Preskočiť na obsah
  |  

Zníženie DPH na pohonné hmoty je už na stole, sľubuje koaličný poslanec Kašper

Zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na pohonné látky "je na stole", rokuje o ňom koalícia. Uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy poslanec Národnej rady (NR) SR, člen predsedníctva hnutia Sme rodina Igor Kašper, v diskusii s opozičným poslancom NR SR, podpredsedom strany Smer-SD a exmistrom financií Ladislavom Kamenickým.

"Áno, je to na stole, aj v rámci balíka ‚Lex Ukrajina‘, či už znižovanie DPH-čky, alebo spotrebnej dane. To je v súvislosti s balíkom týkajúcim sa päťpercentnej DPH na potraviny. Musíme to urobiť teraz. Keď to neurobíme teraz, bude to mať pre slovenskú ekonomiku oveľa väčšie následky," priblížil Kašper.

O znižovaní daní podľa jeho slov "teraz prebieha diskusia". "Je to na stole, nechcem predbiehať, aby som niečo neprezradil, čo v tejto chvíli nemôžem a nemusím (povedať). Všetko, čo pomôže Slovákom, slovenským občanom, podporíme tak, ako sme podporili zastropovanie ceny energií, ako sme podporili ostatné opatrenia. Budeme o to bojovať, hnutie Sme rodina je zárukou toho, že opatrenia budú," podčiarkol Kašper.

"Akékoľvek opatrenia, ktoré pomôžu ľuďom, podporíme. Od začiatku roku čakáme, že nejaké prídu. Zatiaľ sme však žiadne nevideli," doplnil Kamenický na otázku, či strana Smer-SD v parlamente podporí zníženie DPH na pohonné látky.

Príspevok na ubytovanie utečencov je v procese  

Príspevok na ubytovanie pre odídencov z Ukrajiny, ktorého zavedenie avizoval po vypuknutí rusko-ukrajinského konfliktu minister financií Igor Matovič (OĽaNO), je podľa Kašpera "na stole, či pre štátne organizácie, alebo pre súkromné osoby". "V tejto chvíli by som klamal, keby som povedal, že vieme presne, ako to bude, na koľko to bude týždňov alebo mesiacov. V tejto chvíli sa všetko pripravuje," spresnil Kašper.      

Ľudia na príprave príspevku na ubytovanie podľa Kašpera "na ministerstvách robia po nociach". "Súhlasím, že príprava trvá trochu dlhšie. Ja nie som ten, ktorý to predkladá na rokovanie vlády. Podporím toto v každej forme, ako to bude, aby sme čo najviac pomohli či našim, či ukrajinským občanom," podčiarkol poslanec Sme rodina.

Kamenický pripomenul že rusko-ukrajinský konflikt vypukol 24. februára. "Odvtedy už však prešlo niekoľko týždňov. Koalícia, ktorá v uplynulých dvoch rokoch robila skrátené legislatívne konania v parlamente, v prípade Lex Ukrajina ho neurobila. Napríklad samosprávy sa pýtajú, koľko z nákladov, ktoré majú s utečencami, im štát preplatí. Dobrovoľníci taktiež nedostávajú ani euro," dodal Kamenický. Chaos v riadení štátu, ktorý podľa jeho slov bol na Slovensku počas pandémie, ten "tu teraz vidíme takisto".

V otázke zbraní pre Ukrajinu sa nezhodnú

Prebiehajúce udalosti na Ukrajine čoraz viac potvrdzujú to, že agresorom v konflikte je Ruská federácia vedená Vladimirom Putinom, zdôraznil Kašper. Na rozdiel od spoludiskutujúceho v relácii Kamenického je presvedčený, že je v poriadku, ak Ukrajine pomáha Slovensko aj dodávkou vojenského materiálu.

Obranu Ukrajiny vníma ako logickú a opodstatnenú, kroky Kremľa, naopak, považuje za odsúdeniahodné. "Neviem, či Putin je schopný ešte dodržať svoje slovo, keď doterajším konaním porušil všetky svoje predchádzajúce prísľuby a negoval vyhlásenia o tom, že si Rusko neželá vojnový konflikt," skonštatoval. Otázka ďalšieho kontingentu materiálnej pomoci pre Ukrajinu je podľa neho témou pre vládu i parlament, zdôraznil však, že účinnou pomocou je poskytnúť Ukrajine to, čo najviac potrebuje.

Kamenický odsudzuje vojenskú agresiu a porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie, súhlasí tiež s poskytnutím humanitárnej pomoci, namieta však proti tomu, aby sa Slovensko zapájalo do diania dodávkou vojenského materiálu pre Ukrajinu.

