Na Slovensku padli prvé obvinenia za špionáž pre Rusko. Problém majú mať podľa pôvodných správ Denníka N ľudia z ministerstva obrany, Slovenskej informačnej služby a aj z portálu Hlavné správy. SIS aj Hlavné správy oponujú, že situácia sa má trochu inak.
Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala trojicu aktérov v súvislosti so špionážou pre Rusko. Osoby mal podplácať priamo zamestnanec ruskej ambasády v Bratislave.
Podľa Denníka N, ktorý o akcii informoval, je zadržaný plukovník slovenského rezortu obrany, príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) a človek spojený s medzičasom zablokovaným webom Hlavné správy.
Voči dvom osobám už malo byť vznesené obvinenie, minimálne jedna sa k činu priznala. Identita spomenutých osôb nie je známa. Polícia aj Úrad špeciálnej prokuratúry tvrdia, že poskytnú bližšie informácie na tlačovej besede, ktorá sa uskutoční v utorok.
„Pracovník ruskej ambasády má aj v prípade spáchania trestného činu na Slovensku diplomatickú imunitu a takéto situácie sa riešia vyhostením z nášho územia,“ pripomína Denník N.
SIS aj Hlavné správy to vidia inak
"Hlavné správy sa dištancujú od činnosti občasného nehonorovaného dopisovateľa, ktorý mal pracovať pre ruskú rozviedku. O tejto jeho činnosti nikto v redakcii nevedel. Jeho príspevky sa netýkali Ruska, nemal žiaden vplyv na chod denníka Hlavné správy. Preto žiadame, aby Hlavne správy neboli zaťahované a spájané so súkromnou aktivitou...," uviedol v reakcii portál na svojej facebookovej stránke.
Žiadna zo zadržaných osôb v súvislosti s trestným činom vyzvedačstva nie je v služobnom pomere k Slovenskej informačnej službe (SIS). TASR informácie poskytla hovorkyňa SIS Simona Svítková.
"SIS v súvislosti s medializovaným zadržaním určitých osôb orgánmi činnými v trestnom konaní nemôže z dôvodu ochrany záujmu na účely trestného konania a ochrany utajovaných skutočností poskytnúť bližšie informácie. Uvádza však, že uvedený prípad nie je pre spravodajskú službu nijako prekvapujúci," uviedla v pondelok hovorkyňa.
Ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že v pondelok vyhostilo troch ruských diplomatov. „Na základe vyhodnotenia slovenských spravodajských služieb, Slovenská republika dnes rozhodla o vyhostení troch pracovníkov Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike za ich pôsobenie v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch,“ vyhlásilo ministerstvo.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok uviedlo, že vyhostenie troch ruských diplomatov zo Slovenska "neostane bez odpovede". "Táto neopodstatnená akcia neostane bez odpovede," uviedol ruský rezort diplomacie pre agentúru TASS.
Naď: Toto je len začiatok
Medializované informácie okomentoval aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) s tým, že kľúčovú úlohu zohralo aj Vojenské spravodajstvo, ktoré si "bude aj naďalej dôkladne plniť úlohy smerujúce k obrane a bezpečnosti SR a jej občanov".
"Toto je len začiatok, myslím, že sa nám celkom pekne otvorila štruktúra. A pôjdeme ďalej. Jasne a dôkladne," doplnil šéf rezortu.
V rámci posilnenej predsunutej prítomnosti NATO by na území Slovenka malo na začiatku pôsobiť približne 1 200 vojakov. Národná rada SR však bude rozhodovať o mandáte pre 2 100 vojakov vzhľadom na rokovania o ďalšom posilnení obrany SR. Vojaci by mali byť najmä vo výcvikových priestoroch Lešť, Kamenica nad Cirochou či na Záhorí. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) o tom informoval na pondelkovom zasadnutí Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť.
Výbor návrh na prítomnosť spojencov odsúhlasil a odporučil ju odobriť aj v parlamente.
Minister obrany zdôraznil, že agresia Ruskej federácie na Ukrajine má priamy bezpečnostný dosah aj na územie SR. "Zatiaľ vo forme migrácie, vo výraznej miere, a tiež vo forme zvýšeného hybridného pôsobenia Ruskej federácie na našom území. Vzhľadom na to, že očakávame v dohľadnej dobe aj priame vojenské útoky Ruskej federácie na letisko Užhorod, ktoré je na hranici so SR, to má, samozrejme, aj vojenské implikácie," uviedol Naď.
Pripomenul, že o predsunutú prítomnosť NATO požiadali aj ostatné štáty na východnej hranici Aliancie. Dodal, že SR podľa aktuálnych informácií nie je priamo ohrozená zo strany Ruska.
Česká republika má byť rámcovou krajinou medzinárodnej bojovej skupiny na Slovensku. Nemecko a Holandsko majú poskytnúť systém Patriot na obranu vzdušného priestoru. Jeho prevádzka je podľa Naďa otázkou niekoľkých týždňov. Američania by mohli nasadiť systém radarovej techniky Sentinel. Podľa ministra sa rokuje aj o možnom posilnení ďalších spôsobilostí, napríklad dronových systémoch, preto navrhnutý mandát ráta až s 2100 vojakmi. V prípade schválenia mandátu v Národnej rade SR by mohli prví vojaci prichádzať už najbližšie dni.
Podpredsedníčka výboru Denisa Saková sa v hlasovaní zdržala. Zdôvodnila to tým, že si chce ešte naštudovať príslušné dokumenty. Ako však zdôraznila, stanovisko strany Hlas-SD, v ktorej pôsobí, sa nemení a strana prítomnosť vojsk NATO podporí. Podpredseda výboru Peter Pčolinský (Sme rodina) hlasoval za. Tvrdí, že Sme rodina je jednoznačne za to, aby vojaci z Česka a ďalších krajín posilnili obranu SR. Poslanec Marian Kotleba (ĽSNS) a Ondrej Ďurica (nezaradený) hlasovali proti. Z výboru sa ospravedlnili obaja poslanci za stranu Smer-SD.
Posilnená predsunutá prítomnosť NATO na Slovensku je reakciou na nevyprovokovanú masívnu vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu. Medzinárodnú bojovú skupinu v SR majú tvoriť vojaci z Českej republiky, Holandska, Poľska, Slovinska, Nemecka a USA. Návrh ešte musí odobriť Národná rada SR. Mandát im už schválila vláda, tento týždeň má o ňom rokovať parlament.
Vo veku 77 rokov zomrel herec, politik a prvý predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Ľubomír Roman.
Herec mal podľa portálu zomrieť na infarkt.
Roman zostane v pamäti najmä ako herec, hral v desiatkach televíznych inscenácii, viacerých filmoch, do pamäti divákov sa zapísal svojím osobitým hlasom. Obsadzovaný bol najmä do roku 1990, potom sa už vo filme vyskytoval zriedkavo (napr. Pokoj v duši). V rokoch 1966 až 2001 pôsobil ako herec v divadle Nová scéna v Bratislave, ktoré v rokoch 1991 až 1996 aj riadil.
V politike, na rozdiel od filmu, bolo jeho pôsobenie vnímané skôr kontroverzne. V dočasnej vláde Jozefa Moravčíka bol v roku 1994 krátko ministrom kultúry, poslanom sa stal v roku 1998, zvolený bol na kandidátke KDH. S touto stranou však veľa spoločného nemal, neskôr sa stal podpredsedom strany Pavla Ruska ANO, po škandále na poste skončil. Predtým, v roku 2001, sa stal prvým predsedom bratislavskej župy. V roku 2004 kandidoval v prezidentských voľbách, nakoniec sa ale vzdal v prospech Eduarda Kukana.
V posledných dvoch desaťročiach bol vnímaný najmä ako podnikateľ v gastre. Zomrel vo veku 77 rokov.
21:29 Rusko: Vysielanie hlavných správ narušila žena s protivojnovým plagátom
Vysielanie hlavných správ na ruskej štátnej televíznej stanici Pervyj kanal narušila žena s plagátom s protivojnovými heslami, ktorým vyzývala divákov, aby "neverili propagande". TASR o tom informuje na základe správ televízie BBC a agentúry Reuters.
Na videu, ktoré sa v Rusku okamžite rozšírilo najmä na sociálnej sieti Telegram, možno vidieť, ako do záberu redaktorky v televíznom štúdiu hlavného spravodajského programu Vremia, vstupuje žena s plagátom, ktorý obsahoval protivojnové heslo "Nie vojne, zastavte vojnu".
"Neverte propagande, tu vám klamú. Rusi sú proti vojne," stálo ďalej na plagáte, na ktorom boli nakreslená ukrajinská i ruská vlajka.
Podľa BBC sa žena s plagátom volá Marina Ovsiannikovová a údajne pracuje pre televíziu.
Pervyj kanal označuje ruskú inváziu na Ukrajine za "špeciálnu vojenskú operáciu", ktorej cieľom je "denacifikovať" Ukrajina, píše Reuters. Televízia už uviedla, že začala interné vyšetrovanie tohto incidentu.
