Slovenská europoslankyňa za Smer-SD Monika Beňová odmieta akýkoľvek náznak spolupráce s europoslancom Milanom Uhríkom a jeho neparlamentnou stranou Republika. V prípade takýchto náznakov avizuje odchod zo Smeru-SD.
Zároveň podporila Ukrajinu a nesúhlasí s tým, že ide o konflikt USA a Ruskej federácie. Jej stranícky šéf Robert Fico opakovane hovorí, že Ukrajina sa stala obeťou mocenského konfliktu medzi USA a Ruskom.
"Som úplne zásadne proti akýmkoľvek čo len náznakom o spolupráci či o nevýlučení spolupráce s Milanom Uhríkom a so 'stranou' Republika. Je to pre mňa osobne 'no go'. Verím, že aj pre Smer a jeho členov. Ak nie, ja zo strany odídem. Náznaky akejkoľvek 'spolupráce' sú pre mňa osobne neakceptovateľné. V žiadnej podobe," vyhlásila Beňová na sociálnej sieti.
Ako vníma konflikt na Ukrajine
Doplnila tiež, že v súvislosti s aktuálnym vojenským konfliktom podporuje našich východných susedov. "Nie je to konflikt USA a Ruskej federácie. Je to útok na Ukrajinu zo strany Putina a jeho blízkych spolupracovníkov. Som si istá, že väčšina Rusov to tak rovnako vníma," napísala.
Smer dosiaľ otvorene nevylúčil spoluprácu s Republikou. Podobný názor mali strany napríklad na dohodu o obrannej spolupráci s USA. Predstavitelia Smeru vystúpili na proteste pred budovou parlamentu, keď o dohode rokovali poslanci. Protest organizovala Republika. Fico vtedy uviedol, že opozícia by mala byť jednotná.
Čo tomu predchádzalo
Osem slovenských europoslancov v stredu v otvorenom liste vyzvalo predsedov Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) a Strany európskych socialistov (PES), aby zo svojich radov vylúčili slovenskú opozičnú politickú stranu Smer-SD.
"Strana Smer-SD je dnes stranou, ktorá sa spreneverila nielen hodnotám sociálnej demokracie, ale aj ľudským právam a demokracii," napísali v otvorenom liste slovenskí europoslanci.
"Vojenský konflikt na Ukrajine nie je konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, je to konflikt medzi Spojenými štátmi a Ruskom," povedal minulý týždeň predseda strany Smer-SD Robert Fico, ktorý podľa iniciátorov listu stále pomáha šíriť kremeľskú propagandu.
Europoslanci v otvorenom liste vyzvali partnerov zo socialistickej frakcie v Európskom parlamente, aby prehodnotili zotrvanie strany Smer-SD vo svojich radoch.
Otvorený list inicioval europoslanec Vladimír Bilčík a podpísali ho Ivan Štefanec, Peter Pollák, Miriam Lexmann, Martin Hojsík, Michal Šimečka, Michal Wiezik a Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Väčšina obyvateľov je podľa prieskumu spokojná s doterajšou oficiálnou reakciou Slovenska na vojnu na Ukrajine.
Až 78,2 percenta respondentov schvaľuje oficiálnu reakciu Slovenska, ktorá odsúdila útok vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu. Plne ju schvaľuje 42 percent respondentov, 22,4 percenta ju schvaľuje s menšími výhradami, s väčšími výhradami ju schvaľuje 13,8 percenta a neschvaľuje ju 21,8 percenta respondentov.
Najviac podporovanou reakciou Slovenska na útok vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu je vyslanie humanitárnej pomoci, ktorú podporuje 77,8 percenta respondentov. Prijatie utečencov z oblasti vojnového konfliktu podporuje 74,6 percenta účastníkov prieskumu.
Respondenti viac podporujú, ako nepodporujú zákaz šírenia ruskej propagandy o vojne na Ukrajine, zavedenie tvrdých sankcií proti Rusku a tesne aj obmedzenie vydávania víz a prítomnosti ruských občanov na Slovensku.
Naopak, menšiu podporu má dodávka zbraní a vojenskej techniky ukrajinskej armáde, prerušenie diplomatických stykov s Ruskom a odmietnutie účasti ruských športovcov na vrcholných podujatiach. Odpovede respondentov sa výrazne líšia podľa toho, ako sa stavajú k členstvu Slovenska v NATO.
Vyplýva to z on-line prieskumu na vzorke 1000 respondentov, ktorý sa uskutočnil od 25. februára do 1. marca. Autormi projektu „Ako sa máte Slovensko?“, v rámci ktorého bol prieskum realizovaný, sú Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV), Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, prieskumná agentúra MNFORCE a komunikačná agentúra Seesame.
1. veterné čerpadlo na vodu vymyslel v roku 2004. Dnes je jeho čerpadlo známe v Afrike, Mongolsku aj Indii. Pomáha všade tam kde je potreba vodu a kde nie je dostupná elektrická energia.
Pán Pavol Floriš je vynálezca. Skonštruoval unikátne čerpadlo, ktoré vie čerpať vodu až zo 100 metrovej hĺbky a to úplne bez elektriny, len za pomoci vetra. O jeho čerpadlo prejavili záujem nielen v Čechách a na Slovensku, ale napríklad aj v Mongolsku, Indii alebo v Ghane. Všade tam, kde nie je dostatok vody a nie je nablízku elektrina. Pán Floriš žije pracuje a inovuje v malom českom mestečku Kamenica nad Lipou. Je, ale Slovák a trochu Trenčan. Narodil sa totiž v dedine Opatová nad Váhom, v čase keď ešte nebola časťou mesta Trenčín.
https://vimeo.com/683928533
Pavol Floriš, autor veterného čerpadla: „Mladosť som strávil hodne u otcových rodičov v Tuchyni u Lednického Rovného. Mám krásne spomienky na Váh, kde sme sa chodili kúpať, a kde sme hodne chytali raky pod kameňmi. To bolo naše, to bolo paráda. No a stále myslím, že som Opatovčan.”
Pán Floriš sa vyučil za zlievača na učilišti v Dubnici nad Váhom. Po vyučení nastúpil na vojnu do Čiech, kde ostal pracovať a založil si rodinu. Pracoval na družstve ako vodič poľnohospodárskych strojov. Neskôr sa pustil do vlastného podnikania a začal sa živiť ich predajom. Malé poľnohospodárske stroje skúšal aj vyrábať. Konkurencia však bola veľká a pán Floriš sa musel poohliadnuť po niečom inom.
Pavol Floriš, autor veterného čerpadla: „Dostal som od pravnuka pána Kunca, ktorý vyrábal kedysi u nás veterné čerpadlá nejaké dielce. To bola asi tá doba, ten začiatok, že ma nejakým spôsobom začala viac a viac zaujímať konštrukcia veterných čerpadiel.”
Pánovi Florišovi pomohla aj nešťastná náhoda. Mal úraz, pri ktorom mu prasklo púzdro bedrového kĺbu a ostal niekoľko týždňov ležať. Nudil sa, a tak v posteli na dienku začal kresliť a navrhol svoje unikátne veterné čerpadlo. To prvé vzniklo v roku 2004.
Pavol Floriš, autor veterného čerpadla: „Vrtuľa, ktorú som vytvoril a skonštruoval je nepretáčavá. Jediná na svete. To znamená, že tá vrtuľa zhruba nad sedem-osem metrov rýchlosti vetra za sekundu sa vlastnou konštrukciou brzdí. To je ten unikát.”
Veterné čerpadlo pána Floriša vie spoľahlivo čerpať vodu v silnejšom vetre, ale postačí mu aj jemný vánok o rýchlosti 2 metre za sekundu. Má jednoduchú spoľahlivú konštrukciu a vie priniesť vodu aj do odľahlých suchých miest, kde nie je elektrina. Preto o toto čerpadlo prejavili záujem aj krajiny, kde je voda veľmi vzácnou komoditou.
Pavol Floriš, autor veterného čerpadla: „Začneme Afrikou od Kapského Mesta až po Tunis. Mám pár čerpadiel aj po tých štátoch Ghana, Zambia, Africká republika alebo ten Tunis. Tam mám tiež nejaké čerpadlá a v Ázii je to Mongolsko a India.”
Za svoje čerpadlo dostal pán Floriš dokonca niekoľko ocenení od indického premiéra, univerzity v Sagare a získal aj cenu za ekologickú inováciu Energy Globe v Českej republike. Pán Floriš stále pokračuje v inovácii svojho čerpadla a rozširuje ho o ďalšie funkcie.
Pavol Floriš, autor veterného čerpadla: „Pavol Floriš: Pracovný valec už má teraz tri funkčnosti jednak slúži na čerpanie vody na okysličovanie vody v rybníkoch a potom sa na to pripravuje ešte tlačné veterné čerpadlo, kde vytlačí vodu do výšky až štyridsať metrov.”
Pán Floriš pracuje aj na ďalších inováciách, ale tie nám už prezradiť nechcel.
Pavol Floriš, autor veterného čerpadla: „Je to pre mňa už taký ako skôr doping, že som dokázal urobiť niečo také, aby to tým ľuďom dobre slúžilo.”
Pán Floriš prenechal výrobu svojho čerpadla iným, aby sa mohol naplno venovať už len inovácii a poradenstvu. Drží sa totiž svojho motta.
Pavol Floriš, autor veterného čerpadla: „Žiadny výrobok nie je taký dokonalý, aby nemohol byť zdokonalovaný.”
23:28 Ukrajina: Starosta Chersonu naznačil, že mesto ovládli ruskí vojaci
Starosta ukrajinského mesta Cherson Ihor Kolychajev v stredu naznačil, že toto mesto nachádzajúce sa na juhu krajiny ovládli ruskí vojaci, informovali televízia BBC a agentúra Reuters.
Kolychajev uviedol v príspevku na sociálnej sieti Facebook, že na zasadnutí mestskej rady "boli dnes ozbrojení návštevníci" a že ruským vojakom povedal, že v Chersone sa nenachádza ukrajinská armáda. "Sú tu iba civilisti a ľudia, ktorí tu chcú žiť!", stojí v príspevku starostu mesta.
Ten zároveň uviedol, že ruské jednotky nariadili zákaz vychádzania od 20:00 h večer do 6:00 h ráno. Podľa Kolychajeva budú do mesta tiež vpustené vozidlá naložené jedlom, liekmi a inými zásobami.
"Zatiaľ je takto. Veje nad nami ukrajinská vlajka a aby to tak bolo aj naďalej, tieto požiadavky musia byť splnené. V tejto chvíli nemám viac, čo ponúknuť," cituje Kolychajeva BBC, ktorá uviedla, že vyhlásenie starostu nedokázala nezávisle overiť.
Ruské ministerstvo obrany v stredu ráno informovalo, že ruské ozbrojené sily prevzali plnú kontrolu nad Chersonom. Ukrajinská vláda však počas dňa popierala správy, že mesto padlo do rúk ruských ozbrojených zložiek. Ak by sa ruskej armáde skutočne podarilo prevziať kontrolu nad Chersonom, išlo by o prvé veľké mesto, ktoré od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu ovládla, píše agentúra Reuters.
22:47 Ukrajina: Silný výbuch blízko vlakovej stanice v Kyjeve nespôsobil priamy úder
Silný výbuch blízko vlakovej stanice v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev nebol spôsobený priamym úderom, informovala v stredu večer britská televízia Sky News.
Televízia uviedla, že o silnom výbuchu pôvodne informovala v správe o 19.01 h a nahlásil ho poradca ukrajinského ministerstva vnútra. Povedal, že explózia pravdepodobne prerušila centrálne zásobovanie teplom niektorých častí ukrajinskej metropoly.
Tento poradca teraz oznámil, že príčinou explózie nebol priamy útok, ale spôsobili ho trosky zostrelenej ruskej strely s plochou dráhou letu.
Aj tlačová agentúra AP predtým zverejnila správu, že ukrajinskí predstavitelia hlásili silný výbuch v Kyjeve, medzi Južnou železničnou stanicou a hotelom Ibis, čo je oblasť blízko ukrajinského ministerstva obrany. Úrad prezidenta vtedy uviedol, že išlo o raketový útok.
22:07 Blinken: Toto nie vojna Rusov, ale Putinova vojna
"Toto je vojna prezidenta Putina, nie vojna ruského národa. Chcel by som odkázať Rusom, ak sú vôbec schopní sa o tom dopočuť: viem, že mnohí z vás nechcete mať s touto vojnou nič spoločné," cituje ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena BBC.
Blinken ohlásil, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine plánuje 6-dňovú pracovnú cestu do Európy. Pôjde do Bruselu a potom navštívi Poľsko, Moldavsko a pobaltské štáty.
21:08 Ukrajinci hlásiasilný výbuch v Kyjeve
Ukrajinskí predstavitelia hlásili v stredu večer silný výbuch v hlavnom meste Kyjev, medzi Južnou železničnou stanicou a hotelom Ibis, čo je oblasť blízko ukrajinského ministerstva obrany. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Úrad ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pre agentúry Associated Press (AP) v stredu neskoro večer uviedol, že išlo o raketový útok. Predstavitelia doplnili, že zatiaľ nie je jasné, akú škodu útok spôsobil, či sú nejaké obete alebo kde presne raketa dopadla.
20:57 Česká vláda vyhlásila núdzový stav, má pomôcť zvládnuť vlnu utečencov z Ukrajiny
Česká vláda vyhlásila v stredu núdzový stav súvisiaci s vlnou utečencov z Ukrajiny. Informovali o tom české portály ako Novinky.cz a nemecká tlačová agentúra DPA. Núdzový stav začne platiť v piatok 4. marca, oznámil minister vnútra Vít Rakušan po zasadnutí kabinetu. Vláda tak môže prijímať opatrenia bez predchádzajúcich konzultácií v parlamente.
Česko tiež vzhľadom na inváziu Ruska na Ukrajine zvyšuje svoj rozpočet na obranu o približne miliardu českých korún (38,66 milióna eur). Premiér Petr Fiala však zdôraznil, že bezpečnosť krajiny nie je bezprostredne ohrozená.
"Chcem všetkých občanov uistiť, že nemusia mať obavy," povedal Fiala. "Núdzový stav je čisto z technických dôvodov, aby sme boli schopní zvládnuť príliv utečencov. Nijako sa nedotkne českých občanov," dodal.
20:53 Steinmeier nabáda Putina, aby našiel odvahu ukončiť vojnu
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vyhlásil, že vojna na Ukrajine "nemá žiadne opodstatnenie", a naliehavo vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ju ukončil. TASR správu prevzala od agentúry DPA. Steinmeier uviedol, že nikto, dokonca ani Putin, "nemôže pred dejinami ospravedlniť to, čo sa deje na Ukrajine, že státisíce ľudí utekajú, že umierajú nevinní ľudia a že krajina je zničená".
"Preto apelujeme na ruského prezidenta: Ihneď ukončite túto vojnu," povedal nemecký prezident. Napadnúť menšiu susednú krajinu si podľa neho nevyžaduje odvahu. "Ukončiť túto vojnu si však vyžaduje odvahu. A to je to, čo teraz požadujeme," povedal nemecký prezident na bohoslužbe v kostole Frauenkirche v Drážďanoch.
"Ale tiež vieme, že keď sa modlíme tu, v tomto kostole, počúvame koncert za mier, v tú istú hodinu prebiehajú nálety na Charkov, Mariupol a ďalšie ukrajinské mestá. Ľudia na Ukrajine zomierajú," dodal. Luteránsky kostol Frauenkirche v Drážďanoch bol počas druhej svetovej vojny zničený a následne zrekonštruovaný ako symbol mieru.
20:48Macron: Francúzsko nie je a nechce byť vo vojne s Ruskom
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu vyhlásil, že Francúzsko nie je vo vojne s Ruskom. Upozornil však, že mnohé oblasti francúzskeho hospodárstva budú trpieť v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy spravodajskej televízie Sky News.
"Vraciame sa k jednej tragédii v dejinách a musíme odpovedať tým, že prijmeme historické rozhodnutie," povedal prezident v príhovore vo francúzskej televízii.
Francúzsko bude podľa Macrona aj naďalej požadovať prímerie v konflikte. Dodal, že jeho krajina bude takisto "chrániť zvrchovanosť" Ukrajiny. Macron sa podľa svojich slov aj naďalej bude usilovať udržiavať spojenie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
"Ukrajina, EÚ ani NATO nechcú vojnu. Rusko nebolo vyprovokované, Rusko je agresorom," zdôraznil a poukázal na to, že o diplomatické riešenie konfliktu sa snaží už od roku 2017.
Macron pripustil, že vojna bude mať negatívny ekonomický vplyv na Francúzsko i Európu, pretože je veľa priemyselných odvetví závislých od dodávateľov z Ruska. Očakáva preto zdražovanie niektorých produktov a zvyšovanie cien energií. Preto poveril francúzskeho premiéra Jeana Castexa vypracovaním plánu na prípravu na tieto ekonomické dôsledky. V príhovore oznámil aj plánované zvýšenie výdavkov na obranu.
19:15 Prvé čísla o ruských stratách na Ukrajine. Moskva hovorí o stovkách, Ukrajinci o tisíckach
Rusko v stredu vyhlásilo, že od vpádu na Ukrajinu, ktorý sa začal minulý týždeň vo štvrtok, prišlo o život 498 ruských vojakov. Ide o prvé oficiálne vyjadrenie Moskvy v súvislosti s vlastnými stratami. Ukrajina tvrdí, že táto bilancia je omnoho vyššia.
"Pri výkone služby zahynulo už 498 ruských vojakov," uviedol vo vyhlásení odvysielanom štátnou televíznou stanicou hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov, ktorého cituje tlačová agentúra AFP. Dodal, že zranenia utrpelo "1 597 našich druhov". Správy o tom, že Rusko utrpelo omnoho väčšie straty, Konašenkov označil za "centralizované dezinformácie".
Ukrajinský Inštitút pre štúdium vojny (ISW) predtým uviedol, že Rusko masívne bagatelizuje svoje straty a zverejňuje údaje o "nepravdepodobne nízkom" počte vojakov, ktorí boli zabití alebo utrpeli zranenia v tomto konflikte.
Ukrajinské ozbrojené sily, ktoré priebežne zverejňujú aktualizáciu o ruských stratách, tvrdia, že Moskva zaznamenala dosiaľ 5 840 obetí. Kyjev v stredu uviedol, že od začiatku invázie zahynulo 2 000 ukrajinských civilistov.
18:50 Ukrajinský veľvyslanec pri OSN obviňuje Rusko z genocídy
Stály predstaviteľ Ukrajiny pri Organizácii Spojených národov (OSN) Serhij Kyslycia v stredu Rusko obvinil z úsilia spáchať v jeho krajine genocídu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Prichádzajú, aby Ukrajinu pripravili o samotné právo existovať," povedal Kyslycia počas mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. "Je už jasné, že cieľom Ruska nie je len okupácia. Je ním genocída," vyhlásil.
18:45 USA zvažujú zakázať dovoz ruskej ropy do USA
Americký prezident Joe Biden v stredu povedal, že Spojené štáty ešte zvažujú zákaz dovozu ruskej ropy do USA v reakcii na inváziu na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Nič ešte nie je mimo hry," povedal Biden, ktorý reagoval na otázku novinárov, či by ďalšie sankcie Spojených štátov a Západu mohli zasiahnuť ropu.
USA, Európska únia a ďalší spojenci už prijali sankcie, ktoré majú za úlohu oslabiť ruskú menu, bankový sektor, letecké spoločnosti a ďalšie oblasti, pripomína AFP.
Zákaz dovozu ruskej ropy by mohol mať silný vplyv na ceny pohonných hmôt v USA, pripomína stanica CNN. Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová však povedala, že hlavnou prioritou Bieleho domu je minimalizovať vplyv sankcií na domáce obyvateľstvo USA.