"Týmto spôsobom sa stávame súčasťou tohto vojenského konfliktu," zdôraznil a zopakoval obavy z ďalšej eskalácie, ktorá môže prerásť do vojny globálnych rozmerov. "Jediným riešením, ako ukončiť to, čo sa deje na Ukrajine, vedie cez diplomatické rokovania," zdôraznil.

Kamenický takisto upozornil, že efekt vojny v podobe utečencov prichádzajúcich na Slovensko odhalil nepripravenosť, ale aj zlý manažment štátu. Poukázal pritom na na kritické vyhlásenia samospráv a neziskových organizácií, ktoré pomáhajú na východnej hranici.

Kašper si myslí, že štát zatiaľ utečeneckú krízu zvláda a vytvára nástroje, aby efektívne pomohol ľuďom, ktorí sa snažia nájsť na Slovensku útočisko. Vyzdvihol v tejto súvislosti solidaritu a empatiu pomáhajúcich Slovákov.

(tasr)

  |  

Štát po Hlavných správach zablokoval už aj Hlavný denník

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) zablokoval web Hlavného denníka. Po Hlavných správach tak ide o druhé takzvané alternatívne médium, ktoré štát po prijatí novely zákona o kybernetickej bezpečnosti odstavil.

NBÚ v odpovedi na otázky redakcie Živé.sk zablokovanie webu potvrdil: „Národný bezpečnostný úrad rozhodol v zmysle paragrafu 27b zákona o kybernetickej bezpečnosti na základe dodaných a vyhodnotených podkladov od bezpečnostných zložiek štátu. Na stránke www.hlavnydennik.sk bola identifikovaná škodlivá aktivita v zmysle ustanovenia 27b, ods. 3.“

Viac podrobností, ktoré by ospravedlňovali takto vážny zásah do slobody médií, štát opäť neposkytol.

Hlavný denník sa v minulosti nevyhol šíreniu neoverených a nepravdivých informácií. Na druhej strane, v porovnaní s inými stále fungujúcimi médiami svojho druhu bol menej problematický.

Médium v minulosti podporovalo stranu Národná koalícia, o ktorej sa hovorilo, že má blízko k rodine Lexovcov. Strana pred minulými parlamentnými voľbami vytvorila spoločnú kandidátku s ĽSNS Mariana Kotlebu. Médium podporovalo aj Štefana Harabina, ale to len dovtedy, pokým bývalý sudca Najvyššieho súdu odmietol uzatvoriť politické spojenectvo s členmi Národnej koalície.

„Vážení návštevníci stránky, ospravedlňte, že sa určitý čas nebudú pridávať príspevky z produkcie hlavnydennik.sk. Stránka i jej výroba a aktualizácia sú dnešným dňom rozhodnutím NBÚ vypnuté,“ napísal na svojom facebookovom profile Hlavný denník.

Redakcia má teraz teoretickú možnosť presťahovať sa na inú doménu, napríklad zahraničnú. Touto cestou sa vydalo aj internetové rádio InfoVojna, ktoré po novom virtuálne sídli na Belize, pričom používa doménu .bz.

Článok budeme aktualizovať.

(tod, ste)

  |  

Vlado Kulíšek vydal novú knihu

TRENČÍN - Známy trenčiansky mím Vlado Kulíšek precestoval s pantomímou takmer celý svet a teraz o tom napísal aj knihu. Minulý týždeň bola uvedená do života.

Pre známeho míma je kniha Od Vietnamu po Čínu siedma kniha v poradí. Ako sám hovorí, je iná ako tie predošlé. „Tie ostatné boli príbehy z Trenčína, viazali sa na jedno určité podujatie. Toto je kniha mojich zážitkov z ciest, kde som hral a čo som robil,” hovorí Vlado Kulíšek.

https://vimeo.com/687607490

Pri práci na knihe čerpal aj z mailov, ktoré na cestách písal domov. V knihe sa skrývajú veselé aj menej veselé príhody z ciest s umením a za umením. Predstavujú prierez tvorbou a prácou míma. „Svojim kamarátom stále hovorím tieto príhody a potom si hovorím, čo to budem stále len rozprávať, poďme to spísať.”

Ku zrode knihy svojím spôsobom prispela aj pandémia. „Vtedy som prestal trochu hrať a vzbĺklo vo mne, že skúsme spísať zopár príbehov. Ako som to začal písať, tak sa to zbieralo a zbieralo, až zrazu si hovorím - poďme z toho spraviť knihu.”

V knihe je veľa príbehov aj z Trenčína, no Vlado Kulíšek precestoval s pantomímou takmer celý svet. Sám však dodáva, že nejde o cestopis v pravom slova zmysle. „Ľudia, ktorí radi cestujú, si možno radi prečítajú, aké zážitky sa dajú zažiť v Amerike, Číne alebo iných ázijských krajinách,” opisuje Kulíšek. „Je to širokospektrálna kniha pre malých aj veľkých.”

