezidenta Vladimira Putina, v utorok vystúpil proti vojne na Ukrajine a vyzval na rokovania. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. "Rusko a Ukrajina boli vždy bratské krajiny," povedala 73-ročná filmová hviezda pre AFP v telefonáte. "Som proti bratovražednej vojne. Vravím ’zložte zbrane a rokujte’," uviedol Depardieu.
Herec vyvolal v roku 2013 veľké pobúrenie, keď odišiel z Francúzska a prijal ruské občianstvo – urobil to na protest proti navrhovanému zvýšeniu daní pre bohatých ľudí vo svojej vlasti.
Putin ho hostil na večeri, kde mu aj odovzdal nové občianstvo, a Depardieu ho následne zahrnul chválou. "Poviem, čo si myslím o Putinovi: ruský národ potrebuje takúto osobu – s ruskou povahou. Putin sa snaží vrátiť ľudu trochu dôstojnosti," uviedol francúzsky herec po večeri.
Iba minulý mesiac, keď sa vystupňovalo napätie na ukrajinskej hranici, si Depardieu otvoril účet na sociálnej sieti Instagram a zverejnil tam fotografiu, na ktorej objíma Putina. Pre francúzsku televíziu tiež povedal: "Dajte Vladimirovi pokoj."
Gérard Depardieu. Foto: TASR/AP
20:54 Medzinárodný súdny dvor bude na budúci týždeň pojednávať o konflikte na Ukrajine
Medzinárodný súdny dvor (MSD) v holandskom Haagu v utorok uviedol, že pojednávanie v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom na Ukrajine sa uskutoční budúci týždeň.
"Medzinárodný súdny dvor, hlavný súdny orgán Organizácie Spojených národov, uskutoční verejné pojednávanie v prípade obvinenia z genocídy podľa Dohovoru o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy (Ukrajina vs. Ruská Federácia) v pondelok 7. a v utorok 8. marca 2022," uvádza sa vo vyhlásení MSD.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu oznámil, že Ukrajina podala na Rusko žalobu na MSD, pretože "Rusko sa musí zodpovedať za to, že manipulovalo s pojmom genocídy, aby ospravedlnilo svoju agresiu". Kyjev tiež hlavný súdny orgán OSN žiada, aby Rusku nariadil okamžite zastaviť vojenské aktivity.
Ako informovala AFP, hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) pritom v pondelok oznámil, že ICC taktiež začne vyšetrovanie "situácie na Ukrajine".
20:22 Postup ruských jednotiek na Kyjev sa podľa amerických zdrojov zastavil
Ruské jednotky majú problémy so zásobovaním vlastných vojakov potravinami a pohonnými látkami, uviedol v utorok vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva obrany.
Podľa predstaviteľa Pentagónu, ktorý chcel zostať v anonymite, morálka medzi niektorými ruskými jednotkami "ochabuje", najmä z dôvodu tvrdého odporu Ukrajincov.
"Zdá sa, že nedosahuje veľký pokrok," povedal predstaviteľ o postupe ruskej armády smerom k hlavnému mestu Kyjev, ktorý sa podľa neho zastavil.
Podľa tohto zdroja nie je jasné, prečo má Rusko logistické problémy a či boli spôsobené chybami v plánovaní alebo realizácii.
Keď sa ho novinári niekoľkokrát pýtali, o aké informácie a zdroje sa opierajú vyjadrenia o problémoch na ruskej strane, predstaviteľ Pentagónu ich odmietol komentovať.
Varoval však, že ruské jednotky by sa pravdepodobne mohli preskupovať a prehodnocovať svoju stratégiu, pričom poznamenal, že Rusko môže stále čerpať z obrovského množstva vojenských zdrojov, ktoré má k dispozícii.
USA odhadujú, že Rusko doteraz na Ukrajine nasadilo viac ako 80 percent vojakov, ktorí boli predtým zhromaždení pri hraniciach.
20:14 Rusko zablokovalo nezávislé médiá pre pokrývanie udalostí na Ukrajine
Rusko sa rozhodlo zablokovať nezávislú ruskú televíznu stanicu Dožď a liberálnu rozhlasovú stanicu Echo Moskvy, pretože poskytujú "zámerne nepravdivé informácie" o ruskej invázii na Ukrajine.
Ruská generálna prokuratúra požiadala ruský regulačný úrad o "obmedzenie prístupu" k spomínaným médiám, pretože uverejňujú materiál s výzvami na "extrémistickú činnosť" a "cielene a systematicky" publikujú "zámerne nepravdivé informácie o činnosti ruských vojakov počas špeciálnej operácie" na Ukrajine.
Podľa agentúry AFP boli webové stránky oboch týchto staníc v Rusku nedostupné už krátko po tom, ako ruská prokuratúra zverejnila k veci vyhlásenie.
Alexej Venediktov, šéfredaktor rozhlasovej stanice Echo Moskvy, ktorá je jednou z najstarších ruských rozhlasových staníc, na sociálnej sieti Telegram uviedol, že stanica bola stiahnutá z vysielania.
19:39 Charkov zasiahla kazetová munícia, myslia si experti. Rusko to popiera
Na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov bolo v pondelok vypálených viacero kazetových bômb, uviedli dvaja experti na muníciu po preskúmaní záberov zverejnených na sociálnych sieťach. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters, ktorá geograficky lokalizovala dve videá zobrazujúce výbuchy a záblesky nad obytnou oblasťou v meste s takmer jeden a pol miliónom obyvateľov.
"Zdá sa, že Charkov bol terčom viacerých útokov kazetovou muníciou," povedal Sam Dubberley z medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW).
Bývalý dôstojník britskej armády a špecialista na biologické a chemické zbrane Hamish de Bretton-Gordon je tiež toho názoru, že v Charkove bola "s najväčšou pravdepodobnosťou" použitá kazetová munícia.
"Vyzerá to veľmi podobne ako kazetové bomby, ktoré som videl v Iraku a Sýrii," uviedol britský odborník pre Reuters. "Viaceré explózie pri dopade každej hlavice naznačujú použitie kazetovej munície," dodal.
Veľvyslanec Ukrajiny v Spojených štátoch obvinil v pondelok Rusko z útoku kazetovými a vákuovými bombami. Ide o zbrane, ktorých používanie dlhodobo odsudzujú viaceré medzinárodné organizácie, píše Reuters.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku, či Rusko na Ukrajine používa kazetovú muníciu a vákuové bomby, povedal, že "je to nepochybne falošná správa". Ruské operácie sú podľa neho zamerané na vojenské ciele, nie na civilné.
Reuters pripomína, že Rusko a Ukrajina sa nepripojili k Dohovoru o kazetovej munícii z roku 2008, ktorý podpísalo 108 štátov. Zmluva zakazuje používanie a skladovanie tohto typu zbraní.
19:17 Putin zopakoval podmienky pre ukončenie vojenskej operácie na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin znovu vyhlásil, že vláda v Kyjeve musí uznať "Luhanskú aj Doneckú ľudovú republiku", je to podmienka pre ukončenie "vojenskej operácie" na Ukrajine. Informovala o tom v utorok tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na Kremeľ.
Kyjev musí takisto uznať suverenitu Ruska nad Krymským polostrovom v Čiernom mori a zaviazať sa, že sa zrieka jadrových zbraní aj v budúcnosti, oznámil Kremeľ.
Okrem toho musí byť prozápadná Ukrajina demilitarizovaná a musí prijať neutrálny štatút, citoval Kremeľ Putina.
Bolo to prvé vyhlásenie tohto druhu po tom, čo zástupcovia Ukrajiny a Ruska mali v pondelok v Bielorusku mierové rozhovory. Ich prvé stretnutie sa skončilo bez prelomového výsledku.
19:14 Pri útoku na televíznu vežu v Kyjeve zahynulo päť ľudí
Pri utorkových raketových útokoch zameraných na televíznu vežu v Kyjeve zahynuli piati ľudia a ďalších päť utrpelo zranenia, informovala AFP.
"O 18.00 h zahynuli piati ľudia a piati utrpeli zranenia počas ostreľovania kyjevskej televíznej veže," uviedla ukrajinská Štátna služba pre mimoriadne situácie (DSNS) na sociálnej sieti Facebook.
Služba túto aktualizáciu ponúkla po tom, ako bolo zverejnené video, ktoré zachytáva park v blízkosti veže, kde bolo po útoku vidieť na zemi ležať niekoľko tiel, uvádza televízia CNN.
Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička bola pri útoku na televíznu vežu poškodená trafostanica, ktorá jej dodáva elektrinu, ako aj nejaké ďalšie časti jej technického vybavenia.
Zdalo sa, že väčšina ukrajinských programov fungovala normálne už hodinu po útoku, píše AFP. Vysielanie niektorých staníc bolo totiž po útoku prerušené.
19:05 Diplomati v Ženeve hromadne bojkotovali Lavrovov prejav. Odišli zo sály
Ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN a diplomati zo širokého spektra krajín v utorok hromadne odišli zo sály, keď ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov prednášal prejav na Konferencii OSN o odzbrojení v Ženeve. Informovala o tom tlačová agentúra AFP, ktorej novinár sa nachádzal v miestnosti.
Diplomati sa postavili a odpustili miestnosť, keď sa spustil Lavrovov vopred nahratý videopríhovor – protestovali tak proti invázii Moskvy na Ukrajine.
Medzi mnohými diplomatmi, ktorí odišli, keď sa začalo prehrávať video, bola aj ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN v Ženeve Jevhenija Filipenková. Miestnosť zostala takmer prázdna.
Diplomati sa následne vonku zhromaždili pred ukrajinskou vlajkou a začali silno tlieskať, takže potlesk bolo počuť aj v sále, kde pokračoval Lavrovov prejav. Sedela v nej však iba hŕstka veľvyslancov z krajín ako Jemen, Sýria, Venezuela a Tunisko a počúvala ruského ministra.
Lavrov v prejave obvinil z krízy Kyjev a varoval, že sa pokúša vyrobiť jadrové zbrane. "Môžem vás uistiť, že Rusko ako zodpovedný člen medzinárodného spoločenstva... podniká všetky potrebné opatrenia, aby zabránilo výskytu jadrových zbraní a súvisiacich technológií na Ukrajine," vyhlásil.
18:59 Agresora musíme zastaviť čím skôr, povedal Zelenskyj Bidenovi
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v telefonickom rozhovore s americkým prezidentom Joeom Bidenom v utorok povedal, že je dôležité čím skôr zastaviť "agresora" Rusko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a vyjadrenia Zelenského na sociálnej sieti.
Zelenskyj na Twitteri oznámil, že absolvoval telefonický rozhovor s Bidenom. "Agresora musíme zastaviť čo najskôr," napísal.
Prezidenti podľa jeho slov takisto hovorili o vedúcom postavení USA v spojitosti so sankciami proti Rusku a obrannej pomoci Ukrajine. Ukrajinský prezident sa tiež Bidenovi poďakoval za podporu.
18:47 OSN žiada 1,7 miliardy dolárov na pomoc Ukrajine
Organizácia Spojených národov vyzvala v utorok na balík okamžitej humanitárnej pomoci vo výške 1,7 miliardy dolárov pre ľudí, ktorých postihla ruská invázia na Ukrajinu, ako aj ľudí utekajúcich pred vojnou. Informovala o tom agentúra AFP.
OSN odhaduje, že pomoc a ochranu bude na Ukrajine potrebovať 12 miliónov ľudí, pričom predpokladá, že pomoc v susedných krajinách budú v najbližších mesiacoch potrebovať viac ako štyri milióny ukrajinských utečencov.
OSN v rámci svojej bleskovej výzvy požaduje 1,1 miliardy dolárov na pomoc šiestim miliónom ľudí na Ukrajine počas prvých troch mesiacov. Až 40 percent týchto prostriedkov sa prerozdelí ľuďom ihneď vo forme finančnej hotovosti.
Program pomoci zahŕňa aj potraviny, pitnú vodu a hygienické potreby, ďalej podporu zdravotníckych a vzdelávacích služieb a pomoc pri obnove poškodených domov.
Cieľom tejto plánovanej pomoci je tiež podporiť miestne orgány pri udržiavaní a zriaďovaní tranzitných a prijímacích stredísk pre vysídlených ľudí.
18:15 Johnson označil ostreľovanie Charkova za absolútne choré
Britský premiér Boris Johnson označil v utorok bombardovanie druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov ruskou armádou za "absolútne choré" s tým, že sa podobá masakre civilistov, ku ktorej došlo v 90. rokoch v Sarajeve, hlavnom meste Bosny a Hercegoviny. Informovala o tom agentúra AFP.
"To, čo sa deje v Charkove, je absolútne choré a ak mi to niečo pripomína, tak ostreľovanie sarajevského trhu, ostreľovanie nevinných ľudí v Bosne," povedal Johnson novinárom počas návštevy základne NATO v estónskom hlavnom meste Tallinn.
Johnson v utorok takisto podľa agentúry Reuters zdôraznil, že britskí vojaci nebudú bojovať proti ruským silám na Ukrajine a že nedávne posily zostanú "pevne v rámci hraníc členských krajín NATO".
Boris Johnson počas návštevy leteckej základne Kráľovských vzdušných síl v anglickom meste Waddington. Foto: TASR/AP
17:34 Letecký útok zasiahol televíznu vežu v Kyjeve
Pri leteckom útoku, ktorý zrejme uskutočnila ruská armáda, bola v utorok zasiahnutá hlavná televízna veža v Kyjeve, čím sa prerušilo vysielanie niektorých ukrajinských štátnych médií. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá uvádza, že štruktúra veže ostala neporušená.
"Programy nebudú chvíľu fungovať. Záložné vysielanie niektorých kanálov bude k dispozícii v blízkej budúcnosti," uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra. Zároveň dodalo, že bolo poškodené vybavenie veže.
Tento rezort potvrdil útok na televíznu vežu po tom, ako sa na sociálnych sieťach objavili fotografie a videá, na ktorých bolo možné vidieť televíznu vežu obklopenú dymom, píše televízia CNN.
Ruské ministerstvo obrany pritom už skôr informovalo o plánovaných útokoch v Kyjeve, pričom ruská armáda sa podľa hovorcu rezortu obrany má v pláne zamerať na ukrajinské prenosové uzly, čím podľa CNN zrejme narážal práve na komunikačné veže či veľké antény. Ruské ministerstvo zároveň vyzvalo obyvateľov Kyjeva, ktorí žijú v blízkosti takýchto objektov, aby opustili svoje domovy.
Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov ešte predtým varoval, že sa Rusko pripravuje na "rozsiahlu informačnú a psychologickú operáciu", ktorej cieľom je "zlomiť odpor Ukrajincov a ukrajinskej armády", píše CNN. Reznikov spresnil, že Rusko plánuje vytvoriť "komunikačné problémy" a následne si vymyslieť správy, že ukrajinská armáda a vláda "súhlasili, že sa vzdajú".
17:23 Zelenskyj: Rusko musí zastaviť bombardovanie, inak rokovania nemajú zmysel
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok povedal, že Rusko musí zastaviť bombardovanie ukrajinských miest skôr, ako sa začnú zmysluplné rokovania o prímerí. Informovala o tom televízia Sky News.
Zelenskyj ďalej vyzval členov Severoatlantickej aliancie (NATO), aby zaviedli bezletovú zónu nad Ukrajinou na zastavenie ruského letectva, pričom tvrdil, že by išlo o preventívne opatrenie a jeho úmyslom by nebolo zatiahnuť Alianciu do vojny s Ruskom.
Agentúra Reuters a ďalšie západné médiá predtým informovali o tom, že druhé kolo rusko-ukrajinských mierových rozhovorov by sa malo uskutočniť už v stredu 2. marca. Všetky média sa však odvolali na ruskú štátnu agentúru TASS. Tej to údajne potvrdili zdroje oboznámené so situáciou.
Po prvom kole rokovaní, ktoré sa uskutočnili v pondelok a nepriniesli žiadne hmatateľné výsledky, obe strany uviedli, že sa v najbližších dňoch opäť stretnú, píše Reuters.
16:59 Blinken spochybnil členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok spochybnil, či si Rusko zaslúži byť naďalej členom Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) v súvislosti so svojou vojenskou inváziou na Ukrajinu.
Blinken vo videopríhovore na 49. zasadnutí UNHRC v Ženeve uviedol, že "zločiny", ktorých sa Rusko dopúšťa na Ukrajine, "sa každou hodinou stupňujú", pričom poukázal na to, že sa Rusko útočí aj "na nemocnice, školy a obytné budovy", píše stanica CNN.
Antony Blinken. Foto: TASR/AP
"(Rusko) ničí kritickú infraštruktúru, ktorá poskytuje miliónom ľudí naprieč Ukrajinou pitnú vodu, plyn, ktorá ich chráni pred umrznutím, a elektrickú energiu. Civilné autobusy, autá a dokonca sanitky sú ostreľované. Rusko toto na Ukrajine robí každý deň," uviedol Blinken.
Podľa šéfa americkej diplomacie by sa humanitárna kríza a kríza spojná s dodržiavaním ľudských práv na Ukrajine "iba zhoršila" po víťazstve ruského prezidenta Vladimira Putina v tomto konflikte. "Ak prezident Putin uspeje vo svojich spomenutých cieľoch týkajúcich sa zvrhnutia demokraticky zvolenej ukrajinskej vlády, kríza spojená s ľudskými právami a humanitárna kríza sa iba zhoršia," uviedol Blinken.
16:41 Medvedev: Nezabudnite, že ekonomické vojny sa často zmenili na skutočné
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev sa v utorok ohradil proti vyjadreniam francúzskeho ministra financií Bruna Le Maira, ktorý vyhlásil, že Francúzsko vedie s Ruskom ekonomickú vojnu v súvislosti s napadnutím Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy televízie CNN.
"Dávajte si pozor na jazyk, páni," napísal v príspevku na sociálnej sieti Twitter Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie. "Nezabudnite, že sa v histórii ľudstva ekonomické vojny pomerne často zmenili na skutočné," dodal bývalý ruský prezident.
"Sme v totálnej hospodárskej a finančnej vojne proti Rusku... sankcie budú aplikované, kým sa (ruský prezident) Vladimir Putin nespamätá," povedal Le Maire vo vysielaní stanice Franceinfo. Francúzsky minister si myslí, že sankcie uvalené západnými krajinami na Rusko spôsobia kolaps jeho ekonomiky.
