Slovensku nehrozí bezprostredné riziko vojenského konfliktu, ubezpečuje prezidentka SR Zuzana Čaputová v príhovore občanom k situácii na Ukrajine. Ľudí vyzýva, aby zostali pokojní. Pripomína, že suverenitu Slovenska chráni Severoatlantická aliancia (NATO),
"Nie je dôvod na paniku. Ostaňme pokojní a rozvážni. Našou odpoveďou na súčasnosť je, že dokážeme ďalej viesť normálne životy, a tak ako doteraz prejavovať solidaritu a poskytovať pomoc trpiacim Ukrajincom," uviedla prezidentka.
Hlava štátu rozumie obavám a neistote ľudí. Pripomína však, že Slovensko chránia spojenci NATO. "Sme súčasťou kolektívnej bezpečnosti a našu suverenitu chráni 30 mocných krajín sveta - naši spojenci z Aliancie. Obranná sila tohto spoločenstva demokratických štátov robí zo Slovenska bezpečné miesto," zdôraznila.
Čaputová vyzdvihla zjednotenie medzinárodného spoločenstva. "Až 141 štátov z Organizácie spojených národov odsúdilo ruskú agresiu voči Ukrajine a žiadajú okamžité stiahnutie ruských vojsk. Vojnovými zločinmi proti Ukrajincom sa začne zaoberať Medzinárodný trestný súd v Haagu na základe podania 39 krajín - vrátane Slovenska," pripomenula.
Prezidentka poukázala aj na ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré podľa jej slov oslabujú schopnosť ruského režimu viesť vojnu. "V istej miere ich dosahy pocítime aj my, ale bude to naša cena za slobodu. Stále menšia, ako sú životy, ktoré za slobodu nasadzujú sami Ukrajinci," doplnila.
Zdôraznila túžbu po mieri, ale upozornila, že jeho podmienky nemôže diktovať agresor. "Mier je stavom, ktorý by mal priniesť pocit bezpečia tým, ktorí sú v ohrození. Urobíme preň najviac, ak sa nedáme zlomiť ani zmiasť, ak nestratíme ľudskosť, súcit a vieru v spravodlivosť," poznamenala
Ocenila, že čoraz viac známych umelcov, športovcov, biznismenov, ale aj obyčajných ruských občanov hovorí nie tejto vojne. Pripomenula zatknutie ôsmich statočných, ktorí na Červenom námestí v roku 1968 odsúdili okupáciu Československa. "Ich hlas je však dnes veľmi dôležitý, lebo práve oni najviac rozumejú krivde, ktorá je na ukrajinskom národe páchaná," doplnila prezidentka.
Poslanci Národnej rady (NR) SR z klubu SaS a strany OKS podali v piatok trestné oznámenie na predstaviteľov Ruskej federácie v súvislosti s inváziou na Ukrajine. Týka sa viacerých trestných činov ako genocída či terorizmus. Podali ho na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA). Trestné oznámenie podali aj na bývalého šéfa Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina v súvislosti s podporovaním ruskej agresie.
"Na Ukrajine prebieha agresívna vojna, ktorú rozpútalo Putinovo vojsko tým, že napadlo svojho suseda. Ozýva sa proti tomu svetová verejnosť a vlády, ktoré podávajú na medzinárodný tribunál podania proti Ruskej federácii. My sme sa rozhodli podať trestné oznámenie na neznámych páchateľov na čele s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom, pretože máme podozrenie, že mohlo prísť k trestným činom, ktoré sú trestné stíhateľne aj podľa slovenského Trestného zákona," uviedol poslanec z klubu SaS a šéf OKS Ondrej Dostál.
Dodal, že chcú Slovensko pridať ku krajinám, v ktorých začali generálne prokuratúry trestné stíhanie vo veci možných zločinov ruských okupantov na Ukrajine. Na Slovensku však podľa neho nemáme generálneho prokurátora, od ktorého možno očakávať, že bude sám iniciovať stíhanie. Doplnil, že oznámenie podali s predsedníčkou Ukrajinsko-slovenskej iniciatívy Ľudmilou Verbickou a podpísali ho viacerí aktivisti, poslanci klubu SaS a ďalší poslanci.
Trestné oznámenie na predstaviteľov Ruska podali pre podozrenie zo spáchania trestných činov ako genocída, teroristický útok, neľudskosť či používanie zakázaného bojového prostriedku a nedovolené vedenie boja. Hoci k skutkom nedošlo na Slovensku, odvoláva sa Dostál na Trestný zákon a možnosti posudzovať trestnosť taxatívne vymedzených trestných činov aj vtedy, ak skutok spáchal mimo územia SR cudzinec, ktorý nemá na území Slovenska trvalý pobyt.
"Ide o zásady tzv. ochrany a univerzality. V našom prípade je rozhodujúca zásada univerzality. Zabezpečuje, že taxatívne stanovené trestné činy budú postihované bez ohľadu na skutočnosť, že sa bezprostredne nedotýkajú záujmov SR, ale na ich ochrane sme sa zaviazali príslušnými medzinárodno-právnymi záväzkami," píše sa v trestnom oznámení. Osobitne možno podľa autorov oznámenia poukázať najmä na trestné činy proti mieru a ľudskosti.
19:50 Izraelský premiér rokoval s Putinom, z Moskvy odletel do Berlína
Izraelský premiér Naftali Bennett v sobotu v Moskve rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Nemenovaný zdroj uviedol, že Bennett z Moskvy odcestoval do Berlína na stretnutie s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Informovala o tom agentúra AFP.
Podľa vyhlásenia izraelskej vlády rozhovor Bennetta s Putinom trval približne tri hodiny. Jeho návšteva v Moskve nebola vopred avizovaná. Bennett je praktizujúci žid, ktorý v sobotu, v židovský sabat, nevykonáva oficiálne záležitosti – s výnimkou mimoriadnych udalostí.
Tlačová služba Kremľa informovala, že Putin a Bennett diskutovali "o rôznych aspektoch situácie na Ukrajine".
Zdroj v izraelskej delegácii uviedol, že Bennettovu návštevu v Moskve odobrila aj americká strana. Nemenovaný izraelský predstaviteľ podľa AFP uviedol, že Bennettov diplomatický tlak je koordinovaný s Nemeckom a Francúzskom. Dodal, že izraelský líder vedie "pokračujúci dialóg s Ukrajinou".
18:40 Ruská armáda oficiálne pokračuje v útokoch na mestá Mariupoľ a Volnovacha
Ruská armáda v sobotu večer oficiálne oznámila ukončenie krátkeho pokoja zbraní s cieľom umožniť evakuáciu humanitárnymi koridormi a obnovila útoky na ukrajinské mestá Mariupoľ a Volnovacha. Informovala o tom agentúra DPA.
Ukrajinské úrady plánovali počas zastavenia paľby z oboch miest evakuovať tisíce ľudí. V sobotu popoludní však informovali, že z Volnovachy sa do bezpečia podarilo prepraviť len asi 400 ľudí. V evakuácii ďalších podľa úradov bránilo ostreľovanie mesta ruskými jednotkami.
Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), ktorý evakuáciu civilistov z oboch miest sprostredkúval, v sobotu večer potvrdil, že prevoz civilistov do bezpečia sa neuskutoční podľa plánu.
Ukrajinská ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková vyhlásila, že za porušenie dohody o vytvorení dvoch evakuačných koridorov z miest Mariupoľ a Volnovacha nesie zodpovednosť Rusko.
Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov v sobotu podvečer na brífingu v Moskve informoval, že bezpečnými koridormi sa Mariupoľ a Volnovachu nepodarilo opustiť "ani jednému civilistovi". Vyhlásil, že "obyvateľstvo týchto miest je nacionalistickými formáciami využívané ako ľudský štít".
18:27 Tretie kolo ukrajinsko-ruských rokovaní bude 7. marca
Tretie kolo rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom sa uskutoční v pondelok 7. marca, uviedol člen ukrajinskej delegácie, šéf parlamentnej frakcie Sluha ľudu David Arachamija. Informovala o tom televízna stanica Sky News.
17:50 Blinken navštívil hranicu Poľska s Ukrajinou, sľúbil viac finančnej pomoci
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v sobotu navštívil priechod na hraniciach Ukrajiny s Poľskom, kam v posledných dňoch pred postupujúcimi ruskými jednotkami utekajú státisíce ľudí.
Počas návštevy v záchytnom stredisku, kde je približne 3 000 vojnových utečencov, Blinken podľa agentúry AFP uviedol, že Washington vyčlení ďalších 2,75 miliardy dolárov (2,5 miliardy eur) na podporu utečencov z Ukrajiny i na podporu krajín, ktoré ich prijmú.
"Obyvatelia Poľska vedia, aké dôležité je brániť slobodu," povedal Blinken po sobotňajšom rokovaní s poľským ministrom zahraničných vecí Zbigniewom Rauom, ktoré sa uskutočnilo v neďalekom meste Rzeszów ležiacom na juhovýchode Poľska. Vyzdvihol, že v reakcii na túto krízu "Poľsko robí životne dôležitú prácu".
Rau sa zaviazal, že Poľsko nebude robiť rozdiely medzi utečencami rôznych národností. Ide o reakciu na medializované správy, že Afričanom a ďalším cudzincom utekajúcim z Ukrajiny bránia v prekročení hraníc.
Poľská pohraničná stráž v sobotu informovala, že z Ukrajiny do Poľska utieklo vyše 800-tisíc ľudí. Poľsko tak prijalo najviac utečencov z Ukrajiny spomedzi jej susedov.
16:40 Fínske železnice vypravia na trati Helsinki – Petrohrad posilové vlaky
Fínsky železničný operátor posilňuje vlakové spojenie na trati Helsinki – Petrohrad, pretože registruje rastúci záujem Rusov o odchod zo svojej vlasti. Fínska televízia Yle v sobotu informovala, že do Fínska už vysokorýchlostným vlakom triedy Allegro a autobusmi obsluhujúcimi 400-kilometrovú trasu medzi Petrohradom a Helsinkami pricestovali v posledných dňoch "tisíce ľudí".
Hovorca štátnej železničnej spoločnosti VR Group informoval, že "vo viacerých dňoch budúceho týždňa" sa pokúsia vypraviť posilové vlaky. Dodal, že vlaky smerom z Fínska do Ruska "sú prakticky prázdne".
Podľa agentúry DPA sa mnohí prichádzajúci Rusi obávajú, že ruský prezident Vladimir Putin by mohol ruské hranice úplne zavrieť a vyhlásiť v krajine stanné právo, čo by bola ďalšia rana pre ťažko skúšanú ruskú opozíciu a disent. Putin však v sobotu deklaroval, že v súčasnosti neplánuje v Rusku vyhlásiť ani stanné právo, ani výnimočný stav.
15:05 Putin: Vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou budeme považovať za útok
Akákoľvek krajina, ktorá vyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou sa priamo zapojí do ozbrojeného konfliktu s Ruskom, vyhlásil v sobotu ruský prezident Vladimir Putin. Sankcie prirovnal k vyhláseniu vojny.
"Sankcie sú nástrojom boja proti Rusku. Sú ekvivalentom vyhlásenia vojny. K tomu našťastie nedošlo, ale chápeme, o čom sú tieto hrozby," cituje ruského prezidenta televízna stanica Sky News.
"Akýkoľvek pohyb v tomto smere budeme považovať za účasť tejto krajiny na ozbrojenom konflikte," povedal Putin počas stretnutia so zamestnancami ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot. Šéf Kremľa zároveň dodal, že neplánuje v Rusku zaviesť stanné právo.
"Stanné právo by sa malo vyhlásiť iba v prípadoch, keď dôjde k vonkajšej agresii (voči Rusku)... momentálne sa to nedeje a dúfam, že sa ani nebude," povedal Putin.
NATO v piatok odmietlo výzvy ukrajinských činiteľov na zriadenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Západní spojenci však Putina varovali pred novými sankciami, ak nezastaví vojnové ťaženie na Ukrajine. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že Aliancia nebude zasahovať do tohto konfliktu z obavy z priamych zrážok s Moskvou, ktoré by mohli prerásť do širšieho konfliktu. Vynucovanie bezletovej zóny by mohlo priniesť strety medzi NATO a Ruskom.
14:15 Ruský Aeroflot pozastavuje všetky medzinárodné lety, zostala zachovaná jediná linka
Ruská vlajková letecká spoločnosť Aeroflot v sobotu oznámila, že počnúc 8. marcom pozastavuje premávku na všetkých svojich medzinárodných linkách. K tomuto rozhodnutiu dospeli aerolínie v čase, keď Moskva čelí sankciám, ktoré Západ uvalil na Ruskú federáciu z dôvodu jej vojenskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Vyhlásenie Aeoroflotu o „dočasnom pozastavení medzinárodných letov od 8. marca“ sa odvoláva na nové „okolnosti, ktoré bránia letovej premávke“, avšak zároveň poznamenáva, že všetky domáce trasy zostávajú nedotknuté. To sa týka aj liniek do susedného Bieloruska, ktorá sa tak stali jedinou výnimkou.
V pondelok (28. februára) prestal Aeroflot lietať do EÚ, ktorá pre ruské lietadlá zatvorila vzdušný priestor. Podľa časopisu Aviation Week mají ruské aerolínie tri štvrtiny strojov v prenájmu a väčšinou od európskych spoločností. Uvalené sankcie umožňujú týmto firmám, aby stroje zabavili a odviezli do Únie, dopĺňa portál ceskenoviny.cz.
13:15 Tajná služba zastrelila ukrajinského vyjednávača, údajne donášal Rusom
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zabila člena ukrajinského vyjednávacieho tímu podozrivého z vlastizrady. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.