BREAKING NEWS On Pervyj Kanal, the main Russian television channel, journalist Marina Ovsyannikova sneaked in during the live broadcast and showed a placard for a few seconds. The placard said... ⬇️ pic.twitter.com/tYXOb5cFmA
— The Human Exploring Society (@HumanExploring) March 14, 2022
20:42 MSD rozhodne o žalobe Ukrajiny na Rusko v stredu
Medzinárodný súdny dvor (MSD) v pondelok uviedol, že rozhodnutie v prípade žaloby Ukrajiny na Rusko vydá v stredu 16. marca. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Na pojednávaní 7. marca, ktoré Rusko bojkotovalo, Ukrajina súd požiadala, aby nariadil Moskve zastaviť vojenské aktivity. Kyjev tvrdí, že invázia bola založená na nesprávnom výklade zmluvy OSN o genocíde.
Prípad sa konkrétne zameriava na výklad zmluvy o predchádzaní genocíde z roku 1948, ktorú podpísali obe tieto krajiny. Zmluva označuje MSD za arbitra pre riešenie sporov medzi signatármi tohto dokumentu, pripomenula agentúra Reuters.
Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že ruská "špeciálna vojenská operácia" je potrebná "na ochranu ľudí, ktorí boli vystavení šikanovaniu a genocíde" na východe Ukrajiny. Naopak Ukrajina tvrdí, že tvrdenie o genocíde je nepravdivé a v žiadnom prípade neposkytuje právne ospravedlnenie pre ruskú inváziu.
Advokátka Monika Mareková, ktorá je doktorandkou na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe v piatok pre TASR uviedla, že ak by Rusko nerešpektovalo rozsudok súdu, bude (tento rozsudok) iba ťažko vymáhateľný. Argumentovala tým, že v rámci medzinárodného práva síce existujú "páky" na zastavenie agresora cez rozhodnutia Bezpečnostnej rady (BR) OSN. Rusko je však taktiež členom BR OSN, a tým pádom bude zrejme akékoľvek jej rozhodnutia namierené proti Ruskej federácii vetovať.
20:23 Poľský minister: Invázia Ruska na Ukrajine je "strategické a taktické zlyhanie"
Poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau povedal v pondelok OSN, že invázia Ruska na Ukrajine je "strategickým a taktickým zlyhaním". Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Počas brífingu pred Bezpečnostnou radou OSN Rau vyhlásil, že výsledkom toho je, že Moskva začala pri útokoch cieliť na civilistov, čo sa rovná "štátnemu terorizmu".
"Táto operácia, zle pripravená a vykonávaná, sa zmenila na strategické a taktické zlyhanie," vyhlásil poľský minister.
"Ale Kremeľ namiesto toho, aby zabránil ďalšiemu umieraniu vo svojich radoch, zmenil taktiku. Invázne sily začali mieriť na civilné obyvateľstvo a infraštruktúru a snaží sa tak zlomiť ducha ukrajinského ľudu. Toto je úbohé a hanebné a rovná sa to štátnemu terorizmu," zhodnotil situáciu Rau.
Poľsko je v roku 2022 predsedajúcou krajinou v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), pripomína AFP.
Rau povedal, že agresia Ruska "ohrozuje samotnú existenciu OBSE". Dodal však, že čoskoro odcestuje do Moldavska a na Balkán, aby "ukázal angažovanosť OBSE" a to, že táto organizácia sa snaží pomôcť ukončiť túto vojnu.
Poľský minister zahraničných vecí a súčasný predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Zbiegniew Rau sa prihováva Bezpečnostnej rade v sídle OSN v New Yorku v pondelok 14. marca 2022. Foto: TASR/AP
20:11 EÚ prijala štvrtý balík sankcií proti Rusku
Európska únia prijala v pondelok nové sankcie proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajine. Diplomati uviedli, že k jednotlivcom na sankčnom zozname bol zaradený aj ruský oligarcha Roman Abramovič. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Predsedníctvo EÚ, ktoré v súčasnosti zastáva Francúzsko, na Twitteri napísalo, že veľvyslanci 27 členských krajín EÚ schválili štvrtý balík sankcií. Ten zasahuje jednotlivcov a spoločnosti, ktorých "účasť na útoku proti Ukrajine bola preukázaná".
Ich mená a názvy majú byť "urýchlene" zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, kde sa oznamujú všetky právne záväzné rozhodnutia Únie, oznámilo tiež predsedníctvo. Dodalo, že sankcie boli vypracované po dohode so západnými spojencami.
Traja diplomati pre AFP povedali, že miliardár a majiteľ anglického futbalového klubu Chelsea Abramovič bol dodaný na zoznam bohatých Rusov, ktorých majetok v EÚ - vrátane superjácht a sídiel - môže byť zhabaný a odmietnutý im môže byť aj vstup do Únie.
Tento krok proti Abramovičovi nasleduje po rovnakom kroku Británie a Kanady, ktoré ho minulý týždeň zaradili na podobné zoznamy. Rozhodnutie Londýna pozastavilo aj Abramovičov náhlivý pokus predať Chelsea. Miliardár svoj zámer predať klub oznámil 2. marca.
Podľa jedného z diplomatov EÚ je oficiálnym dôvodom sankcionovania Ambramoviča to, že "je ruský oligarcha, ktorý má už dlho blízke vzťahy s (ruským prezidentom) Vladimirom Putinom", a má k nemu "privilegovaný prístup".
Abramovič (55) je podľa diplomatov vnímaný ako človek, ktorý je pre ruskú vládu "významným zdrojom príjmov".
Cez víkend bolo vidieť, ako Abramovičova 140 metrov dlhá superjachta Solaris pláva do prístavu v Čiernej Hore, píše AFP. Balkánska krajina nie je členom EÚ, ale má ambície patriť tam. Plavidlo niekoľko dní predtým opustilo španielsky prístav Barcelona.
Ruský oligarcha má majetok v hodnote 11,3 miliardy eur, ako uvádza časopis Forbes, a údajne vlastní niekoľko jácht. Tento miliardár nadobudol aj portugalské a izraelské občianstvo.
Roman Abramovič. Foto: TASR/AP
19:41 Británia zvažuje ubytovať ukrajinských utečencov v domoch ruských oligarchov
Britská vláda v pondelok uviedla, že zvažuje ubytovať ukrajinských utečencov v nehnuteľnostiach, ktoré vlastnia sankciovaní ruskí oligarchovia. Vláda tak spravila v období, keď sa chystá predstaviť program na podporu ubytovania Ukrajincov utekajúcich pred vojnou v domovoch obyvateľov Británie, píše agentúra AFP.
Podľa hovorcu britského premiéra Borisa Johnsona sa vláda "zaoberá" otázkou ubytovania ukrajinských utečencov v domoch ruských oligarchov. Hovorca takto reagoval na otázku novinárov, či Johnson tento návrh podporuje.
Britský minister zdravotníctva Sajid Javid však predtým upozornil, že honosné nehnuteľnosti oligarchov by nemali byť zvažované ako prvá možnosť pre ubytovanie utečencov. Javid varoval, že najskôr je potrebné odstrániť "právne prekážky".
18:50 Ukrajina vyzvala na "okamžité" vylúčenie Ruska z Rady Európy
Ukrajina v pondelok požiadala, aby bolo Rusko okamžite vylúčené z Rady Európy (RE), a uviedla, že po napadnutí susedného štátu nemá už právo zostať členom tejto organizácie na ochranu ľudských práv na európskom kontinente.
Výbor ministrov, rozhodovací orgán Rady Európy, deň po začiatku invázie pozastavil Rusku členstvo v organizácii. Vylúčenie by však bolo nevídaným krokom, píše AFP.
"Vyzývame vás, aby ste urobili toto rozhodnutie a vylúčili Rusko z Rady Európy," povedal prostredníctvom videomostu ukrajinský premiér Denys Šmyhal Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy (PZ RE) v Štrasburgu na východe Francúzska.
Parlamentné zhromaždenie, ktoré mimoriadne zasadalo k invázii na Ukrajine, nemá právomoc vylúčiť člena, ale môže odporučiť, aby tento krok urobil výbor ministrov.
Očakáva sa, že parlamentné zhromaždenie prijme v utorok rezolúciu, ktorá odporučí výboru, aby "vyzval" Rusko, nech sa z tejto organizácie stiahne, píše AFP.
Generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová tento mesiac v rozhovore pre AFP povedala, že "čoraz viac hlasov" žiada vylúčenie Ruska.
Vylúčenie by znamenalo, že Rusi by sa už nemohli obracať o pomoc na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ktorý patrí pod RE.
Z RE, ktorá bol založená v roku 1949, nebola ešte vylúčená žiadna krajina, pripomína AFP. Rusko aj Ukrajina sú členskými krajinami tejto organizácie.
Keď bolo Grécko pod vojenskou nadvládou, koncom 60. rokov 20. storočia vystúpilo z organizácie a tento krok by mohlo urobiť aj Rusko, aby sa vyhlo hanbe vylúčenia, konštatuje AFP.
Podmienkou pre členstvo v RE je nevyužívanie trestu smrti. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, teraz zástupca šéfa národnej Bezpečnostnej rady, pripomenul, že ak Rusko odíde z organizácie, môže znovu zaviesť tento trest.
18:38 Ukrajina: Pri útoku na televíznu vežu pri meste Rivne zahynulo deväť ľudí
Deväť ľudí zahynulo a ďalších deväť utrpelo zranenia pri pondelkovom útoku ruských jednotiek na televíznu vežu pri meste Rivne na západe Ukrajiny. Uviedol to gubernátor Rivnenskej oblasti, ktorého citovali agentúry AFP a Reuters.