Medvedev už minulý týždeň uviedol, že Rusko bude vo svojej operácii na Ukrajine pokračovať, až kým nedosiahne ciele stanovené prezidentom Putinom, a to bez ohľadu na uvalené sankcie. Moskva podľa Medvedeva diplomatické vzťahy so Západom nepotrebuje.
16:35 Čečenský vodca Kadyrov potvrdil zabitie dvoch svojich bojovníkov na Ukrajine
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov potvrdil, že v bojoch proti ukrajinským "nacionalistom" boli zabití dvaja z jeho mužov a šesť ďalších utrpelo zranenia. V utorok o tom informovala nemecká tlačová agentúra DPA.
"Áno, ľudia vo vojne umierajú a túto životnú dráhu si oni vybrali," uviedol o dvoch mŕtvych čečenských vojakoch. Čečensko je autonómna republika Ruskej federácie v severnom Kaukaze.
Kadyrov, ktorého podporuje Kremeľ, je prvým predstaviteľom na ruskej strane, ktorý oznámil počet obetí počas útočenia na Ukrajine. Rusko ju napadlo minulý týždeň 24. februára.
Ramzan Kadyrov. Foto: TASR/AP
16:32 Naď chce dať návrh na prítomnosť vojakov NATO na Slovensku na vládu budúci týždeň
Minister obrany Jaroslav Naď by chcel predložiť návrh na prítomnosť vojakov NATO na Slovensku v rámci tzv. predsunutej prítomnosti na rokovanie vlády budúci týždeň. Národná rada SR by mohla rokovať o návrhu ešte na marcovej schôdzi. S dodaním systému Patriot na posilnenie protivzdušnej obrany sa podľa Naďa ráta najneskôr do 15. apríla. Uviedol to v relácii televízie Markíza Na telo plus.
V rámci predsunutej prítomnosti by na Slovensko mohli prísť Česi, Nemci, Holanďania, Poliaci a Slovinci. Americkí vojaci by prišli, ak by USA poskytli radarové systémy Sentinel na ochranu vzdušného systému na východnej hranici, aby ich obsluhovali. Časť českých vojakov by sa mohla starať o kybernetickú bezpečnosť, celkovo by ich mohlo byť okolo 400.
Minister obrany je za členstvo Ukrajiny v Európskej únii i NATO. Bolo by to podľa neho dobré z ekonomického aj bezpečnostného hľadiska. "Nemalo by to byť samozrejme zo dňa na deň, mal by to byť nejaký proces, ale mali by sme im dať nejakú jasnú perspektívu," povedal o členstve Ukrajiny v Únii.
16:25 Británia by mohla prijať vyše 200-tisíc ukrajinských utečencov
Britský premiér Boris Johnson upozornil v utorok na čoraz väčšiu humanitárnu krízu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu. Varoval pritom, že počet utečencov z Ukrajiny môže dosiahnuť milióny, a ponúkol, že Británia by mohla prijať vyše 200-tisíc z nich, uvádza agentúra Reuters.
Johnsonov hovorca novinárom povedal, že Londýn pre Ukrajincov rozširuje pravidlá pre tzv. zjednocovanie rodín, aby im tak umožnil priviezť do Británie svojich rodičov, súrodencov, dospelé deti či starých rodičov.
16:21 Po invázii na Ukrajinu chce vstúpiť do poľskej armády viac ľudí
Výrazne viac mužov a žien v Poľsku chce vstúpiť do armády po ruskej invázii na Ukrajinu, vyplýva z utorňajších údajov ministerstva obrany vo Varšave. Podľa údajov ministerstva požiadalo posledný februárový týždeň o službu v ozbrojených silách 2 200 ľudí. Predtým to bolo okolo 400 žiadateľov týždenne.
Vzrástol aj záujem o vstup do poľských pozemných Ozbrojených síl územnej obrany (WOT), ktorých dobrovoľníci trénujú jeden víkend v mesiaci.
16:15 Po ruskej invázii na Ukrajinu prišli do Nemecka ďalší americkí vojaci
Do Nemecka v pondelok dorazili ďalší vojaci americkej armády – po tom, ako Severoatlantická aliancia po ruskej invázii na Ukrajinu prvýkrát aktivovala svoje sily rýchlej reakcie na obranné účely. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR s odkazom na utorňajšie vyhlásenie tlačového odboru NATO.
Podľa tlačovej správy NATO americkí vojaci z bojového oddielu 1. obrnenej brigády, 3. pešej divízie opustili základňu vo Fort Stewart v USA a v pondelok prileteli na medzinárodné letisko v Norimbergu.
Vojaci budú mať základňu vo výcvikovom priestore Grafenwöhr v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko, hoci americký minister obrany Lloyd Austin naznačil, že v prípade potreby môžu byť presunutí aj na územie iných spojeneckých krajín v Európe.
Po napadnutí Ukrajiny ruskými jednotkami príkaz na presun do Nemecka dostalo celkovo viac ako 7-tisíc amerických vojakov.
16:10 Čínsky minister zahraničia zavolal Kulebovi: Pekingu je "hlboko ľúto", že vypukol konflikt
Čínsky minister zahraničných vecí Wang I sa v utorok rozprával s ukrajinským partnerom Dmytrom Kulebom a vyzval na vyriešenie krízy prostredníctvom vyjednávaní. Informovali o tom čínske štátne médiá. Peking zastáva opatrný, problémový diplomatický postoj k napadnutiu Ukrajiny Ruskom, svojím blízkym spojencom, píše tlačová agentúra AFP.
Šéf čínskej diplomacie Wang zatelefonoval Kulebovi. Povedal mu, že Peking "hlboko ľutuje, že medzi Ukrajinou a Ruskom vypukol konflikt, a mimoriadne pozorne sleduje všetky ujmy spôsobené civlistom", uviedla čínska štátna televízia CCTV. Dodala, že Wang vyzval obe krajiny, aby "spôsob riešenia tejto záležitosti našli cez vyjednávania".
Peking aj v pondelok vyzval na deeskaláciu a zdržanlivosť v súvislosti s vojnou na Ukrajine – práve v čase, keď sa zástupcovia Kyjeva a Moskvy stretli na rokovaniach v Bielorusku, ako napísala AFP.
16:05 Johanssonová: Z Ukrajiny dosiaľ utieklo vyše 400-tisíc ľudí
Z Ukrajiny dosiaľ utieklo do susedných krajín vyše 400-tisíc ľudí. Pomoc hľadajú najmä v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku. Pripraviť sa však treba na milióny utečencov. Uviedla to európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová. V Bratislave sa stretla s ministrami vnútra, zahraničných vecí i neziskových organizácií, ako aj veľvyslancom Ukrajiny na Slovensku.
Ylva Johanssonová. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Komisárka skonštatovala, že cieľom jej návštevy, či už na Slovensku alebo v pondelok (28. 2.) v Rumunsku, je zmapovať reálne potreby v súvislosti s krízou na Ukrajine. Predpokladá, že vo štvrtok (3. 3.) EÚ aktivuje po prvý raz v histórii smernicu o dočasnej pomoci. Platiť bude vo všetkých členských krajinách.
Aktivácia smernice by podľa komisárky mala zabezpečiť čo najúčinnejšiu pomoc Ukrajincom. Napríklad by mala poskytnúť právny základ pre ochranu utečencov z Ukrajiny aj po 90 dňoch, počas ktorých sa môžu v súčasnosti Ukrajinci s pasom pohybovať bez víz na území EÚ. Rovnako by sa mala zjednotiť ochrana pre ľudí bez cestovných dokladov. V smernici má byť aj zoznam práv ľudí z Ukrajiny, napríklad právo pracovať.
16:00 Ruská armáda varovala pred útokmi v Kyjeve, vyzvala obyvateľov na odchod
Ruské vojská plánujú napadnúť infraštruktúru Ukrajinskej bezpečnostnej služby v Kyjeve. Oznámilo to v utorok ruské ministerstvo obrany, ktoré zároveň vyzvalo obyvateľov Kyjeva, ktorí žijú v blízkosti takýchto objektov, aby opustili svoje domovy.
"Vyzývame obyvateľov Kyjeva žijúcich v blízkosti prenosových uzlov, aby opustili svoje domovy," uviedol hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov. Podľa redaktorky televízie CNN Clarissy Wardovej odkazuje ruský rezort obrany výrazom "prenosové uzly" na "komunikačné veže, čiže veľké antény a tomu podobné zariadenia". Podľa ukrajinského ministra obrany Olexija Reznikova sa Rusko pripravuje na "rozsiahlu informačnú a psychologickú operáciu", ktorej cieľom je "zlomiť odpor Ukrajincov a ukrajinskej armády", píše CNN.
15:52 Weber pre EuroNews: Orbán hrá v prípade Ukrajiny dvojakú hru
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa musí rozhodnúť, na ktorej strane stojí. Maďarská vláda hrá v prípade Ukrajiny dvojakú hru, cituje v utorok spravodajca TASR z vyhlásenia lídra poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente Manfreda Webera pre spravodajskú stanicu EuroNews.
Bavorský politik Weber reakcii na otázku, ako vníma rozhodnutie maďarskej vlády zakázať transport zbraní NATO a EÚ cez územie Maďarska, zdôraznil, že väčšina sveta sa v tejto otázke jednoznačne rozhodla. Maďarsko sa svojím oficiálnym postojom Maďarska usiluje zabrániť tomu, aby bolo zavlečené do vojenského konfliktu, a aby chránilo Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti, píše EuroNews.
15:12 Video: Miestni obyvatelia sa postavili na odpor ruským vojakom v meste Kupyansk
14:53 Stoltenberg v Poľsku: Putin zničil mier v Európe
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok povedal, že ruský prezident Vladimir Putin inváziou na Ukrajinu "zničil mier v Európe". Rusko zároveň vyzval, aby ukončilo vojnu a stiahlo svojich vojakov z Ukrajiny. Dodal, že NATO na Ukrajinu nepošle vojakov ani bojové lietadlá, keďže sa nechce zapojiť do tohto ozbrojeného konfliktu, uvádza denník The Guardian.
Stoltenberg sa takto vyjadril počas návštevy leteckej základne v poľskom meste Lask, kde sa stretol s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. "Prezident Putin zničil mier v Európe. Členské krajiny Alianacie odsudzujú neopodstatnenú a brutálnu inváziu na Ukrajine," povedal Stoltenberg novinárom na spoločnej tlačovej konferencii s Dudom, uvádza agentúra AFP.
Šéf NATO dodal, že "ruský útok (na Ukrajinu) je úplne neprijateľný a umožnilo ho Bielorusko". Zdôraznil tiež, že NATO "nebude súčasťou tohto konfliktu" s Ruskom. Aliancia je však zároveň podľa jeho slov pripravená "brániť každý centimeter" svojho územia a nedávno posilnila svoje východné krídlo.
14:24 Letisko v ruskom Taganrogu horí, ukazujú videá na sociálnych sieťach. Zasiahnuť ho mala ukrajinská raketa
Letisko v Taganrogu v ruskej Rostovskej oblasti je údajne v plameňoch, zasiahnuť ho mala ukrajinská taktická raketa, ktorá dopadla neďaleko dopravného lietadla IL-76.
14:21 Premiér: SR podporuje vstup Ukrajiny do EÚ, potrebuje jasnú európsku perspektívu
"Premiér Eduard Heger sa opakovane vyjadril, že Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do EÚ. Ukrajinský ľud práve dnes potrebuje jasnú európsku perspektívu. Hovoriť však o detailoch tohto procesu, je predčasné. Podstatná je solidarita," uviedla pre TASR hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková.
13:50 Ukrajinský parlament: Bieloruské jednotky vstúpili na územie Ukrajiny
Jednotky Bieloruska vstúpili do Černihivskej oblasti Ukrajiny, nachádzajú sa severne od Kyjeva. Informácia zaznela na oficiálnom twitterovom účte ukrajinského parlamentu.
13:35 Čo znamená tajomné písmeno "Z" a ďalšie písmená na ruských tankoch?
Ukrajinský parlament tvrdí, že písmeno Z označuje jednotky z územia Ruskej federácie. Z v štvorci zas ruské jednotky z Krymu. Písmeno O je vyhradené bieloruské vojská a veľké V pre námornú pechotu. Písmenom X majú byť označení čečenskí vojaci a A je určená pre špeciálne jednotky.
13:28 Ruské ostreľovanie Charkova si vyžiadalo najmenej desať obetí, tvrdí Heraščenko
Pri utorňajšom ostreľovaní centra ukrajinského mesta Charkov ruskými vojskami zahynulo najmenej desať civilistov a 35 ďalších utrpelo zranenia, uviedol na Facebooku poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. "Trosky sa (momentálne) odstraňujú a obetí a zranených bude ešte viac," dodal Heraščenko.
13:11 Zelenskyj v europarlamente: Nikto nás nezlomí, sme silní
Ukrajina prináša obrovskú cenu v boji za svoju slobodu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to povedal v utorok prostredníctvom videoprenosu pred poslancami Európskeho parlamentu. "Bojujeme za naše práva, za našu slobodu, za naše životy. Bojujeme o prežitie. Bojujeme aj za to, aby sme boli rovnocennou súčasťou Európy," vyhlásil ukrajinský prezident prostredníctvom živého internetového prenosu z neznámeho miesta v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev.
12:56 Čínski dovozcovia pozastavujú nákupy ruského uhlia, majú problém s financovaním
Čínski obchodníci začali zastavovať dovoz uhlia z Ruska, keďže majú problém so zafinancovaním kontraktov zo strany domácich bánk. Dôvodom sú obavy inštitúcií z možných sankcií po invázii Ruska na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
12:44 Peskov: Je priskoro robiť závery o ukrajinsko-ruských mierových rokovaniach
Je priskoro na robiť závery o ukrajinsko-ruských mierových rokovaniach, ktoré sa uskutočnili v pondelok. Povedal to v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Uviedol, že ruská delegácia informovala ruského prezidenta Vladimira Putina o obsahu rozhovorov, ale je zatiaľ "priskoro na vyhodnotenie" ich záverov.
11:55 Z Ukrajiny utieklo už viac ako 660-tisíc ľudí
Od začiatku ruskej invázie utieklo z Ukrajiny do susedných krajín už viac ako 660-tisíc ľudí. V utorok to oznámil Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). "Počty exponenciálne rastú... Týmto tempom smerujeme k najväčšej utečeneckej kríze v Európe v tomto storočí," uviedla hovorkyňa UNHCR Shabia Mantoová.
UNHCR ešte v pondelok zverejnil informáciu, že priamo na Ukrajine je "vnútorne presídlených" zrejme viac ako 100-tisíc ľudí.
11:42 Ukrajina hovorí o vyše 5,7 tisíca zabitých a vyše 200 zajatých ruských vojakoch
Ukrajinská armáda v utorok uviedla, že počas prvých piatich dní ruskej invázie zabila 5 710 ruských vojakov. Vo videozázname na Facebooku to povedal hovorca generálneho štábu ukrajinskej armády, uvádza stanica BBC.
Hovorca tiež uviedol, že ukrajinská armáda okrem toho zajala vyše 200 ruských vojakov. Tvrdil tiež, že zničených bolo 198 ruských tankov, 29 lietadiel, 846 obrnených vozidiel a 29 vrtuľníkov.
BBC upozornila, že tieto tvrdenia nedokáže nezávisle overiť. Zároveň však podotkla, že aj britské ministerstvo obrany sa domnieva, že Moskva počas doterajších bojov na Ukrajine utrpela veľké straty.
Ľudia kráčajú okolo zničených aút a armádneho vozidla v ukrajinskom meste Brovary neďaleko Kyjeva. Foto: TASR/AP
11:40 Británia na svoj sankčný zoznam pridala ruskú banku Sberbank
Britské ministerstvo financií pridalo na svoj sankčný zoznam banku Sberbank, ktorá patrí medzi najväčších poskytovateľov hypotekárnych úverov v Rusku. Britská vláda ešte v pondelok avizovala, že zmrazí aktíva všetkých ruských bánk na svojom území a nariadila britským prístavom, aby odmietli všetky ruské lode, pripomína AFP.
Európska pobočka Sberbank je už teraz na pokraji zrútenia po tom, čo na ňu uvalil sankcie euroblok, píše AFP. Západné sankcie podľa britského vicepremiéra Dominica Raaba spôsobia, že ruskí oligarchovia vyvinú tlak na prezidenta Vladimira Putina, aby stiahol vojská z Ukrajiny.
USA a Európska únia sa tento víkend dohodli, že v reakcii na útok Ruska na Ukrajinu vylúčia niektoré ruské banky – vrátane Sberbank – zo systému medzibankových platieb SWIFT a zmrazia devízové rezervy ruskej centrálnej banky.
Sankcie uvalené západnými krajinami na Rusko za jeho inváziu na Ukrajine spôsobia kolaps jeho ekonomiky. povedal v utorok francúzsky minister financií Bruno Le Maire.
11:14 Šojgu: Budeme pokračovať v operácii, kým nedosiahneme stanovené ciele
Rusko bude pokračovať vo vojenskej ofenzíve na Ukrajine, kým "nedosiahne svoje ciele", povedal v utorok ruský minister obrany Sergej Šojgu. Šéf silového rezortu ďalej uviedol, že cieľom Moskvy je "demilitarizácia a denacifikácia" Ukrajiny, ako aj údajná ochrana Ruska pred "vojenskou hrozbou", ktorú podľa neho vytvorili západné krajiny.
"Našou hlavnou úlohou je chrániť Ruskú federáciu pred vojenskou hrozbou, ktorú predstavujú západné krajiny, snažiace sa využiť ukrajinský ľud v boji proti našej krajine," tvrdil Šojgu, ktorý vojenskú inváziu naďalej označoval ako "špeciálnu operáciu."
10:32 Lukašenko: Predbežné odhady výsledkov rokovaní sú opatrne optimistické
Podľa bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka stretnutie ruskej a ukrajinskej delegácie prináša podľa predbežných hodnotení "opatrný optimizmus". Lukašenko označil ukrajinských a ruských vyjednávačov za fešákov a ich prácu za brilantnú. Informuje o tom agentúra Ria Novosti. Delegácie ruských a ukrajinských vyjednávačoch začali rokovania v pondelok na bielorusko-ukrajinských hraniciach.
10:31 Ukrajina: Mariupol je bez elektriny; starosta hlási civilné obete ostreľovania
Obyvatelia strategicky dôležitého ukrajinského mesta Mariupol sa po intenzívnych útokoch ruských vojsk ocitli bez elektriny, oznámil v utorok gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Z mesta tiež hlásia civilné obete.