18:42 Lavrov: Rusko chce zoznam zbraní, ktoré nemôžu byť nikdy umiestnené na Ukrajine
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyhlásil, že Moskva stále trvá na "demilitarizácii" Ukrajiny a mal by existovať zoznam konkrétnych zbraní, ktoré by nikdy nemali byť umiestnené na ukrajinskom území. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.
"Musia sa stanoviť konkrétne druhy útočných zbraní, ktoré nikdy nebudú umiestnené na Ukrajine a nebudú sa ani vyrábať," povedal Lavrov pre arabskú televíziu al-Džazíra v interview, ktorého text zverejnili na webovej stránke jeho ministerstva.
Lavrov povedal, že Rusko uznáva prezidenta Volodymyra Zelenského ako ukrajinského lídra a privítalo ako "pozitívny krok" tú skutočnosť, že Zelenskyj chce prijať bezpečnostné záruky. "Naši vyjednávači sú pripravení na druhé kolo diskusií s ukrajinskými zástupcami o týchto zárukách," doplnil Lavrov.
18:40 Rusko presunulo rokovania s Ukrajinou na štvrtok, témou má byť aj prímerie
Ruskí predstavitelia v stredu oznámili, že ukrajinskú delegáciu očakávajú na druhom kole mierových rozhovorov vo štvrtok. Témou rokovaní má byť podľa ruských vyjednávačov aj prímerie. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Pôvodne mali byť rokovania v stredu.
Obe strany sa podľa agentúry DPA zhodli, že rokovania sa uskutočnia v bieloruskej Brestskej oblasti, ktorá sa nachádza na juhozápade krajiny pri hraniciach s Ukrajinou a Poľskom. Ukrajinská delegácia je podľa AFP už na ceste na miesto rokovania.
Hlavný ruský vyjednávač Vladimir Medinskij podľa AFP oznámil, že ukrajinská delegácia už opustila Kyjev. "Očakávame, že tu budú vo štvrtok ráno," povedal. Úrad ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského potvrdil, že jeho delegácia je na ceste na miesto rozhovorov.
Prvé kolo rozhovorov sa uskutočnilo v pondelok v Bielorusku neďaleko hraníc s Ukrajinou pri rieke Pripiať. Trvalo päť hodín a neprinieslo nijaké konkrétne výsledky okrem dohody, že mierové rozhovory budú pokračovať.
18:30Valné zhromaždenie OSN žiada Rusko o stiahnutie vojakov z Ukrajiny
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo v stredu rezolúciu, v ktorej žiada, aby Rusko okamžite stiahlo svoje vojenské jednotky z Ukrajiny. Informovali o tom agentúry AFP a AP.
Hlasovalo o návrhu právne nezáväznej rezolúcie počas tretieho dňa mimoriadneho zasadnutia o rusko-ukrajinskom konflikte. Za návrh sa vyslovilo 141 členských štátov, proti ich hlasovalo len päť. Hlasovania sa zdržalo 35 krajín vrátane Číny, píše AFP.
Uznesenie "čo najdôraznejšie odsudzuje" ruskú agresiu voči Ukrajine a požaduje úplne stiahnutie ruských síl zo susednej krajiny. Kritizuje tiež rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina o uvedení ruských jadrových síl do stavu vysokej pohotovosti. Dokument však nie je právne záväzný.
17:55Ukrajinskí civilisti nepustili ruských vojakov do elektrárne
Kolónu ruských vojakov zablokoval dav ukrajinských civilistov. Vojaci smerovali do Enerhodar a tamojšej jadrovej elektrárne. Informovala o česká agentúra ČTK s odkazom na agentúru Unian. Cestu im skrížili obyvatelia mesta a pracovníci elektrárne, povedal jej hovorca Andrij Tuz.
"Vysvetlili sme im [ruským vojakom, pozn. red.], že jadrová elektráreň a mesto sú spoľahlivo chránené. Ľudia ich nepustili do mesta. Vypočuli si to a odišli to nahlásiť svojmu veleniu," povedal starosta mesta Dmytro Orlov.
Záporožská jadrová elektráreň je považovaná za najväčšiu v Európe s celkovým výkonom 6 000 megawattov.
17:30 Kuleba: Na Ukrajinu už prišlo bojovať vyše tisíc cudzincov
Podľa údajov ukrajinských úradov sa do boja proti Rusku doteraz zapojilo viac ako 1 000 cudzincov. V stredu to oznámil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorého citovala agentúra DPA.
"Dobrovoľníci zo 16 krajín z celého sveta už prišli na Ukrajinu pripravení bojovať s ukrajinskými obyvateľmi proti agresorom," uviedol novinárom Kuleba. Prišlo ich už viac ako tisíc. Tieto informácie však podľa DPA nie je možné nezávisle overiť.
Z ktorých štátov dobrovoľníci pochádzajú, Kuleba neuviedol. Zdôraznil, že dodávky zbraní Ukrajine doteraz prisľúbilo 19 krajín. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét o dočasnom bezvízovom režime pre zahraničných dobrovoľníkov, ktorí sa chcú pripojiť k obrane Ukrajiny pred ruskou inváziou. Netýka sa to však občanov Ruska.
17:20 Korčok: Slovensko neochvejne stojí pri Ukrajine
Slovensko neochvejne stojí pri Ukrajine, ubezpečil šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) veľvyslanca Ukrajiny na Slovensku Jurija Mušku. Počas stredajšieho stretnutia zároveň minister opätovne odsúdil ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine ako hrubé porušenie medzinárodného práva. Minister tiež veľvyslanca informoval o balíkoch pomoci i ďalších krokoch. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
"Ukrajina potrebuje všestrannú politickú podporu vrátane európskej perspektívy i finančnú a humanitárnu pomoc medzinárodného spoločenstva. Slovensko svojimi činmi opakovane dokázalo, že stojí pri Ukrajine," podčiarkol Korčok.
Okrem odsúdenia ruskej vojenskej agresie zdôraznil, že Ruská federácia musí predovšetkým okamžite ukončiť svoje vojenské aktivity na Ukrajine a plne rešpektovať jej územnú celistvosť. Aktuálna situácia je podľa neho bezprecedentná aj z pohľadu bezpečnostného poriadku na európskom kontinente. Minister veľvyslanca informoval aj o balíkoch pomoci pre Ukrajinu, ktoré schválila vláda SR, ako aj o ďalších plánovaných krokoch pre efektívne poskytovanie pomoci. Ubezpečil, že Slovensko bude Ukrajine naďalej všemožne pomáhať.
17:12 EÚ uvalila sankcie na 22 bieloruských dôstojníkov
Európska únia v stredu uvalila sankcie na 22 vysokopostavených bieloruských vojenských dôstojníkov za úlohu Minska pri napomáhaní Rusku pri invázii na Ukrajinu. Na "čiernom zozname" EÚ sa ocitlo šesť generálov a 16 plukovníkov. TASR o tom informovala na základe správ od agentúr AFP a DPA.
"Bielorusko sa zúčastňuje na nevyprovokovanej ruskej invázii proti Ukrajine tým, že umožňuje vojenskú agresiu zo svojho územia," uvádza sa v oficiálnom sankčnom dokumente. Osobám na čiernom zozname je zakázané cestovanie do štátov EÚ a majú zmrazené aktíva.
Európska únia zároveň vyzvala Bielorusko, aby dodržiavalo medzinárodné záväzky a prestalo sa zapájať do agresie voči svojmu južnému susedovi. "Rusko svojimi protiprávnymi vojenskými akciami hrubo porušuje medzinárodné právo a zásady Charty OSN a oslabuje európsku a celosvetovú bezpečnosť a stabilitu. Európska rada takisto dôrazne odsúdila, že sa do tejto agresie voči Ukrajine zapojilo aj Bielorusko, a vyzvala ho, aby sa zdržalo takéhoto konania," píše sa ďalej v oficiálnom texte.
16:25 Poľský nemocničný vlak privezie ďalších zranených
Poľsko vyšle v najbližších dňoch nemocničný vlak na ďalšie jazdy, aby dopravil z Ukrajiny deti a tehotné ženy. V stredu to oznámil námestník poľského ministra zdravotníctva Waldemar Kraska, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra PAP.
Kraska na tlačovej konferencii vo Varšave povedal, že hlavným účelom organizovania nemocničného vlaku je pomôcť zraneným na Ukrajine a priviezť ich do Poľska na poskytnutie lekárskej starostlivosti. Avšak pri prvej jazde dopraví z Ukrajiny aj matky s deťmi, dodal Kraska.
"V najbližších dňoch plánujeme aj ďalšie jazdy tohto vlaku. Budeme sa pri nich zameriavať prevažne na deti a tehotné ženy," pokračoval minister. Dodal, že v pohraničnej oblasti sa nachádza mnoho zraniteľných ľudí a ministerstvo zdravotníctva chce, aby "k hranici docestovali špeciálnymi vlakmi, my sa o nich postaráme".
"Pre občanov, ktorí prekročia našu hranicu, máme pripravený systém nemocníc a zdravotnej starostlivosti," spresnil Niedzielski. Doplnil, že v Poľku môže poskytnúť liečbu ukrajinským občanom približne 120 nemocníc, čo predstavuje celkovo 7 000 lôžok.
16:15 Ukrajina žiada ruské matky, aby si prišli po zajatých vojakov
Ukrajina v stredu vyzvala znepokojené matky ruských vojakov zajatých na bojisku, aby si prišli vyzdvihnúť svojich synov. Podľa agentúry AFP je tento krok zjavnou snahou skomplikovať situáciu Moskve.
"Bolo prijaté rozhodnutie odovzdať zajatých ruských vojakov ich matkám, ak si ich prídu vyzdvihnúť na Ukrajinu, do Kyjeva," uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany vo vyhlásení. Týždeň po ruskej invázii na Ukrajinu Kyjev tvrdí, že doteraz zajal desiatky ruských vojakov, pričom na internete kolujú videá zmätených a odzbrojených mladých mužov v uniformách.
Kyjev sa snažil oslabiť podporu ruskej verejnosti v súvislosti s inváziou zriadením telefonickej linky pre ruských rodičov, aby zistili, či sú ich synovia mŕtvi alebo zajatí, pripomína AFP. Ukrajinské ministerstvo obrany zverejnilo telefónne čísla a e-mailovú adresu na poskytovanie informácií o zajatých Rusoch. Matky následne pozvú do Kyjeva, aby si vyzdvihli svojich nezvestných synov.
15:42 Nemecko je pripravené na to, že Rusko zastaví dodávky plynu
Nemecko je pripravené na situáciu, ak by Rusko zastavilo export plynu do krajiny. Berlín pracuje na novom energetickom pláne, aby ukončil túto závislosť. Spolkový minister hospodárstva Robert Habeck povedal v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk, že Nemecko je pripravené posilniť strategické rezervy, ak Rusko preruší dodávky plynu. "Sme na to pripravení. Môžem ubezpečiť, že počas tejto zimy a leta nič nehrozí. Pre budúcu zimu prijmeme nové opatrenia," uviedol Habeck.
15:18 Stránka portálu Hlavné správy je oficiálne zablokovaná.
Na sociálnej sieti redakcia už ráno informovala, že Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) pravdepodobne vydá príkaz na ich vypnutie.
Na zablokovanie Hlavných správ upozornil na sociálnej sieti minister obrany Jaroslav Naď. Ten v rozhovore z utorka 1. marca informoval, že podnikajú kroky voči „tým alternatívnym médiám, ktoré presadzujú záujem iných mocností“.
VIDEO: Ruské jednotky v meste Balakleja v Charkovskej oblasti
14:21 EÚ zakázala na svojom území prokremeľské médiá RT a Sputnik
Európska únia prijala sankcie proti Rusku v oblasti dezinformácií a manipulácií s informáciami. Členské krajiny eurobloku sa s platnosťou od stredy rozhodli zablokovať na území celej EÚ prístup k štátom vlastneným dezinformačným médiám – televízii RT (predtým Russia Today) a agentúre Sputnik. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR na základe informácií zverejnených na stránke Európskej komisie.
"Nedovolíme, aby podporovatelia Kremľa vylievali svoje jedovaté lži ospravedlňujúce Putinovu vojnu a aby rozdeľovali našu Úniu," konštatovala šéfka EK Ursula von der Leyenová.
Šéf diplomacie EÚ v tejto súvislosti uviedol, že Únia robí dôležitý krok a "zatvára kohútik ruským štátom kontrolovaným médiám".
VIDEO: Po raketovom útoku na budovu polície v Charkove, ktorý zničil aj budovy univerzity
14:15 V stredu bude druhé kolo mierových rokovaní, tvrdí zdroj od Zelenského
Druhé kolo mierových rokovaní medzi ukrajinskými a ruskými delegáciami by sa malo uskutočniť v priebehu stredy, povedal pre stanicu CNN nemenovaný poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
"Teraz je to oficiálne. Druhé kolo rozhovorov medzi Ukrajinou a okupantom (Ruskom) sa uskutoční dnes," uviedol v stredu prezidentský poradca s tým, že rokovať budú tie isté delegácie ako v prvom kole.
Ruská agentúra RIA Novosti predtým informovala, že druhé kolo rokovaní sa opäť odohrá v Bielorusku neďaleko poľských hraníc. Prvé kolo sa uskutočnilo v Bielorusku neďaleko hraníc s Ukrajinou pri rieke Pripiať – trvalo päť hodín a neprinieslo nijaké konkrétne výsledky okrem dohody, že mierové rozhovory budú pokračovať.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu zdôraznil, že Moskva trvá na požiadavkách, ktoré sformuloval ruský prezident Vladimir Putin. Kremeľ žiada, aby Kyjev uznal Luhanskú i Doneckú ľudovú republiku a suverenitu Ruska nad Krymským polostrovom a aby sa uskutočnila "demilitarizácia" Ukrajiny.
Ukrajinský prezident Zelenskyj v utorok povedal, že Rusko musí zastaviť bombardovanie ukrajinských miest, skôr než sa začnú zmysluplné rokovania o prímerí.
13:56 EÚ odstrihla viacero ruských bánk od systému SWIFT. Sberbank a Gazprombank ušetrila
Členské krajiny EÚ v stredu súhlasili s vylúčením kľúčových ruských bánk zo systému SWIFT, ktorý je dominantným svetovým systémom finančných správ. Európska komisia zdôraznila, že toto opatrenie rýchlo a efektívne zabráni sankcionovaným bankám vykonávať svoje finančné transakcie po celom svete. Rozhodnutie EÚ bolo úzko koordinované s jej medzinárodnými partnermi, ako sú Spojené štáty a Británia.
Zoznam dotknutých bánk bol zverejnený v Úradnom vestníku EÚ. Patria tam napríklad VTB – druhá najväčšia banka v Rusku –, Bank Rossija, Otkrytije, Novikombank, Promsviazbank, Sovkombank a VEB.RF.
EÚ však neodpojila od systému SWIFT banky Sberbank a Gazprombank, ktoré sú hlavnými sprostredkovateľmi platieb za energiu v EÚ. Členské krajiny eurobloku vyjadrili obavy, že sankcionovanie týchto dvoch finančných inštitúcií povedie k nárastu cien energií v Európe. Účinnosť sankcií nadobudne platnosť do desiatich dní.
13:26 Zatiaľ máme dostatok síl a prostriedkov na monitorovanie hranice
Slovensko má zatiaľ k dispozícii dostatok síl a prostriedkov na monitorovanie hranice s Ukrajinou. Pomáha aj 50 policajtov z Česka, podporu ponúkli aj ďalšie krajiny. Pomoc z agentúry Frontex je v procese. Po stredajšom rokovaní vlády o tom informoval minister vnútra Roman Mikulec.
Deklaroval, že všetkých občanov tretích krajín z Ukrajiny kontrolujú. Pre občanov napríklad z Maroka alebo Indie sa riešia repatriačné lety. Slovensko spolupracuje s ich ambasádami. Odmieta, že by bol na slovenskej hranici chaos. Nelegálne prekročenie tzv. zelenej hranice s Ukrajinou zatiaľ nezaznamenali.
V súvislosti so zvýšeným záujmom o pasy minister vyzval ľudí, aby nepodliehali panike. "SR zatiaľ nič také nehrozí, aby museli mať do dvoch dní pasy. Nápor je zbytočný, sme na kapacitách toho, čo vieme vyprodukovať," povedal.
12:43 Pápež poďakoval Poliakom za pomoc ukrajinským obyvateľom
Pápež František v stredu počas generálnej audiencie vo Vatikáne poďakoval poľským obyvateľom za ich štedrosť voči ľuďom utekajúcim pred vojnou na Ukrajine.
"Boli ste prví, ktorí podporili Ukrajinu otvorením svojich hraníc, sŕdc a dverí svojich domovov pre Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou," povedal v príhovore pápež.
František dodal, že poľský ľud veľkodušne ponúka utečencom "všetko, čo potrebujú na dôstojný život, napriek dráme tohto okamihu," a udelil mu svoje požehnanie.
Počas audiencie František pri zmienke o ruskej invázii na Ukrajinu pripomenul, že dnešnú Popolcovú stredu vyhlásil za medzinárodný deň pôstu a modlitieb za mier.
12:31 OSN: Z Ukrajiny ušlo pred vojnou už takmer 863-tisíc ľudí
Z Ukrajiny utieklo pred ruskou inváziou už takmer 836-tisíc ľudí, oznámil v stredu Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. Viac ako polovica z nich prišla do Poľska.
Podľa podrobnejších údajov OSN zverejnených ešte v utorok takmer 90-tisíc utečencov prišlo do Maďarska, vyše 65-tisíc do Moldavska, približne 54-tisíc na Slovensko a takmer 39-tisíc do Rumunska, informovala televízia Sky News.
12:27 Mnohí ruskí vojaci sú prekvapení. Povedali im, že Ukrajinci ich budú vítať
V mnohých mestách a obciach Ukrajiny vidieť podľa hovorcu Ozbrojených síl (OS) SR Štefana Zemanoviča silný pasívny odpor domáceho obyvateľstva, ktorý spôsobuje ruským vojakom vážne problémy pri postupe do vnútrozemia. Mnohí ruskí vojaci sú prekvapení a vystrašení, pretože od svojho velenia dostali informácie, že Ukrajinci ich budú vítať a že pôjde o mierovú, a nie bojovú operáciu.
"Ukrajinské jednotky ukoristili veľké množstvo ruskej vojenskej techniky, mnohokrát opustenej bez boja alebo viditeľnejšieho poškodenia. Časť z nej po minimálnej oprave a vyčistení uvádzajú do služby v rámci svojich vojsk. Uvedené svedčí o tom, že časť ruských vojsk podieľajúcich sa na agresii v dôsledku utrpených strát a ukrajinského celonárodného odporu trpí nízkou bojovou morálkou," skonštatovali OS SR.
12:04 Rusko sa napokon rozhodlo neposlať svoje lode cez turecké vody
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v utorok informoval, že Rusko na základe požiadavky Turecka zrušilo svoju žiadosť poslať štyri bojové lode cez turecké vody do Čierneho mora. Informuje o tom v stredu agentúra Reuters.
Čavušoglu pre tureckú televíziu Habertürk povedal, že Ankara požiadalo Rusko, aby nevyslalo vojenské lode ešte predtým, než v nedeľu označila ruskú operáciu na Ukrajine za "vojnu". To jej v pondelok umožnilo uzavrieť prieplavy Bospor a Dardanely pre bojové lode podľa Konvencie z Montreux.
"Rusko informovalo, že ich štyri lode prejdú prielivmi 27. a 28. februára," povedal Čavušoglu a dodal, že Moskva následne rešpektovala požiadavku Ankary, aby tieto lode tureckými vodami nepreplávali.
