Pápež František v stredu odsúdil zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča, kde boli v masových hroboch i v uliciach mesta nájdené desiatky tiel. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
"Nedávne správy týkajúce sa vojny na Ukrajine priniesli namiesto úľavy a nádeje svedectvá o nových krutostiach, akou je i masaker v Buči," uviedol František ku koncu svojej týždennej generálnej audiencie.
"Krutosť, ktorá je čoraz strašnejšia, a mierená dokonca aj proti civilistom, bezbranným ženám a deťom. Sú to obete, ktorých nevinná krv volá do neba a prosí: Zastavte túto vojnu!" pokračoval pápež.
František sa následne postavil a rozprestrel ukrajinskú vlajku, ktorú mu podľa jeho slov priniesli priamo z Buče. Agentúra AFP poznamenáva, že vlajka bola špinavá a nachádzal sa na nej nápis.
"(Vlajka) pochádza z vojny, presne z mučeníckeho mesta Buča," uviedol pápež a následne k sebe privolal skupiny detí, ktoré s rodičmi utiekli z Ukrajiny a do Vatikánu dorazili v utorok. "Tieto deti museli ujsť, aby mohli byť na bezpečnom území. Je to ovocie vojny. Nezabúdajme na nich a ani na ukrajinský ľud," uviedol František, ktorý každému dieťaťu následne daroval veľkonočné vajíčko.
Správy o zabíjaní civilistov v meste Buča ležiacom v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa ruská armáda nedávno stiahla, sa objavili tento víkend. Ukrajinské jednotky v meste po odchode ruských síl našli najmenej dva masové hroby a zahraniční reportéri priniesli zábery desiatok tiel v uliciach. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil priamo Moskvu zo zabíjania civilistov a hovoril aj o genocíde.
Rusko tieto obvinenia poprelo a tvrdí, že zábery z Buče – ale i z iných miest – zachytávajúce telá mŕtvych civilistov sú falošné a vyhotovila ich ukrajinská armáda, alebo že mŕtve telá sa v uliciach mesta objavili až potom, keď sa z neho stiahla ruská armáda.
Od stredy zaniká povinnosť registrácie na eHranici aj povinná karanténa pre nezaočkovaných po návrate zo zahraničia. Ruší sa tiež povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest v exteriéri. TASR o tom informoval Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
ÚVZ pripomína, že naďalej ostáva povinnosť nosiť respirátor na hromadných podujatiach, a to v interiéri aj exteriéri. Respirátory sú naďalej povinné i vo všetkých interiéroch verejných budov, v prostriedkoch verejnej dopravy a v preprave s osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti.
Pri návrate zo zahraničia však ÚVZ naďalej odporúča obozretnosť, sledovať svoj zdravotný stav a v prípade objavenia sa príznakov ochorenia COVID-19 kontaktovať svojho lekára.
21:00 Fínsko vážne uvažuje o členstve v NATO vidiac ruskú agresiu na Ukrajine
Vo Fínsku sa v súčasnosti vedú politické diskusie o jeho bezpečnosti a obrane, pričom v hre je aj žiadosť o vstup do Severoatlantickej aliancie. Uviedol to v stredu večer fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto po príchode na dvojdňové rokovania šéfov diplomacií NATO v Bruseli. Fínsko a Švédsko, ktoré sú členmi EÚ, ale nie NATO, sa v posledných rokoch zúčastňujú na všetkých ministerských zasadnutiach Aliancie.
Haavisto pred novinármi pripomenul, že fínska vláda sa chystá predložiť parlamentu návrh zákona o bezpečnosti a obrane. Do parlamentu by sa mal dostať počas veľkonočného týždňa a poslanci v rámci rozpravy preberú rôzne možnosti, vrátane vstupu do NATO.