"Mariupol a Volnovacha sú naše!" napísal Kyrylenko na Facebooku. "Obe mestá sú pod tlakom nepriateľa, ale držia sa. V Mariupole prerušili elektrické vedenie a mesto je bez prúdu," dodal. Mestá sa síce podľa Kyrylenka držia, starosta Mariupola však upozornil, že jeho mesto je podľa sústavným tlakom ruských rakiet.
10:22 Kanály ruských médií RT a Sputnik na YouTube sú v Európe zablokované
Americká videoplatforma YouTube v utorok zablokovala pre svojich užívateľov v Európe kanály ruských provládnych médií RT a Sputnik. Dôvodom je podľa jej predstaviteľov "prebiehajúca vojna na Ukrajine".
"S okamžitou platnosťou blokujeme YouTube kanály RT a Sputniku v celej Európe," uviedla táto dcérska spoločnosť firmy Google v e-maili, z ktorého cituje AFP.
10:03Voronin o vojne na Ukrajine: "Je to ako z hororového filmu"
Bývalý ukrajinský futbalový reprezentant Andrij Voronin sa poďakoval ľuďom, ktorí prejavili krajine solidaritu po napadnutí Ruskom. Podľa jeho slov vojna na Ukrajine pripomína zábery z hororového filmu.
"Celý svet podporuje Ukrajinu. Aj veľa Rusov je proti Vladimirovi Putinovi. Dostávam množstvo správ od mojich bývalých spoluhráčov i ďalších športovcov. Všetkým je veľmi ľúto, že Ukrajina je vo vojne," uviedol rodák z Odesy v rozhovore pre magazín Bild.
09:57 Le Maire: Cieľom západných sankcií je spôsobiť kolaps ruskej ekonomiky
Sankcie uvalené západnými krajinami na Rusko za jeho inváziu na Ukrajine spôsobia kolaps jeho ekonomiky. Je o tom presvedčený francúzsky minister financií Bruno Le Maire. "Sme v totálnej hospodárskej a finančnej vojne proti Rusku. Cieľom sankcií prijatých v uplynulých dňoch je spôsobiť kolaps ruskej ekonomiky. Tieto sankcie budú aplikované, kým sa (ruský prezident) Vladimir Putin nespamätá," povedal minister financií vo vysielaní stanice Franceinfo.
Bruno Le Maire ďalej uviedol, že rozloženie síl medzi Ruskom a Európskou úniou je "úplne" v prospech EÚ, ktorá je v procese "objavovania vlastnej ekonomickej sily".
09:40 Čečenský vodca Kadyrov priznal prvé straty medzi svojimi jednotkami na Ukrajine
Na Ukrajine zahynuli prví čečenskí vojaci, ktorí bojujú po boku Ruska. Potvrdil to v utorok vodca tejto autonómnej republiky Ruskej federácie Ramzan Kadyrov. "Bohužiaľ, medzi rodákmi z Čečenskej republiky sú už straty. Dvaja zomreli, šesť ďalších utrpelo rôzne zranenia," uviedol Kadyrov, bývalý povstalec a v súčasnosti spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina prostredníctvom aplikácie na odosielanie správ Telegram.
09:35 Samosprávnu budovu v centre Charkova zasiahla raketa
Ukrajinské médiá informujú, že v centre Charkova došlo v utorok k ruskému raketovému útoku, ktorého terčom sa stala budova miestnej samosprávy na tamojšom Námestí slobody. Uvádzajú to stanica BBC i denník The Guardian.
Videozáznam, zachytávající dopadnutie rakety do prednej časti budovy a následný obrovský výbuch, sa objavil na sociálnych sieťach. Dosiaľ z mesta nehlásili obete na životoch ani zranených.
08:48 Gubernátor: Pri ostreľovaní vojenskej základne zahynulo 70 ukrajinských vojakov
Pri ostreľovaní ukrajinskej vojenskej základne v meste Ochtyrka ležiacom na severovýchode Ukrajiny zahynulo podľa miestneho gubernátora viac ako 70 ukrajinských vojakov. Gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj to uviedol v príspevku na sociálnej sieti Telegram, citovala ho televízia Sky News.
Žyvyckyj napísal, že delostrelecká paľba zasiahla zmienenú základňu, pričom zahynulo približne 70 ukrajinských vojakov. Na mieste podľa neho zasahuje ukrajinská pohotovostná služba a dobrovoľníci a z trosiek vynášajú mŕtve telá.
Žyvyckyj dodal, že straty utrpela aj ruská armáda, pričom telá mnohých ruských vojakov odvážajú pracovníci Červeného kríža. Na Telegrame zároveň zverejnil fotografie zasiahnutej a značne poškodenej základne.
08:22 Ruská armáda sa nachádza na okraji mesta Cherson, tvrdí jeho starosta
Ruskí vojaci postúpili už k predmestiam mesta Cherson ležiaceho na juhu Ukrajiny, kde zriaďujú kontrolné stanovištia. V utorok o tom informovala agentúra AFP s odvolaním sa na tamojšieho starostu.
"Ruská armáda zriaďuje kontrolné stanovištia na vstupoch do Chersonu," uviedol starosta Ihor Kolychajev na Facebooku. "Cherson bol a zostane ukrajinský," dodal.
Ruské pozemné jednotky minulý týždeň vo štvrtok vstúpili na južnú Ukrajinu z územia polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.
07:51 Austrália poskytne Ukrajine vojenské vybavenie i humanitárnu pomoc
Austrálska vláda podporí Ukrajinu vojenským vybavením a humanitárnou pomocou v celkovej výške 105 miliónov austrálskych dolárov (68 miliónov eur). V utorok o tom s odvolaním sa na premiéra Scotta Morrisona informovala agentúra DPA.
Dve tretiny z uvedenej čiastky budú vynaložené na "smrtiace i nesmrtiace obranné vybavenie", uviedol Morrison. Aké zbrane a ďalšie vybavenie jeho krajina pre Ukrajinu dodá, nechcel premiér prezradiť, aby neposkytol Rusku ďalšie informácie.
Napriek tomu poznamenal: "Hovoríme o raketách a munícii, o pomoci Ukrajincom brániť svoju krajinu." Vojenský materiál má byť na Ukrajinu doručený v spolupráci s NATO. Ešte minulý týždeň Morrisonova vláda tvrdila, že na Ukrajinu pošle len nesmrtiace vojenské vybavenie.
Okrem zbraní poskytne Austrália Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške 35 miliónov austrálskych dolárov cez medzinárodné organizácie zabezpečujúce prístrešky, jedlo, lekársku starostlivosť, pitnú vodu a vzdelanie.
Austrália od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára uvalila sankcie na viac ako 350 občanov Ruska a 13 občanov Bieloruska. V pondelok sankcie rozšírila aj na ruského prezidenta Vladimira Putina a popredných členov jeho vlády. Podľa Morrisona sa začína ukazovať, že sankcie, ktoré mnohé štáty uvalili na Rusko, sú účinné.
07:34 Zeman sa stavia priaznivo k výnimke, aby mohli Česi bojovať na Ukrajinu
Český prezident Miloš Zeman by podporil výnimku pre Čechov, ktorí chcú ísť dobrovoľne bojovať na Ukrajinu. Pre webový spravodajský portál Novinky.cz to v pondelok povedal jeho hovorca Jiří Ovčáček.
"Žiadatelia sa obracajú na ministerstvo obrany, ktoré žiadosť posúdi spoločne s ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom vnútra. Až potom žiadosť putuje do vojenskej kancelárie a k pánovi prezidentovi. Bude teda bezpochyby záležať na odporúčaní vládnych rezortov," uviedol Zemanov hovorca.
Prezident bude o tejto otázke vo štvrtok hovoriť s premiérom Petrom Fialom. Tiež si chce vyžiadať stanoviská ministerstva obrany a ministerstva zahraničných vecí.
Fiala k tomu uviedol, že by bol za umožnenie účasti občanov ČR v bojoch o Ukrajinu v individuálnych prípadoch. Za nezodpovedné však považuje vyjadrovať sa ku kolektívnej účasti.
Na zapojenie sa do obrany Ukrajiny, ktorá sa od štvrtka bráni proti rozsiahlej ruskej invázii, vyzval cudzincov ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Česi tak môžu legálne urobiť iba v prípade udelenia výnimky od prezidenta republiky. Bez nej by tomu, kto by šiel bojovať na územie cudzej krajiny, hrozilo podľa trestného zákonníka až päť rokov väzenia, pripomínajú Novinky.
Senátor Václav Láska avizoval, že pripravuje novelu, ktorá by to mala zrušiť. Predložiť ju chce vláde a poslancom. Niektoré krajiny už službu v ukrajinskej armáde svojim občanom povolili.
Miloš Zeman: Foto: TASR/AP
07:12 Ukrajina ponúka ruským vojakom, ktorí sa dobrovoľne vzdajú, amnestiu aj odmenu
Ukrajina uviedla, že udelí amnestiu a dá peniaze ruským vojakom, ktorí "dobrovoľne zložia zbrane". Na sociálnej sieti Facebook to v pondelok uviedol ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.
"Poslali vás do našej krajiny, aby ste zabíjali a boli zabití. Tí z vás, ktorí sa nechcú stať vrahmi alebo prísť o život, môžu byť zachránení... Garantujeme vám plnú amnestiu a peňažnú odmenu, ak dobrovoľne zložíte zbrane," uvádza Reznikov na Facebooku.
Šéf ukrajinského rezortu obrany ďalej spresňuje, že ruskí vojaci, ktorí sa vzdajú, dostanú kompenzáciu vo výške päť miliónov rubľov (41 000 eur).
"Nikoho, kto si vyberie cestu okupácie, nečaká zľutovanie," varuje Reznikov v príspevku.
06:45 Medzinárodný trestný súd začne vyšetrovanie situácie na Ukrajine
Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu začne vyšetrovanie "situácie na Ukrajine". V pondelok to oznámil hlavný prokurátor ICC Karim Khan, informovala agentúra AFP.
"Dnes by som chcel oznámiť, že som sa rozhodol čo najrýchlejšie začať vyšetrovanie situácie na Ukrajine," uviedol Khan vo vyhlásení. Podľa jeho slov totiž existuje dôvod domnievať sa, že od roku 2014 boli "na Ukrajine spáchané údajné vojnové zločiny aj zločiny proti ľudskosti".
ICC už viedol predbežné vyšetrovanie zločinov spojených s násilným potlačením proeurópskych protestov v Kyjeve v rokoch 2013 – 2014 zo strany proruskej ukrajinskej vlády, ako aj obvinení zo zločinov na Kryme, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, a na východe Ukrajiny, kde Rusko od roku 2014 podporuje separatistov, píše agentúra AP.
V decembri 2020 vtedajšia prokurátorka ICC Fatou Bensoudaová povedala, že vyšetrovanie odhalilo náznaky, že "na Ukrajine bola spáchaná široká škála činov predstavujúcich vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti v rámci jurisdikcie súdu". Prokurátori ICC však ešte nepožiadali sudcov tohto orgánu o odsúhlasenie vyšetrovania v plnom rozsahu.
Khan tvrdí, že teraz chce začať vyšetrovanie zvažované jeho predchodkyňou a rozšíriť ho o zločiny spáchané v bojoch od minulotýždňovej ruskej invázie na Ukrajinu.
Na archívnej snímke z 31. marca 2021 pohľad na Medzinárodný súdny dvor (ICC) v Haagu. Foto: TASR/AP
06:24 Kuleba: USA prisľúbili Ukrajine pomoc vrátane dodávok zbraní a sankcií voči Rusku
Spojené štáty ponúkli Ukrajine ďalšiu pomoc v súvislosti s ruskou inváziou, a to vo forme dodávok zbraní a tiež uvalenia dodatočných sankcií voči Moskve. Povedal to v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorého o podpore USA v telefonickom rozhovore uistil jeho americký rezortný partner Anthony Blinken. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.
"Počas nášho telefonátu minister Blinken potvrdil, že podpora USA pre Ukrajinu zostáva neochvejná," napísal šéf ukrajinskej diplomacie na Twitteri. "Zdôraznil som, že Ukrajina túži po mieri, avšak pokiaľ na nás Rusko útočí, potrebujeme viac sankcií a zbraní. Minister (Blinken) ma uistil o oboch," uviedol s tým, že následne spoločne koordinovali ďalšie kroky.
Washington v súlade so západnými spojencami už implementoval viacero sankcií voči Rusku s cieľom obmedziť jeho prístup k zahraničným fondom, investíciám a technológiám, pripomína Reuters.
USA tiež Ukrajine poskytli dodávky zbraní vlani na jeseň, ako aj v decembri a uplynulý piatok americký prezident Joe Biden nariadil rezortu zahraničných vecí uvoľniť zo zásob USA ďalšie zbrane v hodnote 350 miliónov dolárov.
Washington však odmieta požiadavku Kyjeva, aby Západ vytvoril nad Ukrajinou bezletovú zónu. Tento krok by totiž podľa USA viedol k priamemu konfliktu západných síl s ruskou armádou.
06:07 Facebook obmedzí prístup k ruským médiám RT a Sputnik v EÚ
Americká spoločnosť Meta, prevádzkovateľ sociálnej siete Facebook, ako aj Twitter v pondelok ohlásili kroky v boji proti dezinformáciám ohľadom ruského útoku na Ukrajinu, ktoré sa objavujú na ruských štátom kontrolovaných médiách na ich online platformách. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
Spoločnosť Meta obmedzí prístup k ruským štátnym médiám RT a Sputnik v celej Európskej únii, oznámil šéf pre globálne záležitosti Nick Clegg v pondelkovom príspevku na Twitteri. Dodal, že Meta tak reaguje na žiadosť zo strany vlád mnohých krajín a EÚ. Západ totiž uvedené ruské médiá obviňuje, že sú prokremeľské a slúžia na podporu vojenskej invázie na Ukrajinu.
Twitter oznámil, že k tvítom, v ktorých sa zdieľajú odkazy na ruské štátne médiá, umiestni varovania a podnikne kroky na značné obmedzenie cirkulácie takéhoto obsahu.
Aplikácia TikTok takisto rozhodla o obmedzení prístupu k ruským štátnym médiám na svojich platformách v EÚ. Softvérový gigant Microsoft zase ohlásil, že stanicu RT sťahuje zo svojho obchodu s aplikáciami.
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu oznámila, že EÚ zakáže dve spomenuté ruské médiá, ktoré označila za "mediálnu mašinériu Kremľa". Ich cieľom je, ako kritizovala, šíriť lži ruského prezidenta Vladimira Putina ospravedlňujúce jeho vojnu proti Ukrajine.
Mark Zuckerberg oznamuje, že spoločnosť Facebook sa premenuje na Meta počas virtuálneho podujatia v kalifornskom Sausalite vo štvrtok 28. októbra 2021. Foto: TASR/AP
04:50 Maxar: Ruský vojenský konvoj smerujúci na Kyjev má až 64 kilometrov
Ruský vojenský konvoj, ktorý sa zo severu presúva bližšie k ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev, je zrejme omnoho dlhší než sa spočiatku zdalo. Ako ukázali najnovšie satelitné snímky americkej spoločnosti Maxar Technologies z pondelka, dĺžka kolóny vojenských vozidiel je namiesto 27 kilometrov až približne 64 kilometrov. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.
Spoločnosť Maxar uviedla, že konvoj severovýchodne od Kyjeva obsahuje doslova stovky obrnených vozidiel, tankov, transportérov a vozidiel logistickej podpory a siaha od letiska Hostomeľ severozápadne od Kyjeva po obec Pribirsk nachádzajúcu sa medzi Kyjevom a Černobyľom.
Maxar takisto uviedla, že na juhu Bieloruska – vo vzdialenosti menej než 32 kilometrov od ukrajinskej hranice – zaznamenala rozmiestnenie ďalších jednotiek pechoty a vrtuľníkov.
O pohybe bieloruských jednotiek k ukrajinským hraniciam informovala aj ukrajinská armáda. Ako napísal ukrajinský generálny štáb na Facebooku, niekoľko bieloruských jednotiek sa dalo do pohybu smerom na región Volyň na severozápade Ukrajiny. Tieto informácie však podľa agentúry DPA nie je možné nezávisle overiť.
Americká firma sleduje prostredníctvom súkromných družíc pohyby ruskej vojenskej techniky už celé týždne. Spoločnosť zaznamenala prvé presuny ruskej vojenskej techniky smerom k Ukrajine ešte začiatkom novembra.
Útoky na Kyjev a Charkov pokračovali aj v noci z pondelka na utorok. V Charkove sa terčom ruskej armády stali trafostanice, ako píše DPA s odvolaním sa na tamojšieho primátora Ihora Terechova, ktorého citovala agentúra Ukrinform. Útoky v tomto meste údajne spôsobovali problémy s dodávkami elektriny a vody. V pondelok si útoky v Charkove vyžiadali najmenej 11 obetí na životoch a desiatky zranených. Zničených bolo 87 obytných budov.
Na satelitnej snímke severný koniec konvoja ruských vozidiel, ktorý sa nachádza juhovýchodne od Ivankiva počas piateho dňa ruskej invázie na Ukrajine v pondelok 28. februára 2022. Foto: TASR/AP
03:35 OVD-Info: V Rusku zadržali na protestoch voči invázii na Ukrajinu vyše 6 400 ľudí
Najmenej 413 osôb v 13 ruských mestách bolo v pondelok zadržaných za účasť na demonštráciách proti vojne na Ukrajine. Celkový počet zatknutých protestujúcich sa tak od štvrtka, keď Rusko spustilo rozsiahlu vojenskú inváziu na Ukrajinu, zvýšil na 6 440. Vyplýva to z údajov webu OVD-Info, ktorý v Rusku monitoruje policajné zásahy, píše agentúra DPA.
Približne polovicu ľudí (3 126) zadržali počas piatich dní od začiatku invázie na Ukrajinu v hlavnom meste Moskva, zatiaľ čo 2 084 osôb zatkli v Petrohrade. Viac ako 100 osôb zadržali policajné sily v Jekaterinburgu, Krasnodare a Nižnom Novgorode.
Od vypuknutia ozbrojeného konfliktu na Ukrajine sa protesty konali už v 103 ruských mestách. Ruské úrady opakovane varujú, aby sa obyvatelia na týchto nepovolených zhromaždeniach nezúčastňovali, pričom ako dôvod uvádzajú okrem iného pandémiu COVID-19. DPA približuje, že ruské bezpečnostné sily voči demonštrantom zasahujú mimoriadne brutálnym spôsobom.