Zabitou osobou je údajne Denys Kiriejev, bývalý podpredseda ukrajinskej banky Oščadbank. Dôstojníci bezpečnostnej služby ho zastrelili vo chvíľach, keď sa ho pokúšali zadržať. Kiriejev bol pred niekoľkými dňami členom ukrajinskej vyjednávacej delegácie na rokovaniach s ruskými predstaviteľmi v bieloruskom meste Homeľ. SBU mala „silné dôkazy“, že donášal informácie do Ruska.
13:10 Borrell: Sprostredkovateľom v rusko-ukrajinskom konflikte by mala byť Čína
Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell sa otvorene vyjadruje v prospech Číny ako sprostredkovateľa vo vojne Ruska proti Ukrajine. "Neexistuje alternatíva. My (Európania) nemôžeme byť sprostredkovateľmi. A nemôžu to byť ani USA. Kto teda iný? Musí to byť Čína, o tom som presvedčený," povedal Borrell v rozhovore pre španielsky denník El Mundo.
Vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ, pochádzajúci zo Španielska, však zároveň pripustil, že bojujúce strany či ich podporovatelia sa v prospech takéhoto plánu zatiaľ nevyslovili. "My sme o to ešte nepožiadali a ani oni (Číňania) nie,” dodal.
Borrell v rozhovore pre španielske noviny obhajoval tiež dodávky európskych zbraní do vojnovej zóny a aj uvalenie tvrdých sankcií na Rusko. Tieto kroky boli podľa neho absolútne nevyhnutné – a to bez ohľadu na paralelné diplomatické úsilie o urovnanie konfliktu.
12:48 Evakuácia Mariupoľa sa odkladá, pretože útoky údajne neprestávajú
Úrady juhoukrajinského mesta Mariupoľ sa v sobotu rozhodli odložiť plánovanú evakuáciu civilného obyvateľstva, pretože ruské vojská údajne nedodržiavajú dohodnuté dočasné prímerie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Vzhľadom na skutočnosť, že ruská strana nedodržiava prímerie a pokračuje v ostreľovaní jednak samotného Mariupolu a aj jeho okolia, ako aj z bezpečnostných dôvodov bola evakuácia civilného obyvateľstva odložená," uviedli predstavitelia mesta vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach.
12:24 Kremeľ: Ruská vláda musela prijať prísny zákon o šírení falošných informácií
Ruská vláda musela prijať prísny zákon o šírení falošných správ o ruskej armáde, pretože "čelí informačnej vojne", povedal v sobotu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Zákon je nutný a bol naliehavo potrebný z dôvodu bezprecedentnej – ani nie kampane – ale dokonca informačnej vojny, ktorá sa rozpútala proti našej krajine," povedal hovorca Peskov, pričom zdôraznil, že vzhľadom na okolnosti bolo nutné prijať "prísny" zákon.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok návrh zákona, ktorý prináša tresty odňatia slobody až do 15 rokov za šírenie falošných správ o ruskej armáde. Táto právna norma udeľuje tresty odňatia slobody v rôznej dĺžke a pokuty voči ľuďom, ktorí zverejnia "vedome falošné informácie" o armáde. Prísnejšie tresty hrozia v prípade, keď úrady rozhodnú, že šírenie týchto správ mohlo mať vážne následky.
Putin takisto podpísal zákon, ktorý umožní udeliť pokuty alebo tresty odňatia slobody až v dĺžke troch rokov za výzvy na uvalenie sankcií proti Rusku.
11:15 BBC: Rusi pri Mariupoli porušujú pokoj zbraní
Reportéri BBC upozorňujú na ruské porušovanie dohodnutého pokoja zbraní. V meste počuť ostreľovanie a výbuchy.
"Rusi nás bombardujú a ostreľujú, je to šialené. V Mariupoli nie je pokoj zbraní. Civilisti sú pripravení utiecť, ale pri ostreľovaní utekať nemôžu," cituje BBC viceprimátora mesta Serhija Orlova.
11:01 Polícia na hraniciach s Ukrajinou za týždeň vybavila vyše 10-tisíc ľudí
Za posledných 24 hodín do soboty rána do 6.00 h vybavili na hraničných priechodoch na vstupe z Ukrajiny celkovo 11 208 osôb, z toho od piatka (4. 3.) večera do sobotného rána 4 376 osôb. TASR o tom informoval hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka. Od vypuknutia konfliktu vybavila polícia do sobotného rána celkovo 101 529 osôb, vstupujúcich na Slovensko z Ukrajiny.
Najviac osôb za uplynulých 24 hodín vybavili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké (7 715). "Z toho od piatka 20.00 h do soboty 6.00 h 3 431," priblížil Slivka.
Slivka zároveň pripomenul, že cudzinecká polícia prijíma žiadosti o dočasné útočisko Ukrajincov a ich rodinných príslušníkov aj cez víkend, 24 hodín denne.
10:58 Slovenská armáda nasadí ďalšie sily na hranici s Ukrajinou
Ozbrojené sily (OS) SR nasadzujú ďalšie sily a prostriedky na podporu bezpečnosti na hranici s Ukrajinou. Pribudnú dve účelové zoskupenia, ktoré budú podporovať políciu a tiež chrániť zelenú hranicu. Zároveň pribudnú prostriedky na zabezpečenie dočasných táborov. TASR o tom informoval hovorca OS SR Štefan Zemanovič.
"V prvom rade nasadzujeme naše prieskumné a hliadkovacie spôsobilosti tak, aby bola hranica dostatočne pokrytá zo zeme, ako aj zo vzduchu. Ďalej sa podieľame na zbere, preprave a distribúcii humanitárnej pomoci vojnovým utečencom, ako aj na výstavbe a prevádzkovaní hotspotov v súčinnosti so zložkami ministerstva vnútra,“ priblížil náčelník Generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko.
Obe účelové zoskupenia by mali byť podľa jeho slov pripravené nasadiť celkovo takmer 1 500 vojakov zo všetkých druhov síl. Veliť im bude zástupca veliteľa Spoločného operačného veliteľstva Martin Michalko.
10:15 Ukrajinskí civilisti sa stavajú na odpor v Chersone a Melitopole
V Chersone vyšli do ulíc stovky Ukrajincov, protestujú proti ruskej okupácii. Vojaci sa ich pokúšajú rozohnať výstreľmi do vzduchu. Mesto na juhu Ukrajuny po ťažkých bojoch vo štvrtok ovládli Rusi.
Proti postupu ruských vojsk sa v meste Melitopol postavili ukrajinskí civilisti. Vojenskej technike bránia v postupe holými rukami. Objavili sa aj videá, na ktorých ruskí vojaci ustupujú.
10:26 BR OSN v pondelok opäť zasadne v súvislosti s vojnou na Ukrajine
Bezpečnostná rada OSN v pondelok opäť absolvuje mimoriadne zasadnutie v súvislosti s inváziou ruských vojsk na Ukrajinu. V noci na sobotu o tom informovala agentúra AFP s odvolaním sa na diplomatické zdroje.
Po pondelkovom verejnom zasadnutí sa táto 15-členná rada stretne aj za zatvorenými dverami, aby prediskutovala možné vypracovanie návrhu rezolúcie, povedal pre AFP diplomat pod podmienkou anonymity.
Túto neverejnú diskusiu údajne spoločne navrhli predstavitelia Mexika a Francúzska, ktorí chcú v návrhu rezolúcie vyzvať na vyhlásenie prímeria, ničím nerušený prístup pre humanitárnu pomoc a ochranu civilistov.
Spojené štáty však podľa diplomatov avizovali, že návrh rezolúcie nepodporia, pokiaľ v ňom nebude explicitne napísané, že humanitárnu krízu na Ukrajine spôsobilo Rusko.
09:15 Bratislava pripravuje veľkokapacitné centrum pomocipre utečencov
Bratislava pripravuje zriadenie veľkokapacitného centra pomoci. Oznámil to bratislavský primátor Matúš Vallo s tým, že sa chystajú aj na scenár, keď v meste bude nutné ubytovať rádovo tisícky ľudí z Ukrajiny. Veľkokapacitné centrum má slúžiť ako prvý bod podpory pre utečencov, či už do Bratislavy prídu verejnou dopravou, po vlastnej osi, alebo ich štát bude koordinovane zvážať z východného Slovenska.
"Pre túto situáciu pripravujeme v spolupráci s mestskými časťami a okresným úradom aj ubytovacie kapacity pre rádovo tisícky ľudí. Má ísť prevažne o veľkokapacitné existujúce objekty, pre ktoré pripravujeme potrebné zázemie," priblížil na sociálnej sieti Vallo.
Bratislavská samospráva žiada štát o zabezpečenie vybavenia pre takéto objekty, napríklad lôžkami. "Aby sme však na situáciu boli ako hlavné mesto zodpovedne pripravení, toto vybavenie pripravujeme aj vo vlastnej réžii," podotkol primátor.
Na hlavnej vlakovej stanici zriadilo mesto informačný bod a sieť informátorov a tlmočníkov. Priamo na stanici v spolupráci so Železnicami Slovenskej republiky pripravili aj čakáreň pre ľudí z Ukrajiny, kde im zabezpečujú aj základné potreby.
09:00Nexta: ukrajinská armáda miestami prechádza do protiútoku
Nezávislé bieloruské médium Nexta tvrdí, že Ukrajinci miestami podnikajú protiútoky na ruské vojská.
"Ozbrojené sily naďalej kontrolujú hranice a v niektorých častiach prechádzajú do protiútoku. Nútia nepriateľa ustupovať, spôsobujú mu zdrvujúce straty a narúšajú jeho komunikačné línie," uvádza Nexta.
Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že od začiatku invázie Ukrajina zneškodnila 39 ruských lietadiel a 40 vrtuľníkov.
Reportérov britskej spravodajskej televízie Sky News na Ukrajine prepadli ruskí vojaci. Referuje o tom spravodajský web BBC. Reportéra Stuarta Ramsayho zasiahli dvakrát do nepriestrelnej vesty, kameramana Richieho Mockera guľky zranili, spresňuje Sky News.
Hlavný korešpondent Sky News Stuart Ramsay uviedol, že útok na nich sa stal v pondelok, keď sa spolu so štyrmi kolegami vracal autom do ukrajinského hlavného mesta Kyjev.
„Pamätám si, že som premýšľal, či moja smrť nebude bolestivá. A potom som dostal ranu do krížov,“ povedal Ramsay a s tým, že sa mu vzápätí podarilo ujsť. „Moja vesta a prilba ma takmer určite zachránili. Mali sme veľké šťastie,“ dodal Ramsay, ktorý sa momentálne nachádza v Británii.
08:20 Rusko ohlásilo zastavenie paľby na juhu Ukrajiny. Umožní odchod ľuďom z Mariupoľa
Ruské vojská zastavujú paľbu, umožnia civilistom prejsť humanitárnymi koridormi z Mariupoľa a Volnovachy. Tvrdia to ruské tlačové agentúry s odkazom na tamojšie ministerstvo obrany a portál Deutsche Welle.
Informáciu potvrdila aj ukrajinská strana a pripravuje evakuáciu oboch miest.
Na vytvorení humanitárnych koridorov sa na štvrtkových rokovaniach dohodli Rusko s Ukrajinou. Vyzerá to, že pre obyvateľov miest Mariupoľ a Volnovacha skutočne vzniknú. Obe sú na juhu Ukrajiny pri Donbase. Rusko sa ich snaží získať, čím by prepojilo územie takzvaných ľudových republík v Donbase s okupovaným Krymom.
Ukrajinské strategické prístavné mesto Mariupoľ je po niekoľkých dňoch „bezohľadných“ útokov pod „blokádou“ ruskej armády. Oznámil to v sobotu jeho starosta a vyzval na vytvorenie humanitárneho koridoru. „Zatiaľ hľadáme riešenia humanitárnych problémov a všetky možné spôsoby, ako dostať Mariupoľ spod blokády,“ napísal na webovej komunikačnej sieti Telegram mariupoľský starosta Vadim Bojčenko.
„Našou prioritou je nastolenie prímeria, aby sme mohli obnoviť životne dôležitú infraštruktúru a zriadiť humanitárny koridor, ktorým sa do mesta dostanú potraviny a lieky,“ dodal.
05:30V troskách budovy v meste Boroďanka zrejme uviazlo až 100 ľudí
V troskách zbombardovanej obytnej budovy v ukrajinskom meste Boroďanka neďaleko Kyjeva zrejme po stredajšom raketovom útoku uviazlo až 100 ľudí. Informovala o tom v piatok spravodajská stanica CNN s odvolaním sa na Štátnu službu Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS).
Hovorkyňa DSNS uviedla, že v troskách budovy "môže byť uviaznutých približne 100 ľudí", avšak v tejto chvíli "nie je možné určiť presný počet" uviaznutých ľudí. "Záchranári pre neustále ostreľovanie nemajú prístup k týmto ľuďom. Sme pripravení ľudí evakuovať hneď, ako bude dosiahnutá dohoda o zelenom koridore," uviedla pre CNN hovorkyňa.
Boroďanka sa nachádza severozápadne od Kyjeva a v uplynulých dňoch v nej, rovnako ako v iných okolitých mestách, neustále dochádza k ostreľovaniu. V tejto oblasti sa v súčasnosti odohrávajú najťažšie boje odvtedy, čo Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu.
05:09 Strategické mesto Mariupoľ je blokované ruskými silami
Ukrajinské strategické prístavné mesto Mariupol je po niekoľkých dňoch "bezohľadných" útokov pod "blokádou" ruskej armády. Oznámil to v sobotu jeho starosta a vyzval na vytvorenie humanitárneho koridoru. "Zatiaľ hľadáme riešenia humanitárnych problémov a všetky možné spôsoby, ako dostať Mariupoľ spod blokády," napísal na webovej komunikačnej sieti Telegram mariupoľský starosta Vadim Bojčenko.