"Toto rozhodnutie by nemalo nikoho uraziť, pretože Konvencia z Montreaux platí včera, dnes aj zajtra, takže ho budeme implementovať," informoval turecký minister zahraničných vecí.
Čavušoglu zopakoval, že Turecko sa nepridá k sankciám západných krajín proti Rusku.
11:40 Korčok: Ambasádu v Kyjeve sme evakuovali
Slovenskú ambasádu v ukrajinskej metropole Kyjev evakuovali, diplomatický konvoj už smeruje na Slovensko. Uviedol to minister zahraničných vecí Ivan Korčok pred stredajším rokovaním vlády.
Korčok spresnil, že rozhodnutie o evakuácii zastupiteľského úradu v Kyjeve prišlo po zhodnotení situácie so slovenskými bezpečnostnými zložkami, čakalo sa len na vhodnú bezpečnostnú situáciu. Diplomatický konvoj má tvoriť desať áut a 26 osôb. "Momentálne najkratšou cestou smerujú na Slovensko," uviedol s tým, že sú v ňom aj cudzí štátni príslušníci, novinári z Británie, Nemecka, ale aj občania Ukrajiny a deti.
Rezort podľa jeho slov ďalej situáciu na Ukrajine sleduje, no ostáva neprehľadná. Nechcel špekulovať, či ruské vojská úplne obkľúčia Kyjev a znemožnia odchod civilistov z mesta.
11:35 Kremeľ: Rusko je pripravené pokračovať v rokovaniach s Ukrajinou
Kremeľ v stredu oznámil, že ruská delegácia je pripravená pokračovať v mierových rokovaniach s Ukrajinou. Rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom by sa mali podľa očakávaní začať v stredu večer. Informovala o tom agentúra AFP.
"Naša delegácia bude pripravená pokračovať v rozhovoroch," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že ruská delegácia očakáva, že vzájomné rozhovory sa obnovia už v stredu večer.
Peskov nespresnil, kde by mali rokovania prebiehať. Konštatoval však, že poradca prezidenta Vladimira Putina Vladimir Medinskij zostáva hlavným ruským vyjednávačom.
Prvé kolo rokovaní zameraných na ukončenie ozbrojeného konfliktu sa uskutočnilo v pondelok v Bielorusku neďaleko hraníc s Ukrajinou pri rieke Pripiať, avšak neprinieslo konkrétne výsledky.
Peskov zdôraznil, že Moskva trvá na požiadavkách, ktoré sformuloval ruský prezident Vladimir Putin. Ako pripomína agentúra DPA, Kremeľ žiada, aby Kyjev uznal Luhanskú a Doneckú ľudovú republiku a suverenitu Ruska nad polostrovom Krym a uskutočnila sa "demilitarizácia" Ukrajiny.
11:30 Szijjártó sa vyjadril k ruskému vyznamenaniu, ktoré dostal od Lavrova
Rad priateľstva, ktoré udelil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vlani v decembri šéfovi maďarskej diplomacie Péterovi Szijjártóovi, podľa slov maďarského ministra "nemá význam". Szijjártó to povedal v stredu v Budapešti v reakcii na otázku komerčnej televízie ATV, či toto vyznamenanie pre ruskú agresiu voči Ukrajine nemieni vrátiť.
"Toto vyznamenanie v danej situácii nemá žiadny význam – rovnako, ako nemá význam ani skutočnosť, že Ferenc Gyurcsány prijal ruského prezidenta Vladimira Putina ako priateľa vo svojom domove," povedal Szijjártó. Expremiér a predseda Demokratickej koalície (DK) Gyurcsány s manželkou Klárou Dobrevovou, ktorá je v súčasnosti podpredsedníčkou Európskeho parlamentu, prijali Putina vo svojej budínskej vile 1. marca 2006.
11:26 Ruské bombardovanie sa pravdepodobne ešte zintenzívni, vraví britský minister obrany
Bombardovanie ukrajinských miest ruským letectvom sa pravdepodobne ešte zvýši, čím bude Putinova invázia na Ukrajinu ešte brutálnejšia. V rozhovore pre spravodajskú televíziu Sky News to v stredu uviedol britský minister obrany Ben Wallace.
"Vidíme zmenu v ruskej taktike. Rusi si uvedomili, že bojovať s Ukrajincami ich bude stáť veľmi veľa. Rusi už utrpeli výrazné straty, ktoré sú omnoho vyššie, než pôvodne plánovali. Preto si myslím, že (Rusi) menia taktiku a bombardujú v noci. Nesnažia sa prenikať do miest, ale namiesto toho zrejme používajú kazetovú muníciu... Myslím si, že budeme svedkami brutality, ktorá bude ešte intenzívnejšia," povedal Wallace. Britský minister obrany si myslí, že väčšia brutalita bude dôsledkom toho, že sa Rusi na začiatku invázie prepočítali.
Ben Wallace. Foto: TASR/AP
"Ruská taktika bola zlá, nemali to premyslené. Boli presvedčení, že mnoho miest obsadia v priebehu niekoľkých hodín. Keďže invázia trvá už dlhšie, logistická podpora (ruskej) armády je na tom horšie. Keď dáte vojakom stravu na dva dni a operácie zrazu trvajú šesť dní, zrazu máte problém. Rusov zároveň prekvapila sila Ukrajincov a ich tvrdý odpor," uviedol minister.
11:20 Vláda pozastavila dohodu s Ruskom o bezvízových cestách diplomatov
Dohoda medzi vládou SR a vládou Ruskej federácie o bezvízových cestách držiteľov diplomatických pasov alebo služobných pasov sa dočasne pozastaví. Rozhodla o tom vláda na stredajšom rokovaní.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok má o dočasnom pozastavení vykonávania tejto dohody informovať Rusko diplomatickou cestou.
11:15 Eurokomisia aktivuje smernicu EÚ o dočasnej ochrane pre ukrajinských utečencov
Európska komisia (EK) v stredu navrhla aktivovať smernicu EÚ o dočasnej ochrane pre migrantov z Ukrajiny. Informuje o tom spravodajca TASR na základe informácií zverejnených na stránke EK.
Podľa návrhu bude osobám, ktoré utekajú pred vojnou, najmenej na rok poskytnutá dočasná ochrana v krajinách EÚ, čo znamená, že dostanú povolenie na pobyt a budú mať prístup k vzdelaniu, na trh práce a k poskytovaniu lekárskej starostlivosti.
EK zároveň predložila operačné usmernenia, ktorých cieľom je pomôcť príslušníkom pohraničnej stráže členských štátov efektívne riadiť príchody utečencov z Ukrajiny pri zachovaní vysokej úrovne bezpečnosti. Usmernenia členským štátom odporúčajú, aby na hraničných priechodoch zriadili špeciálne pruhy pre vozidlá s humanitárnou pomocou.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla, že "všetci tí, ktorí utekajú pred Putinovými bombami, sú v Európe vítaní". Zdôraznila, že EÚ poskytne ochranu tým, ktorí hľadajú úkryt a pomôže tým, ktorí hľadajú bezpečnú cestu domov.
Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP
11:07 Slovensko daruje Ukrajine motorovú naftu a letecké palivo
Slovenská republika daruje Ukrajine 10 miliónov litrov motorovej nafty a 2,4 milióna litrov leteckého paliva. Odsúhlasila to v stredu vláda na návrh ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS).
11:06 Kremeľ: Rusko je pripravené pokračovať v rokovaniach s Ukrajinou
Kremeľ v stredu oznámil, že ruská delegácia je pripravená pokračovať v mierových rokovaniach s Ukrajinou. Rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom by sa mali podľa očakávaní začať v stredu večer.
11:04 Na Ukrajinu smerujú zo Západu ďalšie zbrane; prispeje aj Španielsko
Na Ukrajinu smerujú ďalšie dodávky protilietadlových a protitankových rakiet, ako aj zásielka tureckých dronov, uviedol v stredu ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Vojenskú techniku sľúbilo Ukrajine medzičasom aj Španielsko.
10:52 Lengvarský: Zdravotnícky systém je v súvislosti s migračnou vlnou pripravený
Náš zdravotnícky systém je pripravený splniť všetky výzvy spojené s migračnou vlnou. Uviedol to pred rokovaním vlády minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Informoval tiež, že na rokovaní vlády chcú zosúladiť právne predpisy tak, aby mohli začať poskytovať zdravotnú starostlivosť všetkým, ktorí ju potrebujú. "Verím tomu, že hotspoty, ktoré sú spustené, budú vo veľmi krátkej dobe fungovať aj po legislatívnej stránke tak, aby zdravotná starostlivosť poskytovaná ukrajinským utečencom bola v súlade s našimi zákonmi a predpismi," povedal.
10:46 Korčok: Evakuovali sme zastupiteľský úrad v ukrajinskom Kyjeve
Slovenskú ambasádu v ukrajinskom Kyjeve sa rozhodli evakuovať. Informoval o tom minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) pred stredajším rokovaním vlády. Konvoj už smeruje podľa jeho slov na Slovensko.
Ozbrojený muž stojí na prázdnom Námestí nezávislosti (Majdan) v Kyjeve. Foto: TASR/AP
10:37 Naď: Zvyšujú sa počty nelegálnych prechodov zelenej hranice SR a Ukrajiny
Zvyšujú sa počty nelegálnych prechodov zelenej hranice SR a Ukrajiny, upozornil minister obrany Jaroslav Naď. Deklaroval pripravenosť Ozbrojených síl SR ďalej poskytovať asistenciu Policajnému zboru, v prípade potreby aj zvyšovať počty vojakov na hraniciach.
10:14 Zelenskyj: Rusko chce vymazať Ukrajincov, vyzval Židov, aby sa postavili Moskve
Rusko chce podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského "vymazať" Ukrajincov, ich krajinu a jej dejiny. Povedal to v novom videopríhovore zverejnenom v stredu. Zelenskyj reagoval na ruské raketové útoky, ktoré v utorok zasiahli televíznu vežu v hlavnom meste Kyjev. Tá sa nachádza v blízkosti rokliny Babyn Jar, kde nacisti počas druhej svetovej vojny zavraždili za dva dni vyše 30 000 ľudí, prevažne Židov. Útok na miesto, kde sa nachádza pamätník tejto masakry, je podľa Zelenského dôkazom, "že mnohým ľuďom v Rusku je Kyjev úplne cudzí".
"Nevedia nič o našom hlavnom meste. O našich dejinách. Ale majú príkaz vymazať našu históriu, vymazať našu krajinu, vymazať nás všetkých," povedal ukrajinský prezident. Zelenskyj vyzval Židov na celom svete, aby sa postavili proti ruským útokom. "Teraz sa obraciam na všetkých Židov vo svete: Nevidíte, čo sa deje? Preto je veľmi dôležité, aby ste práve teraz vy, milióny, milióny Židov na celom svete, nemlčali. Nacizmus sa rodí z mlčania. Preto kričte o zabíjaní civilistov. Kričte o zabíjaní Ukrajincov," vyzval Zelensky, ktorý má židovské korene.
09:25 Rusko môžu občania opustiť s cudzou menou v prepočte najviac 10 000 dolárov
Ruský prezident Vladimir Putin na základe dekrétu, ktorý podpísal, zakázal obyvateľom Ruska opustiť krajinu s finančnou hotovosťou v cudzej mene, ktorá by prekročila v prepočte 10 000 dolárov (približne 9 000 eur).
08:55 Ruské ministerstvo obrany: Ruské ozbrojené sily ovládli Cherson
Ruské ozbrojené sily prevzali plnú kontrolu nad mestom Cherson ležiacim na juhu Ukrajiny. Oznámil to v stredu hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Civilná infraštruktúra a mestská doprava v Chersone fungujú podľa Konašenkova v bežnom režime. Mesto takisto nepociťuje nedostatok potravín a základného tovaru. Prebiehajú rokovania medzi ruským velením a správou mesta a regiónu o zachovaní fungovania sociálnej infraštruktúry, zabezpečení poriadku a bezpečnosti obyvateľstva, dodal Konašenkov.
Ľudia si prezerajú vraky ruských vojenských vozidiel na ceste v meste Buča na západ od Kyjeva. Foto: TASR/AP
06:45 Ruskí vojaci sú už v uliciach Chersonu, dobyli stanicu a prístav
Starosta juhoukrajinského mesta Cherson Ihor Kolychajev uviedol, že príslušníci ruských inváznych vojsk dobyli v noci nadnes miestnu železničnú stanicu a prístav. Podľa jeho slov sa ruská okupácia mesta už začala, informovala v stredu stanica BBC.
Situácia v Chersone zostáva podľa BBC nejasná. Podľa správ miestnych médií sa už ruskí vojaci pohybujú po uliciach tohto takmer 300-tisícového mesta.
"Boje stále pokračujú a okupácia nášho mesta už začala," povedal chersonský starosta pre miestnu rozhlasovú stanicu.
Podľa jeho slov už v meste zahynulo množstvo ľudí, vojakov aj civilistov. Miestne úrady sa podľa neho snažia, aby sa obyvatelia evakuovali alebo uchýlili do krytov.
Russian forces appear to have seized control of Kherson, a city in southern Ukraine. No word from local officials. pic.twitter.com/nsF6Gre3D1
06:01 Poľsko prijme 2 000 detí z ukrajinských detských domovov
Poľská katolícka charitatívna organizácia Caritas Poland v utorok oznámila, že prijme 2000 detí z ukrajinských sirotincov. Prvá skupina pozostávajúca z 300 detí príde do Poľska v stredu, informovala agentúra AFP.
"Naši východní susedia hovoria o humanitárnej katastrofe, ktorá sa rýchlo blíži," povedal pre agentúru PAP riaditeľ poľskej charity Marcin Izycki.
"Rozhodli sme sa reagovať na krízu na Ukrajine a poskytnúť útočisko v našej krajine tým najzraniteľnejším," dodal.
Deti pochádzajú najmä z detských domovov z oblastí na východe Ukrajiny, najviac postihnutých inváziou Ruska, ktorá sa začala 24. februára.
05:18 Ukrajina tvrdí, že v Charkove pristáli ruskí výsadkári; prebiehajú ťažké boje
Ukrajinská armáda oznámila, že na druhé najväčšie mesto Charkov v noci zaútočili ruskí výsadkári. V meste podľa nich po výsadku Rusov vypukli ťažké boje, informovala agentúra AFP.
"Príslušníci ruských výsadkových jednotiek pristáli v Charkove... a napadli miestnu nemocnicu. Pokračujú boje medzi útočníkmi a Ukrajincami," uviedla ukrajinská armáda vo vyhlásení zverejnenom v aplikácii Telegram.
Podľa stanice BBC, ktorá sa odvolala na ukrajinskú agentúru UNIAN a predstaviteľov ukrajinskej armády, ruskí výsadkári napadli jednu z miestnych vojenských nemocníc. BBC však túto informáciu nedokázala overiť z iných zdrojov.
Podľa informácii Ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU k ruskému výsadku v približne 1,5-miliónovom Charkove došlo krátko pred 3.30 h miestneho času, píše denník The Guardian.
04:33 Apple a ExxonMobil sa odstrihávajú od ruského trhu
Americká spoločnosť Apple v utorok oznámila, že úplne pozastavuje predaj svojich produktov v Rusku v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.
K podobnému kroku z rovnakých dôvodov pristúpila aj nadnárodná spoločnosť ExxonMobil. V utorok uviedla, že postupne ukončí svoje aktivity pri ťažbe ropy pri Sachaline a že už v Rusku nebude investovať nijaké ďalšie prostriedky.
Ďalšia veľká americká spoločnosť Boeing krátko nato oznámila, že pozastavuje technickú podporu pre ruské letecké spoločnosti, ako aj fungovanie svojej pobočky v Moskve. Podľa AFP môže tento krok tvrdo postihnúť ruské aerolínie Aeroflot, ktoré prevádzkujú Boeingy 737 a 777.
04:08 Biden: Americkí vojaci budú brániť "každý kúsok" územia členov NATO
Americkí vojaci budú s plným nasadením brániť "každý kúsok" územia členských krajín NATO pred prípadným ruským útokom. Na samotnej Ukrajine však proti ruským inváznym silám bojovať nebudú. V prejave o stave Únie to v utorok vyhlásil americký prezident Joe Biden.
"Úplne jasne som už deklaroval, že Spojené štáty a ich spojenci budú brániť každý kúsok územia krajín NATO s plným nasadením našej kolektívnej sily," vyhlásil Biden. Za týmto účelom boli podľa neho zmobilizované americké pozemné sily, letectvo aj námorníctvo, aby chránili Poľsko, Rumunsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko a ďalšie krajiny Severoatlantickej aliancie.
Joeb Biden. Foto: TASR/AP
02:29 CNN: Spojené štáty uzavrú svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá
Spojené štáty uzavrú svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá. Uviedla to stanica CNN a ďalšie americké médiá, podľa ktorých tento krok oznámi americký prezident Joe Biden vo svojom prejave o stave Únie, ktorý prednesie v noci na stredu.
Odvolali sa pritom na nemenovaných amerických predstaviteľov oboznámených s celou záležitosťou. Biely dom túto informáciu ešte oficiálne nepotvrdil.
Rozhodnutie o uzavretí vzdušného priestoru pre ruské aerolínie v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine prijala Kanada a viacero európskych krajín vrátane Nemecka, Česka či Poľska. Rusko následne rozhodlo, že lety z dotknutých krajín taktiež nevpustí do svojho vzdušného priestoru.
01:44 CNN: Americké tajné služby sa pokúšajú preskúmať Putinov duševný stav
Americké tajné služby začali v posledných dňoch prioritne skúmať duševné rozpoloženie šéfa Kremľa Vladimira Putina a jeho možnú súvislosť s eskalujúcou vojnou na Ukrajine. Informovala o tom v utorok televízia CNN s odvolaním sa na nemenované zdroje oboznámené s celou záležitosťou.
Správa prichádza v čase, keď niektorí pozorovatelia, ktorí dlhodobo sledujú kroky ruského prezidenta, vyjadrujú presvedčenie, že jeho kroky z poslednej doby sú čoraz nepredvídateľnejšie a iracionálnejšie.
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poprední predstavitelia americkej administratívy požiadali tajné služby, aby získali aktuálne informácie o Putinovom psychickom rozpoložení a o tom, ako na neho vplýva neočakávane jednotná a razantná reakcia Západu.
Niektorí predstavitelia amerických tajných služieb sa domnievajú, že Putinov duševný stav mohla ovplyvniť napríklad aj dlhodobá izolácia po vypuknutí pandémie koronavírusu. Relevantných informácií týkajúcich sa Putinovho bežného fungovania však majú Spojené štáty len veľmi málo.
"Všetko, čo majú USA k dispozícií, je len v ríši domnienok, pretože sa zdá, že Putinove (najnovšie) rozhodnutia a vyhlásenia nedávajú zmysel," uviedol pre CNN jeden zdroj oboznámený so súvisiacimi správami amerických tajných služieb. Ruský líder sa podľa neho odchýlil od špecifického modelu správania, ktorý sa u neho prejavoval celé desaťročia.
Ruský prezident Vladimir Putin počas prejavu k národu v Moskve vo štvrtok 24. februára 2022. Foto: TASR/AP
01:19 Svetová banka pripravuje pre Ukrajinu trojmiliardový balík pomoci
Svetová banka (SB) pripravuje balík pomoci pre Ruskom napadnutú Ukrajinu vo výške troch miliárd dolárov. Balík bude zahŕňať aj minimálne 350 miliónov dolárov určených na okamžitú pomoc Kyjevu. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie SB.
00:49 Európsku divíziu ruskej Sberbank čaká v dôsledku sankcií bankrot
Európsku divíziu najväčšej ruskej banky čaká bankrot v dôsledku tvrdých sankcií, ktoré západ uvalil na Rusko v reakcii na útok voči Ukrajine. Oznámila to v utorok večer agentúra AFP s odvolaním sa na oznámenie európskeho regulačného orgánu.
