Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Saber Strike na Lešti: 2 200 vojakov nacvičuje vedenie obranných operácií

V centre výcviku Lesť pokračuje plánované vojenské cvičenie Saber Strike 22. Nejde o odozvu na aktuálnu situáciu na Ukrajine, pripomenul v pondelok hovorca Ozbrojených síl (OS) SR Štefan Zemanovič.

Ozrejmil, že výcvik v slovenských priestoroch je súčasťou širšieho cvičenia s účasťou 13 krajín v 26 výcvikových priestoroch v Nemecku, Česku, Poľsku a v pobaltských krajinách. „Cieľom je preveriť našu spoločnú pripravenosť na rýchle a efektívne presuny spojeneckých jednotiek v zimných podmienkach, vedenie obranných operácií a ich komplexnú logistickú podporu v prostredí spoločných spojeneckých operácií,“ povedal Zemanovič s tým, že ho organizujú každé dva roky.

V súčasnosti je podľa neho na cvičení približne 2 200 vojakov, z toho 1 500 amerických, so 700 kusmi bojovej a zabezpečovacej techniky. „Hlavnou modelovou situáciou cvičenia bol presun amerických jednotiek z ich základní v Nemecku cez Českú republiku na Slovensko. Malo to byť tak, aby ľudia dorazili v správny čas na správne miesto so správnym vybavením,“ podotkol.

Foto: TASR/Michal Svítok

Časť, ktorá je v Lešti do 14. marca, je podľa jeho slov taktickou situáciou. „Opozičné jednotky nám vytvárajú situáciu útočníka, ktorý útočí na naše postavenie. Naši sa bránia a sú tu aj likvidácia a vytlačenie protivníka z vyznačeného územia,“ konštatoval Zemanovič. Scenáre sa menia podľa situácie i podľa reakcie oboch strán.

Po skončení sa vykonávacej časti cvičenia sú plánované presuny späť do stálych posádok v Nemecku. „Opäť to bude niekoľko večerných a nočných konvojov,“ uzavrel Zemanovič.

(tasr)

Minúta  |  

Peking: Priateľstvo medzi Čínou a Ruskom je pevné ako skala

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v pondelok uviedol, že priateľstvo medzi Pekingom a Moskvou ostáva aj naďalej veľmi silné, a to aj napriek medzinárodnému odsúdeniu prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajinu. Wang I zároveň ponúkol pomoc Číny pri sprostredkovaní mieru, informovali agentúry AFP a Reuters.

Podľa šéfa čínskej diplomacie je priateľstvo Číny a Ruska "pevné ako skala", pričom "vyhliadky na budúcu spoluprácu" týchto dvoch krajín sú podľa neho "rozsiahle". Wang opísal vzťahy Ruska a Číny ako "najdôležitejšie bilaterálne vzťahy na svete“, ktoré "prispievajú k svetovému mieru, stabilite a rozvoju".

Wang I zároveň na tlačovej konferencii uviedol, že Čína pošle na Ukrajinu humanitárnu pomoc "tak skoro, ako to len bude možné", a je "ochotná spolupracovať pri potrebnom sprostredkovaní" mieru.

Podľa čínskeho ministra zahraničných vecí je "situácia na Ukrajine komplexná" a nevznikla za jednu noc. Peking pritom od vypuknutia vojny na Ukrajine odmietol odsúdiť konanie Ruska alebo nazvať jeho kroky inváziou, pričom žiada od Západu, aby rešpektoval "legitímne" ruské "bezpečnostné obavy", píše Reuters.

"Vyriešenie komplexné problému si vyžaduje pokoj a racionalitu, a nie prilievanie oleja do ohňa a prehlbovanie rozporov," uviedol Wang.

Agentúra AFP pripomína, že Peking opakovane uviedol, že zohrá "konštruktívnu úlohu pri výzvach na rokovania" týkajúcich sa vyriešenia ukrajinskej krízy. Dosiaľ sa však Čína nezaviazala na účasť ani organizáciu akýchkoľvek mierových rokovaní.

Podľa šéfa diplomacie Európskej únie Josepa Borrella by však práve Čína mala byť sprostredkovateľom budúcich mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, pretože západné krajiny sa tejto úlohy podľa neho ujať nemôžu.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová: Vstup NATO do priameho konfliktu by znamenal svetovú vojnu

Prekročiť hranicu aktívneho boja našich ozbrojených síl na Ukrajine by znamenalo vstup do tretej svetovej vojny, tvrdí prezidentka Zuzana Čaputová. Dočasnú predsunutú prítomnosť jednotiek NATO na Slovensku však považuje za deklarovanie pripravenosti a jednoty. Debaty o vstupe Ukrajiny do EÚ sú podľa nej do veľkej miery symbolickým krokom.

