Preskočiť na obsah
  |  

Heger: Nemôžeme sa vzdávať techniky, ak nemáme zabezpečenú vlastnú ochranu

Slovensko musí byť pripravené na všetko, v súčasnosti však nie je dôvod na paniku v súvislosti s pokračovaním vojnového konfliktu na Ukrajine a možným posunutím vojnovej línie k bezprostrednej blízkosti územia Slovenska. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol predseda vlády SR Eduard Heger (OĽ\NO).

Reagoval tak na nedeľňajšie správy o ruskom bombardovaní vojenskej základne v blízkosti poľských hraníc. V kontexte pretrvávajúceho konfliktu na Ukrajine zdôraznil význam kolektívnej ochrany, vyplývajúcej z členstva NATO. "Pohotovosť našich spojencov je veľmi vysoká, aj na stretnutí lídrov vo Versailles mi partneri deklarovali pripravenosť chrániť nás v prípade potreby," uviedol premiér.

Vyzdvihol zároveň jednotu európskeho spoločenstva pri odsudzovaní ruskej agresie, a taktiež solidarite i pomoci Ukrajincom. "Bojujú nielen za svoje životy, ale aj za nás. To si musíme uvedomiť rovnako ako to, že Putina je potrebné zastaviť už na Ukrajine, aby ani len nepomýšľal na ďalšie ciele," povedal.

Vyjadril sa aj k špekuláciám, ktoré zazneli v amerických médiách, že by sa pri budúcotýždňovej návšteve amerického ministra obrany na Slovensku Lloyda Austina mohlo hovoriť o dodávke protilietadlového systému S-300 pre Ukrajinu. "Bude sa, predpokladám, rokovať o veľa veciach, aj toto môže byť téma, no je dôležité povedať, že prvoradá je bezpečnosť vlastného územia. Nemôžete sa vzdávať techniky, ak nemáte zabezpečenú vlastnú ochranu, to si aj spojenci dobre uvedomujú," zdôraznil Heger.

Pomoc Ukrajine vidí nielen v humanitárnej a materiálnej pomoci, ale aj v morálnej podpore, ktorá súvisí s jej integračnými snahami. Podľa Hegera je dôležité vyslať silný politický signál voči Ukrajine. "To je aj to, po čom volá Volodymyr Zelenskyj, aby jeho krajina videla európsku perspektívu," pripomenul. Z dlhodobého hľadiska si myslí, že z rozšírenia EÚ o obnovenú Ukrajinu môže profitovať aj samotná Európa vrátane Slovenska. "V našom záujme je mať v susedstve stabilné a prosperujúce krajiny, vplýva to na prosperitu a rozvoj celého regiónu," upozornil.

Zopakoval, že v snahe zastaviť agresiu Kremľa je dôležité vytvárať tlak formou ekonomických sankcií, je preto za ďalšie efektívne nástroje. V prípade hrozby energetickej krízy, ktorá by mohla nastať stopnutím dodávok plynu a ropy z Ruskej federácie, zdôraznil dôležitosť európskej jednoty. "Európska komisia má predložiť na ďalší samit, ktorý sa má uskutočniť o dva týždne, návrhy riešení jednotného postupu, ak by prišlo k prerušeniu dodávok z Ruska," dodal. Zdôraznil, že aj keby sa táto hrozba nenaplnila, je potrebné sa intenzívne zaoberať alternatívnymi scenármi zabezpečenia plynu a ropy.

Premiér zareagoval aj na sobotňajšie (12. 3.) vyhlásenie koaličného poslanca Igora Kašpera (Sme rodina), ktorý v rozhlasovej diskusii RTVS Sobotné dialógy oznámil možnosť zníženia DPH na pohonné látky i potraviny. Kašperove slová, že už o tom rokuje koalícia, však Heger nepotvrdil. "Nemôžeme to potvrdiť, bolo to pre mňa, priznám sa, prekvapením," uviedol na margo Kašperových slov.

(tasr)

  |  

Krajniak: Môžeme obsadiť 58-tisíc pracovných miest Ukrajincami

AKTUALIZOVANÉ Slovenský pracovný trh je schopný absorbovať takmer viac ako 58 000 vojnových utečencov z Ukrajiny bez toho, aby to Slováci pocítili. V súčasnosti je k dispozícii až 70 000 voľných pracovných miest, o ktoré z veľkej časti nie je záujem. V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike to povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).