"Keď analyzujeme bezpečnostnú otázku v Európe, vidíme, že sa veľa vecí zmenilo. Vidíme, že Rusko je ochotné zobrať na seba väčšie riziko vojny, je schopné zhromaždiť viac ako 180 000 vojakov na útok proti inej krajine a tiež vidíme, že pribúdajú verbálne hrozby o možnom použití taktických jadrových zbraní alebo chemických zbraní," konštatoval Haavisto. Po ruskej agresii voči Ukrajine sa verejná mienka rýchlo zmenila a vôbec po prvýkrát v dejinách štátu väčšina obyvateľov podporuje myšlienku vstupu do NATO.
20:30 Prieskum: 70 percent Američanov považuje Rusko za nepriateľa USA
Sedemdesiat percent amerických občanov považuje Ruskú federáciu za nepriateľa Spojených štátov. Vyplýva to z prieskumu výskumného centra Pew, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.
Z prieskumU tiež vyplynulo, že 24 percent Američanov vníma Rusko ako konkurenta, pričom tri percentá občanov ho považujú za partnera Washingtonu.
Postoj americkej verejnosti voči Rusku sa od začiatku vojny na Ukrajine 24. februára dramaticky zmenil. V januári považovalo Moskvu za nepriateľa Washingtonu iba 41 percent občanov, za konkurenta 49 percent obyvateľov a za partnera Spojených štátov sedem percent Američanov. Výskumné centrum Pew realizovalo prieskum na konci marca na vzorke 3581 dospelých občanov USA.
20:00 CNN: Ruské jednotky sa úplne stiahli z okolia Kyjeva a Černihiva
Ruské jednotky sa úplne stiahli z oblastí ukrajinských miest Kyjev a Černihiv. V Rusku a Bielorusku teraz pravdepodobne doplnia zásoby, aby sa pripravili na ofenzívu na východe Ukrajiny, uviedli v stredu vysokopostavení predstavitelia amerického ministerstva obrany, informuje TASR podľa správ americkej televízie CNN a britskej stanice Sky News.
Ruským jednotkám sa podľa slov amerického predstaviteľa stále nepodarilo dobyť juhoukrajinské mesto Mariupol, aj napriek jeho izolácii. Od začiatku ruskej invázie odpálila Moskva na územie Ukrajiny už viac ako 1450 rakiet, dodal.
Náčelník charkovskej oblastnej vojenskej správy Oleh Syniehubov v stredu uviedol, že úrady preventívne evakuujú obce Lozova a Barvinkove v južnej časti regiónu. Syniehubov dodal, že zatiaľ nebolo prijaté rozhodnutie o evakuácii mesta Charkov.
19:15USA sa nezúčastnia na zasadnutiach G20, ak tam bude Rusko
Spojené štáty sa nebudú zúčastňovať na zasadnutiach skupiny G20, na ktorých bude prítomná Ruská federácia. V stredu to oznámila americká ministerka financií Janet Yellenová. TASR prevzala správu od americkej televízie CNN.
Americký prezident Joe Biden minulý mesiac v Bruseli uviedol, že Rusko by malo byť vylúčené zo skupiny G20 pre jeho agresiu na Ukrajine. Na uskutočnenie tohto kroku je však potrebná dohoda aj ostatných členov zoskupenia. Kremeľ vyhlásil, že s prípadným vylúčením nemá problém.
"Prezident Biden sa vyjadril jasne a ja s ním určite súhlasím: pre Rusko to vo finančných inštitúciách nemôže ostať tak, akoby sa nič nedialo," povedala Yellenová na stretnutí amerického Výboru pre finančné služby.
18:30 Členské štáty EÚ sa zatiaľ nedohodli na nových sankciách proti Rusku
Členské štáty EÚ sa nezhodli na nových sankciách proti Rusku, ktoré navrhla Európska komisia (EK). Dôvodom sú podľa nemenovaných zdrojov technické otázky, medzi nimi napríklad aj možné dôsledky prípadného zákazu dovozu uhlia na existujúce zmluvy s Ruskou federáciou. TASR prevzala túto informáciu od agentúry Reuters.