Ak by sa NATO zapojilo do priameho aktívneho vojenského konfliktu s Ruskom na Ukrajine, znamenalo by to vstup do tretej svetovej vojny. Myslí si to prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. V diskusnej relácii televízie Markíza Na telo tiež uviedla, že treba robiť ďalšie sankcie voči Rusku a ďalšie kroky pomoci voči Ukrajine. Hlava štátu nemá informácie o tom, že by sa mala schvaľovať ďalšia vojenská pomoc Slovenska pre Ukrajinu.

"Prekročiť hranicu aktívneho boja našich ozbrojených síl na Ukrajine by znamenalo vstup do tretej svetovej vojny," vyhlásila prezidentka. Zároveň uviedla, že sa nestotožňuje so slovami ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že by NATO a EÚ trpeli v rámci svojho postoja nejednotou. Vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou by sme podľa nej museli zabezpečovať vojenskou silou. "Znamenalo by to vstup ozbrojených síl členských krajín Aliancie na územie Ukrajiny a vyslovene súčasť boja. Vstúpili by sme do vojenského konfliktu a stali by sme sa stranou vojny," ozrejmila.

Debaty o vstupe Ukrajiny do EÚ sú podľa Čaputovej do veľkej miery symbolickým krokom. Dodala, že Ukrajina má európsku ašpiráciu a treba s ňou začať predvstupové rokovania. Mala by dostať štatút kandidáta. Členstvo Ukrajiny v NATO je podľa nej omnoho komplikovanejšie a jej vstup do Aliancie podľa nej dnes reálne nie je možný.

Dočasná predsunutá prítomnosť jednotiek NATO na Slovensku by podľa hlavy štátu znamenala deklarovanie pripravenosti, jednoty. "Vďaka tomu, že sme v NATO, sme pod bezpečným dáždnikom NATO, a to musí mať svoje praktické konzekvencie," povedala s tým, že Slovensko nie je ohrozené priamo, no chceme sa správať zodpovedne a preventívne. Ide podľa nej skôr o princíp zastrašenia. Má to byť ochrana pred prípadným presahom konfliktu na územie krajín NATO.

Ukrajina potrebuje nielen humanitárnu, ale aj technickú pomoc

Prezidentka neeviduje žiadosť o povolenie služby v ukrajinskej armáde, máme podľa nej veľmi zdĺhavý proces. Ak by sa vláda rozhodla zmeniť zákon, nebola by podľa svojich slov prekážkou pri posudzovaní individuálnych žiadostí. Hovorí o konkrétnych prípadoch, pokiaľ by napríklad Ukrajinci so slovenským občianstvom chceli ísť domov bojovať.

Zdôraznila, že nestačí dať Ukrajine len humanitárnu pomoc, ale treba zasielať aj technickú pomoc, pretože krajina sa bráni voči agresorovi. Nemôžeme sa podľa nej prizerať, ako sú obeťami aj nevinní civilisti. Nerozumie preto výhradám opozície.

Náš rezort zahraničných vecí podľa prezidentky koordinuje možné vyhostenie diplomatov s ostatnými krajinami EÚ. "Vzhľadom na informácie, ktorými disponujeme od našich spravodajských služieb, je v niektorých prípadoch veľmi zrelý čas. Treba to zodpovedne zvážiť," povedala.

Sankcie voči Rusku sú podľa nej masívne a bezprecedentné a ich dôsledky nastupujú postupne. Vidí priestor ísť v nich ďalej. Hovorí sa o personálnych sankciách voči rodinným príslušníkom politického vedenia či o odpojení zvyšných ruských bánk zo systému SWIFT.

Odstrihnutie od ruského plynu ako súčasť sankcií je podľa prezidentky možné. "Máme zásoby zhruba na rok a niektoré možno aj s presahom ďalej. Nemá to byť individuálny prístup jednotlivých krajín, ako si budú kompenzovať odstrihnutie sa, ale spoločný postup EÚ, a to je dobrá správa," povedala. Spoločný nákup v rámci EÚ môže totiž podľa nej znamenať lepšie vyjednávanie cien na svetovom trhu.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Hlas pred Smerom, SaS skončila tretia

Prieskum agentúry Focus pre televíziu Markíza sa uskutočnil už po Putinovom ohlásení nezávislosti Donbasu, po ktorom nasledovalo napadnutie Ukrajiny Ruskom. Hlas stúpol o 0,7 percenta, naopak o rovnakú hodnotu poklesol Smer.

Ak by sa voľby do Národnej rady konali koncom februára, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 18,5 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončila strana Smer-SD s podporou 15,6 percenta.

Za nimi nasleduje koaličná SaS s 12 percentami hlasov.

Do parlamentu by sa dostalo aj Progresívne Slovensko s podporou 8,1 percenta. Nasledovalo by hnutie OĽaNO so 7,8 percenta a hnutie Republika so ziskom 7 percent hlasov. S podporou 6,3 percenta by sa do parlamentu dostalo hnutie Sme rodina a tiež KDH so 6 percentami.