V Sberbank Europe, ktorá má sídlo v Rakúsku, sa začne "štandardné insolvenčné konanie". Jej dcérske spoločnosti v Chorvátsku a Slovinsku boli odpredané miestnym bankám, uvádza sa vo vyhlásení európskej Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB), ktorá tvorí jeden z pilierov Európskej bankovej únie.
Vklady v Sberbank Europe v Rakúsku budú v súlade s európskou legislatívou chránené do výšky 100 000 eur, zatiaľ čo v Chorvátsku a Slovinsku "bez obmedzení", píše AFP.
This is not a crypto, a meme stock or even a scam. It’s Sberbank, a Russian bank with over $500 billion in assets pic.twitter.com/FEAaCGVHIb
00:18 Biden: Putin podcenil razanciu a jednotu Západu.
Šéf Kremľa Vladimir Putin pri svojom útoku voči Ukrajine podcenil reakciu Západu a neočakával, že západné krajiny zareagujú tak razantne a jednotne. Uvádza sa to v texte prejavu o stave Únie, ktorý prezident USA Joe Biden prednesie v noci na stredu SEČ.
Časti prejavu s niekoľkohodinovým predstihom zverejnil Biely dom, informovala v utorok agentúra AFP.
"Putinova vojna bola vopred naplánovaná a ničím nevyprovokovaná. Odmietol diplomatické snahy. Myslel si, že Západ a NATO nezareagujú. Myslel si, že nás rozdelí... Putin sa mýlil. Boli sme pripravení," píše sa v texte Bidenovho prejavu.
UTOROK
23:29 Británia pridala na sankčný zoznam Ruský fond priamych investícií
Británia pridala v utorok na zoznam ruských subjektov sankcionovaných za inváziu na Ukrajinu Ruský fond priamych investícií (RFPI) a jeho šéfa Kirilla Dmitrijeva. Zároveň varovala Kremeľ, že cena, ktorú bude platiť za agresiu voči Ukrajine, sa bude ďalej zvyšovať.
Stalo sa tak deň po tom, ako obdobné sankcie prijali aj Spojené štáty americké. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pritom RFPI označil za symbol korupcie hlboko zakorenenej v ruskej spoločnosti.
Tento fond okrem iného podporoval aj vývoj ruskej vakcíny Sputnik V proti koronavírusu a následne organizoval jej predaj v zahraničí.
Ruský prezident Vladimir Putin Foto: TASR/AP
22:35 Zelenskyj pre západné médiá: Nemôžeme to zvládnuť sami
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v utorok z tajného bunkru v Kyjeve rozprával so západnými médiami. Povedal, že "Ukrajina bude bojovať tvrdšie než ktokoľvek iný", ale vojnu proti Rusku nemôže zvládnuť sama. Informovala o tom britská stanica BBC.
Košická železničná stanica považuje situáciu súvisiacu s utečencami z ukrajinských hraníc za alarmujúcu. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Stanice Košice Alžbeta Gajdošová Keruľová. Pohyb občanov z tretích krajín v jej okolí zaznamenala aj polícia, výkon služby posilnila. Situáciou sa zaoberá aj krízový štáb.
Gajdošová Keruľová uviedla, že situácia je vyvolaná návalom utečencov, ktorých na stanicu privážajú niekoľkokrát denne autobusy a vlaky. „Ide o hromadné príchody, kedy sa na stanici vyskytujú stovky utečencov nielen z Ukrajiny, ale prevažne z afrických krajín a krajín Blízkeho východu (Maroka, Afganistanu a podobne),“ povedala s tým, že časť z nich pokračuje následne ďalej na západ do hlavných miest Rakúska, Nemecka a Maďarska.
Podľa nej však mnohí z rôznych dôvodov ostávajú na stanici dlhé hodiny, niektorí dokonca dni. „Situácia je o to závažnejšia, že v čase ešte stále trvajúcej pandémie prichádzajú títo utečenci bez otestovania, bez respirátorov a základných hygienických potrieb,“ dodala.
Ako pre TASR uviedla hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ria Feik Achbergerová, so žiadosťou o riešenie situácie sa obrátili aj na Ministerstvo vnútra (MV) SR a Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR. Podľa jej slov je stanica plná mužov z tretích krajín. Pripomenula, že bez dokladov nemajú k dispozícii vlaky zadarmo, keďže sú určené pre ukrajinských občanov.
Aj z dôvodu pohybu občanov z tretích krajín v okolí košickej železnice polícia posilnila výkon služby. „Doposiaľ však nebolo zaznamenané narušenie verejného poriadku ani iné protiprávne konanie. Podľa informácií sa tieto osoby chystajú opustiť naše územie a vrátiť sa do svojich domovských krajín,“ uviedla pre TASR hovorkyňa košickej krajskej polície Lenka Ivanová.
Doplnila, že krízový štáb sa aktuálne zaoberá riešením vhodných dočasných priestorov na zabezpečenie kontaktného bodu, vrátane poskytovania informácií a humanitárnej pomoci v blízkosti železničnej stanice tak, aby sa odľahčili priestory železničnej stanice a nenarušil sa jej chod.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok v mimoriadnom uznesení podporili prísnejšie sankcie voči Rusku a privítali snahy udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Šéf Európskej rady Charles Michel v tejto súvislosti uviedol, že snaha Ukrajiny vstúpiť do EÚ je symbolická, politická a legitímna.
Europoslanci v uznesení, ktoré podporili 637 hlasmi (13 poslancov bolo proti a 26 sa hlasovania zdržalo), čo najdôraznejšie odsúdili ilegálnu ruskú inváziu na Ukrajinu a vyzvali Kremeľ, aby ukončil všetky vojenské aktivity v tejto krajine. Schválený dokument zároveň odsudzuje úlohu bieloruského lídra Alexandra Lukašenka pri útoku ruských síl na Ukrajinu.
Európski zákonodarcovia kategoricky odmietli ruskú rétoriku naznačujúcu možné použitie zbraní hromadného ničenia, čo predstavuje hrozbu jadrovej eskalácie konfliktu, a Moskve pripomenuli, že Rusko má medzinárodné záväzky v tejto oblasti.
Udelenie štatútu kandidátskej krajiny
Poslanci vyzvali Európsku komisiu a členské krajiny EÚ, aby Ukrajine poskytli ďalšiu núdzovú humanitárnu pomoc v spolupráci s humanitárnymi agentúrami OSN a ďalšími medzinárodnými partnerskými organizáciami.
Uznesenie vyzýva inštitúcie EÚ, aby pracovali na udelení štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine. Takýto postup by mal byť v súlade s článkom 49 Zmluvy o EÚ a založený na zásluhách, uvádza sa v texte. Medzitým by Únia mala pokračovať v práci na integrácii Ukrajiny do jednotného trhu EÚ v súlade s už existujúcou dohodou o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou.
Europoslanci stoja a tlieskajú po vystúpení ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počas mimoriadneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Bruseli. Foto: TASR/AP
Obmedzenie dovozu plynu a ropy
Poslanci privítali rýchle prijatie nových sankcií EÚ, zároveň však požadujú širšie reštriktívne opatrenia zamerané na strategické oslabenie ruskej ekonomiky a priemyselnej základne. Podľa nich by sa mal obmedziť najmä dovoz najdôležitejšieho ruského exportného tovaru, ako je ropa a plyn. Nové investície EÚ v Rusku a nové ruské investície v EÚ by sa mali zakázať. Všetky ruské banky by mali byť zablokované v európskom finančnom systéme a Rusku by mal byť zakázaný prístup do systému SWIFT.
Europarlament vo svojom uznesení žiada, aby sa rozsah sankcií vrátane vylúčenia zo systému SWIFT rozšíril aj na Bielorusko, ktoré priamo podporuje ruské invázne sily na Ukrajine.
Pri sankčných opatreniach europoslanci žiadajú, aby sa cielené sankcie voči jednotlivcom zodpovedným za korupciu na vysokých miestach v Rusku a Bielorusku, ako aj oligarchom a predstaviteľom blízkym vedeniu krajín prijímali veľmi rýchlo.
Okrem toho by EÚ a jej členské a pridružené krajiny mali preveriť všetkých príjemcov pobytu podľa investičných programov, čiže držiteľov takzvaných "zlatých víz", a zrušiť "zlaté pasy" najmä tým bohatým ruským občanom, ktorí majú prepojenie na sankcionované osoby a spoločnosti, a ich rodinám.
Obranné zbrane pre Ukrajinu
Uznesenie vyzýva krajiny EÚ, aby Ukrajine čo možno najrýchlejšie poskytli obranné zbrane v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorý umožňuje individuálnu a kolektívnu sebaobranu. Poslanci podporili aj zvýšenú spoluprácu ukrajinských a európskych spravodajských služieb.
Parlament privítal záväzok EÚ aktivovať smernicu o dočasnej ochrane s cieľom poskytnúť všetkým utečencom z Ukrajiny okamžitý prístup k ochrane. Podľa poslancov by sa zodpovednosť za prijatie utečencov prichádzajúcich na vonkajšie hranice EÚ mala rozdeliť medzi krajiny EÚ rovnomerne.
Za hlasovali aj poslanci Fideszu
Aj poslanci EP z maďarskej vládnej strany Fidesz schválili v utorok v EP správu o sankciách voči Rusku vrátane tých, ktoré sa týkajú zastavenia projektu rozširovania atómovej elektrárne v Paksi či sankcií voči budapeštianskej pobočke Medzinárodnej investičnej banky, ktorú maďarská opozícia označuje za "ruskú špionážnu banku". Upozornil na to na Facebooku europoslanec za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) István Ujhelyi.
Na mimoriadnej tlačovej besede v Bruseli Ujhelyi podľa spravodajského servera Index.hu povedal, že sankcie sa týkajú z maďarského hľadiska až troch dôležitých oblastí.
Vlajky Ukrajiny a Európskej únie vejú pred začiatkom mimoriadneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Bruseli. Foto: TASR/AP
Výzva na ukončenie spolupráce v nukleárnej oblasti
Európsky parlament členské krajiny vyzval, aby ukončili všetky formy spolupráce s Ruskom v nukleárnej oblasti a zakázali pôsobenie uvedenej banky (Medzinárodná investičná banka) na území Únie.
Maďarský ministerský predseda Viktor Orbán v nedeľu opakovane potvrdil, že jeho krajina podporí všetky sankcie, ktoré členské krajiny EÚ voči Rusku prijmú. Zdôraznil však, že zo sankcií treba vynechať projekt rozšírenia atómovej elektrárne v meste Paksi, pretože na to doplatia Maďari.
"Kým ja budem premiérom, sankcie neohrozia bezpečnosť dodávok energií, maďarsko-ruské vzťahy a ani znižovanie režijných nákladov maďarských domácností," zdôraznil vtedy Orbán.
Čo tomu predchádzalo
Európska únia musí vážne zvážiť, že ponúkne Ukrajine štatút kandidátskej krajiny. Vyhlásil to v utorok na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli predseda Európskej rady Charles Michel. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová však v tejto súvislosti zdôraznila, že cesta Kyjeva do EÚ môže byť dlhá.
Europarlament v utorok popoludní mimoriadne rokoval o situácii na Ukrajine, ktorá už šiesty deň čelí útokom ruskej armády. Európskych zákonodarcov prostredníctvom videoprenosu oslovil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Michel: Snaha Ukrajiny vstúpiť do EÚ je symbolická, politická a legitímna
Michel v pléne EP uviedol, že snaha Ukrajiny vstúpiť do EÚ je "symbolická, politická a legitímna". Dodal, že chápe emotívnu výzvu ukrajinského prezidenta na rýchle prijatie jeho krajiny do eurobloku, ale upozornil, že rozhodnutia musia byť prijímané na základe rozhodnutí členských krajín EÚ, pričom poukázal na to, že rôzne krajiny EÚ majú rôzne pohľady na žiadosť Kyjeva a rozširovanie Únie.
Podľa jeho slov ruskú inváziu na Ukrajine možno nazvať "geopolitickým terorizmom", pričom "brutálna" a masívna invázia je neopodstatnená, nevyprovokovaná a založená na ohavných klamstvách. "Deje sa z jediného dôvodu: pretože na námestí Majdan sa Ukrajinci rozhodli pre slobodu, demokraciu a právny štát," uviedol Michel.
Von der Leyenová: Vstup Ukrajiny do EÚ znamená prejsť dlhú cestu
Von der Leyenová vo svojom vystúpení upozornila, že vstup Ukrajiny do EÚ znamená prejsť "dlhú cestu", zároveň však odkázala, že Ukrajina "patrí do našej európskej rodiny".
Podľa jej vyjadrenia malo rozhodnutie Vladimira Putina napadnúť Ukrajinu za následok zjednotenie medzinárodného spoločenstva proti Rusku. "Ak chcel Putin rozdeliť Európsku úniu, oslabiť NATO a rozbiť medzinárodné spoločenstvo, urobil presný opak," odkázala šéfka eurokomisie. A spresnila, že vojna na Ukrajine znamená pre Európu "okamih pravdy", lebo ide o kolíziu medzi právnym štátom a rečou zbraní, medzi poriadkom založenom na pravidlách a "holou agresiou".
Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP
Borrell: Na dosiahnutie mieru treba dvoch, na rozpútanie vojny stačí jeden
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell pred europoslancami uviedol, že na dosiahnutie mieru treba dvoch, kým na rozpútanie vojny stačí iba jeden, čo práve ukázal ruský prezident. "Musíme výrazne zvýšiť našu schopnosť odstrašovania, aby sme zabránili vojne. Obrana právneho štátu a posilňovanie obchodných vzťahov nebudú stačiť na to, aby sa svet zmenil na mierové miesto," opísal situáciu.
Zelenskyj v EP: Nikto nás nezlomí, sme silní
Ukrajina prináša obrovskú cenu v boji za svoju slobodu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to povedal v utorok prostredníctvom videoprenosu pred poslancami Európskeho parlamentu.
"Bojujeme za naše práva, za našu slobodu, za naše životy. Bojujeme o prežitie. Bojujeme aj za to, aby sme boli rovnocennou súčasťou Európy," vyhlásil ukrajinský prezident prostredníctvom živého internetového prenosu z neznámeho miesta v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. TASR o tom informuje na základe živého prenosu z EP.
Zelenskyj ďalej vyhlásil, že Ukrajinci bojujú za európske hodnoty, a pokiaľ ich Európa nenechá osamote, tak vyhrajú. "Nikto nás nezlomí, sme silní, sme Ukrajinci," povedal ukrajinský prezident a vyjadril presvedčenie, že jeho krajina si zaslúži byť súčasťou Európskej únie.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa pripojil online počas mimoriadneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Bruseli. Foto: TASR/AP
"Ukážte, že ste s nami. Dokážte, že nás neopustíte. Dokážte, že ste naozaj Európania a potom život zvíťazí nad smrťou a svetlo zvíťazí nad temnotou," pokračoval Zelenskyj.
Európske spoločenstvo bude podľa neho s Ukrajinou oveľa silnejšie a, naopak, bez EÚ bude Ukrajina v boji proti Rusku osamelá.
Intervencia ruských vojsk na Ukrajinu výrazne hýbe cenami na komoditných burzách. Spoločnosť Nord Stream 2 uvažuje o vyhlásení insolvencie. Čína má problém, ako zaplatiť za ruské uhlie. Ceny pšenice sa dostali najvyššie od roku 2008. Rubľu sa podarilo zmazať veľké straty z predchádzajúcich dní.
Vývoz zemného plynu z Ruska do krajín mimo bývalého Sovietskeho zväzu klesol v prvých dvoch mesiacoch tohto roka takmer o tretinu. Uviedol to v utorok ruský plynárenský koncern Gazprom a napísala to agentúra Reuters.
V januári a vo februári vyviezol Gazprom mimo štátov bývalého ZSSR celkovo 23,2 miliardy kubických metrov plynu. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to znamená pokles o 32,6 percenta.
Čo sa týka produkcie plynu, tá sa medziročne prakticky nemenila. Podľa Gazpromu dosiahla jeho produkcia za dané obdobie 84,9 miliardy kubických metrov.
Preprava plynu cez Slovensko sa v posledných dňoch výrazne zvýšila
Tranzit ruského plynu cez Slovensko do západnej Európy sa však napriek ruskej invázii na Ukrajinu v posledných februárových dňoch oproti predchádzajúcemu obdobiu viac ako zdvojnásobil. Od piatka (25. 2.) priteká na Slovensko cez vstup vo Veľkých Kapušanoch viac ako 80 miliónov kubických metrov ruského zemného plynu denne. Situácia sa nezmenila ani na začiatku marca. Vyplýva to z údajov zverejnených prepravcom plynu Eustream.
Obavy z prerušenia dodávok ruského plynu do Európy po eskalácii konfliktu na Ukrajine a prijatí sankcií voči Rusku sa tak zatiaľ nenaplnili. Preprava ruského plynu z Ukrajiny na Slovensko sa začiatkom februára držala na úrovni 50 – 60 miliónov kubických metrov denne, no po 10. februári klesla na priemerných 28 miliónov kubíkov. Situácia sa začala meniť od štvrtka (24. 2.), keď na Slovensko pritieklo 58 miliónov kubických metrov plynu.
Aktuálne sa tak preprava plynu z Ruska cez Ukrajinu približuje situácii v novembri a decembri, keď vo Veľkých Kapušanoch denne evidovali od 70 do 90 miliónov kubických metrov plynu denne.
Na Slovensku však zostáva iba malá časť dodaného plynu, väčšina odchádza cez Rakúsko ďalej do krajín západnej Európy.
Taliansko si krátkodobo poradí aj bez ruského plynu
Taliansko by v krátkodobom horizonte dokázalo zvládnuť úplný výpadok dodávok plynu z Ruska. Vyhlásil to v utorok premiér Mario Draghi. Dodal však, že takýto scenár by skomplikoval krajine nasledujúce zimy.
Talianska vláda je tiež pripravená poskytnúť dodatočnú podporu firmám a domácnostiam, keďže ruská invázia na Ukrajinu a následné narušenie obchodných vzťahov ešte viac zvýšili ceny energií, povedal Draghi v parlamente.
Taliansko sa snaží znížiť svoju závislosť od Ruska, ktoré sa na importe plynu podieľa viac ako 40 percentami.
Podľa Draghiho je aktuálne Taliansko schopné absorbovať akýkoľvek nárast dopytu po plyne vďaka zásobám v skladoch alebo iným zdrojom dovozu, keďže zima ustupuje a teploty sa zvyšujú.
Okrem toho Taliansko tiež pracovalo na zvýšení dodávok z iných krajín, ako sú Alžírsko a Azerbajdžan, ako aj na väčšom využívaní terminálov na skvapalnený zemný plyn, informoval Draghi.
Spoločnosť Nord Stream 2 zvažuje vyhlásenie insolvencie
Vo Švajčiarsku sídliaca spoločnosť Nord Stream 2 AG, ktorá postavila plynovod Severný prúd 2, uvažuje nad podaním žiadosti o insolvenciu. Ako informuje Reuters, uviedli to dva zdroje oboznámené s informáciami.
Zdroje, ktoré si neželali byť menované, uviedli, že Nord Stream 2 AG v súčasnosti pracuje na vyriešení niektorých svojich pohľadávok a už tento týždeň by firma mohla podať žiadosť o začatie insolvenčného konania.
Plynovod Nord Stream 2 v Lubmine na severozápade Nemecka. Foto: TASR/DPA
Spoločnosť Nord Stream 2 AG, ktorá je registrovaná vo Švajčiarsku a jej vlastníkom je Gazprom, dokončila vlani projekt plynovodu Severný prúd 2 za 11 miliárd dolárov (9,82 miliardy eur). Ten by mal dodávať plyn priamo z Ruska do Nemecka popod Baltické more, čo znamená, že dodávky obídu Ukrajinu.