Nikdy si nemyslel, že bude písať knihu o svojich predstaveniach, a tak najväčším problémom bolo zohnať fotografie. „Bol trochu problém ich zohnať, ale myslím, že sa to nakoniec podarilo.”

  |  

Čaputová: Ľudia, ktorí obhajujú závislosť na ruskom plyne, konajú proti záujmom Slovenska

Kto v súčasnosti ešte stále hovorí o tom, že Slovensko by na ruskom plyne malo zostať naďalej závislé, koná proti záujmom Slovenska a priamo ohrozuje bezpečnosť občanov. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok na sociálnej sieti.

Opäť vyzdvihla potrebu čo najskoršieho zníženia závislosti Európskej únie (EÚ) na ruskom plyne aj rope, odôvodnila to aktuálnou bezpečnostnou a geopolitickou situáciou.

"Celkovo až 45 percent spotreby v EÚ tvorí plyn z Ruska," poznamenala prezidentka s tým, že ruská strana však v poslednom období podniká kroky, ktoré stabilitu týchto dodávok spochybňujú a priamo ju ohrozujú.

"Už od leta 2021 ruský štátny koncern Gazprom systematicky znižuje objem plynu, ktorý do EÚ dodáva. Navyše, pred ostatnou vykurovacou sezónou Gazprom takmer vôbec nenaplnil kapacity zásobníkov plynu, ktoré si v Európe zazmluvnil, a tým zásadne napomohol ku skokovému nárastu cien energií pre európske domácnosti a podniky," skonštatovala Čaputová.

xxx

Upozornila, že nedávno dokonca Kremeľ napísal všetky krajiny EÚ na svoj zoznam nepriateľov Ruska. Bolo by preto podľa nej bezpečnostným hazardom zostať závislý na niekom, kto EÚ považuje za nepriateľa a od koho nie sú krajiny schopné prijať žiadnu záruku dodržiavania platných pravidiel a záväzkov.

"Potrebujeme preto znížiť našu závislosť od ruského plynu a nájsť si iných, spoľahlivejších partnerov, pretože z rétoriky dnešného ruského politického vedenia nám nevyplývajú garancie, že nám ruský plyn nebude vypnutý alebo obmedzený v dôsledku vojny," dodala prezidentka. Európska komisia už má konkrétny plán, ktorý umožní do konca tohto roku znížiť dodávky ruského plynu o dve tretiny a úplne sa zbaviť svojej závislosti do roku 2030.

"Spoločným nákupom všetkých krajín EÚ pritom môžeme docieliť prijateľné ceny plynu. Znížením dodávok ruského plynu zároveň obmedzíme schopnosť Ruska financovať vojnu na Ukrajine a presadzovať svoje politické a teritoriálne požiadavky voči ďalším štátom prostredníctvom sily," uzavrela prezidentka.

https://standard.sk/178934/hospodarske-skody-znizena-spotreba-a-vysoka-cena-ako-by-slovensko-zasiahlo-prerusenie-dodavok-ruskeho-plynu/

(tasr)

  |  

Lídri Únie sa zhodli na európskom smerovaní Ukrajiny, nie však v zrýchlenom konaní

Európski lídri sa v prvý deň samitu vo Versailles zhodli na jasnej ceste Ukrajiny k členstvu v Európskej únii. Povedala to v piatok estónska premiérka Kaja Kallasová.

Predstavitelia členských krajín eurobloku však nedosiahli konsenzus o zrýchlenom procese rozšírenia EÚ o Ukrajinu, ako to žiadali pobaltské štáty, Slovensko či Poľsko.

"Nechceli začať zrýchlený proces, keď tam (na Ukrajine) práve zúri vojna a ľudia sa nemôžu venovať iným veciam," vysvetlila Kallasová s tým, že najdôležitejšia je skutočnosť, že Európska rada uznala európske ambície a európsku voľbu zo strany Ukrajiny.

Litovský prezident: Mohli sme urobiť viac

Litovský prezident Gitanas Nauséda vyjadril sklamanie nad tým, že Ukrajina zatiaľ nezíska štatút kandidátskej krajiny. "Mohli sme urobiť viac... som trochu sklamaný, ale ideme dopredu," vysvetlil Nauséda s tým, že EÚ aspoň vyslala Ukrajine jasný signál, že je pripravená pokračovať v procese jej integrácie.

Litovský líder tiež podporil zníženie energetickej závislosti od Ruska, pričom zdôraznil, že jeho krajina je pomerne odolná voči prípadnej energetickej kríze, pretože "sme nemali o Rusku žiadne ilúzie... a nie sme závislí od ruskej ropy".

Pripomenul však, že Litva je stále napojená na ruskú elektrickú sieť z čias Sovietskeho zväzu a odpojenie sa od nej do roku 2025 je momentálne najvyššou prioritou.