Do parlamentu by sa nedostala maďarská Aliancia (4,6 percenta) ani ĽSNS (3,8 percenta). Pred bránami parlamentu by zostala aj SNS (3,8 percenta) a strana Za ľudí (2,7 percenta). Maďarské fórum by získalo 1,2 percenta, Dobrá voľba a Umiernení 1,1 percenta a strana Spolu-občianska demokracia 0,8 percenta hlasov.  

V prepočte na kreslá v Národnej rade SR by ich Hlas-SD získal 34, Smer-SD 29 a SaS 22. Za Progresívne Slovensko by do parlamentu zasadlo 15 poslancov, za OĽANO 14, za Republiku 13, za Sme rodinu 12 a za KDH 11 poslancov.

Prieskum agentúry Focus bol vypracovaný pre televíziu Markíza, konal sa v období 22. februára až 1. marca na vzorke 1003 respondentov.

(tasr)

Minúta  |  

Cena za vojnu: Konflikt na Ukrajine nás podľa Matoviča bude stáť miliardu až dve

Podľa ministra financií Igora Matoviča sa môžu naše výdavky spojené s vojnovým konfliktom na Ukrajine vyšplhať na jednu až dve miliardy eur.

Matovič to uviedol v diskusnej relácii TA3 V politike, keď avizoval obrovské ekonomické škody pre Slovensko i Európu. Poprosil ľudí, aby nepodliehali panike, keďže naše európske spoločenstvo je podľa neho silné a zomknuté.

"Odhadujem, že celkové náklady, priame a nepriame, ktoré bude mať Slovensko s Putinovou vojnou, môžu dosiahnuť výšku niekde medzi jednou až dvomi miliardami eur," povedal minister s tým, že vojna bude za tento rok stáť jedného slovenského zamestnanca približne 500 až 1000 eur.

Matovič si myslí, že na náklady Slovenska napríklad s prijatím utečencov, ich ubytovaním, poskytovaním zdravotnej starostlivosti či dávok v hmotnej núdzi zatiaľ nebude stačiť balík európskych peňazí. EÚ bude musieť podľa neho vytvoriť výraznejšie balíky pomoci voči krajinám ako Poľsko, Slovensko či Rumunsko, ktoré zažívajú nápor utečencov. "Budeme sa snažiť získať všetko, čo sa bude dať z príspevkov z Európy, ale určite nás to vyjde výrazne viac," dodal.

Inflácia podľa Matoviča klesať nebude. "Všetci sme žili v tom, že inflácia nám začne klesať. Na základe toho, čo Putin urobil, je dosť možné, že v Európe môže vystreliť inflácia na 15 percent," informoval.

Minister financií skonštatoval, že vojna na Ukrajine zasiahla aj do debát o kompenzácii zvýšených cien a energií. "Prostriedky, ktoré sme chceli použiť na valorizácie či na preplácanie vyšších cien energií, nedokážeme teraz použiť na tento účel," pripomenul.

Za reálnu hrozbu označil uzavretie prívodov plynu a ropy do Európy vzhľadom na to, že ruský prezident Vladimir Putin by sa mohol snažiť prinútiť Európu nepomáhať Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský odpor Rusov stále prekvapuje, tvrdia britskí spravodajcovia. Núti ich meniť taktiku

Britské ministerstvo obrany dnes vo svojej spravodajskej aktualizácii uvádza, že „rozsah a sila ukrajinského odporu Rusko naďalej prekvapuje“. Aj preto musí Moskva meniť taktiku a zameriava sa na obývané oblasti, aby zlomila domácu morálku.

Spravodajské informácie britských úradov priniesol Washington Post.  

Ukrajinská armáda brzdí ruský postup aj tým, že vedie svojich dobrovoľníkov civilnej obrany, aby namiesto obrnených vozov útočili na nákladiaky s palivom. Sú totiž často neozbrojené a obsluhované slabo vycvičenými vojakmi.

Ukrajinci sú kreatívni aj v ďalších oblastiach snahy o zmätenie nepriateľa. Postupujúci Rusi napríklad nachádzajú mnohé dopravné značky premaľované alebo strhnuté, obzvlášť neskúsení vojaci sa tak môžu ľahko stratiť. Podľa britských úradov je možné, že Rusko sa aktuálne pokúša ukryť nákladné autá s palivom a kamuflovať ich ako bežné nákladiaky – s cieľom minimalizovať straty.  

Podľa britských tajných služieb Rusko na ukrajinský odpor reaguje aj zameraním sa na civilné oblasti Charkova, Černigova a Mariupoľu. Takto chcú podľa Britov zlomiť ukrajinskú morálku.  

Rusko použilo podobnú leteckú a pozemnú taktiku v Čečensku, kde došlo v roku 1999 k ťažkému bombardovaniu po invázii ruských síl po vyhlásení nezávislosti, a taktiež v Sýrii v roku 2016. Mesačné bombardovanie sýrskeho Aleppa USA označili za vojnové zločiny.  

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.