"Deväť mŕtvych, deväť zranených", uviedol Vitalij Kovaľ na sociálnej sieti Telegram. Zároveň dodal, že záchranári sa stále snažia vyslobodiť ľudí, ktorí uviazli pod troskami. Podľa Kovaľa dopadli na budovu dve rakety, pričom na mieste sa nachádzajú aj žeriavy, pomocou ktorých záchranári dvíhajú časti zrútených stien.
Mesto Rivne je vzdialené asi 200 kilometrov severovýchodne od Ľvova, ktorý sa nachádza v blízkosti poľských hraníc.
17:26 Zacharovová vyjadrila pobúrenie nad vyhlásením MZVEZ o poškodení Slavína
Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová v pondelok uviedla, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR "povzbudzuje barbarov", ktorí sa "smejú nad hrobmi padlých" vojakov. Reagovala tak na vyhlásenie MZVEZ SR v súvislosti s pomaľovaním vojenského pamätníka Slavín v Bratislave farbami ukrajinskej vlajky. Komentár Zacharovovej bol zverejnený na oficiálnej webovej stránke ruského ministerstva zahraničných vecí.
"Tvrdenie slovenského rezortu diplomacie o tom, že slovenskí občania takýmto činom vyzývajú Rusko, aby 'skončilo nezmyselnú vojnu', povzbudzuje barbarov, ktorí sa smejú nad hrobmi padlých," uviedla Zacharovová.
"Ospravedlňovanie znesvätenia pamätníkov a hrobov je zradou svojich vlastných krajanov, ktorí bránili česť krajiny a národa" počas Slovenského národné povstania a postavili sa proti útlaku 'tretej ríše'," pokračuje oficiálna predstaviteľka ruského rezortu diplomacie.
Zacharovavá takto reagovala na vyhlásenie MZVEZ SR z 3. marca, v ktorom slovenský rezort diplomacie uviedol, že pomaľovanie pamätníka je výzvou Slovákov, aby Rusko skončilo "nezmyselnú vojnu". Slovenský rezort diplomacie tak reagoval aj na Veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR, ktoré tvrdilo, že došlo k znesväteniu tohto vojenského pamätníka.
MZVEZ SR vtedy požiadalo ruské veľvyslanectvo v Bratislave, aby videlo realitu. "A tou je obrovská občianska solidarita s Ukrajinou, ktorú bezdôvodne napadla Ruská federácia a okrem porušenia medzinárodného práva tak pošliapava aj pamiatku Ukrajincov, ktorí bok po boku s Rusmi bojovali za slobodu v roku 1945", uviedol komunikačný odbor MZVEZ SR.
Časť vojenského pamätníka Slavín v Bratislave poškodil začiatkom marca neznámy páchateľ modrou a žltou farbou. Natrel schody, stĺpy pamätníka, ako aj priestor pred ním. Polícia začala trestné stíhanie vo veci trestného činu poškodzovania cudzej veci.
Foto: Jaroslav Novák/TASR
16:47 Roskosmos: Americký astronaut sa vráti na Zem ruskou kozmickou loďou Sojuz
Americký astronaut Mark Vande Hei sa vráti z pobytu na Medzinárodnej vesmírnej stanici na palube ruskej vesmírnej lode Sojuz. V pondelok to uviedla ruská vesmírna agentúra Roskosmos, ktorú citovala tlačová agentúra DPA. "Roskosmos nikdy nedal partnerom žiadny dôvod pochybovať o našej spoľahlivosti," uviedla agentúra a dodala, že bezpečná prevádzka vesmírnej stanice je jej najvyššou prioritou.
Šéf Roskosmosu Dmitrij Rogozin v sobotu vyhlásil, že sankcie Západu uvalené voči Moskve by mohli spôsobiť pád ISS. Podľa Rogozina by ekonomické postihy mohli konkrétne narušiť prevádzku ruských kozmických lodí obsluhujúcich Medzinárodnú vesmírnu stanicu. V dôsledku toho by mohla byť ovplyvnená ruská časť ISS, ktorá pomáha korigovať obežnú dráhu.
16:40 Zelenskyj v stredu vystúpi na pôde Kongresu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu prostredníctvom videokonferencie vystúpi pred členmi oboch komôr amerického Kongresu. CNN správu o Zelenského vystúpení v Kongrese získala od predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej a lídra demokratickej väčšiny v Senáte Chucka Schumera.
16:38 V severnom Rumunsku objavili vrtuľový dron ruskej výroby
V severnom Rumunsku objavili prieskumné vrtuľové bezpilotné lietadlo ruskej výroby, ktoré zrejme priletelo z Ukrajiny. V pondelok o tom informovala agentúra AP, podľa ktorej môže ísť o druhý známy prípad, keď sa z ukrajinského bojiska dostalo na územie členského štátu Severoatlantickej aliancie (NATO) bezpilotné lietadlo.
Podľa miestnych médií sa dron zrútil v obci Tarpiu v Bystricko-nasodskej župe na severe krajiny, niekoľko desiatok kilometrov od ukrajinsko-rumunskej hranice. Podľa zverejnených fotografií mohlo ísť o stroj typu Orlan-10, ktorý bol vyvinutý Špeciálnym technologickým centrom (STC) v Petrohrade. Patriť mohol ruskej ale aj ukrajinskej armáde. Incident vyšetruje tamojšia polícia aj tajná služba.
16:00 Zelenskyj zrušil svoj prejav v Rade Európy
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok nečakane zrušil svoje plánované vystúpenie na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Spravil tak podľa vlastných slov z dôvodu veľmi naliehavých a nepredvídaných okolností.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
15:53 Morawiecki: Zmrazené a zhabané majetky Rusov by mali ísť na obnovu Ukrajiny
Zmrazené a skonfiškované majetky Rusov by sa mali použiť na vytvorenie fondu na obnovu Ukrajiny, vyhlásil v pondelok poľský premiér Mateusz Morawiecki. Morawiecki pre PAP povedal, že ruské majetky boli vybudované na krvi nevinných obetí a mali by poslúžiť na obnovu suverénnej Ukrajiny.
Premiér to uviedol po stretnutí s premiérmi Litvy a Ukrajiny. Tieto tri krajiny tvoria takzvaný Lublinský trojuholník. Ide o trojstrannú platformu pre politickú, hospodársku, kultúrnu a sociálnu spoluprácu medzi Litvou, Poľskom a Ukrajinou, ktorej cieľom je podpora integrácie Ukrajiny do EÚ.
VIDEO Protesty proti ruským vojskám na juhu Ukrajiny
15:43 Podoľak: Štvrté kolo ukrajinsko-ruských rokovaní bolo prerušené
Rokovania medzi Moskvou a Kyjevom boli v pondelok prerušené a mali by pokračovať v utorok. Uviedol to poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. "V rokovaniach bola do zajtra urobená technická prestávka," uviedol Podoľak na sociálnej sieti Twitter. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko predtým uviedol, že rokovania s Ruskom sú "zložité".
15:30 Ruská delegácia pozastavuje účasť na práci a zasadnutiach Parlamentného zhromaždenia RE
Ruská delegácia prerušuje prácu v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a nebude sa zúčastňovať na jeho zasadnutiach. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Tá sa odvoláva sa na ruskú agentúru RIA Novosti, podľa ktorej o tom v pondelok informoval senátor Alexandr Baškin z ruskej delegácie. Podľa Baškina sa delegácia takto rozhodla pre "protiruskú orientáciu" práce PZ RE. Pripomenul, že Moskva teraz zvažuje otázku ukončenia účasti v Rade Európy.
14:57 Generál Viktor Zolotov priznal, že vojna nejde podľa plánu
Generál Viktor Zolotov, ktorý je hlavou vojsk ruskej národnej gardy a v minulosti zodpovedal za osobnú bezpečnosť Vladimira Putina, priznal, že postup ruských síl na Ukrajine nejde podľa plánu. "Chcel by som povedať, že áno. Nie všetko ide tak rýchlo, ako by sme si priali," uviedol ruský generál. Pomalší postup pripísal tomu, že "ukrajinskí nacionalisti" sa skrývajú za civilistami.
"Ale postupujeme krok po kroku a víťazstvo bude naše a táto ikona ochráni ruskú armádu a urýchli naše víťazstvo," uviedol Zolotov.
14:55 Rusko odmietlo tvrdenia, že požiadalo Čínu o vojenskú pomoc
Kremeľ v pondelok poprel tvrdenia, že by Rusko požiadalo Čínu o vojenskú pomoc. Moskva zdôraznila, že je schopná dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine aj vlastnými silami. Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Dodal, že špeciálna vojenská operácia – ako Moskva označuje konflikt na Ukrajine – sa "vyvíja podľa plánu a bude dokončená včas a v plnom rozsahu". Peskov reagoval na vyjadrenia nemenovaných predstaviteľov USA, ktorí pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že Rusko požiadalo Čínu o vojenské vybavenie na pomoc s inváziou na ukrajinskom území. Tieto tvrdenia ešte pred Peskovom poprel hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí a označil ich za dezinformáciu.
14:33 Z Ukrajiny ušlo už najmenej 2,6 milióna ľudí
Podľa slov šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella ušlo z Ukrajiny do susedných krajín už prinajmenšom 2,6 milióna ľudí. Väčšina z nich zamierila do Poľska. Ďalší sa vybrali do Maďarska, Rumunska, Moldavska aj Slovenska.
