Gruzínsko sa inšpirovalo Ukrajinou. Rovnako žiada o členstvo v EÚ. V stredu ukrajinské smerovanie do EÚ podporil europarlament a časť členských štátov.
Gruzínsko "okamžite" požiada o členstvo v Európskej únii, oznámila v stredu tamojšia vládnuca strana Gruzínsky sen. TASR o tom informuje na základy správy agentúry AFP.
Rozhodnutie oznámil predseda Gruzínskeho sna Irakli Kobachidze. Gruzínsko podľa jeho slov EÚ žiada, aby jeho žiadosť urýchlene posúdila a prijala rozhodnutie, ktoré Gruzínsku udelí štatút kandidátskeho štátu na členstvo v Únii.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok požiadal o prijatie Ukrajiny za členskú krajinu Európskej únie, pripomína AFP. Urobil tak v piaty deň ruskej invázie na Ukrajinu.
V stredu europoslanci v uznesení vyzvali inštitúcie EÚ, aby pracovali na udelení štatútu kandidátskeho štátu Ukrajine. Rovnako apelovali na Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby Ukrajine poskytli ďalšiu núdzovú humanitárnu pomoc v spolupráci s humanitárnymi agentúrami OSN a ďalšími medzinárodnými partnerskými organizáciami.
Gruzínsko sa podobne ako Ukrajina stalo terčom ruskej agresie. Na jeho územie v roku 2008 vstúpili ruskí vojaci. Keď Tbilisi spustilo proti malému Moskve naklonenému separatistickému regiónu vojenskú operáciu, Rusko sa rozhodlo poskytnúť Južnému Osetsku vojenskú pomoc. Ruská armáda za pár dní premohla gruzínske jednotky.
Separatistické regióny Abcházsko a Južné Osetsko, susediace s Ruskom, vyhlásili nezávislosť. Rusko 9. septembra 2008 s nimi oficiálne nadviazalo diplomatické styky.
Pred týždňom zas Moskva uznala Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku v Donbase. Obe sa v roku 2014 po bojoch tamojších proruských separatistov podporovaných Moskvou odtrhli od Ukrajiny.
Gruzínska vláda minulý rok oznámila svoj zámer požiadať o členstvo v EÚ v roku 2024. Úsilie tejto krajiny i Ukrajiny o členstvo v Únii sa už dlhodobo stretáva s prejavmi hnevu v Rusku, pripomína AFP. Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina v roku 2014 v bruselskom sídle EÚ podpísali asociačné zmluvy s Úniou.
AKTUALIZOVANÉ Portál Hlavné správy je zablokovaný. Štátne orgány ho odstavili z bezpečnostných dôvodov. Krok avizoval minister obrany Jaroslav Naď.
Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) zablokoval web Hlavných správ. Na stránke identifikovali škodlivú aktivitu podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti. Pre TASR to uviedol hovorca Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Peter Habara.
„NBÚ rozhodol v zmysle zákona o kybernetickej bezpečnosti na základe dodaných a vyhodnotených podkladov od bezpečnostných zložiek štátu,“ povedal Habara.
Na sociálnej sieti redakcia Hlavných správ už ráno informovala, že Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) pravdepodobne vydá príkaz na ich vypnutie.
Inštitút blokovania zaviedla novela zákona
Inštitút blokovania zaviedla novela kybernetického zákona prijatá minulý týždeň v rámci opatrení súvisiacich so situáciou na Ukrajine. Zamedziť má šíreniu škodlivého obsahu na internete. Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) môže kompetenciu využívať do konca júna 2022.
Za škodlivý obsah sa považuje programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb.
Na zablokovanie Hlavných Správ upozornil na sociálnej sieti minister obrany Jaroslav Naď. Ten v rozhovore z utorka 1. marca informoval, že podnikajú kroky voči „tým alternatívnym médiám, ktoré presadzujú záujem iných mocností“.
Mikulec: Zablokovanie Hlavných správ je krokom v obmedzení šírenia paniky a nenávisti
Zablokovanie dezinformačného webu Hlavné správy Národným bezpečnostným úradom je prvým krokom v obmedzení šírenia paniky a nenávisti. Napísal to minister vnútra Roman Mikulec vo svojom profile na sociálnej sieti s tým, že stránka bola roky stálicou na dezinformačnej scéne. Vysvetlil, že cieľom týchto hoaxerov je zneistiť ľudí a spôsobiť informačný chaos, ktorý bude vyúsťovať postupne do straty podpory ukrajinských utečencov a Ukrajiny ako takej.
Roman Mikulec. Foto: TASR/Pavel Neubauer
„Dnes sme opäť svedkami pokusov rozoštvať proti sebe solidárnu spoločnosť a zasiať medzi obyvateľstvom nenávisť voči vojnovým utečencom šírením dezinformácií, že k nám hromadne prichádzajú osoby z Afriky a Blízkeho Východu. Pravda je však taká, že takmer 90 percent ľudí prekračujúcich našu východnú hranicu sú Ukrajinci,“ napísal Mikulec. Doplnil však, že na Ukrajine ostali uviaznutí nielen domáci, ale aj cudzinci, ktorí tam legálne žili, pracovali či študovali. Slovensko využívajú ako bezpečný koridor, aby mohli pokračovať do svojich domovských krajín.
„Vypnutie webu sa neobišlo bez vlny kritiky z radov ich prívržencov. No napriek tomu som presvedčený, že tento krok nakoniec najviac pomôže tým, ktorí sú dezinformáciami najviac zasiahnutí,“ skonštatoval minister vnútra. Dodal, že polícia už informovala, že eviduje rôzne účty, ktoré sa posmievajú konfliktu na Ukrajine či dokonca žiadajú o ruskú intervenciu na Slovensku. Ubezpečil všetkých občanov, že polícia sa všetkými takýmito prípadmi zaoberá.
Pred vypuknutím rusko-ukrajinského vojenského konfliktu viedol blok vládnych strán Fidesz-KDNP pred opozičným zoskupením V jednote za Maďarsko v prieskume inštitútu Medián o štyri percentuálne body. Po vypuknutí vojny si Fidesz-KDNP polepšil a vedie pred opozíciou o 12 percentuálnych bodov. Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na výsledky aktuálneho prieskumu Mediánu, zverejnené v stredu serverom hvg.hu.
Volebná kampaň parlamentných volieb, ktoré sa budú konať 3. apríla, nepriniesla zlom v podpore opozičného zoskupenia, dokonca sa zdá, že vojnové správy z Ukrajiny prospeli Fideszu-KDNP, ktorý si posilnil vedenie, píše hvg.hu.
Prieskum robil Medián minulý týždeň od štvrtka do soboty. Otázky sa konkrétne vojny netýkali.
Podpora vládneho bloku pri predchádzajúcom prieskume, v čase avizovania priaznivých ekonomických krokov vlády, akými bolo vrátenie dane z príjmu či znovuzavedenia 13. dôchodku, viedol Fidesz-KDNP iba o štyri percentá, po ruskej invázii však tento rozdiel v podpore stúpol na 12 percent.
Orbánov klip k vojne na Ukrajine má jednoduché posolstvo: Maďarsko sa nesmie do tejto vojny zapojiť. Ukazuje to aj klip nižšie. Opozícia má naopak stanovisko, že Maďari by mali Ukrajincom posielať zbrane podobne, ako to robia iné národy.
Orbánovi jeho postoj zjavne vychádza, opozičné zoskupenie stratilo od decembra dva percentuálne body, čo sa prejavilo aj v raste tábora nerozhodnutých z 13 na 20 percent.
Tretia svetová vojna by podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova bola jadrová a zničujúca. Lavrov to uviedol v rozhovore, ktorého časti zverejnila televízia Al-Džazíra a o ktorom informovala ruská tlačová agentúra TASS.
Ruský minister zahraničných vecí pritom podľa TASS poukázal na údajný výrok amerického prezidenta Joe Bidena, že alternatívou k tvrdým sankciám, ktoré Washington uvalil na Moskvu, by bola tretia svetová vojna. Biden ale v spomínanom vyjadrení dal, naopak, najavo, že sa snaží tretej svetovej vojne zabrániť.
"Tretia svetová vojna bude zničujúcou jadrovou vojnou," povedal podľa TASS Lavrov.
Biden v rozhovore, ktorý v sobotu vysielala americká televízia CNN, ohľadom sankcií uviedol, že verí, že je to jeden z mála spôsobov, ako potrestať Rusko bez riskovania vojny v globálnom meradle. „Máte dve možnosti. Začať tretiu svetovú vojnu, ísť fyzicky do vojny s Ruskom, alebo zabezpečiť, aby krajina, ktorá koná v rozpore s medzinárodným právom, zaplatila za to, čo urobila,“ povedal Biden.
Ruský prezident Vladimír Putin v nedeľu nariadil uviesť ruské jadrové sily do vysokého stupňa bojovej pohotovosti. Išlo podľa neho o reakciu na „agresívne vyhlásenie“ vedúcich predstaviteľov členských krajín Severoatlantickej aliancie na adresu Ruska a na „nelegitímne sankcie“, prijímané Západom po začatí ruskej invázie na Ukrajinu.
Cieľom ruskej operácie na Ukrajine je podľa Lavrova odzbrojiť susednú krajinu. "Rusko nedovolí Ukrajine získať jadrové zbrane," vyhlásil.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.
Slovenská europoslankyňa za Smer-SD Monika Beňová odmieta akýkoľvek náznak spolupráce s europoslancom Milanom Uhríkom a jeho neparlamentnou stranou Republika. V prípade takýchto náznakov avizuje odchod zo Smeru-SD.
Zároveň podporila Ukrajinu a nesúhlasí s tým, že ide o konflikt USA a Ruskej federácie. Jej stranícky šéf Robert Fico opakovane hovorí, že Ukrajina sa stala obeťou mocenského konfliktu medzi USA a Ruskom.
"Som úplne zásadne proti akýmkoľvek čo len náznakom o spolupráci či o nevýlučení spolupráce s Milanom Uhríkom a so 'stranou' Republika. Je to pre mňa osobne 'no go'. Verím, že aj pre Smer a jeho členov. Ak nie, ja zo strany odídem. Náznaky akejkoľvek 'spolupráce' sú pre mňa osobne neakceptovateľné. V žiadnej podobe," vyhlásila Beňová na sociálnej sieti.
Ako vníma konflikt na Ukrajine
Doplnila tiež, že v súvislosti s aktuálnym vojenským konfliktom podporuje našich východných susedov. "Nie je to konflikt USA a Ruskej federácie. Je to útok na Ukrajinu zo strany Putina a jeho blízkych spolupracovníkov. Som si istá, že väčšina Rusov to tak rovnako vníma," napísala.
Smer dosiaľ otvorene nevylúčil spoluprácu s Republikou. Podobný názor mali strany napríklad na dohodu o obrannej spolupráci s USA. Predstavitelia Smeru vystúpili na proteste pred budovou parlamentu, keď o dohode rokovali poslanci. Protest organizovala Republika. Fico vtedy uviedol, že opozícia by mala byť jednotná.
Čo tomu predchádzalo
Osem slovenských europoslancov v stredu v otvorenom liste vyzvalo predsedov Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) a Strany európskych socialistov (PES), aby zo svojich radov vylúčili slovenskú opozičnú politickú stranu Smer-SD.
"Strana Smer-SD je dnes stranou, ktorá sa spreneverila nielen hodnotám sociálnej demokracie, ale aj ľudským právam a demokracii," napísali v otvorenom liste slovenskí europoslanci.
"Vojenský konflikt na Ukrajine nie je konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, je to konflikt medzi Spojenými štátmi a Ruskom," povedal minulý týždeň predseda strany Smer-SD Robert Fico, ktorý podľa iniciátorov listu stále pomáha šíriť kremeľskú propagandu.
Europoslanci v otvorenom liste vyzvali partnerov zo socialistickej frakcie v Európskom parlamente, aby prehodnotili zotrvanie strany Smer-SD vo svojich radoch.