01:47 Kanada ohlásila zákaz dovozu ropy z Ruska, Ukrajine poskytne ďalšie zbrane
Kanadský premiér Justin Trudeau ohlásil v pondelok zákaz dovozu ropy z Ruska. Tento krok zdôvodnil slovami, že výnosy z ropy slúžili tiež na podporu ruského prezidenta Vladimira Putina a tamojších oligarchov. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.
"Dnes oznamujeme zákaz akéhokoľvek dovozu nerafinovanej ropy z Ruska - priemyslu, z ktorého prezident Putin a jeho oligarchovia značne profitovali," povedal Trudeau na tlačovej konferencii. "A keďže Kanada v posledných rokoch dovážala veľmi malé množstvo (ropy z Ruska), toto opatrenie vysiela silné posolstvo," dodal.
Trudeau tiež pred novinármi uviedol, že Kanada dodá na podporu Ukrajiny v boji proti ruskej invázii protitankové zbrane a muníciu. "Kanada bude pokračovať v poskytovaní podpory hrdinskej obrane Ukrajiny proti ruskej armáde," povedal podľa agentúry Reuters. "Táto zbytočná vojna sa musí skončiť ihneď," vyzval s tým, že straty budú len rásť.
Ministerka obrany Anita Anandová spresnila, že Ottawa poskytne Kyjevu "tak rýchlo ako to bude možné v najbližších dňoch" 100 protitankových zbraní a 2 000 rakiet.
Kanada už predtým poslala Ukrajine tri zásielky zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia. Podporila zároveň množstvo sankcií voči Moskve vrátane vylúčenia niektorých ruských bánk zo systému medzibankových platieb SWIFT. Kanada zohrala aj úlohu čo sa týka obmedzení ruskej centrálnej banky v prístupe k jej devízovým rezervám.
Kanadská ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová už skôr v pondelok avizovala, že skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7), medzi ktoré patrí aj Kanada, plánuje prijať voči Rusku ďalšie sankcie.
Kanadský premiér Justin Trudeau. Foto: TASR/AP
00:48 Zelenskyj vyzval na globálny zákaz prístupu Ruska na letiská a do prístavov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyzval na celosvetový zákaz prístupu ruských lietadiel a lodí na zahraničné letiská a do prístavov. Ako povedal vo videu na Facebooku, má ísť o potrestanie Ruska za vojenskú inváziu na Ukrajinu. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Musíme uzavrieť vstup pre tento štát (Rusko) do všetkých prístavov, všetkých prieplavov a na všetky letiská na svete," uviedol Zelenskyj na spomínanej sociálnej sieti. Medzinárodné spoločenstvo vyzval, aby zvážilo "úplné uzavretie neba pre ruské rakety, lietadlá a vrtuľníky".
Spojené štáty však v pondelok odmietli vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Ako uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová, znamenalo by to totiž vojnu USA s Ruskom, napísala agentúra DPA. Prezident USA Joe Biden podľa Psakiovej dal jasne najavo, že nemá v úmysle vyslať amerických vojakov do vojny s Ruskom. Vytvorenie bezletovej zóny by však bolo krokom týmto smerom, poznamenala. "Vyžadovalo by si to nasadenie americkej armády na jej vymáhanie, čo by znamenalo priamy konflikt, potenciálne priamy konflikt a potenciálne vojnu s Ruskom, do ktorej sa nechceme zapojiť," povedala.
Zelenskyj tiež podľa agentúry Reuters obvinil Rusko z páchania vojnových zločinov a uviedol, že by sa z nich malo zodpovedať pred medzinárodným tribunálom. V bombardovaní ukrajinských miest totiž podľa jeho slov údajne pokračovalo aj počas prvého kola mierových rokovaní medzi predstaviteľmi Ukrajiny a Ruska, ktoré sa konali v pondelok na ukrajinsko-bieloruských hraniciach.
"Férové rokovania môžu prebiehať len vtedy, ak jedna strana voči druhej neútočí raketovým delostrelectvom práve v momente rokovaní," vyhlásil Zelenskyj.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v pondelok informoval prezidenta Vladimira Putina, že v súlade s jeho rozkazom z nedele boli riadiace stanovištia všetkých ruských jadrových síl posilnené o ďalší personál a sú v "osobitnom režime bojovej povinnosti". Informovala o tom v pondelok agentúra AP.
Ministerstvo obrany uviedlo, že špeciálny režim výkonu služby sa vzťahuje na všetky zložky jadrových síl – raketové vojská strategického určenia s pozemnými medzikontinentálnymi balistickými raketami; Severnú a Tichomorskú flotilu, ktoré sú vybavené medzikontinentálnymi balistickými raketami odpaľovanými z ponoriek, a letectvo s flotilou strategických bombardérov schopných niesť jadrové zbrane.
Putin vydal v nedeľu rozkaz uviesť ruské jadrové sily do stavu najvyššej pohotovosti s odvolaním sa na západné sankcie a "agresívne vyhlásenia" mocností z aliancie NATO.
Podľa AP nie je bezprostredne jasné, aké konkrétne kroky toto opatrenie zahŕňa, no vyvolalo obavy, že vojna na Ukrajine by mohla viesť k väčšej a ešte nebezpečnejšej konfrontácii.
Kremeľ tvrdí, že Putin k tomuto kroku pristúpil po vyhláseniach britskej ministerky zahraničných vecí Liz Trussovej, informovala tlačová agentúra AP.
Podľa tlačovej agentúry Interfax, citovanej denníkom Guardian, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok na brífingu v Moskve spresnil, že šlo o vyjadrenia "rôznych predstaviteľov na rôznych úrovniach o možných konfliktných situáciách a dokonca o kolíziách a stretoch medzi NATO a Ruskou federáciou".
Takéto vyjadrenia považuje Kremeľ za "absolútne neprijateľné". "Autorov týchto vyjadrení nebudem menovať, hoci to bola britská ministerka zahraničných vecí," vyhlásil Peskov.
Trussová cez víkend vyjadrila podporu Britom, ktorí ako dobrovoľníci cestujú na Ukrajinu, aby tam bojovali proti ruskej invázii, s tým, že je to boj za správnu vec. Za tento svoj postoj bola následne terčom kritiky: kolegovia z Konzervatívnej strany ju napríklad upozornili, že to bolo neuvážené a protizákonné.
Denník Guardian upozornil, že Trussovej slová sú v rozpore s radami na webovej stránke jej ministerstva, kde sa píše, že tí, ktorí cestujú na východnú Ukrajinu "bojovať alebo pomáhať iným (už) zapojeným do konfliktu", by mohli byť po návrate do Spojeného kráľovstva trestne stíhaní.
Nateraz podľa denníka neexistujú takmer žiadne dôkazy o tom, že by cudzinci išli na Ukrajinu, aby sa zapojili do boja proti ruskej invázii.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však v nedeľu vyzval cudzincov, aby prišli bojovať proti Rusku. Z cudzincov chce vytvoriť samostatnú jednotku – oznámil totiž vytvorenie Medzinárodnej légie územnej obrany.
Nigérijská vláda vyzvala v pondelok ukrajinskú pohraničnú stráž, aby s jej občanmi zaobchádzala rovnako ako s ostatnými utečencami unikajúcimi pred vojnou. Reagovala tak na množiace sa správy o rasovej diskriminácii Afričanov na ukrajinských hraniciach. TASR o tom informovala na základe správy AFP.
"Objavili sa poľutovaniahodné správy o ukrajinských policajtoch a bezpečnostnom personáli, ktorí odmietli povoliť Nigérijčanom nastúpiť do autobusov a vlakov smerujúcich na ukrajinsko-poľskú hranicu," uviedol poradca nigérijskej prezidentskej kancelárie Garba Shehnu.
Medzi státisícmi obyvateľov Ukrajiny, ktorí sa v dôsledku ruského útoku pokúšajú dostať do krajín Európskej únie, je aj mnoho občanov Nigérie, Ghany a iných afrických krajín, vysvetľuje AFP s tým, že ide väčšinou o študentov.
"Jedno video, ktoré sa šíri po sociálnych médiách, zachytáva, ako bola nigérijská matka so svojím malým dieťaťom fyzicky donútená vzdať sa svojho miesta v prospech inej osoby," pokračoval Shehnu. Prezidentská kancelária navyše dostala viacero ďalších správ o príslušníkoch poľskej pohraničnej stráže, ktorí cez hranice odmietli pustiť nigérijských občanov, dodal poradca.
Poľská veľvyslankyňa v Nigérii Joanna Tarnawská však tieto správy poprela.
"S každým sa zaobchádza rovnako. Môžem vás ubezpečiť, že mám správy, že niektorí nigérijskí štátni príslušníci už prekročili hranicu do Poľska," povedala pre poľské médiá.
Dodala, že Nigérijčania mali 15 dní na to, aby opustili krajinu. Hraničná stráž dokonca púšťa ľudí bez ohľadu na platnosť ich cestovných dokumentov a zrušila aj covidové opatrenia, tvrdí Tarnawská.
O zaobchádzaní s Afričanmi na Ukrajine informoval aj kanadský denník The Globe and Mail. Na jednom z videí na sociálnych sieťach je vidieť, ako niekoľko ozbrojených ukrajinských policajtov vytvorilo ľudskú reťaz, aby zabránili skupine Afričanov nastúpiť na vlak. Ďalšie zachytilo, ako ukrajinskí pohraničníci neďaleko hraníc s Poľskom blokujú skupinu Afričanov, pričom na nich mieria zbraňami.
"S juhoafrickými študentmi a ďalšími Afričanmi sa na ukrajinsko-poľskej hranici zle zaobchádzalo," uviedol v nedeľu na Twitteri diplomat Juhoafrickej republiky (JAR) Clayson Monyela. Označil to za rasizmus.
Ghančanka Gifty Naanaová Mensahová, ktorá v ukrajinskom meste Ternopiľ študuje medicínu, sa podľa vlastných slov dostala k poľsko-ukrajinským hraniciam, kde následne zistila, že Afričania musia čakať, kým sa cez hranicu najprv dostanú Ukrajinci. Bez jedla a len s malým množstvom vody čakala takmer dva dni. Kanadský denník opisuje svedectvá viacerých Afričanov, ktorí mali podobné skúsenosti.
Nigérijský minister zahraničných vecí Geoffrey Onyeama povedal, že v nedeľu hovoril s ukrajinským rezortným kolegom Dmytrom Kulebom a požiadal ho, aby obvinenia z diskriminácie prešetril. Kuleba ho ešte v nedeľu informoval, že Ukrajinu môžu slobodne opustiť všetci cudzinci a pohraničná stráž má inštrukcie ich všetkých pustiť.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov vyšetruje správy o tom, že "na Ukrajine ľuďom bránili nastúpiť do vlakov", informovala na Twitteri jeho hovorkyňa Laura Padoanová.
AKTUALIZOVANÉ Ukrajinskí obrancovia Hadieho ostrova v Čiernom mori, o ktorých sa predpokladalo, že zahynuli pri bránení ostrova, sú "nažive a v poriadku". Na sociálnej sieti Facebook to oznámilo ukrajinské námorníctvo. TASR o tom informuje na základe správy televízie CNN.
"Čo sa týka námorníkov a pohraničníkov, ktorých zajali ruskí okupanti na Haďom ostrove, sme radi, že sme sa dozvedeli, že naši bratia sú živí a v poriadku," uviedlo ukrajinské námorníctvo na Facebooku.
Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že ukrajinskí vojaci na Haďom ostrove odrazili dva ruské útoky, avšak nakoniec boli nútení sa vzdať "pre nedostatok munície". Ukrajinské námorníctvo tiež poukázalo na to, že ruské sily pri útoku úplne zničili infraštruktúru ostrova vrátane tamojších majákov, veží a antén.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj aj Štátna pohraničná stráž Ukrajiny (DPSU) v piatok uviedli, že všetci ukrajinskí vojaci padli v boji o tento malý čiernomorský ostrov.
Počas víkendu DPSU oznámila, že dostala informáciu o tom, že obrancovia ostrova môžu byť živí a že zrejme padli do ruského zajatia.
"Predbežné informácie, že pohraničníci zahynuli, prišli skôr, ako obrancovia stratili kontakt" so základňou, uvádza sa v sobotňajšom vyhlásení DPSU.
Štátna pohraničná služba neuviedla celkový počet svojich bojovníkov na ostrove. Rádio Sloboda (RFE/RL) v sobotu informovalo, že do prístavu mesta Sevastopoľ bolo prepravených 82 obrancov Hadieho ostrova. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 25. februára povedal, že podľa neho ich bolo 13 a všetci zomreli.
Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku sa opätovne začal proces v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Obžalovaní, podnikateľ Marian Kočner a Alena Zsuzsová, sa nachádzajú v pojednávacej miestnosti. Súd zároveň rozhodol o spojení veci s prípadom plánovanej vraždy prokurátorov.
V prípade vraždy novinára a jeho snúbenice bude súd opäť rozhodovať o vine Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej. ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd (NS) SR vrátil vlani v máji prípad prvostupňovému súdu. Právoplatné sú v tejto kauze tri rozhodnutia. Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.
Pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelí obžalobe päť osôb – Marian Kočner, Alena Zsuzová, Tomáš Szabó, Dušan Kracina a Darko Dragovič. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť na jeseň 2017, prijať ju mala Alena Zsuzsová.
Proces v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka, jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a príprave vrážd prokurátorov prerušili. ŠTS bude v pojednávaní pokračovať až po rozhodnutí Najvyššieho súdu (NS) SR o námietke zaujatosti podanej na sudkyňu Pamelu Záleskú.
Nesúhlas s účasťou Záleskej v senáte vyjadrili podnikateľ Marian K. a Alena Zs. Namietali, že v minulosti predsedala senátu, ktorý v decembri 2019 v rovnakej kauze schválil dohodu o vine a treste Zoltána Andruskóa. Senát ŠTS v pondelok námietke nevyhovel. Obhajoba podala proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať NS SR.
Senát argumentoval, že nebol dotknutý aspekt nestrannosti sudkyne. Tiež zdôraznil, že námietka prišla zo strany obhajoby až na začiatku pojednávania, hoci bolo dlhodobo známe, že Záleská rozhodovala v prípade Andruskó.
"Rozumieme tomuto rozhodnutiu. Náš postoj preto vyústil aj do toho, že sme sa vzdali práva podať sťažnosť voči tomuto uzneseniu," povedal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Matúš Harkabus. Považuje za správne, že súd nepokračoval v pojednávaní a počká na rozhodnutie NS SR.
22:29 12 ruských diplomatov pri OSN vyhostili zo Spojených štátov
Celkovo 12 členov ruskej diplomatickej misie pri OSN so sídlom v New Yorku dostalo príkaz opustiť do 7. marca územie Spojených štátov. Oznámil to v pondelok ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia.
Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí uviedol, že sa k záležitosti nebude vyjadrovať.
Ruská misia pri OSN (Organizácii Spojených národov) má približne 100 členov, píše AFP s odvolaním sa na nemenovaný ruský diplomatický zdroj.
21:53 EÚ uvalila sankcie pre inváziu na Ukrajinu na ďalších ľudí, i na hovorcu Kremľa
Európska únia pridala v pondelok na sankčnú listinu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu ďalších ruských oligarchov napojených na Kremeľ, ako aj Dmitrija Peskova, hovorcu ruského prezidenta. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a Reuters a portálu Meduza.io.
EÚ oznámila, že zmrazila majetok a uvalila zákaz na udelenie víz pre ďalších 26 ľudí, pričom sú medzi nimi ruskí oligarchovia a podnikatelia, ktorí obchodujú v ropnom, bankovom a finančnom sektore, ako i vládni predstavitelia, vysokí predstavitelia ruskej armády a "propagandisti, ktorí prispeli k šíreniu protiukrajinskej propagandy".
Na sankčnom zoznam sa ocitol napríklad už spomínaný hovorca Kremľa. Ďalej šéf ruskej štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť Igor Sečin i šéf ruskej energetickej spoločnosti Transnefť Nikolaj Tokarev.
Okrem toho bol zoznam rozšírený aj o oligarchov ako Ališer Usmanov, Piotr Aven, Alexandr Ponomarenko, aj o ruského bankára Michaila Fridmana.
Spomedzi predstaviteľov ruskej vlády sa na zozname ocitol napríklad ruský vicepremiér Dmitrij Černyšenko, ale i mnohí ruskí poprední novinári, píše Reuters.
Toto kolo sankcií zasiahlo aj ruskú poisťovaciu spoločnosť SOGAZ, ktorá sa zameriava na plynárenský priemysel.
Dmitrij Peskov. Foto. TASR/AP
21:36 Pri pokuse o útek z Ukrajiny bol zabitý izraelský občan
Izraelské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo, že pri pokuse o útek z Ukrajiny do Moldavska prišiel o život občan Izraela. TASR túto správu prevzala od agentúry AFP.
Ministerstvo vo vyhlásení uviedlo, že Izraelčan "sa nachádzal na Ukrajine v kolóne áut smerujúcej k moldavských hraniciam a bol zabitý pri streľbe, ktorá zasiahla jeho auto".
Príslušné úrady sú v kontakte s mužovou manželkou, ktorá je na Ukrajine s ich deťmi, dodal rezort zahraničia.
Kto na vozidlo strieľal, ministerstvo neuviedlo.
Od štvrtkového začiatku ruskej invázie ušlo z Ukrajiny podľa ministerstva približne 2000 Izraelčanov.
21:18 Čaputová spolu s ďalšími prezidentmi vyzývajú na rýchle prijatie Ukrajiny do EÚ
Prezidentka SR Zuzana Čaputová spolu s ďalšími siedmimi prezidentmi členských krajín Európskej únie (EÚ) vyzývajú k rýchlemu prijatiu Ukrajiny do Európskej únie. Urobili tak v otvorenom liste členským štátom EÚ. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Členské štáty EÚ vyzývajú, aby sa zjednotili a vyjadrili najvyššiu politickú podporu Ukrajine a umožnili inštitúciám EÚ podniknúť kroky na bezodkladné udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine a začatie procesu prístupových rokovaní. "Sú hlboko presvedčení, že Ukrajina si zaslúži bezodkladné začatie prístupového procesu na vstup do Európskej únie," doplnil Strižinec.
Prezidenti Bulharskej republiky, Českej republiky, Estónskej republiky, Litovskej republiky, Lotyšskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky zároveň opätovne v liste potvrdili svoju plnú solidaritu s Ukrajinou a jej ľudom.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok podpísal žiadosť o členstvo Ukrajiny v EÚ. Ešte predtým vo videu vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.