Mladí ukrajinskí futbalisti s plagátmi “Nechceme vojnu, chceme hrať futbal” prichádzajú na futbalový štadión v Bánovciach nad Bebravou. Foto: Radovan Stoklasa/TASR
13:56 Kremeľ nevylúčil, že Rusko sa zmocní aj veľkých ukrajinských miest
Kremeľ v pondelok pripustil, že ruská armáda by sa mohla pokúsiť ovládnuť aj veľké ukrajinské mestá. Prezident Vladimir "Putin nariadil, aby sa zatiaľ nevykonávali útoky na veľké mestá, pretože by počas nich došlo k veľkým stratám v radoch civilistov," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ruské ministerstvo obrany však podľa neho zároveň nevylučuje možnosť, že úplne ovládne veľké populačné centrá na Ukrajine, pričom urobí všetko pre zaistenie "maximálnej bezpečnosti civilného obyvateľstva". Peskov v tejto súvislosti vyhlásil, že niektoré z veľkých ukrajinských miest sú už obkľúčené ruskou armádou.
Ukrajinski vojací prechádzajú pod zničeným mostom počas evakuácie staršej obyvateľky v meste Irpiň pri Kyjeve. Foto: TASR/AP
13:47 Ruské sily opäť odrezali černobyľskú elektráreň od elektriny
Odstavená ukrajinská atómová elektráreň Černobyľ je opäť bez dodávky elektriny. Jej prívod totiž podľa pondelňajšieho vyjadrenia ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Ukrenergo opäť poškodili ruskí vojaci, informuje agentúra AFP a spravodajská stanica Sky News.
"(Elektrické) vedenie, ktoré zásobuje černobyľskú jadrovú elektráreň a mesto Slavutyč, bolo poškodené okupačnými silami," uviedla zmienená spoločnosť na Facebooku, pričom odkazovala na ruské sily, ktoré 24. februára vtrhli do Ukrajiny.
V Černobyli, mieste najzávažnejšej jadrovej katastrofy v dejinách, bola už minulú stredu prerušená dodávka elektriny, hoci jadrový dozorný orgán OSN – Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) – vtedy uviedol, že to "nemá nijaký zásadný vplyv na bezpečnosť". Kyjev následne v nedeľu oznámil, že dodávku elektriny sa podarilo obnoviť.
13:22 Fico varuje pred úvahami o odovzdaní systému S-300 Ukrajine
Strana Smer-SD varuje vládu pred úvahami o odovzdaní systému S-300 Ukrajine. Obáva sa straty jediného funkčného systému Slovenska na ochranu vzdušného priestoru, ako aj aktívneho vstupu SR do vojnového konfliktu. Predseda strany Robert Fico o tom informoval na pondelkovej tlačovej konferencii. Odvolával sa pritom na informácie z článku The Washington Post.
„Vyzývame vládu, aby ani len neuvažovala o tom, že systém S-300 odovzdá do rúk ukrajinským vojakom. Znamená to úplnú likvidáciu jediného funkčného systému, ktorý máme na ochranu vzdušného priestoru. A politicky to znamená, že Slovensko by aktívne vstúpilo do vojnového konfliktu, ktorý je na Ukrajine,“ tvrdí Fico. V tejto súvislosti chce pozorne sledovať tohtotýždňovú návštevu amerického ministra obrany Lloyda Austina na Slovensku. Naďalej odmieta aj prípadné odovzdanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine.
13:01 Chorvátsko: Havarovaný dron údajne niesol 120-kilogramovú bombu
Bezpilotné lietadlo, ktoré sa minulý týždeň zrútilo v Záhrebe, údajne nieslo 120-kilogramovú bombu. Dron narazil do mäkkej pôdy, preto explodoval pod zemou. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry HINA, ktorá sa odvoláva na reportáž televízie HTV.
Keby sa zrútil na asfalt či betón, následky by boli katastrofálne, uviedla HTV. Väčšinu trosiek vojenského dronu sa podarilo zhromaždiť v nedeľu ráno. Minister obrany Mario Banožič uviedol, že v kráteri sa našli úlomky leteckej bomby a stopy trhaviny, čím naznačil, že dron neplnil prieskumnú funkciu.
Policajti skúmajú miesto dopadu dronu v chorvátskom Záhrebe. Foto: TASR/AP
12:38 Svet čelí potravinovej kríze pre vojnu na Ukrajine, varuje Melničenko
Svetu hrozí globálna potravinová kríza, ak sa vojna na Ukrajine nezastaví. Ceny hnojív stúpajú tak rýchlo, že mnohí farmári si ich už nemôžu dovoliť. Vyhlásil to v pondelok ruský miliardár Andrej Melničenko, ktorý podniká v oblasti hnojív a uhlia.
Viacerí z najbohatších ruských podnikateľov vrátane Michaila Fridmana, Petra Avena a Olega Deripasku verejne vyzývali na mier, odkedy prezident Vladimir Putin nariadil 24. februára inváziu na Ukrajinu. Spojené štáty, Európska únia (EÚ) a ich spojenci označili Putinovu inváziu za zaberanie pôdy v imperiálnom štýle, ktoré bolo navyše urobené zle, pretože Moskva podcenila ukrajinský odpor a odhodlanie Západu potrestať Rusko.
Západ uvalil sankcie na ruských podnikateľov vrátane Melničenka, zmrazil štátny majetok a odrezal veľkú časť ruského podnikového sektora od globálnej ekonomiky v snahe prinútiť Putina zmeniť kurz. Ten to však odmieta a vojnu nazval špeciálnou vojenskou operáciou, ktorá má zbaviť Ukrajinu nebezpečných nacionalistov a nacistov.
12:30 WHO: Vojna na Ukrajine zrejme zhorší priebeh pandémie
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varovala, že vojna na Ukrajine môže zhoršiť priebeh pandémie koronavírusu. "Táto situácia umožní vírusu ďalej sa šíriť," upozornila v nedeľu v stredu technická riaditeľka WHO pre COVID-19 Maria Van Kerkhoveová. Krízový koordinátor WHO Mike Ryan dodal, že počet nakazených Ukrajincov nepochybne porastie a bude zapríčinený nedostatočným testovaním, pozastavenou vakcináciou a vyčerpaním obyvateľstva v dôsledku vojny.
Počet nových prípadov na Ukrajine bol za posledný týždeň relatívne nízky, avšak WHO očakáva, že sa prírastky nakazených aj obetí budú zvyšovať. Ukrajina má totiž nízku, len zhruba 34-percentnú mieru zaočkovanosti proti covidu. Od začiatku ruskej invázie už z Ukrajiny podľa údajov OSN ušlo viac než 2,5 milióna ľudí, ktorí sa uchýlili do susedných, často podobne nedostatočne "zaočkovaných" krajín.
udia čakajú na posledný vlak, ktorý smeruje na západ Ukrajiny na železničnej stanici v priemyselnom meste Kramatorsk. Foto: TASR/AP
12:02 Separatisti tvrdia, že pri útoku ukrajinských síl zahynulo 16 ľudí
Ruskom podporovaní separatisti na východe Ukrajiny v pondelok vyhlásili, že pri útoku ukrajinských síl na mesto Doneck zahynulo najmenej 16 ľudí. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Predstavitelia separatistov uviedli, že do centra Donecka dopadli časti zostrelenej ukrajinskej rakety typu Točka. "Zaznamenaných bolo 16 obetí na životoch," uviedol tamojší rezort zdravotníctva. Dodal, že ďalších 23 ľudí utrpelo zranenia.
AFP nedokázala nezávisle overiť správy o údajnom útoku a počte obetí, keďže Doneck leží v oblasti, ktorú už od roku 2014 kontrolujú separatisti podporovaní Ruskom.
11:30 OSN dosiaľ v konflikte na Ukrajine potvrdila 1 663 obetí z radov civilistov
OSN oznámila, že potvrdila smrť 1 663 civilistov – obetí konfliktu na Ukrajine. OSN pritom pripustila, že je pravdepodobné, že toto číslo je výrazne vyššie.
Britské ministerstvo obrany v pondelok ráno s odvolaním sa na zistenia spravodajských služieb o situácii na Ukrajine informovalo, že svoje domovy na Ukrajine doteraz opustilo asi 2,5 milióna utečencov, z ktorých približne 1,75 milióna vstúpilo do Poľska.
11:07 Ruská pravoslávna cirkev v Amsterdame sa pre vojnu na Ukrajine rozišla s Moskvou
Ruská pravoslávna cirkev v Amsterdame oznámila svoj rozchod s moskovským patriarchátom Kirillom. Informoval o tom v pondelok spravodajský web DutchNews.nl. Podľa britského denníka The Guardian je to prvý známy prípad prerušenia vzťahov s pravoslávnou cirkvou na Západe pre inváziu ruskej armády na Ukrajinu.
Vo vyhlásení na webovej stránke farnosť v Amsterdame zároveň uvádza, že "toto rozhodnutie je pre všetkých zainteresovaných mimoriadne bolestivé a ťažké."
Na chráme farnosti v Amsterdame sa nedávno objavilo namaľované písmeno Z, kontroverzný symbol používaný v Rusku ako prejav súhlasu s vojnou na Ukrajine. Veriaci podporujú rozhodnutie svojich duchovných, ale samotný chrám je momentálne z bezpečnostných dôvodov uzavretý, konštatoval holandský web.