Napriek tomu, že projekt je už hotový, komerčná prevádzka sa ešte nespustila. Najskôr musí na plynovodný projekt vydať osvedčenie Nemecko a následne Európska komisia. Nemecko však už 22. februára pozastavilo certifikáciu plynovodu. Reagovalo tak na uznanie dvoch separatistických regiónov za nezávislé štáty, pričom Rusko tam následne vyslalo vojakov.
Ceny ropy vyskočili a sú na 7-ročných maximách
Cena americkej ropy v utorok vyskočila o viac než 10 percent a dostala sa najvyššie od júna 2014. Dôvodom je ruský útok na Ukrajinu. Situáciu na trhu neupokojila ani správa, že Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) uvoľní ropu zo svojich rezerv.
Cena aprílového kontraktu na americkú ropu WTI stúpla o 10,8 percenta na 106,29 dolára (95,22 eura) za barel (159 litrov). Májový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent zdražel o 9,4 percenta na 107,15 dolára za barel. Cena Brentu sa dostala najvyššie od júla 2014. Ešte ráno sa pritom predávala pod sto dolárov za barel, informoval Bloomberg.
Ceny ropy sa dostali nad 100 USD za barel minulý štvrtok (24. 2.), keď Rusko napadlo Ukrajinu, čo podporilo obavy z narušenia dodávok z Ruska, ktoré patrí medzi veľkých exportérov čierneho zlata. Vtedy sa vyšplhali na 105,79 dolára za barel.
Cena hliníka sa posunula bližšie k rekordu
Cena hliníka sa po zmiernení v závere predchádzajúceho obchodovania v utorok opäť zvýšila a posunula sa bližšie k rekordu, ktorý zaznamenala počas pondelkového (28. 2.) obchodovania. Cenu komodity tlačia nahor sprísňujúce sa sankcie západných krajín proti Rusku, ktoré zvyšujú obavy z obmedzenia dodávok hliníka.
Cena trojmesačného kontraktu na hliník na Londýnskej burze kovov vzrástla v dopoludňajších hodinách v utorok o 0,8 percenta na 3 396 dolárov (3 032 eura) za tonu. Posunula sa tak bližšie k historickému maximu na úrovni 3 525 dolárov za tonu, ktoré dosiahla nakrátko počas pondelkového obchodovania.
Za február zaznamenal kontrakt rast o 11,5 percenta. To je najvýraznejší mesačný rast od roku 2018.
Prečo pozastavujú čínski dovozcovia nákupy ruského uhlia
Čínski obchodníci začali zastavovať dovoz uhlia z Ruska, keďže majú problém so zafinancovaním kontraktov zo strany domácich bánk. Dôvodom sú obavy inštitúcií z možných sankcií po invázii Ruska na Ukrajinu. Informuje o tom Reuters.
Ceny uhlia od ostatných veľkých exportérov, ako Indonézia, Austrália a Južná Afrika zaznamenali tento týždeň prudký rast, pričom referenčná cena uhlia v austrálskom prístave Newcastle vzrástla v pondelok (28. 2.) o 15 percent na rekordných 274,50 dolára (245,11 eura) za tonu.
Čína je najväčším dovozcom ruského uhlia. V minulom roku kúpila od Ruska viac než 50 miliónov ton suroviny v hodnote približne 7,4 miliardy dolárov. Rusko sa na celkovom čínskom dovoze uhlia podieľa zhruba 15 percentami, pričom je druhým najväčším dodávateľom uhlia do Číny po Indonézii.
„Po sankciách voči Rusku súvisiacich s medzinárodným platobným systémom SWIFT väčšina bánk pozastavila vydávanie akreditívov. Keďže takmer všetky kontrakty sú v dolároch, nemáme ako platby zrealizovať,“ povedal jeden z čínskych obchodníkov v súvislosti s dovozom uhlia z Ruska. Ďalší dovozcovia v súčasnosti rokujú s ruskými exportérmi o tom, že by platby prvýkrát uskutočnili v čínskej mene.
Ceny pšenice sa dostali najvyššie od roku 2008
Ceny pšenice sa dostali najvyššie od roku 2008. Obchodníci sa z dôvodu ruského útoku na Ukrajinu obávajú narušenia dodávok. TASR o tom informuje na základe správy CNBC.
Cena májového kontraktu na pšenicu na chicagskej burze CBOT v utorok stúpla až na 984 centov (8,79 eura) za bušel (27,216 kg). Cena referenčného termínovaného kontraktu na pšenicu sa dostala najvyššie od apríla 2008, keď dosiahla 985,5 centa za bušel.
Podľa banky JPMorgan je Rusko najväčším exportérom pšenice a Ukrajina patrí medzi štyroch najväčších exportérov.
Z medzinárodného obchodu s pšenicou v celkovom objeme 207 miliónov ton podľa Bank of America pripadá 17 percent na Rusko a 12 percent na Ukrajinu.
Rubeľ zmazal časť veľkých strát
Ruská mena rubeľ v utorok na začiatku obchodovania v Moskve zmazala časť z veľkých strát z predchádzajúceho dňa. Vďaka obchodovaniu na domácom trhu sa rubeľ drží nad rekordným minimom, ale na zahraničných trhoch zostal pod tlakom tvrdých sankcií Západu.
Ruská mena našla určitú podporu po tom, ako úrady v Moskve nariadili exportujúcim spoločnostiam, medzi ktorými sú niektorí z najväčších svetových producentov energií od Gazpromu po Rosnefť, aby predali 80 percent svojich devízových výnosov na ruskom trhu, pretože schopnosť centrálnej banky intervenovať na devízových trhoch je pre sankcie obmedzená.
Kurz ruskej meny sa v Moskve do 9:07 h stredoeurópskeho času zvýšil oproti doláru o 3,3 percenta na 91,49 RUB/USD a oproti euru stúpol o 3,4 percenta na 102,40 RUB/EUR.
Rubeľ sa prepadol po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, v jednom bode stratil tretinu svojej hodnoty, ale núdzové zvýšenie úrokových sadzieb ruskej centrálnej banky a ďalšie opatrenia, ktoré prijala, ho pomohli stabilizovať.
Slabý rubeľ zasiahne životnú úroveň v Rusku a rozdúcha už aj tak vysokú infláciu. Očakáva sa tiež, že západné sankcie spôsobia nedostatok základných tovarov.
Parkovanie motorových vozidiel na chodníkoch je od utorka obmedzené. Novela zákona o cestnej premávke, ktorá tieto zmeny prináša, už nadobudla účinnosť. Krátky čas na prípravu na toto opatrenie kritizovalo napríklad mesto Bratislava. Prechodné obdobie by mal priniesť návrh zákona, o ktorom však parlament ešte definitívne nerozhodol.
Na základe novely zákona, ktorá nadobudla účinnosť 1. marca 2022, došlo k zániku možnosti pre vybrané motorové vozidlá (neprevyšujúce 3,5 tony, okrem bicyklov a motocyklov) parkovať na chodníku priľahlom k ceste pri zachovaní voľného priestoru 1,5 metra. Parkovať na chodníku budú môcť osobné vozidlá v zásade len vtedy, ak to umožňuje dopravná značka.
Poslanci, ktorí túto zmenu navrhli, to odôvodnili tým, že dôjde k logickejšiemu usporiadaniu pravidiel, pričom to umožní mestám a obciam vhodnejšie regulovať parkovanie pozitívnym spôsobom namiesto negatívneho. Namiesto osádzania zábran proti parkovaniu na chodníkoch by tak mali umožňovať parkovanie na vhodne vytypovaných miestach.
Pripravovaná novela má odložiť platnosť zákona o rok
Čas na vyriešenie nedostatku parkovacích miest by mestám a obciam mal poskytnúť návrh zákona o cestnej premávke, ktorý vo februári posunulo plénum Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Rozhodovať o tomto návrhu by poslanci mohli už na schôdzi, ktorá sa začína 15. marca.
Cieľom novely zákona je umožniť vybraným motorovým vozidlám do konca marca 2024 parkovanie na chodníku za pravidiel, ktoré platia do 28. februára tohto roka. Predkladatelia to odôvodnili tým, že v mimoriadne exponovaných lokalitách môže obmedzenie parkovania na chodníkoch spôsobiť mnohým obciam, respektíve mestám a mestským častiam parkovací kolaps, keďže nestihnú vytvoriť nové parkovacie miesta, alebo vyznačiť dopravné značenie, ktoré umožní parkovanie na chodníkoch.
Bratislava má iný názor
Mesto Bratislava víta zákaz parkovania na chodníkoch mimo vyznačených miest. Účinnosť novely zákona, ktorá to zaviedla, však žiadalo oddialiť. Podľa magistrátu nie je reálne, aby samosprávy za pár mesiacov od prijatia legislatívy stihli vyznačiť všetky parkovacie miesta. Zároveň však nesúhlasí ani s odložením zákazu do apríla 2024. Bratislava navrhuje, aby zákaz parkovania na chodníkoch začal platiť najneskôr od 14. apríla 2023.
Vodičom parkujúcim na chodníkoch môže polícia udeliť aj pokutu
Mestská polícia v Bratislave bude pri šoféroch, ktorí budú od utorka parkovať na chodníkoch v rozpore so zákonom, postupovať podľa platnej legislatívy. Vodičom bude možné udeliť pokuty, riešiť situáciu však bude možné aj dohovorom. Prioritne budú riešené priestupky, ktoré budú ohrozovať alebo obmedzovať obyvateľov. TASR to povedala hovorkyňa bratislavskej mestskej polície Barbora Krajčovičová.
"Za priestupok bude možné uložiť pokutu do 50 eur v blokovom konaní alebo majiteľa auta riešiť formou takzvanej objektívnej zodpovednosti, kde je pokuta vo výške 78 eur. Samozrejme, vodičov je možné riešiť aj dohovorom," uviedla Krajčovičová s tým, že výška pokuty a jej forma bude závisieť aj od závažnosti priestupku.
Polícia ubezpečuje, že bude preverovať každý oznam na linku 159 alebo zaslaný prostredníctvom webu či mobilných aplikácií. "Prioritne budeme riešiť priestupky, ktoré ohrozujú alebo obmedzujú slušnú majoritu obyvateľov Bratislavy," zdôraznila Krajčovičová. Týkať sa to bude napríklad jazdy po chodníku alebo parkovania na chodníku, pri ktorom neponechá šofér dostatočný priestor na priechod ľudí s kočíkom či na vozíku. Rovnako to bude platiť pri parkovaní na verejnej zeleni, blokovaní výjazdu z parkoviska či z parkovacieho boxu.
Parkovanie na chodníkoch je od utorka obmedzené, účinnosť nadobudla novela zákona o cestnej premávke. Tá neumožňuje stáť autom na chodníku mimo vyznačených plôch ani v prípade, ak zostane priestor 1,5 metra pre chodcov.
22:15 EÚ zakázala dve ruské médiá a určité banky vylúčila zo SWIFT-u
Európska únia v utorok rozhodla o zákaze vysielania ruských štátnych médií RT (Russia Today) a Sputnik v EÚ. Takisto rozhodla o vylúčení "určitých" ruských bánk zo systému SWIFT. Informovalo o tom Francúzsko, ktoré je v súčasnosti predsedníckou krajinou v Rade EÚ. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Toto rozhodnutie vstúpi do platnosti v stredu po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Brusel zintenzívňuje svoj sankčný režim voči Moskve po tom, ako Rusko minulý štvrtok (24. februára) začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu, pripomína AFP.
Rozhodnutie o vylúčení z medzibankového platobného systému SWIFT sa týka siedmich bánk, dodala DPA s tým, že podľa jej zdrojov z diplomatických kruhov medzi sankcionované finančné inštitúcie nemá patriť najväčšia ruská banka Sberbank.
21:54 Británia oznámila sankcie voči Bielorusku
Britská vláda v utorok oznámila, že Spojené kráľovstvo zavádza sankcie voči Bielorusku za jeho úlohu v ruskej invázii na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ stanice BBC a oficiálnej tlačovej správy britskej vlády.
Bieloruský "režim aktívne pomáha ruskej nezákonnej invázii a podporuje ju a pocíti hospodárske následky svojej podpory (ruského prezidenta Vladimira) Putina", uviedla britská ministerka obrany Liz Trussová.
Tento prvý balík sankcií zasiahne náčelníka generálneho štábu bieloruskej armády a prvého námestníka ministra obrany Viktora Guleviča a ďalších troch námestníkov ministerstva obrany, oznámila britská vláda.
21:03 Putinov priateľ a francúzsky herec Depardieu nesúhlasí s bratovražednou vojnou
Francúzsky herec Gérard Depardieu, priateľ ruského prezidenta Vladimira Putina, v utorok vystúpil proti vojne na Ukrajine a vyzval na rokovania. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. "Rusko a Ukrajina boli vždy bratské krajiny," povedala 73-ročná filmová hviezda pre AFP v telefonáte. "Som proti bratovražednej vojne. Vravím ’zložte zbrane a rokujte’," uviedol Depardieu.
Herec vyvolal v roku 2013 veľké pobúrenie, keď odišiel z Francúzska a prijal ruské občianstvo – urobil to na protest proti navrhovanému zvýšeniu daní pre bohatých ľudí vo svojej vlasti.
Putin ho hostil na večeri, kde mu aj odovzdal nové občianstvo, a Depardieu ho následne zahrnul chválou. "Poviem, čo si myslím o Putinovi: ruský národ potrebuje takúto osobu – s ruskou povahou. Putin sa snaží vrátiť ľudu trochu dôstojnosti," uviedol francúzsky herec po večeri.
Iba minulý mesiac, keď sa vystupňovalo napätie na ukrajinskej hranici, si Depardieu otvoril účet na sociálnej sieti Instagram a zverejnil tam fotografiu, na ktorej objíma Putina. Pre francúzsku televíziu tiež povedal: "Dajte Vladimirovi pokoj."
Gérard Depardieu. Foto: TASR/AP
20:54 Medzinárodný súdny dvor bude na budúci týždeň pojednávať o konflikte na Ukrajine
Medzinárodný súdny dvor (MSD) v holandskom Haagu v utorok uviedol, že pojednávanie v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom na Ukrajine sa uskutoční budúci týždeň.
"Medzinárodný súdny dvor, hlavný súdny orgán Organizácie Spojených národov, uskutoční verejné pojednávanie v prípade obvinenia z genocídy podľa Dohovoru o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy (Ukrajina vs. Ruská Federácia) v pondelok 7. a v utorok 8. marca 2022," uvádza sa vo vyhlásení MSD.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu oznámil, že Ukrajina podala na Rusko žalobu na MSD, pretože "Rusko sa musí zodpovedať za to, že manipulovalo s pojmom genocídy, aby ospravedlnilo svoju agresiu". Kyjev tiež hlavný súdny orgán OSN žiada, aby Rusku nariadil okamžite zastaviť vojenské aktivity.
Ako informovala AFP, hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) pritom v pondelok oznámil, že ICC taktiež začne vyšetrovanie "situácie na Ukrajine".
20:22 Postup ruských jednotiek na Kyjev sa podľa amerických zdrojov zastavil
Ruské jednotky majú problémy so zásobovaním vlastných vojakov potravinami a pohonnými látkami, uviedol v utorok vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva obrany.
Podľa predstaviteľa Pentagónu, ktorý chcel zostať v anonymite, morálka medzi niektorými ruskými jednotkami "ochabuje", najmä z dôvodu tvrdého odporu Ukrajincov.
"Zdá sa, že nedosahuje veľký pokrok," povedal predstaviteľ o postupe ruskej armády smerom k hlavnému mestu Kyjev, ktorý sa podľa neho zastavil.
Podľa tohto zdroja nie je jasné, prečo má Rusko logistické problémy a či boli spôsobené chybami v plánovaní alebo realizácii.
Keď sa ho novinári niekoľkokrát pýtali, o aké informácie a zdroje sa opierajú vyjadrenia o problémoch na ruskej strane, predstaviteľ Pentagónu ich odmietol komentovať.
Varoval však, že ruské jednotky by sa pravdepodobne mohli preskupovať a prehodnocovať svoju stratégiu, pričom poznamenal, že Rusko môže stále čerpať z obrovského množstva vojenských zdrojov, ktoré má k dispozícii.
USA odhadujú, že Rusko doteraz na Ukrajine nasadilo viac ako 80 percent vojakov, ktorí boli predtým zhromaždení pri hraniciach.
20:14 Rusko zablokovalo nezávislé médiá pre pokrývanie udalostí na Ukrajine
Rusko sa rozhodlo zablokovať nezávislú ruskú televíznu stanicu Dožď a liberálnu rozhlasovú stanicu Echo Moskvy, pretože poskytujú "zámerne nepravdivé informácie" o ruskej invázii na Ukrajine.
Ruská generálna prokuratúra požiadala ruský regulačný úrad o "obmedzenie prístupu" k spomínaným médiám, pretože uverejňujú materiál s výzvami na "extrémistickú činnosť" a "cielene a systematicky" publikujú "zámerne nepravdivé informácie o činnosti ruských vojakov počas špeciálnej operácie" na Ukrajine.
Podľa agentúry AFP boli webové stránky oboch týchto staníc v Rusku nedostupné už krátko po tom, ako ruská prokuratúra zverejnila k veci vyhlásenie.
Alexej Venediktov, šéfredaktor rozhlasovej stanice Echo Moskvy, ktorá je jednou z najstarších ruských rozhlasových staníc, na sociálnej sieti Telegram uviedol, že stanica bola stiahnutá z vysielania.
19:39 Charkov zasiahla kazetová munícia, myslia si experti. Rusko to popiera
Na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov bolo v pondelok vypálených viacero kazetových bômb, uviedli dvaja experti na muníciu po preskúmaní záberov zverejnených na sociálnych sieťach. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters, ktorá geograficky lokalizovala dve videá zobrazujúce výbuchy a záblesky nad obytnou oblasťou v meste s takmer jeden a pol miliónom obyvateľov.
"Zdá sa, že Charkov bol terčom viacerých útokov kazetovou muníciou," povedal Sam Dubberley z medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW).
Bývalý dôstojník britskej armády a špecialista na biologické a chemické zbrane Hamish de Bretton-Gordon je tiež toho názoru, že v Charkove bola "s najväčšou pravdepodobnosťou" použitá kazetová munícia.
"Vyzerá to veľmi podobne ako kazetové bomby, ktoré som videl v Iraku a Sýrii," uviedol britský odborník pre Reuters. "Viaceré explózie pri dopade každej hlavice naznačujú použitie kazetovej munície," dodal.
Veľvyslanec Ukrajiny v Spojených štátoch obvinil v pondelok Rusko z útoku kazetovými a vákuovými bombami. Ide o zbrane, ktorých používanie dlhodobo odsudzujú viaceré medzinárodné organizácie, píše Reuters.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku, či Rusko na Ukrajine používa kazetovú muníciu a vákuové bomby, povedal, že "je to nepochybne falošná správa". Ruské operácie sú podľa neho zamerané na vojenské ciele, nie na civilné.
Reuters pripomína, že Rusko a Ukrajina sa nepripojili k Dohovoru o kazetovej munícii z roku 2008, ktorý podpísalo 108 štátov. Zmluva zakazuje používanie a skladovanie tohto typu zbraní.
19:17 Putin zopakoval podmienky pre ukončenie vojenskej operácie na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin znovu vyhlásil, že vláda v Kyjeve musí uznať "Luhanskú aj Doneckú ľudovú republiku", je to podmienka pre ukončenie "vojenskej operácie" na Ukrajine. Informovala o tom v utorok tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na Kremeľ.