Nový balík sankcií voči Rusku, ktorý v utorok navrhla exekutíva EÚ, musia ešte schváliť vlády eurobloku. Veľvyslanci viacerých členských štátov pri EÚ však počas stredajšieho stretnutia poukázali na viaceré možné problémy tohto v poradí piateho sankčného balíka, uviedli pre Reuters tri zdroje oboznámené so situáciou.
Nové reštriktívne opatrenia EK majú šesť hlavných pilierov a sú odpoveďou na údajné kruté zaobchádzanie s civilným obyvateľstvom na okupovaných ukrajinských územiach. Medzi plánované opatrenia patrí aj zákaz dovozu uhlia z Ruska, zákaz transakcií so štyrmi kľúčovými ruskými bankami či zákaz vstupu lodí a plavidiel prevádzkovaných Ruskom do prístavov v EÚ.
17:58 Putin označil správy o zverstvách v Buči za cynickú provokáciu
Ruský prezident Vladimir Putin označil v stredu správy o zločinoch údajne spáchaných ruskými vojakmi v ukrajinskom meste Buča za "surové a cynické provokácie" pochádzajúce od vlády v Kyjeve. Putin to povedal počas telefonátu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, oznámil Kremeľ.
"Vladimir Putin informoval (Orbána) o situácii týkajúcej sa rozhovorov medzi ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi a tiež zhodnotil surovú a cynickú provokáciu kyjevského režimu v meste Buča," uviedol Kremeľ.
V Buči a iných mestách našli ukrajinské sily po minulotýždňovom stiahnutí sa ruských vojsk stovky zavraždených civilistov. Moskva obvinenia zo zabíjania civilistov odmieta. Ruské ministerstvo obrany navyše tvrdí, že Kyjev pripravuje "podobné provokácie" aj v obciach Konotop a Trosťanec na severovýchodne Ukrajiny, ako aj v iných obciach v Kyjevskej oblasti vrátane Boroďanky.
17:40 Spojené kráľovstvo zmrazilo majetok Sberbanky
Spojené kráľovstvo zmrazilo majetok dvoch ruských bánk. Ide o najväčšiu ruskú banku Sberbank a Credit Bank of Moscow. Informoval o tom denník Independent.
Briti zároveň zakázali po vzore USA akékoľvek nové investície v Rusku. Londýn kroky koordinoval s Washingtonom.
17:30 Starosta Mariupola: Ruské sily využívajú mobilné krematóriá
Starosta obliehaného juhoukrajinského mesta Mariupol, ktoré čelí intenzívnym útokom ruských síl, obvinil Rusko z prevádzkovania mobilných krematórií s cieľom zničiť dôkazy o zabíjaní civilistov. TASR prevzala správu zo stanice Sky News.
"To je dôvod, prečo sa Rusko neponáhľa s udelením povolenia tureckej misii a ďalším iniciatívam s cieľom zachrániť a kompletne evakuovať Mariupol," povedal mariupolský starosta Vadym Bojčenko. Dodal, že spojenci Ruska v Mariupole zbierajú a spaľujú telá miestnych obyvateľov.
Bojčenko v príspevku na Facebooku prirovnal situáciu v Mariupole k nacistickým koncentračným táborom počas druhej svetovej vojny. "Rasisti zmenili celé naše mesto na tábor smrti. Strašná analógia sa, nanešťastie, čoraz viac a viac potvrdzuje: Toto už nie je Čečensko či Aleppo. Toto je nový Auschwitz a Majdanek," uviedol.
Bojčenko dodal, že podľa odhadov z minulého týždňa bolo v Mariupole ležiacom na pobreží Azovského mora, ktoré je hlavným cieľom ruskej armády a čelí hroznému bombardovaniu, zabitých 5 000 ľudí. Upozornil však, že vzhľadom na rozsah ničenia mesta by tam mohli zahynúť až "desaťtisíce" civilistov.