10:49 Začalo sa štvrté kolo ukrajinsko-ruských rokovaní
Prostredníctvom videokonferencie sa v pondelok ráno začalo štvrté kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom. Oznámila to spravodajská stanica Sky News s odvolaním sa na vyjadrenie poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka.
Citovaný poradca v príspevku na Twitteri informoval, že najnovšie kolo rokovaní sa zameria prevažne na dosiahnutie prímeria, stiahnutie ruských vojakov a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.
Podoľak zdôraznil, že Kyjev naďalej trvá na nastolení prímeria ešte pred rozhovormi o budúcich vzťahoch medzi oboma krajinami.
10:40 Szijjártó: Prevoz zbraní cez Maďarsko by hrozil útokom, aký bol pri Javorive
Ak by Maďarsko nebolo zákazalo prevoz zbraní cez svoje územie, tak tie by boli odovzdávané na maďarsko-ukrajinských hraniciach, čo by hrozilo podobným útokom, k akému došlo v nedeľu na Ukrajine pri poľských hraniciach. Uviedol to v pondelok na sociálnej sieti šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
Zdôraznil, že maďarská vláda prijala jasné stanovisko, že na Ukrajinu nepošle vojakov ani zbrane a nedovolí ani to, aby sa cez maďarské územie prevážali smrtonosné zbrane.
Minister súčasne kritizoval maďarskú ľavicovú opozíciu, ktorá by na Ukrajinu zbrane a dokonca možno aj vojakov poslala a zákaz prevozu zbraní cez maďarské územie označila za zradu.
"Včera (v nedeľu) sa všetci mohli definitívne presvedčiť, že Rusi zaútočili na základňu (na Ukrajine) necelých 20 kilometrov od poľských hraníc, kde podľa expertov zhromažďovali zbrane prichádzajúce zo zahraničia," pripomenul šéf maďarskej diplomacie. Zároveň varoval pred podobným scenárom, ktorý by mohol nastať v Zakarpatskej oblasti neďaleko maďarských hraníc.
10:20 V pondelok sa otvorí na Ukrajine desať humanitárnych koridorov
Ukrajina potvrdila, že počas pondelka sa pokúsi evakuovať civilistov cez desať humanitárnych koridorov. Ako priblížila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, evakuačné trasy budú prechádzať z miest v okolí metropoly Kyjev, ako aj z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. TASR informuje na základe správy stanice Sky News.
Vereščuková dodala, že Ukrajina sa "opäť raz pokúsi odblokovať pohyb humanitárneho konvoja s potravinami a liekmi" z mesta Berďansk na juhovýchode krajiny, smerujúceho do obliehaného prístavného mesta Mariupol na juhu. V nedeľu sa konvoj do Mariupola nedostal z dôvodu ostreľovania ruskou armádou.
10:11 V Mariupole bolo zabitých vyše 2 500 obyvateľov, tvrdí poradca Zelenského
Najmenej 2 500 obyvateľov prístavného mesta Mariupol na juhu Ukrajiny bolo zabitých od začiatku ruskej invázie 24. februára. Počet obetí v pondelok ráno potvrdil Olexij Arestovyč, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého citovala spravodajská stanica Sky News aj agentúra Reuters.
Arestovyč uviedol, že tento údaj poskytla tamojšia samospráva. Rusko zároveň obvinil z toho, že v nedeľu opätovne zabránilo, aby sa do tohto mesta obliehaného ruskými vojakmi dostala humanitárna pomoc. Reuters pripomína, že Moskva popiera útoky na civilistov na Ukrajine.
Žena sa prikrýva dekou pri zničenom hasičskom aute po ostreľovaní v Mariupole. Foto: TASR/AP
10:05 Írsky premiér: Budeme musieť prehodnotiť svoju neutralitu
Írsko bude musieť po útoku Ruska na Ukrajinu prehodnotiť svoju dlhoročnú vojenskú neutralitu, uviedol írsky premiér Micheál Martin. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry PA.
Írsko je neutrálne od 30. rokov 20. storočia, pričom neutralitu si zachovalo aj počas druhej svetovej vojny. Premiér však zdôraznil, že v otázke ruskej invázie na Ukrajinu nie je jeho krajina politicky ani morálne neutrálna.
Írsko podľa premiéra musí reagovať na narušenie medzinárodného poriadku zo strany Ruska a tiež na rastúce kybernetické hrozby. Írsky zdravotnícky systém vlani čelil rozsiahlemu kybernetickému útoku.
10:00 Čína poprela informácie, že by ju Rusko požiadalo o vojenskú pomoc
Rusko malo podľa niektorých amerických médií (Financial Times či Washington Post) požiadať Čínu o vojenské vybavenie, tá ale údajne o ničom nevie. Peking to odmietol. Prioritou krajiny je podľa čínskej ambasády v Spojených štátoch zabrániť tomu, aby sa situácia na Ukrajine vymkla kontrole.
„O tom som nikdy nepočul,“ reagoval na tieto informácie podľa agentúry Reuters hovorca ambasády. „Súčasná situácia na Ukrajine je skutočne znepokojujúca,“ uviedol hovorca Liou Pcheng-jü. "Vysokou prioritou je teraz zabrániť tomu, aby sa napätá situácia vyhrotila alebo dokonca vymkla kontrole," dodal.
Správy o ruskej žiadosti následne odmietol aj hovorca čínskej diplomacie, ktorý ich pri tlačovej konferencii v Pekingu označil za „dezinformáciu pochádzajúcu z USA“.
09:30 Po útoku na pôrodnicu v Mariupole zomrela tehotná žena aj novorodenec
Tehotná žena, ktorú zachytili fotografie pri minulotýždňovej evakuácii zo zbombardovanej pôrodnice v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, zomrela spolu so svojim novorodeným dieťaťom. Informovala o tom v pondelok agentúra AP.
Ženu po ruskom útoku na pôrodnicu urýchlene previezli na nosidlách do inej nemocnice, kde sa ju lekári pokúšali zachrániť. Keď si uvedomila, že o svoje dieťa prichádza, kričala na zdravotníkov: "Teraz ma zabite!" Miestny chirurg Timur Marin uviedol, že žena utrpela vážne zranenia panvy a bedrového kĺbu.
Novorodenca privideli na svet cisárskym rezom, avšak podľa tohto chirurga "nejavil nijaké známky života". Lekári sa následne zamerali na záchranu matky, pričom ju "viac ako 30 minút" resuscitovali, avšak bezvýsledne. "Obaja zomreli," dodal Marin.
Rusko po stredajšom bombardovaní zmienenej pôrodnice, poprelo, že by tento útok spáchalo. Ruský vyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia a tiež ruský veľvyslanec v Británii Andrej Kelin, označili zábery z tohto útoku za "lživé správy", pripomína stanica Sky News.
Moskva zároveň tvrdí, že budovu zmienenej pôrodnice ovládali ukrajinskí extrémisti a v tom čase v nej neboli už nijakí lekári ani pacienti, uvádza Sky News.
09:25 Instagram v Rusku je zablokovaný
Aplikácia a sociálna sieť Instagram už pre svojich používateľov v Rusku nie je prístupná. Vo svojej správe to v pondelok potvrdila agentúra AFP.
Sociálna sieť Instagram sa súčasne objavila aj na oficiálnom zozname webov s "obmedzeným prístupom", ktorý vydáva a aktualizuje ruský regulátor médií, Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor).
K zablokovaniu prístupu na Instagram v Rusku došlo po tom, čo Moskva minulý týždeň obvinila jeho materskú spoločnosť Meta Platforms, že na svojich platformách umožňuje výzvy na páchanie násilia voči ruským občanom.
08:45 Ukrajinská prokuratúra začala stíhať Ruskom dosadenú primátorku mesta Melitopol
Ukrajinská generálna prokuratúra začala viesť vyšetrovanie Halyny Danylčenkovej, ktorá bola po obsadení ukrajinského mesta Melitopol ruskými jednotkami dosadená do funkcie jeho primátorky. V pondelok o tom informovala spravodajská televízia CNN.
Vyšetrovanie sa začalo po tom, čo skupina poslancov mestského zastupiteľstva v Melitopole v nedeľu písomne požiadala generálnu prokuratúru o začatie trestného stíhania proti Danylčenkovej "pre trestný čin vlastizrady za pokus o vytvorenie okupačnej vlády v Melitopole."
Mestská rada vo svojom vyhlásení obvinila Danylčenkovú, "členku rady z Opozičného bloku (proruskej politickej strany)", že rozpustila orgány mesta a preniesla ich právomoci na Výbor ľudových poslancov.
08:26 Po zásahu bytového domu v Kyjeve hlásia najmenej dve obete
Najmenej dve obete na životoch a 12 zranených si v pondelok ráno vyžiadal nálet na štvrť na severnom okraji ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Informovala o tom agentúra AFP.
Záchranná služba na sociálnej sieti Facebook informovala, že jedna z vypálených striel zasiahla deväťposchodový bytový dom.
V jeho troskách boli nájdené telá dvoch ľudí. Ďalšie tri osoby boli hospitalizované a deväť ľudí bolo ošetrených priamo na mieste, spresnili záchranári s tým, že zásah dostal bytový dom v Obolonskom okrese v severnej časti Kyjeva.
