Putin chce podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského po Ukrajine zaútočiť aj na Pobaltie, povedal to v exkluzívnom rozhovore pre Českú televíziu.
Prezident Volodymyr Zelenskyj poskytol takmer hodinové televízne interview, v ktorom sa ho traja novinári pýtali na viaceré okolnosti vývoja vojny či možností mierovej dohody z pohľadu Ukrajiny.
Hovorilo sa o odlišnostiach medzi situáciou v Kyjeve, Ľvove a dobýjanom Mariupole, Zelenskyj pôsobil unavene. Dve najdôležitejšie časti rozhovoru sa týkali ruských požiadaviek smerom k zmene hraníc Ukrajiny a neutralite štátu.
Rusi podmieňujú ukončenie bojov na Ukrajine uznaním Krymu ako súčasti Ruska, priznaním nezávislosti dvoch entít na východe Ukrajiny ovládaných separatistami a vzdaním sa snáh o vstup Ukrajiny do NATO. Mariupoľ, ktorého dobytie je v čase ťažkej humanitárnej krízy otázkou času, je poslednou prekážkou, aby vzniklo súvislé územie, ktoré spojí Rusko a anektovaným Krymom.
Zelenskyj na to reagoval: "Nemôžeme sa vzdať ani kúsku nášho územia a musíme urobiť všetko pre to, aby sa Donbas a Krym vrátili (Ukrajine). To vie každý náš občan." Prezident preto na ruské požiadavky, ktoré nazval ultimátom, zareagoval: "Nebudeme schopní tomu vyhovieť. Nemôžeme to v prípade ultimáta urobiť. Ukrajina ho nesplní. Nie je to fyzicky možné. Prišli sme o ľudí. Ako by sme to (vôbec) mohli urobiť? Všetci musíme byť zničení, až potom bude ich ultimátum automaticky splnené," uviedol Zelenskyj s tým, že vojnu na Ukrajine nemôžu ukončiť žiadne ultimáta, len dialóg.
Na inom mieste situáciu opísal takto: "Keď do Melitopolu alebo Berďansku vstúpili ruské vojská, vyvesili tam ruské vlajky. Ale ľudia v noci prišli, vlajky dali dole a vyvesili vlajky ukrajinské. Preto môže byť ultimátum splnené, len keď my už nebudeme. Mesto môžete okupovať, ale bývať a žiť tam budete môcť len vo chvíli, keď tam nebudú Ukrajinci. Ultimátum je zlá vec, vedie ku genocíde a k zničeniu ukrajinského ľudu. Taká je naša nálada. Ale sme za mier. Nech je akokoľvek zložitý, predsa je lepší ako vojna."
Prezident Zelenskyj dodal aj ďalšiu potenciálnu prekážku pre prípadné územné ústupky voči Rusom: akýkoľvek kompromis dosiahnutý na rokovaniach s Ruskom budú musieť schváliť v referende ukrajinskí občania. Povedal: "Všetkým rokovacím skupinám som vysvetlil, že keď budete hovoriť o všetkých týchto zmenách, a môžu byť historické, ... vrátime sa k referendu," povedal Zelenskyj v televíznom rozhovore.
Zelenskyj v rozhovore hovoril aj o členstve Ukrajiny v NATO, jeho odpoveď bola nejednoznačná. Otázka znela: "Pripúšťate, že by sa Ukrajina vzdala členstva v NATO a euroatlantickej integrácie?"
Zelenskyj odpovedal: "Pristúpil by som k tomu tak, ako to robia v ťažkej atletike. Majú niekoľko možností a nikto ťažkú váhu nezdvíha iba raz. Pokusov má niekoľko. Naša situácia je ťažká, pretože Rusko je náš sused a vedie proti nám vojnu. Existuje NATO, v ústave máme zakotvené smerovanie do aliancie. Spoločnosť to tak vidí, ale niektoré štáty nás vidia inak a v iných súvislostiach. V rámci Aliancie je asi tretina štátov, ktoré nás tam nevidia, dokonca to povedali verejne. Ďalšie sa o tom boja verejne hovoriť. (Ukrajinská) spoločnosť na mňa bude pravdepodobne tlačiť. Myslím si, že túto oceľovú skúšku, túto váhu, ktorú musíme zdvihnúť, budeme zdvíhať po častiach."
Foto: ČT24/screenshot
Ďalej v odpovedi na otázku pokračoval načrtnutím toho, čo nazval možným kompromisom v otázke NATO.
"Všetci sme to už pochopili," povedal Zelenskyj, pričom vysvetlil, že Ukrajina nebude prijatá do aliancie NATO, pretože jej členské štáty sa "boja" Ruska. "Musíme sa upokojiť a povedať: 'Dobre (potrebujeme) iné bezpečnostné záruky'," povedal. Podľa jeho slov sú krajiny NATO, ktoré chcú (Ukrajine) poskytnúť bezpečnostné záruky a urobiť to, čo by urobila Severoatlantická aliancia, keby do nej Ukrajina patrila.
Citát: "Sú členské štáty NATO, ktoré by nám radi [takéto záruky, pozn. red.] poskytli, urobili by pre nás všetko, čo by pre nás urobili, keby sme boli členmi Aliancie. A bol by to kompromis pre všetkých – pre Západ, ktorý si s nami nevie rady, pre Ukrajinu aj pre Rusko. To si neželá, aby sa NATO rozširovalo, a hovorí, že tak bolo dohodnuté s členskými štátmi NATO. To by bola tá naozajstná bodka na konci vojny – ale Rusko to tak ešte nevidí," povedal Zelenskyj.
V ďalšej časti rozhovoru ukrajinský prezident povedal, že si myslí, že Rusko sa nezastaví a bude chcieť získať aj ďalšie územia a dobyť pobaltské republiky. Zelenskyj tiež poďakoval za pomoc utečencom z Ukrajiny, požiadal ľudí v Európe, aby sa vcítili do ich pozície, nemusia s nimi trpieť, ale ich len pochopiť.
Zelenskyj je každý deň v kontakte so svetovými politikmi a žiada ich o pomoc, ocenil i nedávnu návštevu premiérov Poľska, Česka a Slovinska v Kyjeve, označil ju za statočnú. Dodal, že po nej sa títo politici "stali pre nás v oveľa väčšej miere lídrami svojich štátov".
Rozhovor s ukrajinským prezidentom viedol Michal Kubal z Českej televízie, Angelina Kariakinová z ukrajinskej televízie NSTU a Agnès Vahramianová Jeruová z France Télévisions.
23:09 Moldavsko monitoruje Podnestersko, obáva sa eskalácie pre Ukrajinu
Moldavsko monitoruje svoj odštiepenecký proruský región Podnestersko, či tam nebadať znaky eskalácie napätia po ruskej invázii na susednú Ukrajinu, uviedol v utorok moldavský minister zahraničných vecí Nicu Popescu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Reuters vo svojej správe pripomenula, že Podnestersko je úzky pás územia v držbe proruských separatistov, ktorý sa tiahne pozdĺž východu Moldavska a od ukrajinského prístavu Odesa je vzdialený približne 40 kilometrov.
V Podnestersku sú rozmiestnení ruskí vojaci, aj keď moldavská prezidentka Maia Sanduová opakovane vyzýva na ich stiahnutie.
Táto výzva je o to naliehavejšia, že Ukrajina sa obáva, že Podnestersko by mohlo byť použité ako nový front v konflikte s Rusom, čím by sa vytvoril ďalší tlak na Odesu.
Popescu však na pôde Európskeho parlamente ubezpečil, že "zatiaľ je situácia pokojná". "Nezaznamenali sme žiadny pohyb smerom k eskalácii," oznámil. Dodal však, že vzhľadom na doterajšie dianie v regióne, nemôže vláda vylúčiť žiadne možnosti a musí zvážiť "celú škálu scenárov vývoja udalostí vrátane negatívnych".
Ruské mierové jednotky vstúpili do Podnesterska po tom, čo v roku 1992 viedlo krátku vojnu s Moldavskom a vyhlásilo sa za nezávislý štát, ktorý okrem Ruska neuznáva žiadna krajina na svete.
21:35 Západ vo štvrtok zverejní nové sankcie voči Rusku a posilní už existujúce
Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v utorok oznámil, že Západ vo štvrtok zverejní "nové sankcie proti Rusku", ktoré a posilnia tie doterajšie. Informovala o tom agentúra AFP. Podľa Sullivana budú nové sankcie oznámené vo štvrtok, keď sa prezident USA Joe Biden stretne v Bruseli s európskymi spojencami.
Za dôležitú súčasť tohto balíka Sullivan označil aj dosiahnutie zhody v tom, že je potrebné predísť a zabrániť akémukoľvek pokusu ktorejkoľvek krajiny pomôcť Rusku v podstate podkopať, oslabiť alebo obísť sankcie. Podľa Sullivana je to dôležitou časťou ďalšej fázy režimu sankcií voči Rusku.
Biden v stredu odcestuje do Európy, aby sa potom vo štvrtok Bruseli zúčastnil na mimoriadnom summite NATO, kde sa stretne s lídrami ostatných 29 členských štátov NATO, následne vystúpi na zasadnutí Európskej rady s prejavom k 27 lídrom Európskej únie, informovala americká spravodajská televízia CNN.
Podľa CNN sa očakáva, že Biden bude vo vyhláseniach v Európe vyzývať na spoločné kroky na zvýšenie európskej energetickej bezpečnosti a zníženie závislosti Európy od ruského plynu, a bude sa venovať silám NATO na východnom krídle aliancie.
Z Bruselu sa Biden v piatok presunie do Poľska, kde ho čaká aj bilaterálne stretnutie s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Sullivan podľa CNN neuviedol, či sa Biden počas návštevy Poľska osobne stretne aj s utečencami z Ukrajiny.
21:30 Peskov: Rusko by pri existenčnej hrozbe zvažovalo použitie jadrových zbraní
Rusko by pri existenčnej hrozbe zvážilo použitie jadrových zbraní. V rozhovore pre americkú televíziu CNN to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR.
Peskov v rozhovore opakovane odmietol vylúčiť, že Moskva použije jadrové zbrane. Na otázku, za akých podmienok by k tomu prišlo, odpovedal, že "pri existenčnej hrozbe pre našu krajinu".
Hovorca ďalej priznal, že Rusko na Ukrajine zatiaľ nedosiahlo žiaden z cieľov stanovených ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Uviedol však, že "špeciálna vojenská operácia" prebieha striktne v súlade s pôvodnými plánmi.
Peskov ďalej tvrdil, že Rusko útočilo na Ukrajine len na vojenské ciele, a to napriek početným správam o ruských náletoch proti civilným objektom.
Putin už vo februári varoval, že všetky krajiny, ktoré sa budú snažiť stáť v ceste ruským cieľom a ohrozovať jeho obyvateľov, musia vedieť, že Moskva okamžite zareaguje a dôsledky budú také, "aké ešte nikdy vo svojej histórii nevideli."
Dmitrij Peskov. Foto: TASR/AP
21:14 Ruský nezávislý denník dostal varovanie za neoznačenie "zahraničného agenta"
Ruský nezávislý denník Novaja Gazeta dostal od cenzorského úradu varovanie za to, že v jednom z publikovaných textov neoznačil mimovládnu organizáciu ako "zahraničného agenta", čo vyžaduje príslušná legislatíva. V utorok o tom informovala tlačová agentúra AFP.
Ruský regulačný úrad - Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) - neuviedol, ktorá mimovládna organizácia nebola v texte riadne označená. Roskomnadzor dosiaľ na žiadosť AFP o komentár celej situácie nereagoval.
AFP pripomenula, že ak niektoré z médií dostane od Roskomnadzoru dve takéto upozornenia v priebehu jedného roka, súd môže vydať príkaz na zablokovanie jeho webu alebo zákaz činnosti.
Nadežda Prusenková, hovorkyňa Novej Gazety, pre AFP uviedla, že redakcia ešte stále nemá varovanie Roskomnadzoru v písomnej forme a nevie ani, o ktorý článok denníka ide. Pripustila, že zo strany Roskomnadzoru ide s najväčšou pravdepodobnosťou o psychický nátlak na redakciu. Avizovala, že denník sa proti krokom úradu odvolá.
Novaja gazeta, ktorú v roku 1993 spoluzaložil bývalý sovietsky vodca Michail Gorbačov, je prakticky jediným zostávajúcim celoštátnym denníkom v Rusku kritizujúcim prezidenta Vladimira Putina a jeho politiku v krajine i mimo nej.
21:10 Macron telefonoval s Putinom a Zelenským
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok absolvoval telefonát s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na ruský Interfax. Tento zdroj dodal, že lídri diskutovali o mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou.
Ruská tlačová agentúra RIA podľa Reuters spresnila, že rozhovor sa uskutočnil na žiadosť Francúzska. Agentúra DPA doplnila, že telefonát trval asi hodinu.
Podľa Kremľa, na ktorý sa odvolala agentúra DPA, došlo k "podrobnej výmene názorov na situáciu okolo Ukrajiny vrátane prebiehajúcich rokovaní medzi zástupcami Ruska a Ukrajiny".
Podľa DPA Macron v utorok absolvoval aj telefonát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
20:35 Ruské jednotky používajú podľa Kyjeva pri útokoch biely fosfor
Ruské jednotky používajú pri útokoch na Ukrajine biely fosfor. V utorok o tom informoval zástupca náčelníka kyjevskej polície Olexij Bilošyckyj. TASR správu prevzala od televízie Sky News.
Policajný predstaviteľ uverejnil na sociálnej sieti videozáznam, na ktorom na zemi horela biela látka a z miesta horenia sa vznášal biely dym. Zástupca policajného náčelníka video opísal ako "ďalšie použitie fosforovej munície v Kramatorsku".
Biely fosfor je jedovatá látka, ktorá je pri kontakte s kyslíkom samovznietivá. Vyrába sa z hornín, ktoré obsahujú fosfát, a používa sa najmä pri výrobe hnojív, potravinových prísad či čistiacich prostriedkov.
20:20 Biden oznámi nové sankcie proti Rusku počas návštevy Bruselu
Americký prezident Joe Biden plánuje oznámiť nové sankcie proti Rusku vo štvrtok, keď bude v Bruseli na stretnutiach s európskymi spojencami a predstaviteľmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Uviedol to hlavný poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Odmietol však konkretizovať, čoho sa sankcie budú týkať.
20:14 MMF: Vojna globálnu recesiu nespôsobí, ohrozené sú však chudobnejšie krajiny
Rast svetovej ekonomiky by mal v tomto roku zotrvať v pozitívnom teritóriu napriek vojne na Ukrajine, je však možné, že niektoré ekonomicky slabšie krajiny sa recesii nevyhnú. Uviedla to v utorok šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová. Informuje o tom agentúra Reuters.
Na fóre organizovanom časopisom Foreign Policy Georgievová uviedla, že fond v rámci novej prognózy, ktorú zverejní v apríli, zhorší vyhliadky tohtoročného rastu globálnej ekonomiky. Ostatná prognóza z januára uvádzala rast svetovej ekonomiky v roku 2022 na úrovni 4,4 percenta. Už tá predstavovala zhoršenie výhľadu oproti prognóze z októbra, keď MMF uvádzal rast globálnej ekonomiky zhruba o 0,5 percentuálneho bodu vyššie. Dôvodom boli pokračujúce problémy dodávateľských reťazcov.
Najnovší prudký rast cien energií a potravín po útoku Ruska na Ukrajinu a následných sankciách voči Rusku, ako aj sprísňovanie finančných podmienok v dôsledku rastu úrokových sadzieb v bohatších krajinách však bude pre viaceré rozvíjajúce sa ekonomiky predstavovať veľký šok, povedala Georgievová. "To, o čo sme sa usilovali, bolo zrýchľovanie tempa rastu a spomaľovanie inflácie. Veci sa však vyvíjajú presne naopak, tempo rastu sa spomaľuje a miera inflácie zrýchľuje," dodala s tým, že nevylučuje riziko recesie v krajinách, kde sa k slabému rastu pridajú spomínané šoky.
Georgievová a hlavná ekonómka MMF Gita Gopinathová zároveň upozornili na riziko hladu v dôsledku rastu cien potravín, najmä v afrických krajinách, ktoré sú vysoko závislé od dovozu obilia z Ukrajiny a Ruska. Podľa Gopinathovej to môže viesť k opätovnému sociálnemu napätiu v Afrike, na Blízkom východe a v niektorých oblastiach Ázie, dodala však, že MMF je pripravený týmto krajinám pomôcť s financovaním dovozu potravín.
20:13 Rusi prepustili ukrajinskú novinárku, predtým ju donútili, aby im poďakovala
Ruskí vojaci prepustili na slobodu ukrajinskú novinárku Viktoriju Roščynovú, ktorú predtým "dotlačili" k tomu, aby im v nakrútenom videu ďakovala za údajnú záchranu života. Informovala o tom v utorok britská spravodajská stanica BBC, ktorá sa odvolala na web denníka Ukrajinská pravda (UP).
Video, v ktorom novinárka ukrajinskej internetovej televízie Hromadske hovorí, že ruskí vojaci jej zachránili život a v zajatí s ňou zaobchádzali dobre, zverejnili proruské médiá i viaceré kanály komunikačnej platformy Telegram, dodala BBC.
Po prepustení na slobodu sa Roščynová vydala do mesta Záporožie na juhovýchode Ukrajiny, uviedla BBC citujúc zo správy Ukrajinskej pravdy.
19:29 Útok dronov na vedecký inštitút v Kyjeve si vyžiadal jednu obeť
Najmenej jednu obeť si vyžiadal utorkový útok dronmi na výskumný inštitút pre supertvrdé materiály v Kyjeve. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na vlastných spravodajcov a miestne orgány.
Približne 50 metrov od budovy našli vojaci vrak okrídleného predmetu dlhého približne jeden meter, z ktorého trčali káble a systém obvodov. Opísali ho ako ruský dron.
"Počas dnešného náletu použili jednotky Ruskej federácie drony typu Orlan. Jeden z nich zhodil bombu, ktorá spôsobila požiar," uviedol pre AFP pracovník spravodajskej služby ministerstva obrany, ktorý si prial zostať v anonymite. Neskôr sa údajne objavili ďalšie dva drony, ktoré sa pokúsili zhodiť bomby, boli však zostrelené. Podľa AFP vojenskí záchranári z trosiek vytiahli jednu obeť.
19:17 Ruský vojak odovzdal Ukrajincom tank, dostane 10-tisíc dolárov
eden z ruských vojakov, ktorý bol súčasťou inváznych síl na Ukrajine, odovzdal domácej armáde tank. Dostane za to odmenu 10.000 dolárov. Informoval o tom v utorok poradca ukrajinského ministra vnútra Viktor Andrusiv, píše TASR na základe správy britskej stanice Sky News.
Andrusiv uviedol, že pred niekoľkými dňami zatelefonoval ukrajinskej armáde ruský vojak, ktorý povedal, že podľa neho je vojna nezmyselná, avšak nemôže sa vrátiť domov. Ruským vojakom vraj dochádzajú potraviny, pričom vedenie vojny je chaotické. Ruský vojak používal telefón s ukrajinským číslom, na ktoré ukrajinské ministerstvo vnútra pravidelne posiela inštrukcie pre ruských vojakov, ako sa vzdať.
Ukrajinskí spravodajskí agenti potvrdili, že telefonát bol pravý a z dronu sa ubezpečili, či nejde o pascu, povedal Andrusiv. Dodal, že muža následne zadržali. Tento vojak bol údajne posledným členom posádky tanku, zvyšok ušiel domov.
19:04 V Rusku začali pre šírenie falošných informácií vyšetrovať novinára Nevzorova
Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) v utorok oznámil, že začal trestné konanie voči známemu ruskému novinárovi Alexandrovi Nevzorovovi, lebo údajne šíril falošné informácie o ruskej armáde na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.
Vo vyhlásení Sledkomu sa uvádza, že Nevzorov, po ktorom tento úrad aktuálne pátra, zverejnil nepravdivú informáciu "o zámernom ostreľovaní" pôrodnice v juhoukrajinskom meste Mariupol ruskými ozbrojenými silami. Nevzorov túto informáciu zverejnil na sociálnych sieťach Instagram (9. marca) a na kanáli YouTube (19. marca), pričom k nim pripojil aj "nedôveryhodné" fotografie civilistov zasiahnutých ostreľovaním. Snímky údajne získal z ukrajinských médií.
19:00 V Rusku už nie je možné sledovať správy Euronews, web je zablokovaný
Medzinárodná spravodajská stanica Euronews v utorok potvrdila, že ruské úrady ju stiahli z ponuky televíznych programov a zablokovali aj prístup k jej webu. Príčinou je vojnové spravodajstvo o Ukrajine. Prístup na webovú stránku euronews.com a jej ruskú verziu ru.euronews.com je obmedzený rozhodnutím ruskej Generálnej prokuratúry z 21. marca.
Podľa agentúry AP Euronews vo svojom vyhlásení rozhodne odsúdila postup ruských úradov ako "netolerovateľné obmedzenie uvalené na milióny" ľudí v Rusku, ktorí sa spoliehali na nestranné spravodajstvo. Euronews dodala, že zvažuje právne kroky, aby dosiahla pokračovanie vysielania v Rusku, ktoré je jednou zo 160 krajín, kde je možné sledovať túto TV stanicu.
18:51 Niektoré mestá majú potraviny na najviac štyri dni, tvrdí Mercy Corps
Niektoré ukrajinské mestá majú zásoby potravín na najviac tri alebo štyri dni, keďže humanitárny systém v krajine sa prakticky zrútil. V utorok o tom informovala nezisková organizácia Mercy Corps. TASR správu prevzala od stanice CNN.
"Najväčšie obavy máme aktuálne z krehkosti dodávateľského reťazca. V oblastiach, kde sa bojuje najviac, sú potraviny na najviac tri až štyri dni," vyhlásil predstaviteľ Mercy Corps pre Ukrajinu Steve Gordon, ktorý sa momentálne nachádza v Charkove. Odhadol, že približne 70 percent obyvateľov Súm a Charkova je úplne odkázaných na humanitárnu pomoc.
Podľa Gordona je do určitých oblastí potrebné dodávať zásoby každý deň. Mestá podľa neho potrebujú aspoň mesačné zásoby potravín vo viacerých skladoch pre prípad, že by bol niektorý z nich zbombardovaný.
18:45 Rusko utrpelo významný odliv síl, tvrdí predstaviteľ Západu
Počet 10-tisíc ruských vojakov zabitých počas vojny na Ukrajine je „rozumný odhad“. Ako referuje spravodajský web BBC, uviedol to nemenovaný západný predstaviteľ.
Spomenuté číslo sa nakrátko objavilo na prokremeľskej webovej stránky Komsomolskaja Pravda po tom, čo ju údajne napadli hackeri. Podľa uvedeného predstaviteľa tento počet by mohol signalizovať, že ďalších 30- až 40-tisíc ruských vojakov bolo zranených alebo nejakým spôsobom neschopných boja.
„Je to veľmi významný odliv pre ruské sily,“ povedal, no dodal, že Rusko má stále „veľkú bojovú silu“ a naďalej môže „určitý čas pokračovať v konflikte“. Podotkol, že takáto úroveň strát nebola zaznamenaná od druhej svetovej vojny.
Popredný predstaviteľ americkej obrany pre CNN povedal, že na Ukrajine operuje Kremľom podporovaná skupina Vagnerovcov. Dodal, že Spojené štáty nezaznamenali príchod žiadnych zahraničných bojovníkov zo Sýrie alebo iných krajín.
18:40 Ruské útoky na Ukrajine pripomínajú nacistické vojnové zločiny, tvrdí prezident Duda
Poľský prezident Andrzej Duda prirovnáva ruské útoky na Ukrajine k nacistickým vojnovým zločinom. Obkľúčené ukrajinské mesto Mariupoľ pripomína Varšavu v roku 1944, keď Nemci bombardovali domy a zabíjali civilistov bez akéhokoľvek zľutovania, povedal Duda v utorok počas návštevy Bulharska. Ruská armáda sa dnes s správa úplne rovnako, ich lídri konajú presne tak isto ako Hitler, ako nemeckí esesáci počas druhej svetovej vojny, dodal poľský prezident.
Podľa najaktuálnejších údajov Organizácie Spojených národov Ukrajinu už opustilo viac ako 3,5 milióna utečencov. Podstatnú časť z nich, asi 2,1 milióna, prijalo Poľsko.
Andrzej Duda. Foto: TASR/AP
18:35 Šefčovič: Eurokomisia navrhne pred samitom EÚ kroky pre energetickú bezpečnosť
Dvojdňový samit EÚ (24. - 25. 3) v Bruseli bude aj o tom, ako si chce Únia zaistiť energetickú bezpečnosť. Uviedol v utorok podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič v rámci zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti, kde zastupuje eurokomisiu.
Šefčovič spresnil, že samit bude o tom, ako zastaviť vojnu na Ukrajine a pripraviť EÚ na budúcnosť. V tejto súvislosti európskych diplomatov informoval, že eurokomisia predstaví v stredu tri balíky legislatívnych opatrení. Jeden sa bude týkať pomoci členským krajinám, ako je aj Slovensko, ktoré vo veľkom prijímajú utečencov z Ukrajiny. Druhý návrh sa zameria na potravinovú bezpečnosť v Európe a vo svete, a tretí balík bude cieliť na riešenie citlivej otázky vysokých cien energií.
"Prichádzame s viacerými návrhmi. Jeden je ten, aby sme lepšie zaistili EÚ a jej krajiny, pokiaľ ide o budúcu zimu. Navrhujeme, aby všetky zásobníky plynu v Únii boli naplnené na minimálne 90 percent k 1. novembru. Vytvárame plynovú platformu, kde chceme so všetkými krajinami a hlavnými energetickými firmami koordinovať to, ako budeme diverzifikovať dodávky plynu, ako ich budeme skladovať a ako zaistíme, aby fungovala solidarita pri využívaní spoločných zásob plynu počas budúcej zimy," vysvetlil.
Komisia sa chce podľa neho zamerať aj na vysoké ceny energií a pripravuje v tejto súvislosti rôzne riešenia, ktoré však budú potrebovať "citlivé politické zváženie". Lídri eurobloku budú o nich aj preto diskutovať počas nadchádzajúceho samitu EÚ. Pôjde napríklad o možnosť poskytovania štátnej pomoci jednotlivým energetickým firmám, ktoré výmenou za túto pomoc znížia ceny energií, čo uvítajú aj domácnosti aj podnikatelia.
Maroš Šefčovič. Foto: TASR/AP
17:58 Ruskí vojaci údajne nemajú vhodnú výstroj, viacerí dostali omrzliny
Spojené štáty zaznamenali náznaky, že niektorí ruskí vojaci dostali na Ukrajine omrzliny, pretože im chýba vhodná výstroj do chladného počasia. Referuje o tom spravodajský web CNN.
Nedostatok vhodného vybavenia je znásobený nedostatkom potravín a paliva medzi ruskými silami, povedal nemenovaný popredný predstaviteľ americkej obrany, a dodal, že problémy s logistikou a podporou naďalej sužujú ruskú inváziu na Ukrajinu.
17:33 Kyjev tvrdí, že ruská armáda používa čínske civilné drony na cielené raketové útoky
Ukrajina vyzvala čínskeho výrobcu bezpilotných lietadiel, aby ruskej armáde zabránil používať ich na cielené raketové útoky. Ruské ozbrojené sily s pomocou zariadení od spoločnosti DJI Technology (DJI) navádzajú svoje strely na ukrajinské ciele, napísal v utorok vicepremiér Mychajlo Fedorov na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter. Apeloval na spomenutú firmu, aby drony zakúpené a aktivované v Rusku, Sýrii alebo Libanone deaktivovala.