Na snímke prezidentka SR Zuzana Èaputová poèas tlaèovej konferencie k referendu a aktuálnej epidemickej situácii 10. novembra 2021 v Bratislave. FOTO TASR - Jakub Kotian
21:02 Francúzsko sťahuje svoje veľvyslanectvo z Kyjeva do Ľvova
Francúzsko presťahuje svoje veľvyslanectvo na Ukrajine z Kyjeva do Ľvova, ktorý sa nachádza na západe krajiny. V pondelok to oznámil francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že Francúzsko je poslednou západnou krajinou, ktorá k tomuto kroku pristúpila.
20:52 Aj Nórsko pošle zbrane na Ukrajinu
Nórsko v pondelok oznámilo, že pošle zbrane na Ukrajinu. Pridalo sa tak k ďalším európskym krajinám, ktoré k tomuto kroku pristúpili v reakcii na ruskú inváziu. S odvolaním sa na vládu v Osle o tom informovala agentúra Reuters.
Nórsko daruje 2000 protitankových zbraní typu M72, uviedla vláda vo vyhlásení.
"Nórsko má prísnu politiku týkajúcu sa vývozu vojenského materiálu, ale Ukrajina v súčasnosti čelí mimoriadnym okolnostiam," zdôvodnil nórsky premiér Jonas Gahr Störe.
Toto rozhodnutie znamená zmenu v politike Nórska uplatňovanej od 50. rokov 20. storočia v nedodávaní zbraní do krajín mimo NATO, ktoré sú vo vojne alebo im hrozí ozbrojený konflikt
20:49 Maxar: Ku Kyjevu smeruje ruský vojenský konvoj dlhý 27 kilometrov
Satelitné snímky urobené v pondelok súkromnou americkou spoločnosťou Maxar Technologies ukázali, že ruské pozemné sily sa aj naďalej presúvajú zo severu bližšie k ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev. Ide o obrovský vojenský konvoj, ktorý má dĺžku až 27 kilometrov. TASR informácie prevzala od agentúr AP a Reuters.
Spoločnosť Maxar uviedla, že konvoj severovýchodne od Kyjeva obsahuje doslova stovky obrnených vozidiel, tankov, transportérov a vozidiel logistickej podpory. Tento konvoj sa v pondelok nachádzal zhruba 25 kilometrov od hlavného mesta Ukrajiny.
Americká firma sleduje prostredníctvom súkromných družíc pohyby ruskej vojenskej techniky už celé týždne. Spoločnosť zaznamenala prvé presuny ruskej vojenskej techniky smerom k Ukrajine ešte začiatkom novembra.
20:37 Britský ropný koncern Shell podobne ako ďalšie firmy odchádza z Ruska.
Shell oznámil, že sa zbaví všetkých svojich podielov v spoločných podnikoch s ruským Gazpromom. Dôvodom je ruská invázia na Ukrajinu, ktorá podľa britského koncernu ohrozuje európsku bezpečnosť.
Shell uviedol, že predá 27,5-percentný podiel v exportnom termináli LNG Sachalin-2, 50-percentný podiel v Salym Petroleum Development, rovnako ako ukončí svoje zapojenie do projektu plynovodu Nord Stream 2.
Na archívnej snímke z 29. júla 2020 logo ropného koncernu Shell na čerpacej stanici v nemeckom meste Fürstenwalde. Foto: TASR/DPA
20:28 Agro: EÚ sa obáva vplyvu vojny na Ukrajine na potravinovú bezpečnosť
Ruská invázia na Ukrajinu a sankcie Európskej únie (EÚ) proti Moskve budú bolestivé pre poľnohospodárov, spotrebiteľov, výrobcov hnojív a vývozcov poľnohospodárskych produktov, varovala v pondelok Európska komisia (EK).
Nákupcovia obilia sa musia pripraviť na nárast cien, keďže na Rusko a Ukrajinu pripadá viac než 30 % globálneho obchodu so pšenicou, 32 % s jačmeňom, 17 % s kukuricou a viac než 50 % obchodu so slnečnicovými olejmi, semenami a potravinami, uviedol tajomník Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Michael Scannell.
EÚ tiež dováža z regiónu veľké množstvo krmiva a hnojív a európski producenti hnojív sú závislí na ruskom plyne.
20:10 Navaľného stúpenci vyzvali na občiansku neposlušnosť kvôli Ukrajine
Stúpenci väzneného lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného v pondelok vyzvali na protestnú akciu občianskej neposlušnosti. Ĺudia tak majú preukázať svoj nesúhlas s ruskou inváziou na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"Putin vyhlásil vojnu Ukrajine a snaží sa všetkých donútiť, aby si mysleli, že to Ukrajina napadla Rusko, to znamená my všetci. Nie je to tak," uviedol Navaľného tím na sociálnej sieti Twitter.
"Musíme všetkým ukázať, že vojnu nepodporujeme. Vyzývame Rusov na občiansku neposlušnosť. Nebuďte ticho," uvádza sa ďalej v príspevku.
Alexej Navaľnyj. Foto: TASR/AP
19:44 Premiér: Apeluje, aby táto vojna nevzbudila nenávisť voči občanom Ruska
Nedovoľme, aby táto vojna v nás vzbudila nenávisť voči občanom Ruska. Odsúďme vojnu a tých, ktorí ju páchajú. Apeluje premiér Eduard Heger (OĽANO) na sociálnej sieti.
Upozornil, že zvlášť v takýchto vypätých chvíľach musíme rozlišovať medzi ruskou vládou, ktorá je zodpovedná za rozpútanie vojny na Ukrajine, a obyčajnými ruskými občanmi. "Vojna je obrovská záťaž na psychiku. Obnaží v nás to dobré i zlé. Myslite na to, že aj na Slovensku sa nachádzajú ľudia ruskej národnosti a malo by byť naším spoločným želaním, aby sa u nás cítili bezpečne. Majú to teraz veľmi ťažké," uviedol premiér.
Ako doplnil, mnohí majú svoje rodiny v Rusku, ktoré sa podľa jeho slov "premenilo na nebezpečnú totalitu a voči oponentom režimu je nemilosrdné".
19:33 FIFA a UEFA vylúčili ruské národné tímy aj kluby zo všetkých súťaží
Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) aj Európska futbalová únia (UEFA) vylúčili v pondelok reprezentačné tímy aj kluby z Ruska zo všetkých súťaží. Trest za ruskú inváziu na Ukrajinu platí až do odvolania. Rusko si nezahrá marcovú baráž o postup na MS 2022 do Kataru a Spartak Moskva skončil v osemfinále Európskej ligy.
"Futbalové hnutie je stopercentne jednotné a vyjadruje solidaritu ľuďom zasiahnutým na Ukrajine. Prezidenti oboch organizácií dúfajú, že situácia na Ukrajine sa rýchlo a významne zlepší, aby sa futbal opäť mohol stať nositeľom jednoty a mieru medzi ľuďmi," uvádza sa na webe uefa.com.
Rusi mali v semifinále play off nastúpiť 24. marca proti Poľsku. V prípade úspechu by v záverečnom súboji o miestenku do Kataru nastúpili proti víťazovi zápasu Švédsko - Česko. Poliaci aj obaja potenciálni súperi vo finále baráže však pre napadnutie Ukrajiny odmietli proti Rusku hrať. Ženská reprezentácia sa nezúčastní na júlovom európskom šampionáte v Anglicku, na ktorý sa kvalifikovala. Do štvrťfinále EL podľa agentúry DPA priamo postúpil nemecký klub RB Lipsko, ktorý mal byť pôvodne súperom Spartaka Moskva.
UEFA navyše s okamžitou platnosťou ukončila sponzorské partnerstvo s energetickým gigantom Gazprom, ktorého väčšinový vlastník je Ruská federácia. Týka sa to Ligy majstrov, EURO 2024 aj ďalších súťaží. Gazprom bol jedným z najväčších sponzorov riadiacej organizácie európskeho futbalu, kontrakt, ktorý platil do roku 2024, mal údajne hodnotu približne 40 miliónov eur ročne.
Na archívnej snímke z 26. februára 2022 člen výkonného výboru FIFA Theo Zwanziger z Nemecka hovorí s novinármi po stretnutí výboru v Zürichu. Foto: TASR/AP
19:20 Strelectvo-ME: ESC odobrala Rusku organizáciu augustového šampionátu
Európskej strelecká konfederácia (ESC) v pondelok na svojom oficiálnom webe oznámila, že augustové majstrovstvá Európy vo vzduchových a brokových disciplínach sa nebudú konať v Rusku. Nový hostiteľ podujatia zatiaľ nie je známy, termín by sa však nemal meniť.
19:15 Fínsko podľa vlády prijalo "historické" rozhodnutie a pošle Ukrajine zbrane
Fínsko pošle Ukrajine 1500 raketometov, 2500 útočných pušiek, 150.000 kusov munície a 70.000 potravinových vojenských balíkov, uviedol fínsky minister obrany Antti Kaikkonen.
"Pre Fínsko ide o historické rozhodnutie," uviedla fínska premiérka Sanna Marinová.
Toto rozhodnutie znamená zmenu v politike Fínska, ktoré si zachováva status nezúčastnenej krajiny, odkedy sa Sovietsky zväz v roku 1956 vzdal námornej základne na juhu Fínska.
Fínsko v nedeľu oznámilo, že dodá Ukrajine helmy, nepriestrelné vesty a balíčky prvej pomoci a zároveň povolilo Estónsku, aby na Ukrajinu poslalo poľné delá, ktoré predtým vlastnilo Fínsko.
Fínsko je členom Európskej únie, nie je však súčasťou Severoatlantickej aliancie (NATO). S touto vojenskou alianciou vedenou Spojenými štátmi má však uzavretú zmluvu o partnerstve, pripomína AFP.
18:50 Fiala: ČR podporuje členstvo Ukrajiny v EÚ
Český premiér Petr Fiala v pondelok povedal, že Česká republika podporuje úsilie Ukrajiny stať sa členskou krajinou Európskej únie.
"Musíme v tejto chvíli dať jasne najavo, že Ukrajina je vítaná v európskom spoločenstve demokratických krajín," povedal Fiala, ktorého vyjadrenie sprostredkovala ČT 24.
"Som síce zástanca štandardných procedúr, teraz však nie sme v štandardnej situácii," uviedol Fiala.
Nový český premiér Petr Fiala prichádza privítať predsedu Európskej rady Charlesa Michela (nie je na snímke) v Prahe vo štvrtok 13. januára 2022. Foto: TASR/AP
18:42 Británia zakázala ruským plavidlám vstup do svojich prístavov
Britský minister dopravy Grant Shapps nariadil v pondelok všetkým prístavom v Spojenom kráľovstve, aby ruským plavidlám nepovolili zakotviť v nich. Spojené kráľovstvo týmto opatrením reaguje na ruskú inváziu na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Z dôvodu konania (ruského prezidenta Vladimira) Putina na Ukrajine dávam jasne najavo, že tieto plavidlá tu nie sú vítané," napísal Shapps v pondelok na Twitteri. Vláda podľa jeho slov čoskoro prijme príslušnú legislatívu.
18:24 Poľsko chce, aby Ukrajina vstúpila do EÚ čo najskôr
Stály predstaviteľ Poľska pri EÚ Andrzej Sadoš v pondelok pre agentúru PAP uviedol, že podpísanie žiadosti zo strany Ukrajiny o členstvo v Európskej únii "je historickým dňom, na ktorý Poliaci, Ukrajinci a Európa dlho čakajú, a že Varšava plne podporuje tento krok.
"Plne podporujeme európske snahy našich ukrajinských priateľov o čo najrýchlejšiu integráciu ich krajiny do Európskej únie," povedal Sadoš.
18:11 Putin zakázal obyvateľom a firmám prevádzať peniaze do zahraničia
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok zakázal obyvateľom prevádzať peniaze do zahraničia, píšu agentúry AFP a Bloomberg. Ide o opatrenie prijaté na podporu ruského rubľa, ktorého hodnota v dôsledku západných sankcií prudko klesla.
Muž si prezerá výmenné kurzy dolára a eura voči rubľu pred zmenárňou v Moskve v pondelok 9. marca 2020. Foto: TASR/AP
18:01 Rusko-ukrajinské mierové rokovania sa skončili
Pondelňajšie mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou na ukrajinsko-bieloruských hraniciach sa skončili. Delegácie oboch strán sa vrátia do svojich hlavných miest na ďalšie konzultácie pred tým, ako sa uskutoční druhé kolo rokovaní. TASR o tom informuje na základe správ televízie Sky News a AFP.
"Delegácie sa vracajú do svojich hlavných miest na konzultácie a diskutovali o možnosti čoskoro sa stretnúť na druhom kole rokovaní," uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, ktorý sa na rokovaniach zúčastnil.
Podoľak podľa televízie CNN zároveň uviedol, že obe "strany určili niekoľko prioritných tém, pri ktorých boli naznačené určité rozhodnutia.
Ruská strana taktiež potvrdila ochotu pokračovať v rokovaniach. "Dohodli sme sa, že rokovania budú pokračovať," uviedol šéf ruskej delegácie, poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij.
Stôl pred začiatkom mierových rozhovory medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Homeľskej oblasti v blízkosti bielorusko-ukrajinskej hranice v pondelok 28. februára 2022. Foto: TASR/AP
17:58 Zelenskyj požiadal o členstvo Ukrajiny v EÚ
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok požiadal o prijatie Ukrajiny za členskú krajinu Európskej únie. Urobil tak v piaty deň ruskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Ukrajinský parlament (Verchovna rada) na svojom oficiálnom účte na Twitteri napísal, že Zelenskyj už podpísal žiadosť o členstvo Ukrajiny v EÚ. Parlament to označil za "historickú chvíľu".
Zelenskyj už skôr v pondelok vo videu vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.
"Vyzývame Európsku úniu, aby okamžite začlenila Ukrajinu (do EÚ) prostredníctvom nového osobitného postupu," vyhlásil prezident.
"Naším cieľom je byť spolu so všetkými Európanmi a čo je najdôležitejšie, byť na rovnakej úrovni. Som si istý, že je to fér. Som si istý, že je to možné," dodal Zelenskyj.
17:50 Šéf diplomacie EÚ: Ruská invázia na Ukrajinu je čoraz neľútostnejšia
Ruská invázia na Ukrajinu sa stáva čoraz neľútostnejšou, vyhlásil v pondelok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v súvislosti so správami o útokoch na obytné oblasti. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.
"Ruská vojenská kampaň sa stáva čoraz neľútostnejšou a ukrajinské ozbrojené sily sa bránia s odvahou," povedal novinárom Borrell.
Invázia Ruska na Ukrajinu si podľa šéfa diplomacie EÚ vyžiadala už "veľa civilných obetí" a prílev ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, sa podľa neho zvyšuje.
Ministri obrany Európskej únie rokovali v pondelok v Bruseli o poskytnutí vojenskej pomoci Ukrajine vo výške 500 miliónov eur.
"V tejto situácii je naša podpora ukrajinských ozbrojených síl kľúčová," povedal po stretnutí ministrov Borrell, ktorého citovala agentúra DPA.
Kolumbíjsky pouličný umelec žijúci v Berlíne Arte Vilu maľuje na stenu obraz ukrajinskej ženy v tradičnom odeve v Berlíne v pondelok 28. februára 2022. Foto: TASR/AP
17:31 VZ OSN začalo mimoriadne zasadnutie o ruskej invázii na Ukrajine
Valné zhromaždenie (VZ) OSN v pondelok začalo svoje mimoriadne zasadnutie, na ktorom má hlasovať o rezolúcii odsudzujúcej ruskú inváziu na Ukrajinu. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
VZ OSN má hlasovať o rezolúcii, ktorá odsúdi "nevyprovokovanú ozbrojenú agresiu" Ruska na Ukrajine a bude žiadať okamžité stiahnutie ruských síl. Hlasovanie o tejto rezolúcii by sa mohlo posunúť až na utorok, píše AFP.
17:20 Putin: Podmienkou pre koniec bojov je uznanie Krymu a demilitarizácia Ukrajiny
Ruský prezident Vladimir Putin uviedol v pondelok počas telefonátu so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom, že podmienkou na skočenie bojov na Ukrajine je uznanie ruskej zvrchovanosti nad polostrovom Krym a demilitarizácia Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
"Vladimir Putin uviedol, že dohoda je možná iba vtedy, ak budú bezpodmienečne zohľadnené legitímne bezpečnostné záujmy Ruska vrátane uznania ruskej zvrchovanosti nad Krymom, demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny a zaistenia jej neutrálneho statusu," uviedol Kremeľ vo vyhlásení.
Podľa kancelárie francúzskeho prezidenta lídri spolu hovorili približne 90 minút a Macron počas telefonátu zopakoval Putinovi požiadavky medzinárodného spoločenstva na zastavenie ruskej ofenzívy na Ukrajine.
Francúzsky prezident ďalej vyzval Putina, aby ruská armáda zastavila útoky na civilné obyvateľstvo, aby sa zachovala civilná infraštruktúra na Ukrajine a bol zabezpečený bezpečný prístup ku kľúčovým cestným tepnám, najmä tým južne od Kyjeva.
"Prezident Putin potvrdil svoju ochotu zaviazať sa k týmto trom bodom," uviedla Macronová kancelária vo vyhlásení.
Podľa televízie CNN Macron po telefonáte s Putinom zavolal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.
17:03 DPA: V Kolíne nad Rýnom sa zišlo na pochode proti vojne štvrť milióna ľudí
Až zhruba štvrť milióna ľudí vyšlo do ulíc nemeckého Kolína nad Rýnom, aby sa zúčastnili na pochode za mier a demokraciu, ktorý nahradil tradičný karnevalový Ružový pondelok (Rosenmontag). Informovala o tom tamojšia polícia. Správu priniesla agentúra DPA s tým, že napriek obrovskému počtu ľudí sa udalosť zaobišla bez incidentov.
"Myslím si, že toto je najdôležitejší Ružový pondelok, odkedy som sa narodil," povedal 57-ročný nemecký hudobník Peter Brings pre televíziu WDR.
Mnohí z účastníkov pochodu niesli transparenty s nápismi "Putin, Choď domov" či "Drahí Rusi, buďte Rusmi, a nie Putinovcami".
V deň začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa organizátori karnevalu rozhodli zorganizovať demonštráciu za mier. Prezident kolínskeho Karnevalu Christoph Kuckelkorn a starostka mesta Henriette Rekerová vo svojich prejavoch vyjadrili solidaritu s Ukrajinou, ktorá čelí invázií zo strany Ruska.