"Našou prioritou je nastolenie prímeria, aby sme mohli obnoviť životne dôležitú infraštruktúru a zriadiť humanitárny koridor, ktorým sa do mesta dostanú potraviny a lieky," dodal.
Mariupoľ sa nachádza na pobreží Azovského mora a má približne 450-tisíc obyvateľov. Mesto je ostreľované ruskými silami a odrezané od zásob pitnej vody aj elektrického prúdu, pričom jeho obyvateľov sužuje chladné počasie. Obsadením Mariupoľu by ruské invázne sily získali strategickú výhodu – spojilo by ich to s vojskami prichádzajúcimi z anektovaného Krymského polostrova, ako aj s jednotkami v proruskej separatistickej oblasti Donbas na východe Ukrajiny.
03:00 Desaťtisíce ľudí na zhromaždení v Prahe podporili Ukrajinu
Desaťtisíce ľudí vyšli v piatok večer do ulíc Prahy, žiadali mier a vyjadrovali odpor proti invázii Ruska na Ukrajinu. Menšie zhromaždenia sa konali aj v iných českých mestách. Informácie priniesol webový spravodajský portál Novinky.cz, ako aj tlačová agentúra DPA.
Akciu usporiadal spolok Milion chvilek pro demokracii. Veľa ľudí, ktorí sa zišli na Václavskom námestí v centre Prahy, nieslo ukrajinskú modro-žltú vlajku.
Tak ako demonštranti v iných európskych mestách, aj v Prahe si cez telemost vypočuli ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. "Ak padne Ukrajina, padne celá Európa," varoval Zelenskyj. Na zhromaždení prehovorili okrem iných aj herci a bývalí disidenti.
1:00 Zelenskyj skritizoval NATO za odmietnutie zriadiť bezletovú zónu nad Ukrajinou
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok skritizoval Severoatlantickú alianciu (NATO) za to, že rozhodla o nevyhlásení bezletovej zóny nad Ukrajinou. Prezident dodal, že Aliancia vedela o pravdepodobnosti ruskej agresie. "Vediac, že nové útoky a obete sú nevyhnutné, NATO sa úmyselne rozhodlo neuzavrieť oblohu nad Ukrajinou. Vedenie tejto organizácie dnes dalo zelenú ďalšiemu bombardovaniu ukrajinských miest a obcí tým, že odmietlo vyhlásiť (nad Ukrajinou) bezletovú zónu," uviedol Zelenskyj vo videonahrávke.
NATO v piatok odmietlo výzvy ukrajinských činiteľov na zriadenie bezletovej zóny nad Ukrajinou, ktorej účelom malo byť zastavenie ruského bombardovania. Západní spojenci však ruského prezidenta Vladimira Putina varovali pred novými sankciami, ak nezastaví vojnové ťaženie na Ukrajine.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že Aliancia nebude zasahovať do tohto konfliktu z obavy z priamych zrážok s Moskvou, ktoré by mohli prerásť do širšieho konfliktu. "Ak by sme to urobili, máme tu niečo, čo sa môže skončiť úplnou vojnou v Európe, do ktorej sa zapojí oveľa viac krajín a spôsobí to oveľa viac ľudského utrpenia," dodal.
Stoltenberg ďalej varoval, že nasledujúce dni na Ukrajine budú "pravdepodobne ešte horšie", pričom príde k "väčšiemu počtu úmrtí, k väčšiemu utrpeniu a deštrukcii".
23:50 Diplomatický konvoj z Ukrajiny dorazil na Slovensko
Diplomatický konvoj so slovenským veľvyslancom na Ukrajine Marekom Šafinom a ďalšími zamestnancami slovenskej ambasády v Kyjeve dorazil v piatok večer na Slovensko. Na sociálnej sieti o tom informoval minister zahraničných vecí a európskych záležitosti SR Ivan Korčok (nominant SaS).
Šéf slovenskej diplomacie privítal konvoj, kde okrem diplomatov boli aj novinári a občania ďalších krajín. "Okrem Ukrajiny ide aj o občanov Afganistanu (rodina filmárky Sahraa Karimi), Nemecka, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Japonska a Spojených štátov amerických,“ spresnil Korčok.
Po týždni v obliehanom ukrajinskom Kyjeve vyrazil konvoj v stredu (2. 3.) ráno a po viac ako 60-hodinovej ceste z ukrajinského hlavného mesta, cez Moldavsko, Rumunsko a Maďarsko prekročil v piatok večer slovenskú hranicu.
22:45 Ruské úrady zablokovali sociálnu sieť Twitter
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) zablokovala v piatok sociálnu sieť Twitter. K tomuto kroku pristúpila krátko po tom, ako bol v Rusku zablokovaný aj Facebook.
Redaktor tlačovej agentúry AFP potvrdil, že v Rusku nie je možné aktualizovať "nástenku" na Twitteri. Roskomnadzor nevydal žiadne vyjadrenie, ktorým by vysvetlil dôvod, pre ktorý pristúpil k zablokovaniu Twitteru.
Ruské médiá však podľa AFP uvádzajú, že táto sociálna sieť bola zablokovaná na žiadosť ruského generálneho prokurátora, ktorú podal ešte 24. februára – v deň, keď Rusko napadlo Ukrajinu.
Roskomnadzor tiež skôr v piatok oznámil, že zablokoval sociálnu sieť Facebook, pričom sa odvolal na diskrimináciu ruských médií zo strany tejto sociálnej siete.
21:50 V centre Bratislavy žiadalo mier na Ukrajine niekoľko tisíc ľudí
Niekoľko tisíc ľudí na Námestí SNP v centre Bratislavy žiadalo mier na Ukrajine. Jej občanom na podujatí zároveň vyjadrili podporu.
Rečníci na zhromaždení odsúdili ruskú agresiu. Pred demonštrantmi vystúpil aj premiér SR Eduard Heger (OĽaNO). "Dnes už každý môže vidieť hrôzu, ktorú pácha Vladimir Putin na Ukrajine," povedal. Vyzdvihol odvahu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ale aj Ukrajincov. "Sláva ukrajinským mužom, ktorí sa vracajú na svoje územie, aby si bránili svoju vlasť," dodal.
Bývalý minister financií Ivan Mikloš povedal, že je potrebné sankcie voči Rusku sprísniť. "Treba okamžite zastaviť nákup plynu a ropy z Ruska do celej Európy. Treba okamžite zo SWIFT-u vypnúť všetkých 300 ruských bánk," uviedol.
Zhromaždenia na podporu Ukrajiny sa uskutočnili vo viacerých európskych metropolách vrátane Bratislavy. Cez telemost sa s demonštrantmi spojil Zelenskyj. Vo svojom prejave vyzval námestia na minútu ticha za padlých brániacich Ukrajinu. "Keď zvíťazíme, bude to víťazstvo pre celý svet, víťazstvo demokracie," odkázal.
Na snímke účastníci protestného zhromaždenia Mier na Ukrajine na Námestí SNP 4. marca 2022 v Bratislave. Foto: TASR/Jakub Kotian
21:32 Biely dom: USA nepodporujú zmenu režimu v Rusku
Biely dom nepodporuje zmenu režimu v Rusku, vyhlásila v piatok hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Spravila tak po tom, ako americký senátor Lindsey Graham v televíznom vysielaní nabádal k tomu, aby niekto v Rusku zabil ruského prezidenta Vladimira Putina.
"Neobhajujeme zabitie lídra cudzej krajiny alebo zmenu režimu. To nie je politika Spojených štátov," vyhlásila Psakiová.
Graham uviedol vo štvrtok vo vysielaní televízie Fox News, že niekto v Rusku musí začať konať a odstrániť tohto "chlapa". Tieto vyjadrenia neskôr zopakoval aj na Twitteri.
Ďalší členovia amerického Kongresu vrátane členov Republikánskej strany Grahamov tvít označili za ľahkomyseľný, píše na svojej webovej stránke denník The Washington Post.
21:27 USA odsúdili "bezohľadný" útok Ruska na ukrajinskú jadrovú elektráreň
"Bezohľadný" útok Ruska na jadrovú elektráreň na Ukrajine v noci na piatok je nebezpečným vyostrením konfliktu, ktoré "priamo ohrozuje celú Európu a svet", vyhlásila americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová Greenfieldová. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Svet sa minulú noc len s pomocou Božou tesne vyhol jadrovej katastrofe," povedala Thomasová Greenfieldová na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN.
Veľvyslanec Moskvy pri OSN Vasilij Nebenzia odmietol obvinenia, že ruské sily ostreľovali najväčšiu jadrovú elektráreň Európy v meste Záporožie na juhovýchode Ukrajiny.
"Tieto vyhlásenia sú jednoducho nepravdivé," povedal Nebenzia na zasadnutí bezpečnostnej rady. "Toto všetko je súčasťou bezprecedentnej kampane lží a dezinformácií proti Rusku," dodal.
Vyhlásil, že ruskí vojaci sa dostali do malej prestrelky s ukrajinskými silami pri Záporoží, ale neostreľovali jadrové zariadenie.
"Prevádzka jadrovej elektrárne pokračuje normálne," povedal Nebenzia. "Bezpečnosť šiestich jadrových reaktorov nič neohrozuje. Nehrozí žiadny únik rádioaktívneho materiálu," doplnil.
Rosemary DiCarlová, námestníčka generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti, na zasadnutí bezpečnostnej rady vyhlásila, že útoky na jadrové elektrárne "sú v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom".
Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi sa prihovoril bezpečnostnej rade z lietadla, ktorým smeroval do Iránu. Povedal, že je pripravený odcestovať na Ukrajinu a zaistiť tam bezpečnosť jadrových zariadení.
Foto: TASR/AP
21:00 Putin podpísal zákon o trestoch za šírenie falošných informácií o armáde
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok návrh zákona, ktorý zavedie tresty odňatia slobody až do 15 rokov za šírenie falošných správ o ruskej armáde. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.
Ruský parlament tento návrh schválil v piatok. Legislatíva udeľuje tresty odňatia slobody v rôznej dĺžke a pokuty voči ľuďom, ktorí zverejnia "vedome falošné informácie" o armáde. Prísnejšie tresty hrozia v prípade, keď úrady rozhodnú, že šírenie týchto správ mohlo mať vážne následky, píše AFP.
Putin takisto podpísal zákon, ktorý umožní udeliť pokuty alebo tresty odňatia slobody až v dĺžke troch rokov za výzvy na zavedenie sankcií proti Rusku.
Západné krajiny voči Moskve uvalili prísne sankcie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, pripomína AFP.
20:26 Ruské úrady zablokovali prístup k sociálnej sieti Facebook.
Oznámila to v piatok Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor), informovali agentúry AFP a Reuters.
"(V piatok) bolo prijaté rozhodnutie zablokovať prístup k Facebooku (patriacemu spoločnosti Meta) na území Ruskej federácie," uviedol Roskomnadzor, ktorý sa pri tomto rozhodnutí odvolal na "26 prípadov diskriminácie ruských médií" zo strany Facebooku.
Redaktor AFP, ktorý sa v súčasnosti nachádza v Moskve, potvrdil, že Facebook nefunguje. Stále mal však prístup k sociálnej sieti Instagram, ktorú taktiež vlastní spoločnosť Meta. K zablokovaniu Facebooku ruské úrady pristúpili týždeň po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Podľa Roskomnadzoru prišlo k spomínaným prípadom diskriminácie ruských médií od októbra 2020 po tom, ako sociálna sieť obmedzila prístup k štátnej televízii RT a ruskej agentúre RIA Novosti.
Spoločnosť Meta tento krok Ruska zatiaľ nekomentovala. Tento týždeň však uviedla, že v Európskej únii obmedzuje prístup k televízii RT a agentúre Sputnik a že na globálnej úrovni znižuje obsah uverejňovaný ruskými štátnymi médiami na ich účtoch na Facebooku a Instagrame.
19:44 Putin a Lukašenko hovorili o záujme Bieloruska získať prístup k Baltskému moru
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok uviedol, že hovoril so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom o záujme Bieloruska získať prístup k Baltskému moru. TASR správu prevzala od televízie CNN.
"Dnes som hovoril s bieloruským prezidentom o tejto veci. Naši bieloruskí priatelia majú záujem o to, byť prítomní v Baltskom mori, majú záujem o vybudovanie vlastného prístavného zariadenia. Viete, že aj toto podporujem," uviedol Putin počas ceremónie odhalenia nového ruského trajektu. Putin sa na ceremónii nezúčastnil osobne, no jeho slová boli prenášané prostredníctvom televízneho prenosu.
Televízia CNN poukazuje na to, že Bielorusko je vnútrozemská krajina, a preto nie je jasné, aké kroky chce Rusko podniknúť pre zabezpečenie prístupu k Baltskému moru. Ruská exkláva Kaliningrad, ktorá sa nachádza medzi Poľskom a Litvou, však leží na pobreží Baltského mora, pripomína CNN.
Pobaltské krajiny Estónsko, Litva a Lotyšsko, ktoré sú členmi Severoatlantickej aliancie, patria medzi krajiny najviac znepokojené Ruskou inváziou na Ukrajinu.
19:40 Prezidentka: Slovensku nehrozí bezprostredné riziko vojny, chráni nás NATO
Slovensku nehrozí bezprostredné riziko vojenského konfliktu, ubezpečuje prezidentka SR Zuzana Čaputová v príhovore občanom k situácii na Ukrajine. Ľudí vyzýva, aby zostali pokojní. Pripomína, že suverenitu Slovenska chráni Severoatlantická aliancia (NATO).