Spoločnosť DJI na svojom twitterovom konte odpovedala, že jednotlivé drony nedokáže deaktivovať, no môže zaviesť softvérové obmedzenia, ktoré zvyčajne bránia tomu, aby sa bezpilotné lietadlá nedostali do blízkosti letísk a iných citlivých lokalít. Takýto krok by sa podľa firmy týkal všetkých jej dronov na Ukrajine.
17:20 Armáda sa na viacerých miestach snaží získať späť svoje územia
Ukrajinské sily sa v ostatných dňoch pokúšajú získať späť územia, ktoré sa dostali pod kontrolu ruských okupantov. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa nemenovaného popredného predstaviteľa americkej obrany, ktorý ich nazval „schopnými a ochotnými“ uspieť.
Predstaviteľ uviedol viacero príkladov, napríklad boje o znovuzískanie Chersonu či snahy o zatlačenie ruských síl nachádzajúcich sa severozápadne od Mykolajiva do oblasti južne od mesta. Spojené štáty zatiaľ podľa neho nemôžu povedať, či sú tieto kroky súčasťou „väčšieho operačného plánu“ Ukrajincov. Ukrajinská obrana sa však podľa predstaviteľa javí ako „svižná“ a „agilná“.
17:15 Ruské úrady vraj prikazujú pozostalým po vojakoch, aby mlčali
Správy o ruských obetiach vo vojne na Ukrajine sú v Rusku „zakázaná téma“. Moskva v doterajšom priebehu invázie dosiaľ iba jediný raz informovala o počte padlých, keď ešte 2. marca uviedla, že zahynulo 498 vojakov. Ako referuje spravodajský web BBC, existujú dôkazy o rastúcom tlaku na miestnych novinárov, aby nezverejňovali správy o ruských vojakoch zabitých v akcii.
Nemenovaný sibírsky novinár pre BBC povedal, že na úrovni regionálnej vlády dostali všetky miestne médiá pokyny, aby nezverejňovali žiadne údaje o stratách na Ukrajine. „Boli prípady, keď miestni predstavitelia vyvíjali tlak na príbuzných obetí a prikazovali im, aby mlčali,“ povedal novinár s tým, že úrady tieto požiadavky zdôvodňovali tým, že „teraz nie je potrebné robiť rozruch“.
Informácie o počte zabitých ruských vojakov sa rôznia. Ukrajinci tvrdia, že Rusko prišlo o viac ako 15-tisíc vojakov, kým americké zdroje sú o čosi zdržanlivejšie a uvádzajú zhruba polovičný počet. Na webe ruských novín Komsomolskaja Pravda sa najnovšie objavil údaj o 9 861 mŕtvych ruských vojakoch a 16 153 zranených. Noviny tvrdia, že ich webstránka bola terčom hackerského útoku, no Kevin Rothrock, editor z nezávislého spravodajského webu v ruštine Meduza, ktorý sídli v Lotyšsku, naznačil, že zverejnenie údajov mohlo byť legitímnou chybou alebo aj činom „ďalšej Ovsjannikovovej“.
16:57 V Chersone sa míňajú zásoby potravín a zdravotníckych potrieb
V juhoukrajinskom meste Cherson sa už takmer minuli zásoby potravín a zdravotníckych potrieb. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na hovorcu ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Olega Nikolenka.
V utorok na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedol, že „v dôsledku blokády ruskej armády 300-tisíc obyvateľov Chersonu čelí humanitárnej katastrofe“. Ruské sily ukupujú mesto už asi dva týždne. Podľa Nikolenka Rusko odmieta otvoriť evakuačné koridory pre civilistov, pričom to nazval „ruskou barbarskou taktikou“.
16:45 Rusi absurdnú vojnu na Ukrajine nedokážu vyhrať, vraví šéf OSN
Generálny tajomník OSN António Guterres v utorok vyhlásil, že je načase, aby Rusko ukončilo "absurdnú vojnu" na Ukrajine, pretože ju aj tak nemôže vyhrať. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
"Už viac ako dva týždne je Mariupol obkľúčený ruskou armádou a neúprosne bombardovaný. Prečo? Aj keby padol, Ukrajina nemôže byť dobýjaná mesto po meste," zdôraznil generálny tajomník OSN.
Medzi Moskvou a Kyjevom prebiehajú rozhovory zamerané na ukončenie bojov, zatiaľ však neoznámili žiadny pokrok, pripomína AFP. Guterres napriek tomu verí, že diplomatické rokovania napredujú. "Táto vojna sa nedá vyhrať. Skôr či neskôr sa bude musieť presunúť z bojiska k rokovaciemu stolu," povedal Guterres.
António Guterres. Foto: TASR/AP
Valné zhromaždenie OSN v stredu znovu mimoriadne zasadne v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Hlasovať bude o nezáväznej francúzskej a mexickej rezolúcii odsudzujúcej ruskú inváziu.
16:30 Rusi sa obávajú zdražovania, začínajú sa zásobovať cukrom
V Rusku sa obyvatelia začínajú zásobovať cukrom pre obavy, že niektoré tovary si čoskoro nebudú môcť dovoliť v dôsledku sankcií Západu uvalených na Rusko pre jeho inváziu na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra Reuters. Hoci Rusko čelí najväčšej ekonomickej kríze za posledných 20 rokov, Kremeľ občanov ubezpečuje, že potravín je dostatok, a teda nemusia vo veľkom nakupovať základné potraviny, ako je cukor či pohánka.
V meste Pokrov so 17-tisíc obyvateľmi, ktoré sa nachádza 100 kilometrov východne od Moskvy a kde je väznený ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj, si obyvatelia podľa spravodajcu Reuters začali robiť zásoby. V štyroch obchodoch s potravinami v meste už nemajú v skladoch žiaden cukor. Predtým si ľudia mohli kúpiť najviac päť kilogramov cukru. Obyvatelia sa podľa vlastných slov zásobujú cukrom teraz, aby nemuseli v lete zavárať ovocie s drahým cukrom. Obávajú sa tiež, že pre drahý cukor budú musieť zmeniť svoje stravovacie návyky.
16:22 Bielorusko pripravuje zámienku pre vstup do vojny, tvrdia USA i NATO
Spojené štáty a NATO tvrdia, že Bielorusko by sa „čoskoro“ mohlo pripojiť k Rusku vo vojne proti Ukrajine. Ako uviedli predstavitelia USA a NATO pre spravodajský web CNN, Bielorusko už podniká kroky, aby tak učinilo.
Je čoraz „pravdepodobnejšie“, že Bielorusko vstúpi do vojny, uviedol v pondelok nemenovaný vojenský predstaviteľ NATO. „Putin potrebuje podporu. Čokoľvek by mu pomohlo,“ poznamenal.
Aj zdroje z prostredia bieloruskej opozície tvrdia, že bieloruské jednotky s tisíckami vojakov sú pripravené v najbližších dňoch vstúpiť na Ukrajinu. Predstaviteľ NATO uviedol, že Bielorusko v týchto dňoch „pripravuje pôdu pre ospravedlnenie svojej ofenzívy proti Ukrajine“.
Predstaviteľ NATO nekonkretizoval, ako by Bielorusko mohlo zasiahnuť do vojny, ale podotkol, že Rusko má záujem o prerušenie vojenskej pomoci NATO na Ukrajinu cez jej západné hranice.
15:48 Izrael otvoril na Ukrajine poľnú nemocnicu
Izrael otvoril v západoukrajinskom meste Mostyska poľnú nemocnicu s kapacitou 66 lôžok. Bude v nej pracovať 65 izraelských lekárov a zdravotných sestier, ktorí budú schopní poskytnúť zdravotnú starostlivosť naraz až 150 pacientom. V utorok to oznámila telavivská nemocnica Šeba. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
Na fotografiách zo slávnostného otvorenia, ktoré na Twitteri zverejnil izraelský veľvyslanec na Ukrajine Michael Brodski, možno vidieť dlhé biele stany. Vojenská nemocnica s názvom Žiarivá hviezda bude blízko poľských hraníc pomáhať utečencom. Podľa riaditeľa nemocnice Joela Har-Evena má veľká časť personálu ukrajinské korene.
15:42 Existuje šanca, že Putinovu moc obmedzia jeho vlastní ľudia, tvrdí poradkyňa ukrajinskej vlády
Moc ruského prezidenta Vladimira Putina by sa mohli pokúsiť obmedziť jeho vlastní ľudia. Ako referuje spravodajský web CNN, tvrdí to poradkyňa ukrajinskej vlády a armády Ľubov Cibulská.
„Vieme, že medzi ruskou elitou existujú rozdiely. Ľudia vo vláde si uvedomujú, že táto vojna privedie Rusko ku kolapsu, takže, samozrejme, očakávame, že v Rusku niečo urobia,“ povedala Cibulská pre CNN a dodala, že to by bol najlepší možný scenár, ak by sa v Rusku niečo udialo. Cibulská neočakáva, že ľudia v Rusku pôjdu protestovať a spôsobia revolúciu. Podľa nej skôr existuje určitá šanca, že Putinovu moc obmedzia jeho vlastní ľudia.
Rusko sa podľa Cibulskej snaží dobyť mestá, ale nedokáže do nich vstúpiť. Výnimkou je akurát Cherson, no i tam ľudia neustále protestujú a nesúhlasia s prítomnosťou ruských okupantov. „Ľudia neustále vzdorujú a v podstate Rusi nevedia, čo s tým. To isté platí v prípade Mariupoľa, Charkova a Kyjeva. Môžu ostreľovať a zabíjať civilistov, ale nedokážu získať kontrolu nad mestami,“ dodala.
Cibulská sa domnieva, že Rusko bude s pribúdajúcim časom chcieť vystrašiť civilistov, šíriť medzi nimi paniku a demoralizáciu, a v podstate znížiť podporu obyvateľstva voči ukrajinskej armáde.
15:34 Pre Ukrajincov je Maďarsko najmenej priateľskou krajinou Západu
Ukrajinci považujú Maďarsko za krajinu, ktorá je k nim spomedzi západných štátov najmenej priateľská. V rebríčku krajín, ktoré vnímajú ako priateľské, vedie Poľsko, zatiaľ čo na čele zoznamu nepriateľov je Rusko. Vyplýva to z prieskumu ukrajinského inštitútu Rating Group, ktorého výsledky zverejnil v utorok spravodajský server szabadeuropa.hu.
V zozname krajín priateľských voči Ukrajine po Poľsku nasledujú Litva, Spojené kráľovstvo, USA, Česko a Slovensko. Za najmenej priateľskú krajinu Ukrajinci považujú Rusko, po ktorom nasledujú Bielorusko, Čína, potom už spomínané Maďarsko a za ním Nemecko.
15:27 Blokáda prístavov znemožňuje vývoz obilia z Ukrajiny
Ukrajine hrozí, že na nevyvezenom obilí príde zhruba o 6 miliárd dolárov (5,44 miliardy eur). Blokáda jej prístavov Ruskom totiž krajine neumožňuje dostať na trhy milióny ton pšenice a kukurice, ktoré by sa mali vyviezť do konca júna a štáty závislé od ukrajinskej pšenice, ako Egypt, Turecko a Jemen, budú nútené hľadať iných dodávateľov. Informuje o tom agentúra Reuters.
Ukrajina patrí k najväčším producentom obilnín a olejnín na svete, pričom až 98 percent z celkového exportu obilnín dodáva na trhy cez prístavy. Iba zlomok obilia smeruje do zahraničia prostredníctvom železnice. Podľa údajov Medzinárodnej rady pre obilniny (IGC), v sezóne 2020/2021 bola Ukrajina štvrtým najväčším vývozcom obilia na svete. Navyše, na treťom mieste skončilo Rusko, na ktoré sú v súčasnosti pre vojnu na Ukrajine uvalené sankcie. Obe krajiny sa na globálnom exporte obilnín spoločne podieľajú 22 percentami.
Ruské bojové lode však bránia nákladných lodiam opustiť prístavy vrátane kľúčového prístavu Odesa. Od útoku Ruska na Ukrajinu 24. februára tak krajina dostala na more iba minimum z plánovaného exportu. Ako pre agentúru Reuters uviedli zdroje z lodného sektora, boje na juhu Ukrajiny zablokovali v ukrajinských prístavoch približne 100 lodí plaviacich sa pod cudzou vlajkou.
14:28 Duma prijala zákon o väzení za falošné informácie o krokoch v zahraničí
Poslanci ruskej Štátnej dumy schválili v utorok návrh zákona, podľa ktorého za zverejnenie "falošných informácií" o pôsobení Ruska v zahraničí hrozia väzenské tresty vo výške do 15 rokov. TASR prevzala správu od agentúry AFP.
Návrh zákona prijatý po treťom čítaní stanovuje podmienky väzenia a pokuty pre ľudí, ktorí "vedome zverejňujú nepravdivé informácie" o akciách ruských vládnych agentúr v zahraničí. V prípade, že by takéto nepravdivé informácie "spôsobili závažné dôsledky", hrozí väzenie do výšky 15 rokov, vyplýva z vyhlásenia zverejneného dolnou komorou ruského parlamentu.
14:16 Ruskí vojaci už na Ukrajine zamínovali oblasť veľkú ako Rakúsko
Ruské vojská v doterajšom priebehu invázie na Ukrajinu zamínovali oblasti s rozlohou najmenej 82 525 kilometrov štvorcových, čo je približne rozloha celého Rakúska. Ako referuje web Kyiv Independent, takýto predbežný odhad uskutočnila ukrajinská asociácia odmínovačov. Tá uviedla, že „zamorené oblasti“ budú po vojne predmetom humanitárneho odmínovania.
14:03 Na Ukrajine sa počas ruskej invázie narodilo už viac ako 15-tisíc detí
Počas vojny na Ukrajine prišlo na svet viac ako 15-tisíc detí. Na Telegrame o tom informovala tamojšia prvá dáma Olena Zelenská. Dodala, že mnohí novorodenci potrebujú nepretržitú podporu prístrojov, no tie je momentálne veľmi náročné zabezpečiť.
„Nepriateľ metodicky ničí nemocnice a poškodzuje energetické siete. S pomocou ukrajinského veľvyslanectva vo Francúzsku poskytujeme ukrajinským mestám inkubátory s neprerušiteľným napájaním. Nedovolíme, aby nepriateľ vzal životy novorodencov. Budú žiť a uvidia pokojnú oblohu,“ podotkla Zelenská.
13:31 Kremeľ by uvítal, keby rokovania s Ukrajinou mali "väčšiu podstatu"
Kremeľ by uvítal, keby prebiehajúce rokovania s Kyjevom o ukončení ruskej vojenskej invázie na Ukrajine "mali väčšiu podstatu", uviedol v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Prebieha nejaký proces. Chceli by sme aktívnejšie a podstatnejšie (rozhovory)," povedal Peskov novinárom. Pozícia Moskvy je podľa neho "pre ukrajinskú stranu dobre známa", pretože Moskva písomne odovzdala svoje požiadavky už "pred mnohými dňami". "Uvítali by sme podstatnejšiu a rýchlu odpoveď," vyhlásil Peskov.
Dmitrij Peskov. Foto: TASR/AP
Obe strany v súčasnosti vedú rokovania na diaľku po niekoľkých kolách rozhovorov medzi delegáciami, ktoré sa stretli na hranici medzi Bieloruskom a Ukrajinou, pripomína AFP. Rozhovory zatiaľ priniesli len malý pokrok, pričom obe strany sa navzájom obviňujú a žiadna zo schôdzok doposiaľ nebola na úrovni hláv štátov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zopakoval ponuku na priame mierové rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v pondelkových neskorých večerných hodinách. Zelenskyj miestnym médiám povedal, že je pripravený na stretnutie s Putinom "v akomkoľvek formáte" s cieľom diskutovať o ukončení už takmer mesiac trvajúcej vojny.
13:24 Ukrajina vyzvala Maďarsko, aby pomohlo vzoprieť sa ruskej agresii
Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny vyzýva Maďarsko, ktoré nepodporuje odmietnutie dovozu ruských energií do Európskej únie, aby pomohlo vzoprieť sa ruskej agresii, cituje spravodajca TASR z vyhlásenia zverejneného v utorok ukrajinskou agentúrou UNIAN.
Správu prevzali viaceré maďarské médiá. Spravodajský server Index.hu citoval hovorcu ministerstva zahraničných vecí Oleha Nikolenka, podľa ktorého mier a bezpečnosť v Maďarsku nie je možné zaručiť bez mieru a bezpečnosti na Ukrajine. Nikolenko vyjadril názor, že ruské bezpečnostné služby zneužívajú Maďarov žijúcich v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti na podnecovanie napätia a na destabilizáciu tamojšieho regiónu.
"Maďarsko sa vždy stavalo do pozície obhajcu práv Maďarov v zahraničí. Vyzývame Maďarsko, aby otvorene odsúdilo túto provokáciu zo strany Ruska a využilo svoje dobre rozvinuté komunikačné kanály s Moskvou na zabránenie akýmkoľvek provokáciám na podnecovanie etnickej nenávisti na Ukrajine," dodal Nikolenko.
K postoju Maďarska, ktoré nepodporuje sankcie týkajúce sa dodávok energií a ktoré tvrdí, že sa treba vyhnúť šíreniu vojny ďalej a vyvarovať priamemu konfliktu medzi NATO a Ruskom, hovorca ukrajinskej diplomacie povedal: "Neprovokovať Rusko je bežným argumentom, ktorý dáva Rusku väčší priestor na agresiu."
13:15 Zelenskyj v talianskom parlamente: Sme na pokraji prežitia
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok v príhovore v talianskom parlamentu uviedol, že v dôsledku vojny s Ruskom, ktoré sa podľa neho snaží cez Ukrajinu dostať do zvyšku Európy, je jeho vlasť na pokraji prežitia. TASR o tom informuje na základe videozáznamu z talianskeho zákonodárneho zboru a správy agentúry Reuters.
"Obraciam sa na vás Z Kyjeva. Z mesta, ktoré má pre náš región taký význam ako Rím pre celý svet. Z Kyjeva, z ktorého vzišla veľká kultúra veľkého národa. A zrazu sme na pokraji prežitia!" uviedol Zelenskyj, podľa ktorého si Kyjev po všetkých tragédiách, ktorými v minulosti prešiel, zaslúži žiť v mieri.
"Pre ruských vojakov je Ukrajina bránou do Európy, do ktorej chcú preniknúť. Barbarstvu však nesmie (byť dovolené, aby tade) prešlo" povedal Zelenskyj.
Taliansky premiér Mario Draghi zase pred parlamentom vyzdvihol "hrdinský" vzdor ukrajinského ľudu a uviedol, že Taliansko podporí snahy Ukrajiny o vstup do Európskej únie.
"Arogancia ruskej vlády narazila na dôstojnosť ukrajinského ľudu, ktorý úspešne brzdí ciele Moskvy spojené s expanziou," uviedol Draghi po Zelenského prejave.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas virtuálneho prejavu v talianskom parlamente v Ríme. Foto: TASR/AP
13:03 Ruské ostreľovanie na východe si vyžiadalo najmenej päť obetí
Päť ľudí prišlo o život a najmenej 19 ďalších utrpelo zranenia počas ruských útokov na mesto Avdijivka na východe Ukrajiny, uviedli v utorok tamojší predstavitelia.
"V Doneckej oblasti došlo k ostreľovaniu Avdijivky prostredníctvom delostrelectva a lietadiel, mesto bolo zrovnané so zemou. Zomrelo päť civilistov a 19 utrpelo zranenia," uviedla ukrajinská ombudsmanka Ľudmyla Denisovová vo vyhlásení.
Ako spresnila, k spomínaným útokom došlo v pondelok v neskorých večerných hodinách. Avdijivka na východe Ukrajiny susedí s Doneckom, de facto hlavným mestom proruských separatistov, ktorí v roku 2014 vyhlásili dve samozvané "ľudové republiky", Doneckú a Luhanskú, pripomína agentúra DPA.
12:24 Rusi by mohli využiť meteorologické dáta pri plánovaní chemického útoku
Ruské inštitúcie naďalej dostávajú od niektorých západných partnerov meteorologické údaje, ktoré by podľa expertov mohli byť použité aj pri plánovaní chemického alebo biologického útoku na Ukrajine. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúry Reuters.
"Západné spravodajské služby varovali, že Moskva môže plánovať použitie chemických alebo biologických zbraní. Napriek tomu údaje o počasí z niektorých krajín – vrátane Spojených štátov a Británie – natekajú takmer v reálnom čase do ruských agentúr," upozorňuje Reuters.
Ide o merania rýchlosti a smeru vetra, slnečného žiarenia, zrážok a ďalších údajov, ktoré by "mohli byť kľúčové" pri plánovaní útoku biologickými alebo chemickými zbraňami. Agentúre sa nepodarilo určiť, do akej miery tieto krajiny zhromažďujú údaje špecifické pre Ukrajinu, avšak experti pre Reuters uviedli, že medzinárodné informácie o počasí by boli užitočné na predpovedanie poveternostných podmienok na Ukrajine.
11:40 Volodymyr Zelenskyj hovoril s pápežom Františkom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril s pápežom Františkom. Jeho Svätosti povedal o ťažkej humanitárnej situácii a blokovaní záchranných koridorov ruskými jednotkami. Zelenskyj by ocenil sprostredkovateľskú úlohu Vatikánu pri ukončení ľudského utrpenia. Súčasne sa pápežovi poďakoval za modlitby za Ukrajinu a mier.
Pápež František sa už viackrát vyslovil za ukončenie konfliktu na Ukrajine. Naposledy túto nedeľu, keď odsúdil pokračujúcu "násilnú agresiu proti Ukrajine", ktorú označil za ničím neospravedlniteľný a nezmyselný masaker. Vyzval pritom medzinárodné spoločenstvo, aby sa pričinilo o ukončenie tejto "odpornej vojny".
11:03 Obojživelný ruský útok na Odesu nie je pravdepodobný
Bezprostredný ruský obojživelný útok na ukrajinské mesto Odesa je v tejto chvíli nepravdepodobný. Pre britskú spravodajskú televíziu BBC to v utorok uviedol odborník na vojenské námorníctvo Sidharth Kaushal, ktorý pôsobí v bezpečnostnom think-tanku Royal United Services Institute (RUSI). Rusko má podľa neho obmedzené možnosti v regióne.
"Takýto (obojživelný) útok by reálne fungoval iba v spojení s pozemným postupom – ale keďže (ruské) pozemné sily nepostúpili za mesto Mykolajiv (východne od Odesy), očakávam, že obojživelný útok bude v blízkej budúcnosti relatívne nepravdepodobný," povedal Kaushal.
Expert však dodal, že Rusko môže použiť svoju námornú silu ako zastierací manéver, ktorý prinúti Ukrajincov nasadiť sily na obranu Odesy, a tak im zabráni použiť tieto sily inde.
Na otázku, či by Rusko mohlo použiť chemické zbrane na Ukrajine, analytik povedal, že Moskva má stále k dispozícii konvenčné zbrane, "ktorými môže spôsobiť ukrajinskej spoločnosti značné množstvo bolesti". Kaushal však dodal, že použitie chemických zbraní je pre Rusov "momentálne zbytočné", hoci v budúcnosti to podľa neho nemožno vylúčiť.
11:03 Obyvateľov oblasti okolo Kyjeva po vlne paniky vyzvali na pokoj
Predstavitelia ukrajinského mesta Boryspiľ sa v utorok pokúšali upokojiť miestne obyvateľstvo po výzvach na evakuáciu v súvislosti s hroziacim útokom ruských jednotiek postupujúcich na hlavné mesto Kyjev.
Starosta mesta Volodymyr Borysenko v noci na utorok vyzval miestnych obyvateľov, aby Boryspiľ opustili. Ako uviedol, ak ženy a deti odídu, bude pre mužov jednoduchšie brániť mesto.
"Na sociálnych sieťach vypukla panika, že zajtra dôjde k útoku a Boryspiľ bude zničený," povedal poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko v utorkových skorých ranných hodinách pre ukrajinskú televíziu. Panika podľa Denysenka v súčasnosti nevládne len v 60-tisícovom meste Boryspiľ, ležiacom zhruba 30 kilometrov juhovýchodne od Kyjeva, ale aj v okolitých dedinách a celej oblasti okolo Kyjeva, približuje DPA.
10:05 Ruské sily majú zásoby potravín a munície na tri dni, tvrdí ukrajinská armáda
Ruské sily majú zásoby munície a potravín na nie viac ako tri dni, tvrdí ukrajinské ministerstvo obrany. Rezort vo svojej každodennej správe o situácii tiež uvádza, že Rusi majú tiež len trojdňové zásoby paliva, ktoré dopĺňajú cisterny, pričom neboli schopné naplniť potreby zhromažďujúcich sa jednotiek.
Za uplynulých 24 hodín ukrajinské letectvo zasiahlo deväť ruských vzdušných cieľov – jedno lietadlo, šesť bezpilotných strojov a dve helikoptéry. V meste Ochtyrka zase podľa rezortu 300 ruských vojakov odmietlo bojovať a odišlo z oblasti operácie. Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že ukrajinské sily sa ubránili 13 útokom a zničili 14 tankov, osem bojových vozidiel pechoty, dve viacúčelové ťažné vozidlá, tri delostrelecké systémy a štyri ďalšie vozidlá. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý však upozorňuje, že sa tieto tvrdenia nedali nezávisle overiť.
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl zas v utorok na sociálnej sieti Facebook informoval, že spoločnosť Uralvagonzavod, ktorá vyrába a opravuje ruské tanky pozastavila prácu vo svojom závode v ruskom Čeľabinsku pre nedostatok importovaných súčiastok. Ukrajinská vojenská informačná a poradenská spoločnosť Defense Express uvádza, že Uralvagonzavod má jediný závod, ktorý vykonáva montáž tankov, a bežne používa západné komponenty. Ani tieto informácie nebol vysielateľ BBC schopný overiť. Ruské médiá zariadenie Uralvagonzavodu nespomínajú.
09:55 Ukrajinská rmáda upozornila na ďalšie bezohľadné ostreľovanie zo strany Ruska
Ukrajinská armáda v utorok upozornila obyvateľov krajiny, že by sa mali pripraviť na intenzívnejšie bezohľadné ostreľovanie kritickej infraštruktúry zo strany ruských jednotiek. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
Upozornenie ukrajinskej armády prišlo po doposiaľ najostrejších varovaniach zo strany amerického prezidenta Joea Bidena, že Moskva zvažuje nasadenie chemických zbraní na Ukrajine.
Ukrajinské ozbrojené sily v utorkovom vyhlásení uviedli, že od ruských síl sa očakáva pokračovanie v útokoch na kritickú infraštruktúru s použitím "vysoko presných zbraní a nerozlišujúcej munície", cituje zo stanoviska Reuters.
Ruské jednotky počas doterajších štyroch týždňov invázie obsadiť ani jedno z najvýznamnejších ukrajinských miest a čoraz viac sa uchyľujú k masívnemu ničeniu obytných oblastí pomocou leteckých útokov, rakiet dlhého doletu a delostrelectva, približuje Reuters. Juhoukrajinský prístav Mariupol sa stal ohniskom ruskej ofenzívy a je prevažne v troskách s mŕtvymi telami ležiacimi na uliciach, v pondelok však údajne zosilneli aj útoky na mesto Charkov.
09:10 Vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom sú na pokraji prerušenia
Vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi sú v súvislosti s vojnou na Ukrajine na pokraji prerušenia, uviedol v utorok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. TASR správu prevzala od agentúry DPA. "Včera bola americkému veľvyslancovi odovzdaná protestná nóta, v ktorej bolo poukázané na to, že vzťahy sú na pokraji prerušenia," povedal Riabkov v Moskve podľa agentúry Interfax.