Účastník karnevalu sleduje tisíce demonštrantov počas mierového pochodu proti vojne na Ukrajine v Kolíne nad Rýnom v pondelok 28. februára 2022. Tradičná karnevalová prehliadka bola zrušená kvôli ruskej invázii na Ukrajine. Namiesto prehliadky sa v meste konal mierový protest. Foto: TASR/AP
16:38 Do Poľska už podľa Morawieckeho prišlo približne 300-tisíc Ukrajincov
Poľský premiér Mateusz Morawiecki v pondelok povedal, že do Poľska od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu (24. februára) prišlo už približne 300-tisíc Ukrajincov a mnohí ďalší sa pokúšajú dostať k hraniciam.
"Ruský útok na Ukrajinu spôsobil humanitárnu krízu; ruská armáda začala útočiť na civilné miesta," povedal poľský premiér s dôvetkom, že do jeho krajiny prichádza každý deň približne 100-tisíc utečencov z Ukrajiny.
16:30 Česko vyšle na slovensko-ukrajinskú hranicu 50 policajtov
Česká polícia v pondelok oznámila, že na žiadosť slovenskej polície vysiela na slovensko-ukrajinskú hranicu 50 policajtov. Ich úlohou bude pomáhať pri registrácii osôb prekračujúcich štátnu hranicu.
"Z dôvodu bezpečnosti nebudeme oznamovať detaily prepravy českého kontingentu ani presný čas," napísala Polícia ČR na Twitteri.
16:26 Podľa Británie je hlavným cieľom sankcií zvrhnutie Putina, nie zmena režimu
Účelom západných sankcií uvalených na Rusko v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu je zvrhnutie ruského prezidenta Vladimira Putina. Uviedol to v pondelok hovorca britského premiéra Borisa Johnsona. Odmietol však, že hlavným cieľom sankcií je zmena režimu.
Hovorca, ktorý vystupuje anonymne, to vyhlásil na dennom brífingu po tom, ako Británia, Spojené štáty a Európska únia zaviedli voči Putinovi sériu prísnych opatrení.
"Reštrikcie, ktoré zavádzame a ktoré zavádza i veľká časť sveta, majú zvrhnúť Putinovo vládnutie. Zaviedli sme rozsiahle sankcie, naším cieľom je zasadiť Putinovi a jeho režimu finančnú ranu, aby sme zablokovali ruskú vojnovú mašinériu, ktorá sa pokúša podmaniť si demokratickú európsku krajinu," povedal novinárom Johnsonov hovorca, ktorého cituje tlačová agentúra AFP.
Hovorca však pod nátlakom na vysvetlenie širších cieľov sankčných opatrení uviedol: "Nesnažíme sa o nič v zmysle zmeny režimu. Hovoríme tu jasne o tom, ako zastavíme Rusko v jeho úsilí podrobiť si demokratickú krajinu. To je celé posolstvo."
Boris Johnson. Foto: TASR/AP
16:20 Naď: Ministri obrany EÚ potvrdili záujem aktívne konať na podporu Ukrajiny
Ministri obrany Európskej únie (EÚ) potvrdili jednotnú pozíciu a záujem aktívne konať na podporu Ukrajiny. Po ich pondelkovom rokovaní o tom informoval minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO). Témami stretnutia bola aj informácia od viacerých členských štátov o dodávkach vybavenia pre Ukrajinu či boj proti ruskej vojnovej propagande.
"Zároveň sme privítali spustenie asistenčného opatrenia na nákup humanitárneho a vojenského vybavenia pre Ukrajinu vo výške 500 miliónov eur," priblížil Naď vo vyhlásení, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
"Ústrednou témou nášho rokovania bola aj ruská vojnová propaganda. Zhodli sme sa, že v záujme ochrany slobody a demokracie je nevyhnutné sa tejto prokremeľskej mašinérii rázne postaviť," dodal minister.
16:15 Medzinárodný olympijský výbor odporučil vylúčenie Ruska a Bieloruska z medzinárodných súťaží
Exekutíva Medzinárodného olympijského výboru (MOV) odporučila v pondelok všetkým športovým federáciám, aby neumožnili účasť športovcov a funkcionárov z Ruska a Bieloruska na medzinárodných podujatiach. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi odobrala ocenenie Olympijský rad. Ide o reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorú podporuje aj Bielorusko.
Exekutíva v prvom rade odporučila organizátorom všetkých medzinárodných športových podujatí, aby nepozývali ruských a bieloruských športovcov a funkcionárov. Ak to pre krátkosť času alebo právne dôvody nie je možné, VV MOV dôrazne apeloval na medzinárodné športové federácie, aby Rusi a Bielorusi štartovali iba ako neutrálni športovci bez národných symbolov, farieb, vlajok či hymien. Týka sa to už nadchádzajúcich paralympijských hier v Pekingu (4. až 13. marca).
MOV zopakoval výzvu, aby federácie neorganizovali žiadne podujatia v Rusku ani Bielorusku, ktorú vydal už 25. februára - deň po ruskom vpáde na Ukrajinu.
Prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach rozpráva počas záverečného ceremoniálu zimných olympijských hier ZOH 2022 v Pekingu 20. februára 2022. Foto: TASR/AP
15:59 Maďarsko nepovolí transport smrtonosných zbraní cez svoje územie
Maďarská vláda v pondelok rozhodla, že nepovolí transport smrtonosných zbraní cez územie Maďarska, oznámil minister zahraničných vecí Péter Szijjártó prostredníctvom videozáznamu zverejneného na Facebooku. Šéf maďarskej diplomacie po prílete do Kosova uviedol, že vypukla vojna, ktorú Maďari nechceli a ani nechcú. "Chceme mier v celom regióne," zdôraznil.
"Sme povinní zabezpečiť, aby Maďarsko nebolo účastníkom vojny na Ukrajine. Maďarsko súhlasilo s aktivovaním Európskeho mierového nástroja, avšak dali sme jasne najavo, že nepošleme na Ukrajinu jednotky ani zbrane. Dnes sme priniesli ďalšie rozhodnutie, že cez územie Maďarska nebudú prevážané smrtonosné zbrane," povedal maďarský minister.
Takéto transporty by podľa jeho slov mohli byť terčom násilných vojenských akcií. "My sme povinní zaručiť bezpečnosť Maďarska a jej obyvateľov," zopakoval Szijjártó.
15:40 Neutrálne Švajčiarsko zavádza voči Rusku sankcie
Švajčiarsky prezident Ignazio Cassis v pondelok oznámil, že jeho krajina prijala sankcie voči Rusku. Opatrenia sú podľa neho rovnaké, ako sankcie zo strany Európskej únie. "Je to veľký krok pre Švajčiarsko," povedal Cassis na tlačovej konferencii po tom, ako neutrálna alpská krajina niekoľko dní váhala, či sa pripojí k medzinárodnému kroku sankcionovať Moskvu za útok na jej suseda.
15:38 Lavrov zrušil cestu do Ženevy pre sankcie EÚ uvalené na ruské lety
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zrušil svoju cestu do švajčiarskej Ženevy, kde sa mal v utorok zúčastniť na Konferencii o odzbrojovaní, ktorú organizuje Rada OSN pre ľudské práva.
15:32 MOV je za vylúčenie Ruska a Bieloruska z medzinárodných súťaží
Exekutíva Medzinárodného olympijského výboru odporučila v pondelok všetkým športovým federáciám, aby neumožnili účasť športovcov a funkcionárov z Ruska a Bieloruska na medzinárodných podujatiach. Ide o reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu, na ktorej sa podieľa aj Bielorusko.
15:01 Slovensko požiada agentúru Frontex o pomoc pri ochrane vonkajšej hranice
Slovensko požiada agentúru Frontex o pomoc pri ochrane slovensko-ukrajinskej hranice. "Ako krajina v prvej línii si totiž uvedomujeme, že ide o vonkajšiu hranicu celého schengenského priestoru," uviedol minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) rokovaní ministrov pre vnútorné záležitosti v Bruseli.
14:46 USA uvalili sankcie na ruskú centrálnu banku aj ruský štátny investičný fond
Spojené štáty americké pre ruskú inváziu na Ukrajinu prijali nové sankcie namierené proti ruskej centrálnej banke. Zablokovali všetky transakcie Američanov, ktorých súčasťou je ruská centrálna banka, ruský štátny investičný fond a ruské ministerstvo financií.
Tvrdé ekonomické sankcie, ktoré uvalili USA a ich spojenci na ruskú centrálnu banku a ďalšie dôležité ruské finančné inštitúcie, zrejme výrazne zvýšia infláciu v krajine, obmedzia jej kúpyschopnosť a investície, uviedli predstavitelia USA v pondelok, keď nové sankcie vstúpili do platnosti.
14:37 Rusko uzatvorilo svoj vzdušný priestor pre 36 krajín, vrátane Slovenska
Ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija) v pondelok oznámila, že zatvára vzdušný priestor pre letecké spoločnosti z 36 krajín. Tento krok je odvetou za zákaz letov ruských leteckých spoločností a strojov zo strany "európskych štátov". TASR má k dispozícií oficiálny PDF súbor všetkých štátov, ktorý agentúra Rosaviacija zaradila na "čierny zoznam". Je medzi nimi aj Slovensko.
14:28 Vznikol ruský protivojnový výbor, jeho členmi sú Chodorkovskij i Kasparov
Predstavitelia ruskej opozície a kritici Kremľa Michail Chodorkovskij, Dmitrij Gudkov a Sergej Gurijev založili ruský "protivojnový výbor", ktorého cieľom je zjednotiť odporcov agresie Ruska voči Ukrajine. Zakladatelia výboru uvádzajú, že sa cítia byť "morálne zodpovední" za to, že nedokázali zabrániť vojne. Dodávajú však tiež, že "priami účastníci invázie - generáli, ktorí vypracovali plán a politické vedenie Ruska - by sa mali nazývať vojnovými zločincami". Členom protivojnového výboru sú napr. aj svetoznámy šachista a kritik Kremľa Garry Kasparov, novinár Jevgenij Kiseľov či spisovateľ Viktor Šenderovič.
Ruský kritik politiky Kremľa a bývalý šéf koncernu Jukos Michail Borisovič Chodorkovskij. Foto: TASR/AP
14:22 Szijjártó: Utečencov z Ukrajiny posielajú z hraníc so SR k maďarským
Na ukrajinsko-slovenských hraniciach je situácia s utečencami už nekontrolovateľná, preto veľkú časť davu utečencov presmerujú k ukrajinsko-maďarským hraniciam, kde ich Maďarsko prijíma, oznámil v pondelok maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
14:06 Peskov: Putin pracuje na odpovedi na sankcie Západu
Ruský prezident Vladimir Putin pracuje na ekonomickej reakcii na sankcie uvalené na Rusko Západom po invázii ruských jednotiek na Ukrajinu. Uviedol to v pondelok v Kremli jeho hovorca Dmitrij Peskov. Dodal, že sankcie zavedené proti samotnému Putinovi sú zbytočné. Peskov vysvetlil, že Rusko pripravovalo plány na možné sankcie Západu, vrátane tých najprísnejších, pomerne dlho. Existujú plány reakcie, boli vypracované a implementujú sa, keď sa objavia problémy, uviedol Peskov.
14:00 Čaputová podporila rozšírenie Európskej únie o Ukrajinu
Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa vyslovila v pondelok za rozšírenie Európskej únie o Ukrajinu. "Ukrajina je Európa. A mala by byť aj v Európskej únii. Súhlasím s výzvou (ukrajinského) prezidenta Volodymyra Zelenského, aby EÚ spravila rozhodný krok smerom k členstvu Ukrajiny v EÚ. Je načase," uviedla Čaputová.
13:42 Ukrajina: Ruské rakety zabili v Charkove desiatky ľudí, tvrdí ministerstvo vnútra
Pri ostreľovaní ukrajinského Charkova ruskou armádou zahynuli v pondelok desiatky ľudí a stovky utrpeli zranenia, uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra. "Na Charkov práve vystrelili grady (rakety). Desiaty mŕtvych a stovky zranených," napísal na Facebooku poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. Miestni predstavitelia tohto druhého najväčšieho ukrajinského mesta v nedeľu uviedli, že ukrajinské jednotky nad ním opäť získali plnú kontrolu po pouličných bojoch s ruskými vojakmi.
13:17 Michel: V EÚ sú na prijatie Ukrajiny rozdielne názory
Predseda Európskej rady Charles Michel v pondelok uviedol, že medzi 27 členskými štátmi EÚ existujú nezhody týkajúce sa rozšírenia eurobloku. Dodal, že Ukrajina bude musieť predložiť oficiálnu žiadosť o pristúpenie a následne budú musieť členské štáty prísť s jednomyseľným stanoviskom.
13:10 Ruská ekonomická realita sa zmenila
Ruská ekonomická realita sa zmenila. Uviedol to v pondelok hovorca Kremľa s dodatkom, že nevidí dôvod pochybovať o efektívnosti a spoľahlivosti centrálnej banky, ktorá zvýšila úrokové sadzby na 20 % v snahe ochrániť ekonomiku pred bezprecedentnými sankciami Západu. Centrálna banka zaviedla tiež určité kapitálové kontroly, keďže Západ sa snaží obmedziť jej schopnosť čerpať zahraničné devízové a zlaté rezervy v hodnote 640 miliárd USD (570,61 miliardy eur).
Západ vylúčil tiež významné ruské banky z globálnej finančnej siete SWIFT, čo sťažuje veriteľom a spoločnostiam v Rusku uskutočňovať a prijímať platby zo zahraničia. Tieto kroky poslali rubeľ v pondelok na rekordné minimá. „Ekonomická realita sa výrazne zmenila,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Sú to prísne sankcie, sú problematické, ale Rusko má potenciál kompenzovať škody," vyhlásil.
13:00 Z ukrajinských hraníc prichádzajú správy o rasovej diskriminácii Afričanov
Nigérijská vláda vyzvala v pondelok ukrajinskú pohraničnú stráž, aby s jej občanmi zaobchádzala rovnako ako s ostatnými utečencami unikajúcimi pred vojnou. Reagovala tak na množiace sa správy o rasovej diskriminácii Afričanov na ukrajinských hraniciach. "Objavili sa poľutovaniahodné správy o ukrajinských policajtoch a bezpečnostnom personáli, ktorí odmietli povoliť Nigérijčanom nastúpiť do autobusov a vlakov smerujúcich na ukrajinsko-poľskú hranicu," uviedol poradca nigérijskej prezidentskej kancelárie Garba Shehnu.
12:36 Fínsko nepovolí Rusku a Bielorusku štart na domácich MS
Fínsko neumožní štart Rusku a Bielorusku na tohtoročných majstrovstvách sveta v hokeji, ktoré sa uskutočnia od 13. do 29. mája v Helsinkách a Tampere. Zároveň požaduje vylúčenie oboch krajín zo všetkých medzinárodných hokejových akcií. V pondelok to na oficiálnej stránke tamojšej federácie uviedol jej predseda Harri Nummela.
12:31 Slovensko uzatvára vzdušný priestor pre lietadlá Ruskej federácie
Od pondelka je zakázaný vstup, výstup alebo prelet vzdušným priestorom Slovenskej republiky pre lietadlá Ruskej federácie. Informoval o tom na sociálnej sieti minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).
11:34 Začali sa rozhovory Ukrajiny a Ruska
V blízkosti bielorusko-ukrajinskej hranice sa v pondelok začali rokovania zástupcov Ruska a Ukrajiny, ktorá deklarovala, že bude žiadať "okamžité prímerie a stiahnutie jednotiek z územia Ukrajiny". Začiatok rozhovorov pre agentúru Reuters potvrdil poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Rokovanie sa koná v Bielorusku neďaleko ukrajinskej hranice, na brehu rieky Pripiať.
11:27 Ozbrojené sily SR Očakáva sa, že na stranu Ruska sa v najbližšom čase pripojí aj Bielorusko
Za posledných 24 hodín nedošlo k výraznej zmene vojenskej situácie v rusko-ukrajinskom konflikte. Ruské jednotky stále nedokázali obkľúčiť hlavné mesto Kyjev a, naopak, boli donútené na niektorých smeroch ustúpiť. Podľa viacerých správ sa očakáva, že k agresii na strane Ruska sa v najbližšom čase pripojí aj Bielorusko. Uviedol to hovorca Ozbrojených síl SR Štefan Zemanovič.
"Ozbrojeným silám Ukrajiny sa podarilo zadržiavať ruské vojská pri mestách Černihiv, Sumy, Charkov, protivník tu nedosiahol takmer žiadne územné zisky a, naopak, utrpel väčšie straty najmä na živej sile (mŕtvi i ranení) i zničenej obrnenej a zabezpečovacej technike. Najväčšie zisky ruské ozbrojené sily dosiahli na juhu Ukrajiny smerom z Chersonu na Mikolajiv," priblížil Zemanovič. Doplnil, že z mesta Melitopoľ postupovali ruské ozbrojené sily na sever na Zaporožie a na východ, kde sa im podarilo obkľúčiť mesto Mariupoľ.
10:55 Vláda Litvy požiada Medzinárodný trestný súd, aby sa zaoberal dianím na Ukrajine
Litovská vláda v pondelok oznámila, že požiada prokurátorov Medzinárodného trestného súdu, aby vyšetrili podozrenia zo spáchania "vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Ukrajine". Informovala o tom agentúra Reuters. "Každý deň prichádzajú nové materiály, ale už ich máme dosť na to, aby sme mohli podať žiadosť," povedala litovská premiérka Ingrida Šimonyté na zasadnutí vlády vysielanom aj v televízii.
VIDEO: Paľba ruských raketometov v Chersonskej oblasti
10:27 Zelenskyj žiada okamžité začlenenie Ukrajiny do EÚ
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v najnovšom videu vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu. Zelenskyj zároveň uviedol, že doteraz bolo na Ukrajine zabitých 4500 ruských vojakov. Ruské ostreľovanie podľa neho zabilo 16 detí, ďalších 45 bolo podľa neho zranených. Tieto čísla nebolo možné bezprostredne overiť.
10:23 Británia neeviduje žiadnu veľkú zmenu vo vojenských jadrových kapacitách Ruska
Britská vláda neeviduje žiadne výrazné zmeny v ruskom vojenskom jadrovom programe, povedal v pondelok britský minister obrany Ben Wallace s tým, že rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uviesť tieto zbrane hromadného ničenia do stavu pohotovosti má odpútať pozornosť od toho, že vojna na Ukrajine nejde podľa jeho predstáv.