Kyjev musí takisto uznať suverenitu Ruska nad Krymským polostrovom v Čiernom mori a zaviazať sa, že sa zrieka jadrových zbraní aj v budúcnosti, oznámil Kremeľ.
Okrem toho musí byť prozápadná Ukrajina demilitarizovaná a musí prijať neutrálny štatút, citoval Kremeľ Putina.
Bolo to prvé vyhlásenie tohto druhu po tom, čo zástupcovia Ukrajiny a Ruska mali v pondelok v Bielorusku mierové rozhovory. Ich prvé stretnutie sa skončilo bez prelomového výsledku.
19:14 Pri útoku na televíznu vežu v Kyjeve zahynulo päť ľudí
Pri utorkových raketových útokoch zameraných na televíznu vežu v Kyjeve zahynuli piati ľudia a ďalších päť utrpelo zranenia, informovala AFP.
"O 18.00 h zahynuli piati ľudia a piati utrpeli zranenia počas ostreľovania kyjevskej televíznej veže," uviedla ukrajinská Štátna služba pre mimoriadne situácie (DSNS) na sociálnej sieti Facebook.
Služba túto aktualizáciu ponúkla po tom, ako bolo zverejnené video, ktoré zachytáva park v blízkosti veže, kde bolo po útoku vidieť na zemi ležať niekoľko tiel, uvádza televízia CNN.
Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička bola pri útoku na televíznu vežu poškodená trafostanica, ktorá jej dodáva elektrinu, ako aj nejaké ďalšie časti jej technického vybavenia.
Zdalo sa, že väčšina ukrajinských programov fungovala normálne už hodinu po útoku, píše AFP. Vysielanie niektorých staníc bolo totiž po útoku prerušené.
19:05 Diplomati v Ženeve hromadne bojkotovali Lavrovov prejav. Odišli zo sály
Ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN a diplomati zo širokého spektra krajín v utorok hromadne odišli zo sály, keď ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov prednášal prejav na Konferencii OSN o odzbrojení v Ženeve. Informovala o tom tlačová agentúra AFP, ktorej novinár sa nachádzal v miestnosti.
Diplomati sa postavili a odpustili miestnosť, keď sa spustil Lavrovov vopred nahratý videopríhovor – protestovali tak proti invázii Moskvy na Ukrajine.
Medzi mnohými diplomatmi, ktorí odišli, keď sa začalo prehrávať video, bola aj ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN v Ženeve Jevhenija Filipenková. Miestnosť zostala takmer prázdna.
Diplomati sa následne vonku zhromaždili pred ukrajinskou vlajkou a začali silno tlieskať, takže potlesk bolo počuť aj v sále, kde pokračoval Lavrovov prejav. Sedela v nej však iba hŕstka veľvyslancov z krajín ako Jemen, Sýria, Venezuela a Tunisko a počúvala ruského ministra.
Lavrov v prejave obvinil z krízy Kyjev a varoval, že sa pokúša vyrobiť jadrové zbrane. "Môžem vás uistiť, že Rusko ako zodpovedný člen medzinárodného spoločenstva... podniká všetky potrebné opatrenia, aby zabránilo výskytu jadrových zbraní a súvisiacich technológií na Ukrajine," vyhlásil.
18:59 Agresora musíme zastaviť čím skôr, povedal Zelenskyj Bidenovi
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v telefonickom rozhovore s americkým prezidentom Joeom Bidenom v utorok povedal, že je dôležité čím skôr zastaviť "agresora" Rusko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a vyjadrenia Zelenského na sociálnej sieti.
Zelenskyj na Twitteri oznámil, že absolvoval telefonický rozhovor s Bidenom. "Agresora musíme zastaviť čo najskôr," napísal.
Prezidenti podľa jeho slov takisto hovorili o vedúcom postavení USA v spojitosti so sankciami proti Rusku a obrannej pomoci Ukrajine. Ukrajinský prezident sa tiež Bidenovi poďakoval za podporu.
18:47 OSN žiada 1,7 miliardy dolárov na pomoc Ukrajine
Organizácia Spojených národov vyzvala v utorok na balík okamžitej humanitárnej pomoci vo výške 1,7 miliardy dolárov pre ľudí, ktorých postihla ruská invázia na Ukrajinu, ako aj ľudí utekajúcich pred vojnou. Informovala o tom agentúra AFP.
OSN odhaduje, že pomoc a ochranu bude na Ukrajine potrebovať 12 miliónov ľudí, pričom predpokladá, že pomoc v susedných krajinách budú v najbližších mesiacoch potrebovať viac ako štyri milióny ukrajinských utečencov.
OSN v rámci svojej bleskovej výzvy požaduje 1,1 miliardy dolárov na pomoc šiestim miliónom ľudí na Ukrajine počas prvých troch mesiacov. Až 40 percent týchto prostriedkov sa prerozdelí ľuďom ihneď vo forme finančnej hotovosti.
Program pomoci zahŕňa aj potraviny, pitnú vodu a hygienické potreby, ďalej podporu zdravotníckych a vzdelávacích služieb a pomoc pri obnove poškodených domov.
Cieľom tejto plánovanej pomoci je tiež podporiť miestne orgány pri udržiavaní a zriaďovaní tranzitných a prijímacích stredísk pre vysídlených ľudí.
18:15 Johnson označil ostreľovanie Charkova za absolútne choré
Britský premiér Boris Johnson označil v utorok bombardovanie druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov ruskou armádou za "absolútne choré" s tým, že sa podobá masakre civilistov, ku ktorej došlo v 90. rokoch v Sarajeve, hlavnom meste Bosny a Hercegoviny. Informovala o tom agentúra AFP.
"To, čo sa deje v Charkove, je absolútne choré a ak mi to niečo pripomína, tak ostreľovanie sarajevského trhu, ostreľovanie nevinných ľudí v Bosne," povedal Johnson novinárom počas návštevy základne NATO v estónskom hlavnom meste Tallinn.
Johnson v utorok takisto podľa agentúry Reuters zdôraznil, že britskí vojaci nebudú bojovať proti ruským silám na Ukrajine a že nedávne posily zostanú "pevne v rámci hraníc členských krajín NATO".
Boris Johnson počas návštevy leteckej základne Kráľovských vzdušných síl v anglickom meste Waddington. Foto: TASR/AP
17:34 Letecký útok zasiahol televíznu vežu v Kyjeve
Pri leteckom útoku, ktorý zrejme uskutočnila ruská armáda, bola v utorok zasiahnutá hlavná televízna veža v Kyjeve, čím sa prerušilo vysielanie niektorých ukrajinských štátnych médií. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá uvádza, že štruktúra veže ostala neporušená.
"Programy nebudú chvíľu fungovať. Záložné vysielanie niektorých kanálov bude k dispozícii v blízkej budúcnosti," uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra. Zároveň dodalo, že bolo poškodené vybavenie veže.
Tento rezort potvrdil útok na televíznu vežu po tom, ako sa na sociálnych sieťach objavili fotografie a videá, na ktorých bolo možné vidieť televíznu vežu obklopenú dymom, píše televízia CNN.
Ruské ministerstvo obrany pritom už skôr informovalo o plánovaných útokoch v Kyjeve, pričom ruská armáda sa podľa hovorcu rezortu obrany má v pláne zamerať na ukrajinské prenosové uzly, čím podľa CNN zrejme narážal práve na komunikačné veže či veľké antény. Ruské ministerstvo zároveň vyzvalo obyvateľov Kyjeva, ktorí žijú v blízkosti takýchto objektov, aby opustili svoje domovy.
Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov ešte predtým varoval, že sa Rusko pripravuje na "rozsiahlu informačnú a psychologickú operáciu", ktorej cieľom je "zlomiť odpor Ukrajincov a ukrajinskej armády", píše CNN. Reznikov spresnil, že Rusko plánuje vytvoriť "komunikačné problémy" a následne si vymyslieť správy, že ukrajinská armáda a vláda "súhlasili, že sa vzdajú".
17:23 Zelenskyj: Rusko musí zastaviť bombardovanie, inak rokovania nemajú zmysel
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok povedal, že Rusko musí zastaviť bombardovanie ukrajinských miest skôr, ako sa začnú zmysluplné rokovania o prímerí. Informovala o tom televízia Sky News.
Zelenskyj ďalej vyzval členov Severoatlantickej aliancie (NATO), aby zaviedli bezletovú zónu nad Ukrajinou na zastavenie ruského letectva, pričom tvrdil, že by išlo o preventívne opatrenie a jeho úmyslom by nebolo zatiahnuť Alianciu do vojny s Ruskom.
Agentúra Reuters a ďalšie západné médiá predtým informovali o tom, že druhé kolo rusko-ukrajinských mierových rozhovorov by sa malo uskutočniť už v stredu 2. marca. Všetky média sa však odvolali na ruskú štátnu agentúru TASS. Tej to údajne potvrdili zdroje oboznámené so situáciou.
Po prvom kole rokovaní, ktoré sa uskutočnili v pondelok a nepriniesli žiadne hmatateľné výsledky, obe strany uviedli, že sa v najbližších dňoch opäť stretnú, píše Reuters.
16:59 Blinken spochybnil členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok spochybnil, či si Rusko zaslúži byť naďalej členom Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) v súvislosti so svojou vojenskou inváziou na Ukrajinu.
Blinken vo videopríhovore na 49. zasadnutí UNHRC v Ženeve uviedol, že "zločiny", ktorých sa Rusko dopúšťa na Ukrajine, "sa každou hodinou stupňujú", pričom poukázal na to, že sa Rusko útočí aj "na nemocnice, školy a obytné budovy", píše stanica CNN.
Antony Blinken. Foto: TASR/AP
"(Rusko) ničí kritickú infraštruktúru, ktorá poskytuje miliónom ľudí naprieč Ukrajinou pitnú vodu, plyn, ktorá ich chráni pred umrznutím, a elektrickú energiu. Civilné autobusy, autá a dokonca sanitky sú ostreľované. Rusko toto na Ukrajine robí každý deň," uviedol Blinken.
Podľa šéfa americkej diplomacie by sa humanitárna kríza a kríza spojná s dodržiavaním ľudských práv na Ukrajine "iba zhoršila" po víťazstve ruského prezidenta Vladimira Putina v tomto konflikte. "Ak prezident Putin uspeje vo svojich spomenutých cieľoch týkajúcich sa zvrhnutia demokraticky zvolenej ukrajinskej vlády, kríza spojená s ľudskými právami a humanitárna kríza sa iba zhoršia," uviedol Blinken.
16:41 Medvedev: Nezabudnite, že ekonomické vojny sa často zmenili na skutočné
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev sa v utorok ohradil proti vyjadreniam francúzskeho ministra financií Bruna Le Maira, ktorý vyhlásil, že Francúzsko vedie s Ruskom ekonomickú vojnu v súvislosti s napadnutím Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy televízie CNN.
"Dávajte si pozor na jazyk, páni," napísal v príspevku na sociálnej sieti Twitter Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie. "Nezabudnite, že sa v histórii ľudstva ekonomické vojny pomerne často zmenili na skutočné," dodal bývalý ruský prezident.
"Sme v totálnej hospodárskej a finančnej vojne proti Rusku... sankcie budú aplikované, kým sa (ruský prezident) Vladimir Putin nespamätá," povedal Le Maire vo vysielaní stanice Franceinfo. Francúzsky minister si myslí, že sankcie uvalené západnými krajinami na Rusko spôsobia kolaps jeho ekonomiky.
Medvedev už minulý týždeň uviedol, že Rusko bude vo svojej operácii na Ukrajine pokračovať, až kým nedosiahne ciele stanovené prezidentom Putinom, a to bez ohľadu na uvalené sankcie. Moskva podľa Medvedeva diplomatické vzťahy so Západom nepotrebuje.
16:35 Čečenský vodca Kadyrov potvrdil zabitie dvoch svojich bojovníkov na Ukrajine
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov potvrdil, že v bojoch proti ukrajinským "nacionalistom" boli zabití dvaja z jeho mužov a šesť ďalších utrpelo zranenia. V utorok o tom informovala nemecká tlačová agentúra DPA.
"Áno, ľudia vo vojne umierajú a túto životnú dráhu si oni vybrali," uviedol o dvoch mŕtvych čečenských vojakoch. Čečensko je autonómna republika Ruskej federácie v severnom Kaukaze.
Kadyrov, ktorého podporuje Kremeľ, je prvým predstaviteľom na ruskej strane, ktorý oznámil počet obetí počas útočenia na Ukrajine. Rusko ju napadlo minulý týždeň 24. februára.
Ramzan Kadyrov. Foto: TASR/AP
16:32 Naď chce dať návrh na prítomnosť vojakov NATO na Slovensku na vládu budúci týždeň
Minister obrany Jaroslav Naď by chcel predložiť návrh na prítomnosť vojakov NATO na Slovensku v rámci tzv. predsunutej prítomnosti na rokovanie vlády budúci týždeň. Národná rada SR by mohla rokovať o návrhu ešte na marcovej schôdzi. S dodaním systému Patriot na posilnenie protivzdušnej obrany sa podľa Naďa ráta najneskôr do 15. apríla. Uviedol to v relácii televízie Markíza Na telo plus.
V rámci predsunutej prítomnosti by na Slovensko mohli prísť Česi, Nemci, Holanďania, Poliaci a Slovinci. Americkí vojaci by prišli, ak by USA poskytli radarové systémy Sentinel na ochranu vzdušného systému na východnej hranici, aby ich obsluhovali. Časť českých vojakov by sa mohla starať o kybernetickú bezpečnosť, celkovo by ich mohlo byť okolo 400.
Minister obrany je za členstvo Ukrajiny v Európskej únii i NATO. Bolo by to podľa neho dobré z ekonomického aj bezpečnostného hľadiska. "Nemalo by to byť samozrejme zo dňa na deň, mal by to byť nejaký proces, ale mali by sme im dať nejakú jasnú perspektívu," povedal o členstve Ukrajiny v Únii.
16:25 Británia by mohla prijať vyše 200-tisíc ukrajinských utečencov
Britský premiér Boris Johnson upozornil v utorok na čoraz väčšiu humanitárnu krízu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu. Varoval pritom, že počet utečencov z Ukrajiny môže dosiahnuť milióny, a ponúkol, že Británia by mohla prijať vyše 200-tisíc z nich, uvádza agentúra Reuters.
Johnsonov hovorca novinárom povedal, že Londýn pre Ukrajincov rozširuje pravidlá pre tzv. zjednocovanie rodín, aby im tak umožnil priviezť do Británie svojich rodičov, súrodencov, dospelé deti či starých rodičov.
16:21 Po invázii na Ukrajinu chce vstúpiť do poľskej armády viac ľudí
Výrazne viac mužov a žien v Poľsku chce vstúpiť do armády po ruskej invázii na Ukrajinu, vyplýva z utorňajších údajov ministerstva obrany vo Varšave. Podľa údajov ministerstva požiadalo posledný februárový týždeň o službu v ozbrojených silách 2 200 ľudí. Predtým to bolo okolo 400 žiadateľov týždenne.
Vzrástol aj záujem o vstup do poľských pozemných Ozbrojených síl územnej obrany (WOT), ktorých dobrovoľníci trénujú jeden víkend v mesiaci.
16:15 Po ruskej invázii na Ukrajinu prišli do Nemecka ďalší americkí vojaci
Do Nemecka v pondelok dorazili ďalší vojaci americkej armády – po tom, ako Severoatlantická aliancia po ruskej invázii na Ukrajinu prvýkrát aktivovala svoje sily rýchlej reakcie na obranné účely. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR s odkazom na utorňajšie vyhlásenie tlačového odboru NATO.
Podľa tlačovej správy NATO americkí vojaci z bojového oddielu 1. obrnenej brigády, 3. pešej divízie opustili základňu vo Fort Stewart v USA a v pondelok prileteli na medzinárodné letisko v Norimbergu.
Vojaci budú mať základňu vo výcvikovom priestore Grafenwöhr v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko, hoci americký minister obrany Lloyd Austin naznačil, že v prípade potreby môžu byť presunutí aj na územie iných spojeneckých krajín v Európe.
Po napadnutí Ukrajiny ruskými jednotkami príkaz na presun do Nemecka dostalo celkovo viac ako 7-tisíc amerických vojakov.
16:10 Čínsky minister zahraničia zavolal Kulebovi: Pekingu je "hlboko ľúto", že vypukol konflikt
Čínsky minister zahraničných vecí Wang I sa v utorok rozprával s ukrajinským partnerom Dmytrom Kulebom a vyzval na vyriešenie krízy prostredníctvom vyjednávaní. Informovali o tom čínske štátne médiá. Peking zastáva opatrný, problémový diplomatický postoj k napadnutiu Ukrajiny Ruskom, svojím blízkym spojencom, píše tlačová agentúra AFP.
Šéf čínskej diplomacie Wang zatelefonoval Kulebovi. Povedal mu, že Peking "hlboko ľutuje, že medzi Ukrajinou a Ruskom vypukol konflikt, a mimoriadne pozorne sleduje všetky ujmy spôsobené civlistom", uviedla čínska štátna televízia CCTV. Dodala, že Wang vyzval obe krajiny, aby "spôsob riešenia tejto záležitosti našli cez vyjednávania".
Peking aj v pondelok vyzval na deeskaláciu a zdržanlivosť v súvislosti s vojnou na Ukrajine – práve v čase, keď sa zástupcovia Kyjeva a Moskvy stretli na rokovaniach v Bielorusku, ako napísala AFP.
16:05 Johanssonová: Z Ukrajiny dosiaľ utieklo vyše 400-tisíc ľudí
Z Ukrajiny dosiaľ utieklo do susedných krajín vyše 400-tisíc ľudí. Pomoc hľadajú najmä v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku. Pripraviť sa však treba na milióny utečencov. Uviedla to európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová. V Bratislave sa stretla s ministrami vnútra, zahraničných vecí i neziskových organizácií, ako aj veľvyslancom Ukrajiny na Slovensku.
Ylva Johanssonová. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Komisárka skonštatovala, že cieľom jej návštevy, či už na Slovensku alebo v pondelok (28. 2.) v Rumunsku, je zmapovať reálne potreby v súvislosti s krízou na Ukrajine. Predpokladá, že vo štvrtok (3. 3.) EÚ aktivuje po prvý raz v histórii smernicu o dočasnej pomoci. Platiť bude vo všetkých členských krajinách.
Aktivácia smernice by podľa komisárky mala zabezpečiť čo najúčinnejšiu pomoc Ukrajincom. Napríklad by mala poskytnúť právny základ pre ochranu utečencov z Ukrajiny aj po 90 dňoch, počas ktorých sa môžu v súčasnosti Ukrajinci s pasom pohybovať bez víz na území EÚ. Rovnako by sa mala zjednotiť ochrana pre ľudí bez cestovných dokladov. V smernici má byť aj zoznam práv ľudí z Ukrajiny, napríklad právo pracovať.
16:00 Ruská armáda varovala pred útokmi v Kyjeve, vyzvala obyvateľov na odchod
Ruské vojská plánujú napadnúť infraštruktúru Ukrajinskej bezpečnostnej služby v Kyjeve. Oznámilo to v utorok ruské ministerstvo obrany, ktoré zároveň vyzvalo obyvateľov Kyjeva, ktorí žijú v blízkosti takýchto objektov, aby opustili svoje domovy.
"Vyzývame obyvateľov Kyjeva žijúcich v blízkosti prenosových uzlov, aby opustili svoje domovy," uviedol hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov. Podľa redaktorky televízie CNN Clarissy Wardovej odkazuje ruský rezort obrany výrazom "prenosové uzly" na "komunikačné veže, čiže veľké antény a tomu podobné zariadenia". Podľa ukrajinského ministra obrany Olexija Reznikova sa Rusko pripravuje na "rozsiahlu informačnú a psychologickú operáciu", ktorej cieľom je "zlomiť odpor Ukrajincov a ukrajinskej armády", píše CNN.