08:20 Americké veľvyslanectvo vyzvalo občanov USA, aby urýchlene opustili Ukrajinu
Veľvyslanectvo USA v Kyjeve opäť vyzvalo všetkých amerických občanov, aby urýchlene opustili územie Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej vojenskej agresii. TASR správu prevzala zo stanice BBC.
Veľvyslanectvo vyhlásilo, že pre pretrvávajúce ruské útoky je bezpečnostná situácia na Ukrajine "dramatická a nepredvídateľná", informovala v pondelok BBC.
08:06 Nemecko chce kúpiť americké neviditeľné stíhačky F-35
Nemecká vláda plánuje nákup amerických "neviditeľných" stíhačiek typu F-35. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvolala na vlastné nemenované zdroje.
Strojmi F-35 by mali byť v budúcnosti nahradené viacúčelové bojové lietadlá Tornado, ktoré nemecké letectvo využíva už viac než 40 rokov. Podľa uvedených zdrojov by mohol Berlín zakúpiť až 35 takýchto stíhačiek.
Stíhačky typu F-35 sú všeobecne považované za najmodernejšie bojové lietadlá súčasnosti, uvádza DPA Využívajú technológiu stealth, ktorá obmedzuje možnosti ich identifikácie pomocou radarov a ďalších detekčných zariadení.
06:56 Británia: Ruské námorné sily zablokovali pobrežie Ukrajiny
Ruské námorné sily zablokovali čiernomorské pobrežie Ukrajiny, čím ju odrezali od námorného obchodu so zahraničím, oznámilo v nedeľu večer britské ministerstvo obrany. Informovali o tom televízie CNN a Sky News.
"Ruské námorné sily vytvorili vzdialenú blokádu ukrajinského pobrežia Čierneho mora, čím fakticky izolovali Ukrajinu od medzinárodného námorného obchodu," uviedlo britské ministerstvo s odvolaním sa na svoje spravodajské informácie. Podľa Svetovej obchodnej organizácie (WTO) tvorí obchodovanie po mori viac než 80 percent objemu svetového obchodu, približuje Sky News.
Ukrajinský hasič si prezerá materiálne škody v sklade potravín na predmestí Kyjeva. Foto: TASR/AP
06:44 Kyjev: Ruské jednotky pripravujú viaceré ofenzívy
Ruské ozbrojené sily pripravujú na Ukrajine viaceré ofenzívy, uviedol v noci na pondelok generálny štáb ukrajinskej armády. S týmto cieľom sa ruské jednotky snažia udržať na pozíciách, ktoré obsadili, zabezpečiť si zásoby a preskupiť sa, informovala na základe jeho vyhlásenia agentúra DPA.
"Nepriateľ formuje a presúva strategické rezervy k našim hraniciam," napísal ukrajinský generálny štáb v každodennej správe s tým, že nové útoky sa očakávajú na mesto Charkov na východe, Sumy na severovýchode a na kyjevské predmestie Brovary.
Na území Luhanskej oblasti na východe krajiny sa ruské sily sústreďujú primárne na postup k mestu Severodoneck, ktoré podľa nedeľňajšieho oznámenia Moskvy zablokovali z dvoch smerov bojovníci proruských separatistov. V mestách Topolske a Špakivka v Charkovskej oblasti utrpeli ruské sily straty a ustúpili, dodáva ukrajinský generálny štáb. DPA pripomína, že tieto informácie nemožno nezávisle overiť.
02:20 Rusko: Na protivojnových protestoch zadržali podľa aktivistov vyše 800 ľudí
Viac ako 800 ľudí zadržala v nedeľu ruská polícia počas protestov proti vojne na Ukrajine, vyplýva z údajov aktivistov, o ktorých informovali agentúry AFP a DPA. Skupina OVD-Info, ktorá monitoruje zatknutia počas protestov v Rusku, uviedla, že ľudia vyšli v nedeľu demonštrovať do ulíc v 37 mestách krajiny, pričom policajti zadržali 817 z nich.
00:55 Médiá: Moskva údajne žiada Peking o vojenskú pomoc
Rusko žiada Čínu o vojenskú i ekonomickú pomoc, informovali v nedeľu s odvolaním sa na nemenových amerických predstaviteľov denníky Financial Times (FT) a New York Times (NYT).
Moskva požiadala Peking o poskytnutie vojenského materiálu na použitie na Ukrajine, uviedli FT s tým, že Rusko podľa amerických zdrojov žiada čínske vybavenie už od začiatku invázie. Predstavitelia USA však odmietli spresniť, akú formu by táto pomoc podľa Moskvy mala mať. Podľa správy FT sa objavili náznaky, že Čína by sa mohla pripravovať pomôcť Rusku, píše ďalej na svojom webe stanica BBC.
New York Times rovnako s odvolaním sa na amerických predstaviteľov napísali, že Rusko žiada tiež ekonomickú podporu na zmiernenie dôsledkov sankcií. Čína sa sama dosiaľ snažila vykresľovať ako neutrálna v rusko-ukrajinskom konflikte, inváziu Ruska však neodsúdila, pripomína BBC.
V pondelok majú v Ríme naplánované rozhovory poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan a hlavný čínsky predstaviteľ pre oblasť zahraničných vecí Jang Ťie-čch'. Sullivan v nedeľu pre televíziu NBC povedal, že Spojené štáty "zaistia, že Čína ani nikto iný" nebude môcť kompenzovať Rusku ekonomické straty v dôsledku sankcií uvalených pre inváziu na Ukrajinu.
Ukrajinskí vojaci sa ukrývajú pred delostreleckou paľbou v meste Irpiň pri Kyjeve. Foto: TASR/AP
00:06 Zelenskyj znova vyzval na bezletovú zónu nad Ukrajinou
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v pondelok NATO, aby zaviedla nad jeho krajinou bezletovú zónu. V opačnom prípade podľa neho hrozí, že Rusko zatočí aj na členské štáty NATO.
"Ak neuzavriete našu oblohu, je len otázkou času, kým ruské rakety dopadnú na vaše územie, na územie NATO," vyhlásil Zelenskyj vo videu zverejnenom krátko po polnoci z nedele na pondelok.
Ukrajinský líder sa vyjadril po tom, ako ruské sily v nedeľu vykonali vzdušný útok na výcvikové stredisko Javoriv na západe Ukrajiny, neďaleko hraníc s Poľskom, ktoré je členom NATO. Pri útoku zahynulo 35 ľudí a viac ako 130 utrpelo zranenia.
Pandemické opatrenia sa od pondelka uvoľnili. Zrušili sa kapacitné obmedzenia na hromadných podujatiach i obmedzenia prevádzkových hodín. Nosenie respirátorov je naďalej povinné, výnimku majú napríklad televízni moderátori. Zároveň sa zrušilo povinné PCR testovanie po prílete na Slovensko z rizikových krajín.
Od pondelka sú zrušené vyhlášky, ktoré upravovali pravidlá pre činnosť prevádzok maloobchodu a služieb a organizáciu hromadných podujatí. Znamená to, že všetky prevádzky a hromadné podujatia okrem toho, že fungujú v režime základ, sú bez kapacitných obmedzení alebo obmedzení otváracích hodín. Povinnosť nosiť respirátor v prevádzkach a na hromadných podujatiach zostala naďalej zachovaná vo vyhláške k prekrytiu horných dýchacích ciest, pričom výnimkou nie sú ani hromadné podujatia v exteriéri.
Tento týždeň plánuje Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vydať namiesto zrušených vyhlášok usmernenie hlavného hygienika SR pre organizáciu hromadných podujatí a činnosť prevádzok počas pandémie ochorenia COVID-19 na Slovensku.
Povinnosť mať prekryté horné dýchacie cesty sa po novom nevzťahuje na osoby vystupujúce na tlačových konferenciách ani na účinkujúcich v spravodajských a publicistických programoch. "Netýka sa to novinárov, ktorí sa na týchto tlačových konferenciách pracovne zúčastňujú," spresnil úrad.
Zrušila sa tiež povinnosť preukazovať sa negatívnym výsledkom PCR testu pri prílete na Slovensko z rizikových krajín.
Vyhlášky vychádzajú z aktualizácie protipandemických opatrení, ktorú schválila minulý týždeň vláda. K uvoľneniu opatrení sa pristúpilo po zohľadnení aktuálnej epidemiologickej situácie.
Slovensko musí byť pripravené na všetko, v súčasnosti však nie je dôvod na paniku v súvislosti s pokračovaním vojnového konfliktu na Ukrajine a možným posunutím vojnovej línie k bezprostrednej blízkosti územia Slovenska. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol predseda vlády SR Eduard Heger (OĽ\NO).
Reagoval tak na nedeľňajšie správy o ruskom bombardovaní vojenskej základne v blízkosti poľských hraníc. V kontexte pretrvávajúceho konfliktu na Ukrajine zdôraznil význam kolektívnej ochrany, vyplývajúcej z členstva NATO. "Pohotovosť našich spojencov je veľmi vysoká, aj na stretnutí lídrov vo Versailles mi partneri deklarovali pripravenosť chrániť nás v prípade potreby," uviedol premiér.
Vyzdvihol zároveň jednotu európskeho spoločenstva pri odsudzovaní ruskej agresie, a taktiež solidarite i pomoci Ukrajincom. "Bojujú nielen za svoje životy, ale aj za nás. To si musíme uvedomiť rovnako ako to, že Putina je potrebné zastaviť už na Ukrajine, aby ani len nepomýšľal na ďalšie ciele," povedal.