Zhoda na európskych ambíciách Ukrajiny

Štvrtkové diskusie boli podľa lotyšského premiéra Krišjánisa Kariňša "veľmi ťažké", všetci účastníci sú však jednotní v tom, že chcú pomôcť Ukrajine. "Ukrajina má dvere (do EÚ) otvorené," povedal.

"Európska rada uznala európske ambície a európsku voľbu zo strany Ukrajiny, ako sa uvádza v dohode o pridružení," píše sa vo vyhlásení hláv štátov alebo predsedov vlád zasadajúcich vo Versailles.

Na samite počas celej diskusie podľa premiéra SR Eduarda Hegera "panovala veľmi silná jednota" všetkých lídrov členských krajín v tom, že "Ukrajina je súčasťou európskej rodiny".

https://standard.sk/180168/heger-slovensko-prinieslo-na-samit-navrh-dalsich-sankcii-voci-rusku/

Premiér pripomenul, že za Slovensko priniesol rozpracovaný návrh, ako pomôcť Ukrajine postaviť sa po vojne na nohy a stať sa plnohodnotným členským štátom. S týmto návrhom bude podľa jeho slov teraz pracovať Európska komisia.

(tasr)

  |  

Heger: Slovensko navrhuje ďalšie tvrdé sankcie voči Rusku

AKTUALIZOVANÉ Slovensko prinieslo na samit lídrov krajín EÚ návrh ďalších sankcií, ktoré by Brusel mohol uvaliť na Rusko v súvislosti s vojnou na Ukrajine, povedal v piatok vo Versailles predseda vlády SR Eduard Heger.

"Ešte včera som priniesol zoznam ďalších sankcií, ktoré by sme mohli zaviesť, ktorý som si dal vypracovať slovenskými a zahraničnými expertmi. Odovzdal som ho predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej," uviedol Heger.

Zákaz transakcií v rubľoch

Zo slovenského návrhu vyplýva, že Európska únia by mala úplne zakázať medzinárodne transakcie v rubľoch, zakázať verejným dôchodkovým fondom držať ruské aktíva a odrezať všetky ruské aj bieloruské banky od medzibankového platobného systému SWIFT.

Slovenská vláda ďalej navrhla uvalenie reštrikčných opatrení na najväčšie ruské štátne spoločnosti, ktoré sú pre Moskvu kľúčové pre obchodovanie s komoditami ako zlato, diamanty, titán či hliník.

Rovnaké sankcie by mali hroziť všetkým členom Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ak sa rozhodnú pomôcť Rusku v jeho vojnovom ťažení na Ukrajine, píše sa v návrhu.

Brusel by mať zároveň Kremľu pohroziť uvalením embarga na dodávky ropy a zemného plynu a podniknúť viditeľné a rozhodné kroky na zbavenie sa závislosti od ruských energií.

Slovensko tiež navrhlo vyzvať veľké nadnárodné spoločnosti, aby sľúbili, že po vojne zatvoria svoje továrne v Rusku. Návrh tiež opisuje prísnejšie sankcie voči ruským oligarchom a elitám.

Zamerané na elity

Ďalším členom ruskej politickej, ekonomickej a vojenskej elity a ich rodinám by mali byť odopreté víza do európskych krajín, pokračuje návrh. Osobám, ktoré majú priamu kontrolu nad vojenskou operáciou na Ukrajine, by mala byť ponúknutá možnosť dostať imunitu za vojnové zločiny, ak dezertujú a budú svedčiť pred špeciálnym tribunálom pre ukrajinskú vojnu.

Bohatým Rusom by mali byť zrušené ich "investičné/zlaté víza" a ich deťom zakázané štúdium v elitných európskych školách. Rusko a ruské športové tímy by mali byť vylúčené zo všetkých medzinárodných športových udalostí, uvádza sa ďalej v návrhu. Posledným navrhovaným bodom je, aby kultúrne a akademické inštitúcie EÚ dostali zákaz prijímať dary či financie od ruských občanov.   

Heger hovorí o jednote

Na samite počas celej štvrtkovej diskusie podľa Hegera "panovala veľmi silná jednota" všetkých lídrov členských krajín v tom, že "Ukrajina je súčasťou európskej rodiny".

Premiér pripomenul, že za Slovensko priniesol rozpracovaný návrh, ako pomôcť Ukrajine postaviť sa po vojne na nohy a stať sa plnohodnotným členským štátom. S týmto návrhom bude podľa jeho slov teraz pracovať Európska komisia.

Hlavnými témami druhého dňa samitu budú posilňovanie európskej bezpečnosti a znižovanie energetickej závislosti od ruského zemného plynu, ropy či uhlia.

https://standard.sk/179915/heger-si-vie-predstavit-uplne-odstrihnutie-slovenska-od-dodavok-energii-z-ruska/

(tasr)