"Nie je dôvod na paniku. Ostaňme pokojní a rozvážni. Našou odpoveďou na súčasnosť je, že dokážeme ďalej viesť normálne životy, a tak ako doteraz prejavovať solidaritu a poskytovať pomoc trpiacim Ukrajincom," uviedla prezidentka.
Čaputová vyzdvihla zjednotenie medzinárodného spoločenstva. Prezidentka poukázala aj na ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré podľa jej slov oslabujú schopnosť ruského režimu viesť vojnu. Zdôraznila túžbu po mieri, ale upozornila, že jeho podmienky nemôže diktovať agresor. Ocenila, že čoraz viac známych umelcov, športovcov, biznismenov, ale aj obyčajných ruských občanov hovorí nie tejto vojne.
Zuzana Čaputová. Foto: Jakub Kotian/TASR
19:35 V centre Bratislavy žiadalo mier na Ukrajine niekoľko tisíc ľudí
Niekoľko tisíc ľudí na Námestí SNP v centre Bratislavy žiadalo mier na Ukrajine. Jej občanom na podujatí zároveň vyjadrili podporu.
Rečníci na zhromaždení odsúdili ruskú agresiu. Pred demonštrantmi vystúpil aj premiér SR Eduard Heger (OĽANO). "Dnes už každý môže vidieť hrôzu, ktorú pácha Vladimir Putin na Ukrajine," povedal. Vyzdvihol odvahu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ale aj Ukrajincov. "Sláva ukrajinským mužom, ktorí sa vracajú na svoje územie, aby si bránili svoju vlasť," dodal.
Bývalý minister financií Ivan Mikloš povedal, že je potrebné sankcie voči Rusku sprísniť. "Treba okamžite zastaviť nákup plynu a ropy z Ruska do celej Európy. Treba okamžite zo SWIFT-u vypnúť všetkých 300 ruských bánk," uviedol.
Zhromaždenia na podporu Ukrajiny sa uskutočnili vo viacerých európskych metropolách vrátane Bratislavy. Cez telemost sa s demonštrantmi spojil Zelenskyj. Vo svojom prejave vyzval námestia na minútu ticha za padlých brániacich Ukrajinu. "Keď zvíťazíme, bude to víťazstvo pre celý svet, víťazstvo demokracie," odkázal.
Priebeh protestu bol pokojný, dohliadala na to aj polícia.
Na snímke účastníci protestného zhromaždenia Mier na Ukrajine na Námestí SNP 4. marca 2022 v Bratislave. Foto: TASR/AP
19:26 P. Bátor: Severoatlantická aliancia je jednotnejšia ako kedykoľvek v histórii
Severoatlantická aliancia (NATO) je v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu jednotnejšia ako kedykoľvek predtým. Vo svetle aktuálnych krokov Moskvy sa dá očakávať, že prítomnosť jednotiek vo východnom krídle NATO vrátane Slovenska bude ešte väčšia, aby boli štáty vojensky ešte silnejšie. Pre TASR to uviedol veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor.
"Sme pripravenejší brániť každý centimeter aliančného územia ako hocikedy v histórii a ako členské štáty budeme podporovať Ukrajinu viac ako kedykoľvek v minulosti. A naďalej budeme spoločne tlačiť na Rusko, aby prestalo s agresívnou vojnou na Ukrajine, na ktorú nemalo a nemá žiadny dôvod. Cena, ktorú Rusko už dnes platí za túto nevyprovokovanú nezákonnú vojnu, je tiež najvyššia v histórii a bude sa len zvyšovať, ak Rusko neprestane," uviedol Bátor.
19:05 Putin: Rusko je pripravené na dialóg, ak budú splnené všetky ruské požiadavky
Ruský prezident Vladimir Putin povedal v piatok v telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, že Rusko je pripravené na dialóg o Ukrajine, ak budú splnené všetky ruské požiadavky. Informoval o tom Kremeľ, na ktorý sa odvolala tlačová agentúra AFP.
Putin "potvrdil, že Rusko je otvorené dialógu s ukrajinskou stranou, ako aj s každým, kto chce mier na Ukrajine. Ale pod podmienkou, že budú splnené všetky ruské požiadavky", uviedol Kremeľ v oznámení.
Ruský prezident v telefonáte tiež poprel, že ruskí vojaci bombardujú ukrajinské mestá, a odmietol túto informáciu ako nepravdivú, napísal Kremeľ.
Putin Scholzovi povedal, že správy o údajných prebiehajúcich leteckých útokoch na Kyjev a ďalšie veľké mestá sú "hrubými propagandistickými klamstvami", doplnil Kremeľ.
18:29 BBC oznámila, že sťahuje svojich novinárov z Ruska
Generálny riaditeľ britskej verejnoprávnej rozhlasovej a televíznej stanice BBC Tim Davie v piatok oznámil, že mediálna spoločnosť zastavuje svoje pokrývanie diania v Rusku. Schválená nová ruská legislatíva totiž "kriminalizuje nezávislú žurnalistiku". Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
"Neostáva žiadna iná možnosť, len dočasne pozastaviť prácu všetkých novinárov zo stanice BBC News a ich podporného štábu v rámci Ruskej federácie. Popritom posudzujeme všetky ďalšie následky tohto nežiadúceho vývoja," dodal Davie.
Ruskí zákonodarcovia odhlasovali zákony, ktoré stanovujú tresty odňatia slobody a pokuty za šírenie "fake news" (nepravdivých správ) o ruskej armáde či o invázii Ruska na Ukrajine.
Foto: TASR/AP
17:50 NATO: Rusko používa na Ukrajine zakázanú kazetovú muníciu
Rusko používa na Ukrajine zbrane, ktorých použitie je v rozpore s medzinárodným právom. Vyhlásil to v piatok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
"Je to brutalita. Je to neľudské, porušuje to medzinárodné právo," uviedol Stoltenberg. Ten podľa svojich slov zároveň privítal, že Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu otvoril vyšetrovanie možných vojnových zločinov páchaných na Ukrajine.
Kazetové bomby obsahujú viacero menších bômb, ktoré po výbuchu dokážu zasiahnuť širokú oblasť. Veľká časť medzinárodného spoločenstva zakazuje ich používanie pre vysoké riziko zasiahnutia civilistov v prípade, ak je to táto munícia použitá v obývaných oblastiach.
Dohovor o kazetovej munícii z roku 2008, ktorý používanie a skladovanie tohto typu zbraní zakazuje, podpísalo 108 štátov. Ukrajina ani Rusko sa však k tomu dohovoru nepripojili.
17:36 Avizované zatvorenie predajní IKEA v Rusku spôsobilo nákupné šialenstvo
https://www.youtube.com/watch?v=U3f0B-mpeok
17:22 Putin v telefonáte Scholzovi oznámil, že tretie kolo rozhovorov bude cez víkend
Nemecký kancelár Olaf Scholz sa v piatok hodinu telefonicky rozprával s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a vyzval Moskvu, aby okamžite zastavila všetky vojenské akcie na Ukrajine. Putin Scholzovi povedal, že cez víkend sa bude konať tretie kolo rusko-ukrajinských rozhovorov. Informácie poskytol hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra Reuters.
Scholz tiež vyzval Putina, aby umožnil prístup humanitárnej pomoci do ukrajinských oblastí, kde prebiehajú boje, a ruský prezident mu oznámil, že sa tento víkend bude konať tretie kolo rusko-ukrajinských rozhovorov. Hovorca vlády to uviedol vo vyhlásení.
Počas telefonátu sa obaja lídri dohodli na ďalších rozhovoroch, ktoré by sa mali konať čoskoro, dodal podľa Reuters hovorca.
Správu o telefonáte priniesla aj nemecká rozhlasová a televízna stanica Deutsche Welle (DW) a aj podľa nej Putin Scholzovi oznámil, že sa cez víkend má konať tretie kolo mierových rozhovorov.
16:49 Moskovské úrady zakázali demonštrácie týkajúce sa ruskej invázie na Ukrajinu
Úrady v Moskve zamietli žiadosti odporcov, ale aj stúpencov ruskej invázie na Ukrajinu, ktorí chceli v hlavnom meste zorganizovať pochody a vyjadriť tak svoj názor na aktuálne dianie. Mesto sa odvolalo na stále aktuálnu pandémiu koronavírusu. Informovala o tom v piatok agentúra DPA.
Aké organizácie požiadali radnicu o verejné zhromaždenia, úrady neprezradili. Ruská opozičná zjednotená demokratická strana "Jabloko" však ostro kritizovala inváziu prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu a oznámila, že zorganizuje protestný pochod v Moskve. DPA citovala aj ruský spravodajský portál Meduza, ktorý napísal, že do ulíc chceli vyjsť aj podporovatelia "špeciálnej vojenskej operácie".
V Moskve sú pre pandémiu koronavírusu oficiálne zakázané akékoľvek demonštrácie či verejné zhromaždenia občanov. Ľudia však v uplynulých dňoch vyšli do ulíc v desiatkach ruských miest, aby protestovali proti vojne na Ukrajine, a to napriek tomu, že čelia zatýkaniu, vysokým pokutám a policajnému násiliu, píše DPA.
16:23 OSN: Počas invázie Ruska na Ukrajine bolo zabitých už 331 civilistov
Počas invázie Ruska na Ukrajine bolo dosiaľ zabitých 331 civilistov, oznámil v piatok Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR). Citoval ho spravodajský portál britskej stanice Sky News.
Úrad dodal, že ďalších 675 civilistov utrpelo zranenia.
16:18 Microsoft zastavuje predaj produktov a služieb v Rusku
Microsoft zastavuje predaj produktov a služieb v Rusku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Americký softvérový koncern v piatok oznámil, že pozastavuje predaj nových produktov a služieb v Rusku. Microsoft sa tak stal ďalšou veľkou západnou firmou, ktorá sa dištancuje od Moskvy po ruskom útoku na Ukrajinu, medzi ne patria napríklad Apple, Nike či Dell Technologies.
Microsoft okrem prerušenia predaja zastavuje viacero aspektov svojho podnikania v Rusku, aby jeho operácie boli v súlade s vládnymi sankciami uvalenými na Rusko, uviedol prezident koncernu Brad Smith.
Americký podnikateľ a zakladateľ Microsoftu Bill Gates na podujatí v rámci klimatického summitu COP26 v Glasgowe 2. novembra 2021. Foto: TASR/AP
15:47 EÚ zvažuje obmedzenie práv Ruska v MMF v súvislosti s inváziou na Ukrajinu
Predstavitelia Európskej únie skúmajú možnosť obmedzenia ruského vplyvu a prístupu k financiám v Medzinárodnom menovom fonde po invázii na Ukrajinu. Tento scenár, o ktorom sa teraz diskutuje, by zvýšil tlak na ruskú ekonomiku a finančný systém. A znamenal by aj dôležitý symbolický krok, ktorý by prehĺbil medzinárodnú izoláciu Moskvy.
15:33 Peskov vyzval Rusov, aby sa zjednotili okolo Putina
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok vyzval Rusov, aby sa zjednotili okolo osoby prezidenta Vladimira Putina. "Teraz nie je čas na rozdelenie," povedal novinárom Peskov v reakcii na výzvy viacerých ruských osobností, ktoré volajú po ukončení vojny. "Teraz je čas zjednotiť sa, zjednotiť sa okolo nášho prezidenta," dodal hovorca Kremľa.
AFP pripomenula, že odkedy Rusko minulý týždeň vyslalo na Ukrajinu pozemné jednotky, viaceré popredné ruské osobnosti agresiu Moskvy odsúdili. Mnohí ďalší však rozhodnutie Putina privítali. "Áno, skutočne, medzi kultúrnymi osobnosťami prebiehajú búrlivé debaty," pripustil Peskov, pričom dodal, že "mnohí z nich podporujú prezidenta". Sú však podľa neho aj takí, "ktorí úplne nechápu podstatu toho, čo sa deje", dodal.
14:47 Kuleba obvinil ruských vojakov zo znásilňovania žien na Ukrajine
Urajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba obvinil v piatok ruských vojakov zo znásilňovania žien na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že Kuleba tieto tvrdenia ničím nepodložil a nebolo ich možné nezávisle overiť. "Keď padajú bomby na vaše mestá, keď vojaci znásilňujú ženy v okupovaných mestách – a bohužiaľ, máme množstvo prípadov, keď ruskí vojaci znásilňujú ženy v ukrajinských mestách – je, samozrejme, ťažké hovoriť o účinnosti medzinárodného práva," povedal Kuleba po anglicky počas prejavu v londýnskom think tanku Chatham House. "Toto (medzinárodné právo) je však jediný nástroj, ktorý má naša civilizácia k dispozícii, aby sme sa zaistili, že nakoniec všetci, ktorí túto vojnu umožnili, budú postavení pred súd," dodal šéf ukrajinského rezortu diplomacie.
Študentky so sviečkami a plagátom s nápisom “Stop vojne” sledujú koncert Trenčín pre Ukrajinu v Trenčíne. Foto: Radovan Stoklasa/TASR
14:46 Česko zvažuje kroky voči Rusku za poškodenie konzulátu v Charkove
Česká republika zvažuje, aké kroky podnikne voči Ruskej federácii za poškodenie konzulátu v ukrajinskom Charkove. V piatok to uviedol český premiér Petr Fiala. Zároveň však zdôraznil, že vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou pod taktovkou Severoatlantickej aliancie nepripadá do úvahy.
14:24 Británia žiada pre ruský útok na ukrajinskú elektráreň zasadnutie BR OSN
Pre ruský útok na ukrajinskú Záporožskú jadrovú elektráreň žiada Spojené kráľovstvo zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN. Počas stretnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Bruseli to povedala šéfka britskej diplomacie Liz Trussová. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a televízie Sky News. Tento útok, ku ktorému došlo v noci zo štvrtka na piatok, je podľa Trussovej "hrozbou pre európsku bezpečnosť a stabilitu a je nutné, aby bola vyvodená zodpovednosť".