"Nechal som si vypracovať analýzu, z ktorej vyplýva, že náš trh je schopný absorbovať počas mesiacov, to znamená nie zo dňa na deň, zhruba 58 615 pracovných miest, na ktorých môžu pracovať Ukrajinci, takých, kde nevezmú prácu občanom Slovenskej republiky," povedal Krajniak. Ide podľa ministra napríklad o upratovacie práce, miesta v cestovnom ruchu či gastrosektore.

O prácu na Slovensku sa môžu bez prekážok uchádzať Ukrajinci, ktorí požiadajú o dočasné útočisko. Krajniak spresnil, že aktuálne je takých ľudí 23 000, no v nasledujúcich týždňoch očakáva nárast až o ďalších 100 000 ľudí. Pri odhade, že by o dočasné útočisko požiadalo približne 120 000 – 150 000 ľudí z Ukrajiny, a z nich bude polovica detí a druhá polovica ekonomicky aktívnych, tak by to podľa ministra nemalo ohroziť slovenský pracovný trh. Podnikatelia majú navyše podľa Krajniaka s ukrajinskými zamestnancami dobré skúsenosti.

Pellegrini: Vláda zabúda na pomoc Slovákom

S tým súhlasil aj predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini. Ten však Krajniakovi vyčítal, že vláda zabúda na pomoc slovenským občanom zasiahnutým vlnou zdražovania, osobitne nízkopríjmovým rodinám a dôchodcom. Obaja politici sa nezhodli na spôsobe valorizácie rastúcich cien pre dôchodcov a podľa Pellegriniho vláda v tomto roku tejto skupine obyvateľstva nepridá navyše žiadne prostriedky.  

Rezort práce totiž plánuje presunúť vyplatenie 13. dôchodku z decembra na máj alebo jún a v budúcom roku zvýšiť dôchodky o 8,3 %. To je však podľa Pellegriniho valorizácia, ktorá vyplýva z rastu cien a ktorú by vláda tak či tak musela uskutočniť. Krajniak pripomenul, že vláda ako pomoc pre dôchodcov priniesla v tomto roku očkovací bonus či doplatky na lieky. V budúcnosti by seniorom mal podľa ministra pomôcť aj rodičovský bonus. Na tom sa však ešte vládna koalícia nezhodla

Migračná kríza z východu

"K dnešnej polnoci prešlo naše hranice 196 000 ľudí, z toho 23 000 ľudí, čiže 11,7 % požiadalo na Slovensku o dočasné útočisko," povedal Krajniak. Krajina podľa neho zatiaľ migračnú krízu zvláda a k dispozícii sú ešte rádovo tisícky miest v štátnych ubytovacích zariadeniach. Problém by mohol nastať v nasledujúcich týždňoch. "Podľa môjho odhadu by v nasledujúcich týždňoch mohlo požiadať o dočasné útočisko do 100 000 ľudí," očakáva Krajniak.

Poslanec a predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini si nemyslí, že by vláda situáciu s utečencami mala pod kontrolou. "Vláda podcenila situáciu a dva a pol týždňa sa spolieha na aktivity dobrovoľníkov," upozornil Pellegrini.

Krajniak oponoval, že prichádzajúci utečenci dostávajú na hranici potrebné informácie, sú ihneď po príchode roztriedení na utečencov z Ukrajiny a z tretích krajín, ktorí sa vracajú domov. A štát v najbližšom čase poskytne najviac zasiahnutým obciam aj finančnú pomoc.  

(tasr)

  |  

Včelia cesta v Čachticiach

ČACHTICE – Kreatívny a vzdelaný čachtický farmár a včelár Svetozár Špalek postupne rozširuje na Čachtickom hrade svoj sen o mieste, ktoré nazval včelia cesta.