Zároveň určil podmienky na pokračovanie rozhovorov medzi Moskvou a Washingtonom, podľa ktorých musia USA zastaviť svoju eskaláciu – verbálne i v prípade dodávok zbraní pre Ukrajinu, uvádza DPA. "Musia prestať s vyhrážkami proti Rusku," vyhlásil Riabkov. Moskva si v pondelok predvolala amerického veľvyslanca Johna Sullivana v reakcii na kritiku zo strany amerického prezidenta Joea Bidena na adresu šéfa Kremľa Vladimira Putina, pripomína DPA.
Biden označil ruského prezidenta pre vojnu na Ukrajine "vojnovým zločincom" a "vražedným diktátorom". Tieto vyjadrenia amerického prezidenta, štátnika na takejto vysokej úrovni, sú nedôstojné, uviedla Moskva.
08:29 Zelenskyj v stredu vystúpi s prejavom v japonskom parlamente
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu na diaľku prihovorí poslancom v japonskom parlamente v rámci snahy získať medzinárodnú podporu pre boj svojej krajiny proti ruskej invázii. TASR o tom informovala v utorok na základe správy agentúry AP.
S prejavom, ktorý by mal trvať približne desať minút, vystúpi Zelenskyj v rokovacej sále dolnej komory parlamentu.
Zelenskyj už na diaľku vystúpil v americkom Kongrese, nemeckom Spolkovom sneme (Bundestagu) i v parlamentoch ďalších krajín sveta. V utorok sa na diaľku prihovorí poslancom talianskeho parlamentu a v stredu zákonodarcom parlamentu francúzskeho.
Zahraniční vysokí vládni predstavitelia, vrátane bývalého šéfa Bieleho domu Georgea W. Busha a niekdajšej filipínskej prezidentky Glorie Macapagalovej-Arroyovej, predniesli svoje prejavy osobne počas návštevy Japonska, ale virtuálne vystúpenie zahraničného lídra v rámci japonského zákonodarného zboru je bezprecedentné.
08:04 Britský rezort obrany: Ruským jednotkám na Ukrajine sa naďalej nedarí postupovať
Britské ministerstvo obrany v najnovšej hodnotiacej správe o situácii na Ukrajine zostavenej na základe informácií tajných služieb uviedlo, že ruským silám sa v pondelok nepodarilo postupovať ďalej s tým, že väčšina jednotiek zostala na svojich doterajších pozíciách. Informoval o tom v utorok denník The Guardian.
"Ruské sily na Ukrajine prežili ďalší deň obmedzeného postupu, pričom väčšina bojových útvarov sa zväčša zastavila," uviedol britský silový rezort na sociálnej sieti Twitter.
Podľa vojenských analytikov ukrajinské sily napriek ťažkým bojom pokračujú v odrážaní ruských pokusov obsadiť mesto Mariupoľ. Niekoľko ukrajinských miest zostáva však podľa Londýna aj naďalej terčom ruského delostreleckého ostreľovania a leteckých náletov.
Britský minister obrany Ben Wallace prichádza na stretnutie ministrov obrany NATO v Bruseli 16. marca 2022. Foto: TASR/AP
06:45 Biden varoval pred možným použitím chemických zbraní Ruskom na Ukrajine
Americký prezident Joe Biden v pondelok varoval pred možným použitím chemických a biologických zbraní na Ukrajine a kybernetickými útokmi na americké firmy zo strany Ruska. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a Reuters.
Falošné obvinenia Ruska, že Kyjev vlastní biologické a chemické zbrane, podľa Bidena naznačujú, že ruský prezident Vladimir Putin sám zvažuje ich použitie. "To je jasný signál, že uvažuje o ich použití," uviedol Biden na stretnutí s americkými podnikateľmi vo Washingtone. Svoje tvrdenia však nepodložil žiadnymi dôkazmi, poznamenala agentúra Reuters.
Biden v pondelok zopakoval, že takýto krok Moskvy by vyvolal "tvrdú" odpoveď Západu, ktorú nešpecifikoval.
"Je pritlačený k múru," povedal Biden o Putinovi. "Teraz hovorí o nových operáciách pod falošnou vlajkou, ktoré pripravuje, vrátane tvrdení, že Amerika má v Európe biologické aj chemické zbrane. To jednoducho nie je pravda. Garantujem vám," zdôraznil šéf Bieleho domu.
Prezident Joe Biden tiež vyzval americké súkromné firmy, aby "okamžite" posilnili svoju ochranu pred kybernetickými útokmi z Ruska, keďže tajné služby ho varovali, že ich zvažuje v reakcii na západné sankcie za rozpútanie vojny na Ukrajine. Práve súkromné subjekty podľa Bidena vlastnia a prevádzkujú najkritickejšiu infraštruktúru a nemožno ich nútiť, aby prijali konkrétne opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
"Nechceme konflikt s Ruskom, ale ak Rusko spustí kybernetický útok proti Spojeným štátom, odpovieme," uviedla v tejto súvislosti poradkyňa pre kybernetickú bezpečnosť Anne Neubergerová. Napriek Bidenovmu varovaniu podľa nej nie je isté, že dôjde ku kybernetickému útoku na kritickú infraštruktúru. Boli podľa nej zaznamenané určité prípravy, ale zatiaľ nijaký náznak "špecifického" útoku.
05:00 ISW: Rusko nedosiahlo v pondelok na Ukrajine väčšie úspechy
Ruské jednotky nedosiahli 21. marca na Ukrajine žiadny väčší pokrok, ale pokračovali v ostreľovaní hlavného mesta Kyjev. Vyplýva to z najnovšej analýzy washingtonského Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú v pondelok večer zverejnil na svojej internetovej stránke.
Podľa ISW ruské jednotky nezačali na severovýchode Ukrajiny nijaké útočné operácie smerom k mestám Černihiv, Sumy alebo Charkov. Na juhovýchode naďalej útočili zo západu a východu na prístavné a priemyselné mesto Mariupol a zameriavali sa na civilnú infraštruktúru.
Vykonali aj niekoľko neúspešných útokov v Luhanskej a Doneckej oblasti, ale nezačali žiadne útočné operácie v okolí Chersonu.
ISW konštatuje, že Rusko pokračuje v nasadzovaní slabo vycvičených záloh z Východného vojenského okruhu, aby nahradilo straty v jednotkách pôsobiacich v prvej línii.
"Generálny štáb ukrajinskej armády 21. marca prvýkrát uviedol, že Rusko nasadzuje bližšie nešpecifikované podporné jednotky do 'priamych bojových operácií' a konštatoval, že Rusko pokračuje v nasadzovaní záloh zo Stredného a Východného vojenského okruhu," píše ISW.
Svoju situačnú správu vydal v pondelok večer aj generálny štáb ukrajinskej armády, píše denník Guardian. Podľa nej ruské sily držia pozemný koridor s Krymom a blokujú prístup do Azovského mora. Mesto Sumy je tiež čiastočne blokované, zatiaľ čo pokračuje delostrelecké ostreľovanie Charkova.
V správe sa tiež uvádza, že Rusko vedie "agresívne propagandistické kampane" zamerané na príslušníkov ozbrojených síl Bieloruska, aby sa pripojili k vojenskej invázii na Ukrajinu . Ruské sily naďalej využívajú sieť letísk v Bielorusku a snažia sa prebudovať železničný úsek z mesta Valujki do Kupjanska s cieľom zlepšiť logistiku.
Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko podľa odhadov stratilo ďalších asi 300 vojakov.
Ľudia protestujú a držia transparent s nápisom "Nie Putinovej vojne" počas protestu proti vojne na Ukrajine v Madride v nedeľu 20. marca 2022. Foto: TASR/AP
02:39 Ruský bulvár vraj napadli hackeri; informoval o 9 861 zabitých ruských vojakoch
Na webovej stránke ruského bulvárneho denníka Komsomoľskaja pravda sa v pondelok večer nakrátko objavila správa o tom, že na Ukrajine bolo zabitých už takmer 10 000 ruských vojakov. Noviny však po chvíli oznámili, že ich web sa stal terčom hackerského útoku a túto "nepresnú informáciu" z neho odstránil. Informuje o tom spravodajská televízia Sky News.
Komsomoľskaja pravda sa v predmetnom príspevku odvolávala na vyjadrenie ruského ministerstva obrany s tým, že na Ukrajine bolo zabitých 9 861 ruských vojakov a 16 153 utrpelo zranenia, píše spravodajca denníka The Wall Street Journal.
Rusko je dlhodobo obviňované z podhodnocovania vojenských strát, ktoré utrpelo pri invázii na Ukrajinu. Moskva dosiaľ oficiálne priznala len 498 zabitých vojakov. Kyjev naopak tvrdí, že na Ukrajine bolo zabitých už vyše 15 000 ruských vojakov. Spojené štáty odhadujú, že na Ukrajine padlo už minimálne 7 000 príslušníkov ruskej armády.
Komsomolskaya Pravda, the pro-Kremlin tabloid, says that according to Russian ministry of defense numbers, 9,861 Russian soldiers died in Ukraine and 16,153 were injured. The last official Russian KIA figure, on March 2, was 498. Fascinating that someone posted the leaked number. pic.twitter.com/LHrBWIQ49z
23:31 Témou samitu NATO bude aj návrh na vyslanie mierovej misie na Ukrajinu
O návrhu Poľska na vyslanie mierovej misie NATO na Ukrajinu sa bude diskutovať vo štvrtok na samite Aliancie, uviedla v pondelok hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Zopakovala však, že Spojené štáty nepošlú svojich vojakov na Ukrajinu bojovať proti ruským jednotkám. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.
Na vyslanie misie vyzval minulý týždeň podpredseda poľskej vlády Jaroslaw Kaczyňski, ktorý navštívil Kyjev spoločne s premiérmi Česka, Poľska a Slovinska. Misia NATO by sa podľa neho mala byť schopná aj brániť.
Biden pricestuje v piatok v sprievode ministra obrany Lloyda Austina do Varšavy, kde sa stretne s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Hlavnou témou rozhovoru by mali byť vojnoví utečenci, uviedla Psakiová.
22:03 Zelenskyj: Akýkoľvek kompromis s Ruskom by Ukrajinci mali schváliť v referende
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že akýkoľvek kompromis dosiahnutý na rokovaniach s Ruskom budú musieť schváliť v referende ukrajinskí občania. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP.
Ukrajinský prezident spresnil, že ide o otázky bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ako aj o dočasne okupované územia Doneckej a Luhanskej oblasti a Krymskej autonómnej republiky.
"Všetkým rokovacím skupinám som vysvetlil, že keď budete hovoriť o všetkých týchto zmenách, a môžu byť historické, ... vrátime sa k referendu," povedal Zelenskyj v exkluzívnom rozhovore, ktorý v pondelok poskytol britským, českým a ukrajinským médiám. Spravodajský web ČT24 ho odvysielal v pondelok večer.
Zelenskyj v rozhovore hovoril aj o kľúčovej otázke – členstve Ukrajiny v NATO. "Všetci sme to už pochopili," povedal Zelenskyj, pričom vysvetlil, že Ukrajina nebude prijatá do aliancie NATO, pretože jej členské štáty sa "boja" Ruska.
"Musíme sa upokojiť a povedať: 'Dobre (potrebujeme) iné bezpečnostné záruky'," povedal Zelenskyj. Podľa jeho slov sú krajiny NATO, ktoré chcú (Ukrajine) poskytnúť bezpečnostné záruky a urobiť to, čo by urobila Severoatlantická aliancia, keby do nej Ukrajina patrila.
"A myslím si, že toto je normálny kompromis," zhodnotil Zelenskyj, pričom poznamenal, že Rusko to ešte tak nevidí, o čom podľa neho svedčia doterajšie vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina. Pokiaľ ide o otázky spojené s prípadnými bezpečnostnými zárukami, budú podľa Zelenského nutné zmeny v ústave i existujúcich ukrajinských zákonoch.
Foto: TASR/AP
21:47 EÚ posilní svoju obranu a vytorí sily rýchleho nasadenia
Členské štáty Európskej únie schválili v pondelok novú obrannú stratégiu, ktorá zahŕňa vytvorenie tzv. síl rýchleho nasadenia v počte 5-tisíc vojakov.
Plán obrannej stratégie sa pripravoval uplynulé dva roky, na poslednú chvíľu sa však teraz upravoval v dôsledku ruskej invázie na Ukrajine, a teda aj zvýšenej pozornosti, ktorú chce EÚ v dôsledku invázie upriamiť na hrozbu zo strany Kremľa, uvádza agentúra AFP.
Podľa šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella nie je nová stratégia "odpoveďou na vojnu na Ukrajine, ale (len) súčasťou tejto odpovede". Borrell dodal, že keď ju zástupcovia z EÚ začal vypracovávať, nevedeli si ani predstaviť, aká zlá bude situácia v momente jej schvaľovania a akej veľkej hrozbe bude Európa čeliť.
Lídri EÚ označili ruskú inváziu na Ukrajine aj za akýsi budíček pre euroblok, ktorý musí v otázke ochrany svojej bezpečnosti zaujať ráznejší postoj.
21:35 Pentagón rokuje o dodávke systémov protivzdušnej obrany s dlhým doletom Ukrajine
Spojené štáty a ich spojenci pokračujú v rokovaniach o poskytnutí protilietadlových a protiraketových raketových systémov dlhého doletu, s obsluhou ktorých má ukrajinská armáda skúsenosti. V tejto súvislosti sa v ostatných týždňoch spomína aj systém S-300 vo vlastníctve slovenských ozbrojených síl, píše TASR na základe informácií americkej spravodajskej televízie CNN.
Podľa hovorcu Pentagónu Johna Kirbyho v tejto záležitosti prebiehajú "aktívne konzultácie" so spojencami.
O možnom poskytnutí systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine zo strany Slovenska a Bulharska minulý týždeň rokoval s predstaviteľmi týchto krajín americký minister obrany Lloyd Austin.
Slovensko prostredníctvom ministra obrany Jaroslava Naďa avizovalo pripravenosť poskytnúť Ukrajine svoj systém S-300, ak za to dostane od spojencov v NATO primeranú náhradu. Ako pripomenul Naď, S-300 je v tejto chvíli jediným systémom protivzdušnej obrany Slovenska. V prípade presunu systému na Ukrajinu však dosiaľ nebola dosiahnutá žiadna dohoda.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok varoval cudzie štáty pred presunom systémov protivzdušnej obrany sovietskej výroby S-300 na Ukrajinu. Zdôraznil, že Moskva zničí akýkoľvek vojenský náklad vstupujúci na Ukrajinu. Ako tvrdil, tieto systémy sa nachádzajú na určitých územiach v súlade s medzivládnymi dohodami, ktoré zakazujú ich poskytovanie tretím krajinám.
Raketový systém S-300. Foto: TASR/AP
20:27 Poľsko chce, aby EÚ udelila Ukrajine štatút kandidáta na členstvo
Poľský premiér Mateusz Morawiecki v pondelok avizoval, že sa pokúsi presvedčiť lídrov EÚ, aby Ukrajine udelili štatút kandidáta na členstvo v Únii. Informovala o tom agentúra PAP.
"Poľsko je presvedčené, že Ukrajine treba dať nádej," povedal Morawiecki po pondelkovom stretnutí s holandským rezortným partnerom Markom Ruttem, ktoré sa uskutočnilo vo Varšave.
Morawiecki uviedol, že Poľsko má v tejto veci odlišný názor ako Holandsko. Apeloval však na partnerov v EÚ, aby "odvážne" urobili tento prvý krok. "Ukrajina dnes túto nádej potrebuje," zdôraznil s tým, že príslušnú výzvu týkajúcu sa Ukrajiny predloží na najbližšom summite EÚ.
Premiéri diskutovali aj o sankciách EÚ voči Rusku po invázii na Ukrajinu. Podľa Morawieckého je jednota EÚ v tejto otázke veľmi dôležitá. Ruský prezident Vladimir Putin musí vedieť, že "po každom nasledujúcom vojnovom zločine" budú nasledovať nové sankcie, povedal poľský premiér.
Dodal, že s Ruttem hovorili napr. o blokáde všetkých európskych prístavov pre ruské lode, ako aj o sankciách vrátane tých týkajúcich sa ropy a plynu.
Holandský premiér vyjadril pripravenosť reagovať na neprípustné konanie ruského režimu čo najtvrdšie - sankciami alebo dodávkami zbraní Ukrajine. Dodal, že agresia proti suverénnemu a demokratickému štátu je neprijateľná. Podľa Rutteho Putin urobil vážnu chybu, keď začal vojnu na európskom kontinente.
Premiéri oboch krajín vo Varšave hovorili aj o identifikácii a dokumentovaní všetkých ruských vojnových zločinov, aj na základe svedectiev a dôkazov prinášaných vojnovými utečencami.
Holandský premiér na spoločnej tlačovej konferencii vyzdvihol ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ukrajinský ľud za ich boj proti ruským jednotkám. Rutte súčasne prisľúbil, že jeho krajina poskytne zbrane na ochranu vzdušného priestoru Poľska i ďalších spojencov z aliancie NATO.
Témou rokovaní vo Varšave bola aj pomoc vojnovým utečencom z Ukrajiny. Poľská Pohraničná stráž v pondelok popoludní oznámila, že od 24. februára, keď Rusko napadlo Ukrajinu, prešli poľsko-ukrajinskú hranicu smerom do Poľska 2,125 milióna ľudí.
Morawiecki v súvislosti s týmto počtom utečencov pripomenul, že v rokoch 2015 – 2016, keď veľa utečencov zo Sýrie zostalo v Turecku, sa Európska komisia rýchlo rozhodla finančne podporiť túto krajinu dvoma tranžami pomoci po tri miliardy eur. Podpora EÚ pre utečencov v Turecku bola prisľúbená výmenou za záväzok, že Ankara zastaví masový prílev migrantov do Európy.
19:33 Zelenskyj: Ukrajina nemôže plniť ruské ultimáta a odovzdať Moskve svoje mestá
Ukrajina nemôže pristúpiť na "ruské ultimáta", povedal v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že Moskva sa jeho krajinu pokúša "zničiť". Uviedol to v rozhovore pre ukrajinské médiá, z ktorého citovala agentúra AFP.
"Ukrajina nemôže splniť ruské ultimáta. Ich ultimátum by sa naplnilo, len keby sme boli zničení," povedal Zelenskyj.
Moskva podľa jeho slov chce, aby jej Ukrajina "odovzdala" mestá Charkov, Mariupoľ aj Kyjev. Dodal, že na takéto niečo nemôžu pristúpiť obyvatelia týchto miest, rovnako ako ani on ako prezident.
Zelenskyj zopakoval v nedeľňajšom rozhovore pre stanicu CNN svoju pripravenosť rokovať priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pričom rokovania označil za jediný spôsob, ako "zastaviť vojnu" na Ukrajine. Zároveň varoval, že ak pokusy o rokovania zlyhajú, mohlo by to znamenať "tretiu svetovú vojnu". Uviedol tiež, že v rámci rokovaní nepristúpi na žiadne kompromisy, ktoré by sa týkali územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny.
Muž vykrikuje protiruské slogany na mieste zničených obytných budov počas 23. dňa ruskej invázie na Ukrajinu 18. marca 2022 v Kyjeve. Foto: TASR/AP
19:18 Predstaviteľ NATO: Vojna na Ukrajine smeruje k patu
Vo vojne Ruska proti Ukrajine vzniká patová situácia, povedal v pondelok vysoký predstaviteľ spravodajskej služby Severoatlantickej aliancie. Vysvetlil, že ruské pozemné jednotky nepostupujú a letectvo nevie získať úplnú kontrolu nad Ukrajinou, informuje TASR podľa správy americkej stanice CNN.
"Ak ešte nie sme v patovej situácii, tak k nej rýchlo mierime," povedal predstaviteľ NATO novinárom. Dodal, že do tohto bodu by sa Rusko nedostalo, ak by neurobilo sériu chýb, keďže je potrebné zobrať do úvahy rozdiel v sile oboch armád na začiatku invázie.
Predstaviteľ Aliancie poznamenal, že patová situácia je obzvlášť nebezpečná, vzhľadom na to, že Rusko sa začalo uchyľovať k používaniu menej presných a brutálnejších zbraní, ktoré zasahujú civilné ciele. Je to dôsledok míňajúcich sa zásob presne navádzanej munície.
NATO naďalej hodnotí, že hlavným cieľom Ruska je zrejme dobytie Kyjeva a vynútenie zmeny vlády. Chce tiež prinútiť Ukrajinu, aby zaujala neutrálny postoj voči NATO a demilitarizovala sa, uviedol predstaviteľ spravodajskej služby s tým, že ruský prezident Vladimir Putin len ťažko ustúpi od týchto cieľov.
Predstaviteľ spravodajskej služby NATO poznamenal, že Ukrajinci niekoľkokrát zdôraznili, že sa nevzdajú, a Rusko aj napriek stratám neustupuje. V posledných dňoch sa ruská armáda podľa jeho slov pokúšala o zlepšenie logistickej podpory v Kyjeve a tiež na juhu Ukrajiny. Predstaviteľ tvrdí, že na zapojenie sa do konfliktu na Ukrajine si pripravuje pôdu aj Bielorusko.
Ruská vojenská invázia na Ukrajinu začala 24. februára. V dôsledku konfliktu utiekli z krajiny už viac ako tri milióny obyvateľov.
18:55 Rusko potvrdilo zásah nákupného centra v Kyjeve; vraj slúžilo ako sklad rakiet
Ruské ministerstvo obrany v pondelok vyhlásilo, že nákupné centrum v Kyjeve, ktoré bolo zničené pri nočnom ostreľovaní, slúžilo ako sklad rakiet. Podľa agentúry AFP to uviedol hovorca ruského rezortu Igor Konašenkov.
Objasnil, že ruskými "ďalekonosnými vysoko presnými zbraňami" boli v noci na 21. marca v Kyjeve "v nefunkčnom nákupnom centre zničené batérie ukrajinských raketových systémov s viacerými odpaľovacími systémami a sklad munície" pre tieto zbraňové systémy.
Pri zásahu objektu prišlo o život najmenej osem ľudí, dodala agentúra AFP.
Ľudia vyšetrujú škody zničeného obchodného centra po ruskom bombardovaní v Kyjeve 21. marca 2022. Foto: TASR/AP
18:05 EÚ chce pomôcť Moldavsku, ktoré tiež trpí vojnou na Ukrajine
Európska únia dala v pondelok prísľub Moldavsku, že mu pomôže riešiť situáciu, v ktorej sa táto krajina ocitla po ruskej invázii na Ukrajinu. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
Korčok potvrdil, že ministerských rokovaní v Bruseli sa zúčastnil aj šéf moldavskej diplomacie Nicolae Popescu. Pripomenul, že Moldavsko dlhodobo trpí politikou Ruska, ktoré cez svoj vplyv v separatistickom Podnestersku ohrozuje moldavskú územnú integritu a suverenitu.
"Moldavsko, na hraniciach s Ukrajinou, je podľa počtu obyvateľov najviac zaťažené veľkou utečeneckou vlnou a nachádza sa v zložitej situácii," vysvetlil Korčok. Dodal tiež, že Ruská federácia túto krajinu dotlačila k dohode o dodávkach plynu, ktorá je z hľadiska cien dlhodobo neudržateľná.
Šéf slovenskej diplomacie zároveň ocenil, že Moldavsko má proeurópsku vládu, ktorá je odhodlaná realizovať potrebné zmeny a reformy, ale v súčasnosti čelí mimoriadne zložitej situácii. "Sme im ale odhodlaní pomáhať," odkázal.
Korčok za mimoriadnu vec označil, že EÚ prepojila svoju elektrickú prenosovú sústavu s Ukrajinou a Moldavskom. Vníma to ako jeden z následkov vojny na Ukrajine, že EÚ zrazu rieši mnohé otázky v energetickej oblasti.
"Je tu obrovská mobilizácia zdrojov, vytvára sa platforma, pod vedením Nemecka a Rumunska, ktorej súčasťou bude aj Slovensko, aby sa mobilizovali zdroje, ktoré táto krajina potrebuje pre financovanie základných služieb štátu, ale aj na riešenie obrovského tlaku, ktorí predstavujú utečenci z Ukrajiny," opísal situáciu.
Český šéf diplomacie Jan Lipavský v Bruseli skonštatoval, že Moldavsko má veľmi slabú ekonomiku a pre zahraničnú politiku Českej republiky je jednou z priorít pomáhať tejto krajine. Spresnil, že pomoc je zameraná hlavne na riešenie tlaku vyvolaného utečencami z Ukrajiny.
"Pripravujeme spoločnú misiu so slovenskými a rakúskymi ministrami zahraničných vecí do Moldavska, aby sme vyjadrili solidaritu a pozreli sa na praktické riešenie problémov," uviedol Lipavský.
Podľa jeho slov sa v Bruseli hovorí aj o eurointegračných ašpiráciách Moldavska. Po ruskej invázii nielen Ukrajina, ale aj Moldavsko a Gruzínsko požiadali EÚ o urýchlenie procesu, ktorý by im zabezpečil štatút kandidátskych krajín na členstvo v Únii.
17:38 Ukrajina vyzýva Čínu, aby sa zapojila do riešenia konfliktu rozpútaného Ruskom
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v pondelok vyzval Čínu, aby ako globálna mocnosť pomohla nájsť politické riešenie na zastavenie ruskej agresie proti Ukrajine.
Kuleba na sociálnej sieti Twitter napísal: "Ukrajinsko-čínske vzťahy boli desaťročia budované na vzájomnom rešpekte, porozumení a prospechu. Zdieľame postoj Pekingu k potrebe nájsť politické riešenie na ukončenie vojny proti Ukrajine a vyzývame Čínu ako globálnu mocnosť, aby zohrala dôležitú úlohu v tomto úsilí".
Čína sa, na rozdiel od desiatok štátov, zatiaľ zdržiava odsudzujúcich reakcií na adresu Moskvy a jej invázie na Ukrajine a odmieta za to odsúdiť aj ruského prezidenta Vladimira Putina.
Americký prezident Joe Biden v piatok v spoločnom telefonáte varoval čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga pred dôsledkami, ak Peking materiálne podporí ruskú inváziu na Ukrajinu.
Biely dom bezprostredne nezverejnil reakciu čínskeho lídra na Bidenove slová.
Agentúra Reuters však v nedeľu informovala, že Si počas videohovoru Bidenovi povedal, že vojna na Ukrajine sa musí skončiť čo najskôr, a vyzval členské štáty aliancie NATO, aby s Moskvou viedli dialóg.
Podľa vyjadrení Pekingu, citovaných agentúrou Reuters, však Si nepripísal Rusku vinu za súčasnú situáciu na Ukrajine.
Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v sobotu večer pred novinármi zdôraznil, že "Čína nikdy nebude akceptovať žiadny vonkajší nátlak" a ohradzuje sa proti "akýmkoľvek nepodloženým obvineniam a podozreniam".
Wang I týmito slovami reagoval na Bidenovo varovanie týkajúce sa prípadnej čínskej materiálnej pomoci pre ruskú inváziu na Ukrajine.
Wang I tiež povedal, že najdôležitejším posolstvom, ktoré Si Ťin-pching vyslal, bolo to, že Čína bola vždy za zachovanie svetového mieru a proti vojne.
Si a Putin sa stretli minulý mesiac na zimných olympijských hrách v Pekingu, krátko pred tým, ako Putin spustil inváziu na Ukrajine, pripomenula agentúra AFP.