Vyjadril sa aj k špekuláciám, ktoré zazneli v amerických médiách, že by sa pri budúcotýždňovej návšteve amerického ministra obrany na Slovensku Lloyda Austina mohlo hovoriť o dodávke protilietadlového systému S-300 pre Ukrajinu. "Bude sa, predpokladám, rokovať o veľa veciach, aj toto môže byť téma, no je dôležité povedať, že prvoradá je bezpečnosť vlastného územia. Nemôžete sa vzdávať techniky, ak nemáte zabezpečenú vlastnú ochranu, to si aj spojenci dobre uvedomujú," zdôraznil Heger.
Pomoc Ukrajine vidí nielen v humanitárnej a materiálnej pomoci, ale aj v morálnej podpore, ktorá súvisí s jej integračnými snahami. Podľa Hegera je dôležité vyslať silný politický signál voči Ukrajine. "To je aj to, po čom volá Volodymyr Zelenskyj, aby jeho krajina videla európsku perspektívu," pripomenul. Z dlhodobého hľadiska si myslí, že z rozšírenia EÚ o obnovenú Ukrajinu môže profitovať aj samotná Európa vrátane Slovenska. "V našom záujme je mať v susedstve stabilné a prosperujúce krajiny, vplýva to na prosperitu a rozvoj celého regiónu," upozornil.
Zopakoval, že v snahe zastaviť agresiu Kremľa je dôležité vytvárať tlak formou ekonomických sankcií, je preto za ďalšie efektívne nástroje. V prípade hrozby energetickej krízy, ktorá by mohla nastať stopnutím dodávok plynu a ropy z Ruskej federácie, zdôraznil dôležitosť európskej jednoty. "Európska komisia má predložiť na ďalší samit, ktorý sa má uskutočniť o dva týždne, návrhy riešení jednotného postupu, ak by prišlo k prerušeniu dodávok z Ruska," dodal. Zdôraznil, že aj keby sa táto hrozba nenaplnila, je potrebné sa intenzívne zaoberať alternatívnymi scenármi zabezpečenia plynu a ropy.
Premiér zareagoval aj na sobotňajšie (12. 3.) vyhlásenie koaličného poslanca Igora Kašpera (Sme rodina), ktorý v rozhlasovej diskusii RTVS Sobotné dialógy oznámil možnosť zníženia DPH na pohonné látky i potraviny. Kašperove slová, že už o tom rokuje koalícia, však Heger nepotvrdil. "Nemôžeme to potvrdiť, bolo to pre mňa, priznám sa, prekvapením," uviedol na margo Kašperových slov.
AKTUALIZOVANÉ Slovenský pracovný trh je schopný absorbovať takmer viac ako 58 000 vojnových utečencov z Ukrajiny bez toho, aby to Slováci pocítili. V súčasnosti je k dispozícii až 70 000 voľných pracovných miest, o ktoré z veľkej časti nie je záujem. V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike to povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).
"Nechal som si vypracovať analýzu, z ktorej vyplýva, že náš trh je schopný absorbovať počas mesiacov, to znamená nie zo dňa na deň, zhruba 58 615 pracovných miest, na ktorých môžu pracovať Ukrajinci, takých, kde nevezmú prácu občanom Slovenskej republiky," povedal Krajniak. Ide podľa ministra napríklad o upratovacie práce, miesta v cestovnom ruchu či gastrosektore.
O prácu na Slovensku sa môžu bez prekážok uchádzať Ukrajinci, ktorí požiadajú o dočasné útočisko. Krajniak spresnil, že aktuálne je takých ľudí 23 000, no v nasledujúcich týždňoch očakáva nárast až o ďalších 100 000 ľudí. Pri odhade, že by o dočasné útočisko požiadalo približne 120 000 – 150 000 ľudí z Ukrajiny, a z nich bude polovica detí a druhá polovica ekonomicky aktívnych, tak by to podľa ministra nemalo ohroziť slovenský pracovný trh. Podnikatelia majú navyše podľa Krajniaka s ukrajinskými zamestnancami dobré skúsenosti.
Pellegrini: Vláda zabúda na pomoc Slovákom
S tým súhlasil aj predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Ten však Krajniakovi vyčítal, že vláda zabúda na pomoc slovenským občanom zasiahnutým vlnou zdražovania, osobitne nízkopríjmovým rodinám a dôchodcom. Obaja politici sa nezhodli na spôsobe valorizácie rastúcich cien pre dôchodcov a podľa Pellegriniho vláda v tomto roku tejto skupine obyvateľstva nepridá navyše žiadne prostriedky.
Rezort práce totiž plánuje presunúť vyplatenie 13. dôchodku z decembra na máj alebo jún a v budúcom roku zvýšiť dôchodky o 8,3 %. To je však podľa Pellegriniho valorizácia, ktorá vyplýva z rastu cien a ktorú by vláda tak či tak musela uskutočniť. Krajniak pripomenul, že vláda ako pomoc pre dôchodcov priniesla v tomto roku očkovací bonus či doplatky na lieky. V budúcnosti by seniorom mal podľa ministra pomôcť aj rodičovský bonus. Na tom sa však ešte vládna koalícia nezhodla
Migračná kríza z východu
"K dnešnej polnoci prešlo naše hranice 196 000 ľudí, z toho 23 000 ľudí, čiže 11,7 % požiadalo na Slovensku o dočasné útočisko," povedal Krajniak. Krajina podľa neho zatiaľ migračnú krízu zvláda a k dispozícii sú ešte rádovo tisícky miest v štátnych ubytovacích zariadeniach. Problém by mohol nastať v nasledujúcich týždňoch. "Podľa môjho odhadu by v nasledujúcich týždňoch mohlo požiadať o dočasné útočisko do 100 000 ľudí," očakáva Krajniak.
Poslanec a predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini si nemyslí, že by vláda situáciu s utečencami mala pod kontrolou. "Vláda podcenila situáciu a dva a pol týždňa sa spolieha na aktivity dobrovoľníkov," upozornil Pellegrini.
Krajniak oponoval, že prichádzajúci utečenci dostávajú na hranici potrebné informácie, sú ihneď po príchode roztriedení na utečencov z Ukrajiny a z tretích krajín, ktorí sa vracajú domov. A štát v najbližšom čase poskytne najviac zasiahnutým obciam aj finančnú pomoc.
ČACHTICE – Kreatívny a vzdelaný čachtický farmár a včelár Svetozár Špalek postupne rozširuje na Čachtickom hrade svoj sen o mieste, ktoré nazval včelia cesta.
Návštevníkom hradu, ktorý preslávila krvavá grófka Alžbeta Bátoriová, so zaujatím ukazuje pomôcky, ktoré používali pred desaťročiami naši predkovia pri spravovaní medu a výrobe včelích produktov. Na jedinečnej včelej ceste tak turisti uvidia vzácne úle, z ktorých slamený má takmer sto rokov, ďalej medomety, medzistienky, včelie produkty a iné doplnky späté so svetom včiel a včelárov. „Včeliu cestu sme začali budovať vlani. Už počas sezóny 2021 bola možnosť vzhliadnuť tu pár exponátov. Pred začiatkom tohtoročnej sezóny sa nám podarilo exponáty ešte doplniť. Máme tu veľmi zaujímavé veci. Aj také, ktoré sa dlhšiu dobu opravovali, pripravovali sa. Je tu včelí úľ z roku 1929. Máme výbornú spoluprácu s mestom Lučenec, ktoré nám v tomto veľmi pomohlo a poskytlo rôzne pomôcky, ktoré tu vystavujeme,“ povedal zanietený včelár S. Špalek.
https://vimeo.com/687382474
Najstarším exponátom je práve úľ z roku 1929, ale nachádzajú sa tu aj novšie predmety, ktoré dlhšiu dobu slúžili včelárom. Nejde o žiadne repliky, všetky sú funkčné originály. Ľudia sa dozvedia, čo chcú o včelárstve vedieť, môžu si pozrieť ako sa vyrábajú sviečky zo včelieho vosku. „Pre tento rok pripravujeme ešte ďalšie zaujímavé veci, ktoré sa budú týkať včelárstva, aj iných remesiel. Chceme, aby ľudia pochopili, že med sa nekupuje v supermarkete, ale treba veľmi dlhú a hodnotnú prácu, aby sme na konci pohár toho medu mali,“ hovorí S. Špalek.
Včelia cesta sa nachádza priamo na Čachtickom hrade a jej realizáciu odobrili aj obecní poslanci. „Je to prospešné nielen pre nás, ale aj pre obec, pretože sa spoločne dopĺňame. Je to aj atrakcia pre návštevníkov hradu a prezentácia včelárstva v obci. Včelárstvo nás baví, tak prečo by sme to neukázali aj ľuďom,“ uzavrel S. Špalek.
KRAJNÉ – Sú miesta v kraji, kam sa určite oplatí ísť pozrieť, ale málokto o nich tuší. Jedným takým je aj pamätník leteckej katastrofy v Krajnom, kde sa pilot zrútil so stíhačkou na lúku nad obcou.