13:52 Lukašenko: Bieloruské sily sa nezapoja do konfliktu na Ukrajine
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v piatok vyhlásil, že ozbrojené sily jeho krajiny sa na ruskej vojenskej operácii na Ukrajine aktuálne nepodieľajú a nemajú ani v úmysle sa do nej zapojiť. "Bieloruská armáda sa na špeciálnej operácii (Ruska) nepodieľala a nemá to ani v pláne," uviedol Lukašenko s tým, že to nie je nevyhnutné. Dodal, že Minsk nedostal nijakú žiadosť o zapojenie sa do tohto ozbrojeného konfliktu. "Nemáte dôvod na obavy," povedal v prejave k obyvateľom Bieloruska.
13:25 Ukrajinské jednotky odrazili ruský útok na mesto Mykolajiv, tvrdí Kyjev
Kyjev tvrdí, že ukrajinské vojenské zložky odrazili ruský útok na juhoukrajinské mesto Mykolajiv. Oznámil to Oleksij Arestovyč, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Arestovyč dodal, že situácia v meste Mariupol, ktorý podľa miestnych úradov obliehajú ruské sily, je pod kontrolou.
13:05 Putin: Rusko bude pokračovať vo svojom rozvoji
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že bez ohľadu na to, "aké to bude ťažké", bude jeho krajina pokračovať vo svojom rozvoji a oznámil posilnenie dopravnej a logistickej infraštruktúry. Zároveň vyzval "susedov Ruska", aby neeskalovali napätie. Moskva si podľa neho plní všetky záväzky.
12:47 Stoltenberg a Blinken: NATO je pripravené brániť každý meter svojho územia
Mimoriadne zasadnutie Severoatlantickej rady na úrovni ministrov zahraničných vecí sa v piatok dopoludnia začalo v bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie. Rokovania sa týkajú krízy, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajine, informuje spravodajca TASR na základe vyhlásenia Aliancie pre médiá. Na mimoriadnych rokovaniach sa zúčastňujú aj ministri zahraničných vecí Fínska a Švédska, ako aj vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred začatím rokovaní na spoločnej tlačovej konferencii so šéfom americkej diplomacie Anthonym Blinkenom uviedol, že ministri sa pokúsia nájsť koordinovanú odpoveď na "brutálnu ruskú inváziu" na Ukrajinu a budú sa zaoberať dlhodobými dopadmi tejto krízy.
12:25 Reznikov: Museli sme potopiť našu vlajkovú loď, aby nepadla do rúk nepriateľa
Ukrajinské námorníctvo vo štvrtok zámerne potopilo vlajkovú loď svojej čiernomorskej flotily, aby tak zabránilo tomu, že by sa vojnového plavidla zmocnila ruská armáda. Oznámil to v piatok ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov, napísal denník The New York Times. "V uplynulých dňoch sme museli urobiť veľa ťažkých rozhodnutí... Veliteľ vlajkovej lode s názvom Hetman Sahajdačnyj vykonal rozkaz potopiť túto loď, aby sa opravovaná fregata nedostala do rúk nepriateľa... Vybudujeme však novú flotilu, ktorá bude moderná a výkonná," napísal na sociálnej sieti Reznikov.
11:00 Počet obetí ruského náletu v Černihive stúpol na 47
Na 47 mŕtvych sa zvýšil počet obetí ruského náletu, ktorý vo štvrtok zasiahol obytnú oblasť v meste Černihiv na severe Ukrajiny. Informoval o tom v piatok denník The Guardian s odvolaním sa na regionálnych predstaviteľov.
Podľa údajov oblastnej samosprávy zahynulo pri ostreľovaní 38 mužov a deväť žien. Agentúra Reuters predtým udávala, že o život prišlo 33 osôb.
Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus, ktorého citovala agentúra Reuters, vo štvrtok informoval, že rakety pri nálete zasiahli dve školy a niekoľko obytných domov.
10:49 The Times: Zelenskyj prežil už tri pokusy o atentát
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prežil za posledný týždeň, odkedy Rusko spustilo vojenskú inváziu na Ukrajinu, najmenej tri pokusy o atentát. Informáciu priniesol v piatok britský denník The Times s odvolaním na nemenované zdroje z diplomatických kruhov, ako aj tajomníka ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany.
Plánované pokusy o zavraždenie Zelenského zo strany dvoch samostatných žoldnierskych skupín údajne zlyhali po tom, čo ukrajinské tajné služby získali vopred informácie o chystaných útokoch. "Môžem povedať, že sme dostali informácie od zdroja (z Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej Federácie), ktorý nechce byť súčasťou tejto krvavej vojny," povedal podľa The Times pre ukrajinské televízne stanice tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Olexij Danilov.
Za dvoma pokusmi údajne stáli žoldnieri z Kremľom podporovanej Vagnerovej skupiny, súkromnej armády, ktorá však podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych konfliktoch vo svete. Moskva by tak ale v prípade, že by sa im atentát podarilo vykonať, mohla poprieť priame zapojenie do tohto činu, konštatujú noviny New York Post.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
"Išli tam na veľmi dôležitú misiu, ktorú by Rusi chceli poprieť – likvidácia hlavy štátu je veľká akcia," uviedol pre The Times nemenovaný diplomatický zdroj. "Z hľadiska významu pre ruskú suverénnu politiku by to zrejme bola dosiaľ vôbec ich najväčšia úloha. Mala by veľký dosah na vojnu," dodal zdroj.
V ukrajinskej metropole Kyjev podľa tvrdenia zdroja denníka The Times stále operuje viac ako 400 ruských žoldnierov z Vagnerovej skupiny, ktorí na Ukrajinu prenikli s cieľom zlikvidovať 24 vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov a vyvolať tak chaos v ukrajinskej vláde.
Za tretím pokusom o atentát na Zelenského, ktorý bol plánovaný na minulú sobotu, mali byť údajne čečenské špeciálne jednotky. Všetkým trom útokom sa podarilo vopred zabrániť.
10:16 Mikulec: Situáciu na hraniciach bude koordinovať nadrezortná pracovná skupina
Činnosti súvisiace s prílevom ľudí z Ukrajiny bude koordinovať nadrezortná pracovná skupina ústredného krízového štábu (ÚKŠ). Jej zriadenie schválili členovia štábu na piatkovom zasadnutí. Všetky rezorty budú mať zástupcov aj v operačnom štábe v Sobranciach, fungovať má nonstop. Informoval o tom minister vnútra Roman Mikulec.
"Jednotlivé rezorty delegovali svojich zástupcov, ľudí, ktorí budú pracovať 24/7, tak, aby mohli koordinovať jednotlivé činnosti. Jednak priamo v teréne na hraniciach a v prípade, že sa vyskytnú problémy, ktoré treba eskalovať na vyššiu úroveň, na ktorej bude možno treba rozhodovať z politického alebo strategického hľadiska," uviedol Mikulec, ktorý je predsedom ÚKŠ.
"Všetky ministerstvá nominujú svojich zástupcov tak, aby sme komplexne a koordinovane riešili celú problematiku," doplnil generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra (MV) SR Marián Dritomský. Ako vysvetlil, prvú úroveň riadenia tvorí pracovná skupina ústredného krízového štábu so zástupcami všetkých rezortov.
Roman Mikulec. Foto: TASR/Jaroslav Novák
09:55 Orbán: Kto tvrdí, že NATO ochráni Maďarsko, sa mýli
Kto tvrdí, že NATO ochráni Maďarsko, sa podľa maďarského premiéra Viktora Orbána mýli. Severoatlantická aliancia sa na takýto krok podujme totiž iba v prípade, ak sa aj Maďarsko bude samo brániť, cituje spravodajca TASR z Orbánovho vyjadrenia v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió.
Maďarský premiér takto podľa internetového vydania denníka Népszava zrejme reagoval na nedávne vyjadrenia kandidáta opozičného zoskupenia V jednote za Maďarsko (Egységben Magyarországért) na post predsedu vlády v aprílových parlamentných voľbách Pétera Márkiho-Zaya, ktorý tvrdil, že iba NATO dokáže ochrániť Maďarsko.
Viktor Orbán. Foto: FB Viktora Orbána
"Nikto nebude riskovať svoje životy za to, aby bránil iných. NATO nás ochráni, ak aj my budeme pripravení brániť sa. Ak sa nepripravíme v čase takéhoto konfliktu, tak to nepôjde ani neskôr. My sme začali včas," podčiarkol Orbán.
Premiér vlani na septembrovom vojenskom cvičení maďarských ozbrojených síl na strelnici v Hajmáskéri povedal: "Silná armáda, silná krajina!"
Maďarské ozbrojené sily realizujú desaťročný program rozvoja, ktorý sa dotkne oblasti leteckej prepravy, ochrany vzdušného priestoru i kybernetickej ochrany. V rámci tohto programu rozvoja pod názvom Zrínyi 2026 posilnia prakticky všetky druhy zbraní, pričom plánujú rozšíriť kapacity vojenského priemyslu vo výrobe zbraní a munície.
09:46 Prieskum: Slováci majú v súvislosti s vojnou na Ukrajine obavy o seba a blízkych
Väčšina obyvateľov Slovenska má v súvislosti s vojnou na Ukrajine obavy o seba a svojich najbližších. Vyplýva to z on-line prieskumu na vzorke tisíc respondentov, ktorý sa uskutočnil od 25. februára do 1. marca.
Na otázku „Máte v súčasnej situácii, v súvislosti s vojnou na Ukrajine, obavy o seba a svojich najbližších?“ odpovedalo 40,6 percenta respondentov, že má veľké obavy, 40,2 percenta, že má trochu obavy, a iba 19,2 percenta respondentov uviedlo, že nemá obavy. Obavy pociťujú častejšie ženy. Respondenti, ktorí nesúhlasia s naším členstvom v NATO, odpovedajú častejšie, že obavy nemajú.
Až 77,5 percenta odpovedajúcich pociťuje obavy z ekonomickej krízy, z rozpútania svetovej vojny má obavy 72,6 percenta a z rozšírenia vojnového konfliktu na Ukrajine na Slovensko 68,7 percenta opýtaných. O niečo menšie obavy majú respondenti z príchodu utečencov v dôsledku útoku armády Ruskej federácie na Ukrajine (53,9 %).
Väčšie obavy z krízy, z rozšírenia konfliktu či z rozpútania tretej svetovej vojny deklarujú častejšie ženy. Respondenti, ktorí nesúhlasia s naším členstvom v NATO, odpovedajú častejšie, že obavy nemajú. Títo respondenti však zároveň majú väčšie obavy z príchodu utečencov v dôsledku útoku armády Ruskej federácie na Ukrajine.
Autormi projektu, v rámci ktorého bol prieskum realizovaný, sú Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV), Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, prieskumná agentúra MNFORCE a komunikačná agentúra Seesame.
09:26 V Rusku sa bude trestať šírenie nepravdivých informácií o ozbrojených silách
Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, na piatkovom zasadnutí jednomyseľne prijala v druhom a treťom čítaní návrh zákona o zavedení trestnej zodpovednosti za šírenie nepravdivých informácií vo vzťahu k Ozbrojeným silám Ruskej federácie. Uviedla to agentúra AFP s odvolaním sa na ruské médiá.
Za šírenie vedome nepravdivých informácií o ruskej armáde môže byť uložená pokuta od 700-tisíc do 1,5 milióna rubľov, trest odňatia slobody na tri roky alebo nútená práca v rovnakej dĺžke.
Za zneužitie služobného postavenia na šírenie nepravdivých informácií jednotlivcom, skupinou osôb po predchádzajúcej dohode alebo organizovanou skupinou hrozí trest odňatia slobody na päť až desať rokov. Ak by úmyselne nepravdivé údaje mali závažné následky, hrozí trest odňatia slobody na desať až 15 rokov.
Zavádzajú sa tiež peňažné tresty za diskreditáciu ozbrojených síl pre občanov (30- až 50-tisíc rubľov), úradníkov (100- až 200-tisíc rubľov) a právnické osoby (300- až 500-tisíc rubľov). Finančné pokuty hrozia aj v prípade, ak je diskreditácia spojená s výzvami na nezákonné konanie, ktoré môže ohroziť životy alebo zdravie občanov a verejnú bezpečnosť.
Štátna duma tiež jednomyseľne prijala v druhom a treťom čítaní návrh zákona, ktorý zavádza tresty za výzvy na uvalenie sankcií na Rusko cudzím štátom, skupinou štátov alebo inštitúcií.
08:54 Starosta Kyjeva: Bojujeme aj za nemecké hodnoty
Kyjevský starosta Vitalij Kličko vyzval Nemecko, aby počas vojny, ktorú voči Ukrajine vedie Rusko, naďalej odhodlane stálo na strane Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
"Zostaňte pri nás, pretože bojujeme aj za nemecké hodnoty," povedal Kličko v rozhovore pre piatkovú reláciu Morgenmagazin stanice ARD. Apeloval na to, že svet sa musí zomknúť a zastaviť spoluprácu s Ruskom, v opačnom prípade to pre Ukrajinu dopadne veľmi zle.
Ako ďalej povedal starosta ukrajinskej metropoly, dôvodom ruskej invázie je skutočnosť, že Ukrajina sa chce stať súčasťou európskej rodiny.
Priblížil tiež, že Kyjev aktuálne čelí logistickým problémom a usiluje sa zabezpečiť pre svojich obyvateľov dodávky tepla, elektriny a vody, zatiaľ čo čelí ruským útokom. Túto situáciu opísal ako "hororovú".