Návštevníkom hradu, ktorý preslávila krvavá grófka Alžbeta Bátoriová, so zaujatím ukazuje pomôcky, ktoré používali pred desaťročiami naši predkovia pri spravovaní medu a výrobe včelích produktov. Na jedinečnej včelej ceste tak turisti uvidia vzácne úle, z ktorých slamený má takmer sto rokov, ďalej medomety, medzistienky, včelie produkty a iné doplnky späté so svetom včiel a včelárov. „Včeliu cestu sme začali budovať vlani. Už počas sezóny 2021 bola možnosť vzhliadnuť tu pár exponátov. Pred začiatkom tohtoročnej sezóny sa nám podarilo exponáty ešte doplniť. Máme tu veľmi zaujímavé veci. Aj také, ktoré sa dlhšiu dobu opravovali, pripravovali sa. Je tu včelí úľ z roku 1929. Máme výbornú spoluprácu s mestom Lučenec, ktoré nám v tomto veľmi pomohlo a poskytlo rôzne pomôcky, ktoré tu vystavujeme,“ povedal zanietený včelár S. Špalek. 

https://vimeo.com/687382474

Najstarším exponátom je práve úľ z roku 1929, ale nachádzajú sa tu aj novšie predmety, ktoré dlhšiu dobu slúžili včelárom. Nejde o žiadne repliky, všetky sú funkčné originály. Ľudia sa dozvedia, čo chcú o včelárstve vedieť, môžu si pozrieť ako sa vyrábajú sviečky zo včelieho vosku. „Pre tento rok pripravujeme ešte ďalšie zaujímavé veci, ktoré sa budú týkať včelárstva, aj iných remesiel. Chceme, aby ľudia pochopili, že med sa nekupuje v supermarkete, ale treba veľmi dlhú a hodnotnú prácu, aby sme na konci pohár toho medu mali,“ hovorí S. Špalek.

Včelia cesta sa nachádza priamo na Čachtickom hrade a jej realizáciu odobrili aj obecní poslanci. „Je to prospešné nielen pre nás, ale aj pre obec, pretože sa spoločne dopĺňame. Je to aj atrakcia pre návštevníkov hradu a prezentácia včelárstva v obci. Včelárstvo nás baví, tak prečo by sme to neukázali aj ľuďom,“ uzavrel S. Špalek. 

  |  

Pamätník pre statočného pilota

KRAJNÉ – Sú miesta v kraji, kam sa určite oplatí ísť pozrieť, ale málokto o nich tuší. Jedným takým je aj pamätník leteckej katastrofy v Krajnom, kde sa pilot zrútil so stíhačkou na lúku nad obcou.

Letecká tragédia sa odohrala v krásnom kopaničiarskom kraji pred 32 rokmi. Podľa očitých svedkov mohlo všetko dopadnúť horšie, ale statočnosť pilota viedla k hrdinskému činu, keď manévroval so stíhačkou mimo obývanej zóny, čo je v kopaničiarskom kraji problém, keďže usadlosti sú tu rozsiate po krajine. Keď sa podarilo pilotovi Ondrejovi Lámerovi naviesť stroj nad lúku nad obcou, chcel sa katapultovať. Letel však nízko, navyše sa podľa svedkov katapultoval už v čase, kedy bol poškodený stroj pretočený podvozkom nahor. Statočný pilot neprežil. „Bolo to v roku 1990, ale je to udalosť, na ktorú sa nezabúda. V ten deň sme počuli aj s rodičmi prelet stíhačky a zrazu nastala rana, tak sme sa išli pozrieť smerom, odkiaľ sme počuli hluk. Lietadlo nebolo celé, nebol to veľmi pekný pohľad,“ povedal očitý svedok Marek z obce Krajné.

https://vimeo.com/687619816

Udalosť sa stala v katastri obce. „Tých miest na potulky je tu okrem pamätníka veľa. Sám sa tu rád túlam a objavujem rôzne zákutia,“ hovorí Marek. Žadovica, Luskovica, Drahuškovo. Aj takéto lokality sa dajú navštíviť potulkami v okolí strediskovej obce Krajné, ku ktorej patrí až 39 kopaníc. Roztrúsené samoty v kraji slivkových sadov, rozľahlých lúk a cestičiek spájajúcich obydlia tohto kraja lákajú k nenáročným vychádzkam prírodou. Miesto, ktoré sa spája s leteckou haváriou, sa nachádza v údolí potoka Korytárka na priestranných lúkach. 

  |  

Čaputová: Volanie, aby Ukrajina nedostávala vojenský materiál, nevedie k mieru

Volanie, aby Ukrajina nedostávala vojenský materiál, nevedie k mieru ani k pokoju zbraní. Na sociálnej sieti to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Ako doplnila, je to síce ľudsky pochopiteľné, vo výsledku by to však neviedlo k mieru, iba k posilneniu pozície Ruska a k faktickému ovládnutiu Ukrajiny.