Otvorený list inicioval europoslanec Vladimír Bilčík a podpísali ho Ivan Štefanec, Peter Pollák, Miriam Lexmann, Martin Hojsík, Michal Šimečka, Michal Wiezik a Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Väčšina obyvateľov je podľa prieskumu spokojná s doterajšou oficiálnou reakciou Slovenska na vojnu na Ukrajine.
Až 78,2 percenta respondentov schvaľuje oficiálnu reakciu Slovenska, ktorá odsúdila útok vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu. Plne ju schvaľuje 42 percent respondentov, 22,4 percenta ju schvaľuje s menšími výhradami, s väčšími výhradami ju schvaľuje 13,8 percenta a neschvaľuje ju 21,8 percenta respondentov.
Najviac podporovanou reakciou Slovenska na útok vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu je vyslanie humanitárnej pomoci, ktorú podporuje 77,8 percenta respondentov. Prijatie utečencov z oblasti vojnového konfliktu podporuje 74,6 percenta účastníkov prieskumu.
Respondenti viac podporujú, ako nepodporujú zákaz šírenia ruskej propagandy o vojne na Ukrajine, zavedenie tvrdých sankcií proti Rusku a tesne aj obmedzenie vydávania víz a prítomnosti ruských občanov na Slovensku.
Naopak, menšiu podporu má dodávka zbraní a vojenskej techniky ukrajinskej armáde, prerušenie diplomatických stykov s Ruskom a odmietnutie účasti ruských športovcov na vrcholných podujatiach. Odpovede respondentov sa výrazne líšia podľa toho, ako sa stavajú k členstvu Slovenska v NATO.
Vyplýva to z on-line prieskumu na vzorke 1000 respondentov, ktorý sa uskutočnil od 25. februára do 1. marca. Autormi projektu „Ako sa máte Slovensko?“, v rámci ktorého bol prieskum realizovaný, sú Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV), Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, prieskumná agentúra MNFORCE a komunikačná agentúra Seesame.
1. veterné čerpadlo na vodu vymyslel v roku 2004. Dnes je jeho čerpadlo známe v Afrike, Mongolsku aj Indii. Pomáha všade tam kde je potreba vodu a kde nie je dostupná elektrická energia.
Pán Pavol Floriš je vynálezca. Skonštruoval unikátne čerpadlo, ktoré vie čerpať vodu až zo 100 metrovej hĺbky a to úplne bez elektriny, len za pomoci vetra. O jeho čerpadlo prejavili záujem nielen v Čechách a na Slovensku, ale napríklad aj v Mongolsku, Indii alebo v Ghane. Všade tam, kde nie je dostatok vody a nie je nablízku elektrina. Pán Floriš žije pracuje a inovuje v malom českom mestečku Kamenica nad Lipou. Je, ale Slovák a trochu Trenčan. Narodil sa totiž v dedine Opatová nad Váhom, v čase keď ešte nebola časťou mesta Trenčín.
https://vimeo.com/683928533
Pavol Floriš, autor veterného čerpadla: „Mladosť som strávil hodne u otcových rodičov v Tuchyni u Lednického Rovného. Mám krásne spomienky na Váh, kde sme sa chodili kúpať, a kde sme hodne chytali raky pod kameňmi. To bolo naše, to bolo paráda. No a stále myslím, že som Opatovčan.”
Pán Floriš sa vyučil za zlievača na učilišti v Dubnici nad Váhom. Po vyučení nastúpil na vojnu do Čiech, kde ostal pracovať a založil si rodinu. Pracoval na družstve ako vodič poľnohospodárskych strojov. Neskôr sa pustil do vlastného podnikania a začal sa živiť ich predajom. Malé poľnohospodárske stroje skúšal aj vyrábať. Konkurencia však bola veľká a pán Floriš sa musel poohliadnuť po niečom inom.
Pavol Floriš, autor veterného čerpadla: „Dostal som od pravnuka pána Kunca, ktorý vyrábal kedysi u nás veterné čerpadlá nejaké dielce. To bola asi tá doba, ten začiatok, že ma nejakým spôsobom začala viac a viac zaujímať konštrukcia veterných čerpadiel.”
Pánovi Florišovi pomohla aj nešťastná náhoda. Mal úraz, pri ktorom mu prasklo púzdro bedrového kĺbu a ostal niekoľko týždňov ležať. Nudil sa, a tak v posteli na dienku začal kresliť a navrhol svoje unikátne veterné čerpadlo. To prvé vzniklo v roku 2004.
Pavol Floriš, autor veterného čerpadla: „Vrtuľa, ktorú som vytvoril a skonštruoval je nepretáčavá. Jediná na svete. To znamená, že tá vrtuľa zhruba nad sedem-osem metrov rýchlosti vetra za sekundu sa vlastnou konštrukciou brzdí. To je ten unikát.”
Veterné čerpadlo pána Floriša vie spoľahlivo čerpať vodu v silnejšom vetre, ale postačí mu aj jemný vánok o rýchlosti 2 metre za sekundu. Má jednoduchú spoľahlivú konštrukciu a vie priniesť vodu aj do odľahlých suchých miest, kde nie je elektrina. Preto o toto čerpadlo prejavili záujem aj krajiny, kde je voda veľmi vzácnou komoditou.
Pavol Floriš, autor veterného čerpadla: „Začneme Afrikou od Kapského Mesta až po Tunis. Mám pár čerpadiel aj po tých štátoch Ghana, Zambia, Africká republika alebo ten Tunis. Tam mám tiež nejaké čerpadlá a v Ázii je to Mongolsko a India.”
Za svoje čerpadlo dostal pán Floriš dokonca niekoľko ocenení od indického premiéra, univerzity v Sagare a získal aj cenu za ekologickú inováciu Energy Globe v Českej republike. Pán Floriš stále pokračuje v inovácii svojho čerpadla a rozširuje ho o ďalšie funkcie.
Pavol Floriš, autor veterného čerpadla: „Pavol Floriš: Pracovný valec už má teraz tri funkčnosti jednak slúži na čerpanie vody na okysličovanie vody v rybníkoch a potom sa na to pripravuje ešte tlačné veterné čerpadlo, kde vytlačí vodu do výšky až štyridsať metrov.”
Pán Floriš pracuje aj na ďalších inováciách, ale tie nám už prezradiť nechcel.
Pavol Floriš, autor veterného čerpadla: „Je to pre mňa už taký ako skôr doping, že som dokázal urobiť niečo také, aby to tým ľuďom dobre slúžilo.”
Pán Floriš prenechal výrobu svojho čerpadla iným, aby sa mohol naplno venovať už len inovácii a poradenstvu. Drží sa totiž svojho motta.
Pavol Floriš, autor veterného čerpadla: „Žiadny výrobok nie je taký dokonalý, aby nemohol byť zdokonalovaný.”
23:28 Ukrajina: Starosta Chersonu naznačil, že mesto ovládli ruskí vojaci
Starosta ukrajinského mesta Cherson Ihor Kolychajev v stredu naznačil, že toto mesto nachádzajúce sa na juhu krajiny ovládli ruskí vojaci, informovali televízia BBC a agentúra Reuters.
Kolychajev uviedol v príspevku na sociálnej sieti Facebook, že na zasadnutí mestskej rady "boli dnes ozbrojení návštevníci" a že ruským vojakom povedal, že v Chersone sa nenachádza ukrajinská armáda. "Sú tu iba civilisti a ľudia, ktorí tu chcú žiť!", stojí v príspevku starostu mesta.
Ten zároveň uviedol, že ruské jednotky nariadili zákaz vychádzania od 20:00 h večer do 6:00 h ráno. Podľa Kolychajeva budú do mesta tiež vpustené vozidlá naložené jedlom, liekmi a inými zásobami.
"Zatiaľ je takto. Veje nad nami ukrajinská vlajka a aby to tak bolo aj naďalej, tieto požiadavky musia byť splnené. V tejto chvíli nemám viac, čo ponúknuť," cituje Kolychajeva BBC, ktorá uviedla, že vyhlásenie starostu nedokázala nezávisle overiť.
Ruské ministerstvo obrany v stredu ráno informovalo, že ruské ozbrojené sily prevzali plnú kontrolu nad Chersonom. Ukrajinská vláda však počas dňa popierala správy, že mesto padlo do rúk ruských ozbrojených zložiek. Ak by sa ruskej armáde skutočne podarilo prevziať kontrolu nad Chersonom, išlo by o prvé veľké mesto, ktoré od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu ovládla, píše agentúra Reuters.
22:47 Ukrajina: Silný výbuch blízko vlakovej stanice v Kyjeve nespôsobil priamy úder
Silný výbuch blízko vlakovej stanice v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev nebol spôsobený priamym úderom, informovala v stredu večer britská televízia Sky News.
Televízia uviedla, že o silnom výbuchu pôvodne informovala v správe o 19.01 h a nahlásil ho poradca ukrajinského ministerstva vnútra. Povedal, že explózia pravdepodobne prerušila centrálne zásobovanie teplom niektorých častí ukrajinskej metropoly.
Tento poradca teraz oznámil, že príčinou explózie nebol priamy útok, ale spôsobili ho trosky zostrelenej ruskej strely s plochou dráhou letu.
Aj tlačová agentúra AP predtým zverejnila správu, že ukrajinskí predstavitelia hlásili silný výbuch v Kyjeve, medzi Južnou železničnou stanicou a hotelom Ibis, čo je oblasť blízko ukrajinského ministerstva obrany. Úrad prezidenta vtedy uviedol, že išlo o raketový útok.
22:07 Blinken: Toto nie vojna Rusov, ale Putinova vojna
"Toto je vojna prezidenta Putina, nie vojna ruského národa. Chcel by som odkázať Rusom, ak sú vôbec schopní sa o tom dopočuť: viem, že mnohí z vás nechcete mať s touto vojnou nič spoločné," cituje ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena BBC.
Blinken ohlásil, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine plánuje 6-dňovú pracovnú cestu do Európy. Pôjde do Bruselu a potom navštívi Poľsko, Moldavsko a pobaltské štáty.
21:08 Ukrajinci hlásiasilný výbuch v Kyjeve
Ukrajinskí predstavitelia hlásili v stredu večer silný výbuch v hlavnom meste Kyjev, medzi Južnou železničnou stanicou a hotelom Ibis, čo je oblasť blízko ukrajinského ministerstva obrany. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Úrad ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pre agentúry Associated Press (AP) v stredu neskoro večer uviedol, že išlo o raketový útok. Predstavitelia doplnili, že zatiaľ nie je jasné, akú škodu útok spôsobil, či sú nejaké obete alebo kde presne raketa dopadla.
20:57 Česká vláda vyhlásila núdzový stav, má pomôcť zvládnuť vlnu utečencov z Ukrajiny
Česká vláda vyhlásila v stredu núdzový stav súvisiaci s vlnou utečencov z Ukrajiny. Informovali o tom české portály ako Novinky.cz a nemecká tlačová agentúra DPA. Núdzový stav začne platiť v piatok 4. marca, oznámil minister vnútra Vít Rakušan po zasadnutí kabinetu. Vláda tak môže prijímať opatrenia bez predchádzajúcich konzultácií v parlamente.
Česko tiež vzhľadom na inváziu Ruska na Ukrajine zvyšuje svoj rozpočet na obranu o približne miliardu českých korún (38,66 milióna eur). Premiér Petr Fiala však zdôraznil, že bezpečnosť krajiny nie je bezprostredne ohrozená.
"Chcem všetkých občanov uistiť, že nemusia mať obavy," povedal Fiala. "Núdzový stav je čisto z technických dôvodov, aby sme boli schopní zvládnuť príliv utečencov. Nijako sa nedotkne českých občanov," dodal.