"Nie je tam žiadna významná zmena," povedal Wallace v súvislosti s ruskými jadrovými zbraňami. Rozhodnutie uviesť ich do stavu pohotovosti je podľa šéfa britského rezortu obrany "prejavom sily" v čase, keď sa postup ruských síl na Ukrajine spomalil.
10:15 Lotyšsko umožnilo svojim občanom bojovať na Ukrajine
Lotyšský parlament v pondelok na svojom mimoriadnom zasadnutí schválil zmeny zákona o národnej bezpečnosti, ktoré občanom krajiny umožnia bojovať na Ukrajine.
10:08 Ukrajinská delegácia už dorazila na mierové rokovania v Bielorusku
Bielorusko zverejnilo zábery z miesta, kde sa onedlho začnú rokovania Ukrajiny s Ruskom. Kyjev následne informoval, že jeho delegácia už na miesto dorazila. "Miesto na rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou v Bielorusku je pripravené, čaká sa na príchod delegácií," oznámilo krátko predtým na sociálnych sieťach bieloruské ministerstvo zahraničných vecí, uvádza stanica BBC. K príspevku pridalo aj fotografiu dlhého stola, za ktorým viseli ukrajinská, ruská a bieloruská vlajka.
09:48 Ruská centrálna banka zvýšila kľúčový úrok na 20 percent.
Ruská centrálna banka v pondelok oznámila, že zvyšuje svoju kľúčovú úrokovú sadzbu až na 20 % z 9,5 %, keďže Západ uvalil na Moskvu prísne sankcie pre inváziu jej armády na Ukrajinu. „Predstavenstvo sa rozhodlo zvýšiť kľúčovú sadzbu na 20 %,“ informovala centrálna banka vo vyhlásení. Uviedla tiež, že dôvodom prijatia núdzových opatrení je drastická zmena externých podmienok pre ruskú ekonomiku.
09:38 Čečenci v exile sú pripravení ísť bojovať na Ukrajinu proti ruským jednotkám
Čečenský politik Achmed Zakajev, ktorý je exilovým vodcom neuznanej Čečenskej republiky Ičkerija, oznámil, že Čečenci žijúci v Európe sú pripravení podieľať sa na obrane Ukrajiny pred ruskou inváziou. Ako informovala stanica Rádio Sloboda, Zakajev súčasne zdôraznil, že ešte pred vyslaním Čečencov je potrebné uzavrieť dohodu o vojenskej spolupráci s ukrajinským vedením, aby "boli naši dobrovoľníci chránení Ženevským dohovorom".
09:25 Ruská armáda tvrdí, že získala vzdušnú nadvládu nad Ukrajinou
Ruská armáda v pondelok uviedla, že získala vzdušnú nadvládu nad ukrajinským územím. Zároveň obvinila ukrajinskú armádu, že civilistov využíva ako ľudské štíty, pričom zdôraznila, že obyčajní ľudia môžu "slobodne" opustiť Kyjev. Informovalo o tom ruské ministerstvo obrany.
"Všetci civilisti v meste môžu slobodne opustiť ukrajinskú metropolu po diaľnici Kyjev-Vasyľkiv. Tento smer je otvorený a bezpečný," povedal v televíznom vystúpení hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov.
08:55 ECB: Sberbank Europe a jej dcérske spoločnosti v EÚ zlyhávajú
Európska centrálna banka sa domnieva, že Sberbank Europe a jej dcérske spoločnosti v Chorvátsku a Slovinsku zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú. Uvádza sa to v hodnotení, ktoré sa vzťahuje na tri subjekty pod priamym dohľadom ECB: Sberbank Europe so sídlom v Rakúsku a jej dcérske spoločnosti v Chorvátsku a Slovinsku. Sberbank Europe je plne vlastnená dcérska spoločnosť ruskej Sberbank, ktorej väčšinovým vlastníkom je Ruská federácia.
08:51 Prieskum: Zelenského podporuje vyše 90 percent Ukrajincov
Vyše 90 percent Ukrajincov tvrdí, že podporujú ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Vyplýva to z prieskumu, ktorý počas uplynulého víkendu realizovala ukrajinská mimovládna sociologická skupina Rejting, pričom o jeho výsledkoch informoval v pondelok denník The Guardian.
Do prieskumu sa zapojilo 2000 respondentov z celej Ukrajiny s výnimkou obyvateľov polostrova Krym a tiež oblastí ovládaných separatistami na východe Ukrajiny. Dovedna 91 percent z nich vyjadrilo podporu Zelenskému, šesť percent ho nepodporovalo a tri percentá sa v tejto otázke nevedeli rozhodnúť. The Guardian upozorňuje na to, že oproti vlaňajšiemu decembru ide o trojnásobný nárast Zelenského podpory.
08:09 Financie: Rubeľ sa v pondelok prepadol na rekordné minimum
Rubeľ sa v pondelok prepadol na rekordné minimum a dolár oproti väčšine mien prudko vzrástol po tom, ako západné štáty oznámili nové sankcie na potrestanie Ruska za jeho inváziu na Ukrajinu a prezident Vladimir Putin uviedol svoje jadrové sily do stavu najvyššej pohotovosti.
Kurz rubľa na začiatku obchodovania v Ázii klesol až na 119 RUB/USD, čím prekonal svoje predchádzajúce minimum 90 RUB/USD. Neskôr sa jeho pokles zmiernil na 109 RUB/USD.
K pádu rubľa došlo napriek tomu, že ruská centrálna banka oznámila množstvo krokov na podporu domácich trhov. Sankcie Západu vrátane rozhodnutia o vylúčení významných ruských bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT a tiež reštriktívne opatrenia, ktoré zabránili centrálnej banke použiť svoje zahraničné rezervy na zmiernenie sankcií, však tvrdo zasiahli rubeľ.
07:38 Times: Na Ukrajine je komando vagnerovcov s rozkazom zavraždiť Zelenského
V ukrajinskej metropole Kyjev operuje viac ako 400 ruských žoldnierov, ktorí dostali z Kremľa rozkaz zlikvidovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho vládu a pripraviť pre Moskvu pôdu na prevzatie kontroly. Napísal to vo svojom pondelkovom vydaní britský denník The Times bez uvedenia zdroja.
Vagnerova skupina (v zahraničí známa pod označením Wagner Group) je fakticky súkromná armáda, ktorá podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych zónach konfliktov vo svete.
Komando vagnerovcov podľa denníka The Times priletelo pred piatimi týždňami z Afriky na Ukrajinu s rozkazom odstrániť Zelenského vládu, a to výmenou za "zaujímavý" finančný bonus.
Vagnerovci bývajú spájaní s blízkym spolupracovníkom ruského prezidenta Vladimira Putina – miliardárom Jevgenijom Prigožinom. Jednotky Vagnerovej skupiny údajne slúžia ruským súkromným a štátnym záujmom na Ukrajine, v Sýrii a v Líbyi. Táto firma svoje služby ponúkla i miestnym predstaviteľom v subsaharskej Afrike vrátane bývalej francúzskej kolónie Mali a v Stredoafrickej republike, píše agentúra AFP.
06:55 Google zablokoval používateľom na Ukrajine dve funkcie s údajmi v reálnom čase
Americká spoločnosť Google v súvislosti s vpádom ruskej armády na Ukrajinu zablokovala tamojším používateľom vo svojej službe Google Maps dve funkcie, ktoré poskytujú informácie v reálnom čase. TASR získala túto informáciu z webovej stránky televízie CNN.
Prvá deaktivovaná funkcia zobrazovala hustotu premávky a bola využívaná na monitorovanie konfliktu z diaľky. Google však poznamenal, že v režime navigácie je stále dostupná.
Druhá dočasne zablokovaná funkcia s názvom Live Busyness zobrazovala vyťaženosť konkrétneho miesta v rôznych časoch.
Spoločnosť Google uviedla, že tieto opatrenia prijala po konzultácii s miestnymi predstaviteľmi v záujme bezpečnosti obyvateľov Ukrajiny.
Google tiež oznámil, že zakázal ruským štátnym médiám zobrazovať reklamy na svojich platformách. Pripojil sa tak k podobnému sobotňajšiemu rozhodnutiu svojej dcérskej spoločnosti YouTube.
Tento krok nasleduje po vlne kritiky platforiem tzv. Big Tech, teda piatich technologických gigantov (Google, Amazon, Facebook, Apple a Microsoft), že aj po začiatku invázie umožňujú ruským firmám umiestňovať reklamu.
V piatok spoločnosť Meta, prevádzkujúca sieť Facebook, oznámila, že na svojich platformách pozastaví zobrazovanie reklamy ruských štátnych médií.
Organizácia NetBlocks so sídlom v Londýne, špecializujúca sa na kybernetickú bezpečnosť, v tejto súvislosti podľa agentúry AP informovala, že v Rusku je Facebook fakticky blokovaný. Jeho stránky sa buď nenačítajú vôbec, alebo tak pomaly, že táto platforma je de facto nepoužiteľná.
Podobne je to s Twitterom, ktorý dočasne zastavil zobrazovanie reklamy na Ukrajine aj v Rusku.
Obmedzenia fungovania Twitteru a Facebooku možno v Rusku obísť pomocou Virtuálnej privátnej siete (VPN), čo využívajú napríklad používatelia v pevninskej Číne.
05:53 Bolsonaro: V rusko-ukrajinskom konflikte bude Brazília neutrálna
Brazílsky krajne pravicový prezident Jair Bolsonaro v nedeľu vyhlásil, že jeho krajina zostane v otázke vpádu ruskej armády na Ukrajinu "neutrálna". Informovali o tom agentúra AFP a televízia CNN.
Bolsonaro, ktorý sa 16. februára, osem dní pred začiatkom invázie, stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, bez ďalšej konkretizácia uviedol, že jeho ruský náprotivok sa mu počas ich dlhého rozhovoru zveril s niektorými "utajovanými" skutočnosťami týkajúcimi sa Ukrajiny. Bolsonaro zasa Putinovi povedal, že Brazília si vo veci vojny zachová neutrálnu pozíciu a zostáva "naklonená mieru".
"Nestaviame sa na žiadnu stranu," povedal Bolsonaro novinárom na tlačovej konferencii počas dovolenky. "Budeme naďalej neutrálni a čo najviac pomáhať pri hľadaní riešenia."
03:57 Austrália uvalila sankcie a Putina a členov ruskej bezpečnostnej rady
Austrália sa pridala ku krajinám, ktoré po vpáde ruskej armády na Ukrajinu uvalili cielené sankcie na ruského prezidenta Vladimira Putina a popredných členov jeho vlády. Vo vyhlásení zverejnenom v pondelok to potvrdil austrálsky premiér Scott Morrison. TASR o tom informuje na základe správy televízie CNN.
Morrison uviedol, že sankcie týkajúce sa finančnej oblasti a cestovania nadobudli účinnosť od tejto polnoci. Okrem Putina sa týkajú zostávajúcich stálych členov ruskej bezpečnostnej rady, teda ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ministra obrany Sergeja Šojgua, premiéra Michaila Mišustina a ministra vnútra Vladimira Kolokolceva.
Austrálska vláda sa tiež zaviazala poskytnúť Ukrajine smrtiace a nesmrtiace vojenské vybavenie, zdravotnícky materiál a finančnú pomoc. Podrobnosti o vojenskom vybavení budú oznámené čoskoro, uviedol Morrisonov úrad.
Scott Morrison reaguje počas tlačovej konferencie v Canberre v pondelok 7. februára 2022. Foto: TASR/AP
02:58 Lukašenko si v referende ešte viac upevnil svoju mocenskú pozíciu
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko si ešte viac upevnil svoju mocenskú pozíciu. Vyše 65 percent zúčastnených voličov v nedeľňajšom referende podľa očakávaní podporilo zmeny ústavy, ktoré mu umožnia zostať vo funkcii aj po roku 2025. Proti zmenám bolo desať percent voličov. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na bieloruskú volebnú komisiu.
Ďalšou dôležitou zmenou ústavy, na ktorú upozornila britská televízia Sky News, je zrušenie doterajšieho bezjadrového štatútu Bieloruska, čo umožní rozmiestnenie jadrových zbraní na jeho území. Stalo by sa tak po prvý raz od rozpadu Sovietskeho zväzu, keď sa ich Minsk vzdal.
"Ak (Západ) presunie jadrové zbrane do Poľska alebo Litvy, k našim hraniciam, potom sa obrátim na Putina, aby nám vrátil jadrové zbrane, ktorých som sa vzdal bez akýchkoľvek podmienok," cituje Sky News Lukašenka.
Novela ústavy Lukašenkovi tiež zaručuje doživotnú beztrestnosť, ak sa stiahne z politiky, a umožňuje trvalé umiestnenie ruských jednotiek na území Bieloruska.
Bieloruská opozícia hlasovanie už vopred označila za nezákonné a nemienia ho uznať ani západné krajiny.
01:37 Von der Leyenová je za členstvo Ukrajiny v EÚ
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa vyslovila za vstup Ukrajiny do EÚ. Povedala to v nedeľu v rozhovore pre spravodajskú televíziu Euronews.
"S Ukrajinou prebiehajú procesy, ako napríklad integrácia ukrajinského trhu do jednotného trhu EÚ. Veľmi úzko spolupracujeme napríklad v otázke energetickej siete," povedala šéfka EK. Ďalej konštatovala, že EÚ úzko spolupracuje s Ukrajinou v toľkých oblastiach, že postupom času k nej už vlastne patrí. "Sú jedným z nás a chceme, aby boli súčasťou (Európskej únie)," uviedla von der Leyenová.
Na margo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom povedala: "Je dôležité, aby ukrajinská strana súhlasila s mierovými rozhovormi a aby podmienky vyhovovali ukrajinskej strane. Vo všeobecnosti je vždy lepšie mať mier ako bojovať. No dôvera v (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina je úplne naštrbená."
Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP
00:36 Rusko: Aeroflot dočasne pozastavil lety do Európy
Ruský národný letecký dopravca Aeroflot od pondelka dočasne pozastavil svoje lety z Moskvy a Petrohradu do viacerých európskych destinácií, vrátane letov prevádzkovaných spoločnosťou Rossiya Airlines. Urobil tak z dôvodu uzavretia vzdušného priestoru viacerými európskymi krajinami pre ruské lietadlá. Aeroflot to oznámil v nedeľu večer na svojej webovej stránke.
Predbežne do 26. marca sú pozastavené lety do Ľubľany, Bukurešti, Rigy a Prahy. Do 23. mája Aeroflot nelieta do Londýna a Dublinu, do 24. mája do Sofie a do 25. mája do Varšavy. Do 4. marca sú zrušené lety do Kišiňova.
Cestujúcim, ktorí chcú napriek tomu cestovať do/z hlavného mesta Spojeného kráľovstva alebo Írska, môže byť v závislosti od dostupnosti ponúknutý let iných spoločností s tranzitom v Európe, píše Aeroflot.
NEDEĽA
23:48 Johnson: Putinovo uvedenie jadrových zbraní do pohotovosti má odvrátiť pozornosť
Britský premiér Boris Johnson v nedeľu povedal, že rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uviesť do stavu pohotovosti ruské jadrové zbrane má odpútať pozornosť od toho, čo sa na Ukrajine naozaj deje. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Sú to nevinní ľudia, ktorí čelia úplne nevyprovokovanej agresii. V skutočnosti sa deje to, že sa bránia, možno účinnejšie a s väčším odporom, ako Kremeľ očakával," povedal Johnson.
23:17 Ľudia na celom svete demonštrovali proti invázii Ruska na Ukrajinu
Státisíce ľudí na celom svete vyšli v nedeľu do ulíc miest, aby vyjadrili svoj nesúhlas s ruskou inváziou na Ukrajinu.
Ľudia kráčajú po Ulici 17. júna pred zhromaždením proti ruskej invázii na Ukrajine, 27. februára 2022 v Berlíne. Foto: TASR/AP
22:14 Bezpečnostná rada OSN schválila mimoriadne zasadnutie valného zhromaždenia o Ukrajine
Bezpečnostná rada OSN v nedeľu v hlasovaní odsúhlasila zriedkavé mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, ktoré bude venované ruskému útoku na Ukrajinu. Mimoriadne zasadnutie valného zhromaždenia sa uskutoční v pondelok. Malo by dať príležitosť všetkým 193 členským krajinám, aby vyjadrili svoje názory na ruskú inváziu.
21:14Rusi majú hrať baráž podľa FIFA bez vlajky a hymny na neutrálnej pôde
Ruskí futbalisti nebudú hrať zápasy baráže o postup na MS 2022 v Katare na domácej pôde. Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) ich presunula na neutrálnu pôdu. Na stretnutí nebude môcť viať ruská vlajka a nebude sa hrať ruská hymna. Hráči nastúpia pod hlavičkou Ruskej futbalovej únie.
Rusi mali podľa žrebu v baráži nastúpiť 24. marca na domácom trávniku proti Poľsku. V prípade úspechu by v záverečnom súboji o miestenku do Kataru nastúpili taktiež doma proti víťazovi zápasu Švédsko – Česko. Všetci traja potencionálni súperi však pre rusko-ukrajinský konflikt odmietli proti Rusku nastúpiť.
20:34 Mikulec: EÚ eviduje vyše 300-tisíc ukrajinských utečencov; SR cez 31-tisíc
V priebehu nedele údaje o počte utečencov, ktorí opúšťajú Ukrajinu napadnutú vojskami Ruskej federácie narastal, a k večeru Európska únia evidovala už vyše 300 000 ukrajinských utečencov. Uvádza spravodajca TASR z Bruselu po skončení mimoriadneho zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti.
Uvedené informácie potvrdil aj minister vnútra SR Roman Mikulec, ktorý spresnil, že slovenské úrady mali v nedeľu večer údaje o vyše 31 000 občanoch Ukrajiny, ktorí prekročili hranice Slovenskej republiky.
20:32 EÚ: Viac ako siedmim miliónom hrozí v prípade pokračovania vojny vysídlenie
Viac ako siedmim miliónom ľudí hrozí vysídlenie v prípade, ak bude vojna na Ukrajine pokračovať. Oznámil to v nedeľu eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič. Lenarčič na Twitteri napísal, že počas ruskej invázie na Ukrajinu platia najvyššiu cenu civilisti.
20:30 Vitalij Kličko: Kyjev je obkľúčený
Hlavné mesto Ukrajiny Kyjev je obkľúčené ruskými vojskami. Evakuácia je odteraz nemožná. Pre agentúru AP to uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko.