"Ukrajina by zostala teritóriom na ďalšie presadzovanie Putinových mocenských záujmov. Takáto situácia nie je v záujme Slovenska - naším záujmom je nemať za suseda niekoho, kto nevie, kde končia jeho hranice, niekoho, kto je schopný zabíjať civilistov v susednej krajine," povedala prezidentka.

Dodala, že naším bytostným záujmom je mať na východnej hranici stabilného suseda, ktorý si ctí európske hodnoty a mierové spolužitie medzi národmi.

Kto si úprimne želá mier, volá podľa slov prezidentky po okamžitom odchode ruských vojsk z Ukrajiny. Pomoc Ukrajine je, ako tvrdí, pomocou nevinným trpiacim ľuďom a je našou ľudskou povinnosťou. Vladimir Putin podľa prezidentky vojnu vyvolal a on ju aj môže jedným rozhodnutím ukončiť.

"Kým sa tak stane a Ukrajinci mu vzdorujú, je naším životným záujmom pomáhať im všetkými prostriedkami, ktorými neohrozíme vlastnú bezpečnosť a nezapojíme sa do vojny," vyhlásila hlava republiky.

Podľa Čaputovej civilizovaný svet má jasno v tom, kto koho napadol, kto vedie vojnu, kto pácha vojnové zločiny a porušuje medzinárodné právo. Zároveň poukázala na to, že 141 krajín OSN odsúdilo ruskú agresiu voči Ukrajine a žiadajú Rusko o stiahnutie svojich vojsk.

"Pomoc Ukrajine, to je humanitárna pomoc, predovšetkým ženám a deťom utekajúcim pred vojnou. Ale pomoc Ukrajine je aj vojenský materiál pre tých, ktorí bránia svoje rodiny a svoju vlasť proti presile, niekoľkonásobne väčšej a všetkého schopnej armády Putinovho Ruska," priblížila Čaputová.

Ako dodala, technika a vojenský materiál, ktorý Ukrajina dostáva, nie je použitý na inom území a neslúži na napadnutie inej krajiny. "Zbraňami a muníciou chránia Ukrajinci životy svojich civilných obyvateľov pred ostreľovaním zo zeme aj bombardovaním zo vzduchu," poukázala.

(tasr)

  |  

Zníženie DPH na pohonné hmoty je už na stole, sľubuje koaličný poslanec Kašper

Zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na pohonné látky "je na stole", rokuje o ňom koalícia. Uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy poslanec Národnej rady (NR) SR, člen predsedníctva hnutia Sme rodina Igor Kašper, v diskusii s opozičným poslancom NR SR, podpredsedom strany Smer-SD a exmistrom financií Ladislavom Kamenickým.

"Áno, je to na stole, aj v rámci balíka ‚Lex Ukrajina‘, či už znižovanie DPH-čky, alebo spotrebnej dane. To je v súvislosti s balíkom týkajúcim sa päťpercentnej DPH na potraviny. Musíme to urobiť teraz. Keď to neurobíme teraz, bude to mať pre slovenskú ekonomiku oveľa väčšie následky," priblížil Kašper.

O znižovaní daní podľa jeho slov "teraz prebieha diskusia". "Je to na stole, nechcem predbiehať, aby som niečo neprezradil, čo v tejto chvíli nemôžem a nemusím (povedať). Všetko, čo pomôže Slovákom, slovenským občanom, podporíme tak, ako sme podporili zastropovanie ceny energií, ako sme podporili ostatné opatrenia. Budeme o to bojovať, hnutie Sme rodina je zárukou toho, že opatrenia budú," podčiarkol Kašper.