15:52 Weber pre EuroNews: Orbán hrá v prípade Ukrajiny dvojakú hru
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa musí rozhodnúť, na ktorej strane stojí. Maďarská vláda hrá v prípade Ukrajiny dvojakú hru, cituje v utorok spravodajca TASR z vyhlásenia lídra poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente Manfreda Webera pre spravodajskú stanicu EuroNews.
Bavorský politik Weber reakcii na otázku, ako vníma rozhodnutie maďarskej vlády zakázať transport zbraní NATO a EÚ cez územie Maďarska, zdôraznil, že väčšina sveta sa v tejto otázke jednoznačne rozhodla. Maďarsko sa svojím oficiálnym postojom Maďarska usiluje zabrániť tomu, aby bolo zavlečené do vojenského konfliktu, a aby chránilo Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti, píše EuroNews.
15:12 Video: Miestni obyvatelia sa postavili na odpor ruským vojakom v meste Kupyansk
14:53 Stoltenberg v Poľsku: Putin zničil mier v Európe
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok povedal, že ruský prezident Vladimir Putin inváziou na Ukrajinu "zničil mier v Európe". Rusko zároveň vyzval, aby ukončilo vojnu a stiahlo svojich vojakov z Ukrajiny. Dodal, že NATO na Ukrajinu nepošle vojakov ani bojové lietadlá, keďže sa nechce zapojiť do tohto ozbrojeného konfliktu, uvádza denník The Guardian.
Stoltenberg sa takto vyjadril počas návštevy leteckej základne v poľskom meste Lask, kde sa stretol s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. "Prezident Putin zničil mier v Európe. Členské krajiny Alianacie odsudzujú neopodstatnenú a brutálnu inváziu na Ukrajine," povedal Stoltenberg novinárom na spoločnej tlačovej konferencii s Dudom, uvádza agentúra AFP.
Šéf NATO dodal, že "ruský útok (na Ukrajinu) je úplne neprijateľný a umožnilo ho Bielorusko". Zdôraznil tiež, že NATO "nebude súčasťou tohto konfliktu" s Ruskom. Aliancia je však zároveň podľa jeho slov pripravená "brániť každý centimeter" svojho územia a nedávno posilnila svoje východné krídlo.
14:24 Letisko v ruskom Taganrogu horí, ukazujú videá na sociálnych sieťach. Zasiahnuť ho mala ukrajinská raketa
Letisko v Taganrogu v ruskej Rostovskej oblasti je údajne v plameňoch, zasiahnuť ho mala ukrajinská taktická raketa, ktorá dopadla neďaleko dopravného lietadla IL-76.
14:21 Premiér: SR podporuje vstup Ukrajiny do EÚ, potrebuje jasnú európsku perspektívu
"Premiér Eduard Heger sa opakovane vyjadril, že Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do EÚ. Ukrajinský ľud práve dnes potrebuje jasnú európsku perspektívu. Hovoriť však o detailoch tohto procesu, je predčasné. Podstatná je solidarita," uviedla pre TASR hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková.
13:50 Ukrajinský parlament: Bieloruské jednotky vstúpili na územie Ukrajiny
Jednotky Bieloruska vstúpili do Černihivskej oblasti Ukrajiny, nachádzajú sa severne od Kyjeva. Informácia zaznela na oficiálnom twitterovom účte ukrajinského parlamentu.
13:35 Čo znamená tajomné písmeno "Z" a ďalšie písmená na ruských tankoch?
Ukrajinský parlament tvrdí, že písmeno Z označuje jednotky z územia Ruskej federácie. Z v štvorci zas ruské jednotky z Krymu. Písmeno O je vyhradené bieloruské vojská a veľké V pre námornú pechotu. Písmenom X majú byť označení čečenskí vojaci a A je určená pre špeciálne jednotky.
13:28 Ruské ostreľovanie Charkova si vyžiadalo najmenej desať obetí, tvrdí Heraščenko
Pri utorňajšom ostreľovaní centra ukrajinského mesta Charkov ruskými vojskami zahynulo najmenej desať civilistov a 35 ďalších utrpelo zranenia, uviedol na Facebooku poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. "Trosky sa (momentálne) odstraňujú a obetí a zranených bude ešte viac," dodal Heraščenko.
13:11 Zelenskyj v europarlamente: Nikto nás nezlomí, sme silní
Ukrajina prináša obrovskú cenu v boji za svoju slobodu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to povedal v utorok prostredníctvom videoprenosu pred poslancami Európskeho parlamentu. "Bojujeme za naše práva, za našu slobodu, za naše životy. Bojujeme o prežitie. Bojujeme aj za to, aby sme boli rovnocennou súčasťou Európy," vyhlásil ukrajinský prezident prostredníctvom živého internetového prenosu z neznámeho miesta v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev.
12:56 Čínski dovozcovia pozastavujú nákupy ruského uhlia, majú problém s financovaním
Čínski obchodníci začali zastavovať dovoz uhlia z Ruska, keďže majú problém so zafinancovaním kontraktov zo strany domácich bánk. Dôvodom sú obavy inštitúcií z možných sankcií po invázii Ruska na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
12:44 Peskov: Je priskoro robiť závery o ukrajinsko-ruských mierových rokovaniach
Je priskoro na robiť závery o ukrajinsko-ruských mierových rokovaniach, ktoré sa uskutočnili v pondelok. Povedal to v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Uviedol, že ruská delegácia informovala ruského prezidenta Vladimira Putina o obsahu rozhovorov, ale je zatiaľ "priskoro na vyhodnotenie" ich záverov.
11:55 Z Ukrajiny utieklo už viac ako 660-tisíc ľudí
Od začiatku ruskej invázie utieklo z Ukrajiny do susedných krajín už viac ako 660-tisíc ľudí. V utorok to oznámil Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). "Počty exponenciálne rastú... Týmto tempom smerujeme k najväčšej utečeneckej kríze v Európe v tomto storočí," uviedla hovorkyňa UNHCR Shabia Mantoová.
UNHCR ešte v pondelok zverejnil informáciu, že priamo na Ukrajine je "vnútorne presídlených" zrejme viac ako 100-tisíc ľudí.
11:42 Ukrajina hovorí o vyše 5,7 tisíca zabitých a vyše 200 zajatých ruských vojakoch
Ukrajinská armáda v utorok uviedla, že počas prvých piatich dní ruskej invázie zabila 5 710 ruských vojakov. Vo videozázname na Facebooku to povedal hovorca generálneho štábu ukrajinskej armády, uvádza stanica BBC.
Hovorca tiež uviedol, že ukrajinská armáda okrem toho zajala vyše 200 ruských vojakov. Tvrdil tiež, že zničených bolo 198 ruských tankov, 29 lietadiel, 846 obrnených vozidiel a 29 vrtuľníkov.
BBC upozornila, že tieto tvrdenia nedokáže nezávisle overiť. Zároveň však podotkla, že aj britské ministerstvo obrany sa domnieva, že Moskva počas doterajších bojov na Ukrajine utrpela veľké straty.
Ľudia kráčajú okolo zničených aút a armádneho vozidla v ukrajinskom meste Brovary neďaleko Kyjeva. Foto: TASR/AP
11:40 Británia na svoj sankčný zoznam pridala ruskú banku Sberbank
Britské ministerstvo financií pridalo na svoj sankčný zoznam banku Sberbank, ktorá patrí medzi najväčších poskytovateľov hypotekárnych úverov v Rusku. Britská vláda ešte v pondelok avizovala, že zmrazí aktíva všetkých ruských bánk na svojom území a nariadila britským prístavom, aby odmietli všetky ruské lode, pripomína AFP.
Európska pobočka Sberbank je už teraz na pokraji zrútenia po tom, čo na ňu uvalil sankcie euroblok, píše AFP. Západné sankcie podľa britského vicepremiéra Dominica Raaba spôsobia, že ruskí oligarchovia vyvinú tlak na prezidenta Vladimira Putina, aby stiahol vojská z Ukrajiny.
USA a Európska únia sa tento víkend dohodli, že v reakcii na útok Ruska na Ukrajinu vylúčia niektoré ruské banky – vrátane Sberbank – zo systému medzibankových platieb SWIFT a zmrazia devízové rezervy ruskej centrálnej banky.
Sankcie uvalené západnými krajinami na Rusko za jeho inváziu na Ukrajine spôsobia kolaps jeho ekonomiky. povedal v utorok francúzsky minister financií Bruno Le Maire.
11:14 Šojgu: Budeme pokračovať v operácii, kým nedosiahneme stanovené ciele
Rusko bude pokračovať vo vojenskej ofenzíve na Ukrajine, kým "nedosiahne svoje ciele", povedal v utorok ruský minister obrany Sergej Šojgu. Šéf silového rezortu ďalej uviedol, že cieľom Moskvy je "demilitarizácia a denacifikácia" Ukrajiny, ako aj údajná ochrana Ruska pred "vojenskou hrozbou", ktorú podľa neho vytvorili západné krajiny.
"Našou hlavnou úlohou je chrániť Ruskú federáciu pred vojenskou hrozbou, ktorú predstavujú západné krajiny, snažiace sa využiť ukrajinský ľud v boji proti našej krajine," tvrdil Šojgu, ktorý vojenskú inváziu naďalej označoval ako "špeciálnu operáciu."
10:32 Lukašenko: Predbežné odhady výsledkov rokovaní sú opatrne optimistické
Podľa bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka stretnutie ruskej a ukrajinskej delegácie prináša podľa predbežných hodnotení "opatrný optimizmus". Lukašenko označil ukrajinských a ruských vyjednávačov za fešákov a ich prácu za brilantnú. Informuje o tom agentúra Ria Novosti. Delegácie ruských a ukrajinských vyjednávačoch začali rokovania v pondelok na bielorusko-ukrajinských hraniciach.
10:31 Ukrajina: Mariupol je bez elektriny; starosta hlási civilné obete ostreľovania
Obyvatelia strategicky dôležitého ukrajinského mesta Mariupol sa po intenzívnych útokoch ruských vojsk ocitli bez elektriny, oznámil v utorok gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Z mesta tiež hlásia civilné obete.
"Mariupol a Volnovacha sú naše!" napísal Kyrylenko na Facebooku. "Obe mestá sú pod tlakom nepriateľa, ale držia sa. V Mariupole prerušili elektrické vedenie a mesto je bez prúdu," dodal. Mestá sa síce podľa Kyrylenka držia, starosta Mariupola však upozornil, že jeho mesto je podľa sústavným tlakom ruských rakiet.
10:22 Kanály ruských médií RT a Sputnik na YouTube sú v Európe zablokované
Americká videoplatforma YouTube v utorok zablokovala pre svojich užívateľov v Európe kanály ruských provládnych médií RT a Sputnik. Dôvodom je podľa jej predstaviteľov "prebiehajúca vojna na Ukrajine".
"S okamžitou platnosťou blokujeme YouTube kanály RT a Sputniku v celej Európe," uviedla táto dcérska spoločnosť firmy Google v e-maili, z ktorého cituje AFP.
10:03Voronin o vojne na Ukrajine: "Je to ako z hororového filmu"
Bývalý ukrajinský futbalový reprezentant Andrij Voronin sa poďakoval ľuďom, ktorí prejavili krajine solidaritu po napadnutí Ruskom. Podľa jeho slov vojna na Ukrajine pripomína zábery z hororového filmu.
"Celý svet podporuje Ukrajinu. Aj veľa Rusov je proti Vladimirovi Putinovi. Dostávam množstvo správ od mojich bývalých spoluhráčov i ďalších športovcov. Všetkým je veľmi ľúto, že Ukrajina je vo vojne," uviedol rodák z Odesy v rozhovore pre magazín Bild.
09:57 Le Maire: Cieľom západných sankcií je spôsobiť kolaps ruskej ekonomiky
Sankcie uvalené západnými krajinami na Rusko za jeho inváziu na Ukrajine spôsobia kolaps jeho ekonomiky. Je o tom presvedčený francúzsky minister financií Bruno Le Maire. "Sme v totálnej hospodárskej a finančnej vojne proti Rusku. Cieľom sankcií prijatých v uplynulých dňoch je spôsobiť kolaps ruskej ekonomiky. Tieto sankcie budú aplikované, kým sa (ruský prezident) Vladimir Putin nespamätá," povedal minister financií vo vysielaní stanice Franceinfo.
Bruno Le Maire ďalej uviedol, že rozloženie síl medzi Ruskom a Európskou úniou je "úplne" v prospech EÚ, ktorá je v procese "objavovania vlastnej ekonomickej sily".
09:40 Čečenský vodca Kadyrov priznal prvé straty medzi svojimi jednotkami na Ukrajine
Na Ukrajine zahynuli prví čečenskí vojaci, ktorí bojujú po boku Ruska. Potvrdil to v utorok vodca tejto autonómnej republiky Ruskej federácie Ramzan Kadyrov. "Bohužiaľ, medzi rodákmi z Čečenskej republiky sú už straty. Dvaja zomreli, šesť ďalších utrpelo rôzne zranenia," uviedol Kadyrov, bývalý povstalec a v súčasnosti spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina prostredníctvom aplikácie na odosielanie správ Telegram.
09:35 Samosprávnu budovu v centre Charkova zasiahla raketa
Ukrajinské médiá informujú, že v centre Charkova došlo v utorok k ruskému raketovému útoku, ktorého terčom sa stala budova miestnej samosprávy na tamojšom Námestí slobody. Uvádzajú to stanica BBC i denník The Guardian.
Videozáznam, zachytávající dopadnutie rakety do prednej časti budovy a následný obrovský výbuch, sa objavil na sociálnych sieťach. Dosiaľ z mesta nehlásili obete na životoch ani zranených.
08:48 Gubernátor: Pri ostreľovaní vojenskej základne zahynulo 70 ukrajinských vojakov
Pri ostreľovaní ukrajinskej vojenskej základne v meste Ochtyrka ležiacom na severovýchode Ukrajiny zahynulo podľa miestneho gubernátora viac ako 70 ukrajinských vojakov. Gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj to uviedol v príspevku na sociálnej sieti Telegram, citovala ho televízia Sky News.
Žyvyckyj napísal, že delostrelecká paľba zasiahla zmienenú základňu, pričom zahynulo približne 70 ukrajinských vojakov. Na mieste podľa neho zasahuje ukrajinská pohotovostná služba a dobrovoľníci a z trosiek vynášajú mŕtve telá.
Žyvyckyj dodal, že straty utrpela aj ruská armáda, pričom telá mnohých ruských vojakov odvážajú pracovníci Červeného kríža. Na Telegrame zároveň zverejnil fotografie zasiahnutej a značne poškodenej základne.
08:22 Ruská armáda sa nachádza na okraji mesta Cherson, tvrdí jeho starosta
Ruskí vojaci postúpili už k predmestiam mesta Cherson ležiaceho na juhu Ukrajiny, kde zriaďujú kontrolné stanovištia. V utorok o tom informovala agentúra AFP s odvolaním sa na tamojšieho starostu.
"Ruská armáda zriaďuje kontrolné stanovištia na vstupoch do Chersonu," uviedol starosta Ihor Kolychajev na Facebooku. "Cherson bol a zostane ukrajinský," dodal.
Ruské pozemné jednotky minulý týždeň vo štvrtok vstúpili na južnú Ukrajinu z územia polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.
07:51 Austrália poskytne Ukrajine vojenské vybavenie i humanitárnu pomoc
Austrálska vláda podporí Ukrajinu vojenským vybavením a humanitárnou pomocou v celkovej výške 105 miliónov austrálskych dolárov (68 miliónov eur). V utorok o tom s odvolaním sa na premiéra Scotta Morrisona informovala agentúra DPA.
Dve tretiny z uvedenej čiastky budú vynaložené na "smrtiace i nesmrtiace obranné vybavenie", uviedol Morrison. Aké zbrane a ďalšie vybavenie jeho krajina pre Ukrajinu dodá, nechcel premiér prezradiť, aby neposkytol Rusku ďalšie informácie.
Napriek tomu poznamenal: "Hovoríme o raketách a munícii, o pomoci Ukrajincom brániť svoju krajinu." Vojenský materiál má byť na Ukrajinu doručený v spolupráci s NATO. Ešte minulý týždeň Morrisonova vláda tvrdila, že na Ukrajinu pošle len nesmrtiace vojenské vybavenie.
Okrem zbraní poskytne Austrália Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške 35 miliónov austrálskych dolárov cez medzinárodné organizácie zabezpečujúce prístrešky, jedlo, lekársku starostlivosť, pitnú vodu a vzdelanie.
Austrália od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára uvalila sankcie na viac ako 350 občanov Ruska a 13 občanov Bieloruska. V pondelok sankcie rozšírila aj na ruského prezidenta Vladimira Putina a popredných členov jeho vlády. Podľa Morrisona sa začína ukazovať, že sankcie, ktoré mnohé štáty uvalili na Rusko, sú účinné.
07:34 Zeman sa stavia priaznivo k výnimke, aby mohli Česi bojovať na Ukrajinu
Český prezident Miloš Zeman by podporil výnimku pre Čechov, ktorí chcú ísť dobrovoľne bojovať na Ukrajinu. Pre webový spravodajský portál Novinky.cz to v pondelok povedal jeho hovorca Jiří Ovčáček.
"Žiadatelia sa obracajú na ministerstvo obrany, ktoré žiadosť posúdi spoločne s ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom vnútra. Až potom žiadosť putuje do vojenskej kancelárie a k pánovi prezidentovi. Bude teda bezpochyby záležať na odporúčaní vládnych rezortov," uviedol Zemanov hovorca.
Prezident bude o tejto otázke vo štvrtok hovoriť s premiérom Petrom Fialom. Tiež si chce vyžiadať stanoviská ministerstva obrany a ministerstva zahraničných vecí.
Fiala k tomu uviedol, že by bol za umožnenie účasti občanov ČR v bojoch o Ukrajinu v individuálnych prípadoch. Za nezodpovedné však považuje vyjadrovať sa ku kolektívnej účasti.
Na zapojenie sa do obrany Ukrajiny, ktorá sa od štvrtka bráni proti rozsiahlej ruskej invázii, vyzval cudzincov ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Česi tak môžu legálne urobiť iba v prípade udelenia výnimky od prezidenta republiky. Bez nej by tomu, kto by šiel bojovať na územie cudzej krajiny, hrozilo podľa trestného zákonníka až päť rokov väzenia, pripomínajú Novinky.
Senátor Václav Láska avizoval, že pripravuje novelu, ktorá by to mala zrušiť. Predložiť ju chce vláde a poslancom. Niektoré krajiny už službu v ukrajinskej armáde svojim občanom povolili.
Miloš Zeman: Foto: TASR/AP
07:12 Ukrajina ponúka ruským vojakom, ktorí sa dobrovoľne vzdajú, amnestiu aj odmenu
Ukrajina uviedla, že udelí amnestiu a dá peniaze ruským vojakom, ktorí "dobrovoľne zložia zbrane". Na sociálnej sieti Facebook to v pondelok uviedol ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.
"Poslali vás do našej krajiny, aby ste zabíjali a boli zabití. Tí z vás, ktorí sa nechcú stať vrahmi alebo prísť o život, môžu byť zachránení... Garantujeme vám plnú amnestiu a peňažnú odmenu, ak dobrovoľne zložíte zbrane," uvádza Reznikov na Facebooku.
Šéf ukrajinského rezortu obrany ďalej spresňuje, že ruskí vojaci, ktorí sa vzdajú, dostanú kompenzáciu vo výške päť miliónov rubľov (41 000 eur).