17:05 Lipavský: Nemôžeme pomáhať Ukrajine a zároveň dávať Putinovi miliardy na vojnu
Európska únia nemôže na jednej strane poskytovať Ukrajine zbrane a na strane druhej obchodovať s Ruskom, ktoré potom obrovské sumy peňazí od EÚ využíva na vojnu proti Ukrajincom. Uviedol to český minister zahraničných vecí Jan Lipavský počas pondelňajších rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Podľa Lipavského v poradí už piaty balík sankcií EÚ voči Rusku určite v nejakej podobe vznikne, otázka je, aký rozsiahly bude, lebo zo strany členských krajín zaznievajú rôzne názory a niektoré krajiny nechcú ísť pri "trestaní" Moskvy príliš ďaleko.
Jan Lipavský. Foto: TASR/AP
Lipavský spresnil, že podobu sankcií určí až samit EÚ, ktorý sa bude konať koncom tohto týždňa v Bruseli. "Sankcie nepochybne musia nejakým spôsobom zasiahnuť energetiku, čo je bolestivá otázka pre európske domáce trhy. My sme zástancami toho, aby sa to riešilo spoločne na úrovni EÚ, vrátane kompenzácií škôd a riešenia problémov, ktoré vzniknú v momente, keď začnú platiť obmedzenia obchodovania s energetickými zdrojmi z Ruska," vysvetlil.
Zároveň zdôraznil, že finančný tok, ktorý do Ruska plynie z EÚ za dodávky energií, je "enormný" a Únia ak vážne myslí, že chce zastaviť vojnu na Ukrajine, tak musí prestať posielať masívne objemy peňazí Vladimirovi Putinovi. "Nedáva zmysel na jednej strane posielať Ukrajine zbrane, starať sa o utečencov, a na druhej strane dávať Putinovi peniaze, aby tú vojnu financoval. To je nemysliteľné," uviedol Lipavský.
16:57 Z ukrajinských prístavov sa odtrhli námorné míny, plávajú v Čiernom mori
Z ukrajinských prístavov pri Odese sa z kotevných lán odtrhlo niekoľko stoviek námorných mín, ktoré sú teraz unášané do Čierneho mora. Upozornila na to ruská tajná služba a subjekty trhu lodnej prepravy aj z iných krajín. TASR správu prevzala od agentúr Reuters a ANSA.
"V dôsledku silnej búrky sa odtrhli laná, ktorými boli míny ukotvené," uviedla v tlačovom vyhlásení ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB). Dodala, že pre poveternostné podmienky a morské prúdy sa teraz míny voľne pohybujú v Čiernom mori. FSB odhaduje, že uvoľnených mín môže byť približne 420 a že ich do prístavov nastražila ukrajinská armáda.
Agentúra Reuters uvádza, že turecké orgány varovali pred mínami lode plaviace sa cez prielivy Bospor a Dardanely. Podľa agentúry ANSA vydala varovanie pred plavbou rybárskych lodí do Čierneho mora aj bulharská vláda.
Ukrajinský úrad pre námornú dopravu však tvrdenia FSB odmieta a nazýva ich "dezinformáciami", ktoré vraj ruská strana používa ako zámienku na uzáveru určitých častí Čierneho mora.
16:46 Od vypuknutia konfliktu na Ukrajine prekročilo hranicu takmer 250-tisíc osôb
Od vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine (24. 2.) prišlo na územie Slovenskej republiky (SR) cez východnú hranicu 249 505 osôb, z toho 235 779 Ukrajincov. Ministerstvo vnútra (MV) SR aj polícia sa dôrazne ohradzujú proti tvrdeniam, že púšťajú osoby z Ázie a Afriky úplne bez kontroly. Policajný zbor (PZ) SR o tom informoval na sociálnej sieti.
Doplnil, že od vypuknutia konfliktu zabezpečuje kontrolovaný prechod slovensko-ukrajinských hraníc. "Prichádzajúci cudzinci sú riadne registrovaní na hraničných priechodoch. Pokiaľ pri sebe nemajú z akéhokoľvek dôvodu doklady, sú uložení do databáz a okrem ďalších úkonov sú im odobraté odtlačky prstov," uviedol PZ.
16:28 Korčok: Nové sankcie proti Rusku by mali zasiahnuť energetiku
Nové sankcie EÚ voči Rusku pre jeho inváziu na Ukrajinu by mohli zasiahnuť aj energetický sektor. Uviedol to v pondelok minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok (nominant SaS) v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Korčok spresnil, že nové sankcie už nebudú z kategórie "odradzovacích", keďže k vojne už došlo, ale ich cieľom bude zobrať Rusku možnosť financovať túto "nezmyselnú vojnu". Vyjadril nádej, že aj teraz bude Únia veľmi dôsledná, čo by malo odznieť už koncom týždňa, keď do Bruselu na samit NATO príde americký prezident Joe Biden. Ten sa stretne aj s lídrami EÚ, ktorí prídu na zasadnutie Európskej rady.
Na otázku TASR, do akej sféry činnosti sa môžu posunúť nové sankcie EÚ, Korčok uviedol, že najviac sa v tejto súvislosti hovorí o energetike. "Dnes to už nie je o tom, či sa odpojiť od dodávok plynu a ropy, ale ako to urobiť," uviedol.
Ivan Korčok. Foto: TASR/AP
Podľa neho si všetci v EÚ uvedomujú, že Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu má historicky najvyššie platby za plyn a ropu. To podľa neho vyplýva aj z toho, že európske krajiny si posledné roky a desaťročia zvykli na "pohodlie zo závislosti" od ruských energonosičov.
"Teraz nás dobieha to, že vidíme, že sa treba odstrihnúť od tých dodávok, ale nedá sa to urobiť rýchlo, za niekoľko týždňov či mesiacov. A už vôbec nie v prípade Slovenska, ktoré je úplne závislé od ruskej ropy a na 85 percent v dodávkach ruského plynu," vysvetlil.
Podľa Korčoka je však dôležité, že už v Rade EÚ nezaznievajú hlasy proti tomu, aby sa Únia a jej členské štáty postupne odstrihli od energetickej závislosti od Ruska. "Niet sporu, že ten vlak odíde skôr či neskôr. EÚ bude hľadať iné alternatívy, vlastne hľadá ich už dnes," uviedol na záver.
15:55 Ruskí vojaci údajne strieľali na demonštrantov v okupovanom Chersone
Príslušníci ruských inváznych vojsk rozohnali pokojný protest v okupovanom ukrajinskom meste Cherson tak, že na demonštrantov začali strieľať. S odvolaním sa na správy médií a videozáznam zdieľaný na sociálnych sieťach o tom v pondelok informovali stanice BBC a Sky News.
Predmetný videozáznam zachytáva demonštrantov utekajúcich z námestia v Chersone, zatiaľ čo v pozadí je počuť streľbu z automatickej zbrane, približuje BBC. Stanica dodáva, že v rôznych médiách sa objavili aj správy, že voči demonštrantom tam ruskí vojaci použili aj omračujúce granáty. BBC taktiež zachytila informácie o tom, že na mieste utrpelo zranenia viacero ľudí.
Novinár Max Seddon z amerického denníka The Financial Times na Twitteri tiež napísal, že ruskí vojaci začal strieľať na dav, ktorý pokojne demonštroval na chersonskom hlavnom námestí. "Zdá sa, že použili aj omračujúce granáty. Objavili sa aj správy o zranených civilistoch," uviedol. Dodal, že v Chersone prebiehajú demonštrácie proti okupantom pravidelne od vtedy, ako sa tohto mesta začiatkom marca zmocnili ruskí vojaci.
Videozáznam z Chersonu, zachytávajúci údajne aj ľudí, ktorých výstrely zranili, zverejnil na Twitteri aj Yaroslav Trofimov, spravodajca denníka The Wall Street Journal. Sky News upozornila, že autenticitu videozáznamu a súvisiace tvrdenia zatiaľ nebola schopná nezávisle overiť.
15:47 Ruský súd zakázal Instagram a Facebook pre údajný extrémizmus
Súd v Moskve v pondelok vyhlásil sociálne siete Facebook a Instagram za extrémistické a zakázal ich. Stalo sa tak na základe obvinenia, že ich materská firma, americký technologický gigant Meta, počas vojny na Ukrajine toleruje na sociálnych sieťach prejavy rusofóbie. Informovala o tom agentúra AFP.
Okresný súd v Moskve sa tak stotožnil so žiadosťou prokuratúry o zákaz týchto dvoch platforiem sociálnych médií za "vykonávanie extrémistických aktivít". AFP dodala, že služba WhatsApp spoločnosti Meta nebude zakázaná, pretože nejde o verejnú platformu.
Na pojednávaní vystúpil aj zástupca ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorý žiadal od súdu okamžitý zákaz činnosti spoločnosti Meta v Rusku. FSB obvinila Metu, že v čase "špeciálnej vojenskej operácie", ako Kremeľ nazýva svoju vojenskú agresiu voči Ukrajine, pracuje proti záujmom Moskvy, dodala AFP. Po tom, čo prezident Vladimir Putin vydal 24. februára rozkaz na začatie invázie ruských vojakov na Ukrajinu, úrady v Rusku zablokovali prístup na sociálne siete Facebook a Instagram, ako aj na Twitter.
Spoločnosť Meta potom 10. marca oznámila, že plánuje zmeniť svoje pravidlá týkajúce sa násilných vyjadrení tak, aby umožnila ľuďom v niektorých krajinách vyjadriť svoj hnev voči ruským ozbrojeným silám, ale nie voči ruským civilistom. Tento svoj postoj Meta prehodnotila: jej prezident pre globálne záležitosti, Nick Clegg, oznámil, že voľnejšie pravidlá sa budú vzťahovať iba na prispievateľov z Ukrajiny.
15:41 Rusko podniklo raketový útok v Rivnenskej oblasti na severozápade Ukrajiny
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že pri pondelkovom ruskom raketovom útoku na vojenský výcvikový priestor na severozápade Ukrajiny zahynulo viac než 80 ľudí. Informovala o tom agentúra DPA s tým, že ruské tvrdenie o počte obetí nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.
K útoku ruských inváznych síl došlo v blízkosti obce Nova Ľubomyrka, ktorá leží v Rivnenskej oblasti. Tamojší gubernátor Vitalij Kovaľ podľa stanice BBC uviedol, že ruské jednotky v ranných hodinách odpálili na výcvikový priestor v Novej Ľubomyrke dve rakety.
Ruské ministerstvo obrany zároveň uviedlo, že sa ruským silám vzdalo viac než 60 ukrajinských vojakov, ktorí boli zajatí pri obsadení ukrajinskej vojenskej základne na predmestí hlavného mesta Kyjev. Ani toto tvrdenie nebolo možné overiť, uvádza DPA.
15:25 Pri obliehanom Mariupole zakotvila ruská loď na prevoz vojenskej techniky
Ruská armáda oznámila, že v blízkosti obliehaného juhoukrajinského mesta Mariupol zakotvilo veľké podporné plavidlo ruského námorníctva určené na prevoz vojenskej techniky. Informoval o tom Reuters.
Plavidlo Orsk zakotvilo v ukrajinskom prístave Berďansk, ktorý už okupovali ruské invázne sily. Berďansk leží na pobreží Azovského mora a od Mariupolu je vzdialený asi 70 kilometrov.
Podľa portálu Zvezda, ktorý spravuje ruská armáda, sa na lode Orsk zmestí až 20 tankov alebo 50 obrnených transportérov. Do inváznych operácií na Ukrajine je zapojených 10 takýchto transportných plavidiel.
14:53 Poľský prezident sa stretol s riaditeľom CIA
"Prezident Andrzej Duda prijal riaditeľa Ústrednej spravodajskej služby Williama Burnsa," napísala na Twitteri kancelária poľského prezidenta, ktorá k príspevku zverejnila aj spoločnú fotografiu Dudu a Burnsa. Zároveň uviedla, že na stretnutí sa zúčastnili aj americký veľvyslanec v Poľsku Mark Brzezinski a poradca poľského prezidenta pre pre zahraničnú politiku Jakub Kumoch.
VIDEO Krv na uliciach Chersonu. Rusi zrejme strieľali na demonštrantov
14:49 Borrell: EÚ schvaľuje stratégiu vytvorenia vojenskej sily rýchleho nasadenia
Európska únia by mala v pondelok schváliť stratégiu, ktorá zahŕňa zriadenie vojenskej sily rýchleho nasadenia v počte 5 000 vojakov, a zároveň sa zaviaže zvýšiť svoje vojenské výdavky, aby mohla od roku 2025 v prípade potreby sama podnikať vojenské intervencie. V pondelok to naznačil šéf európskej diplomacie Josep Borrell.
Borrell to uviedol pre začatím zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci, ktorá sa koná na úrovni šéfov diplomacie a obrany. "Schválime strategický kompas, ktorý nie je odpoveďou na vojnu na Ukrajine, ale súčasťou odpovede, pretože nás musí vojensky posilniť," povedal Borrell pred rokovaniami ministrov.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell (vľavo) sa rozpráva so svojím portugalským rezortným partnerom Augustom Santosom Silvom. Foto: TASR/AP
13:47 Úrady v Odese obvinili Rusko z útoku na tamojšie obytné budovy
Úrady v ukrajinskom prístavnom meste Odesa obvinili ruské jednotky z toho, že v pondelok ráno zaútočili na obytné budovy na predmestí. Ide o prvý takýto útok na tento čiernomorský prístav, píše agentúra Reuters. Podľa mestského zastupiteľstva pri útoku neutrpel nikto zranenia, vznikol však požiar. "Išlo o budovy, v ktorých v mieri žili ľudia," uviedol starosta Odesy Hennadij Truchanov.
12:34 Poľsko chce pre ruskú inváziu na Ukrajinu novelizovať ústavu
Poľská vláda chce v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu pozmeniť svoju ústavu tak, aby mohla zvýšiť výdavky na obranu a skonfiškovať majetok ruských oligarchov. Varšava už v reakcii na udalosti na Ukrajine oznámila, že zvýši výdavky na obranu na tri percentá HDP. To by však mohlo viesť k prekročeniu rozpočtových limitov zakotvených v ústave.
"Poľská armáda musí byť okamžite vybavená podľa najvyšších štandardov, preto jednou z navrhovaných zmien ústavy bude vyňatie výdavkov na armádu a zbrojenie zo stropu pre verejný dlh," povedal Müller.
11:47 Zelenskyj vyzval Európu, aby zastavila obchodovanie s Ruskom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v pondelok európskych lídrov, aby prestali obchodovať s Ruskom. "Prosím, nesponzorujte zbrane tejto krajiny, Ruska. Žiadne eurá pre okupantov. Zatvorte pred nimi všetky svoje prístavy. Nevyvážajte im svoj tovar. Odopierajte energetické zdroje. Zatlačte, aby Rusko opustilo Ukrajinu," Zelenskyj povedal videoodkaze.
11:41 V Kyjeve zavedú zákaz vychádzania do stredajšieho rána
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko v pondelok oznámil, že v hlavnom ukrajinskom meste bude zavedený zákaz vychádzania, ktorý potrvá do stredajšieho rána. Ďalej uviedol, že nebudú otvorené obchody, lekárne, čerpacie stanice a ďalšie prevádzky a po meste sa budú môcť pohybovať len vozidlá s osobitným povolením.
11:19 Kremeľ: Prípadné ropné embargo zasiahne každého
Embargo na dovoz ruskej ropy, ktoré presadzujú niektoré európske štáty v súvislosti s vojenskou inváziou Moskvy na Ukrajine, by malo priamy dosah na všetkých, uviedol v pondelok vo vyhlásení Kremeľ. Ropné embargo je "rozhodnutie, ktoré zasiahne každého", povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Hovorca sa k tejto téme vyjadril krátko pred začiatkom pondelkovej schôdzky ministrov zahraničných vecí Európskej únie, na ktorej bude euroblok diskutovať o ďalších sankciách voči Moskve.
10:27 Borrell ruský útok na Mariupol označil za obrovský vojenský zločin
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell označil v pondelok ruský útok na ukrajinské prístavné mesto Mariupol za "obrovský vojnový zločin".
"To, čo sa v súčasnosti deje v Mariupole, je obrovský vojnový zločin, pri ktorom dochádza k ničeniu všetkého, bombardovaniu a zabíjaniu všetkých," povedal Borrell na začiatku pondelkového zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ.
Ukrajinské vedenie v noci na pondelok odmietlo ultimátum na kapituláciu obrancov obliehaného Mariupola – mesta na juhovýchodnom pobreží Ukrajiny –, ktoré im dala do pondelkového rána ruská armáda.
VIDEO Vyloďovanie ruskej techniky v ukrajinskom Berďansku
10:26 ISW: Rusi sa pripravujú na rozmiestnenie ďalšieho delostrelectva pri Kyjeve
Ruské sily nedosiahli v nedeľu žiadny výrazný vojenský pokrok na Ukrajine. Rusi však v okolí hlavného mesta Kyjev čoraz viac vytvárajú obranné pozície a pripravujú sa na rozmiestnenie ďalších delostreleckých a palebných prostriedkov. Vyplýva to z najnovšej analýzy washingtonského Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú zverejnil na svojej internetovej stránke.
Podľa amerického think-tanku začali zrejme Rusi v okolí Kyjeva vytvárať mínové polia. Z analýzy ISW vyplýva, že ukrajinskej armáde sa darí úspešne vzdorovať Rusom v ďalších častiach krajiny.
"Ukrajinské sily odrazili pokračujúce ruské snahy o dobytie mesta Izium, juhovýchodne od Charkova... Ruské sily pokračujú v pomalom, ale stabilnom postupe v Luhanskej oblasti a okolo Mariupolu, ale nepodnikli žiadne útočné operácie smerom na Mykolajiv alebo Kryvyj Rih," uvádza sa ďalej v správe ISW.
09:31 Zelenskyj navrhol pre svoje stretnutie s Putinom Jeruzalem
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol Jeruzalem ako mesto, ktoré by mohlo hostiť jeho mierové rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ide o najnovšiu snahu najvyššieho ukrajinského predstaviteľa stretnúť sa so svojím ruským náprotivkom.
Zelenskyj vo videopríhovore zverejnenom v nedeľu večer na sociálnej sieti Telegram poďakoval izraelskému premiérovi Naftalimu Bennettovi za jeho snahu o sprostredkovanie týchto mierových rokovaní. "Sme za túto snahu vďační. Skôr alebo neskôr tak môžeme začať diskusiu s Ruskom, a to možno v Jeruzaleme. Je to to správne miesto na to, aby sme našli mier," uviedol Zelenskyj.
Volodymyr Zelenskyj v nemeckom parlamente. Foto: TASR/AP
08:58 BBC: V Rusku vládne cenzúra voči umelcom, ktorí nesúhlasia s vojnou na Ukrajine
Jedna z najväčších mediálnych spoločností Russian Media Group (RMG) vydala niekoľko dní po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vyhlásenie s vysvetlením, prečo už nebude na obľúbených rozhlasových alebo televíznych hudobných kanáloch hrať skladby istých umelcov. Uviedla to v nedeľu spravodajská stanica BBC.
"Dôvodom tohto rozhodnutia boli ostré vyhlásenia týchto hudobníkov na adresu Ruska v kontexte náročnej situácie medzi Ruskom a Ukrajinou," uvádzalo sa v spomínanom stanovisku.
Spoločnosť ďalej uviedla, že jej najvyššou prioritou je rešpekt voči poslucháčom a "arogantný a pohŕdavý postoj hudobníkov voči ruským poslucháčom" jej nenechal žiadnu inú voľbu, než s týmito umelcami ukončiť zmluvu. Na zozname zakázaných umelcov sa ocitlo niekoľko ukrajinských hudobníkov a tri ruské kapely vrátane legendárnej rockovej skupiny Aquarium, píše BBC. Spevák tejto kapely Boris Grebenščikov nazval v príspevku na sociálnej sieti Instagram vojnu na Ukrajine "šialenstvom".
08:30 Rusi údajne odpálili rakety na vojenské cvičisko v Rivnenskej oblast
Ruské sily odpálili v pondelok dve rakety na vojenský výcvikový priestor v Rivnenskej oblasti na západe Ukrajiny, uviedol tamojší gubernátor Vitalij Kovaľ. Kovaľ vo videoodkaze informoval, že k útoku došlo v ranných hodinách.
08:26 Britský rezort obrany: Kyjev naďalej zostáva hlavným vojenským cieľom Ruska
Britské ministerstvo obrany v najnovšej hodnotiacej správe o situácii na Ukrajine zostavenej na základe informácií tajných služieb uviedlo, že hlavným vojenským cieľom Ruska naďalej zostáva dobytie hlavného mesta Kyjev. Informoval o tom v pondelok denník The Guardian.
"Napriek pokračujúcemu nedostatočnému pokroku zostáva Kyjev hlavným vojenským cieľom Ruska a je pravdepodobné, že v najbližších týždňoch bude prioritou (Moskvy) pokus o obkľúčenie mesta," uviedol britský silový rezort na sociálnej sieti Twitter.
08:13 Odesa zaznamenala zvýšený pohyb ruských dronov
Zvýšené nasadenie ruských dronov zaznamenali v nedeľu v oblasti juhoukrajinského prístavného mesta Odesa i v jeho okolí. Informovala o tom agentúra DPA.
"Všetko je však pokojné, nedošlo k žiadnym útokom," uviedol gubernátor Odeskej oblasti Maxym Marčenko, ktorého citoval denník Ukrajinska pravda.
Tamojšia protivzdušná obrana spustila podľa neho na nepriateľské bezpilotné lietadlá paľbu. "Zostrelenie niekoľkých takýchto dronov už bolo potvrdené," dodal pre denník Marčenko.
07:34 Podoľak: Rusko a Ukrajina budú viesť ďalšie kolo mierových rozhovorov
Delegácie Ukrajiny a Ruska budú v pondelok pokračovať v rozhovoroch. Oba tímy chcú nové kolo rokovaní začať prostredníctvom videokonferencie dopoludnia, uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. TASR o tom informuje na základe pondelkovej správy agentúry DPA.
"Pracovné skupiny oboch strán pracovali v poslednom čase intenzívne," uviedol Podoľak, ktorého vyjadrenie z nedeľňajšieho neskorého večera citovali v noci ukrajinské médiá.
Mierové rozhovory na vysokej úrovni sa konali naposledy minulý pondelok, píše DPA. Podoľak sa podľa vlastných slov domnieva, že rozhovory s Ruskom o ukončení vojny budú trvať ešte niekoľko týždňov. Poradca prezidenta tiež hovoril o známkach toho, že pozícia Moskvy sa stáva "rozumnejšou" a realistickejšou. Bližšie detaily však neposkytol.
K požiadavkám Moskvy patrí neutralita a demilitarizácia Ukrajiny, ako aj uznanie separatistických oblastí na východe krajiny za nezávislé štáty. Kyjev zatiaľ prejavil ochotu na kompromis v prípade požiadavky na to, aby Ukrajina zostala neutrálna, žiada však dôraznejšie bezpečnostné záruky zo strany Západu. V prípade územnej celistvosti doposiaľ neustúpil, uvádza DPA. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj trvá na tom, že sa napokon musí stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, čo dosiaľ Kremeľ odmietal zvážiť.
06:25 Ukrajina: V závode v meste Sumy hlásia únik amoniaku
V chemickom závode v meste Sumy na severovýchode Ukrajiny došlo v pondelok skoro ráno k úniku amoniaku. Úrady ľudí v okolí vyzvali, aby sa uchýlili do bezpečia pokiaľ možno v pivniciach alebo prízemiach, keďže jedovaný plyn so štipľavým zápachom je ľahší ako vzduch. Informácie priniesli stanica BBC a agentúra AFP.
Únik nastal v závode Sumychimprom, v ktorom vyrábajú priemyselné hnojivá, oznámil gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj. Situácia bola podľa neho nebezpečná do vzdialenosti 2,5 kilometra. Celkový rozsah a príčina incidentu však neboli zatiaľ známe. Na mieste zasahovali pohotovostné zložky.
Úkryt mali vyhľadať obyvatelia neďalekého mesta Novoselycia, vyplýva z vyjadrenia Žyvyckého, podľa ktorého nie je samotné mesto Sumy vzhľadom na smer vetra v ohrození.
Závod Sumychimprom sa nachádza na východnom okraji mesta Sumy, ktoré malo pred vypuknutím vojny 263.000 obyvateľov, uviedla agentúra AP. Mesto leží asi 40 kilometrov od hranice s Ruskom a v uplynulých týždňoch zažíva ostreľovanie a v oblasti pokračujú ťažké boje.
Ruská vláda v posledných dňoch zintenzívnila šírenie propagandy a dezinformácií tvrdiacich, že Ukrajina pripravuje použitie improvizovaných chemických zbraní a vyvíjala tajný program zbraní hromadného ničenia, píše AFP.
Ruské ministerstvo obrany v nedeľu večer podľa agentúry vyhlásilo, že "nacionalisti" na Ukrajine "zamínovali" sklady amoniaku a chlóru v podniku Sumychimprom "s cieľom hromadnej otravy obyvateľov oblasti (mesta) Sumy v prípade vstupu jednotiek ruských ozbrojených síl do tohto mesta".
04:48 Francúzsko zmrazilo ruský majetok za 850 miliónov eur
Francúzsko zmrazilo a zadržalo majetok ruských oligarchov v hodnote približne 850 miliónov eur. Oznámil to v nedeľu francúzsky minister hospodárstva Bruno Le Maire, informovala agentúra DPA.
Zablokované boli okrem iného nehnuteľnosti v hodnote 539 miliónov dolárov, ako aj ďalších 150 miliónov eur na súkromných účtoch vo francúzskych bankách a dve jachty s cenou 150 miliónov eur, spresnil minister pre rozhlasovú stanicu RTL.
Francúzsko vytvorilo pracovnú skupinu pre uplatňovanie sankcií EÚ zavedených voči ruským oligarchom a ľuďom z blízkeho okolia ruského prezidenta Vladimira Putina.
Cieľom tejto skupiny je nájsť ich majetok vo Francúzsku a identifikovať majiteľov bankových účtov, luxusných víl a jácht, čo sa ukázalo ako komplikovaná úloha vzhľadom na mnohé schránkové spoločnosti, ktoré ich totožnosť zakrývajú, približuje DPA.
Vladimír Putin a Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP
02:34 Ukrajina: Z Mariupola evakuovali posledného diplomata EÚ
Grécky diplomat, ktorý zostával v obliehanom ukrajinskom Mariupole aj počas bombardovania, v nedeľu uviedol, že tamojšiu skazu možno porovnať s úplným zničením miest ako Stalingrad alebo sýrske Aleppo počas vojen v minulosti. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
Grécky generálny konzul v Mariupole Manolis Andrulakis je podľa gréckeho rezortu diplomacie posledným diplomatom z EÚ, ktorého z prístavného mesta na juhovýchode Ukrajiny evakuovali. Od začiatku ruskej invázie tam organizoval evakuáciu desiatok gréckych občanov a členov početnej gréckej menšiny, kým sám z Mariupola odišiel v utorok, aby sa po štyroch dňoch cez Ukrajinu a Moldavsko dostal do Rumunska.
"Dúfam, že nikto nikdy neuvidí to, čo som videl," povedal Andrulakis novinárom po nedeľňajšom prílete do Atén, kde ho čakala jeho rodina. Podľa vlastných slov vyzýva ľudí, aby "zjednotili svoje hlasy a žiadali prímerie, zastavenie paľby".
"Mariupol sa stane súčasťou zoznamu miest na svete, ktoré vojna úplne zničila, ako sú Guernica, Stalingrad, Groznyj, Aleppo," citovala diplomata AFP.
Na snímke budova zničenej štátnej technickej univerzity v pätnásty deň ruskej invázie na Ukrajine vo štvrtok 10. marca 2022 v Mariupole. Foto: TASR/AP
01:18 Kyjev odmietol ruské ultimátum na kapituláciu v Mariupole
Ukrajinské vedenie odmietlo ultimátum na kapituláciu obrancov obliehaného mesta Mariupol na juhovýchodnom pobreží krajiny, ktoré im dala do pondelkového rána ruská armáda. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AP.