20:53 Steinmeier nabáda Putina, aby našiel odvahu ukončiť vojnu
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vyhlásil, že vojna na Ukrajine "nemá žiadne opodstatnenie", a naliehavo vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ju ukončil. TASR správu prevzala od agentúry DPA. Steinmeier uviedol, že nikto, dokonca ani Putin, "nemôže pred dejinami ospravedlniť to, čo sa deje na Ukrajine, že státisíce ľudí utekajú, že umierajú nevinní ľudia a že krajina je zničená".
"Preto apelujeme na ruského prezidenta: Ihneď ukončite túto vojnu," povedal nemecký prezident. Napadnúť menšiu susednú krajinu si podľa neho nevyžaduje odvahu. "Ukončiť túto vojnu si však vyžaduje odvahu. A to je to, čo teraz požadujeme," povedal nemecký prezident na bohoslužbe v kostole Frauenkirche v Drážďanoch.
"Ale tiež vieme, že keď sa modlíme tu, v tomto kostole, počúvame koncert za mier, v tú istú hodinu prebiehajú nálety na Charkov, Mariupol a ďalšie ukrajinské mestá. Ľudia na Ukrajine zomierajú," dodal. Luteránsky kostol Frauenkirche v Drážďanoch bol počas druhej svetovej vojny zničený a následne zrekonštruovaný ako symbol mieru.
20:48Macron: Francúzsko nie je a nechce byť vo vojne s Ruskom
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu vyhlásil, že Francúzsko nie je vo vojne s Ruskom. Upozornil však, že mnohé oblasti francúzskeho hospodárstva budú trpieť v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy spravodajskej televízie Sky News.
"Vraciame sa k jednej tragédii v dejinách a musíme odpovedať tým, že prijmeme historické rozhodnutie," povedal prezident v príhovore vo francúzskej televízii.
Francúzsko bude podľa Macrona aj naďalej požadovať prímerie v konflikte. Dodal, že jeho krajina bude takisto "chrániť zvrchovanosť" Ukrajiny. Macron sa podľa svojich slov aj naďalej bude usilovať udržiavať spojenie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
"Ukrajina, EÚ ani NATO nechcú vojnu. Rusko nebolo vyprovokované, Rusko je agresorom," zdôraznil a poukázal na to, že o diplomatické riešenie konfliktu sa snaží už od roku 2017.
Macron pripustil, že vojna bude mať negatívny ekonomický vplyv na Francúzsko i Európu, pretože je veľa priemyselných odvetví závislých od dodávateľov z Ruska. Očakáva preto zdražovanie niektorých produktov a zvyšovanie cien energií. Preto poveril francúzskeho premiéra Jeana Castexa vypracovaním plánu na prípravu na tieto ekonomické dôsledky. V príhovore oznámil aj plánované zvýšenie výdavkov na obranu.
19:15 Prvé čísla o ruských stratách na Ukrajine. Moskva hovorí o stovkách, Ukrajinci o tisíckach
Rusko v stredu vyhlásilo, že od vpádu na Ukrajinu, ktorý sa začal minulý týždeň vo štvrtok, prišlo o život 498 ruských vojakov. Ide o prvé oficiálne vyjadrenie Moskvy v súvislosti s vlastnými stratami. Ukrajina tvrdí, že táto bilancia je omnoho vyššia.
"Pri výkone služby zahynulo už 498 ruských vojakov," uviedol vo vyhlásení odvysielanom štátnou televíznou stanicou hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov, ktorého cituje tlačová agentúra AFP. Dodal, že zranenia utrpelo "1 597 našich druhov". Správy o tom, že Rusko utrpelo omnoho väčšie straty, Konašenkov označil za "centralizované dezinformácie".
Ukrajinský Inštitút pre štúdium vojny (ISW) predtým uviedol, že Rusko masívne bagatelizuje svoje straty a zverejňuje údaje o "nepravdepodobne nízkom" počte vojakov, ktorí boli zabití alebo utrpeli zranenia v tomto konflikte.
Ukrajinské ozbrojené sily, ktoré priebežne zverejňujú aktualizáciu o ruských stratách, tvrdia, že Moskva zaznamenala dosiaľ 5 840 obetí. Kyjev v stredu uviedol, že od začiatku invázie zahynulo 2 000 ukrajinských civilistov.
18:50 Ukrajinský veľvyslanec pri OSN obviňuje Rusko z genocídy
Stály predstaviteľ Ukrajiny pri Organizácii Spojených národov (OSN) Serhij Kyslycia v stredu Rusko obvinil z úsilia spáchať v jeho krajine genocídu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Prichádzajú, aby Ukrajinu pripravili o samotné právo existovať," povedal Kyslycia počas mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. "Je už jasné, že cieľom Ruska nie je len okupácia. Je ním genocída," vyhlásil.
18:45 USA zvažujú zakázať dovoz ruskej ropy do USA
Americký prezident Joe Biden v stredu povedal, že Spojené štáty ešte zvažujú zákaz dovozu ruskej ropy do USA v reakcii na inváziu na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP. "Nič ešte nie je mimo hry," povedal Biden, ktorý reagoval na otázku novinárov, či by ďalšie sankcie Spojených štátov a Západu mohli zasiahnuť ropu.
USA, Európska únia a ďalší spojenci už prijali sankcie, ktoré majú za úlohu oslabiť ruskú menu, bankový sektor, letecké spoločnosti a ďalšie oblasti, pripomína AFP.
Zákaz dovozu ruskej ropy by mohol mať silný vplyv na ceny pohonných hmôt v USA, pripomína stanica CNN. Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová však povedala, že hlavnou prioritou Bieleho domu je minimalizovať vplyv sankcií na domáce obyvateľstvo USA.
18:42 Lavrov: Rusko chce zoznam zbraní, ktoré nemôžu byť nikdy umiestnené na Ukrajine
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyhlásil, že Moskva stále trvá na "demilitarizácii" Ukrajiny a mal by existovať zoznam konkrétnych zbraní, ktoré by nikdy nemali byť umiestnené na ukrajinskom území. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.
"Musia sa stanoviť konkrétne druhy útočných zbraní, ktoré nikdy nebudú umiestnené na Ukrajine a nebudú sa ani vyrábať," povedal Lavrov pre arabskú televíziu al-Džazíra v interview, ktorého text zverejnili na webovej stránke jeho ministerstva.
Lavrov povedal, že Rusko uznáva prezidenta Volodymyra Zelenského ako ukrajinského lídra a privítalo ako "pozitívny krok" tú skutočnosť, že Zelenskyj chce prijať bezpečnostné záruky. "Naši vyjednávači sú pripravení na druhé kolo diskusií s ukrajinskými zástupcami o týchto zárukách," doplnil Lavrov.
18:40 Rusko presunulo rokovania s Ukrajinou na štvrtok, témou má byť aj prímerie
Ruskí predstavitelia v stredu oznámili, že ukrajinskú delegáciu očakávajú na druhom kole mierových rozhovorov vo štvrtok. Témou rokovaní má byť podľa ruských vyjednávačov aj prímerie. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Pôvodne mali byť rokovania v stredu.
Obe strany sa podľa agentúry DPA zhodli, že rokovania sa uskutočnia v bieloruskej Brestskej oblasti, ktorá sa nachádza na juhozápade krajiny pri hraniciach s Ukrajinou a Poľskom. Ukrajinská delegácia je podľa AFP už na ceste na miesto rokovania.
Hlavný ruský vyjednávač Vladimir Medinskij podľa AFP oznámil, že ukrajinská delegácia už opustila Kyjev. "Očakávame, že tu budú vo štvrtok ráno," povedal. Úrad ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského potvrdil, že jeho delegácia je na ceste na miesto rozhovorov.
Prvé kolo rozhovorov sa uskutočnilo v pondelok v Bielorusku neďaleko hraníc s Ukrajinou pri rieke Pripiať. Trvalo päť hodín a neprinieslo nijaké konkrétne výsledky okrem dohody, že mierové rozhovory budú pokračovať.
18:30Valné zhromaždenie OSN žiada Rusko o stiahnutie vojakov z Ukrajiny
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo v stredu rezolúciu, v ktorej žiada, aby Rusko okamžite stiahlo svoje vojenské jednotky z Ukrajiny. Informovali o tom agentúry AFP a AP.
Hlasovalo o návrhu právne nezáväznej rezolúcie počas tretieho dňa mimoriadneho zasadnutia o rusko-ukrajinskom konflikte. Za návrh sa vyslovilo 141 členských štátov, proti ich hlasovalo len päť. Hlasovania sa zdržalo 35 krajín vrátane Číny, píše AFP.
Uznesenie "čo najdôraznejšie odsudzuje" ruskú agresiu voči Ukrajine a požaduje úplne stiahnutie ruských síl zo susednej krajiny. Kritizuje tiež rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina o uvedení ruských jadrových síl do stavu vysokej pohotovosti. Dokument však nie je právne záväzný.
17:55Ukrajinskí civilisti nepustili ruských vojakov do elektrárne
Kolónu ruských vojakov zablokoval dav ukrajinských civilistov. Vojaci smerovali do Enerhodar a tamojšej jadrovej elektrárne. Informovala o česká agentúra ČTK s odkazom na agentúru Unian. Cestu im skrížili obyvatelia mesta a pracovníci elektrárne, povedal jej hovorca Andrij Tuz.
"Vysvetlili sme im [ruským vojakom, pozn. red.], že jadrová elektráreň a mesto sú spoľahlivo chránené. Ľudia ich nepustili do mesta. Vypočuli si to a odišli to nahlásiť svojmu veleniu," povedal starosta mesta Dmytro Orlov.
Záporožská jadrová elektráreň je považovaná za najväčšiu v Európe s celkovým výkonom 6 000 megawattov.
17:30 Kuleba: Na Ukrajinu už prišlo bojovať vyše tisíc cudzincov
Podľa údajov ukrajinských úradov sa do boja proti Rusku doteraz zapojilo viac ako 1 000 cudzincov. V stredu to oznámil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorého citovala agentúra DPA.
"Dobrovoľníci zo 16 krajín z celého sveta už prišli na Ukrajinu pripravení bojovať s ukrajinskými obyvateľmi proti agresorom," uviedol novinárom Kuleba. Prišlo ich už viac ako tisíc. Tieto informácie však podľa DPA nie je možné nezávisle overiť.
Z ktorých štátov dobrovoľníci pochádzajú, Kuleba neuviedol. Zdôraznil, že dodávky zbraní Ukrajine doteraz prisľúbilo 19 krajín. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét o dočasnom bezvízovom režime pre zahraničných dobrovoľníkov, ktorí sa chcú pripojiť k obrane Ukrajiny pred ruskou inváziou. Netýka sa to však občanov Ruska.
17:20 Korčok: Slovensko neochvejne stojí pri Ukrajine
Slovensko neochvejne stojí pri Ukrajine, ubezpečil šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) veľvyslanca Ukrajiny na Slovensku Jurija Mušku. Počas stredajšieho stretnutia zároveň minister opätovne odsúdil ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine ako hrubé porušenie medzinárodného práva. Minister tiež veľvyslanca informoval o balíkoch pomoci i ďalších krokoch. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
"Ukrajina potrebuje všestrannú politickú podporu vrátane európskej perspektívy i finančnú a humanitárnu pomoc medzinárodného spoločenstva. Slovensko svojimi činmi opakovane dokázalo, že stojí pri Ukrajine," podčiarkol Korčok.
Okrem odsúdenia ruskej vojenskej agresie zdôraznil, že Ruská federácia musí predovšetkým okamžite ukončiť svoje vojenské aktivity na Ukrajine a plne rešpektovať jej územnú celistvosť. Aktuálna situácia je podľa neho bezprecedentná aj z pohľadu bezpečnostného poriadku na európskom kontinente. Minister veľvyslanca informoval aj o balíkoch pomoci pre Ukrajinu, ktoré schválila vláda SR, ako aj o ďalších plánovaných krokoch pre efektívne poskytovanie pomoci. Ubezpečil, že Slovensko bude Ukrajine naďalej všemožne pomáhať.