Vitalij Kličko. Foto: TASR/AP
08:46 Svetová banka by mala poskytnúť Ukrajine dodatočný úver
Svetová banka by mala schváliť omnoho vyšší mimoriadny úver pre Ukrajinu, než pôvodne plánovala. Umožnia jej to garancie zo strany Holandska a Švédska, čo objem dodatočného úveru zvýši oproti predchádzajúcim plánom o viac než 140 miliónov eur. O zvýšenom úvere pre Ukrajinu by Svetová banka mala rozhodovať v piatok. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Pôvodne plánovala Svetová banka poskytnúť Ukrajine mimoriadny úver v objeme 350 miliónov USD (316 miliónov eur). Vďaka garanciám Švédska a Holandska bude môcť poskytnúť zhruba 460 miliónov eur. Holandsko garantuje zvýšenie úveru o 95 miliónov eur a Švédsko o 50 miliónov eur.
08:34 Na hraniciach s Ukrajinou vybavili za posledných 24 hodín vyše 11-tisíc osôb
Za posledných 24 hodín do piatka rána do 6.00 h vybavili na hraničných priechodoch na vstupe z Ukrajiny celkovo 11 279 osôb, z toho za piatok ráno 4 291 osôb. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.
"Celkový počet vybavených vstupujúcich osôb na hraničných priechodoch z územia Ukrajiny na Slovensko je od vypuknutia konfliktu do 6.00 h dnešného dňa 90 329," spresnila Bárdyová.
Najviac osôb za uplynulých 24 hodín vybavili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké (7 934). "Z toho počas piatkového rána 3362 osôb. Na ukrajinskej strane čaká päť osobných vozidiel a desať osôb,“ informovala policajná hovorkyňa.
Na hraničnom priechode Ubľa vybavili 2 027 osôb, z toho za piatok ráno 498 ľudí. "Na hraničnom priechode Veľké Slemence zase 1 318 osôb, z toho v piatok ráno 431. Vo Veľkých Slemenciach čaká na ukrajinskej strane v ranných hodinách približne päť osôb," doplnila Bárdyová.
08:28 Arcibiskup Ján Babjak navštívil utečencov v Ubli
Prešovský arcibiskup a metropoli Ján Babjak SJ navštívil vo štvrtok (3. 3.) hraničný priechod v Ubli. Oboznámil sa s aktuálnou situáciou, stretol sa so starostkou obce Ubľa Nadeždou Sirkovou a navštívil aj dočasné centrum, kde sa zhromažďujú, ale aj nocujú utečenci z Ukrajiny. TASR o tom informoval hovorca Prešovskej archieparchie Michal Pavlišinovič.
"Vladyka celému spoločenstvu udelil archijerejské požehnanie a uistil, že ďalej bude zotrvávať v modlitbe aj v podpore gréckokatolíckych kňazov, ktorí dobrovoľnícky slúžia na hranici. Arcibiskupský úrad podaroval na hranicu aj potrebné veci, ktoré boli požadované, a to malé balené vody, zubné kefky a pasty, dámske šampóny, hygienické potreby, igelitové vrecká na balíčky a iné," uviedol Pavlišinovič.
08:10 Bolsonaro a Johnson vyzvali na prímerie na Ukrajine
Brazílsky prezident Jair Bolsonaro a britský premiér Boris Johnson vo štvrtok spoločne vyzvali na vyhlásenie prímeria na Ukrajine, uviedol hovorca britského predsedu vlády po ich stretnutí. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
"Lídri sa zhodli na požiadavke, aby bolo okamžite vyhlásené prímerie na Ukrajine a povedali, že musí zavládnuť mier," povedal hovorca Downing Street.
Johnson uviedol, že "svet nemôže dovoliť, aby agresia prezidenta Putina uspela", pričom odsúdil "odporné činy" jeho režimu, v dôsledku ktorých zahynuli civilisti a boli zničené mestá.
"Brazília bola dôležitým spojencom počas druhej svetovej vojny a jej hlas je v súčasnej kríze opäť kľúčový," povedal Johnson Bolsonarovi.
Brazílsky krajne pravicový prezident doteraz ruskú inváziu verejne nekritizoval, všíma si AFP. V nedeľu dokonca povedal, že jeho krajina bude v súvislosti s vojnou na Ukrajine "neutrálna".
08:04 V Bratislave sa uskutoční protest Mier Ukrajine, cez telemost vystúpi Zelenskyj
V Bratislave na Námestí SNP sa v piatok od 17.00 h uskutoční protest Mier Ukrajine. O 18.00 h sa cez telemost pripojí prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj v živom vystúpení pre viacero európskych metropol súčasne. TASR o tom informovala za organizátorov Katarína Zagorski.
Ukrajinský prezident sa cez telemost spojí s viacerými európskymi mestami, v ktorých budú prebiehať zhromaždenia proti Rusku. Podľa spoluorganizátora zhromaždenia v Bratislave Mariána Kulicha sa Zelenskyj spojí s európskymi mestami cez službu Zoom, lebo sám chce vidieť jednotlivé mestá a účastníkov zhromaždení. Pripoja sa aj mestá ako Praha, Frankfurt, Lyon, Tbilisi či Viedeň.
06:48 India v rozhovoroch s partnermi neodsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu
Indický premiér Naréndra Módí vo štvrtok počas rozhovorov s lídrami Spojených štátov, Austrálie a Japonska opäť odmietol odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Namiesto toho zdôraznil, že táto skupina krajín by sa mala ďalej sústreďovať na regionálne záležitosti.
TASR o tom informuje na základe spravodajstva poskytnutého tlačovou agentúrou AFP.
India sa v súvislosti so svojimi vzťahmi so Západom a Moskvou dlhodobo pohybuje na "tenkom ľade". Rusko dodáva krajine väčšinu zbraní. Ruský prezident Vladimir Putin a ním nariadená nedávna invázia na susednú Ukrajinu iba zdôraznila náročnosť vyvažovania vzťahov medzi Západom a Moskvou.
Po tom, ako sa Módí vo štvrtok virtuálne stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom, austrálskym premiérom Scottom Morrisonom a predsedom japonskej vlády Fumiom Kišidom, bolo vydané ich spoločné vyhlásenie, ale kancelária indického lídra zverejnila aj svoje samostatné stanovisko.
Módí "podčiarkol, že štvorica týchto krajín musí zostať sústredená na svoje základné ciele - podporu mieru, stability a prosperity v indo-pacifickom regióne", tvrdí jeho úrad.
"Na stretnutí sa diskutovalo o vývoji na Ukrajine vrátane humanitárnych následkov. Premiér zdôraznil potrebu vrátiť sa na cestu dialógu a diplomacie," uviedla Módího kancelária.
India opakovane nalieha na Rusko a Ukrajinu, aby zastavili vzájomné nevraživé akcie, ale priamemu odsúdeniu vojenského útoku Moskvy na územie Ukrajiny sa Naí Dillí vyhýba.
India rokovala so svojimi partnermi v rámci bezpečnostno-strategickej organizácie Štvorstranný bezpečnostný dialóg (QSD), ktorá vznikla v roku 2007 a zahŕňa aj spoločné vojenské cvičenia členských krajín.
Naréndra Módí a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
03:07 V Rusku sú čiastočne nedostupné viaceré spravodajské weby.
Sociálna sieť Facebook a viaceré spravodajské webové stránky sú v Rusku čiastočne nedostupné, informovala v piatok agentúra AFP.
Novinári AFP v Moskve nemali prístup na Facebook, ako ani na internetové stránky médií ako Meduza, Deutsche Welle, Rádio Sloboda (RFE/RL) či ruskojazyčná verzia stanica BBC. Mimovládna organizácia GlobalCheck tiež potvrdila, že tieto stránky sú čiastočne nedostupné.
Nezávislý web Meduza na svojom účte na Telegrame uviedol, že stránka už nie je dostupná pre "niektorých používateľov" v Rusku, no od úradov nedostal oznámenie o zablokovaní.
Začiatkom tohto týždňa ruská generálna prokuratúra požiadala ruský regulačný úrad o "obmedzenie prístupu" k nezávislej ruskej televíznej stanici Dožď a liberálnej rozhlasovej stanici Echo Moskva.
01:36 Spojené štáty poskytnú dočasný azyl obyvateľom Ukrajiny
Spojené štáty udelia štatút dočasnej ochrany obyvateľom Ukrajiny, ktorí sa nachádzajú na americkom území. Toto opatrenie im umožní zostať v USA po dobu 18 mesiacov. TASR tieto informácie prevzala od agentúr AP a AFP.
"Naplánovaný a nevyprovokovaný útok Ruska na Ukrajinu vyústil do pokračujúcej vojny a nezmyselného násilia, a Ukrajincov prinútil hľadať útočisko v iných krajinách," uviedol vo vyhlásení minister pre vnútornú bezpečnosť USA Alejandro Mayorkas.
00:47 Česko daruje Ukrajine ďalšie zbrane, na Slovensko pripravuje vyslať vojakov
Česká vláda na mimoriadnom štvrtkovom rokovaní schválila poslanie zbraní, munície a ďalšieho vojenského materiálu na Ukrajinu v hodnote 17 miliónov českých korún. Ide o dar od českých zbrojárskych firiem. Informoval o tom v noci na piatok spravodajský server Novinky.cz.
"Vzhľadom na to, že ide o vojenský materiál, tak to musel procesovať náš rezort. Chcela by som spoločnostiam veľmi ďakovať, pretože táto pomoc nie je jediná," povedala po rokovaní vlády česká ministerka obrany Jana Černochová.
Černochová tiež podľa spravodajskej stanice ČT24 uviedla, že v rámci posilnenia východného krídla NATO jej rezort pripravuje vyslanie vojakov na Slovensko. Mala by podľa nej vzniknúť tzv. battlegroup, ktorá bude v krajine pri hraniciach s Ukrajinou operovať a okrem českých a slovenských vojakov v nej budú aj jednotky z Maďarska, Rumunska a Bulharska. "Česká republika by do tejto skupiny uvoľnila 400 osôb," dodala ministerka.
Už v stredu ministri rozhodli, že Česko Ukrajine daruje zdravotnícky materiál z armádnych zásob za zhruba 21 miliónov českých korún. Doteraz na Ukrajinu ministerstvo obrany poslalo vojenský materiál za viac ako 600 miliónov českých korún, pripomenuli Novinky.cz.
AKTUALIZOVANÉ V Záporožskej jadrovej elektrárni na juhovýchode Ukrajiny vypukol požiar v dôsledku útoku ruských jednotiek. Informovali o tom agentúry AFP a AP s odvolaním sa na hovorcu elektrárne, podľa ktorého ostreľovanie začalo v piatok skoro ráno. Požiar sa medzitým podarilo uhasiť.
"V dôsledku ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne ruskými jednotkami vypukol požiar," uviedol hovorca Andrij Tuz vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.
"Požadujeme zastavenie paľby ťažkými zbraňami," povedal Tuz, ktorý zároveň varoval, že hrozí reálne jadrové nebezpečenstvo.
Hovorca podľa AP s odvolaním sa na ukrajinské médiá ďalej uviedol, že granáty dopadali priamo na elektráreň a horí jeden zo šiestich blokov zariadenia. Ten nie je v súčasnosti prevádzke, ale vnútri je jadrové palivo, povedal.
Kuleba: Rusi musia okamžite zastaviť paľbu
"Ruská armáda strieľa zo všetkých strán na Záporožskú jadrovú elektráreň, najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe. Požiar už vypukol. Ak nastane výbuch, bude 10-krát väčší ako Černobyľ! Rusi musia OKAMŽITE zastaviť paľbu, umožniť prístup hasičom, zriadiť bezpečnostnú zónu!" napísal na Twitteri ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
Russian army is firing from all sides upon Zaporizhzhia NPP, the largest nuclear power plant in Europe. Fire has already broke out. If it blows up, it will be 10 times larger than Chornobyl! Russians must IMMEDIATELY cease the fire, allow firefighters, establish a security zone!
Bezpečnosť Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny je nateraz zaistená po tom, čo v jednej jej budove v piatok nadránom vypukol požiar v dôsledku útoku ruskej armády. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na miestneho predstaviteľa.
"Riaditeľ elektrárne povedal, že bezpečnosť (tohto zariadenia) je momentálne zaistená. Podľa osôb zodpovedných za elektráreň požiar zasiahol výcvikovú budovu a laboratórium," povedal Oleksandr Staruch, šéf vojenskej správy regiónu Záporožie. Živel sa neskôr podarilo uhasiť a boje v lokalite už neprebiehajú.
Hovorca elektrárne Andrij Tuz vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram predtým v súvislosti s ostreľovaním ruskými jednotkami varoval, že hrozí reálne jadrové nebezpečenstvo. Neskôr podľa britského denníka Guardian povedal, že paľba nateraz prestala, ale situácia je mimoriadne neistá.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) na Twitteri uviedla, že bola informovaná ukrajinským jadrovým regulátorom, že v zmienenej jadrovej elektrárni "nedošlo k žiadnej zmene úrovne radiácie". MAAE dodala, že jej generálny riaditeľ Mariano Grossi je v súvislosti so situáciou v kontakte s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom a ukrajinským jadrovým úradom.
Predstaviteľ úradu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského oznámil, že reaktory nie sú poškodené a úroveň radiácie je normálna. Predstaviteľ hovoril pod podmienkou anonymity, nakoľko nemá oprávnenie hovoriť o tejto veci verejne, píše agentúra AP.
Záporožská jadrová elektráreň, najväčšia v Európe, produkuje štvrtinu elektriny vyrábanej na Ukrajine. Elektráreň sa nachádza pri meste Enerhodar na brehu rieky Dneper.
https://www.youtube.com/watch?v=kK7xG_Q0Tkg
Zelenskyj obvinil Rusko z jadrového terorizmu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Moskvu zo snahy "zopakovať" jadrovú katastrofu v Černobyle. Povedal, že v súvislosti so situáciou v Záporožskej jadrovej elektrárni už hovoril aj so svetovými lídrami vrátane amerického prezidenta Joea Bidena. TASR túto správu prevzala od agentúry AFP.