17:10 USA ohlásili ďalšie sankcie, zasiahnu banky aj Putinove deti
Washington rozhodol o ďalších finančných a personálnych sankciách. Nový balík pocítia ruské elity vrátane Putinových detí, informuje portál ČTK ceskenoviny.cz. Malo by ísť o Jekaterinu Tichonovovú a Mariju Putinovú. Sankcie sa dotknú aj premiéra Michaila Mišustina, manželky a dcéry ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ako aj bývalého prezidenta a premiéra Dmitrija Medvedeva.
Dôvodom sú indície, že Putin má na Západe majetok, ktorý formálne patrí jeho dcéram, citoval Washington post nemenované zdroje z prostredia americkej vlády.
USA tiež prerušia všetky kontakty so Sberbankou a Alfa Bankou. Zároveň zakazujú akékoľvek nové investície v Rusku. Biely dom hovorí, že opatrenia sú odvetou za ruské masakry v Buči a iných mestách.
16:45 Stoltenberg: Vojna na Ukrajine môže trvať ešte roky
Vojna na Ukrajine môže trvať ešte mesiace či dokonca roky, zatiaľ totiž nič nenasvedčuje tomu, že by ruský prezident Vladimir Putin upustil od svojich ambícií ovládnuť celú Ukrajinu. V stredu to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Musíme byť realisti a uvedomiť si, že to môže trvať dlho, niekoľko mesiacov, dokonca aj roky. A to je dôvod, prečo musíme byť pripravení na dlhý boj, či už ide o podporu Ukrajiny, sankcie či posilnenie našej obrany," povedal Stoltenberg v Bruseli pred stretnutím ministrov zahraničných vecí členských štátov Aliancie.
Satelitné zábery z marca, ktoré má Nemecko k dispozícii, poskytujú závažné dôkazy odporujúce tvrdeniam Ruska, že jeho sily neboli zapojené do zabíjania civilistov ukrajinskom v meste Buča. Novinárom to v stredu povedal hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit, informuje agentúra AFP.
Berlín na základe vyhodnotenia satelitných snímok z 10. – 18. marca dospel k záveru, že ruské tvrdenia o tom, že zábery usmrtených civilistov boli zinscenované a že oni za vraždy nie sú zodpovední, "nie sú podľa nášho názoru obhájiteľné".
"Spoľahlivé dôkazy ukazujú, že ruské bojové a bezpečnostné sily boli nasadené v tejto oblasti od 7. do 30. marca," priblížil hovorca. "Boli zapojení do vypočúvania zajatcov, ktorí boli neskôr popravení. Toto sú informácie, ktoré máme," dodal.
Telá mŕtvych ľudí v uliciach Buče, ktorých fotografie boli zverejnené počas uplynulého víkendu, museli podľa Berlína ležať v meste už najmenej od 10. marca.
16:20 OSN bude hlasovať o pozastavení členstva Ruska v Rade pre ľudské práva
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) bude vo štvrtok hlasovať o pozastavení členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) za jeho inváziu na Ukrajinu. Podľa agentúry AFP to v stredu oznámila hovorkyňa predsedu VZ OSN Paulina Kubiaková s tým, že hlasovanie sa uskutoční o 10.00 h miestneho času (16.00 h SELČ).
Toto rozhodnutie prišlo po obvineniach, že ruskí vojaci zámerne vraždili civilistov v meste Buča na okupovanej Ukrajine, spresnilo predsedníctvo VZ OSN.
16:15 Ukrajinská ombudsmanka: Ruskí vojaci znásilnili v Buči najmenej 25 žien a dievčat
Ruskí vojaci znásilnili v ukrajinskom meste Buča najmenej 25 žien a dievčat. Splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre oblasť ľudských práv Ľudmyla Denisovová to v utorok povedala britskej stanici BBC.
Prinajmenšom 25 prípadov znásilnenia ruskými vojakmi, ktorých obeťami boli dievčatá a ženy vo veku 14 až 24 rokov, bolo podľa jej slov nahlásených na telefonickej linke pomoci. Denisovová tiež povedala, že Ukrajina má dôkazy o tom, že ruskí vojaci páchajú na ukrajinskom ľude genocídu a vojnové zločiny, pričom ich "novou zbraňou" je práve znásilňovanie.