17:12 EÚ uvalila sankcie na 22 bieloruských dôstojníkov
Európska únia v stredu uvalila sankcie na 22 vysokopostavených bieloruských vojenských dôstojníkov za úlohu Minska pri napomáhaní Rusku pri invázii na Ukrajinu. Na "čiernom zozname" EÚ sa ocitlo šesť generálov a 16 plukovníkov. TASR o tom informovala na základe správ od agentúr AFP a DPA.
"Bielorusko sa zúčastňuje na nevyprovokovanej ruskej invázii proti Ukrajine tým, že umožňuje vojenskú agresiu zo svojho územia," uvádza sa v oficiálnom sankčnom dokumente. Osobám na čiernom zozname je zakázané cestovanie do štátov EÚ a majú zmrazené aktíva.
Európska únia zároveň vyzvala Bielorusko, aby dodržiavalo medzinárodné záväzky a prestalo sa zapájať do agresie voči svojmu južnému susedovi. "Rusko svojimi protiprávnymi vojenskými akciami hrubo porušuje medzinárodné právo a zásady Charty OSN a oslabuje európsku a celosvetovú bezpečnosť a stabilitu. Európska rada takisto dôrazne odsúdila, že sa do tejto agresie voči Ukrajine zapojilo aj Bielorusko, a vyzvala ho, aby sa zdržalo takéhoto konania," píše sa ďalej v oficiálnom texte.
16:25 Poľský nemocničný vlak privezie ďalších zranených
Poľsko vyšle v najbližších dňoch nemocničný vlak na ďalšie jazdy, aby dopravil z Ukrajiny deti a tehotné ženy. V stredu to oznámil námestník poľského ministra zdravotníctva Waldemar Kraska, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra PAP.
Kraska na tlačovej konferencii vo Varšave povedal, že hlavným účelom organizovania nemocničného vlaku je pomôcť zraneným na Ukrajine a priviezť ich do Poľska na poskytnutie lekárskej starostlivosti. Avšak pri prvej jazde dopraví z Ukrajiny aj matky s deťmi, dodal Kraska.
"V najbližších dňoch plánujeme aj ďalšie jazdy tohto vlaku. Budeme sa pri nich zameriavať prevažne na deti a tehotné ženy," pokračoval minister. Dodal, že v pohraničnej oblasti sa nachádza mnoho zraniteľných ľudí a ministerstvo zdravotníctva chce, aby "k hranici docestovali špeciálnymi vlakmi, my sa o nich postaráme".
"Pre občanov, ktorí prekročia našu hranicu, máme pripravený systém nemocníc a zdravotnej starostlivosti," spresnil Niedzielski. Doplnil, že v Poľku môže poskytnúť liečbu ukrajinským občanom približne 120 nemocníc, čo predstavuje celkovo 7 000 lôžok.
16:15 Ukrajina žiada ruské matky, aby si prišli po zajatých vojakov
Ukrajina v stredu vyzvala znepokojené matky ruských vojakov zajatých na bojisku, aby si prišli vyzdvihnúť svojich synov. Podľa agentúry AFP je tento krok zjavnou snahou skomplikovať situáciu Moskve.
"Bolo prijaté rozhodnutie odovzdať zajatých ruských vojakov ich matkám, ak si ich prídu vyzdvihnúť na Ukrajinu, do Kyjeva," uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany vo vyhlásení. Týždeň po ruskej invázii na Ukrajinu Kyjev tvrdí, že doteraz zajal desiatky ruských vojakov, pričom na internete kolujú videá zmätených a odzbrojených mladých mužov v uniformách.
Kyjev sa snažil oslabiť podporu ruskej verejnosti v súvislosti s inváziou zriadením telefonickej linky pre ruských rodičov, aby zistili, či sú ich synovia mŕtvi alebo zajatí, pripomína AFP. Ukrajinské ministerstvo obrany zverejnilo telefónne čísla a e-mailovú adresu na poskytovanie informácií o zajatých Rusoch. Matky následne pozvú do Kyjeva, aby si vyzdvihli svojich nezvestných synov.
15:42 Nemecko je pripravené na to, že Rusko zastaví dodávky plynu
Nemecko je pripravené na situáciu, ak by Rusko zastavilo export plynu do krajiny. Berlín pracuje na novom energetickom pláne, aby ukončil túto závislosť. Spolkový minister hospodárstva Robert Habeck povedal v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk, že Nemecko je pripravené posilniť strategické rezervy, ak Rusko preruší dodávky plynu. "Sme na to pripravení. Môžem ubezpečiť, že počas tejto zimy a leta nič nehrozí. Pre budúcu zimu prijmeme nové opatrenia," uviedol Habeck.
15:18 Stránka portálu Hlavné správy je oficiálne zablokovaná.
Na sociálnej sieti redakcia už ráno informovala, že Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) pravdepodobne vydá príkaz na ich vypnutie.
Na zablokovanie Hlavných správ upozornil na sociálnej sieti minister obrany Jaroslav Naď. Ten v rozhovore z utorka 1. marca informoval, že podnikajú kroky voči „tým alternatívnym médiám, ktoré presadzujú záujem iných mocností“.
VIDEO: Ruské jednotky v meste Balakleja v Charkovskej oblasti
14:21 EÚ zakázala na svojom území prokremeľské médiá RT a Sputnik
Európska únia prijala sankcie proti Rusku v oblasti dezinformácií a manipulácií s informáciami. Členské krajiny eurobloku sa s platnosťou od stredy rozhodli zablokovať na území celej EÚ prístup k štátom vlastneným dezinformačným médiám – televízii RT (predtým Russia Today) a agentúre Sputnik. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR na základe informácií zverejnených na stránke Európskej komisie.
"Nedovolíme, aby podporovatelia Kremľa vylievali svoje jedovaté lži ospravedlňujúce Putinovu vojnu a aby rozdeľovali našu Úniu," konštatovala šéfka EK Ursula von der Leyenová.
Šéf diplomacie EÚ v tejto súvislosti uviedol, že Únia robí dôležitý krok a "zatvára kohútik ruským štátom kontrolovaným médiám".
VIDEO: Po raketovom útoku na budovu polície v Charkove, ktorý zničil aj budovy univerzity
14:15 V stredu bude druhé kolo mierových rokovaní, tvrdí zdroj od Zelenského
Druhé kolo mierových rokovaní medzi ukrajinskými a ruskými delegáciami by sa malo uskutočniť v priebehu stredy, povedal pre stanicu CNN nemenovaný poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
"Teraz je to oficiálne. Druhé kolo rozhovorov medzi Ukrajinou a okupantom (Ruskom) sa uskutoční dnes," uviedol v stredu prezidentský poradca s tým, že rokovať budú tie isté delegácie ako v prvom kole.
Ruská agentúra RIA Novosti predtým informovala, že druhé kolo rokovaní sa opäť odohrá v Bielorusku neďaleko poľských hraníc. Prvé kolo sa uskutočnilo v Bielorusku neďaleko hraníc s Ukrajinou pri rieke Pripiať – trvalo päť hodín a neprinieslo nijaké konkrétne výsledky okrem dohody, že mierové rozhovory budú pokračovať.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu zdôraznil, že Moskva trvá na požiadavkách, ktoré sformuloval ruský prezident Vladimir Putin. Kremeľ žiada, aby Kyjev uznal Luhanskú i Doneckú ľudovú republiku a suverenitu Ruska nad Krymským polostrovom a aby sa uskutočnila "demilitarizácia" Ukrajiny.
Ukrajinský prezident Zelenskyj v utorok povedal, že Rusko musí zastaviť bombardovanie ukrajinských miest, skôr než sa začnú zmysluplné rokovania o prímerí.
13:56 EÚ odstrihla viacero ruských bánk od systému SWIFT. Sberbank a Gazprombank ušetrila
Členské krajiny EÚ v stredu súhlasili s vylúčením kľúčových ruských bánk zo systému SWIFT, ktorý je dominantným svetovým systémom finančných správ. Európska komisia zdôraznila, že toto opatrenie rýchlo a efektívne zabráni sankcionovaným bankám vykonávať svoje finančné transakcie po celom svete. Rozhodnutie EÚ bolo úzko koordinované s jej medzinárodnými partnermi, ako sú Spojené štáty a Británia.
Zoznam dotknutých bánk bol zverejnený v Úradnom vestníku EÚ. Patria tam napríklad VTB – druhá najväčšia banka v Rusku –, Bank Rossija, Otkrytije, Novikombank, Promsviazbank, Sovkombank a VEB.RF.
EÚ však neodpojila od systému SWIFT banky Sberbank a Gazprombank, ktoré sú hlavnými sprostredkovateľmi platieb za energiu v EÚ. Členské krajiny eurobloku vyjadrili obavy, že sankcionovanie týchto dvoch finančných inštitúcií povedie k nárastu cien energií v Európe. Účinnosť sankcií nadobudne platnosť do desiatich dní.
13:26 Zatiaľ máme dostatok síl a prostriedkov na monitorovanie hranice
Slovensko má zatiaľ k dispozícii dostatok síl a prostriedkov na monitorovanie hranice s Ukrajinou. Pomáha aj 50 policajtov z Česka, podporu ponúkli aj ďalšie krajiny. Pomoc z agentúry Frontex je v procese. Po stredajšom rokovaní vlády o tom informoval minister vnútra Roman Mikulec.
Deklaroval, že všetkých občanov tretích krajín z Ukrajiny kontrolujú. Pre občanov napríklad z Maroka alebo Indie sa riešia repatriačné lety. Slovensko spolupracuje s ich ambasádami. Odmieta, že by bol na slovenskej hranici chaos. Nelegálne prekročenie tzv. zelenej hranice s Ukrajinou zatiaľ nezaznamenali.
V súvislosti so zvýšeným záujmom o pasy minister vyzval ľudí, aby nepodliehali panike. "SR zatiaľ nič také nehrozí, aby museli mať do dvoch dní pasy. Nápor je zbytočný, sme na kapacitách toho, čo vieme vyprodukovať," povedal.
12:43 Pápež poďakoval Poliakom za pomoc ukrajinským obyvateľom
Pápež František v stredu počas generálnej audiencie vo Vatikáne poďakoval poľským obyvateľom za ich štedrosť voči ľuďom utekajúcim pred vojnou na Ukrajine.
"Boli ste prví, ktorí podporili Ukrajinu otvorením svojich hraníc, sŕdc a dverí svojich domovov pre Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou," povedal v príhovore pápež.
František dodal, že poľský ľud veľkodušne ponúka utečencom "všetko, čo potrebujú na dôstojný život, napriek dráme tohto okamihu," a udelil mu svoje požehnanie.
Počas audiencie František pri zmienke o ruskej invázii na Ukrajinu pripomenul, že dnešnú Popolcovú stredu vyhlásil za medzinárodný deň pôstu a modlitieb za mier.
12:31 OSN: Z Ukrajiny ušlo pred vojnou už takmer 863-tisíc ľudí
Z Ukrajiny utieklo pred ruskou inváziou už takmer 836-tisíc ľudí, oznámil v stredu Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. Viac ako polovica z nich prišla do Poľska.
Podľa podrobnejších údajov OSN zverejnených ešte v utorok takmer 90-tisíc utečencov prišlo do Maďarska, vyše 65-tisíc do Moldavska, približne 54-tisíc na Slovensko a takmer 39-tisíc do Rumunska, informovala televízia Sky News.
12:27 Mnohí ruskí vojaci sú prekvapení. Povedali im, že Ukrajinci ich budú vítať
V mnohých mestách a obciach Ukrajiny vidieť podľa hovorcu Ozbrojených síl (OS) SR Štefana Zemanoviča silný pasívny odpor domáceho obyvateľstva, ktorý spôsobuje ruským vojakom vážne problémy pri postupe do vnútrozemia. Mnohí ruskí vojaci sú prekvapení a vystrašení, pretože od svojho velenia dostali informácie, že Ukrajinci ich budú vítať a že pôjde o mierovú, a nie bojovú operáciu.