"Žiadna iná krajina okrem Ruska nikdy neostreľovala jadrové elektrárne. Toto je prvýkrát v našej histórii. V histórii ľudstva. Tento teroristický štát sa teraz uchýlil k páchaniu jadrového terorizmu," uviedol Zelenskyj vo videu.
Biden v piatok naliehal na Rusko, aby umožnilo príchod do oblasti jadrovej elektrárne pohotovostným zložkám. "Prezident Biden sa pripojil k prezidentovi Zelenskému a vyzval Rusko, aby zastavilo svoje vojenské aktivity v oblasti a umožnilo hasičom a záchranárom príchod na miesto," uviedol Biely dom na margo telefonátu medzi oboma lídrami.
Požiar v areáli Záporožskej jadrovej elektrárne sa podarilo uhasiť
Požiar, ktorý v noci na piatok vypukol v Záporožskej jadrovej elektrárni na juhovýchode Ukrajiny, sa hasičom podarilo uhasiť. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinskú záchrannú službu. Podľa Kyjeva požiar vypukol v dôsledku ruského ostreľovania tohto objektu.
Záchranná služba oznámila, že jej jednotkám sa požiar podarilo uhasiť o 6.20 h miestneho času (5.20 h SEČ). Záchranári už predtým uviedli, že do hasenia požiaru výcvikovej budovy mimo komplexu hlavného reaktora bolo nasadených 40 ľudí a desať vozidiel. Požiar si nevyžiadal žiadne obete na životoch.
Záchranné zložky predtým upozornili, že ruské jednotky im bránia dostať sa k požiaru v elektrárni.
Záporožská jadrová elektráreň v ukrajinskom meste Enerhodar. Foto: TASR/AP
Elektráreň ovládli ruskí vojaci
Záporožskú jadrovú elektráreň na juhovýchode Ukrajiny, v ktorej v noci na piatok horelo, ovládli ruskí vojaci. S odvolaním sa na vyjadrenie ukrajinských činiteľov o tom informovala agentúra AP.
Požiar, ktorý podľa Kyjeva vypukol v dôsledku ruského ostreľovania, sa podarilo ráno uhasiť. Vojenská správa Záporožskej oblasti krátko nato uviedla, že elektráreň ovládli ruské vojenské sily. V zariadení sa však podľa ukrajinskej armády naďalej nachádza obslužný personál, ktorý dohliada na jeho bezpečnú prevádzku. Zatiaľ nie je jasné, či si ruské ostreľovanie vyžiadalo obete.
Časť reaktoru číslo 1 je síce poškodená, ale toto nepredstavuje bezpečnostnú hrozbu, dodala vojenská správa.
"Systémy a prvky dôležité pre bezpečnosť jadrovej elektrárne sú v prevádzkovom stave," uviedol podľa stanice Sky News ukrajinský štátny inšpektorát pre jadrovú reguláciu. "Zmeny v hladinách radiácie zatiaľ neboli zaznamenané," dodal.
Ruská strana tvrdí, že požiar v jadrovej elektrárni založili Ukrajinci
Na ukrajinskú jadrovú elektráreň podľa ruského ministerstva obrany nezaútočili ruskí vojaci, ale "nacionalistický režim v Kyjeve", ktorý sa pokúšal o "obludnú provokáciu". TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Ruský rezort obrany tvrdí, že elektráreň a jej okolie dostali ruské vojská pod kontrolu ešte v pondelok 28. februára, teda štyri dni po začiatku invázie na Ukrajinu.
"Včera (vo štvrtok) večer sa však na území susediacom s elektrárňou pokúsil kyjevský nacionalistický režim vykonať obludnú provokáciu," uviedol hovorca ministerstva obrany Igor Konašenkov. Hliadka Národnej gardy pri elektrárni sa podľa neho stala terčom útoku ukrajinskej sabotážnej skupiny, ktorá následne pri odchode podpálila objekt elektrárne.
ÚJD neeviduje zmeny v radiácii v okolí Záporožskej elektrárne ani na území Slovenska
Bezprostredné ohrozenie Slovenska pre situáciu v Záporožskej jadrovej elektrárni na Ukrajine, kde vypukol požiar po ostreľovaní areálu elektrárne zo strany ruských vojsk, momentálne nehrozí. Na piatkovej tlačovej konferencii to vyhlásila predsedníčka Úradu jadrového dozoru (ÚJD) SR Marta Žiaková s tým, že nedošlo k poškodeniu takých zariadení elektrárne, ktoré by uvoľnili radiáciu. Radiačná situácia je podľa nej normálna.
"Na základe dostupných informácií došlo k požiaru školiaceho centra, ktoré je pred vstupom do jadrovej elektrárne. Neprišlo k poškodeniu zariadení, ktoré by radiáciu mohli uvoľniť. Bezprostredné ohrozenie elektrárne i jej okolia, a teda ani Slovenska, nehrozí," uviedla šéfka ÚJD.
Verejnosť upokojuje a odporúča, aby ľudia zbytočne nezháňali a preventívne neužívali jodid draselný. "Neodporúčam to, môžu si uškodiť," povedala Žiaková. Deklaruje, že situácia ohľadom radiácie na Slovensku je stabilná a momentálne "netreba nič robiť". V prípade vojny na Ukrajine sú podľa nej nutné diplomatické rokovania s ukrajinskou i ruskou stranou a dohoda na pravidlách, ktoré by vylúčili jadrové zariadenia na Ukrajine z bojových cieľov.
"Máme v reálnom čase k dispozícii výstupy dôležitých meraní a radiačné a meteorologické údaje od Slovenského hydrometeorologického ústavu," ubezpečil ÚJD, ktorý taktiež prijíma pravidelne aktualizované správy zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE/IAEA). Za monitoring radiačnej situácie zodpovedá Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý zároveň navrhuje opatrenia.
V prípade Záporožskej jadrovej elektrárne, kde vypukol požiar po ostreľovaní areálu elektrárne zo strany ruských vojsk, nemajú vzniknuté poškodenia podľa ÚJD vplyv na bezpečnosť elektrárne. "V prevádzke tu zostáva jeden blok na znížený výkon, ostatné bloky sú odstavované alebo mimo prevádzky," skonštatoval úrad.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu s odvolaním sa na informácie od ukrajinského jadrového regulátora skonštatovala, že v elektrárni nedošlo k zvýšeniu radiácie a požiar nezasiahol jej "zásadné" zariadenia.
Putin by mohol ohroziť bezpečnosť celej Európy, tvrdí Johnson
Britský premiér Boris Johnson v piatok obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z ohrozenia celej Európy. Informovali o tom agentúra AFP a stanica BBC.
"Predseda vlády povedal, že neuvážené činy prezidenta Putina by teraz mohli priamo ohroziť bezpečnosť celej Európy," uviedla Downing Street vo vyhlásení. Johnson sa v najbližších hodinách bude snažiť o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN).
Johnson v piatok telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovor sa uskutočnil krátko po tom, čo sa objavili správy o požiari.
Snímka z Jadrovej elektrárne Záporožie. Foto: Wikimapia
Hovorkyňa Downing Street označila podľa BBC situáciu za "vážne znepokojujúcu" a dodala: "Obaja lídri sa zhodli, že Rusko musí okamžite zastaviť útok na elektráreň a umožniť pohotovostným zložkám neobmedzený prístup do elektrárne."
Štátna záchranná služba (SES) medzitým oznámila, že jej jednotky boli v piatok ráno pustené do oblasti. Uviedla, že do hasenia požiaru výcvikovej budovy mimo komplexu hlavného reaktora bolo nasadených 40 ľudí a desať vozidiel.
Podľa starostu mesta Enerhodar Dmytra Orlova už boje v oblasti jadrovej elektrárne prestali, píše BBC. Stalo sa tak po tom, čo bol objekt údajne niekoľko hodín ostreľovaní ruskou armádou.
Stoltenberg kritizoval po útoku na jadrovú elektráreň bezohľadnosť Ruska
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v piatok odsúdil "bezohľadnosť" Ruska v súvislosti s ostreľovaním Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine a vyzval Moskvu, aby zastavila vojnu proti svojmu susedovi.
"V noci sme boli svedkami správ o (ruskom) útoku na ukrajinskú jadrovú elektráreň. To len dokazuje bezohľadnosť tejto vojny a dôležitosť jej ukončenia. Rusko musí stiahnuť všetky svoje jednotky a zapojiť sa v dobrej viere do diplomatického úsilia," povedal Stoltenberg krátko pred začiatkom mimoriadneho zasadnutia Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov zahraničných vecí.
Slovensko na podujatí zastupuje šéf diplomacie Ivan Korčok. Ten pred odletom do Bruselu na sociálnej sieti napísal, že od stretnutia očakáva "vyhodnotenie doterajších krokov na zastavenie ruskej agresie na Ukrajine".
Českí poslanci vo štvrtok vydali poslanca a bývalého premiéra Andreja Babiša na trestné stíhanie v prípade farmy Čapí hnízdo. Babiš pred rokovaním Snemovne povedal, že sa po vecnej stránke tomuto kroku nebráni, ale trvá na tom, že stíhanie je účelové. Informoval o tom portál Novinky.cz.
Babiš (hnutie ANO) bol v tejto kauze stíhaný už skôr, ale nová Snemovňa, ktorá vzišla z volieb, musela rozhodnúť znova, pretože Babiš získal s novým mandátom poslaneckú imunitu.
Návrh odsúhlasilo 111 zo 176 prítomných členov Snemovne, dolnej komory českého parlamentu. Proti boli len zástupcovia ANO.
V kauze ide o dotáciu z európskych fondov vo výške 50 miliónov českých korún na projekt Čapí hnízdo.
"Môžem s čistým svedomím povedať, že som nič protizákonné neurobil," povedal novinárom Babiš ešte ráno po rokovaní poslaneckého klubu hnutia ANO. Dodal, že kauzu pokladá za dielo "ponovembrového kartelu", ktoré je motivované snahou, aby odišiel z politiky.
"Stačí si len spomenúť, pred štyri a pol rokom žiadala polícia Snemovňu o vydanie a mal som údajne organizovať 11-člennú organizovanú skupinu. Po tých rokoch je to úplne inak: obvinení sú dvaja," dodal expremiér.
Dotačný prípad Čapí hnízdo v súčasnosti pokračuje už tretie volebné obdobie.
Farma Čapí hnízdo je rekreačný areál s konferenčným centrom v okrese Benešov v Stredočeskom kraji. V roku 2008 získal projekt dotáciu 50 miliónov českých korún (1,94 milióna eur) z európskych fondov na podporu malých a stredných podnikov.
Pred získaním európskej dotácie a po uplynutí času, keď mala spoločnosť v súlade s dotačnými podmienkami udržiavať projekt v chode, patrila farma pod Babišov holding Agrofert. Ten by na dotáciu pre malé a stredné podniky nárok nemal.
V pléne Snemovne Babiš označil prípad za pseudokauzu. "Udržuje sa to v mediálnom priestore pre prípad, že by som sa rozhodol kandidovať na prezidenta," povedal podľa Noviniek pri rečníckom pulte.
Šéf ruskej zahraničnej tajnej služby Sergej Naryškin vo štvrtok uviedol, že je nesprávne hovoriť o novej studenej vojne medzi Ruskom a Západom, pretože situácia je už "horúca". Informovala o tom tlačová agentúra Reuters
"Západní politici a komentátori radi nazývajú to, čo sa deje, ’nová studená vojna’. Zdá sa, že historické paralely tu nie sú celkom vhodné," napísal Naryškin na webovej stránke svojej Služby vonkajšej rozviedky (SVR).
"Už len preto, že v druhej polovici 20. storočia Rusko bojovalo so Západom na diaľku a teraz sa vojna priblížila k samotným hraniciam našej vlasti. Takže pre nás určite nie je ’studená’, ale naozaj ’horúca’," dodal.
Hrozba jadrovej vojny
Naryškinove vyjadrenia nasledovali po sérii pripomienok ruského prezidenta Vladimira Putina a ďalších vrcholných predstaviteľov, že Rusko bolo pred inváziou na Ukrajine a je aj po jej spustení vedúcim štátom vlastniacim jadrové zbrane.
Tieto výroky si západné vlády vysvetlili ako varovanie, že Putin môže konflikt aj ďalej vyostrovať, hoci Moskva to popiera.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov predtým vo štvrtok vyhlásil, že myšlienka jadrovej vojny "neustále krúži v hlavách západných politikov", ale nie ruských.
Rusko odmieta termín invázia a tvrdí, že jej akcie na Ukrajine nemajú za cieľ okupovať územie, ale zničiť vojenské spôsobilosti Kyjeva a pochytať "nebezpečných nacionalistov" – túto zámienku Ukrajina a Západ odmietajú ako neodôvodnenú propagandu.
Naryškin napísal, že o svojej budúcnosti rozhodnú samotní Ukrajinci. "Ale bude to úplne iná Ukrajina a úplne iný príbeh," dodal podľa agentúry Reuters.
Pentagón zriadil horúcu linku s ruským ministerstvom obrany
Pentagón zriadil novú horúcu linku s ruským ministerstvom obrany, aby zabránil "nesprávnym odhadom, vojenským incidentom a eskalácii" počas postupujúcej ruskej invázie na Ukrajinu, informovala vo štvrtok agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa USA.
"Ministerstvo obrany nedávno, 1. marca, zriadilo s ruským ministerstvom obrany dekonfliktnú líniu s cieľom zabrániť chybným kalkuláciám, vojenským incidentom a eskalácii," povedal pod podmienkou anonymity predstaviteľ amerického rezortu obrany.