16:00 Švajčiarsko tesne neschválilo zákaz obchodov s ruskými energiami
Zahraničný výbor dolnej komory švajčiarskeho parlamentu tesnou väčšinou zamietol návrh Sociálnych demokratov na zákaz priameho aj tranzitného obchodu s plynom, ropou a uhlím zo strany firiem, v ktorých väčšinu kontroluje Rusko alebo osoby blízke Kremľu. Sociálni demokrati navrhovali zákaz obchodov týchto firiem do skončenia vojny na Ukrajine.
Hlasovanie sa skončilo v pomere 13 k 12 hlasom v neprospech zákazu. To odštartovalo v parlamente ešte väčšie diskusie o ďalšom postupe v súvislosti so sankciami proti Rusku. Švajčiarsko je síce neutrálne, Bern sa však pripojil k sankciám Európskej únie voči stovkám Rusov a ruských firiem za útok na Ukrajinu a do dnešných dní zmrazilo ich majetok v celkovej hodnote viac než 6 miliárd USD (5,47 miliardy eur).
Najnovšie sa mala riešiť otázka veľkých obchodníkov s komoditami, ako sú Trafigura a Vitol, ktoré majú sídlo vo Švajčiarsku. Tí hrajú kľúčovú úlohu v obchode s ruskými energiami.
15:58 Scholz: Berlín a Kyjev vedú dôverné rokovania o bezpečnostných zárukách
Berlín vedie s Kyjevom dôverné rokovania o možných bezpečnostných zárukách, ktoré by mohol Ukrajine ponúknuť v súvislosti s prebiehajúcou ruskou ofenzívou. Nemecký kancelár Olaf Scholz to v stredu povedal v Spolkovom sneme, informuje agentúra Reuters.
"Vedieme rozhovory o (bezpečnostných) zárukách s Ukrajinou," povedal Scholz poslancom dolnej komory nemeckého parlamentu. "Rozhovory sú dôverné," dodal.
15:49 Ukrajinská vláda vyzvala obyvateľov na východe krajiny na okamžitú evakuáciu
Ukrajinská vláda vyzvala v stredu obyvateľov východnej časti krajiny, aby z oblasti okamžite odišli, inak budú v akútnom ohrození života. Ruská armáda sa totiž podľa Kyjeva pripravuje na novú ofenzívu na východe Ukrajiny. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.
"Gubernátori Charkovskej, Luhanskej a Doneckej oblasti vyzývajú obyvateľov, aby tieto územia opustili, a robia všetko pre to, aby evakuácia prebehla organizovaným spôsobom," napísala ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková prostredníctvom aplikácie Telegram.
15:39 Orbán hovoril telefonicky s Putinom, navrhol mu prímerie
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v stredu telefonicky hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Navrhol mu okamžité vyhlásenie prímeria na Ukrajine a tiež usporiadanie budapeštianskej schôdzky s európskymi lídrami – francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom – a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje o tom spravodajca TASR na základe tlačovej konferencie premiéra, ktorú naživo vysielala verejnoprávna televízia M1.
Vladimir Putin a Viktor Orbán. Foto: TASR/AP
Orbán povedal, že po utorňajšom telefonickom rozhovore s americkým exprezidentom Donaldom Trumpom hovoril v stredu "celkom dlho" aj s Vladimirom Putinom.
"Putinovi som navrhol, aby nariadil okamžité prímerie. Navrhol som budapeštianske stretnutie s európskymi lídrami a s ukrajinským prezidentom v záujme dosiahnutia prímeria. Ruský prezident reagoval pozitívne, ale dodal, že pre takýto krok existujú podmienky," informoval maďarský premiér.