"Ukrajinské jednotky ukoristili veľké množstvo ruskej vojenskej techniky, mnohokrát opustenej bez boja alebo viditeľnejšieho poškodenia. Časť z nej po minimálnej oprave a vyčistení uvádzajú do služby v rámci svojich vojsk. Uvedené svedčí o tom, že časť ruských vojsk podieľajúcich sa na agresii v dôsledku utrpených strát a ukrajinského celonárodného odporu trpí nízkou bojovou morálkou," skonštatovali OS SR.
12:04 Rusko sa napokon rozhodlo neposlať svoje lode cez turecké vody
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v utorok informoval, že Rusko na základe požiadavky Turecka zrušilo svoju žiadosť poslať štyri bojové lode cez turecké vody do Čierneho mora. Informuje o tom v stredu agentúra Reuters.
Čavušoglu pre tureckú televíziu Habertürk povedal, že Ankara požiadalo Rusko, aby nevyslalo vojenské lode ešte predtým, než v nedeľu označila ruskú operáciu na Ukrajine za "vojnu". To jej v pondelok umožnilo uzavrieť prieplavy Bospor a Dardanely pre bojové lode podľa Konvencie z Montreux.
"Rusko informovalo, že ich štyri lode prejdú prielivmi 27. a 28. februára," povedal Čavušoglu a dodal, že Moskva následne rešpektovala požiadavku Ankary, aby tieto lode tureckými vodami nepreplávali.
"Toto rozhodnutie by nemalo nikoho uraziť, pretože Konvencia z Montreaux platí včera, dnes aj zajtra, takže ho budeme implementovať," informoval turecký minister zahraničných vecí.
Čavušoglu zopakoval, že Turecko sa nepridá k sankciám západných krajín proti Rusku.
11:40 Korčok: Ambasádu v Kyjeve sme evakuovali
Slovenskú ambasádu v ukrajinskej metropole Kyjev evakuovali, diplomatický konvoj už smeruje na Slovensko. Uviedol to minister zahraničných vecí Ivan Korčok pred stredajším rokovaním vlády.
Korčok spresnil, že rozhodnutie o evakuácii zastupiteľského úradu v Kyjeve prišlo po zhodnotení situácie so slovenskými bezpečnostnými zložkami, čakalo sa len na vhodnú bezpečnostnú situáciu. Diplomatický konvoj má tvoriť desať áut a 26 osôb. "Momentálne najkratšou cestou smerujú na Slovensko," uviedol s tým, že sú v ňom aj cudzí štátni príslušníci, novinári z Británie, Nemecka, ale aj občania Ukrajiny a deti.
Rezort podľa jeho slov ďalej situáciu na Ukrajine sleduje, no ostáva neprehľadná. Nechcel špekulovať, či ruské vojská úplne obkľúčia Kyjev a znemožnia odchod civilistov z mesta.
11:35 Kremeľ: Rusko je pripravené pokračovať v rokovaniach s Ukrajinou
Kremeľ v stredu oznámil, že ruská delegácia je pripravená pokračovať v mierových rokovaniach s Ukrajinou. Rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom by sa mali podľa očakávaní začať v stredu večer. Informovala o tom agentúra AFP.
"Naša delegácia bude pripravená pokračovať v rozhovoroch," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že ruská delegácia očakáva, že vzájomné rozhovory sa obnovia už v stredu večer.
Peskov nespresnil, kde by mali rokovania prebiehať. Konštatoval však, že poradca prezidenta Vladimira Putina Vladimir Medinskij zostáva hlavným ruským vyjednávačom.
Prvé kolo rokovaní zameraných na ukončenie ozbrojeného konfliktu sa uskutočnilo v pondelok v Bielorusku neďaleko hraníc s Ukrajinou pri rieke Pripiať, avšak neprinieslo konkrétne výsledky.
Peskov zdôraznil, že Moskva trvá na požiadavkách, ktoré sformuloval ruský prezident Vladimir Putin. Ako pripomína agentúra DPA, Kremeľ žiada, aby Kyjev uznal Luhanskú a Doneckú ľudovú republiku a suverenitu Ruska nad polostrovom Krym a uskutočnila sa "demilitarizácia" Ukrajiny.
11:30 Szijjártó sa vyjadril k ruskému vyznamenaniu, ktoré dostal od Lavrova
Rad priateľstva, ktoré udelil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vlani v decembri šéfovi maďarskej diplomacie Péterovi Szijjártóovi, podľa slov maďarského ministra "nemá význam". Szijjártó to povedal v stredu v Budapešti v reakcii na otázku komerčnej televízie ATV, či toto vyznamenanie pre ruskú agresiu voči Ukrajine nemieni vrátiť.
"Toto vyznamenanie v danej situácii nemá žiadny význam – rovnako, ako nemá význam ani skutočnosť, že Ferenc Gyurcsány prijal ruského prezidenta Vladimira Putina ako priateľa vo svojom domove," povedal Szijjártó. Expremiér a predseda Demokratickej koalície (DK) Gyurcsány s manželkou Klárou Dobrevovou, ktorá je v súčasnosti podpredsedníčkou Európskeho parlamentu, prijali Putina vo svojej budínskej vile 1. marca 2006.
11:26 Ruské bombardovanie sa pravdepodobne ešte zintenzívni, vraví britský minister obrany
Bombardovanie ukrajinských miest ruským letectvom sa pravdepodobne ešte zvýši, čím bude Putinova invázia na Ukrajinu ešte brutálnejšia. V rozhovore pre spravodajskú televíziu Sky News to v stredu uviedol britský minister obrany Ben Wallace.
"Vidíme zmenu v ruskej taktike. Rusi si uvedomili, že bojovať s Ukrajincami ich bude stáť veľmi veľa. Rusi už utrpeli výrazné straty, ktoré sú omnoho vyššie, než pôvodne plánovali. Preto si myslím, že (Rusi) menia taktiku a bombardujú v noci. Nesnažia sa prenikať do miest, ale namiesto toho zrejme používajú kazetovú muníciu... Myslím si, že budeme svedkami brutality, ktorá bude ešte intenzívnejšia," povedal Wallace. Britský minister obrany si myslí, že väčšia brutalita bude dôsledkom toho, že sa Rusi na začiatku invázie prepočítali.
Ben Wallace. Foto: TASR/AP
"Ruská taktika bola zlá, nemali to premyslené. Boli presvedčení, že mnoho miest obsadia v priebehu niekoľkých hodín. Keďže invázia trvá už dlhšie, logistická podpora (ruskej) armády je na tom horšie. Keď dáte vojakom stravu na dva dni a operácie zrazu trvajú šesť dní, zrazu máte problém. Rusov zároveň prekvapila sila Ukrajincov a ich tvrdý odpor," uviedol minister.
11:20 Vláda pozastavila dohodu s Ruskom o bezvízových cestách diplomatov
Dohoda medzi vládou SR a vládou Ruskej federácie o bezvízových cestách držiteľov diplomatických pasov alebo služobných pasov sa dočasne pozastaví. Rozhodla o tom vláda na stredajšom rokovaní.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok má o dočasnom pozastavení vykonávania tejto dohody informovať Rusko diplomatickou cestou.
11:15 Eurokomisia aktivuje smernicu EÚ o dočasnej ochrane pre ukrajinských utečencov
Európska komisia (EK) v stredu navrhla aktivovať smernicu EÚ o dočasnej ochrane pre migrantov z Ukrajiny. Informuje o tom spravodajca TASR na základe informácií zverejnených na stránke EK.
Podľa návrhu bude osobám, ktoré utekajú pred vojnou, najmenej na rok poskytnutá dočasná ochrana v krajinách EÚ, čo znamená, že dostanú povolenie na pobyt a budú mať prístup k vzdelaniu, na trh práce a k poskytovaniu lekárskej starostlivosti.
EK zároveň predložila operačné usmernenia, ktorých cieľom je pomôcť príslušníkom pohraničnej stráže členských štátov efektívne riadiť príchody utečencov z Ukrajiny pri zachovaní vysokej úrovne bezpečnosti. Usmernenia členským štátom odporúčajú, aby na hraničných priechodoch zriadili špeciálne pruhy pre vozidlá s humanitárnou pomocou.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla, že "všetci tí, ktorí utekajú pred Putinovými bombami, sú v Európe vítaní". Zdôraznila, že EÚ poskytne ochranu tým, ktorí hľadajú úkryt a pomôže tým, ktorí hľadajú bezpečnú cestu domov.
Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP
11:07 Slovensko daruje Ukrajine motorovú naftu a letecké palivo
Slovenská republika daruje Ukrajine 10 miliónov litrov motorovej nafty a 2,4 milióna litrov leteckého paliva. Odsúhlasila to v stredu vláda na návrh ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS).
11:06 Kremeľ: Rusko je pripravené pokračovať v rokovaniach s Ukrajinou
Kremeľ v stredu oznámil, že ruská delegácia je pripravená pokračovať v mierových rokovaniach s Ukrajinou. Rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom by sa mali podľa očakávaní začať v stredu večer.
11:04 Na Ukrajinu smerujú zo Západu ďalšie zbrane; prispeje aj Španielsko
Na Ukrajinu smerujú ďalšie dodávky protilietadlových a protitankových rakiet, ako aj zásielka tureckých dronov, uviedol v stredu ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Vojenskú techniku sľúbilo Ukrajine medzičasom aj Španielsko.
10:52 Lengvarský: Zdravotnícky systém je v súvislosti s migračnou vlnou pripravený
Náš zdravotnícky systém je pripravený splniť všetky výzvy spojené s migračnou vlnou. Uviedol to pred rokovaním vlády minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Informoval tiež, že na rokovaní vlády chcú zosúladiť právne predpisy tak, aby mohli začať poskytovať zdravotnú starostlivosť všetkým, ktorí ju potrebujú. "Verím tomu, že hotspoty, ktoré sú spustené, budú vo veľmi krátkej dobe fungovať aj po legislatívnej stránke tak, aby zdravotná starostlivosť poskytovaná ukrajinským utečencom bola v súlade s našimi zákonmi a predpismi," povedal.
10:46 Korčok: Evakuovali sme zastupiteľský úrad v ukrajinskom Kyjeve
Slovenskú ambasádu v ukrajinskom Kyjeve sa rozhodli evakuovať. Informoval o tom minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) pred stredajším rokovaním vlády. Konvoj už smeruje podľa jeho slov na Slovensko.
Ozbrojený muž stojí na prázdnom Námestí nezávislosti (Majdan) v Kyjeve. Foto: TASR/AP
10:37 Naď: Zvyšujú sa počty nelegálnych prechodov zelenej hranice SR a Ukrajiny
Zvyšujú sa počty nelegálnych prechodov zelenej hranice SR a Ukrajiny, upozornil minister obrany Jaroslav Naď. Deklaroval pripravenosť Ozbrojených síl SR ďalej poskytovať asistenciu Policajnému zboru, v prípade potreby aj zvyšovať počty vojakov na hraniciach.
10:14 Zelenskyj: Rusko chce vymazať Ukrajincov, vyzval Židov, aby sa postavili Moskve
Rusko chce podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského "vymazať" Ukrajincov, ich krajinu a jej dejiny. Povedal to v novom videopríhovore zverejnenom v stredu. Zelenskyj reagoval na ruské raketové útoky, ktoré v utorok zasiahli televíznu vežu v hlavnom meste Kyjev. Tá sa nachádza v blízkosti rokliny Babyn Jar, kde nacisti počas druhej svetovej vojny zavraždili za dva dni vyše 30 000 ľudí, prevažne Židov. Útok na miesto, kde sa nachádza pamätník tejto masakry, je podľa Zelenského dôkazom, "že mnohým ľuďom v Rusku je Kyjev úplne cudzí".