"Nebude žiadna kapitulácia, žiadne zloženie zbraní," povedala podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková v noci na pondelok pre spravodajský server Ukrajinska pravda. Podľa jej slov o tomto stanovisku už informovali ruskú stranu. Vereščuková súčasne žiadala ruskú armádu o otvorenie humanitárnych koridorov do zničeného prístavného mesta.
Rusko v nedeľu večer vyzvalo ukrajinské jednotky v Mariupole, aby zložili zbrane a mesto v pondelok dopoludnia opustili. Na to bude od 10.00 do 12.00 h moskovského času (8.00 až 10.00 h SEČ) vytvorený koridor, oznámil podľa štátnych médií predstaviteľ ruského ministerstva obrany Michail Mizincev.
Rusko podľa jeho slov navrhlo Ukrajine plán, na základe ktorého by z Mariupola mohli v zmienenom čase odísť ukrajinskí vojaci a "zahraniční žoldnieri", a to "bez zbraní a munície" a trasou dohodnutou s Ukrajinou.
Kyjev by mal na ruský návrh reagovať "oficiálnou písomnou odpoveďou" do 5.00 h moskovského času (3.00 h SEČ), doplnil Mizincev. Ruská armáda adresovala ukrajinskej strane návrh formou listu s ôsmimi stranami, píše DPA.
"Namiesto toho, aby ste strácali čas osemstranovým listom, by ste mali jednoducho otvoriť koridor," reagovala Vereščuková, ktorá podľa agentúry AP ruské vyhlásenie označila za "manipuláciu".
V ruskom návrhu sa podľa staníc BBC a Sky News tiež uvádza, že po evakuácii vojakov by od 12.00 h moskovského času (10.00 h SEČ) mohli do Mariupola bezpečne prichádzať humanitárne konvoje s potravinami, liekmi a ďalšími zásobami, pričom z mesta by zároveň mohli odchádzať tisíce civilistov, a to na západ alebo na východ.
Štefan Hamran by sa mohol stať policajným prezidentom od 1. apríla. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) o tom informoval v pondelok po Hamranovom verejnom vypočutí pred parlamentným brannobezpečnostným výborom. Hamran v súčasnosti pôsobí vo funkcii na základe dočasného poverenia.
Miesto policajného prezidenta sa uvoľnilo po odchode Petra Kovaříka, ktorý na vlastnú žiadosť vo funkcii skončil 15. septembra 2021. Koncom septembra minister poveril vedením Hamrana, ktorý v predchádzajúcej voľbe na post šéfa polície neuspel.
Kandidáta na policajného prezidenta navrhuje po minuloročnej novele zákona minister. Po verejnom vypočutí pred výborom Národnej rady (NR) SR ho môže vymenovať do funkcie. Zároveň dostal právomoc bez udania dôvodu šéfa polície odvolať.
Na pondelkovom verejnom vypočutí sa zúčastnil iba jeden zástupca opozície Ondrej Ďurica (Republika).
Minister zatiaľ nespresnil, kedy predloží výboru aj návrh na neobsadený post riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. "Je tam zastupujúci riaditeľ, ktorý funguje, a momentálne ja som s tým spokojný," povedal Mikulec.
Nie je vzorom pre ostatných policajtov, zaznieva z Hlasu
Dočasne poverený prezident Policajného zboru Štefan Hamran nie je vhodným kandidátom na trvalé obsadenie postu. Na pondelkovej tlačovej konferencii to uviedli predstavitelia strany Hlas-SD. V Hamranovi nevidia autoritu, ktorá by mohla byť pre ostatných policajtov vzorom.
Lídrovi Hlasu-SD Petrovi Pellegrinimu prekážajú Hamranove vyjadrenia, ale aj samotný prístup, ktorý má k plneniu svojho mandátu. "Miesto toho, aby teraz, keď tu máme vážnu humanitárnu situáciu, bol ako policajný prezident dňom i nocou na hraniciach, sa ide lyžovať," skritizoval šéfa polície. "Skôr ako toho, kto môže byť príkladom pre druhých, ho vnímam ako človeka, ktorý je zahľadený do seba a ktorý bude slepo počúvať príkazy a plniť politické objednávky," dodal Pellegrini.
Bývalá ministerka vnútra SR a podpredsedníčka Hlasu-SD Denisa Saková odsudzuje aj personálnu politiku dočasne povereného policajného prezidenta, Hamran sa podľa nej zbavuje tých, ktorí majú iný názor.
Svoju neprítomnosť na výbore národnej rady pre obranu a bezpečnosť, na ktorom v pondelok Hamran prezentoval svoju koncepciu riadenia Policajného zboru, vysvetlila nesúhlasom s formálnosťou celého procesu. Upozornila na to, že verejné vypočutie a názor výboru má len konzultačný charakter a ministra vnútra Mikulca k ničomu nezaväzuje. "Je to jasný signál, že ide len o formalitu, keďže pán minister je rozhodnutý ho (Hamrana) vymenovať. V takejto podobe je to potom fraška," povedala o híringu Saková.
Hamran odmieta politickú objednávku
Hamran odmieta obvinenia, že robí na politickú objednávku. "Dnes minister vnútra ani pán Matovič, ani pán premiér, nikto nezasahuje do výkonu povolania policajného prezidenta," deklaroval. Podľa svojich slov má voľnú ruku pri personálnych otázkach. Pýta sa, na základe čoho poslankyňa Saková spochybňuje jeho morálny kompas. Zároveň avizoval tlačovú konferenciu, na ktorej sa má Saková a ostatní dozvedieť, "ako mali jej politickí kolegovia a spolustraníci nastavený morálny kompas" vrátane nominantov, ktorých dosadili na Prezídium Policajného zboru.
Hamran na pondelkovom vypočutí pred členmi výboru hovoril o tom, že jeho hlavnou prioritou na čele polície je zvýšiť dôveryhodnosť Policajného zboru. Apeluje tiež na nezávislosť policajných funkcionárov či potrebu zatraktívniť povolanie. Rovnako chce pracovať na lepšej informovanosti občanov.
Krajiny Európskej únie (EÚ) sú stále vo veľkej miere závislé od dodávok ruskej ropy i plynu a nemôžu ich jednoducho zrušiť v krátkom čase. Vyhlásil to v pondelok holandský premiér Mark Rutte.
„Príliš veľa rafinérií vo východnej a západnej Európe je stále úplne závislých od ruskej ropy a s plynom je to ešte horšie,“ povedal Mark Rutte novinárom po stretnutí s litovským prezidentom Gitanasom Nausedom vo Vilniuse.
"Musíme sa zbaviť tejto závislosti. Musíme to urobiť čo najrýchlejšie, ale nemôžeme to urobiť zajtra," dodal.
Ministri zahraničných vecí a obrany EÚ sa v pondelok stretli, aby prediskutovali uvalenie ďalších sankcií na Moskvu, najmä embarga na dovoz ropy.
Aké budú ďalšie sankcie
EÚ a jej západní spojenci v snahe vynútiť si stiahnutie ruskej armády z Ukrajiny už uvalili celý rad sankcií proti Moskve vrátane zmrazenia aktív ruskej centrálnej banky.
Humanitárna kríza v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ktoré v ruskom obkľúčení trpí nedostatkom jedla, vody a energie, zvyšuje tlak na európskych lídrov, aby sprísnili sankcie voči Moskve.
"Je nevyhnutné, aby sme začali hovoriť o energetickom sektore a určite môžeme hovoriť o rope, pretože je to najväčší príjem do ruského rozpočtu," povedal litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis pri príchode na stretnutie v Bruseli.
Americký prezident Joe Biden pricestuje vo štvrtok (24. 3.) do Bruselu na samity so spojencami NATO, EÚ a skupiny G7 (siedmich najbohatších ekonomík) vrátane Japonska, ktoré majú posilniť reakciu Západu na ruskú inváziu na Ukrajinu.
Čo môže spustiť energetické embargo
Doterajšie štyri kolá sankcií EÚ, uvalených za uplynulé tri týždne, Kremeľ nepriviedli k zmene kurzu na Ukrajine, aj keď zasiahli ruské financie, obchod a tiež 685 Rusov a Bielorusov.
Piate kolo sankcií bude zahŕňať pridanie ďalších mien na čierne listiny EÚ. Ekonomicky najťažšou voľbou však je, či sa zamerať na ruskú ropu, ako to urobili Spojené štáty a Británia, vzhľadom na závislosť 27-členného bloku od ruského plynu na výrobu energie.
Diplomati, ktorí nechceli byť menovaní, uviedli, že pobaltské krajiny vrátane Litvy presadzujú embargo ako ďalší logický krok, zatiaľ čo Nemecko varuje pred príliš rýchlymi činmi, keďže ceny energií v Európe sú už mimoriadne vysoké.
Podľa diplomatov ruský útok chemickými zbraňami na Ukrajine alebo silné bombardovanie hlavného mesta Kyjev by mohli byť spúšťačom energetického embarga.
Moskva varovala, že sankcie EÚ na ruskú ropu by ju mohli podnietiť k uzavretiu plynovodov do Európy.
V súčasnosti je EÚ v názoroch na riešenie energetickej otázky rozdelená, keďže dováža až 40 percent plynu z Ruska, pričom Nemecko je spomedzi veľkých európskych ekonomík najviac závislé od ruských dodávok.
Francúzsko, ktoré aktuálne predsedá EÚ, môže zohrať pri tom kľúčovú úlohu. Prezident Emmanuel Macron povedal, že ak sa situácia na Ukrajine, kde už boli zabité tisíce ľudí, milióny boli vysídlené a niektoré mestá sú zničené ostreľovaním, ešte viac zhorší, nemali by existovať žiadne „tabu“, pokiaľ ide o sankcie.
Korčok: Nové sankcie proti Rusku by mali zasiahnuť energetiku
Nové sankcie EÚ voči Rusku pre jeho inváziu na Ukrajinu by mohli zasiahnuť aj energetický sektor. Uviedol to v pondelok minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok (nominant SaS) v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Korčok pokračoval, že prvá časť ministerských debát pod vedením šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella bola venovaná dianiu na Ukrajine. Dodal, že Ruská federácia podcenila schopnosť členských krajín EÚ zjednotiť sa v tejto krízovej situácii a spoločne konať. "Hovorilo sa o štyroch balíkoch sankcií, ktoré boli doteraz prijaté, a tá jednota je v tom, že pokiaľ by Ruská federácia mala vo svojom konaní pokračovať, niet sporu, že EÚ bude na to reagovať," opísal situáciu.
Spresnil, že nové sankcie už nebudú z kategórie "odradzovacích", keďže k vojne už došlo, ale ich cieľom bude zobrať Rusku možnosť financovať túto "nezmyselnú vojnu". Vyjadril nádej, že aj teraz bude Únia veľmi dôsledná, čo by malo odznieť už koncom týždňa, keď do Bruselu na samit NATO príde americký prezident Joe Biden. Ten sa stretne aj s lídrami EÚ, ktorí prídu na zasadnutie Európskej rady.
Na otázku TASR, do akej sféry činnosti sa môžu posunúť nové sankcie EÚ, Korčok uviedol, že najviac sa v tejto súvislosti hovorí o energetike. "Dnes to už nie je o tom, či sa odpojiť od dodávok plynu a ropy, ale ako to urobiť," uviedol.
Podľa neho si všetci v EÚ uvedomujú, že Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu má historicky najvyššie platby za plyn a ropu. To podľa neho vyplýva aj z toho, že európske krajiny si posledné roky a desaťročia zvykli na "pohodlie zo závislosti" od ruských energonosičov.
"Teraz nás dobieha to, že vidíme, že sa treba odstrihnúť od tých dodávok, ale nedá sa to urobiť rýchlo, za niekoľko týždňov či mesiacov. A už vôbec nie v prípade Slovenska, ktoré je úplne závislé od ruskej ropy a na 85 percent v dodávkach ruského plynu," vysvetlil.Podľa Korčoka je však dôležité, že už v Rade EÚ nezaznievajú hlasy proti tomu, aby sa Únia a jej členské štáty postupne odstrihli od energetickej závislosti od Ruska. "Niet sporu, že ten vlak odíde skôr či neskôr. EÚ bude hľadať iné alternatívy, vlastne hľadá ich už dnes," uviedol na záver.
AKTUALIZOVANÉ Štátny zástupca Jaroslav Šaroch podal žalobu na bývalého českého premiéra Andreja Babiša (ANO). Spolu s ním v kauze Čapí hnízdo obžaloval aj jeho bývalú poradkyňu Janu Nagyovú. Informovala o tom televízia ČT24. Potenciálnu prezidentskú kandidatúru Babiša to neohrozí.
Babiš (hnutie ANO) bol v tejto kauze stíhaný už skôr, ale nová Snemovňa, ktorý vzišla z vlaňajších volieb, musela rozhodnúť znova, pretože Babiš získal s novým mandátom poslaneckú imunitu. Návrh odsúhlasilo 111 zo 176 prítomných členov Snemovne, dolnej komory českého parlamentu. Proti boli len zástupcovia ANO.
V kauze ide o dotáciu z európskych fondov vo výške 50 miliónov českých korún na projekt Čapí hnízdo.
Dotačný prípad Čapí hnízdo v súčasnosti pokračuje už tretie volebné obdobie. Farma Čapí hnízdo je rekreačný areál s konferenčným centrom v okrese Benešov v Stredočeskom kraji. V roku 2008 získal projekt dotáciu 50 miliónov českých korún (1,94 milióna eur) z európskych fondov na podporu malých a stredných podnikov.
Pred získaním európskej dotácie a po uplynutí času, keď mala spoločnosť v súlade s dotačnými podmienkami udržiavať projekt v chode, patrila farma pod Babišov holding Agrofert. Ten by na dotáciu pre malé a stredné podniky nárok nemal.
Babiš označil prípad dlhodobo označuje za pseudokauzu. "Udržuje sa to v mediálnom priestore pre prípad, že by som sa rozhodol kandidovať na prezidenta," povedal podľa Noviniek pri rečníckom pulte.
Obžaloba Babišovi nezabráni v prezidentskej kandidatúre, ktorú zatiaľ potvrdil ani nevylúčil. Prezidentské voľby Česko čakajú budúci rok. Podľe ústavy a zákona o voľbe prezidenta môže byť zvolený každý občan, ktorý je voliteľný do Senátu, ak nemá obmedzenú svojprávnosť na výkon volebného práva, upozorňuje portál ČTK ceskenoviny.cz.
V morálnom kódexe Babišovej strany ANO je však uvedené, že ak je na straníka podaná žaloba v súvislosti s výkonom verejnej funkcie, má sa mandátu, funkcie aj členstva v hnutí vzdať. Expremiér Babiš je v súčasnosti poslancom dolnej komory českého parlamentu.
V novodobej histórii išlo o najnáročnejšie dva roky vládnutia na Slovensku, skonštatoval premiér Eduard Heger (OĽANO) pri príležitosti polčasu súčasnej vlády. Poukázal na pandémiu, prípravu plánu obnovy, prijímanie krokov v očiste Slovenska od korupcie i na vojnu na Ukrajine. Hovorí o dvoch rokoch poctivého a náročného zápasu o charakter Slovenska.
"Práve ďalšie volebné obdobie bude kľúčové v tom, či sa vrátime späť k vláde korupcie a úpadku alebo pôjdeme naďalej dopredu," myslí si predseda vlády. Ako poznamenal, súčasný kabinet vystriedal vládnu garnitúru popretkávanú korupčnými škandálmi, mrhaním verejných financií, reformnou stagnáciou a v neposlednom rade plnú ústupkov voči „našim ľuďom“.
Premiér uviedol, že v boji s pandémiou vláda spravila všetko pre to, aby ochránila životy, ekonomiku aj pracovné miesta. Počas pandémie sa tiež snažila presadiť prvé pozitívne zmeny v podobe legislatívnych opatrení či reforiem.
"Európskej komisii sme medzi prvými krajinami odovzdali kvalitný Plán obnovy a odolnosti SR. Podarilo sa nám po vyše 12-ročnom reformnom bezvetrí presadiť kľúčové reformy v oblasti zdravotníctva, reformu optimalizácie siete nemocníc a reformou národných parkov sme povýšili ochranu našej cennej prírody," pripomenul Heger.
Premiér vidí tiež prvé výsledky v očiste Slovenska od korupcie. "Ako antikorupčná vláda sme rozviazali orgánom činným v trestnom konaní ruky, postavili sa za poctivých vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov," vyzdvihol.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine deklaroval, že vláda "rozhodne stojí na strane dobra a prijíma zodpovedné rozhodnutia". "Či už voči svojim občanom, ktorí sú pre ňu prvoradí, alebo jasnými postojmi, ktoré komunikujeme aj v rámci Európskej únie a NATO," dodal.
Zápas o charakter Slovenska podľa premiéra zvádza kabinet "v sieti konšpirácií a zloby", ktoré chrlia opoziční lídri, len aby sa vrátili ku korytu a zmarili všetko dobré, čo zaviedli. K poslaniam vlády podľa premiéra pribudlo aj udržanie kultúry úcty.
AKTUALIZOVANÉ Veľké letecké nešťastie v Číne. Zrútilo sa lietadlo s vyše 100 pasažiermi. Po havárii ho zachvátil požiar a zrejme nikto neprežil.
V Číne sa v pondelok zrútilo lietadlo so 133 ľuďmi na palube. Počet obetí zatiaľ nie je známy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na čínske štátne médiá.
Čínsky úrad pre civilné letectvo (CAAC) uviedol, že kontakt s lietadlom bol prerušený v čase, keď prelietalo nad mestom Wu-čou, neďaleko ktorého sa zrútilo. Bezprostredne po nehode nebola známa jej príčina.
CAAC však údaj spresnil s tým, že na palube lietadla bolo v čase nehody 123 pasažierov a deväť členov posádky. O páde ako prvé informovali čínske médiá, medzičasom však informáciu potvrdila aj čínska letecká spoločnosť, ktorej lietadlo patrilo.
"Môžeme potvrdiť, že lietadlo sa zrútilo," uviedla China Eastern Airlines vo vyhlásení. Zároveň zverejnila telefónne číslo určené pre príbuzných ľudí, ktorí sa v čase nehody nachádzali na palube lietadla.
Podľa čínskej štátnej televízie CCTV havarovalo lietadlo typu Boeing 737 vo vidieckej oblasti na juhozápade Číny neďaleko mesta Wu-čou v autonómnej oblasti Kuang-si. Na miesto pádu stroja bol vyslaný záchranný tím.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) podal žalobu na ochranu osobnosti proti poslancovi Národnej rady (NR) SR Ľubošovi Blahovi (Smer-SD). Ohradil sa tak voči Blahovým obvineniam z vlastizrady. Prostredníctvom súdu žiada poslanca o ospravedlnenie aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100-tisíc eur. Informoval o tom na sociálnej sieti.
"Podanou žalobou sa domáham súdneho potvrdenia neoprávneného zásahu do mojej dobrej povesti, verejného ospravedlnenia a odstránenia z verejného priestoru všetkých statusov, videí a iných záznamov, v ktorých ma poslanec Blaha krivo obvinil z vlastizrady. Okrem toho žiadam súd, aby ho zaviazal do budúcnosti zdržať sa takýchto krivých obvinení na moju adresu," uviedol minister.
Naď zároveň žiada náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100-tisíc eur. "Ak mi súd prizná túto alebo akúkoľvek inú sumu, venujem ju na dobročinný účel pomoci obetiam ruskej vojenskej agresie v Ukrajine," deklaroval.
Minister podal žalobu 17. marca na Okresný súd Bratislava I. Ako zdôvodnil, hoci je pripravený ako politik znášať väčší rozsah verejnej kritiky na svoju adresu, ani verejne činná osoba nie je podľa neho povinná strpieť verejné obvinenie zo spáchania trestnej činnosti. "O to viac, že ma z vlastizrady obviňuje v čase, keď ako minister obrany SR realizujem všetky moje rozhodnutia s cieľom posilniť obranu SR a nedopustiť, aby vojenský konflikt po agresii Ruskej federácie na Ukrajine prekročil aj naše hranice," dodal.
V súdnom konaní vidí Naď možnosť, aby Blaha pravdivosť svojich tvrdení preukázal alebo sa ospravedlnil.
Podľa podpredsedu opozičného Smeru–SD Ľuboša Blahu Naď nezvláda politickú kritiku. "Jeho žalobu vnímam ako pubertálny úlet, na ktorom sa moji právnici výborne zabávajú," reagoval Blaha na podanie žaloby na ochranu osobnosti. Trvá na svojom tvrdení, že Naď zrádza národné záujmy Slovenskej republiky.
Čaputovej už nedôveruje väčšina spoločnosti – 56 percent oslovených, od novembra zaznamenala najväčší pokles popularity, potvrdzuje to výskum agentúry Focus pre reláciu Na telo televízie Markíza.
Prezidentke Zuzane Čaputovej popularita síce klesla o 10 percentuálnych bodov, ale napriek tomu jej stále dôveruje najviac Slovákov, dôveruje jej 42 percent oslovených.
Petrovi Pellegrinimu dôveruje 39 percent oslovených, s odstupom nasleduje štvorica politikov s podobnou mierou popularity: premiérovi Hegerovi dôveruje 28 percent, ministrovi Sulíkovi 27 percent a Robertovi Ficovi 26 percent.
Viac ako 20-percentnú dôveru majú ešte Boris Kollár (24 percent), Milan Uhrík (21 percent) a Andrej Danko (20 percent).
Najvyššiu nedôveru má opäť Igor Matovič, ktorému nedôveruje 87 percent oslovených. Dôveru mu vyjadrilo 11 percent.
Tabuľka nižšie ukazuje zmeny dôveryhodnosti oproti výskumu v novembri minulého roka.
Výsledky prieskumu zazneli v diskusnej relácii Na telo na Markíze, informoval o ňom aj spravodajský web televízie. (red, foto screenshot Markíza)
22:00 Zelenskyj: Existujú kompromisy, na ktoré ako nezávislý štát nemôžeme byť pripravení
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa opätovne vyslovil za priame rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, rokovania označil za jediný spôsob, ako "zastaviť vojnu" na Ukrajine. Zelenskyj v rozhovore pre americkú stanicu CNN povedal, že je pripravený hovoriť s Putinom, zároveň však varoval, že ak pokusy o rokovania zlyhajú, mohlo by to znamenať "tretiu svetovú vojnu".
"Som na rokovanie s ním pripravený. Bol som pripravený prinajmenšom posledné dva roky, pričom si myslím, že bez rokovaní nemôžeme túto vojnu ukončiť," povedal ukrajinský prezident Fareedovi Zakariovi na CNN. "Myslím, že musíme využiť akýkoľvek formát, akúkoľvek šancu na to, aby sa rokovania uskutočnili, na to, aby bolo možné hovoriť s Putinom. (...) Myslím, že sme to len my dvaja, ja a Putin, kto môže dosiahnuť dohodu," povedal pre CNN.
Zároveň však uviedol, že existujú "kompromisy", na ktoré by Ukrajina v rozhovoroch s Putinom nemohla pristúpiť, pričom sa týkajú jej územnej celistvosti. "Existujú kompromisy, na ktoré ako nezávislý štát nemôžeme byť pripravení," odpovedal Zelenskyj na otázku Zakariu, ako sa stavia k požiadavkám Ruska týkajúcim sa uznania polostrova Krym za ruský, separatistických oblastí v Donbase za nezávislé republiky a tiež ruskej požiadavke, aby sa Ukrajina nikdy nestala členom NATO.
"Nemôžete proste žiadať, aby Ukrajina uznala niektoré oblasti za nezávislé republiky... Takéto kompromisy sú jednoducho nesprávne. Musíme prísť s modelom, v rámci ktorého Ukrajina nestratí svoju suverenitu, svoju územnú celistvosť," dodal v tejto súvislosti. Zelenskyj povedal, že na margo tejto otázky sa jasne vyjadrili aj samotní Ukrajinci, ktorí ruských vojakov "nevítali kvetmi, ale zbraňami v rukách". Dodal, že Rusko nemôže "použitím sily" len tak prinútiť prezidenta inej krajiny, aby uznal čokoľvek, čo žiada. "Ruské sily nás prišli vyhubiť, zabiť nás," uviedol.
20:05 Zelenskyj žiada Izrael, aby ukončil neutrálnu politiku voči vojne, útok Ruska prirovnal k holokaustu a požiadal o zbrane protivzdušnej obrany
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v nedeľu Izrael, aby upustil od svojich snáh o zachovanie neutrálneho postoja k vojne na Ukrajine. Podľa Jerusalem Post kritizoval Knesset a vyzval izraelskú vládu, aby poskytla Kyjevu pomoc v boji proti ruskej agresii. Zelenskyj to uviedol vo svojom krátkom videopríhovore k poslancom izraelského parlamentu. Počas svojho vystúpenia viackrát prirovnal ruský útok voči Ukrajine k holokaustu.
"We want to live, but our neighbours want to see us dead"
In an address to Israel’s parliament, Ukrainian President Zelensky quoted the late Israeli PM Golda Meir, adding: “I don’t need to convince you to what extent our histories are intertwined”https://t.co/AL9D09aqpjpic.twitter.com/zwB6lA8aSJ
"Môžeme sa vás opýtať, prečo nemôžeme od vás dostávať zbrane, prečo Izrael neuvalil tvrdé sankcie na Rusko alebo prečo nevyvíja tlak na ruskú podnikateľskú sféru," povedal ukrajinský prezident. V súvislosti s možnými dodávkami zbraní ocenil izraelské systémy protivzdušnej obrany, ktoré sú podľa Zelenského najlepšie na svete. "Môžete nám pomôcť ochrániť naše životy, životy Ukrajincov aj životy židovského obyvateľstva na Ukrajine," povedal členom Knesetu ukrajinský prezident, ktorý má sám židovský pôvod.
Foto: i24NEWS English/YouTube, screenshot
20:00 Ukrajinci zabili kapitána Andreja Palija, vysokopostaveného ruského vojaka, rodáka z Kyjeva
Zdroje z Ruska v nedeľu potvrdili, že v bojoch o obliehané ukrajinské mesto Mariupoľ zahynul zástupca veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily, kapitán Andrej Palij. Smrť Andreja Palija ako prvá ohlásila ukrajinská armáda, avšak túto informáciu nebolo možné bezprostredne overiť. V priebehu nedele však správu potvrdili tri zdroje z Ruska.
Ukraine: According to media reports, the deputy commander of the Russian Black Sea Fleet for political affairs, captain I rank (commander) Andrei Palij, died. As reported by the infantry forces of the Ukrainian Armed pic.twitter.com/II90oAIc6p
Najskôr to bol Konstantin Carenko, predstaviteľ vojenského námorného učilišťa v Sevastopole na anektovanom Kryme, ktorý o smrti svojho priateľa Andreja Palija písal na ruskej sociálnej sieti Vkontakte. Rovnakú informáciu potom zverejnila aj sevastopolská senátorka Jekaterina Albatajevová, podľa ktorej kapitán prvého stupňa Andrej Palij padol "v boji za oslobodenie Mariupoľa od nacistov". Označila to za obrovskú, nenahraditeľnú stratu pre Sevastopol, ktorý je hlavnou základňou ruskej Čiernomorskej flotily. Tretie potvrdenie prišlo od sevastopolského gubernátora Michaila Razvožajeva. "Andrej Nikolajevič si vybral ako svoje životné poslanie obranu vlasti a zomrel za našu mierovú budúcnosť," napísal na Telegrame.
Ministerstvo obrany v Moskve zatiaľ v tejto súvislosti neposkytlo žiadne vyjadrenie. Podľa správ ruských médií sa Andrej Palij narodil v roku 1971 v Kyjeve, pričom od rozpadu Sovietskeho zväzu slúžil v ruskom námorníctve a v uplynulých rokoch sa zapojil aj do ruskej vojenskej operácie v Sýrii.