Letecká tragédia sa odohrala v krásnom kopaničiarskom kraji pred 32 rokmi. Podľa očitých svedkov mohlo všetko dopadnúť horšie, ale statočnosť pilota viedla k hrdinskému činu, keď manévroval so stíhačkou mimo obývanej zóny, čo je v kopaničiarskom kraji problém, keďže usadlosti sú tu rozsiate po krajine. Keď sa podarilo pilotovi Ondrejovi Lámerovi naviesť stroj nad lúku nad obcou, chcel sa katapultovať. Letel však nízko, navyše sa podľa svedkov katapultoval už v čase, kedy bol poškodený stroj pretočený podvozkom nahor. Statočný pilot neprežil. „Bolo to v roku 1990, ale je to udalosť, na ktorú sa nezabúda. V ten deň sme počuli aj s rodičmi prelet stíhačky a zrazu nastala rana, tak sme sa išli pozrieť smerom, odkiaľ sme počuli hluk. Lietadlo nebolo celé, nebol to veľmi pekný pohľad,“ povedal očitý svedok Marek z obce Krajné.
https://vimeo.com/687619816
Udalosť sa stala v katastri obce. „Tých miest na potulky je tu okrem pamätníka veľa. Sám sa tu rád túlam a objavujem rôzne zákutia,“ hovorí Marek. Žadovica, Luskovica, Drahuškovo. Aj takéto lokality sa dajú navštíviť potulkami v okolí strediskovej obce Krajné, ku ktorej patrí až 39 kopaníc. Roztrúsené samoty v kraji slivkových sadov, rozľahlých lúk a cestičiek spájajúcich obydlia tohto kraja lákajú k nenáročným vychádzkam prírodou. Miesto, ktoré sa spája s leteckou haváriou, sa nachádza v údolí potoka Korytárka na priestranných lúkach.
Volanie, aby Ukrajina nedostávala vojenský materiál, nevedie k mieru ani k pokoju zbraní. Na sociálnej sieti to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Ako doplnila, je to síce ľudsky pochopiteľné, vo výsledku by to však neviedlo k mieru, iba k posilneniu pozície Ruska a k faktickému ovládnutiu Ukrajiny.
"Ukrajina by zostala teritóriom na ďalšie presadzovanie Putinových mocenských záujmov. Takáto situácia nie je v záujme Slovenska - naším záujmom je nemať za suseda niekoho, kto nevie, kde končia jeho hranice, niekoho, kto je schopný zabíjať civilistov v susednej krajine," povedala prezidentka.
Dodala, že naším bytostným záujmom je mať na východnej hranici stabilného suseda, ktorý si ctí európske hodnoty a mierové spolužitie medzi národmi.
Kto si úprimne želá mier, volá podľa slov prezidentky po okamžitom odchode ruských vojsk z Ukrajiny. Pomoc Ukrajine je, ako tvrdí, pomocou nevinným trpiacim ľuďom a je našou ľudskou povinnosťou. Vladimir Putin podľa prezidentky vojnu vyvolal a on ju aj môže jedným rozhodnutím ukončiť.
"Kým sa tak stane a Ukrajinci mu vzdorujú, je naším životným záujmom pomáhať im všetkými prostriedkami, ktorými neohrozíme vlastnú bezpečnosť a nezapojíme sa do vojny," vyhlásila hlava republiky.
Podľa Čaputovej civilizovaný svet má jasno v tom, kto koho napadol, kto vedie vojnu, kto pácha vojnové zločiny a porušuje medzinárodné právo. Zároveň poukázala na to, že 141 krajín OSN odsúdilo ruskú agresiu voči Ukrajine a žiadajú Rusko o stiahnutie svojich vojsk.
"Pomoc Ukrajine, to je humanitárna pomoc, predovšetkým ženám a deťom utekajúcim pred vojnou. Ale pomoc Ukrajine je aj vojenský materiál pre tých, ktorí bránia svoje rodiny a svoju vlasť proti presile, niekoľkonásobne väčšej a všetkého schopnej armády Putinovho Ruska," priblížila Čaputová.
Ako dodala, technika a vojenský materiál, ktorý Ukrajina dostáva, nie je použitý na inom území a neslúži na napadnutie inej krajiny. "Zbraňami a muníciou chránia Ukrajinci životy svojich civilných obyvateľov pred ostreľovaním zo zeme aj bombardovaním zo vzduchu," poukázala.
Zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na pohonné látky "je na stole", rokuje o ňom koalícia. Uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy poslanec Národnej rady (NR) SR, člen predsedníctva hnutia Sme rodina Igor Kašper, v diskusii s opozičným poslancom NR SR, podpredsedom strany Smer-SD a exmistrom financií Ladislavom Kamenickým.
"Áno, je to na stole, aj v rámci balíka ‚Lex Ukrajina‘, či už znižovanie DPH-čky, alebo spotrebnej dane. To je v súvislosti s balíkom týkajúcim sa päťpercentnej DPH na potraviny. Musíme to urobiť teraz. Keď to neurobíme teraz, bude to mať pre slovenskú ekonomiku oveľa väčšie následky," priblížil Kašper.
O znižovaní daní podľa jeho slov "teraz prebieha diskusia". "Je to na stole, nechcem predbiehať, aby som niečo neprezradil, čo v tejto chvíli nemôžem a nemusím (povedať). Všetko, čo pomôže Slovákom, slovenským občanom, podporíme tak, ako sme podporili zastropovanie ceny energií, ako sme podporili ostatné opatrenia. Budeme o to bojovať, hnutie Sme rodina je zárukou toho, že opatrenia budú," podčiarkol Kašper.
"Akékoľvek opatrenia, ktoré pomôžu ľuďom, podporíme. Od začiatku roku čakáme, že nejaké prídu. Zatiaľ sme však žiadne nevideli," doplnil Kamenický na otázku, či strana Smer-SD v parlamente podporí zníženie DPH na pohonné látky.
Príspevok na ubytovanie utečencov je v procese
Príspevok na ubytovanie pre odídencov z Ukrajiny, ktorého zavedenie avizoval po vypuknutí rusko-ukrajinského konfliktu minister financií Igor Matovič (OĽaNO), je podľa Kašpera "na stole, či pre štátne organizácie, alebo pre súkromné osoby". "V tejto chvíli by som klamal, keby som povedal, že vieme presne, ako to bude, na koľko to bude týždňov alebo mesiacov. V tejto chvíli sa všetko pripravuje," spresnil Kašper.
Ľudia na príprave príspevku na ubytovanie podľa Kašpera "na ministerstvách robia po nociach". "Súhlasím, že príprava trvá trochu dlhšie. Ja nie som ten, ktorý to predkladá na rokovanie vlády. Podporím toto v každej forme, ako to bude, aby sme čo najviac pomohli či našim, či ukrajinským občanom," podčiarkol poslanec Sme rodina.
Kamenický pripomenul že rusko-ukrajinský konflikt vypukol 24. februára. "Odvtedy už však prešlo niekoľko týždňov. Koalícia, ktorá v uplynulých dvoch rokoch robila skrátené legislatívne konania v parlamente, v prípade Lex Ukrajina ho neurobila. Napríklad samosprávy sa pýtajú, koľko z nákladov, ktoré majú s utečencami, im štát preplatí. Dobrovoľníci taktiež nedostávajú ani euro," dodal Kamenický. Chaos v riadení štátu, ktorý podľa jeho slov bol na Slovensku počas pandémie, ten "tu teraz vidíme takisto".
V otázke zbraní pre Ukrajinu sa nezhodnú
Prebiehajúce udalosti na Ukrajine čoraz viac potvrdzujú to, že agresorom v konflikte je Ruská federácia vedená Vladimirom Putinom, zdôraznil Kašper. Na rozdiel od spoludiskutujúceho v relácii Kamenického je presvedčený, že je v poriadku, ak Ukrajine pomáha Slovensko aj dodávkou vojenského materiálu.
Obranu Ukrajiny vníma ako logickú a opodstatnenú, kroky Kremľa, naopak, považuje za odsúdeniahodné. "Neviem, či Putin je schopný ešte dodržať svoje slovo, keď doterajším konaním porušil všetky svoje predchádzajúce prísľuby a negoval vyhlásenia o tom, že si Rusko neželá vojnový konflikt," skonštatoval. Otázka ďalšieho kontingentu materiálnej pomoci pre Ukrajinu je podľa neho témou pre vládu i parlament, zdôraznil však, že účinnou pomocou je poskytnúť Ukrajine to, čo najviac potrebuje.
Kamenický odsudzuje vojenskú agresiu a porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie, súhlasí tiež s poskytnutím humanitárnej pomoci, namieta však proti tomu, aby sa Slovensko zapájalo do diania dodávkou vojenského materiálu pre Ukrajinu.
"Týmto spôsobom sa stávame súčasťou tohto vojenského konfliktu," zdôraznil a zopakoval obavy z ďalšej eskalácie, ktorá môže prerásť do vojny globálnych rozmerov. "Jediným riešením, ako ukončiť to, čo sa deje na Ukrajine, vedie cez diplomatické rokovania," zdôraznil.
Kamenický takisto upozornil, že efekt vojny v podobe utečencov prichádzajúcich na Slovensko odhalil nepripravenosť, ale aj zlý manažment štátu. Poukázal pritom na na kritické vyhlásenia samospráv a neziskových organizácií, ktoré pomáhajú na východnej hranici.
Kašper si myslí, že štát zatiaľ utečeneckú krízu zvláda a vytvára nástroje, aby efektívne pomohol ľuďom, ktorí sa snažia nájsť na Slovensku útočisko. Vyzdvihol v tejto súvislosti solidaritu a empatiu pomáhajúcich Slovákov.