Orbán zdôraznil, že Maďarsko je zástancom mieru. "Na Ukrajine je 200-tisíc Maďarov, nesieme zodpovednosť za ich životy," podotkol premiér s tým, že je v ich záujme, aby sa Maďarsko nezapojilo do vojny.
Na margo ruského zemného plynu Orbán povedal, že ak Rusko chce platiť za zemný plyn v rubľoch, Maďarsko v tom nevidí problém.
14:51 Rumunsko: V aute, ktoré narazilo do brány ruskej ambasády, boli horľavé látky
Muž, ktorý zomrel po tom, ako s autom narazil do brány ruského veľvyslanectva v Bukurešti, svoje vozidlo po náraze podpálil sám. Uviedla to v stredu miestna polícia. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Auto narazilo do brány a hneď po tom zapálila osoba, ktorá sa nachádza vo vnútri, zariadenie. Tak sa začal požiar vnútri auta," uviedol rumunský prokurátor Bogdan Staicu s tým, že vo vozidle sa nachádzali nádoby s horľavinami. "Zatiaľ nemôžeme povedať, či bol tento čin spojený s niečím iným ako s osobnými pomermi vodiča," uviedol Staicu.
14:13 Naď: Cesta premiéra do Kyjeva sa pokladá za bezpečnejšiu
Štvrtková (7. 4.) cesta predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽaNO) do Kyjeva sa pokladá za bezpečnejšiu. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) s tým, že ide o premiérovo rozhodnutie a nebude to komentovať. V marci premiérovi cestu na Ukrajinu neodporúčali bezpečnostné zložky.
"Vždy, keď ide premiér do zahraničia, tak sa zložky, ktoré to majú na starosti, čiže primárne Úrad na ochranu ústavných činiteľov a iné služby, zaoberajú akýmikoľvek otázkami, ktoré s tým súvisia," povedal minister obrany. Ako dodal, koordinujú to aj s prijímajúcou stranou alebo ďalšími cestujúcimi a to sa deje aj v tomto prípade. Podľa jeho slov ide o štandardný proces.
V marci Heger neodcestoval do Kyjeva spolu s predsedami vlád Českej republiky, Poľska a Slovinska po konzultácii s bezpečnostnými zložkami. Tie mu to vyslovene neodporúčali.
Heger vo štvrtok večer odcestuje do Kyjeva, stretne sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Na návštevu odcestuje spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.
14:09 EÚ chce urýchliť uznávanie odborných kvalifikácií pre utečencov z Ukrajiny
Európska komisia (EK) v stredu zverejnila odporúčanie o akademickom a profesionálnom uznávaní odborných kvalifikácií pre utečencov z Ukrajiny. Orgánom členských štátov EÚ poskytne usmernenia a praktické rady na zabezpečenie rýchleho, spravodlivého a flexibilného procesu uznávania odborných kvalifikácií, informuje spravodajca TASR.
Komisia pripomenula, že v dôsledku ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine prišli do EÚ viac ako štyri milióny ľudí, ktorí utekajú pred vojnou a hľadajú ochranu. Po riešení ich bezprostredných potrieb, ako je prístrešie a zdravotná starostlivosť, je pre blaho utečencov a ich integráciu v hostiteľských krajinách dôležité, aby mali aj prístup k pracovným miestam, na ktoré sú kvalifikovaní.
14:03 Ukrajinská armáda nemá informácie o ostreľovaní ruských pohraničníkov
Ukrajinská armáda v stredu uviedla, že nemá informácie o ostreľovaní ruských pohraničníkov v Kurskej oblasti, ktorá sa nachádza na hraniciach s Ukrajinou. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. "Takúto informácie k dispozícii nemáme," uviedol hovorca ukrajinského generálneho štábu (GŠ) v odpovedi pre Reuters, ktorý požiadal o vyjadrenie k incidentu.
13:54 Heger odcestuje vo štvrtok do Kyjeva, stretne sa so Zelenským
Predseda vlády SR Eduard Heger odcestuje vo štvrtok do Kyjeva, kde sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Na návštevu odcestuje spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Premiér po stredajšom rokovaní vlády poznamenal, že na návštevu Kyjevu odcestuje vo štvrtok večer. Bližšie informácie budú známe neskôr.