18:45 Novinárka Marina Ovsiannikovová vystúpila v americkej televízii ABC
Ruský ľud nepodporuje konanie Ruska na Ukrajine, tvrdí tamojšia novinárka Marina Ovsiannikovová, ktorá v pondelok narušila vysielanie hlavných správ v ruskej štátnej televízii s protivojnovým transparentom; následne bola zadržaná, dostala pokutu a prišla o zamestnanie v televízii. "Je to Putinova vojna; nie vojna, ktorú vedie ruský ľud," povedala v nedeľu Ovsiannikovová v rozhovore vysielanom v rámci relácie This Week na americkej televíznej stanice ABC.
Ovsiannikovová ďalej uviedla, že chcela spraviť niečo, čo by prilákalo viac pozornosti, ako demonštrácie na námestí. Zároveň chcela podľa vlastných slov svetu ukázať, že Rusi nepodporujú vojnu. "Mohla som ruskému ľudu ukázať, že toto je len propaganda, odhaliť ju v jej podstate a možno niektorých ľudí podnietiť k tomu, aby sa vyslovili proti vojne," povedala ďalej novinárka.
Moderátor relácie na ABC sa Ovsiannikovovej spýtal, či sa po svojom čine nebojí o svoju bezpečnosť, hoci odmietla politický azyl vo Francúzsku. "Veľmi sa bojím o bezpečnosť mojich detí... Verejne som odmietla prijať politický azyl vo Francúzsku, lebo som vlastenka; chcem žiť v Rusku," povedala. Novinárka ďalej uviedla, že Rusko prežíva "veľmi temné a náročné" obdobie. Rusov však vyzvala, aby sa nebáli prehovoriť.
Na otázku, čo by chcela odkázať svetu, odpovedala, že nie všetci Rusi vnímajú súčasné dianie na Ukrajine rovnako. Uviedla tiež, že sankcie uvalené na Rusko ubližujú nielen Putinovi a ruským oligarchom, ale aj bežným občanom, ktorí vojnu nepodporujú. Svojim ruským spoluobčanom Ovsiannikovová odkázala, aby kriticky vyhodnocovali informácie, ktoré im predkladajú ruské médiá.
18:00 Ruská polícia zadržala až 937 ľudí, proti vojne sa protestovalo v 38 ruských mestách
Ruská polícia zadržala v nedeľu najmenej 937 ľudí, ktorí po celej krajine vyjadrovali nesúhlas s vojnou na Ukrajine. Podľa nezávislej ruskej monitorovacej organizácie OVD-Info sa protivojnové protesty v priebehu nedele konali v 38 ruských mestách vrátane Moskvy, Petrohradu, Jekaterinburgu, Nižného Novgorodu a Vladivostoku.
OVD-Info uvádza, že od 24. februára, keď sa začala ruská vojenská agresia voči Ukrajine, bolo v Rusku zaznamenaných už viac než 15.000 prípadov zatknutých demonštrantov, ktorí vyjadrovali odpor proti vojne na Ukrajine. Niektorí z protestujúcich však boli zatknutí už niekoľkokrát.
Časť zadržaných dostala pokutu alebo bola vzatá aj do väzby. Aktivisti OVD-info má informácie o najmenej 37 súvisiacich trestných konaní, ktoré sa v Rusku aktuálne vedú voči 43 odporcom vojny a opozičným aktivistom.
17:30 Vzdušná obrana Patriot je už na Slovensku
Patriot je už na Slovensku, správu priniesol denník N. Pred pár hodinami sme informovali o presune podľa holandskej ambasády.
Patriot je nákladnejší a modernejší systém ako S-300.
17:00 V rozhodujúcich otázkach sa Rusi a Ukrajinci blížia k dohode
Tvrdí to denník New York Post s odvolaním sa na Reuters.
Podľa tureckého ministra zahraničných vecí približuje dohoda v najvážnejších otázkach možnosť prímeria. Mevlüt Čavušoglu sa zúčastnil rokovaní v Turecku, minulý týždeň cestoval do Ruska aj Ukrajiny, o zblížení pozícii hovoril dnes v tureckých médiách.
Opačný pocit z rokovaní mal turecký prezident Erdogan, ktorého stanovisko sme priniesli včera.
16:30 Ukrajinci tvrdia, že Putina chcú v Rusku zbaviť moci
So správou prišli viaceré médiá, ukrajinská rozviedka údajne získala správy o tom, že vplyvné ruské ekonomické a politické elity chcú zbaviť Putina moci. Uviedli dokonca aj meno jeho údajného nástupcu, mal by ním byť súčasný šéf FSB Alexander Bortnikov, ktorý mal byť Putinovým učiteľom v tajnej službe.
Správu prirodzene nemožno overiť a jej šírenie môže mať iné ciele, ako napovedá obsah.
15:40 Ukrajinu opustil aj veľvyslanec Bieloruska, na hranici po ňom hodili 30 strieborných
As the ambassador of Belarus was leaving Ukraine today, a Ukrainian border guard tossed a bag with coins at him, told him to pass the 30 silver pieces of Judah to the head of Belarusian border service. Video via @operativnoZSUpic.twitter.com/B1k4ByGuB1
15:30 Holandská ambasáda ukázala fotky, ako sa pracuje na prenose protivzdušnej obrany Patriot na Slovensko
15:10 Z Ukrajiny ušlo už 1,5 milióna detí, mimo domova je 10 miliónov Ukrajincov
V dôsledku vojny na Ukrajine opustilo svoje domovy už približne 10 miliónov ľudí, teda viac než štvrtina z celkového počtu obyvateľov krajiny. Oznámil to v nedeľu Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), podľa ktorého toto číslo zahŕňa Ukrajincov, ktorí sa uchýlili do zahraničia, aj vnútorne vysídlené osoby na ukrajinskom území.
"Vojna na Ukrajine je tak ničivá, že už 10 miliónov ľudí bolo buď vysídlených v rámci krajiny, alebo utiekli do zahraničia," uviedol vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.
Podľa nedeľňajšej aktualizovanej bilancie UNHCR od začiatku ruskej agresie utieklo z Ukrajiny už 3 389 044 ľudí. Len od soboty sa ich počet zvýšil o ďalších 60 352. Približne 90 percent z týchto utečencov tvoria ženy a deti, keďže muži vo veku 18 – 60 rokov sú povinní slúžiť v armáde a nesmú opúšťať krajinu. Detský fond UNICEF uvádza, že medzi ukrajinskými utečencami, ktorí sa uchýlili do zahraničia, je viac než 1,5 milióna detí.
15:00 Bieloruskí diplomati postupne opúšťajú Kyjev
Takto vyzerajú demonštrácie a zatýkanie Ukrajincov Rusmi na okupovaných územiach na východe Ukrajiny. Berďansk je mestečko neďaleko Mariupoľa, už dobyté a kontrolované Rusmi.
This is Berdyansk in Ukraine occupied by #Russia. People went out to protest - they got arrested and beaten pic.twitter.com/bG7bbM9d1g
Videá zverejnila novinárka Hanna Liubakova z Minsku, ktorá v minulosti spolupracovala s Rádiom Slobodná Európa.
Podľa včerajšieho tweetu Liubakovej už Kyjev opustilo 11 bieloruských diplomatov. Rastú obavy, či to znamená, že sa Rusi pokúsia o dobytie Kyjeva, respektíve či sa Bielorusko nechystá zapojiť do vojny.
11 employees of the Belarusian embassy left #Ukraine. The last employee crossed the border today at 9 am. This is quite worrying pic.twitter.com/uUvuZOvO6J
14:50 Rusi zrejme zničili oceliarsky podnik v Mariupole
Ukrajinská poslankyňa Lesia Vasylenková informovala, že Rusi v Mariupole zničili jeden z najväčších metalurgických závodov v Európe. Z oceliarskeho kombinátu pri obliehanom meste Mariupoľ sa ozývajú mohutné výbuchy a stúpajú oblaky hustého čierneho dymu, informovala televízia Sky News.
"Jeden z najväčších metalurgických závodov v Európe je zničený. Ekonomické škody sú obrovské. Životné prostredie je zdevastované," napísala na Twitteri poslankyňa ukrajinského parlamentu za stranu Hlas. Ostreľovanie Azovstaľu a rozsiahle škody v jeho areáli potvrdil aj poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko, podľa ktorého prebiehajú boje o ovládnutie závodu medzi ukrajinskou armádou a ruskými vojakmi.
Russia systematically destroys Ukraine’s civilian infrastructure: one of Europe’s largest steel and iron works, Azovstal in Mariupol, was targeted by Russian shelling on Friday. The owners said the plant was fully shut down for the first time since the 1941 Nazi invasion pic.twitter.com/VDF5t6bZmF
14:30 Ukrajinské video ukazuje, ako prebiehajú boje v Mariupole
Ukrajinci ukázali čiastkový úspech v pouličných bojoch v Mariupole. V dobýjaní mesta ale majú podľa západných médií navrch Rusi.
#Ukraine: Insane footage from a Ukrainian gunner of a BTR-4 APC during a raid on the Russian army in Mariupol. Apparently, a Russian BTR-82A and T-72B3M tank were destroyed. pic.twitter.com/CRkZIDKWOr
— 🇺🇦 Ukraine Weapons Tracker (@UAWeapons) March 20, 2022
13:40 Rusi údajne zaútočili na domov dôchodcov, Ukrajinci hlásia 56 mŕtvych
Ruská armáda podľa ukrajinských zdrojov strieľala z tanku na domov dôchodcov v meste Kreminna na východe Ukrajiny, pri útoku zabili 56 ľudí. Informovala o tom televízia Sky News, ktorá však túto informáciu bezprostredne nedokázala overiť z nezávislých zdrojov.
Podľa vyjadrenia Štátnej služby pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií Ukrajiny Rusi začali budovu ostreľovať z tanku "cynicky a zámerne", ako dodali, "jednoducho zamierili tank, pristavili ho pred budovu a spustili paľbu". Päťdesiatšesť obyvateľov domova údajne zomrelo priamo na mieste. Útok prežilo len 15 ľudí, ktorých mali Rusi "uniesť a odvliecť" do neďalekého mesta Svatove, ktoré je pod kontrolou ruských vojsk.
10:50 Rusi zničili Ukrajincom zásobovací sklad, použili svoje najnovšie zbrane
Rusko v nedeľu oznámilo, že na Ukrajine opäť použilo svoje najnovšie hypersonické rakety Kinžal, ktorými zničilo sklad paliva na juhu krajiny. "Letecké raketové systémy Kinžal (Dýka) s nadzvukovými balistickými raketami zničili veľký sklad paliva a mazív ukrajinských ozbrojených síl pri meste Konsťantynivka v Mykolajivskej oblasti," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.
Ruský rezort obrany dodal, že sklad bol využívaný predovšetkým na zásobovanie ukrajinských obrnených vozidiel operujúcich na juhu krajiny.
9:25 V bombardovanej škole sa skrývalo 400 ľudí, najmä žien a detí
Cieľom bombardovania v prístavnom meste Mariupoľ sa stala budova umeleckej školy, kde sa ukrývalo okolo 400 osôb vrátane žien, detí a starých ľudí. Oznámila to v nedeľu mestská rada Mariupoľa na sociálnej sieti Telegram. Budova umeleckej školy v štvrti Livoberežnyj bola pri sobotňajšom útoku zničená. "Ľudia sa ešte stále nachádzajú pod troskami," uviedla mestská rada. Informácie o počte mŕtvych alebo zranených zatiaľ nie sú k dispozícii.
Zábery zo zničeného Mariupoľa z piatku:
Mariupol. Shopping center "PortCity". Everything that the “Russian world” gets to turns into ruins. pic.twitter.com/sgtikMfBx5
Z Charkova hlásia po uplynulej noci päť civilných obetí. Ide o obete bombardovania bytovky na obrázku nižšie.
9:10 Ukrajinci zakázali 11 proruských strán
Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RNBO) rozhodla, že počas stanného práva bude zakázaná činnosť 11 politických strán s väzbami na Ruskú federáciu. Vo svojom najnovšom prejave zverejnenom v noci na nedeľu to podľa agentúry DPA oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. "Každá aktivita politikov zameraná na rozkol alebo kolaboráciu nebude úspešná, ale sa dočká tvrdej odpovede," povedal Zelenskyj.
Medzi zakázané subjekty patria proruská a euroskeptická strany Opozičná platforma – Za život, ako aj Opozičný blok, ktoré sú zastúpené v parlamente. Aj ostatných deväť mimoparlamentných strán je považovaných za euroskeptické, antiliberálne alebo proruské.
Prezident Zelenskyj počas nočného prejavu 20. marca. Foto: TASR/AP
9:00 Rusi sa preskupujú, pripravujú sa na útok na Kyjev
Rusi preskupujú svoje sily, ukrajinské orgány hovoria, že pripravujú útok na Kyjev. Britské ministerstvo obrany tvrdí, že ruskou taktikou je teraz snaha o vyčerpanie Ukrajincov. (Financial Times)
8:00 Vo vedení ruskej tajnej služby FSB sa objavilo napätie
Tvrdí to denník Wall Street Journal. Vedúci FSB zodpovedný za Ukrajinu je podľa týchto správ v domácej väzbe, Američania tiež údajne zachytili menšie spory (bickering) medzi predstaviteľmi ministerstva obrany a FSB, ktoré pripravovali vojnu na Ukrajine.
Neznamená to žiadne väčšie turbulencie, píše denník, nič, čo by ohrozovalo Putina alebo chod vojny na Ukrajine. (wsj)
7:30 Mariupoľ má kľúčový význam pre vývoj vojny
Po viactýždňovom obkľúčení mesta a bombardovaní sa Rusi rozhodli mesto dobyť. Ak by sa im to podarilo, vznikne súvislý pás územia, ktorý spojí anektovaný Krym s Ruskom, Rusi získajú kontrolu nad celým pobrežím Azovského mora, čo sa považuje za jeden zo strategických cieľov Ruska v tejto vojne.
Starosta mesta na tieto snahy reagoval vyhlásením, že Mariupoľ zostane ukrajinským mestom. V sobotu Ukrajinci dokázali Rusom vzdorovať, podľa denníka Wall Street Journal Rusi potrebujú významnejšie víťazstvo, objavili sa informácie o napätí vo vedení tajnej služby FSB. (wsj)
Takto vyzerá časť mesta, video je z piatku 18. marca:
7:10 Zelenskyj: Mariupoľ sa zapíše do dejín, Rusi na niektorých miestach ani neodnášajú svojich mŕtvych
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu nadránom povedal, že obliehanie mesta Mariupoľ sa zapíše do histórie "vojnovými zločinmi, ktoré tam pácha ruská armáda".
"Robiť mierumilovnému mestu to, čo robia okupanti, je teror, na ktorý si bude ľudstvo pamätať celé nasledujúce storočia," uviedol Zelenskyj vo svojom nočnom videopríhovore k národu.
Zelenskyj povedal Ukrajincom, že prebiehajúce rokovania s Ruskom "nie sú jednoduché ani príjemné, ale sú nevyhnutné". Dodal, že o priebehu týchto rozhovorov sa v sobotu rozprával s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. "Ukrajina sa vždy snažila o mierové riešenie. Okrem toho, aj teraz máme záujem o mier," vyhlásil ukrajinský prezident.
Ruská armáda dokonca na niektorých miestach ani neodnáša telá svojich vojakov, povedal Ukrajincom Zelenskyj. "Na miestach, kde sú obzvlášť kruté boje, sa telá ruských vojakov hromadia popri našej obrannej línii. A nikto tieto telá neodnáša," informoval Zelenskyj. Opísal boj neďaleko mesta Čornobajivka na juhu, kde si ukrajinské sily udržiavajú pozície a šesťkrát odrazili Rusov, ktorí jednoducho "stále posielajú svojich ľudí na smrť". (tasr)
7:00 Rusi vraj časť ukrajinského civilného obyvateľstva deportovali do Ruska
Z juhoukrajinského mesta Mariupoľ obkľúčeného ruskými silami sa v sobotu podarilo cez humanitárne koridory evakuovať 4 128 ľudí na severozápad do mesta Záporožie, ale radnica oznámila, že ruskí vojaci donútili niekoľko tisíc obyvateľov presunúť sa do Ruska. "Okupanti nútia ľudí opustiť Ukrajinu a ísť na ruské územie," uviedla radnica vo vyhlásení.
Mariupoľ. Foto: Sky News/screenshot
Rusi údajne brali ľudí z mariupoľského obvodu Levoberežnyj a z úkrytu v budove športového klubu, kde sa pred neustálym bombardovaním ukrývalo vyše tisíc ľudí, väčšinou ženy a deti, tvrdí to radnica.
Ruské sily sa pretlačili hlbšie do ostreľovaného prístavného mesta, kde aj v sobotu prebiehali ťažké boje a spôsobili zatvorenie veľkého oceliarskeho podniku. Miestne úrady prosia Západ o ďalšiu pomoc. Pád Mariupoľa, jedného z miest najhoršieho utrpenia v tejto vojne, by znamenal veľký bojový úspech pre Rusov, ktorým sa ani po vyše troch týždňoch bojov nepodarilo ovládnuť veľké mestá. Rusko napadlo Ukrajinu 24. februára a ide o najväčšiu pozemnú inváziu v Európe od druhej svetovej vojny.
"Zomierajú deti, starší ľudia. Mesto je zničené a je vymazané z tváre Zeme," povedal policajný predstaviteľ Mariupoľa Michail Veršnin na ulici posiatej troskami, vo videu adresovanom západným lídrom. Pravosť videa overila agentúra Associated Press (AP). Mariupoľ už tri týždne ostreľujú ruské sily, ktoré ho úplne obkľúčili. Z mesta sa podľa tamojších úradov podarilo utiecť tisíckam ľudí, stále je tam však vyše 300 000 ľudí, ktorým sa čoraz rýchlejšie míňajú potravinové zásoby aj lieky, pričom Rusko blokuje dodávky humanitárnej pomoci do mesta, pripomína BBC.
Takto vyzeralo mesto pred vojnou:
SOBOTA
22:42 Cez humanitárne koridory v sobotu evakuovali vyše 6 600 ľudí
Cez humanitárne koridory sa v sobotu podarilo z ukrajinských miest evakuovať celkovo 6 623 ľudí. Uviedol to námestník riaditeľa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. Citovala ho stanica BBC dodávajúc, že ide o výrazne nižší počet ako vyše 9-tisíc ľudí, ktorých sa podarilo evakuovať v piatok.
Tymošenko povedal, že obliehané prístavné mesto Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny sa v sobotu podarilo opustiť 4 128 ľuďom.
Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková predtým v sobotu informovala, že od začiatku ruskej invázie sa podarilo cez humanitárne koridory z oblastí v tzv. prvej línii bojov evakuovať už 190-tisíc civilistov.
20:29 OSN: Na Ukrajine zahynulo už minimálne 847 civilistov vrátane 64 detí
Na Ukrajine zahynulo od začiatku ruskej invázie už prinajmenšom 847 civilistov vrátane 64 detí. Oznámil to v sobotu Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR). Počet úmrtí je tak o 31 vyšší, než aký tento úrad hlásil v piatok, informuje stanica BBC.
Počas invázie utrpelo podľa OHCHR zranenia aj ďalších 1 399 civilistov vrátane 78 detí. Väčšina sa zranila pri ostreľovaní či náletoch. OHCHR však predpokladá, že skutočný počet obetí na životoch aj zranených je zrejme oveľa vyšší.
Britský denník The Guardian v sobotu tiež informoval, že podľa kyjevskej mestskej rady bolo len v Kyjeve od začiatku invázie zabitých už 228 ľudí vrátane štyroch detí. Zranenia tam podľa rady utrpelo ďalších vyše 900 obyvateľov vrátane 16 detí, pričom poškodených bolo takmer 40 domov, šesť škôl a štyri škôlky.
Generálny štáb ukrajinskej armády zároveň v sobotu oznámil, že počas invázie bolo zabitých už približne 14 400 ruských vojakov, uvádza BBC. Štáb na Facebooku tiež uviedol, že Moskva počas trojtýždňovej invázie prišla aj o množstvo vojenskej techniky, vrátane zhruba 1 470 obrnených transportérov, 60 tankov a vyše 100 bojových lietadiel a vrtuľníkov.
BBC upozornila, že tieto tvrdenia nedokáže nezávisle overiť. Dodala však, že zdroje z tajných služieb západných krajín uvádzajú, že vo vojne už bolo zabitých približne 7-tisíc ruských vojakov a ďalších 14- až 21-tisíc utrpelo zranenia.
19:47 Spojené štáty vyšlú do Bulharska bojovú skupinu Stryker
Spojené štáty vyšlú do Bulharska kontingent mechanizovanej pechoty Stryker, ktorá bude operovať v rámci medzinárodnej bojovej skupiny NATO. Po sobotňajšom rokovaní s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom to uviedol bulharský premiér Kiril Petkov, ktorého citovala agentúra Reuters.
Medzinárodná bojová skupina NATO v Bulharsku sa vytvára v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine a malo by v nej pôsobiť až tisíc vojakov z rôznych členských krajín Aliancie. Stryker je označenie obrnených bojových vozidiel, ktorých rôzne varianty využíva armáda USA.
"Spojené štáty súhlasili s tým, že poskytnú skupinu Stryker. Ide o silný signál pre všetkých našich spojencov z NATO," povedal Petkov na spoločnej tlačovej konferencii s Austinom v Sofii.
Petkov na tlačovej konferencii uviedol, že Bulharsko nemá nateraz v úmysle posielať zbrane ukrajinskej armáde, čo zdôvodnil prílišnou blízkosťou krajiny k dejisku vojnového konfliktu. Sofia však bude naďalej Ukrajine poskytovať humanitárnu pomoc a prijímať ukrajinských utečencov, píše agentúra Reuters.
18:20 Ukrajina tvrdí, že cez humanitárne koridory evakuovala už 190-tisíc civilistov
Ukrajina tvrdí, že od začiatku ruskej invázie sa jej podarilo cez humanitárne koridory evakuovať už 190-tisíc civilistov. Povedala to v sobotu podpredsedníčka ukrajinskej vlády a ministerka pre záležitosti dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková, ktorú citovali agentúra Reuters a stanica Sky News.
Vereščuková tiež uviedla, že v sobotu sú otvorené humanitárne koridory v Kyjevskej a Luhanskej oblasti. Dodala však, že plánovaný evakuačný koridor v Mariupole funguje len čiastočne. Ruských vojakov v tejto súvislosti obvinila z toho, že z obliehaného Mariupoľa nepúšťajú autobusy s civilistami.
18:15 Johnson: Svet nesmie znormalizovať vzťahy s Putinom ani po skončení invázie
Britský premiér Boris Johnson varoval v sobotu medzinárodné spoločenstvo, že by nemalo znormalizovať vzťahy s putinovským Ruskom ani po skončení ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Podľa Johnsona svet nesmie urobiť rovnakú chybu ako po roku 2014, keď sa napriek ruskej anexii Krymu pokúsil znormalizovať vzťahy s Kremľom. Upozornil, že už teraz sa ozývajú hlasy o tom, že s režimom Vladimira Putina je potrebné sa nejako dohodnúť. Podľa britského premiéra sú tieto názory zásadne nesprávne.
"Pokúsiť sa po tomto (po ruskej invázii na Ukrajinu) znormalizovať vzťahy s Putinom, ako sme to urobili v roku 2014, by znamenalo urobiť znova presne tú istú chybu," povedal Johnson na jarnej konferencii svojej Konzervatívnej strany v anglickom Blackpoole. Ruská agresia voči Ukrajine je podľa neho pre celý svet "zlomovým bodom" a zároveň "momentom voľby a medzi slobodou a útlakom".
Boris Johnson. Foto: TASR/AP
17:59 Kyjev vyzval Čínu, aby odsúdila ruskú inváziu
Ukrajina vyzvala Čínu, aby sa pripojila k Západu a odsúdila ruskú inváziu. „Čína môže byť dôležitým prvkom v globálnom bezpečnostnom systéme, ak urobí správne rozhodnutie a podporí koalíciu civilizovaných krajín a odsúdi barbarstvo Ruska," napísal na mikroblogovacej sieti Twitter poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Informuje o tom portál bbc.com.
Čína sa rozhodla zdržať počas hlasovania na pôde Organizácie Spojených národov o odsúdení ruskej invázie na Ukrajinu. Okrem toho americkí predstavitelia nedávno uviedli, že Peking signalizoval ochotu poskytnúť Rusku vojenskú pomoc.
17:35 Zelenskyj sa prihovoril demonštrantom v Berne, vyzval na zmrazenie účtov ruských oligarchov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval švajčiarsku vládu, aby zmrazila bankové účty všetkých ruských oligarchov. Zelenskyj sa v sobotu prostredníctvom streamovacej služby prihovoril k tisícom ľudí protestujúcim vo švajčiarskom hlavnom meste Bern proti vojne.
Švajčiarsky verejnoprávny vysielateľ SRF informoval, že ukrajinský prezident povedal: „Vo vašich bankách sú financie ľudí, ktorí rozpútali túto vojnu. Pomôžte proti tomu bojovať. Nech sú ich financie zmrazené ... Bolo by dobré zobrať im tieto privilégiá." Na výzvu na zablokovanie účtov oligarchov demonštranti reagovali silným potleskom.
16:40 Britskí expremiéri podporili výzvu na postavenie Putina pred medzinárodný súd
Bývalí britskí premiéri Gordon Brown a John Major podporili výzvu, aby bol šéf Kremľa Vladimir Putin postavený pred medzinárodný tribunál za vojenskú agresiu voči Ukrajine. Malo by ísť o osobitný tribunál v štýle norimberského procesu, v rámci ktorého súdili po druhej svetovej vojne nacistických predstaviteľov zodpovedných za vojnové zločiny. TASR správu prevzala v sobotu z tlačových agentúr PA Media a DPA.
Podľa iniciátorov výzvy by mali byť pred nový "norimberský tribunál" postavení okrem samotného Putina aj ďalší predstavitelia jeho režimu zodpovední za inváziu na Ukrajinu a zločiny spáchané počas nej.
Internetovú petíciu, ktorej cieľom je do konca marca zozbierať dva milióny podpisov, podporilo už približne 740-tisíc ľudí z celého sveta. Pod návrh výzvy sa podpísalo už viac než 140 signatárov, medzi ktorými sú medzinárodne známi právnici, akademici či politici.
V zozname signatárov figurujú okrem britských expremiérov Gordona Browna a Johna Majora aj šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba, renomovaný profesor medzinárodného práva Philippe Sands, bývalý predseda Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) Nicolas Bratza či jeden z prokurátorov pôvodného norimberského tribunálu Benjamin Ferencz.
Gordon Brown svoj podpis pod iniciatívou na postavenie Putina pred nový "norimberský" tribunál komentoval slovami: "V Norimbergu sme postavili pred spravodlivosť nacistických vojnových zločincov. Teraz, po ôsmich desaťročiach je našou povinnosťou pričiniť sa o to, aby prišiel deň zúčtovania aj pre Putina."
Gordon Brown. Foto: TASR/AP
16:07 Trussová: Rusko odvádza pozornosť. Lavrov: Rokovania brzdia Američania
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová varovala, že mierové rozhovory medzi Kyjevom a Moskvou by mohlo Rusko využiť na preskupenie svojich síl a prípravu novej ofenzívy. Povedala to v rozhovore pre denník The Times, informovala v sobotu televízia Sky News.
Ak to Rusko myslí s rokovaniami vážne, nebude podľa Trussovej zároveň nevyberane bombardovať obytné štvrte. Preto je ohľadom rokovaní je "veľmi skeptická".