20:23 Bielorusi protestovali proti napadnutiu Ukrajiny Ruskom
Stovky ľudí protestovali v nedeľu v Bielorusku proti invázii Ruska na Ukrajine, napriek tomu, že autoritárska bieloruská vláda je na strane Moskvy.
Protivojnové zhromaždenia sa konali v najmenej 12 bieloruských mestách a obhajcovia ľudských práv hlásili, že zatknutých bolo vyše 170 ľudí.
19:14 Biely dom: Putin "vymýšľa hrozby, ktoré neexistujú"
Biely dom reagoval v nedeľu na rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina nariadiť uvedenie "zastrašujúcich zbraní" do stavu najvyššej pohotovosti. Šéf Kremľa "vymýšľa hrozby, ktoré neexistujú, aby ospravedlnil ďalšiu agresiu", citovala Biely dom tlačová agentúra DPA.
"Rusko nebolo nikdy ohrozované Severoatlantickou alianciou, tak ako nebolo ohrozované ani Ukrajinou," uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. "Toto všetko sú výmysly prezidenta Putina a my sa proti tomu vzoprieme. Máme možnosti obrániť sa," dodala.
19:03 EÚ zavádza ďalšie opatrenia voči Rusku vrátane uzavretia vzdušného priestoru
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v nedeľu oznámili ďalšie opatrenia voči Rusku vrátane uzavretia vzdušného priestoru EÚ pre ruské lietadlá. Opatrenia zasiahnu aj bieloruský režim. Informuje spravodajca TASR z Bruselu.
Šéfka eurokomisie vo vyhlásení pre médiá upozornila, vôbec po prvýkrát vo svojej histórii bude EÚ financovať nákup a dodávku zbraní a ďalšieho obranného vybavenia pre krajinu, ktorá sa ocitla pod ozbrojeným útokom."Toto je prelomový moment," priznala von der Leyenová. Zároveň dodala, že Únia opäť posilňuje svoje sankcie voči Kremľu a tiež voči bieloruskému režimu.
"Po prvé, zatvárame pre Rusov vzdušný priestor EÚ," uviedla. "Navrhujeme zákaz pre všetky lietadlá vlastnené Ruskom, registrované v Rusku alebo lietadlá riadené Ruskom," vysvetlila šéfka exekutívy EÚ. Spresnila, že tieto lietadlá už nebudú môcť pristávať na území EÚ a ani z neho vzlietať, a takisto nebudú môcť uskutočňovať prelety ponad územím jej členských krajín. To sa bude vzťahovať na každé lietadlo, ktoré vlastní, prenajíma alebo inak kontroluje ruská právnická alebo fyzická osoba. Von der Leyenová dodala, že sa to vzťahuje aj na súkromné lietadlá ruských oligarchov.
Ukrajinský vojak fajčí cigaretu neďaleko Charkova. Foto: TASR/AP
Ako druhý bezprecedentný krok sa EÚ rozhodla zakázať pôsobenie ruskej mediálnej mašinérie na jej území. Podľa Von der Leyenovej to znamená, že ruským štátom vlastnené médiá Russia Today (RT) a Sputnik, ako aj ich dcérske spoločnosti, už nebudú môcť šíriť "svoje lži na ospravedlnenie Putinovej vojny a na rozdeľovanie Európskej únie".
Do tretice sa EÚ v nedeľňajšom rozhodnutí zamerala aj na "druhého agresora" vo vojne proti Ukrajine – na režim Alexandra Lukašenka v Bielorusku – uvádza von der Leyenová vo vyhlásení. Nový balík sankcií má postihnúť najdôležitejšie sektory bieloruskej ekonomiky, čo znamená zastavenie bieloruských vývozov produktov z minerálnych palív, tabaku, dreva, cementu, železa a ocele. Únia okrem toho voči Bielorusku rozšíri aj vývozné obmedzenia, ktoré už zaviedla na tovary s dvojakým použitím pre Rusko.
Nové sankcie Bruselu postihnú aj tých Bielorusov, ktorí pomáhajú ruskému vojnovému úsiliu. V neposlednom rade von der Leyenová uviedla, že krajiny EÚ "s otvorenou náručou" vítajú tých Ukrajincov, ktorí museli utiecť pred Putinovými bombami. Predsedníčka EK takisto pripomenula, že Európska únia spolu so Spojenými štátmi a ďalšími západnými partnermi v sobotu večer oznámila nové sankcie voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. Medzi nimi figuruje vylúčenie niekoľkých ruských bánk zo systému medzibankových platieb SWIFT.
18:26 Rusko priznalo, že medzi jeho vojakmi na Ukrajine sú "mŕtvi a ranení"
Ruská armáda v nedeľu, na štvrtý deň jej invázie na Ukrajine, priznala, že medzi jej vojakmi sú aj "zabití a ranení". Armáda však nespresnila, koľko Rusov pri útokoch zahynulo.
"Ruskí vojaci prejavujú odvahu a hrdinstvo, keď plnia bojové úlohy v špeciálnej vojenskej operácii. Žiaľ, medzi našimi spolubojovníkmi sú aj zabití a ranení," vyhlásil v ruskej štátnej televízii hovorca armády Igor Konašenkov.
18:24 Od juhu postupuje na Kyjev veľký ruský konvoj vojenských vozidiel
Z juhu postupuje na ukrajinské hlavné mesto Kyjev veľká kolóna ruských vojenských vozidiel. V nedeľu o tom informoval poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko. "Vieme, kam smerujú, a sme pripravení," dodal Denysenko. Až doteraz útočili ruskí vojaci na Kyjev zo severozápadu a severovýchodu.
Kruté boje medzi ukrajinskými a ruskými vojakmi prebiehajú o ovládnutie letiska v meste Vasylkiv, juhozápadne od Kyjeva, uviedli ukrajinské ozbrojené sily. V meste Pryluky, východne od Kyjeva, bolo zničených niekoľko ruských tankov. Podľa ukrajinskej armády jej vojaci takisto odrazili veľké útoky na severozápadné kyjevské predmestia Hostomeľ a Irpiň.
V oblasti mesta Buča blízko Kyjeva overené video zachytávalo vojenské vozidlá, ako ostreľujú domy a spôsobujú škody. Mesto Charkov na severovýchode Ukrajiny s jedným miliónom obyvateľov sa znovu úplne dostalo pod kontrolu ukrajinskej armády po tom, čo doň ruskí vojaci vstúpili v nedeľu ráno, informoval tamojší guvernér.
VIDEO Obyvatelia obce v Záporožskej oblasti údajne zablokovali prejazd ruských tankov
17:29 Ukrajinský minister: Rusi zničili najväčšie lietadlo na svete Antonov An-225
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v nedeľu oznámil, že ruskí vojaci pri útočení na Ukrajine zničili najväčšie lietadlo na svete Antonov An-225. Informovala o tom britská stanica BBC na svojom webe.
Lietadlo bolo skonštruované v posledných rokoch existencie Sovietskeho zväzu. Podľa BBC je jeho nákladný priestor taký dlhý, ako bol prvý let bratov Wrightovcov (približne 43 metrov).
Foto: TASR/AP
17:19 Stoltenberg: Putinov stav jadrovej pohotovosti je "nezodpovedný a nebezpečný"
Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uviesť do stavu pohotovosti jadrové sily sa rovná "nezodpovednému" správaniu, uviedla v nedeľu Severoatlantická aliancia.
"Toto je nebezpečná rétorika. Je to správanie, ktoré je nezodpovedné," povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pre stanicu CNN v čase zvýšeného napätia v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. "Samozrejme, keď túto rétoriku skombinujete s tým, čo robia na území Ukrajiny, vedú vojnu proti jednej nezávislej suverénnej krajine, vykonávajú plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu. Toto pridáva situácii závažnosť," podotkol šéf NATO.
17:13 Sulík: Skvapalnený plyn, ktorý preváža tanker, už smeruje na Slovensko
Skvapalnený plyn, ktorý preváža tanker, už smeruje na Slovensko do zásobníkov. Na sociálnej sieti o tom informoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). "Vďaka tejto dodávke budeme mať pohodlne dosť plynu až do konca marca alebo do konca vykurovacej sezóny nielen pre domácnosti, ale aj pre podniky, a to bez akýchkoľvek prerušení," skonštatoval minister.
Slovenský plynárenský priemysel podľa slov Sulíka diverzifikuje (rozčleňuje) nielen trasy, ale aj zdroje, aby Slovensko nebolo závislé od plynu cez Ukrajinu. "V týchto aktivitách budeme ďalej pokračovať," poznamenal.
17:12 Rusi sa snažia vybrať cez bankomaty zahraničné meny
V Rusku sa v nedeľu tvoria rady pri bankomatoch po celej krajine. Ľudia sa snažia vybrať si zahraničné meny, keďže nové sankcie proti Moskve za inváziu na Ukrajinu vyvolali strach z kolapsu rubľa.
Snahy získať cudzie meny nezastavilo ani to, že niektoré banky predávali doláre o viac ako tretinu drahšie ako v piatok (25. 2.) po skončení obchodovania na moskovskej burze. Kurz rubľa pri týchto výberoch dokonca prekročil psychologicky dôležitú úroveň 100 RUB za dolár, o ktorej mnohí ekonómovia vyhlasovali, že vyvolá zvýšenie úrokovej sadzby ruskej centrálnej banky. Rusmi otriasli správy, že Európa im zatvára svoj vzdušný priestor a populárne platobné systémy ako ApplePay prestanú fungovať.
16:48 Kuleba: Ukrajina na rozhovoroch s Ruskom "nekapituluje"
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v nedeľu povedal, že Kyjev sa pred Ruskom na rozhovoroch o invázii neskloní, a obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina, že rozkazom na uvedenie jadrových síl do najvyššieho stavu pohotovosti sa snaží zvýšiť "tlak". Informovali o tom tlačová agentúra AFP a portál britskej stanice BBC.
"Nepodľahneme, nekapitulujeme, nevzdáme sa ani jediného kúska svojho územia," uviedol Kuleba na tlačovej konferencii vysielanej online.
Kuleba zdôraznil, že ak Rusko, ktoré vo štvrtok napadlo Ukrajinu, použije proti nej jadrové zbrane, bude to "pre svet katastrofa".
"Ale to nás nezlomí," vyhlásil.
Jeho výroky nasledovali po tom, čo ruský prezident Putin nariadil armáde, aby uviedla svoje jadrové sily do "osobitného stavu pohotovosti" – čo je najvyšší stupeň pohotovosti.
Ukrajinský minister na tlačovej konferencii dodal: "Tento príkaz prezidenta Putina prišiel krátko po oznámení, že delegácie oboch krajín sú pripravené stretnúť sa (na mierových rokovaniach)."
"Tento oznam alebo príkaz vnímame ako pokus zvýšiť tlak na ukrajinskú delegáciu. Ale my sa pred týmto tlakom neskloníme. Na rozhovory pôjdeme s veľmi jednoduchým postojom. Pôjdeme si tam vypočuť, čo chce Rusko povedať, a povieme im, čo si o tom všetkom myslíme," vysvetlil Kuleba.
Dodal: "Ukrajina sa nerúca. Krvácame, ale ďalej sa úspešne bránime."
Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského predtým v nedeľu oznámila, že Ukrajina súhlasí s rokovaniami s Ruskom na bieloruských hraniciach. Kancelária na sociálnej sieti Telegram uviedla, že ukrajinská a ruská delegácia sa stretnú "bez predbežných podmienok" neďaleko rieky Pripiať na ukrajinsko-bieloruskej hranici.
Ukrajinský vojak prehľadáva zničené vojenské vozidlo po bojoch 27. februára 2022 v Charkove. Foto: TASR/AP
16:47 Žilinka vyjadril svojej ukrajinskej rezortnej kolegyni podporu
Generálny prokurátor Maroš Žilinka vyjadril v nedeľu generálnej prokurátorke Ukrajiny Iryne Venediktovej podporu v jej krokoch a úsilí za obnovenie mieru a zákonnosti v Ukrajine.
Žilinka na sociálnej sieti uviedol, že ukrajinskej generálnej prokurátorke tlmočil aj prejavy podpory od prokurátorov a zamestnancov slovenskej prokuratúry a možnosti odbornej a humanitárnej pomoci. "Sme pripravení ju poskytnúť kolegom z ukrajinskej prokuratúry," uviedol generálny prokurátor SR.
16:40 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu bude v stredu mimoriadne rokovať o situácii na Ukrajine
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) bude v stredu vo Viedni na mimoriadnom zasadaní rokovať o situácii na Ukrajine. Zíde sa Rada guvernérov 35-člennej organizácie, uviedla v nedeľu MAAE. Informovala o tom agentúra APA.
Schôdzku podľa diplomatických zdrojov zvolali členské štáty rady Kanada a Poľsko na žiadosť Ukrajiny. Ruské jednotky po vojenskej invázii na Ukrajinu prevzali kontrolu nad jadrovou elektrárňou v Černobyle, pripomína APA. MAAE v nedeľu tiež uviedla, že pri najnovšom útoku na skládku jadrového odpadu v Kyjeve nedošlo k žiadnym škodám, píše APA.
15:50 Ruskí protivojnoví aktivisti napriek zatýkaniu opäť vyšli do ulíc miest
Ruskí protivojnoví aktivisti vyšli aj v nedeľu do ulíc od Moskvy po Sibír na protest proti invázii Ruska na Ukrajinu napriek každodennému zatýkaniu stoviek demonštrantov. Informovala o tom agentúra AFP.
Demonštranti sa schádzali na protestných zhromaždeniach či pochodovali centrami miest, skandujúc „Nie vojne!“ v čase, keď ruský prezident Vladimir Putin nariadil uvedenie jadrových síl do stavu pohotovosti. Protesty proti invázii na Ukrajinu sa v Rusku začali vo štvrtok a odvtedy pokračovali každým dňom aj napriek tomu, že ruská polícia pohotovo zakročila voči takýmto zhromaždeniam a začala zatýkať ich účastníkov.
Nedeľňajšie protesty sa zdali menšie než tie, ktoré sa konali vo štvrtok, v prvý deň ruského útoku na Ukrajine, keď sa v Moskve a Petrohrade zišli tisíce ľudí. Ich skutočný rozsah však bolo ťažké posúdiť, konštatuje AFP.
15:19 Naď: Dúfam, že Putinovi ani len nenapadne použiť jadrové zbrane
Nemecko a Taliansko už posielajú Ukrajine zbrane, Maďarsko ale tak neurobí, lebo zbrane potrebuje. Používa ich totiž maďarská armáda, cituje spravodajca TASR vyhlásenie premiéra Viktora Orbána v mimoriadnom rozhovore v nedeľu večer pre verejnoprávnu televíziu M1.
Premiér zopakoval postoj svojej krajiny, že Maďarsko musí zostať mimo tohto konfliktu.
"Nemožno robiť nepremyslené kroky a robiť návrhy, aké robí ľavicová opozícia. Netreba posielať zbrane do susednej krajiny, pretože tam žijú aj Maďari, a je možné, že tieto zbrane môžu použiť prípadne aj proti nim," dodal.
V danej situácii podľa Orbána je pre Maďarsko zárukou bezpečnosti jedine členstvo v NATO, nech sa konflikt vyvinie akýmkoľvek smerom.
Maďarský ministerský predseda opakovane potvrdil, že jeho krajina podporí všetky sankcie, ktoré členské krajiny Európskej únie voči Rusku prijmú. Zdôraznil však, že zo sankcií treba vynechať projekt rozšírenia atómovej elektrárne v meste Paksi, pretože na to doplatia Maďari.
"Kým budem premiérom, sankcie neohrozia bezpečnosť dodávok energií, maďarsko-ruské vzťahy a ani znižovanie režijných nákladov maďarských domácností," zdôraznil Orbán.
Oznámenie ruského prezidenta Vladimira Putina o uvedení ruských jadrových síl do stavu vysokej pohotovosti je neprijateľnou eskaláciou krízy. Uviedla to v nedeľu veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová.
"Znamená to, že prezident Putin pokračuje v eskalácii tejto vojny spôsobom, ktorý je absolútne neprijateľný," povedala americká diplomatka pre televíziu CBS News. Putinov krok, ktorý šéf Kremľa odôvodnil "agresívnymi vyhláseniami" krajín NATO, zvýšil obavy Západu, že ruské sily by počas konfliktu s Ukrajinou mohli použiť jadrové zbrane, uviedla stanica Sky News.
Nariadenie Putina uľahčí odpálenie nukleárnych zbraní, píše stanica BBC News, dodáva však, že podľa jej bezpečnostného korešpondenta Gordona Coreru ide o spôsob, akým Rusko varuje NATO, nie signál úmyslu takéto zbrane použiť. Naznačovať to má aj "veľmi verejné" oznámenie tohto rozhodnutia.
Ruský líder už pri začiatku invázie na Ukrajinu nepriamo varoval, že je pripravený použiť jadrové zbrane – minulý týždeň vyhlásil, že ak sa niekto pokúsi zasiahnuť do konania Ruska, pocíti následky, "aké vo svojich dejinách nikdy nezažil", pripomenul Corera.
Vo svojom príspevku priblížil, že Rusko má najväčšie zásoby jadrových zbraní na svete, vie však, že Severoatlantická aliancia ich má dostatok na to, aby v prípade ich použitia Rusko zničila.
Cieľom Putina je tak pravdepodobne snaha odradiť NATO od podpory Ukrajiny podnietením obáv, ako ďaleko je ochotný zájsť, a vytvorením neistoty okolo toho, akú podporu Ukrajine už bude považovať za prílišnú, dodáva Corera.
Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) dúfa, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi ani len nenapadne použiť jadrové zbrane. "Ani len nad tým reálne neuvažujme, lebo to by znamenalo svetový konflikt," vyhlásil po nedeľnom rokovaní vlády v reakcii na nariadenie o uvedení ruských jadrových síl do vysokej pohotovosti.
"Takýto krok nie je prekvapením, pretože sa Rusko opakovane vyhrážalo svojim jadrovým potenciálom. Iba šialenec však môže uvažovať nad jadrovými zbraňami," vyhlásil Naď. Deklaruje, že Slovensko i jeho spojenci rátajú so všetkými alternatívami a situáciu monitoruje NATO i Európska únia.
Ruský prezident Vladimir Putin nariadil v nedeľu armáde, aby uviedla tzv. odstrašujúce, teda jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti. Západné krajiny obvinil z "nepriateľských" krokov voči svojej krajine.