Predsedníčka Európskej komisie a šéf úniovej diplomacie Josep Borrell sa tento týždeň v Kyjeve stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Oznámil to hovorca EK Eric Mamer. "Stretnutie (v Kyjeve) sa uskutoční pred podujatím Stand Up For Ukraine, ktoré bude v sobotu vo Varšave," uviedol Mamer.
Na Ukrajinu sa ešte v marci vydali premiéri Česka, Poľska a Slovinska. Petr Fiala, Mateusz Morawiecki a Janez Janša tam cestovali vlakom z Poľska.
13:22 Rusko uhradilo platbu za zahraničný dlh denominovaný v dolároch v rubľoch
Rusko v stredu oznámilo, že uhradilo platbu za zahraničný dlh denominovaný v dolároch v rubľoch v dôsledku západných sankcií za jeho inváziu na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy AFP, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie ruského ministerstva financií.
Vo vyhlásení sa uvádza, že ministerstvo bolo nútené splatiť 649,2 milióna USD (591,85 milióna eur) zo zahraničného dlhu v rubľoch po tom, čo príslušná banka odmietla vykonať platobné pokyny. "Korešpondenčná zahraničná banka odmietla 4. apríla vykonať príkaz na zaplatenie dlhu z dvoch dlhopisov," oznámilo ministerstvo, ktoré v rámci splnenia dlhových záväzkov Ruskej federácie bolo nútené osloviť ruskú finančnú inštitúciu, aby vykonala potrebné platby. Ministerstvo financií nespresnilo, či bola platba v rubľoch prijatá.
Mnohí analytici tvrdia, že Rusko smeruje k bankrotu, ale Kremeľ to v stredu poprel. "Rusko má všetky potrebné zdroje na splácanie svojich dlhov," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
12:55 Korčok: Výčiny ruskej armády voči civilistom na Ukrajine nesmú ostať bez odozvy
Medzinárodné spoločenstvo musí ostro odsúdiť to, čo spôsobila ruská vojenská agresia voči civilistom na Ukrajine. V súvislosti s aktualizovanými informáciami o násilnostiach a zabíjaní civilistov v ukrajinských mestách a obciach ruskou armádou to v stredu po rokovaní vlády vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS).
"Žiaľ, aj tieto udalosti potvrdzujú, že Rusko sa pri presadzovaní svojich politických cieľov nezastaví pred ničím," skonštatoval Korčok, ktorý apeluje na dôsledné vyšetrenie prípadov násilia a vrážd civilistov na okupovanom ukrajinskom území. "Nesmie to ostať bez odozvy medzinárodného spoločenstva," zdôraznil.
Ivan Korčok. Foto: TASR/Jakub Kotian
12:16 Leyenová a Michel v EP: Nové sankcie voči Rusku budú aj o rope a plyne
Nové sankcie, ktoré bude Európska únia prijímať voči Rusku pre inváziu na Ukrajine, sa budú "skôr či neskôr" týkať aj ruskej ropy a zemného plynu. Počas stredajšej rozpravy s poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu to uviedli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.
Michel, ktorý v pléne EP odsúdil "zločiny proti ľudskosti" v Buči a ďalších ukrajinských mestách, upozornil, že Európska únia bude musieť "skôr či neskôr" uvaliť sankcie aj na ruskú ropu a plyn.
Von der Leyenová europoslancom pripomenula, že okrem piateho balíka sankcií voči Rusku navrhnutého v utorok, ktorý sa týka zákazu dovozu ruského uhlia, prerušenia kontaktov s veľkými bankami či uzavretia európskych prístavov pre ruské lode, pripravuje EÚ aj ďalšie sankcie, a tie budú s najväčšou pravdepodobnosťou zahŕňať aj opatrenia proti dovozu ruskej ropy. "Teraz sa musíme pozrieť na príjmy, ktoré Rusko získava z fosílnych palív. Sankcie EÚ sú relevantné, pretože ovplyvňujú Rusko silnejšie ako naše slová," uviedla počas prejavu v europarlamente.