"Akékoľvek opatrenia, ktoré pomôžu ľuďom, podporíme. Od začiatku roku čakáme, že nejaké prídu. Zatiaľ sme však žiadne nevideli," doplnil Kamenický na otázku, či strana Smer-SD v parlamente podporí zníženie DPH na pohonné látky.

Príspevok na ubytovanie utečencov je v procese  

Príspevok na ubytovanie pre odídencov z Ukrajiny, ktorého zavedenie avizoval po vypuknutí rusko-ukrajinského konfliktu minister financií Igor Matovič (OĽaNO), je podľa Kašpera "na stole, či pre štátne organizácie, alebo pre súkromné osoby". "V tejto chvíli by som klamal, keby som povedal, že vieme presne, ako to bude, na koľko to bude týždňov alebo mesiacov. V tejto chvíli sa všetko pripravuje," spresnil Kašper.      

Ľudia na príprave príspevku na ubytovanie podľa Kašpera "na ministerstvách robia po nociach". "Súhlasím, že príprava trvá trochu dlhšie. Ja nie som ten, ktorý to predkladá na rokovanie vlády. Podporím toto v každej forme, ako to bude, aby sme čo najviac pomohli či našim, či ukrajinským občanom," podčiarkol poslanec Sme rodina.

Kamenický pripomenul že rusko-ukrajinský konflikt vypukol 24. februára. "Odvtedy už však prešlo niekoľko týždňov. Koalícia, ktorá v uplynulých dvoch rokoch robila skrátené legislatívne konania v parlamente, v prípade Lex Ukrajina ho neurobila. Napríklad samosprávy sa pýtajú, koľko z nákladov, ktoré majú s utečencami, im štát preplatí. Dobrovoľníci taktiež nedostávajú ani euro," dodal Kamenický. Chaos v riadení štátu, ktorý podľa jeho slov bol na Slovensku počas pandémie, ten "tu teraz vidíme takisto".

V otázke zbraní pre Ukrajinu sa nezhodnú

Prebiehajúce udalosti na Ukrajine čoraz viac potvrdzujú to, že agresorom v konflikte je Ruská federácia vedená Vladimirom Putinom, zdôraznil Kašper. Na rozdiel od spoludiskutujúceho v relácii Kamenického je presvedčený, že je v poriadku, ak Ukrajine pomáha Slovensko aj dodávkou vojenského materiálu.

Obranu Ukrajiny vníma ako logickú a opodstatnenú, kroky Kremľa, naopak, považuje za odsúdeniahodné. "Neviem, či Putin je schopný ešte dodržať svoje slovo, keď doterajším konaním porušil všetky svoje predchádzajúce prísľuby a negoval vyhlásenia o tom, že si Rusko neželá vojnový konflikt," skonštatoval. Otázka ďalšieho kontingentu materiálnej pomoci pre Ukrajinu je podľa neho témou pre vládu i parlament, zdôraznil však, že účinnou pomocou je poskytnúť Ukrajine to, čo najviac potrebuje.

Kamenický odsudzuje vojenskú agresiu a porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie, súhlasí tiež s poskytnutím humanitárnej pomoci, namieta však proti tomu, aby sa Slovensko zapájalo do diania dodávkou vojenského materiálu pre Ukrajinu.

"Týmto spôsobom sa stávame súčasťou tohto vojenského konfliktu," zdôraznil a zopakoval obavy z ďalšej eskalácie, ktorá môže prerásť do vojny globálnych rozmerov. "Jediným riešením, ako ukončiť to, čo sa deje na Ukrajine, vedie cez diplomatické rokovania," zdôraznil.

Kamenický takisto upozornil, že efekt vojny v podobe utečencov prichádzajúcich na Slovensko odhalil nepripravenosť, ale aj zlý manažment štátu. Poukázal pritom na na kritické vyhlásenia samospráv a neziskových organizácií, ktoré pomáhajú na východnej hranici.

Kašper si myslí, že štát zatiaľ utečeneckú krízu zvláda a vytvára nástroje, aby efektívne pomohol ľuďom, ktorí sa snažia nájsť na Slovensku útočisko. Vyzdvihol v tejto súvislosti solidaritu a empatiu pomáhajúcich Slovákov.

(tasr)