"To, čo sme doteraz videli, je pokus Rusov získať čas na reorganizáciu," povedala šéfka britskej diplomacie. Nevidno nijaké náznaky sťahovania ruských jednotiek a na rokovacom stole nie sú žiadne seriózne návrhy. "Rusi klamú, klamú a klamú. Obávam sa, že vyjednávanie je ďalším pokusom o odvrátenie pozornosti a vytvorenie dymovej clony," konštatovala Trussová.
K mierovým rokovaniam sa podľa agentúry DPA vyjadril aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý obvinil Spojené štáty, že ich brzdia.
"Vždy sme boli za diplomatické riešenie akýchkoľvek problémov, aj v priebehu nepriateľských akcií. Keď (ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj navrhol rokovania, náš prezident súhlasil, rokovania prebiehajú," citovala Lavrova v sobotu agentúra Interfax. "Časť dialógu sa zlepšila, aj keď neustále prevláda pocit, že ukrajinskú delegáciu držia za ruku, s najväčšou pravdepodobnosťou Američania, čo jej nedovoľuje súhlasiť s požiadavkami, ktoré sú podľa mňa úplne minimálne," dodal ruský minister.
Rusko podľa Lavrova dokončí "špeciálnu operáciu" na Ukrajine po podpísaní dokumentov o bezpečnostných otázkach, neutrálnom postavení Ukrajiny a prijatí "civilizovanej formy" zákonodarstva, ktorý teraz nahráva "nacifikácii".
15:49 Mínometný útok na mesto Makariv pri Kyjeve zabil sedem ľudí
Sedem ľudí zomrelo a ďalší piati boli zranení počas piatkového mínometného útoku na mesto Makariv, ktoré leží približne 50 kilometrov západne od ukrajinského hlavného mesta. Informovala o tom v sobotu polícia Kyjevskej oblasti.
Vo vyhlásení zverejnenom na Facebooku uviedla, že útok zničil obytné domy a poškodil administratívne a ďalšie budovy. Zranených ľudí hospitalizovali, dodala polícia.
15:32 V Kyjeve od začiatku ruskej invázie zadržali 127 sabotérov
Ukrajinské ozbrojené sily v Kyjeve od začiatku ruskej invázie zadržali 127 sabotérov, vrátane 14 infiltračných skupín. Povedal to šéf vojenskej správy ukrajinského hlavného mesta Mykola Žyrnov. Proruských agentov podľa jeho slov zadržiavajú hlavne vďaka kontrolným bodom na cestách. Informuje o tom portál bbc.com.
Žyrnov dodal, že v ukrajinskej metropole je otvorených 35 tržníc a 635 obchodov a Kyjev má dostatočné zásoby potravín aj na dlhodobú obranu.
15:02 Peking opäť obvinil NATO z vyvolania ruského útoku na Ukrajinu
Námestník čínskeho ministra zahraničných vecí Le Jü-čcheng opäť obvinil NATO z toho, že zapríčinilo ruský útok na Ukrajinu. V prejave na konferencii v Pekingu v sobotu povedal, že Severoatlantická aliancia je prežitkom studenej vojny a jej rozširovanie môže viesť k nepredstaviteľne strašnej reakcii zo strany takej veľmoci, ako je Rusko.
Le Jü-čcheng sa takto vyjadril po tom, ako americký prezident Joe Biden a jeho čínsky partner Si Ťin-pching v piatok hovorili o vojne na Ukrajine. Čína obviňuje NATO z toho, že vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou priviedlo do krízového bodu. Námestník čínskeho ministra zahraničia zároveň kritizoval ekonomické sankcie voči Rusku. „Sankcie proti Rusku idú do takej šírky, že globalizácia sa používa ako zbraň, ušetrení nie sú dokonca ani ľudia z oblasti športu, kultúry a zábavy," povedal Le Jü-čcheng.
14:50 Podľa Ukrajincov padol už piaty ruský generál
Ukrajina informovala, že jej sily zabili v sobotu v poradí už piateho ruského generála. Generálporučík Andrej Mordvičev mal podľa týchto tvrdení zahynúť pri bojoch neďaleko ukrajinského mesta Cherson. BBC túto informáciu dosiaľ taktiež nedokázala overiť, uviedla však, že ak by bola pravdivá, Mordvičev by bol dosiaľ najvyššie postaveným ruským vojenským veliteľom zabitým počas invázie.
14:31 Kyjev potvrdil, že Rusi zasiahli sklad rakiet a munície pri Ivano-Frankivsku
Predstaviteľ ukrajinskej armády potvrdil miestnym médiám, že ruské ozbrojené sily v piatok podnikli raketový úder na sklad rakiet a munície v obci Deliatyn v Ivano-Frankivskej oblasti na západe Ukrajiny. Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat však v sobotu pre denník Ukrajinská pravda povedal, že sa ešte len musí potvrdiť, či Rusi naozaj použili svoju najnovšiu hypersonickú strelu Kinžal alebo nejaký iný druh strely.
Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov predtým v sobotu vyhlásil, že ruská armáda v piatok zasiahla podzemný sklad v obci Deliatyn hypersonickou strelou Kinžal. Podľa ruských predstaviteľov strela Kinžal nesená bojovým lietadlom MiG-31 má dosah do 2-tisíc kilometrov a letí desaťkrát rýchlejšie ako zvuk.
12:56 V Záporoží vyhlásilina 38 hodín zákaz vychádzania
Guvernér Záporožskej oblasti Oleksandr Staruch vyhlásil na 38 hodín zákaz vychádzania v meste Záporožie na juhovýchode Ukrajiny, a to od soboty 16:00 do pondelka 6:00. „V záujme svojej bezpečnosti v tomto čase nevychádzajte na ulice a na iné verejné miesta," napísal Staruch na komunikačnej platforme Telegram.
V piatok predmestia mesta Záporožie zasiahli dva raketové údery, ktoré zabili deväť ľudí a 17 ďalších zranili. Informoval o tom v sobotu hovorca administratívy Záporožskej oblasti Ivan Arefiev.
12:25 V Nemecku zaregistrovali už viac ako 200-tisíc ukrajinských utečencov
Od vypuknutia vojny na Ukrajine pred viac ako tromi týždňami nemecká spolková polícia zaregistrovala viac ako 200-tisíc ukrajinských utečencov. Nemecké ministerstvo vnútra uviedlo, že do soboty v krajine zaregistrovali 207 747 ukrajinských utečencov. Predpokladá sa však, že ich reálny počet v Nemecku je podstatne vyšší.
Ukrajinci nepotrebujú na príchod do Nemecka víza a spolková polícia registruje len utečencov, ktorí do krajiny prichádzajú vlakmi a autobusmi. Ukrajinci prichádzajúci autami zvyčajne nie sú registrovaní. Tí, ktorí sú ubytovaní u príbuzných a priateľov, tiež nie sú medzi utečencov zarátaní, ak nepožiadali o finančnú pomoc od nemeckých úradov.
12:15 Kyjev s ruskou armádou dohodol 10 humanitárnych koridorov
Ukrajina s ruskou armádou dohodla desať humanitárnych koridorov. Oznámila to v sobotu podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková. Patrí k ním koridor z obkľúčeného prístavného mesta Mariupoľ, niekoľko koridorov v regióne hlavného mesta Kyjev a niekoľko v Luhanskej oblasti. Vicepremiérka zároveň zverejnila plány na dodávku humanitárnej pomoci mestu Cherson, ktoré aktuálne kontroluje ruská armáda.
Piatkové satelitné snímky spoločnosti Maxar Technologies ukázali dlhé kolóny áut odchádzajúcich z Mariupoľa, keďže jeho obyvatelia sa snažia z mesta evakuovať. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že v priebehu uplynulého dňa z obliehaného Mariupoľa dokázalo odísť viac ako 9-tisíc ľudí.
12:00 Bulharsko nepošle Ukrajine vojenskú pomoc, ale bude pokračovať v humanitárnej pomoci
Bulharský premiér Kiril Petkov vylúčil poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine, ale uviedol, že jeho krajina, ktorá je členom NATO, bude pokračovať v poskytovaní humanitárnej pomoci. „Vzhľadom na to, že sme tak blízko konfliktu, teraz musím povedať, že aktuálne nebudeme schopní poslať vojenskú pomoc Ukrajine. To nebude možné," povedal Petkov v sobotu na tlačovej konferencii s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom v bulharskom hlavnom meste.
Kiril Petkov. Foto: TASR/AP
Bulharsko, ktoré nesusedí s Ukrajinou, ale prijalo tisíce ukrajinských utečencov, súhlasilo, že na jeho území bude nový kontingent vojakov NATO v rámci snahy Aliancie posilniť svoje východné krídlo. Súčasťou kontingentu bude približne 150 vojakov pechoty americkej armády.
11:40 V Záporoží vyhlásili zákaz vychádzania, pri ostreľovaní zomrelo 9 ľudí
Deväť ľudí prišlo o život a 17 utrpelo zranenia pri piatkovom ostreľovaní okrajových častí Záporožia ležiaceho na juhovýchode Ukrajiny. TASR prevzala túto informáciu z televízie Sky News, podľa ktorej o tom v sobotu informoval zástupca starostu tohto priemyselného mesta Anatolij Kurtjev. Ďalej uviedol, že ruské jednotky nasadili v posledných dňoch do útokov na Záporožie mínomety, tanky, vrtuľníky a raketové systémy.
Kurtjev na stránke mesta zp.gov.ua tiež oznámil, že ukrajinská armáda vyhlásila v Záporoží 38-hodinový zákaz vychádzania, ktorý bude platiť od soboty 16.00 h miestneho času (15.00 h SEČ) do pondelka 06.00 h (05.00 h SEČ). Zároveň vyzval obyvateľov, aby v tomto čase nevychádzali von a vedeniu podnikov odporučil, aby svojich zamestnancov nechali pracovať na dve zmeny. Podľa Sky News nie je známe, čo bolo dôvodom vyhlásenia zákazu vychádzania.
Záporožie ležiace na rieke Dneper sa stalo dôležitým tranzitným bodom pre približne 35-tisíc ľudí, ktorí v uplynulých dňoch utiekli z obliehaného mesta Mariupol. V Záporožskej oblasti sa nachádza najväčšia európska jadrová elektráreň, ktorú obsadili ruské jednotky.
11:35 K prezidentke sa zatiaľ nedostali žiadosti o povolenie slúžiť v armáde Ukrajiny
Prezidentka zatiaľ nerozhodla o žiadnej žiadosti o povolenie slúžiť v ukrajinskej armáde, keďže Vojenská kancelária prezidenta nijakú oficiálnu žiadosť stále neeviduje. Pre TASR to uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec.
"V poslednom období však Vojenská kancelária prezidenta registruje zvýšený záujem o informácie týkajúce sa služby v ukrajinskej armáde. Doteraz sa na ňu obrátilo približne 80 občanov. Všetci boli oboznámení s tým, ako majú postupovať ďalej v zmysle platnej legislatívy," skonštatoval Strižinec.
O službu v ukrajinskej cudzineckej légii podľa nedávnych informácií z Ministerstva obrany SR už oficiálne požiadali minimálne dvaja občania.
10:53 Orbán sa v Belehrade zhodol s Vučičom na tom, že Maďarsko i Srbsko chcú mier
Maďarsko i Srbsko chcú mier. Ich záujmom je zostať mimo vojny, pretože vo vojne nie je možný ekonomický rozvoj. Zhodli sa na tom v sobotu v Belehrade predseda maďarskej vlády Viktor Orbán s prezidentom Srbska Aleksandarom Vučičom, informuje spravodajca TASR s odvolaním sa na správu agentúry MTI.
10:46 V obkľúčenom meste Mariupoľ prebiehajú boje o oceliareň Azovstaľ
Ukrajinskí a ruskí vojaci v obkľúčenom prístavnom meste Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny bojujú o kombinát Azovstaľ, ktorý je jednou z najväčších oceliarní v Európe. Informoval o tom v sobotu v televízii poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko.
„Teraz prebiehajú boje o Azovstaľ ... jeden z najväčších metalurgických závodov v Európe je fakticky ničený," povedal Denysenko.
08:17 Počas obliehania Mariupoľa krajina stratila prístup k Azovskému moru
Ukrajina počas obliehania prístavného mesta Mariupoľ stratila prístup k Azovskému moru. Uviedol to v piatok generálny štáb ukrajinskej armády. Mariupoľ je kľúčovým obchodným prístavom v Azovskom mori, ktoré je úzkym prielivom spojené s Čiernym morom.
Generálny štáb ukrajinskej armády konštatoval, že ruské sily sa stále snažia útočiť na Mariupoľ a boje pokračujú. Z vyhlásenia nebolo jasné, či sa ruské sily zmocnili mesta.
07:15 Zelenskyj vyzval Moskvu na zmysluplné rozhovory
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom nočnom videoprejave vyzval Moskvu na zmysluplné a úprimné mierové rozhovory, Rusko sa podľa neho inak bude z vojny na Ukrajine zotavovať mnoho generácií. Kyjev podľa neho od začiatku ponúka mierové riešenie. Obe strany spolu konajú už niekoľko týždňov, rozhovory zatiaľ nepriniesli zásadný prielom.
"Chcem, aby ma teraz všetci počuli, najmä v Moskve. Nastal čas na stretnutie, je čas sa porozprávať," povedal. "Nastal čas obnoviť územnú celistvosť Ukrajiny. V opačnom prípade budú straty pre Rusko také veľké, že vám bude zotavenie trvať niekoľko generácií," dodal.
Ukrajinský prezident tiež povedal, že Rusko úmyselne blokuje dodávky humanitárnej pomoci do miest, ktoré sú často pod silnou ruskou paľbou. "Je to úmyselná taktika (…). Je to vojnový zločin a budú sa za to zodpovedať, na 100 percent," poznamenal.
Reagoval aj na piatkové masové zhromaždenie na moskovskom štadióne Lužniky, na ktorom pri príležitosti ôsmeho výročia pripojenia anektovaného polostrova Krym k Rusku vystúpil aj ruský prezident Vladimir Putin.
"Hovorí sa, že na zhromaždení v ruskom hlavnom meste sa celkovo zúčastnilo asi 200-tisíc ľudí. Stotisíc v uliciach, okolo 95-tisíc na štadióne. Približne rovnaký počet ruských vojakov bol zapojený do invázie na Ukrajinu. A teraz si na tom štadióne v Moskve predstavte 14-tisíc mŕtvol a desaťtisíce zranených a zmrzačených ľudí. Takéto straty utrpelo Rusko v dôsledku tejto invázie," uviedol Zelenskyj, pričom spomenul čísla, ktoré nie je možné nezávisle overiť.
"Toto je cena vojny. Za niečo viac ako tri týždne. Vojna sa musí skončiť. Návrhy Ukrajiny sú na stole," dodal ukrajinský prezident s tým, že v najbližších dňoch sa prihovorí občanom ďalších krajín vrátane Izraela, Talianska a Japonska.
https://www.youtube.com/watch?v=jOvixyXDhdA
06:04 Clinton a Bush prejavili solidaritu s Ukrajinou návštevou kostola
Bývalí prezidenti USA Bill Clinton a George W. Bush vyjadrili v piatok svoju podporu Ukrajine návštevou ukrajinského kostola v Chicagu. Informovala o tom agentúra AFP.
Obaja bývalí prezidenti mali na sakách pripnuté modro-žlté stužky a pred Kostol svätých Volodymyra a Olhy položili kytice slnečníc.
Clinton vo videu, ktoré zverejnil na jeho účte na Twitteri, ozrejmil, že cieľom ich iniciatívy bolo prejaviť solidaritu s ukrajinským ľudom vo svetle ruskej agresie. "Amerika je jednotná s ukrajinským ľudom v jeho boji za slobodu a proti útlaku," píše sa v jeho tvíte.
04:24 Ukrajinský minister vnútra: Zneškodňovanie nevybuchnutej munície potrvá roky
Ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj v piatok uviedol, že zneškodňovanie nevybuchnutej munície, ktorú po sebe zanecháva ruská invázia na Ukrajine, potrvá roky a krajina bude po skončení vojny potrebovať v tomto ohľade pomoc Západu. Informovala o tom agentúra AP.
"Na Ukrajinu bolo vypálené obrovské množstvo granátov a mín, z ktorých veľká časť nevybuchla, zostala pod troskami a predstavuje reálnu hrozbu," povedal Monastyrskyj.
Okrem nevybuchnutej ruskej munície sú v krajine aj míny, ktoré ukrajinské jednotky nastražili na mostoch, letiskách a ďalších objektoch kľúčovej infraštruktúry, aby zabránili Rusom v ich používaní.
"Nebudeme schopní odstrániť míny zo všetkých týchto území, preto som požiadal našich medzinárodných partnerov a kolegov z Európskej únie a Spojených štátov, aby pripravili skupiny expertov na odmínovanie oblastí bojov a objektov, ktoré boli ostreľované," uviedol minister.
00:27 Britskému ministrovi obrany sa dovolal podvodník vydávajúci sa za Šmyhaľa
S britským ministrom obrany Benom Wallaceom sa vo štvrtok cez videohovor spojil pravdepodobne ruský podvodník, ktorý sa vydával sa ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa. Informovala o tom spravodajská stanica Sky News.
Zdroj z britského ministerstva obrany uviedol, že videohovor medzi Wallaceom a podvodníkom trval približne desať minút. Podvodník kládol ministrovi otázky týkajúce sa ukrajinskej zahraničnej politiky. Na to, aby jeho trik vyzeral autenticky, si za seba do pozadia umiestnil ukrajinskú vlajku.
Wallace, ktorý bol v čase rozhovoru na oficiálnej návšteve v Poľsku, nadobudol podozrenie, že netelefonuje so skutočným ukrajinským premiérom, keď začal dostávať čoraz zvláštnejšie otázky. Podvodník sa ho v istom momente spýtal: "Dostali ste tú látku, ktorú sme poslali?" Minister mu odpovedal, že netuší o čom je reč.
Podvodník údajne spomínal aj rôznych ľudí, o ktorých minister obrany nikdy nepočul. Keď už Wallaceovi bolo jasné, že ide o podvodný telefonát, hovor okamžite ukončil.
PIATOK
22:51 Raketový útok na kasárne v meste Mykolajiv si vyžiadal desiatky obetí
Pri rozsiahlom ruskom raketovom útoku na kasárne ukrajinskej armády v meste Mykolajiv zahynuli desiatky ľudí, informuje spravodajská stanica BBC s odvolaním sa na ukrajinského poslanca Olexija Hončarenka.
"Nanešťastie došlo k veľkému raketovému útoku na Mykolajiv. Zahynulo niekoľko desiatok ľudí," uviedol Hončarenko, pričom dodal, že mesto zasiahli balistické strely. Ďalšie desiatky ľudí podľa poslanca utrpeli zranenia.
Mesto Mykolajiv, ktoré je kľúčové pre ruské plány na dobytie tretieho najväčšieho ukrajinského mesta Odesa, brzdí ruskú ofenzívu na pobreží Čierneho mora. Mykolajiv je stále pod kontrolou Ukrajincov, Rusi naňho útočia najmä zo severovýchodu.
21:01 Rusko: Rada Európy sa stala rusofóbnym nástrojom pre západné záujmy
Za "rusofóbny" nástroj slúžiaci západným záujmom označila v piatok Radu Európy (RE) hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Vzhľadom na rusofóbne aktivity západniarov stratila táto štruktúra svoj dôvod na existenciu," povedala Zacharovová.
RE sa podľa hovorkyne ruskej diplomacie "stala poslušným nástrojom Európskej únie, Severoatlantickej aliancie (NATO) a ich satelitov, cituje z jej vyjadrenia AFP.
Celoeurópska organizácia, ktorá bráni princípy právneho štátu v Európe, v stredu v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu vylúčila Rusko zo svojich radov – deň po tom, čo Moskva uviedla, že z RE vystúpi.
Vo štvrtok Rada Európy oznámila aj prerušenie všetkých svojich vzťahov s Bieloruskom. Dôvodom je aktívna účasť tejto krajiny na ruskej invázii na Ukrajine.
20:40 Rusi sa snažia vyprovokovať napätie, tvrdí Podoľak
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak uviedol, že Rusko sa pokúša "vyprovokovať napätie" v médiách. Postoje Ukrajiny na mierových rokovaniach však podľa neho zostávajú nezmenené.
Hlavný vyjednávač ruskej delegácie na mierových rokovaniach Vladimir Medinskij v piatok uviedol, že Rusko a Ukrajina sa priblížili k dosiahnutiu dohody o neutrálnom štatúte Ukrajiny a demilitarizácii. Vyjadrenia ruskej strany sú však podľa Podoľaka len ruské požiadavky a všetky majú za cieľ, okrem iného, vyvolať napätie v médiách. "Naše postoje zostávajú nezmenené. Prímerie, stiahnutie vojakov a silné bezpečnostné záruky s konkrétnymi plánmi", napísal poradca na Twitteri. (tasr)
19:30 Putin telefonoval s Macronom
Francúzsky prezident v piatok počas viac než hodinového telefonátu s Putinom vyjadril "extrémne znepokojene" v súvislosti s osudom obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol, uviedol vo vyhlásení Elyzejský palác. Macron podľa neho zároveň vyzval na "ukončenie obliehania a umožnenie "humanitárneho prístupu" do mesta s "konkrétnymi a overiteľnými opatreniami" na zaistenie bezpečnosti obyvateľov. Počas najnovšieho z telefonátov medzi oboma lídrami od začatia ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára Macron "opätovne požiadal o okamžité rešpektovanie prímeria" na Ukrajine.
Ruský prezident Vladimir Putin obvinil Kyjev z "vojnových zločinov". Moskva pritom podľa neho robí "všetko možné" pre to, aby sa vyhla civilným obetiam na Ukrajine, uviedol Kremeľ. "Pozornosť upriamili na početné vojnové zločiny, ktorých sa denne dopúšťajú ukrajinské bezpečnostné jednotky, predovšetkým na rozsiahle raketové a delostrelecké útoky na mestá na Donbase," uviedol vo vyhlásení o telefonickom rozhovore Putina s Macronom Kremeľ. Putin podľa neho Macronovi povedal, že ruská armáda "robí všetko možné, aby uchránila životy mierumilovných civilistov, vrátane organizovania humanitárnych koridorov pre ich bezpečnú evakuáciu".
19.20 Na štadióne v Moskve vraj bolo 200-tisíc ľudí, mnohí prišli po donútení
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vystúpil s prejavom pred desaťtisícami ľudí v Moskve pri príležitosti ôsmeho výročia anexie polostrova Krym. Mnoho účastníkov pre spravodajskú stanicu BBC uviedlo, že sa na podujatí zúčastnilo pod nátlakom.
Zhromaždenie sa konalo na moskovskom štadióne Lužniki, kde Putin počas prejavu označil vojenskú inváziu na Ukrajine za "hrdinské" nasadenie ruskej armády. Reportérovi BBC News Billovi Vernonovi, ktorý hovoril s desiatkami ľudí čakajúcich v rade na vstup na prokremeľské zhromaždenie, mnohí povedali, že pracujú vo verejnom sektore a zúčastňujú sa na nátlak svojich nadriadených.
Jeden z mužov pracujúcich pre moskovské metro uviedol, že on i ďalší zamestnanci boli k účasti prinútení. "Budem tu chvíľu a potom odídem... Myslím si, že väčšina ľudí tu nepodporuje vojnu. Ja ju nepodporujem," dodal. Viacero ľudí si podľa BBC neželalo, aby ich reportér nakrúcal, a nechceli ani odpovedať na otázky. Študenti uviedli, že im bol prisľúbený deň voľna za účasť na "koncerte". Niektorí prítomní študenti ani nevedeli, že podujatie bolo sčasti zamerané na podporu vojny na Ukrajine.
V súvislosti s vojnou na susednej Ukrajine Putin v prejave ďalej vyhlásil: "Vieme, čo máme robiť ďalej... definitívne zrealizujeme všetky naše plány." Davy prítomné na štadióne mávali ruskými vlajkami a transparentmi s písmenom "Z", ktoré predstavuje symbol pre "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine, píše DPA. Ľudia skandovali: "Za Rusko. Za víťazstvo." Nad javiskom, kde vystúpil Putin, bol umiestnený nápis "Za svet bez nacizmu". Tamojší predstavitelia uviedli, že na štadióne sa zhromaždilo viac než 200 000 ľudí, tento počet sa však nedal nezávisle overiť. Oficiálna kapacita štadiónu Lužniki je 81 000 divákov, veľké davy ľudí sa však nachádzali aj vonku, píše BBC. (tasr)
19.00 Biden tlačí na Si Ťin-Pchinga, ten chce koniec vojny
Americký a čínsky prezident absolvovali dnes dvojhodinový videohovor. Si Ťin-pching sa prezentoval v rozhovore podľa denníka Wall Street Journal ako zástanca mieru, vojna by sa mala podľa neho čím skôr skončiť. "Vojna na Ukrajine je niečo, čo neradi vidíme," povedal.
Americký prezident mal čínskemu kolegovi pohroziť špeciálnymi opatreniami, ak by Číňania Rusom pomohli vojenskou pomocou.
18:55 Pri útoku na divadlo v Mariupole nezahynul nikto
Ruský útok na divadlo v obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ, v budove ktorého sa ukrývali civilisti, si vyžiadal jedného ťažko zraneného, o život však neprišiel nik, uviedli v piatok predstavitelia mesta. "Podľa počiatočných informácií tu nie sú mŕtvi. Sú tu však správy o jednej ťažko zranenej osobe," uviedla mestská rada Mariupola na sociálnej sieti Telegram. (tasr)
18:50 Dohoda Rusov a Ukrajincov je bližšie. Ukrajina by mala byť neutrálna
Rusko a Ukrajina sa priblížili k dosiahnutiu dohody o neutrálnom štatúte Ukrajiny, uviedol v piatok hlavný vyjednávač ruskej delegácie na mierových rokovaniach Vladimir Medinskij. Neutrálny štatút Ukrajiny a to, že táto krajina nevstúpi do NATO, je podľa jeho slov jednou z "kľúčových záležitostí rozhovorov". "Je to záležitosť, v ktorej sa postoje oboch strán maximálne priblížili," povedal Medinskij pre ruské tlačové agentúry.
Obe krajiny sú podľa jeho vyjadrení v "polovici cesty" v oblasti záležitostí súvisiacich s demilitarizáciou Ukrajiny. Stretnutie medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským je podľa Medinského možné uskutočniť po tom, ako vyjednávači dosiahnu návrh dohody o ukončení bojov a vlády oboch krajín tento návrh schvália. (tasr)
18:15 Putinovi údajne narástla popularita, tvrdí to vládny inštitút
Putinovi v marci 2022 údajne dôverovalo až 79,6 percenta Rusov, tvrdí to vládny inštitút na výskum verejnej mienky, prieskum sa konal od 7. do 13. marca, mal by teda zaznamenať nálady v treťom týždni vojny. Kritický postoj vyjadrilo 16,4 percent oslovených.
V decembri mal Putin podporu 65 percent Rusov. Správu priniesol poľský denník Rzeczpospolita.
Až doteraz nezávislé Levada centrum nameralo Putinovi vo februári podporu 71 percent Rusov.
16:58 Kasianov: Zastavením vojny na Ukrajine by sa začal Putinov koniec
Bývalý ruský premiér Michail Kasianov neverí, že súčasný prezident Vladimir Putin to myslí s mierovými rozhovormi "vážne". Podľa Kasianova je nepravdepodobné, že Putin ponúkne nejaké riešenie konfliktu, "ktoré bude uspokojivé pre Ukrajincov". Uviedol to v piatkovom rozhovore pre stanicu BBC.