"Nevedia nič o našom hlavnom meste. O našich dejinách. Ale majú príkaz vymazať našu históriu, vymazať našu krajinu, vymazať nás všetkých," povedal ukrajinský prezident. Zelenskyj vyzval Židov na celom svete, aby sa postavili proti ruským útokom. "Teraz sa obraciam na všetkých Židov vo svete: Nevidíte, čo sa deje? Preto je veľmi dôležité, aby ste práve teraz vy, milióny, milióny Židov na celom svete, nemlčali. Nacizmus sa rodí z mlčania. Preto kričte o zabíjaní civilistov. Kričte o zabíjaní Ukrajincov," vyzval Zelensky, ktorý má židovské korene.
09:25 Rusko môžu občania opustiť s cudzou menou v prepočte najviac 10 000 dolárov
Ruský prezident Vladimir Putin na základe dekrétu, ktorý podpísal, zakázal obyvateľom Ruska opustiť krajinu s finančnou hotovosťou v cudzej mene, ktorá by prekročila v prepočte 10 000 dolárov (približne 9 000 eur).
08:55 Ruské ministerstvo obrany: Ruské ozbrojené sily ovládli Cherson
Ruské ozbrojené sily prevzali plnú kontrolu nad mestom Cherson ležiacim na juhu Ukrajiny. Oznámil to v stredu hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Civilná infraštruktúra a mestská doprava v Chersone fungujú podľa Konašenkova v bežnom režime. Mesto takisto nepociťuje nedostatok potravín a základného tovaru. Prebiehajú rokovania medzi ruským velením a správou mesta a regiónu o zachovaní fungovania sociálnej infraštruktúry, zabezpečení poriadku a bezpečnosti obyvateľstva, dodal Konašenkov.
Ľudia si prezerajú vraky ruských vojenských vozidiel na ceste v meste Buča na západ od Kyjeva. Foto: TASR/AP
06:45 Ruskí vojaci sú už v uliciach Chersonu, dobyli stanicu a prístav
Starosta juhoukrajinského mesta Cherson Ihor Kolychajev uviedol, že príslušníci ruských inváznych vojsk dobyli v noci nadnes miestnu železničnú stanicu a prístav. Podľa jeho slov sa ruská okupácia mesta už začala, informovala v stredu stanica BBC.
Situácia v Chersone zostáva podľa BBC nejasná. Podľa správ miestnych médií sa už ruskí vojaci pohybujú po uliciach tohto takmer 300-tisícového mesta.
"Boje stále pokračujú a okupácia nášho mesta už začala," povedal chersonský starosta pre miestnu rozhlasovú stanicu.
Podľa jeho slov už v meste zahynulo množstvo ľudí, vojakov aj civilistov. Miestne úrady sa podľa neho snažia, aby sa obyvatelia evakuovali alebo uchýlili do krytov.
Russian forces appear to have seized control of Kherson, a city in southern Ukraine. No word from local officials. pic.twitter.com/nsF6Gre3D1
06:01 Poľsko prijme 2 000 detí z ukrajinských detských domovov
Poľská katolícka charitatívna organizácia Caritas Poland v utorok oznámila, že prijme 2000 detí z ukrajinských sirotincov. Prvá skupina pozostávajúca z 300 detí príde do Poľska v stredu, informovala agentúra AFP.
"Naši východní susedia hovoria o humanitárnej katastrofe, ktorá sa rýchlo blíži," povedal pre agentúru PAP riaditeľ poľskej charity Marcin Izycki.
"Rozhodli sme sa reagovať na krízu na Ukrajine a poskytnúť útočisko v našej krajine tým najzraniteľnejším," dodal.
Deti pochádzajú najmä z detských domovov z oblastí na východe Ukrajiny, najviac postihnutých inváziou Ruska, ktorá sa začala 24. februára.
05:18 Ukrajina tvrdí, že v Charkove pristáli ruskí výsadkári; prebiehajú ťažké boje
Ukrajinská armáda oznámila, že na druhé najväčšie mesto Charkov v noci zaútočili ruskí výsadkári. V meste podľa nich po výsadku Rusov vypukli ťažké boje, informovala agentúra AFP.
"Príslušníci ruských výsadkových jednotiek pristáli v Charkove... a napadli miestnu nemocnicu. Pokračujú boje medzi útočníkmi a Ukrajincami," uviedla ukrajinská armáda vo vyhlásení zverejnenom v aplikácii Telegram.
Podľa stanice BBC, ktorá sa odvolala na ukrajinskú agentúru UNIAN a predstaviteľov ukrajinskej armády, ruskí výsadkári napadli jednu z miestnych vojenských nemocníc. BBC však túto informáciu nedokázala overiť z iných zdrojov.
Podľa informácii Ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU k ruskému výsadku v približne 1,5-miliónovom Charkove došlo krátko pred 3.30 h miestneho času, píše denník The Guardian.
04:33 Apple a ExxonMobil sa odstrihávajú od ruského trhu
Americká spoločnosť Apple v utorok oznámila, že úplne pozastavuje predaj svojich produktov v Rusku v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.
K podobnému kroku z rovnakých dôvodov pristúpila aj nadnárodná spoločnosť ExxonMobil. V utorok uviedla, že postupne ukončí svoje aktivity pri ťažbe ropy pri Sachaline a že už v Rusku nebude investovať nijaké ďalšie prostriedky.
Ďalšia veľká americká spoločnosť Boeing krátko nato oznámila, že pozastavuje technickú podporu pre ruské letecké spoločnosti, ako aj fungovanie svojej pobočky v Moskve. Podľa AFP môže tento krok tvrdo postihnúť ruské aerolínie Aeroflot, ktoré prevádzkujú Boeingy 737 a 777.
04:08 Biden: Americkí vojaci budú brániť "každý kúsok" územia členov NATO
Americkí vojaci budú s plným nasadením brániť "každý kúsok" územia členských krajín NATO pred prípadným ruským útokom. Na samotnej Ukrajine však proti ruským inváznym silám bojovať nebudú. V prejave o stave Únie to v utorok vyhlásil americký prezident Joe Biden.
"Úplne jasne som už deklaroval, že Spojené štáty a ich spojenci budú brániť každý kúsok územia krajín NATO s plným nasadením našej kolektívnej sily," vyhlásil Biden. Za týmto účelom boli podľa neho zmobilizované americké pozemné sily, letectvo aj námorníctvo, aby chránili Poľsko, Rumunsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko a ďalšie krajiny Severoatlantickej aliancie.
Joeb Biden. Foto: TASR/AP
02:29 CNN: Spojené štáty uzavrú svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá
Spojené štáty uzavrú svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá. Uviedla to stanica CNN a ďalšie americké médiá, podľa ktorých tento krok oznámi americký prezident Joe Biden vo svojom prejave o stave Únie, ktorý prednesie v noci na stredu.
Odvolali sa pritom na nemenovaných amerických predstaviteľov oboznámených s celou záležitosťou. Biely dom túto informáciu ešte oficiálne nepotvrdil.
Rozhodnutie o uzavretí vzdušného priestoru pre ruské aerolínie v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine prijala Kanada a viacero európskych krajín vrátane Nemecka, Česka či Poľska. Rusko následne rozhodlo, že lety z dotknutých krajín taktiež nevpustí do svojho vzdušného priestoru.
01:44 CNN: Americké tajné služby sa pokúšajú preskúmať Putinov duševný stav
Americké tajné služby začali v posledných dňoch prioritne skúmať duševné rozpoloženie šéfa Kremľa Vladimira Putina a jeho možnú súvislosť s eskalujúcou vojnou na Ukrajine. Informovala o tom v utorok televízia CNN s odvolaním sa na nemenované zdroje oboznámené s celou záležitosťou.
Správa prichádza v čase, keď niektorí pozorovatelia, ktorí dlhodobo sledujú kroky ruského prezidenta, vyjadrujú presvedčenie, že jeho kroky z poslednej doby sú čoraz nepredvídateľnejšie a iracionálnejšie.
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poprední predstavitelia americkej administratívy požiadali tajné služby, aby získali aktuálne informácie o Putinovom psychickom rozpoložení a o tom, ako na neho vplýva neočakávane jednotná a razantná reakcia Západu.
Niektorí predstavitelia amerických tajných služieb sa domnievajú, že Putinov duševný stav mohla ovplyvniť napríklad aj dlhodobá izolácia po vypuknutí pandémie koronavírusu. Relevantných informácií týkajúcich sa Putinovho bežného fungovania však majú Spojené štáty len veľmi málo.
"Všetko, čo majú USA k dispozícií, je len v ríši domnienok, pretože sa zdá, že Putinove (najnovšie) rozhodnutia a vyhlásenia nedávajú zmysel," uviedol pre CNN jeden zdroj oboznámený so súvisiacimi správami amerických tajných služieb. Ruský líder sa podľa neho odchýlil od špecifického modelu správania, ktorý sa u neho prejavoval celé desaťročia.
Ruský prezident Vladimir Putin počas prejavu k národu v Moskve vo štvrtok 24. februára 2022. Foto: TASR/AP
01:19 Svetová banka pripravuje pre Ukrajinu trojmiliardový balík pomoci
Svetová banka (SB) pripravuje balík pomoci pre Ruskom napadnutú Ukrajinu vo výške troch miliárd dolárov. Balík bude zahŕňať aj minimálne 350 miliónov dolárov určených na okamžitú pomoc Kyjevu. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie SB.
00:49 Európsku divíziu ruskej Sberbank čaká v dôsledku sankcií bankrot
Európsku divíziu najväčšej ruskej banky čaká bankrot v dôsledku tvrdých sankcií, ktoré západ uvalil na Rusko v reakcii na útok voči Ukrajine. Oznámila to v utorok večer agentúra AFP s odvolaním sa na oznámenie európskeho regulačného orgánu.
V Sberbank Europe, ktorá má sídlo v Rakúsku, sa začne "štandardné insolvenčné konanie". Jej dcérske spoločnosti v Chorvátsku a Slovinsku boli odpredané miestnym bankám, uvádza sa vo vyhlásení európskej Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB), ktorá tvorí jeden z pilierov Európskej bankovej únie.
Vklady v Sberbank Europe v Rakúsku budú v súlade s európskou legislatívou chránené do výšky 100 000 eur, zatiaľ čo v Chorvátsku a Slovinsku "bez obmedzení", píše AFP.
This is not a crypto, a meme stock or even a scam. It’s Sberbank, a Russian bank with over $500 billion in assets pic.twitter.com/FEAaCGVHIb
00:18 Biden: Putin podcenil razanciu a jednotu Západu.
Šéf Kremľa Vladimir Putin pri svojom útoku voči Ukrajine podcenil reakciu Západu a neočakával, že západné krajiny zareagujú tak razantne a jednotne. Uvádza sa to v texte prejavu o stave Únie, ktorý prezident USA Joe Biden prednesie v noci na stredu SEČ.
Časti prejavu s niekoľkohodinovým predstihom zverejnil Biely dom, informovala v utorok agentúra AFP.
"Putinova vojna bola vopred naplánovaná a ničím nevyprovokovaná. Odmietol diplomatické snahy. Myslel si, že Západ a NATO nezareagujú. Myslel si, že nás rozdelí... Putin sa mýlil. Boli sme pripravení," píše sa v texte Bidenovho prejavu.
UTOROK
23:29 Británia pridala na sankčný zoznam Ruský fond priamych investícií
Británia pridala v utorok na zoznam ruských subjektov sankcionovaných za inváziu na Ukrajinu Ruský fond priamych investícií (RFPI) a jeho šéfa Kirilla Dmitrijeva. Zároveň varovala Kremeľ, že cena, ktorú bude platiť za agresiu voči Ukrajine, sa bude ďalej zvyšovať.
Stalo sa tak deň po tom, ako obdobné sankcie prijali aj Spojené štáty americké. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pritom RFPI označil za symbol korupcie hlboko zakorenenej v ruskej spoločnosti.
Tento fond okrem iného podporoval aj vývoj ruskej vakcíny Sputnik V proti koronavírusu a následne organizoval jej predaj v zahraničí.