Tento krok je podľa Reuters najnovším úsilím o zníženie prudko stúpajúceho napätia medzi Spojenými štátmi a Ruskom po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin – v jasnom varovaní pre Západ – minulý víkend oznámil, že uvádza svoje jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti. Putinov minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu varoval, že tretia svetová vojna by bola jadrovým konfliktom.
Spojené štáty tvrdia, že na Ukrajine nemajú žiadne jednotky, ale spolu so svojimi spojencami v NATO v Európe sa obávajú možných incidentov v čase, keď Rusko spustilo najväčší útok na európsky štát od druhej svetovej vojny. Americká armáda v minulosti úspešne vytvorila horúce linky s Ruskom, a to aj počas vojny v Sýrii, kde Moskva intervenovala na strane prezidenta Bašára Asada, dodal Reuters.
Rusi a Ukrajinci sú "jeden národ", vyhlásil vo štvrtok v televíznom prejave ruský prezident Vladimir Putin. Informovala o tom televízia Sky News. Podľa portálu Bloomberg Rusi na Ukrajine plánujú verejné popravy.
Putin označil ruských vojakov za "skutočných hrdinov". Udelil posmrtne vyznamenanie padlému ruskému vojakovi, o ktorom povedal, že sa "vyhodil do vzduchu" granátom, aby nepadol do zajatia.
Putin okrem toho povedal, že Ukrajinci sú "ohrozovaní a sú im vymývané mozgy".
Zopakoval svoje tvrdenia, že Rusko bojuje proti "neonacistom" a že civilisti sú využívaní ako "ľudské štíty".
Putin uviedol, že v rozpore s tým, čo tvrdí Ukrajina, poskytujú ruské sily civilným obyvateľom humanitárne koridory na útek.
"Špeciálna vojenská operácia", ako Rusko označilo útok na Ukrajinu, ide podľa plánu, povedal šéf Kremľa. "Všetky ciele, ktoré boli stanovené, sa úspešne riešia alebo dosahujú," poznamenal.
Podľa Sky News to Putin povedal napriek tomu, že západné spravodajské služby naznačujú, že invázia zaostáva za ruským plánom.
Rusko vypracovalo plán na verejné popravy ľudí na Ukrajine, keď už ruskí vojaci dobyjú mestá. Chce tak zlomiť odpor obyvateľstva. Vo štvrtok o tom informovala americká tlačová agentúra Bloomberg, ktorú citoval britský denník Guardian.
Bloomberg sa odvoláva na predstaviteľa európskej spravodajskej služby - a ten povedal, že Moskva načrtla stratégie, ako zlomiť morálku Ukrajincov a odstrašiť ich od bojov proti ruským silám, keď už mestá padnú pod kontrolu Kremľa.
Predstaviteľ povedal, že Moskva plánuje tvrdo zasahovať proti protestom, zatýkať odporcov a prípadne vykonávať verejné popravy, píše Bloomberg.
Zhruba po týždni vpádu ruských vojsk na Ukrajinu oznamujú dočasné zmrazovanie svojich aktivít na ruskom trhu viaceré nadnárodné koncerny. Reagujú nielen na vojenskú agresiu zo strany Ruska, ale aj na ekonomické sankcie, ktoré na túto krajinu uvalili EÚ, Spojené štáty i ďalšie krajiny. Obria francúzska banka Société Générale dokonca uviedla, že v „extrémnom prípade“ by ruské úrady mohli siahnuť aj na jej aktíva na tamojšom trhu. Londýnska burza zasa zastavila obchodovanie s 27 ruskými titulmi.
Nemecká automobilka Volkswagen oznámila, že zastavuje aktivity v Rusku. Firma tak reaguje na situáciu po útoku Ruska na Ukrajinu. Ako vo štvrtok informoval Reuters, koncern až do odvolania zastavuje výrobu vo svojich ruských závodoch Kaluga a Nižný Novgorod.
Zároveň s okamžitou platnosťou zastavuje vývoz áut do Ruska. Nižný Novgorod vyrába VW Taos a tri modely Škody Kodiaq, Karoq a Octavia. Škoda vyrába aj v závode v Kaluge, kde produkuje model Rapid.
„Prerušením aktivít firmy v Rusku sa predstavenstvo spoločnosti rozhodlo reagovať na celkovú situáciu, ktorá sa vyznačuje výraznou neistotou,“ uviedol Volkswagen v správe.
Apple zastavil predaj produktov a obmedzil Apple Pay
Americká spoločnosť Apple od utorka úplne pozastavila predaj svojich produktov v Rusku. „Pozastavili sme predaj všetkých produktov v Rusku. (Už) minulý týždeň sme zastavili všetok export našich produktov do tejto krajiny,“ konštatuje vo vyhlásení Apple.
Spoločnosť zároveň oznámila, že v Rusku obmedzuje Apple Pay aj ďalšie svoje služby a zablokovala sťahovanie aplikácií ruských štátnych médií RT a Sputnik mimo územia Ruska.
„Sme hlboko znepokojení z ruskej invázie na Ukrajinu a stojíme pri všetkých ľuďoch, ktorí trpia v dôsledku súvisiaceho násilia. Podporujeme úsilie humanitárnych organizácií, poskytujeme pomoc potrebnú pri vznikajúcej utečeneckej kríze,“ píše sa vo vyhlásení firmy Apple.
Na archívnej snímke z 10. januára 2013 sa dievča dotýka displeja ikonického smartfónu od spoločnosti Apple s portrétom Steva Jobsa v Petrohrade. Dvojmetrovú sochu napokon 3. novembra 2014 z univerzitného areálu v Petrohrade odstránili. Foto: TASR/AP
Švédsky reťazec H&M dočasne zatvoril obchody
Švédsky odevný reťazec H&M je ďalšou z veľkých spoločností, ktoré sa v reakcii na inváziu na Ukrajinu rozhodli utlmiť svoju činnosť na ruskom trhu.
Druhý najväčší odevný reťazec na svete vo štvrtok uviedol, že „je hlboko znepokojený tragickým vývojom na Ukrajine a stojí pri všetkých, ktorí trpia“. V tejto súvislosti dodal, „že predaj v Rusku sa rozhodol dočasne zastaviť“.
Na ukrajinskom území spoločnosť už svoje obchody dočasne zatvorila, keďže, ako uviedla, nedokázala by zaistiť bezpečnosť kolegov a zákazníkov.
Rusko predstavuje pre H&M šiesty najväčší trh. Podľa údajov agentúry Reuters vo 4. kvartáli minulého roka generovala firma v Rusku približne 4 percentá tržieb. Zatiaľ čo reťazec na viacerých trhoch redukuje počty kamenných obchodov, v Rusku, naopak, počet svojich obchodov v poslednom období zvyšoval.
Rozhodnutie firmy Ikea sa dotkne 15-tisíc zamestnancov
Švédsky nábytkársky gigant Ikea vo štvrtok oznámil, že v reakcii na vojnu na Ukrajine pozastaví aktivity v Rusku a Bielorusku. Zasiahne to takmer 15-tisíc zamestnancov, 17 obchodov a tri výrobné závody.
„Vojna už mala obrovský vplyv na ľudí. Výsledkom je aj vážne narušenie dodávateľského reťazca a obchodných podmienok. Zo všetkých týchto dôvodov sa Ikea rozhodla dočasne pozastaviť operácie v Rusku,“ informovala spoločnosť.
Obchodný dom spoločnosti Ikea v Moskve. Foto: TASR/AP
Energetický koncern Total nebude investovať do nových projektov
Francúzsky energetický koncern Total v reakcii na ruský útok na Ukrajinu v utorok uviedol, že už neinvestuje do nových projektov v Rusku.
Koncern sa takisto angažuje v dodávkach motorových palív pre Ukrajinu. Total tiež dodal, že prijme oparenia zodpovedajúce európskym sankciám proti Moskve. K svojmu podielu v ruskej ťažobnej firme sa však nevyjadril.
Lodný gigant Maersk zastavuje dodávky do ruských prístavov
Dánsky lodný gigant Maersk v utorok oznámil, že prestane prijímať nové objednávky na prepravu takzvaného nepodstatného tovaru do a z Ruska v dôsledku sankcií, ktoré Západ uvalil na Rusko za inváziu na Ukrajinu.
Maersk s odvolaním sa na sankcie vo vyhlásení uviedol, že „rezervácie do a z Ruska sa až do odvolania dočasne pozastavia s výnimkou potravín, zdravotníckych a humanitárnych zásob“.
Dánska spoločnosť, jeden z popredných svetových prepravcov kontajnerov, dodala, že sa pokúsi rešpektovať rezervácie zadané pred sankciami.
Firma ďalej uviedla, že výnimky podčiarkujú jej zameranie sa na „sociálnu zodpovednosť a snahy podporovať ruskú spoločnosť napriek všetkým komplikáciám a neistotám“.
Na snímke vykladá žeriav kontajner firmy Maersk. Foto: TASR/AP
Société Générale sa pripravuje na prípadnú konfiškáciu aktív v Rusku
Francúzska banka Société Générale uviedla, že v „extrémnom prípade“ by ruské úrady mohli zhabať jej aktíva na tamojšom trhu. Je to zatiaľ najostrejšie varovanie zo strany západnej spoločnosti v súvislosti s dôsledkami vojny na Ukrajine.
Expozícia banky voči ruskému trhu je jedna z najväčších spomedzi zahraničných bánk a predstavuje približne 18,6 miliardy eur. Z toho 15,4 miliardy eur má banka priamo vo svojej ruskej divízii SG Russia. V prípade realizácie najhoršieho možného scenára je však Société Générale schopná finančné dôsledky absorbovať, uviedlo vedenie inštitúcie.
Ako informovala agentúra Reuters, v Rusku generovala banka približne 3 percentá svojho zisku a jej expozícia voči ruskému trhu sa odrazila po útoku na Ukrajinu aj na vývoji jej akcií. Tie po invázii prudko klesli a od začiatku roka dosiahol pokles približne o pätinu.
V tejto súvislosti Société Générale uviedla, že pracuje na znížení rizík na ruskom trhu. Rovnaké aktivity vyvíjajú aj ďalšie západné inštitúcie. Tie prehodnocujú svoje aktivity v krajine, ktorá na sankcie západných štátov už zareagovala niektorými odvetnými opatreniami.
Vysokú expozíciu voči ruskému trhu má aj banka Citigroup. Tá v stredu informovala, že jej straty z ruského biznisu môžu ísť do miliárd dolárov. Jej celková expozícia voči Rusku dosiahla ku koncu minulého roka takmer 10 miliárd USD (9 miliárd eur). Je to omnoho viac, než banka pôvodne uvádzala.
Zamestnankyňa prichádza do sídla francúzskej banky Société Générale v Paríži. Foto: TASR/AP
Londýnska burza zastavila obchodovanie s akciami 27 ruských firiem
Londýnska burza vo štvrtok zastavila obchodovanie s akciami 27 ruských firiem vrátane akcií najväčšej ruskej banky Sberbank a energetického gigantu Gazprom. Ďalšími firmami, s ktorých akciami zastavili obchodovanie, sú napríklad Lukoil či Polyus. Informuje o tom portál cnbc.com.
Hodnota akcií ruských firiem kótovaných na burze v Londýne sa prepadávala už od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu a uplatnenia následných ekonomických sankcií voči ruským firmám, inštitúciám a jednotlivcom zo strany USA a ich spojencov. Do štvrtka stratili takmer celú svoju hodnotu.
Akcie Sberbank od začiatku roka klesli o 99,72 percenta, Gazprom si odpísal 93,71 percenta, Lukoil prišiel o 99,2 percenta, Polyus klesol o 95,58 percenta, Rosnefť oslabil o 92,52 percenta.
Domáci ruský akciový trh je v podstate už štvrtý deň zatvorený. Ruská centrálna banka totiž pozastavila obchodovanie s akciami a derivátmi v snahe predísť ich výpredajom.
Emmanuel Macron bude opäť kandidovať. Je favoritom prezidentských volieb a počas vojny na Ukrajine jeho podpora ešte vzrástla. Jeho súper v druhom kole je zatiaľ otázny.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v priebehu štvrtka oznámi, že bude kandidovať v aprílových prezidentských voľbách, uviedli pre agentúru AFP nemenované zdroje z prostredia jeho tímu.
Macron svoju predvolebnú kampaň odštartuje neskôr vo štvrtok "listom Francúzom", ktorý zverejnení na internete, jeden deň pred konečným termínom na vyhlásenie kandidatúry. Prvé kolo volieb je naplánované na 10. apríla, druhé o dva týždne neskôr.
Francúzsky prezident sa predvolebnej kampani doteraz oficiálne nevenoval. Nadchádzajúci víkend pôvodne plánoval vystúpiť pred zhromaždením svojich stúpencov v Marseille, nakoniec ho však zrušil v dôsledku krízy na Ukrajine.
Prieskumy verejnej mienky však napriek tomu ukazujú, že Macron je populárnejší než jeho vyzývatelia. Dlhodobo sí drží podporu okolo 25 percent. Táto priepasť v popularite sa ešte rozšírila po ruskej invázii na Ukrajinu – Macron si polepšil, zatiaľ čo je hlavná rivalka Valérie Pécresseová si pohoršila, analyzuje AFP.
Možnosti liečby rakoviny na Onkologickej klinike v Trenčíne
Niektoré typy rakoviny sú dobre liečiteľné. Dôležitá je včasná diagnostika. Akými postupmi liečia rakovinu na Onkologickej klinike v Trenčíne nám prezradí jej prednosta Branislav Bystrický - hosť ďalšieho podcastu.