"Nikoho, kto si vyberie cestu okupácie, nečaká zľutovanie," varuje Reznikov v príspevku.
06:45 Medzinárodný trestný súd začne vyšetrovanie situácie na Ukrajine
Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu začne vyšetrovanie "situácie na Ukrajine". V pondelok to oznámil hlavný prokurátor ICC Karim Khan, informovala agentúra AFP.
"Dnes by som chcel oznámiť, že som sa rozhodol čo najrýchlejšie začať vyšetrovanie situácie na Ukrajine," uviedol Khan vo vyhlásení. Podľa jeho slov totiž existuje dôvod domnievať sa, že od roku 2014 boli "na Ukrajine spáchané údajné vojnové zločiny aj zločiny proti ľudskosti".
ICC už viedol predbežné vyšetrovanie zločinov spojených s násilným potlačením proeurópskych protestov v Kyjeve v rokoch 2013 – 2014 zo strany proruskej ukrajinskej vlády, ako aj obvinení zo zločinov na Kryme, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, a na východe Ukrajiny, kde Rusko od roku 2014 podporuje separatistov, píše agentúra AP.
V decembri 2020 vtedajšia prokurátorka ICC Fatou Bensoudaová povedala, že vyšetrovanie odhalilo náznaky, že "na Ukrajine bola spáchaná široká škála činov predstavujúcich vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti v rámci jurisdikcie súdu". Prokurátori ICC však ešte nepožiadali sudcov tohto orgánu o odsúhlasenie vyšetrovania v plnom rozsahu.
Khan tvrdí, že teraz chce začať vyšetrovanie zvažované jeho predchodkyňou a rozšíriť ho o zločiny spáchané v bojoch od minulotýždňovej ruskej invázie na Ukrajinu.
Na archívnej snímke z 31. marca 2021 pohľad na Medzinárodný súdny dvor (ICC) v Haagu. Foto: TASR/AP
06:24 Kuleba: USA prisľúbili Ukrajine pomoc vrátane dodávok zbraní a sankcií voči Rusku
Spojené štáty ponúkli Ukrajine ďalšiu pomoc v súvislosti s ruskou inváziou, a to vo forme dodávok zbraní a tiež uvalenia dodatočných sankcií voči Moskve. Povedal to v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorého o podpore USA v telefonickom rozhovore uistil jeho americký rezortný partner Anthony Blinken. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.
"Počas nášho telefonátu minister Blinken potvrdil, že podpora USA pre Ukrajinu zostáva neochvejná," napísal šéf ukrajinskej diplomacie na Twitteri. "Zdôraznil som, že Ukrajina túži po mieri, avšak pokiaľ na nás Rusko útočí, potrebujeme viac sankcií a zbraní. Minister (Blinken) ma uistil o oboch," uviedol s tým, že následne spoločne koordinovali ďalšie kroky.
Washington v súlade so západnými spojencami už implementoval viacero sankcií voči Rusku s cieľom obmedziť jeho prístup k zahraničným fondom, investíciám a technológiám, pripomína Reuters.
USA tiež Ukrajine poskytli dodávky zbraní vlani na jeseň, ako aj v decembri a uplynulý piatok americký prezident Joe Biden nariadil rezortu zahraničných vecí uvoľniť zo zásob USA ďalšie zbrane v hodnote 350 miliónov dolárov.
Washington však odmieta požiadavku Kyjeva, aby Západ vytvoril nad Ukrajinou bezletovú zónu. Tento krok by totiž podľa USA viedol k priamemu konfliktu západných síl s ruskou armádou.
06:07 Facebook obmedzí prístup k ruským médiám RT a Sputnik v EÚ
Americká spoločnosť Meta, prevádzkovateľ sociálnej siete Facebook, ako aj Twitter v pondelok ohlásili kroky v boji proti dezinformáciám ohľadom ruského útoku na Ukrajinu, ktoré sa objavujú na ruských štátom kontrolovaných médiách na ich online platformách. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
Spoločnosť Meta obmedzí prístup k ruským štátnym médiám RT a Sputnik v celej Európskej únii, oznámil šéf pre globálne záležitosti Nick Clegg v pondelkovom príspevku na Twitteri. Dodal, že Meta tak reaguje na žiadosť zo strany vlád mnohých krajín a EÚ. Západ totiž uvedené ruské médiá obviňuje, že sú prokremeľské a slúžia na podporu vojenskej invázie na Ukrajinu.
Twitter oznámil, že k tvítom, v ktorých sa zdieľajú odkazy na ruské štátne médiá, umiestni varovania a podnikne kroky na značné obmedzenie cirkulácie takéhoto obsahu.
Aplikácia TikTok takisto rozhodla o obmedzení prístupu k ruským štátnym médiám na svojich platformách v EÚ. Softvérový gigant Microsoft zase ohlásil, že stanicu RT sťahuje zo svojho obchodu s aplikáciami.
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu oznámila, že EÚ zakáže dve spomenuté ruské médiá, ktoré označila za "mediálnu mašinériu Kremľa". Ich cieľom je, ako kritizovala, šíriť lži ruského prezidenta Vladimira Putina ospravedlňujúce jeho vojnu proti Ukrajine.
Mark Zuckerberg oznamuje, že spoločnosť Facebook sa premenuje na Meta počas virtuálneho podujatia v kalifornskom Sausalite vo štvrtok 28. októbra 2021. Foto: TASR/AP
04:50 Maxar: Ruský vojenský konvoj smerujúci na Kyjev má až 64 kilometrov
Ruský vojenský konvoj, ktorý sa zo severu presúva bližšie k ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev, je zrejme omnoho dlhší než sa spočiatku zdalo. Ako ukázali najnovšie satelitné snímky americkej spoločnosti Maxar Technologies z pondelka, dĺžka kolóny vojenských vozidiel je namiesto 27 kilometrov až približne 64 kilometrov. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.
Spoločnosť Maxar uviedla, že konvoj severovýchodne od Kyjeva obsahuje doslova stovky obrnených vozidiel, tankov, transportérov a vozidiel logistickej podpory a siaha od letiska Hostomeľ severozápadne od Kyjeva po obec Pribirsk nachádzajúcu sa medzi Kyjevom a Černobyľom.
Maxar takisto uviedla, že na juhu Bieloruska – vo vzdialenosti menej než 32 kilometrov od ukrajinskej hranice – zaznamenala rozmiestnenie ďalších jednotiek pechoty a vrtuľníkov.
O pohybe bieloruských jednotiek k ukrajinským hraniciam informovala aj ukrajinská armáda. Ako napísal ukrajinský generálny štáb na Facebooku, niekoľko bieloruských jednotiek sa dalo do pohybu smerom na región Volyň na severozápade Ukrajiny. Tieto informácie však podľa agentúry DPA nie je možné nezávisle overiť.
Americká firma sleduje prostredníctvom súkromných družíc pohyby ruskej vojenskej techniky už celé týždne. Spoločnosť zaznamenala prvé presuny ruskej vojenskej techniky smerom k Ukrajine ešte začiatkom novembra.
Útoky na Kyjev a Charkov pokračovali aj v noci z pondelka na utorok. V Charkove sa terčom ruskej armády stali trafostanice, ako píše DPA s odvolaním sa na tamojšieho primátora Ihora Terechova, ktorého citovala agentúra Ukrinform. Útoky v tomto meste údajne spôsobovali problémy s dodávkami elektriny a vody. V pondelok si útoky v Charkove vyžiadali najmenej 11 obetí na životoch a desiatky zranených. Zničených bolo 87 obytných budov.
Na satelitnej snímke severný koniec konvoja ruských vozidiel, ktorý sa nachádza juhovýchodne od Ivankiva počas piateho dňa ruskej invázie na Ukrajine v pondelok 28. februára 2022. Foto: TASR/AP
03:35 OVD-Info: V Rusku zadržali na protestoch voči invázii na Ukrajinu vyše 6 400 ľudí
Najmenej 413 osôb v 13 ruských mestách bolo v pondelok zadržaných za účasť na demonštráciách proti vojne na Ukrajine. Celkový počet zatknutých protestujúcich sa tak od štvrtka, keď Rusko spustilo rozsiahlu vojenskú inváziu na Ukrajinu, zvýšil na 6 440. Vyplýva to z údajov webu OVD-Info, ktorý v Rusku monitoruje policajné zásahy, píše agentúra DPA.
Približne polovicu ľudí (3 126) zadržali počas piatich dní od začiatku invázie na Ukrajinu v hlavnom meste Moskva, zatiaľ čo 2 084 osôb zatkli v Petrohrade. Viac ako 100 osôb zadržali policajné sily v Jekaterinburgu, Krasnodare a Nižnom Novgorode.
Od vypuknutia ozbrojeného konfliktu na Ukrajine sa protesty konali už v 103 ruských mestách. Ruské úrady opakovane varujú, aby sa obyvatelia na týchto nepovolených zhromaždeniach nezúčastňovali, pričom ako dôvod uvádzajú okrem iného pandémiu COVID-19. DPA približuje, že ruské bezpečnostné sily voči demonštrantom zasahujú mimoriadne brutálnym spôsobom.
01:47 Kanada ohlásila zákaz dovozu ropy z Ruska, Ukrajine poskytne ďalšie zbrane
Kanadský premiér Justin Trudeau ohlásil v pondelok zákaz dovozu ropy z Ruska. Tento krok zdôvodnil slovami, že výnosy z ropy slúžili tiež na podporu ruského prezidenta Vladimira Putina a tamojších oligarchov. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.
"Dnes oznamujeme zákaz akéhokoľvek dovozu nerafinovanej ropy z Ruska - priemyslu, z ktorého prezident Putin a jeho oligarchovia značne profitovali," povedal Trudeau na tlačovej konferencii. "A keďže Kanada v posledných rokoch dovážala veľmi malé množstvo (ropy z Ruska), toto opatrenie vysiela silné posolstvo," dodal.
Trudeau tiež pred novinármi uviedol, že Kanada dodá na podporu Ukrajiny v boji proti ruskej invázii protitankové zbrane a muníciu. "Kanada bude pokračovať v poskytovaní podpory hrdinskej obrane Ukrajiny proti ruskej armáde," povedal podľa agentúry Reuters. "Táto zbytočná vojna sa musí skončiť ihneď," vyzval s tým, že straty budú len rásť.
Ministerka obrany Anita Anandová spresnila, že Ottawa poskytne Kyjevu "tak rýchlo ako to bude možné v najbližších dňoch" 100 protitankových zbraní a 2 000 rakiet.
Kanada už predtým poslala Ukrajine tri zásielky zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia. Podporila zároveň množstvo sankcií voči Moskve vrátane vylúčenia niektorých ruských bánk zo systému medzibankových platieb SWIFT. Kanada zohrala aj úlohu čo sa týka obmedzení ruskej centrálnej banky v prístupe k jej devízovým rezervám.
Kanadská ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová už skôr v pondelok avizovala, že skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7), medzi ktoré patrí aj Kanada, plánuje prijať voči Rusku ďalšie sankcie.
Kanadský premiér Justin Trudeau. Foto: TASR/AP
00:48 Zelenskyj vyzval na globálny zákaz prístupu Ruska na letiská a do prístavov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyzval na celosvetový zákaz prístupu ruských lietadiel a lodí na zahraničné letiská a do prístavov. Ako povedal vo videu na Facebooku, má ísť o potrestanie Ruska za vojenskú inváziu na Ukrajinu. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Musíme uzavrieť vstup pre tento štát (Rusko) do všetkých prístavov, všetkých prieplavov a na všetky letiská na svete," uviedol Zelenskyj na spomínanej sociálnej sieti. Medzinárodné spoločenstvo vyzval, aby zvážilo "úplné uzavretie neba pre ruské rakety, lietadlá a vrtuľníky".
Spojené štáty však v pondelok odmietli vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Ako uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová, znamenalo by to totiž vojnu USA s Ruskom, napísala agentúra DPA. Prezident USA Joe Biden podľa Psakiovej dal jasne najavo, že nemá v úmysle vyslať amerických vojakov do vojny s Ruskom. Vytvorenie bezletovej zóny by však bolo krokom týmto smerom, poznamenala. "Vyžadovalo by si to nasadenie americkej armády na jej vymáhanie, čo by znamenalo priamy konflikt, potenciálne priamy konflikt a potenciálne vojnu s Ruskom, do ktorej sa nechceme zapojiť," povedala.
Zelenskyj tiež podľa agentúry Reuters obvinil Rusko z páchania vojnových zločinov a uviedol, že by sa z nich malo zodpovedať pred medzinárodným tribunálom. V bombardovaní ukrajinských miest totiž podľa jeho slov údajne pokračovalo aj počas prvého kola mierových rokovaní medzi predstaviteľmi Ukrajiny a Ruska, ktoré sa konali v pondelok na ukrajinsko-bieloruských hraniciach.
"Férové rokovania môžu prebiehať len vtedy, ak jedna strana voči druhej neútočí raketovým delostrelectvom práve v momente rokovaní," vyhlásil Zelenskyj.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v pondelok informoval prezidenta Vladimira Putina, že v súlade s jeho rozkazom z nedele boli riadiace stanovištia všetkých ruských jadrových síl posilnené o ďalší personál a sú v "osobitnom režime bojovej povinnosti". Informovala o tom v pondelok agentúra AP.
Ministerstvo obrany uviedlo, že špeciálny režim výkonu služby sa vzťahuje na všetky zložky jadrových síl – raketové vojská strategického určenia s pozemnými medzikontinentálnymi balistickými raketami; Severnú a Tichomorskú flotilu, ktoré sú vybavené medzikontinentálnymi balistickými raketami odpaľovanými z ponoriek, a letectvo s flotilou strategických bombardérov schopných niesť jadrové zbrane.
Putin vydal v nedeľu rozkaz uviesť ruské jadrové sily do stavu najvyššej pohotovosti s odvolaním sa na západné sankcie a "agresívne vyhlásenia" mocností z aliancie NATO.
Podľa AP nie je bezprostredne jasné, aké konkrétne kroky toto opatrenie zahŕňa, no vyvolalo obavy, že vojna na Ukrajine by mohla viesť k väčšej a ešte nebezpečnejšej konfrontácii.
Kremeľ tvrdí, že Putin k tomuto kroku pristúpil po vyhláseniach britskej ministerky zahraničných vecí Liz Trussovej, informovala tlačová agentúra AP.
Podľa tlačovej agentúry Interfax, citovanej denníkom Guardian, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok na brífingu v Moskve spresnil, že šlo o vyjadrenia "rôznych predstaviteľov na rôznych úrovniach o možných konfliktných situáciách a dokonca o kolíziách a stretoch medzi NATO a Ruskou federáciou".
Takéto vyjadrenia považuje Kremeľ za "absolútne neprijateľné". "Autorov týchto vyjadrení nebudem menovať, hoci to bola britská ministerka zahraničných vecí," vyhlásil Peskov.
Trussová cez víkend vyjadrila podporu Britom, ktorí ako dobrovoľníci cestujú na Ukrajinu, aby tam bojovali proti ruskej invázii, s tým, že je to boj za správnu vec. Za tento svoj postoj bola následne terčom kritiky: kolegovia z Konzervatívnej strany ju napríklad upozornili, že to bolo neuvážené a protizákonné.
Denník Guardian upozornil, že Trussovej slová sú v rozpore s radami na webovej stránke jej ministerstva, kde sa píše, že tí, ktorí cestujú na východnú Ukrajinu "bojovať alebo pomáhať iným (už) zapojeným do konfliktu", by mohli byť po návrate do Spojeného kráľovstva trestne stíhaní.
Nateraz podľa denníka neexistujú takmer žiadne dôkazy o tom, že by cudzinci išli na Ukrajinu, aby sa zapojili do boja proti ruskej invázii.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však v nedeľu vyzval cudzincov, aby prišli bojovať proti Rusku. Z cudzincov chce vytvoriť samostatnú jednotku – oznámil totiž vytvorenie Medzinárodnej légie územnej obrany.
Nigérijská vláda vyzvala v pondelok ukrajinskú pohraničnú stráž, aby s jej občanmi zaobchádzala rovnako ako s ostatnými utečencami unikajúcimi pred vojnou. Reagovala tak na množiace sa správy o rasovej diskriminácii Afričanov na ukrajinských hraniciach. TASR o tom informovala na základe správy AFP.
"Objavili sa poľutovaniahodné správy o ukrajinských policajtoch a bezpečnostnom personáli, ktorí odmietli povoliť Nigérijčanom nastúpiť do autobusov a vlakov smerujúcich na ukrajinsko-poľskú hranicu," uviedol poradca nigérijskej prezidentskej kancelárie Garba Shehnu.
Medzi státisícmi obyvateľov Ukrajiny, ktorí sa v dôsledku ruského útoku pokúšajú dostať do krajín Európskej únie, je aj mnoho občanov Nigérie, Ghany a iných afrických krajín, vysvetľuje AFP s tým, že ide väčšinou o študentov.
"Jedno video, ktoré sa šíri po sociálnych médiách, zachytáva, ako bola nigérijská matka so svojím malým dieťaťom fyzicky donútená vzdať sa svojho miesta v prospech inej osoby," pokračoval Shehnu. Prezidentská kancelária navyše dostala viacero ďalších správ o príslušníkoch poľskej pohraničnej stráže, ktorí cez hranice odmietli pustiť nigérijských občanov, dodal poradca.
Poľská veľvyslankyňa v Nigérii Joanna Tarnawská však tieto správy poprela.
"S každým sa zaobchádza rovnako. Môžem vás ubezpečiť, že mám správy, že niektorí nigérijskí štátni príslušníci už prekročili hranicu do Poľska," povedala pre poľské médiá.
Dodala, že Nigérijčania mali 15 dní na to, aby opustili krajinu. Hraničná stráž dokonca púšťa ľudí bez ohľadu na platnosť ich cestovných dokumentov a zrušila aj covidové opatrenia, tvrdí Tarnawská.
O zaobchádzaní s Afričanmi na Ukrajine informoval aj kanadský denník The Globe and Mail. Na jednom z videí na sociálnych sieťach je vidieť, ako niekoľko ozbrojených ukrajinských policajtov vytvorilo ľudskú reťaz, aby zabránili skupine Afričanov nastúpiť na vlak. Ďalšie zachytilo, ako ukrajinskí pohraničníci neďaleko hraníc s Poľskom blokujú skupinu Afričanov, pričom na nich mieria zbraňami.
"S juhoafrickými študentmi a ďalšími Afričanmi sa na ukrajinsko-poľskej hranici zle zaobchádzalo," uviedol v nedeľu na Twitteri diplomat Juhoafrickej republiky (JAR) Clayson Monyela. Označil to za rasizmus.
Ghančanka Gifty Naanaová Mensahová, ktorá v ukrajinskom meste Ternopiľ študuje medicínu, sa podľa vlastných slov dostala k poľsko-ukrajinským hraniciam, kde následne zistila, že Afričania musia čakať, kým sa cez hranicu najprv dostanú Ukrajinci. Bez jedla a len s malým množstvom vody čakala takmer dva dni. Kanadský denník opisuje svedectvá viacerých Afričanov, ktorí mali podobné skúsenosti.
Nigérijský minister zahraničných vecí Geoffrey Onyeama povedal, že v nedeľu hovoril s ukrajinským rezortným kolegom Dmytrom Kulebom a požiadal ho, aby obvinenia z diskriminácie prešetril. Kuleba ho ešte v nedeľu informoval, že Ukrajinu môžu slobodne opustiť všetci cudzinci a pohraničná stráž má inštrukcie ich všetkých pustiť.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov vyšetruje správy o tom, že "na Ukrajine ľuďom bránili nastúpiť do vlakov", informovala na Twitteri jeho hovorkyňa Laura Padoanová.