Ruský prezident Vladimir Putin Foto: TASR/AP
22:35 Zelenskyj pre západné médiá: Nemôžeme to zvládnuť sami
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v utorok z tajného bunkru v Kyjeve rozprával so západnými médiami. Povedal, že "Ukrajina bude bojovať tvrdšie než ktokoľvek iný", ale vojnu proti Rusku nemôže zvládnuť sama. Informovala o tom britská stanica BBC.
Košická železničná stanica považuje situáciu súvisiacu s utečencami z ukrajinských hraníc za alarmujúcu. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Stanice Košice Alžbeta Gajdošová Keruľová. Pohyb občanov z tretích krajín v jej okolí zaznamenala aj polícia, výkon služby posilnila. Situáciou sa zaoberá aj krízový štáb.
Gajdošová Keruľová uviedla, že situácia je vyvolaná návalom utečencov, ktorých na stanicu privážajú niekoľkokrát denne autobusy a vlaky. „Ide o hromadné príchody, kedy sa na stanici vyskytujú stovky utečencov nielen z Ukrajiny, ale prevažne z afrických krajín a krajín Blízkeho východu (Maroka, Afganistanu a podobne),“ povedala s tým, že časť z nich pokračuje následne ďalej na západ do hlavných miest Rakúska, Nemecka a Maďarska.
Podľa nej však mnohí z rôznych dôvodov ostávajú na stanici dlhé hodiny, niektorí dokonca dni. „Situácia je o to závažnejšia, že v čase ešte stále trvajúcej pandémie prichádzajú títo utečenci bez otestovania, bez respirátorov a základných hygienických potrieb,“ dodala.
Ako pre TASR uviedla hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ria Feik Achbergerová, so žiadosťou o riešenie situácie sa obrátili aj na Ministerstvo vnútra (MV) SR a Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR. Podľa jej slov je stanica plná mužov z tretích krajín. Pripomenula, že bez dokladov nemajú k dispozícii vlaky zadarmo, keďže sú určené pre ukrajinských občanov.
Aj z dôvodu pohybu občanov z tretích krajín v okolí košickej železnice polícia posilnila výkon služby. „Doposiaľ však nebolo zaznamenané narušenie verejného poriadku ani iné protiprávne konanie. Podľa informácií sa tieto osoby chystajú opustiť naše územie a vrátiť sa do svojich domovských krajín,“ uviedla pre TASR hovorkyňa košickej krajskej polície Lenka Ivanová.
Doplnila, že krízový štáb sa aktuálne zaoberá riešením vhodných dočasných priestorov na zabezpečenie kontaktného bodu, vrátane poskytovania informácií a humanitárnej pomoci v blízkosti železničnej stanice tak, aby sa odľahčili priestory železničnej stanice a nenarušil sa jej chod.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok v mimoriadnom uznesení podporili prísnejšie sankcie voči Rusku a privítali snahy udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Šéf Európskej rady Charles Michel v tejto súvislosti uviedol, že snaha Ukrajiny vstúpiť do EÚ je symbolická, politická a legitímna.
Europoslanci v uznesení, ktoré podporili 637 hlasmi (13 poslancov bolo proti a 26 sa hlasovania zdržalo), čo najdôraznejšie odsúdili ilegálnu ruskú inváziu na Ukrajinu a vyzvali Kremeľ, aby ukončil všetky vojenské aktivity v tejto krajine. Schválený dokument zároveň odsudzuje úlohu bieloruského lídra Alexandra Lukašenka pri útoku ruských síl na Ukrajinu.
Európski zákonodarcovia kategoricky odmietli ruskú rétoriku naznačujúcu možné použitie zbraní hromadného ničenia, čo predstavuje hrozbu jadrovej eskalácie konfliktu, a Moskve pripomenuli, že Rusko má medzinárodné záväzky v tejto oblasti.
Udelenie štatútu kandidátskej krajiny
Poslanci vyzvali Európsku komisiu a členské krajiny EÚ, aby Ukrajine poskytli ďalšiu núdzovú humanitárnu pomoc v spolupráci s humanitárnymi agentúrami OSN a ďalšími medzinárodnými partnerskými organizáciami.
Uznesenie vyzýva inštitúcie EÚ, aby pracovali na udelení štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine. Takýto postup by mal byť v súlade s článkom 49 Zmluvy o EÚ a založený na zásluhách, uvádza sa v texte. Medzitým by Únia mala pokračovať v práci na integrácii Ukrajiny do jednotného trhu EÚ v súlade s už existujúcou dohodou o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou.
Europoslanci stoja a tlieskajú po vystúpení ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počas mimoriadneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Bruseli. Foto: TASR/AP
Obmedzenie dovozu plynu a ropy
Poslanci privítali rýchle prijatie nových sankcií EÚ, zároveň však požadujú širšie reštriktívne opatrenia zamerané na strategické oslabenie ruskej ekonomiky a priemyselnej základne. Podľa nich by sa mal obmedziť najmä dovoz najdôležitejšieho ruského exportného tovaru, ako je ropa a plyn. Nové investície EÚ v Rusku a nové ruské investície v EÚ by sa mali zakázať. Všetky ruské banky by mali byť zablokované v európskom finančnom systéme a Rusku by mal byť zakázaný prístup do systému SWIFT.
Europarlament vo svojom uznesení žiada, aby sa rozsah sankcií vrátane vylúčenia zo systému SWIFT rozšíril aj na Bielorusko, ktoré priamo podporuje ruské invázne sily na Ukrajine.
Pri sankčných opatreniach europoslanci žiadajú, aby sa cielené sankcie voči jednotlivcom zodpovedným za korupciu na vysokých miestach v Rusku a Bielorusku, ako aj oligarchom a predstaviteľom blízkym vedeniu krajín prijímali veľmi rýchlo.
Okrem toho by EÚ a jej členské a pridružené krajiny mali preveriť všetkých príjemcov pobytu podľa investičných programov, čiže držiteľov takzvaných "zlatých víz", a zrušiť "zlaté pasy" najmä tým bohatým ruským občanom, ktorí majú prepojenie na sankcionované osoby a spoločnosti, a ich rodinám.
Obranné zbrane pre Ukrajinu
Uznesenie vyzýva krajiny EÚ, aby Ukrajine čo možno najrýchlejšie poskytli obranné zbrane v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorý umožňuje individuálnu a kolektívnu sebaobranu. Poslanci podporili aj zvýšenú spoluprácu ukrajinských a európskych spravodajských služieb.
Parlament privítal záväzok EÚ aktivovať smernicu o dočasnej ochrane s cieľom poskytnúť všetkým utečencom z Ukrajiny okamžitý prístup k ochrane. Podľa poslancov by sa zodpovednosť za prijatie utečencov prichádzajúcich na vonkajšie hranice EÚ mala rozdeliť medzi krajiny EÚ rovnomerne.
Za hlasovali aj poslanci Fideszu
Aj poslanci EP z maďarskej vládnej strany Fidesz schválili v utorok v EP správu o sankciách voči Rusku vrátane tých, ktoré sa týkajú zastavenia projektu rozširovania atómovej elektrárne v Paksi či sankcií voči budapeštianskej pobočke Medzinárodnej investičnej banky, ktorú maďarská opozícia označuje za "ruskú špionážnu banku". Upozornil na to na Facebooku europoslanec za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) István Ujhelyi.
Na mimoriadnej tlačovej besede v Bruseli Ujhelyi podľa spravodajského servera Index.hu povedal, že sankcie sa týkajú z maďarského hľadiska až troch dôležitých oblastí.
Vlajky Ukrajiny a Európskej únie vejú pred začiatkom mimoriadneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Bruseli. Foto: TASR/AP
Výzva na ukončenie spolupráce v nukleárnej oblasti
Európsky parlament členské krajiny vyzval, aby ukončili všetky formy spolupráce s Ruskom v nukleárnej oblasti a zakázali pôsobenie uvedenej banky (Medzinárodná investičná banka) na území Únie.
Maďarský ministerský predseda Viktor Orbán v nedeľu opakovane potvrdil, že jeho krajina podporí všetky sankcie, ktoré členské krajiny EÚ voči Rusku prijmú. Zdôraznil však, že zo sankcií treba vynechať projekt rozšírenia atómovej elektrárne v meste Paksi, pretože na to doplatia Maďari.
"Kým ja budem premiérom, sankcie neohrozia bezpečnosť dodávok energií, maďarsko-ruské vzťahy a ani znižovanie režijných nákladov maďarských domácností," zdôraznil vtedy Orbán.
Čo tomu predchádzalo
Európska únia musí vážne zvážiť, že ponúkne Ukrajine štatút kandidátskej krajiny. Vyhlásil to v utorok na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli predseda Európskej rady Charles Michel. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová však v tejto súvislosti zdôraznila, že cesta Kyjeva do EÚ môže byť dlhá.
Europarlament v utorok popoludní mimoriadne rokoval o situácii na Ukrajine, ktorá už šiesty deň čelí útokom ruskej armády. Európskych zákonodarcov prostredníctvom videoprenosu oslovil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Michel: Snaha Ukrajiny vstúpiť do EÚ je symbolická, politická a legitímna
Michel v pléne EP uviedol, že snaha Ukrajiny vstúpiť do EÚ je "symbolická, politická a legitímna". Dodal, že chápe emotívnu výzvu ukrajinského prezidenta na rýchle prijatie jeho krajiny do eurobloku, ale upozornil, že rozhodnutia musia byť prijímané na základe rozhodnutí členských krajín EÚ, pričom poukázal na to, že rôzne krajiny EÚ majú rôzne pohľady na žiadosť Kyjeva a rozširovanie Únie.
Podľa jeho slov ruskú inváziu na Ukrajine možno nazvať "geopolitickým terorizmom", pričom "brutálna" a masívna invázia je neopodstatnená, nevyprovokovaná a založená na ohavných klamstvách. "Deje sa z jediného dôvodu: pretože na námestí Majdan sa Ukrajinci rozhodli pre slobodu, demokraciu a právny štát," uviedol Michel.
Von der Leyenová: Vstup Ukrajiny do EÚ znamená prejsť dlhú cestu
Von der Leyenová vo svojom vystúpení upozornila, že vstup Ukrajiny do EÚ znamená prejsť "dlhú cestu", zároveň však odkázala, že Ukrajina "patrí do našej európskej rodiny".
Podľa jej vyjadrenia malo rozhodnutie Vladimira Putina napadnúť Ukrajinu za následok zjednotenie medzinárodného spoločenstva proti Rusku. "Ak chcel Putin rozdeliť Európsku úniu, oslabiť NATO a rozbiť medzinárodné spoločenstvo, urobil presný opak," odkázala šéfka eurokomisie. A spresnila, že vojna na Ukrajine znamená pre Európu "okamih pravdy", lebo ide o kolíziu medzi právnym štátom a rečou zbraní, medzi poriadkom založenom na pravidlách a "holou agresiou".
Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP
Borrell: Na dosiahnutie mieru treba dvoch, na rozpútanie vojny stačí jeden
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell pred europoslancami uviedol, že na dosiahnutie mieru treba dvoch, kým na rozpútanie vojny stačí iba jeden, čo práve ukázal ruský prezident. "Musíme výrazne zvýšiť našu schopnosť odstrašovania, aby sme zabránili vojne. Obrana právneho štátu a posilňovanie obchodných vzťahov nebudú stačiť na to, aby sa svet zmenil na mierové miesto," opísal situáciu.
Zelenskyj v EP: Nikto nás nezlomí, sme silní
Ukrajina prináša obrovskú cenu v boji za svoju slobodu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to povedal v utorok prostredníctvom videoprenosu pred poslancami Európskeho parlamentu.
"Bojujeme za naše práva, za našu slobodu, za naše životy. Bojujeme o prežitie. Bojujeme aj za to, aby sme boli rovnocennou súčasťou Európy," vyhlásil ukrajinský prezident prostredníctvom živého internetového prenosu z neznámeho miesta v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. TASR o tom informuje na základe živého prenosu z EP.