Okrem prísľubu neutrality – čo znamená, že Ukrajina nepožiada o členstvo v NATO alebo EÚ – bude Putin podľa Kasianova trvať na "oficiálnom uznaní" Krymu ako súčasti Ruska. "To je absolútne kľúčové, pán Putin je blázon do Krymu," povedal expremiér.
Kasianov, ktorý bol predsedom ruskej vlády v rokoch 2000 – 2004, vyjadril pochybnosti, že by sa nejaká dohoda dosiahla v rámci súčasných rokovaní medzi oboma stranami. Tie podľa neho len dávajú Rusom "čas na preskupenie".
15:43 Zelenskyj: Zo zbombardovaného divadla v Mariupole zachránili 130 ľudí
Zo zbombardovaného divadla v ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ, obliehanom ruskými silami, sa podarilo zachrániť 130 ľudí. Oznámil to v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. "Zachránených bolo viac ako 130 ľudí. Ale stovky obyvateľov Mariupoľa sú stále pod troskami," uviedol Zelenskyj vo videodkaze na Facebooku. Sľúbil, že záchranné operácie budú pokračovať "napriek ostreľovaniu" mesta.
15:41 Rusko: Putin označil inváziu na Ukrajine za "hrdinské" nasadenie ruskej armády
Za "hrdinské" nasadenie ruskej armády označil v piatok ruský prezident Vladimir Putin "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine. Putin to vyhlásil na moskovskom štadióne Lužniki pred desaťtisícami svojich prívržencov. TASR správu prevzala od agentúr DPA a Reuters a spravodajskej stanice BBC.
V súvislosti s vojnou na susednej Ukrajine Putin v prejave ďalej vyhlásil: "Vieme, čo máme robiť ďalej... definitívne zrealizujeme všetky naše plány." Počas tohto prejavu bol živý prenos štátnej televízie bez uvedenia konkrétnych dôvodov nakrátko prerušený, uvádza BBC.
Davy prítomné na štadióne mávali ruskými vlajkami a transparentmi s písmenom "Z", ktoré predstavuje symbol pre "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine, píše DPA. Ľudia skandovali: "Za Rusko. Za víťazstvo." Nad javiskom, kde vystúpil Putin, bol umiestnený nápis "Za svet bez nacizmu". Miestni predstavitelia odhadujú, že na štadióne sa zhromaždilo viac než 200 000 ľudí, tento počet však nebolo možné overiť. Dôvodom Putinovho vystúpenia, ktoré sprevádzal aj hudobný koncert, bolo ôsme výročie anexie ukrajinského polostrova Krym, ku ktorému došlo 18. marca 2014.
Ruský prezident Vladimir Putin počas prejavu na koncerte, ktorý sa konal pri príležitosti ôsmeho výročia vyhlásenia Krymskej republiky. Foto: TASR/AP
15:05 Zelenskyj očakáva pokrok v otázke členstva krajiny v EÚ
Ukrajina očakáva, že v nasledujúcich mesiacoch dôjde k pokroku v prípade jej žiadosti o členstvo v Európskej únii. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý v piatok hovoril so šéfkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Mal som dôležitý rozhovor s prezidentkou EK," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter. Vyjadrenie Európskej komisie k Ukrajine bude podľa neho pripravené do niekoľkých mesiacov, cituje ďalej Reuters.
15:00 Fico: Slovensko musí odmietnuť návrh Poľska na vyslanie vojsk NATO na Ukrajinu
Slovensko musí principiálne odmietnuť návrh Poľska na poslanie vojsk NATO na Ukrajinu, pretože by sa stalo oficiálnou súčasťou vojny na Ukrajine so všetkými jej dôsledkami. Líder opozičnej strany Smer-SD Robert Fico to uviedol v reakcii na poľský návrh vyslať mierovú misiu NATO na Ukrajine. TASR o tom informoval hovorca strany Ján Mažgút.
"Smer–SD principiálne nesúhlasí s tým, aby sa vojaci SR ako členského štátu NATO zúčastnili na vojenskej akcii na Ukrajine. NATO na Ukrajine nemá čo robiť," vyhlásil Fico s tým, že Slovensko nemá s vojnou na Ukrajine nič spoločné. Podotkol, že nikto SR neohrozuje ani mu nechce zobrať územia ako v roku 1938. Prezidentka SR Zuzana Čaputová a premiér Eduard Heger (OĽaNO) by poľský návrh mali podľa neho rázne odmietnuť ešte dnes. Smer-SD naďalej odmieta posielanie zbraní na Ukrajinu.
14:45 Prezidentka: Mier nie je iba absenciou vojny, utrpenie na Ukrajine to pripomína
Utrpenie na Ukrajine nám pripomína, že mier nie je iba absenciou vojny. Vyhlásila to prezidentka Zuzana Čaputová po stretnutí s účastníkmi Európskych katolíckych sociálnych dní na sociálnej sieti. "Pojem mieru musí byť naplnený láskou, pochopením, toleranciou – teda obsahom vychádzajúcim z nás, z nášho srdca. V tom vidím veľkú príležitosť aj pre kresťanské komunity, ktoré šíria práve tieto hodnoty," hovorí prezidentka.
14:30 Kollár: Rusko nakoniec na vojnu proti Ukrajine ťažko doplatí
Ruská federácia na svoje rozhodnutie vojensky napadnúť Ukrajinu napokon ťažko doplatí. Je však dôležité, aby sme pre tento krok nezačali nenávidieť obyčajných Rusov, ktorí zaň zodpovednosť nenesú. V diskusii v TASR TV to zdôraznil predseda Národnej rady SR Boris Kollár.
"Môžeme sa tu baviť o všeslovanskej vzájomnosti, ale tu Slovan napadol Slovana a je jasné, kto je agresor. Je to hrubý akt agresie voči štátu, ktorý k tomu nedal žiadnu príčinu," povedal Kollár.
13:51 Bývalý predstaviteľ Kremľa odstúpil po kritike vojny na Ukrajine z postu
Bývalý ruský vicepremiér Arkadij Dvorkovič, ktorý sa vyslovil voči ruskej vojenskej ofenzíve na Ukrajine, odstúpil z postu šéfa prestížnej vedecko-technologickej nadácie Skolkovo po tom, ako ho poslanec vládnej strany Jednotné Rusko Andrej Turčak obvinil, že je "zradcom národa" a koná "v záujme nepriateľa" a žiadal jeho prepustenie z funkcie.
Dvorkovič (49), ktorý bol podpredsedom ruskej vlády v rokoch 2012 – 2018, tento týždeň v rozhovore pre americký magazín Mother Jones uviedol: "Vojny sú najhoršou z vecí, akým možno v živote čeliť... vrátane tejto vojny." "V myšlienkach som s civilistami na Ukrajine." dodal.
Arkadij Dvorkovič a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
13:52 Naď ani Černochová si zatiaľ nevedia predstaviť mierovú misiu NATO na Ukrajine
Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) si zatiaľ nevie predstaviť vyslanie mierovej misie Aliancie na Ukrajinu. Chce počkať na konkrétny návrh. Česká ministerka obrany Jana Černochová je pripravená hľadať riešenia. Ako poznamenala, aj menej štandardné riešenie však musí byť v medziach medzinárodného práva. V piatok tak reagovali na výzvu Poľska na nasadenie mierovej misie NATO na Ukrajinu.
"Z hľadiska súčasného medzinárodného práva v tejto chvíli nevieme, ako by to bolo možné. Jediný, kto môže poslať modré prilby, je Bezpečnostná rada (OSN)," skonštatovala Černochová. Vzhľadom na ruské právo veta v rade sa však podľa nej musí hľadať iné riešenie. "Možno aj riešenie, ktoré nie je štandardné, ale musí tam byť istota, že sa budeme pohybovať aspoň v nejakých medziach medzinárodného práva. My sme pripravení túto debatu viesť," vyhlásila.
Slovenský minister si chce počkať na konkrétny návrh. "Naozaj si ani ja neviem predstaviť, ako by to malo vyzerať. Keď budem mať na stole konkrétny návrh, tak sa budeme môcť k tomu vyjadriť," povedal Naď. Deklaroval, že NATO robí všetko pre deeskaláciu konfliktu a preto, aby nedalo režimu ruského prezidenta Vladimira Putina žiadnu zámienku zaútočiť na akúkoľvek z členských krajín.
13:24 Poľský premiér navrhne na samite NATO zriadenie mierovej misie na Ukrajine
Poľsko na budúcotýždňovom samite Severoatlantickej aliancie navrhne zriadenie mierovej a humanitárnej misie NATO na Ukrajine. Návrh na zriadenie misie prišiel pôvodne od podpredsedu poľskej vlády Jaroslawa Kaczyňského, ktorý tento týždeň navštívil Kyjev spoločne s českým, poľským a slovinským premiérom.
Kaczyňski po rozhovoroch s ukrajinskými predstaviteľmi v Kyjeve povedal, že mierová a humanitárna misia by mala byť zriadená Severoatlantickou alianciou, prípadne inou organizáciou. Takáto misia by mala byť podľa neho "chránená ozbrojenými silami". Morawiecki novinárom oznámil, že poľský minister obrany Mariusz Blaszczak predstavil tento plán na stretnutí s ministrami obrany členských štátov NATO. Na tento návrh reagoval pozitívne dánsky minister obrany Morten Bödskov, podľa ktorého je dánska vláda pripravená poslať vojakov na Ukrajinu ako súčasť mierovej misie, ak by to pomohlo k ukončeniu krviprelievania.
13:09 Bulharsko vyhostilo desať ruských diplomatov
Bulharsko v piatok vyhlásilo desať ruských diplomatov za nežiaduce osoby a dalo im 72 hodín na opustenie krajiny. Rezort bulharskej diplomacie spresnil, že vyhostení pracovníci ruského veľvyslanectva podľa informácií bulharských úradov vykonávali na území hostiteľskej krajiny činnosti nezlučiteľné s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch.
13:00 Pápež v posolstve pre konferenciu v Bratislave odsúdil vojnu na Ukrajine
Pápež František v piatok označil vojnu na Ukrajine za "zvrátené zneužívanie moci" v prospech straníckych záujmov, pre ktoré musia nevinní ľudia čeliť brutálnemu násiliu.
"Ľudstvo je opäť ohrozené zvráteným zneužívaním moci a straníckymi záujmami, ktoré vystavujú bezbranných ľudí všetkým formám brutálneho násilia," uviedol pápež v posolstve.
12:20 Putin v telefonáte so Scholzom obvinil Kyjev zo zdržovania mierových rozhovorov
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok obvinil Kyjev z pokusov o zdržovanie mierových rokovaní s Moskvou. Povedal to v telefonáte nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi a dodal, že Rusko je stále pripravené hľadať spôsoby riešenia situácie.
Nemecký kancelár v takmer hodinovom telefonáte s ruským prezidentom zdôraznil, že je potrebné zlepšiť humanitárnu situáciu na Ukrajine a čo najskôr dosiahnuť pokrok v hľadaní diplomatického riešenia, informuje agentúra Reuters.
10:30 Pri útoku v Ľvove boli podľa ukrajinskej strany použité strely s plochou dráhou letu
Pri piatkovom útoku ruských síl na zariadenie na opravu lietadiel v západoukrajinskom meste Ľvov boli použité strely s plochou dráhou letu, odpálené z ťažkých strategických bombardérov v Čiernom mori. Informuje o tom stanica Sky News s odvolaním sa na ukrajinskú armádu.
Pravdepodobne išlo o rakety typu Ch-555, ktoré sú podľa korešpondenta Sky News Nicka Martina "veľmi sofistikovanými zbraňami". Dodal, že ide o riadené strely s dlhým doletom.
Pri útoku, o ktorom sa najprv predpokladalo, že zasiahol medzinárodné letisko v Ľvove, ale neskôr starosta Andrij Sadovyj spresnil, že terčom sa stala neďaleká budova, kde sa opravovali lietadlá, nikto nezomrel, avšak došlo k zničeniu budovy továrne.
Ľudia sa pozerajú na dym po výbuchu v ukrajinskom meste Ľvov. Foto: TASR/AP
10:20 Gröhling: Školy dostanú 200-eurový príspevok na každého ukrajinského žiaka
Základné a stredné školy, ktoré vzdelávajú žiakov z Ukrajiny, dostanú jednorazový príspevok vo výške 200 eur na každého ukrajinského žiaka. Na tlačovej konferencii to povedal minister školstva Branislav Gröhling (SaS). "Za tieto finančné prostriedky môžu nakúpiť školské potreby pre žiakov, alebo hradiť cestovné či zafinancovať iné náklady, ktoré školám vzniknú vzdelávaním žiakov z Ukrajiny," vysvetlil.
Na Slovensku sa momentálne nachádza 1 773 žiakov z Ukrajiny, rezort na nich dokopy uvoľní 354 600 eur. Školy podľa slov ministra dostanú finančný príspevok na každého ďalšieho žiaka automaticky. Minister tiež informoval, že školy majú pre ukrajinských žiakov zabezpečiť jazykový kurz.
10:16 Rusko predĺžilo zákaz letov na jedenásť svojich letísk
Ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija) predlžuje zákaz letov na 11 letísk v strednej a južnej časti Ruskej federácie a na Krymskom polostrove. Zákaz platí do 26. marca, informovala v piatok agentúra DPA.
Lety sú dočasne obmedzené na letiská Anapa, Belgorod, Briansk, Voronež, Gelendžik, Krasnodar, Kursk, Lipeck, Rostov na Done, Simferopol, Elista. Na organizovanie prepravy cestujúcich do týchto miest sa leteckým spoločnostiam naďalej odporúča využívať letiská Soči, Volgograd, Mineraľnyje Vody, Stavropol a Moskva. Ostatné ruské letiská vrátane medzinárodných fungujú ako zvyčajne, ubezpečil úrad.
09:56 Ruské ministerstvo obrany: Boje prebiehajú v centre mesta Mariupoľ
Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že ruské jednotky a ich spojenci zo separatistických regiónov na východe Ukrajiny bojujú v centre mesta Mariupoľ. Informuje o tom agentúra AFP.
"Jednotky (samozvanej) Doneckej ľudovej republiky (DĽR) s podporou ruských ozbrojených síl v centre Mariupoľa uťahujú obkľúčenie a bojujú proti (ukrajinským) nacionalistom," uviedol rezort obrany v Moskve. Ministerstvo dodalo, že separatisti z proruskej Luhanskej ľudovej republiky, ktorej nezávislosť Moskva spoločne s DĽR uznala 21. februára, "oslobodili viac ako 90 percent územia republiky".
Mariupoľ už tri týždne neustále ostreľujú ťažkými zbraňami ruské jednotky, ktoré ho kompletne obkľúčili. Z mesta sa podľa tamojších úradov podarilo utiecť už približne 30-tisíc ľuďom, avšak vyše 300-tisíc ďalších je tam stále uviaznutých.
09:41 Úlomky rakety zasiahli bytový dom v Kyjeve, úrady hlásia jednu obeť
Úlomky zo zostrelenej ruskej rakety zasiahli v piatok bytový dom v severnej časti ukrajinského hlavného mesta Kyjev. O život prišla jedna osoba, ďalších 19, z toho štyri deti, utrpelo zranenia. Podľa agentúry AFP o tom v piatok informovala ukrajinská záchranná služba.
Dodala, že z päťpodlažného bytového domu bolo zachránených 12 ľudí a ďalších 98 záchranári evakuovali do bezpečia.
08:53 Rusko má problémy so zásobovaním vojakov v prvej línii, postúpilo iba minimálne
Americké ministerstvo obrany vo svojej najnovšej správe o situácii na Ukrajine zverejnenej v piatok konštatuje, že za posledných 24 hodín postúpili ruské jednotky len minimálne. Spojené štáty tiež uviedli, že majú určité neoficiálne dôkazy o poklese bojovej morálky ruských vojakov. Nemenovaný predstaviteľ objasnil, že tento stav je spôsobený zlým velením, nedostatkom informácií, ktoré vojaci dostávajú o svojej misii a o jej cieľoch, ako aj dezilúziou, že narážajú na takú silnú obranu protivníka.
Britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej správe vychádzajúcej z informácií obrannej spravodajskej služby uviedlo, že Rusko má problémy so zásobovaním svojich jednotiek v prvej línii základnými potravinami a palivom. V správe sa tiež píše, že ukrajinské protiútoky nútia Rusko odkloniť veľký počet vojakov na obranu vlastných zásobovacích línií, čo "vážne obmedzuje útočný potenciál Ruska.
Jednotky Rusov a separatistov v Mariupole. Foto: Internet
08:00 Starosta Ľvova: Ruská raketa nezasiahla letisko, ale neďalekú budovu
Starosta západoukrajinského mesta Ľvov Andrij Sadovyj na svojom účte v aplikácii Telegram v piatok ráno napísal, že rakety vypálené ruskou armádou nezasiali priamo tamojšie medzinárodné letisko, ako sa pôvodne predpokladalo, ale neďalekú budovu, kde sa opravovali lietadlá. Sadovyj spresnil, že budovu zasiahlo niekoľko rakiet a zničilo ju. Hlásené neboli nijaké obete, keďže práce v továrni boli prerušené ešte pred ostreľovaním. Sadovyj už predtým uviedol, že letisko "rozhodne" nebolo zasiahnuté.
Dodal, že na miesto smerujú záchranári a ďalšie zložky. Vozidlá z ciest vedúcich na letisko na kontrolných stanovištiach boli vracané späť. Z Ľvova ležiaceho približne 70 kilometrov od poľských hraníc boli v piatok ráno hlásené viaceré výbuchy. Podľa televízie Ukrajina 24 bolo počuť najmenej tri explózie.
Na snímke dym stúpa po explózii počas 23. dňa ruskej invázie na Ukrajinu 18. marca 2022 v ukrajinskom Ľvove. Foto: TASR/AP
07:59 Rusko vyhlásilo nad územím východoukrajinského Donbasu bezletovú zónu.
Vyhlásenie bezletovej zóny znamená zákaz všetkých alebo určitých typov lietadiel lietajúcich cez určený vzdušný priestor. Štáty, ktoré zavádzajú bezletovú zónu, by mali byť pripravené zostreliť každé lietadlo, ktoré naruší tento priestor. Vyhlásenie bezletovej zóny možno použiť napríklad na ochranu cieľov na zemi, napríklad civilistov utekajúcich do bezpečia.
05:19 WHO: Vojna poznačí zdravie Ukrajincov na ďalšie roky až desaťročia
Vojna na Ukrajine má ničivý vplyv na zdravie jej obyvateľov, uviedla vo štvrtok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) s tým, že tieto následky poznačia krajinu na najbližšie roky až desaťročia. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.
"WHO potvrdila 43 útokov na zdravotnícke zariadenia, pri ktorých bolo zabitých 12 ľudí a 34 bolo zranených, medzi nimi aj zdravotnícki pracovníci. V akomkoľvek konflikte sú útoky na zdravotnú starostlivosť porušením medzinárodného humanitárneho práva," povedal generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
Narušenie služieb a dodávok tovaru na Ukrajine vytvára mimoriadne rizikové prostredie pre ľudí so srdcovocievnymi chorobami, rakovinou, cukrovkou, infekciou HIV či tuberkulózou, ktoré patria medzi hlavné príčiny úmrtí v tejto krajine, dodal Tedros.
Na Ukrajine sú naliehavo potrebné aj služby v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory.
"V ukrajinských psychiatrických liečebniach a zariadeniach dlhodobej starostlivosti je viac ako 35 000 pacientov, ktorí majú vážny nedostatok liekov, jedla, vykurovania, prikrývok a ďalších vecí," povedal Tedros.
WHO podľa svojich údajov doteraz poslala na Ukrajinu približne 100 ton zdravotníckych zásob vrátane kyslíka, inzulínu, chirurgických potrieb, anestetík a súprav na transfúziu krvi.
Pracovníkom WHO sa momentálne darí zásobovať veľa miest zo skladu v meste Ľvov na západe Ukrajiny, podľa Tedrosa však potrebujú "ničím nerušený" prístup do všetkých oblastí krajiny.
Konvoj OSN, ktorého súčasťou bol aj kamión WHO nesúci dôležitý zdravotnícky materiál, sa vo štvrtok nedokázal dostať do obliehaného mesta Sumy, pripomína The Guardian. Zdravotnícke zásoby vyčlenené pre Mariupol sa taktiež doteraz nepodarilo previezť na miesto určenia.
03:36 Zelenskyj sa opäť prihovoril Ukrajincom aj Rusom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v noci na piatok opäť prihovoril svojim krajanom. Informoval ich o svojom prejave v dolnej komore nemeckého parlamentu, rozhovoroch so svetovými lídrami a apeloval aj priamo na ruských občanov. Zdôraznil tiež, že ruská armáda nedobyla žiadne ďalšie kľúčové oblasti Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.
"Dnes som sa prihovoril parlamentu Nemecka, jednej z najvplyvnejších krajín sveta... Hovoril som nielen ako prezident, ale aj ako Ukrajinec, ako občan, ako Európan, ako niekto, kto dlhé roky pociťuje, že nemecký štát je od nás oddelený múrom, neviditeľným, ale pevným múrom," povedal Zelenskyj.
"Boli sme svedkami toho, ako Nemecko celé desaťročia bojovalo za svoju ekonomiku, za nové ruské plynovody a staré európske sny. Sníva o nejakej spolupráci, ktorú Rusko už dlho neberie vážne," dodal ukrajinský prezident s tým, že nemeckí občania chcú v tomto smere zmenu.
"Sme svedkami toho, ako väčšina Nemcov úprimne podporuje revíziu tejto starej politiky. Vidíme, že kancelár Olaf Scholz má veľkú šancu a veľkú misiu... Zaručte Európe mier. Dlhotrvajúci a hlavne poctivý," vyzval Zelenskyj vládu v Berlíne.
Ukrajinský líder tiež poznamenal, že po rozhovoroch s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a americkým prezidentom Joeom Bidenom má pocit, že svet "lepšie rozumie" Ukrajine
"Mám pocit, že nám lepšie rozumejú. V Európe, vo svete, v rôznych krajinách. A to nám zabezpečuje stále väčšiu podporu. Takú, o akú sme žiadali," povedal Zelenskyj.
Vláda v Kyjeve má podľa Zelenského informácie, že ruská armáda verbuje žoldnierov zo zahraničia na boj na Ukrajine. Dodal, že ukrajinská armáda zadržala ďalších ruských brancov, pričom niektorí "sa odmietajú vrátiť naspäť do Ruska."
"Neplánovali sme vziať tisíce zajatcov. Nepotrebujeme 13 000 alebo viac mŕtvych ruských vojakov. Túto vojnu sme nechceli. Chceme len mier," apeloval Zelenskyj na ruských občanov.
Zelenskyj, ktorý sa vo štvrtok virtuálne prihovoril poslancom dolnej komory nemeckého parlamentu, apeloval na Berlín, aby naďalej podporoval Ukrajinu. Kancelára Scholza vyzval, aby pomohol zrútiť nový múr, ktorý stavia v Európe putinovské Rusko. Odkazoval tým na niekdajší Berlínsky múr, ktorý bol v časoch studenej vojny symbolom rozdeleného Nemecka aj Európy.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) si podáva ruku so zranenou tínedžerkou Katerynou Vlasenkovou, utečenkyňou z Vorzelu, ktorá svojím telom zakryla svojho mladšieho brata počas ruského ostreľovania pri úteku z ich domu, pri príležitosti jeho návštevy v nemocnici v Kyjeve 17. marca 2022. Foto: TASR/AP
00:40 BR OSN: Rusko stiahlo svoj návrh rezolúcie o humanitárnej situácii na Ukrajine
Rusko stiahlo svoj návrh rezolúcie o humanitárnej situácii na Ukrajine, ktorý mal byť predmetom hlasovania na piatkovom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, informovala vo štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na ruského veľvyslanca pri OSN Vasilijho Nebenziu.
Moskva zrušila plánované hlasovanie údajne preto, že sa jej nepodarilo získať jasnú podporu od Číny a Indie, uviedol pre AFP nemenovaný veľvyslanec.
Predmetnú rezolúciu by určite vetovali západné mocnosti, hlasy od Pekingu či Naí Dillí by však boli pre Moskvu znamením, že má v medzinárodnom spoločenstve stále nejakú podporu, analyzuje AFP.
Moskva dala v utorok kolovať návrh rezolúcie, ktorá požadovala ochranu civilistov "v ohrozených situáciách" na Ukrajine a bezpečný prechod humanitárnej pomoci i ľudí pokúšajúcich sa odísť z krajiny. Rusko chcelo o rezolúcii hlasovať v stredu, potom však požiadalo o presun na štvrtok a následne na piatok.
Návrh rezolúcie zverejnený v utorok vyjadroval "vážne obavy" zo zhoršujúcej sa humanitárnej situácie a zo správ o civilných obetiach na Ukrajine aj okolo nej. Návrh tiež zdôraznil "potrebu, aby sa zúčastnené strany dohodli na humanitárnych prestávkach s týmto cieľom (evakuácie)".
V texte rezolúcie nebolo nikde spomenuté, že humanitárna kríza na Ukrajine vznikla v dôsledku vojny, ktorá začala 24. februára útokom ruských vojsk.
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko odmietol špekulácie naznačujúce, že šéf Kremľa Vladimir Putin už nie je na vrchole svojich síl. Putina naopak Lukašenko označil za fyzicky aj duševne zdravého, pričom dodal, že ruský líder je "v lepšej kondícii ako kedykoľvek predtým". Lukašenko, ktorý je Putinovým blízkym spojencom, sa takto vyjadril v sobotňajšom rozhovore pre japonskú televíznu stanicu TBS.
Lukašenko povedal, že s Putinom sa nestretávajú iba "ako hlavy štátov", ale udržujú vzájomné priateľské vzťahy. Uviedol tiež, že "do takej miery, ako je to možné" vie o všetkých Putinových záležitostiach, "súkromných aj štátnych".
Agentúra Reuters pripomína, že Rusko využilo aj územie Bieloruska na to, aby odtiaľ jeho vojaci začali inváziu voči Ukrajine. Západní lídri odvtedy už viackrát naznačili, že Putin sa prepočítal, čo sa týka napadnutia Ukrajiny. Ruské sily tam totiž utrpeli ťažké straty a napriek svojej značnej prevahe, sa ich postup už takmer zastavil, uvádza Reuters.
Britský premiér Boris Johnson označil Putinovo počínanie za "iracionálne", zatiaľ čo holandský premiér Mark Rutte sa o 69-ročnom ruskom prezidentovi vyjadril ako o "úplne paranoidnom".
Lukašenko však odmietol všetky obdobné tvrdenia odmietol. "Západ a tiež vy, by ste si mali vyhodiť túto hlúposť, tento nezmysel, zo svojich hláv," povedal počas rozhovoru japonskému novinárovi.
"Putin je absolútne fit, je v lepšej kondícii, ako kedykoľvek predtým... Toto je duševne a fyzicky úplne zdravý človek, je to športovec," dodal.
Lukašenko okrem toho v rozhovore vyjadril ľútosť nad rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991. Reuters pripomína, že k tejto téme sa ešte pred inváziou často vyjadroval práve Putin, ktorý Ukrajinu označoval za umelý výtvor a "neoddeliteľnú časť" ruskej histórie a kultúry.
Lukašenko teraz označil rozpad Sovietskeho zväzu za "tragédiu". "Ak by Sovietsky zväz prežil dodnes, mohli by sme sa vyhnúť všetkým možným konfliktom vo svete," povedal. Dodal, že pokým existoval ZSSR, svet bol "multipolárny", pričom jeden pól vyvažoval ten druhý. "Teraz je dôvodom toho, čo sa deje vo svete, unipolarita – monopolizácia našej planéty Spojenými štátmi," snažil sa tvrdiť dlhoročný bieloruský líder.