Zelenskyj ďalej vyhlásil, že Ukrajinci bojujú za európske hodnoty, a pokiaľ ich Európa nenechá osamote, tak vyhrajú. "Nikto nás nezlomí, sme silní, sme Ukrajinci," povedal ukrajinský prezident a vyjadril presvedčenie, že jeho krajina si zaslúži byť súčasťou Európskej únie.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa pripojil online počas mimoriadneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Bruseli. Foto: TASR/AP
"Ukážte, že ste s nami. Dokážte, že nás neopustíte. Dokážte, že ste naozaj Európania a potom život zvíťazí nad smrťou a svetlo zvíťazí nad temnotou," pokračoval Zelenskyj.
Európske spoločenstvo bude podľa neho s Ukrajinou oveľa silnejšie a, naopak, bez EÚ bude Ukrajina v boji proti Rusku osamelá.
Intervencia ruských vojsk na Ukrajinu výrazne hýbe cenami na komoditných burzách. Spoločnosť Nord Stream 2 uvažuje o vyhlásení insolvencie. Čína má problém, ako zaplatiť za ruské uhlie. Ceny pšenice sa dostali najvyššie od roku 2008. Rubľu sa podarilo zmazať veľké straty z predchádzajúcich dní.
Vývoz zemného plynu z Ruska do krajín mimo bývalého Sovietskeho zväzu klesol v prvých dvoch mesiacoch tohto roka takmer o tretinu. Uviedol to v utorok ruský plynárenský koncern Gazprom a napísala to agentúra Reuters.
V januári a vo februári vyviezol Gazprom mimo štátov bývalého ZSSR celkovo 23,2 miliardy kubických metrov plynu. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to znamená pokles o 32,6 percenta.
Čo sa týka produkcie plynu, tá sa medziročne prakticky nemenila. Podľa Gazpromu dosiahla jeho produkcia za dané obdobie 84,9 miliardy kubických metrov.
Preprava plynu cez Slovensko sa v posledných dňoch výrazne zvýšila
Tranzit ruského plynu cez Slovensko do západnej Európy sa však napriek ruskej invázii na Ukrajinu v posledných februárových dňoch oproti predchádzajúcemu obdobiu viac ako zdvojnásobil. Od piatka (25. 2.) priteká na Slovensko cez vstup vo Veľkých Kapušanoch viac ako 80 miliónov kubických metrov ruského zemného plynu denne. Situácia sa nezmenila ani na začiatku marca. Vyplýva to z údajov zverejnených prepravcom plynu Eustream.
Obavy z prerušenia dodávok ruského plynu do Európy po eskalácii konfliktu na Ukrajine a prijatí sankcií voči Rusku sa tak zatiaľ nenaplnili. Preprava ruského plynu z Ukrajiny na Slovensko sa začiatkom februára držala na úrovni 50 – 60 miliónov kubických metrov denne, no po 10. februári klesla na priemerných 28 miliónov kubíkov. Situácia sa začala meniť od štvrtka (24. 2.), keď na Slovensko pritieklo 58 miliónov kubických metrov plynu.
Aktuálne sa tak preprava plynu z Ruska cez Ukrajinu približuje situácii v novembri a decembri, keď vo Veľkých Kapušanoch denne evidovali od 70 do 90 miliónov kubických metrov plynu denne.
Na Slovensku však zostáva iba malá časť dodaného plynu, väčšina odchádza cez Rakúsko ďalej do krajín západnej Európy.
Taliansko si krátkodobo poradí aj bez ruského plynu
Taliansko by v krátkodobom horizonte dokázalo zvládnuť úplný výpadok dodávok plynu z Ruska. Vyhlásil to v utorok premiér Mario Draghi. Dodal však, že takýto scenár by skomplikoval krajine nasledujúce zimy.
Talianska vláda je tiež pripravená poskytnúť dodatočnú podporu firmám a domácnostiam, keďže ruská invázia na Ukrajinu a následné narušenie obchodných vzťahov ešte viac zvýšili ceny energií, povedal Draghi v parlamente.
Taliansko sa snaží znížiť svoju závislosť od Ruska, ktoré sa na importe plynu podieľa viac ako 40 percentami.
Podľa Draghiho je aktuálne Taliansko schopné absorbovať akýkoľvek nárast dopytu po plyne vďaka zásobám v skladoch alebo iným zdrojom dovozu, keďže zima ustupuje a teploty sa zvyšujú.
Okrem toho Taliansko tiež pracovalo na zvýšení dodávok z iných krajín, ako sú Alžírsko a Azerbajdžan, ako aj na väčšom využívaní terminálov na skvapalnený zemný plyn, informoval Draghi.
Spoločnosť Nord Stream 2 zvažuje vyhlásenie insolvencie
Vo Švajčiarsku sídliaca spoločnosť Nord Stream 2 AG, ktorá postavila plynovod Severný prúd 2, uvažuje nad podaním žiadosti o insolvenciu. Ako informuje Reuters, uviedli to dva zdroje oboznámené s informáciami.
Zdroje, ktoré si neželali byť menované, uviedli, že Nord Stream 2 AG v súčasnosti pracuje na vyriešení niektorých svojich pohľadávok a už tento týždeň by firma mohla podať žiadosť o začatie insolvenčného konania.
Plynovod Nord Stream 2 v Lubmine na severozápade Nemecka. Foto: TASR/DPA
Spoločnosť Nord Stream 2 AG, ktorá je registrovaná vo Švajčiarsku a jej vlastníkom je Gazprom, dokončila vlani projekt plynovodu Severný prúd 2 za 11 miliárd dolárov (9,82 miliardy eur). Ten by mal dodávať plyn priamo z Ruska do Nemecka popod Baltické more, čo znamená, že dodávky obídu Ukrajinu.
Napriek tomu, že projekt je už hotový, komerčná prevádzka sa ešte nespustila. Najskôr musí na plynovodný projekt vydať osvedčenie Nemecko a následne Európska komisia. Nemecko však už 22. februára pozastavilo certifikáciu plynovodu. Reagovalo tak na uznanie dvoch separatistických regiónov za nezávislé štáty, pričom Rusko tam následne vyslalo vojakov.
Ceny ropy vyskočili a sú na 7-ročných maximách
Cena americkej ropy v utorok vyskočila o viac než 10 percent a dostala sa najvyššie od júna 2014. Dôvodom je ruský útok na Ukrajinu. Situáciu na trhu neupokojila ani správa, že Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) uvoľní ropu zo svojich rezerv.
Cena aprílového kontraktu na americkú ropu WTI stúpla o 10,8 percenta na 106,29 dolára (95,22 eura) za barel (159 litrov). Májový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent zdražel o 9,4 percenta na 107,15 dolára za barel. Cena Brentu sa dostala najvyššie od júla 2014. Ešte ráno sa pritom predávala pod sto dolárov za barel, informoval Bloomberg.
Ceny ropy sa dostali nad 100 USD za barel minulý štvrtok (24. 2.), keď Rusko napadlo Ukrajinu, čo podporilo obavy z narušenia dodávok z Ruska, ktoré patrí medzi veľkých exportérov čierneho zlata. Vtedy sa vyšplhali na 105,79 dolára za barel.
Cena hliníka sa posunula bližšie k rekordu
Cena hliníka sa po zmiernení v závere predchádzajúceho obchodovania v utorok opäť zvýšila a posunula sa bližšie k rekordu, ktorý zaznamenala počas pondelkového (28. 2.) obchodovania. Cenu komodity tlačia nahor sprísňujúce sa sankcie západných krajín proti Rusku, ktoré zvyšujú obavy z obmedzenia dodávok hliníka.
Cena trojmesačného kontraktu na hliník na Londýnskej burze kovov vzrástla v dopoludňajších hodinách v utorok o 0,8 percenta na 3 396 dolárov (3 032 eura) za tonu. Posunula sa tak bližšie k historickému maximu na úrovni 3 525 dolárov za tonu, ktoré dosiahla nakrátko počas pondelkového obchodovania.
Za február zaznamenal kontrakt rast o 11,5 percenta. To je najvýraznejší mesačný rast od roku 2018.
Prečo pozastavujú čínski dovozcovia nákupy ruského uhlia
Čínski obchodníci začali zastavovať dovoz uhlia z Ruska, keďže majú problém so zafinancovaním kontraktov zo strany domácich bánk. Dôvodom sú obavy inštitúcií z možných sankcií po invázii Ruska na Ukrajinu. Informuje o tom Reuters.
Ceny uhlia od ostatných veľkých exportérov, ako Indonézia, Austrália a Južná Afrika zaznamenali tento týždeň prudký rast, pričom referenčná cena uhlia v austrálskom prístave Newcastle vzrástla v pondelok (28. 2.) o 15 percent na rekordných 274,50 dolára (245,11 eura) za tonu.
Čína je najväčším dovozcom ruského uhlia. V minulom roku kúpila od Ruska viac než 50 miliónov ton suroviny v hodnote približne 7,4 miliardy dolárov. Rusko sa na celkovom čínskom dovoze uhlia podieľa zhruba 15 percentami, pričom je druhým najväčším dodávateľom uhlia do Číny po Indonézii.
„Po sankciách voči Rusku súvisiacich s medzinárodným platobným systémom SWIFT väčšina bánk pozastavila vydávanie akreditívov. Keďže takmer všetky kontrakty sú v dolároch, nemáme ako platby zrealizovať,“ povedal jeden z čínskych obchodníkov v súvislosti s dovozom uhlia z Ruska. Ďalší dovozcovia v súčasnosti rokujú s ruskými exportérmi o tom, že by platby prvýkrát uskutočnili v čínskej mene.
Ceny pšenice sa dostali najvyššie od roku 2008
Ceny pšenice sa dostali najvyššie od roku 2008. Obchodníci sa z dôvodu ruského útoku na Ukrajinu obávajú narušenia dodávok. TASR o tom informuje na základe správy CNBC.
Cena májového kontraktu na pšenicu na chicagskej burze CBOT v utorok stúpla až na 984 centov (8,79 eura) za bušel (27,216 kg). Cena referenčného termínovaného kontraktu na pšenicu sa dostala najvyššie od apríla 2008, keď dosiahla 985,5 centa za bušel.
Podľa banky JPMorgan je Rusko najväčším exportérom pšenice a Ukrajina patrí medzi štyroch najväčších exportérov.
Z medzinárodného obchodu s pšenicou v celkovom objeme 207 miliónov ton podľa Bank of America pripadá 17 percent na Rusko a 12 percent na Ukrajinu.
Rubeľ zmazal časť veľkých strát
Ruská mena rubeľ v utorok na začiatku obchodovania v Moskve zmazala časť z veľkých strát z predchádzajúceho dňa. Vďaka obchodovaniu na domácom trhu sa rubeľ drží nad rekordným minimom, ale na zahraničných trhoch zostal pod tlakom tvrdých sankcií Západu.
Ruská mena našla určitú podporu po tom, ako úrady v Moskve nariadili exportujúcim spoločnostiam, medzi ktorými sú niektorí z najväčších svetových producentov energií od Gazpromu po Rosnefť, aby predali 80 percent svojich devízových výnosov na ruskom trhu, pretože schopnosť centrálnej banky intervenovať na devízových trhoch je pre sankcie obmedzená.
Kurz ruskej meny sa v Moskve do 9:07 h stredoeurópskeho času zvýšil oproti doláru o 3,3 percenta na 91,49 RUB/USD a oproti euru stúpol o 3,4 percenta na 102,40 RUB/EUR.
Rubeľ sa prepadol po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, v jednom bode stratil tretinu svojej hodnoty, ale núdzové zvýšenie úrokových sadzieb ruskej centrálnej banky a ďalšie opatrenia, ktoré prijala, ho pomohli stabilizovať.
Slabý rubeľ zasiahne životnú úroveň v Rusku a rozdúcha už aj tak vysokú infláciu. Očakáva sa tiež, že západné sankcie spôsobia nedostatok základných tovarov.