Zdôraznila tiež potrebu diverzifikácie zdrojov energie. Pripomenula, že Spojené štáty dodávajú EÚ najmenej 15 miliónov kubických metrov skvapalneného plynu, aby nahradili výpadky plynu z Ruska, avšak cieľom Únie je získať z iných zdrojov najmenej 50 miliónov kubických metrov ročne, aby bolo možné nahradiť tretinu plynu pochádzajúceho z Ruska.
10:28 Východné Slovensko chránia slovenské prostriedky protivzdušnej obrany
Východné Slovensko chránia slovenské prostriedky protivzdušnej obrany. Ozbrojené sily (OS) SR postupne presunuli do palebných postavení príslušné systémy tak, aby pokryli čo najväčšiu časť východnej hranice. Technické prostriedky prieskumu, a to vrátane siete radarových stanovíšť, monitorujú vzdušný priestor nad hranicou s Ukrajinou 24 hodín denne. TASR o tom informoval hovorca OS SR Štefan Zemanovič.
"Príslušníci našej brigády v praxi uplatňujú skúsenosti získané počas náročného výcviku. V zaujatých postaveniach sme pripravení zabezpečiť ochranu územia východného Slovenska," uviedol veliteľ 11. brigády vzdušných síl OS SR Jozef Paňko.
10:25 Turecko presťovaholo svoje veľvyslanectvo na Ukrajine späť do Kyjeva
Turecko presťahovalo svoje veľvyslanectvo na Ukrajine späť do Kyjeva po tom, ako ho minulý mesiac z bezpečnostných dôvodov evakuovalo. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá o tom informovala v stredu. Postup ruských jednotiek v okolí Kyjeva prinútil Turecko minulý mesiac presunúť svoje veľvyslanectvo z ukrajinskej metropoly do mesta Černovice v blízkosti rumunských hraníc.
10:20 Holandsko zhabalo 14 jácht na základe sankcií voči Rusku
Holandské colné úrady na základe sankcií zavedených voči Rusku zhabali v niekoľkých lodeniciach 14 jácht vrátane 12, ktoré boli ešte vo výstavbe. Oznámil to v stredu holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Dvanásť nedokončených jácht bolo podľa holandskej vlády vo výstavbe v piatich lodeniciach v Holandsku a sú určené pre ruských používateľov. Na ďalších dvoch zaistených lodiach vykonávajú údržbu. Hoekstra dodal, že tieto osoby nie sú na sankčných zoznamoch EÚ. Holandské úrady v spojitosti s vlastníctvom lodí vedú vyšetrovanie.
09:59 Michel: EÚ bude musieť skôr či neskôr zaviesť sankcie na ruskú ropu a plyn
Európska únia bude musieť voči Rusku "skôr či neskôr" zaviesť sankcie postihujúce ropu a zemný plyn. Uviedol to v stredu predseda Európskej rady Charles Michel. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
EÚ podľa Michelových vyjadrení na Twitteri sprísňuje svoje sankcie s cieľom udržať Kremeľ pod čo najväčším tlakom. Michel pripomenul, že najnovší balík sankcií zahŕňa zákaz dovozu uhlia z Ruska. "Som presvedčený, že opatrenia voči rope a dokonca aj plynu budú skôr či neskôr takisto potrebné," napísal.
Charles Michel. Foto: TASR/AP
10:16 Naď: Na Slovensku by sa mohla opravovať poškodená ukrajinskátechnika
Na Slovensku by sa mohla opravovať poškodená technika Ukrajiny. Rokovania potvrdil pred stredajším rokovaním vlády minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Dodal, že opravy by firmy realizovali na štandardnej komerčnej báze, teda nie zadarmo.
"Boli sme oslovení Ukrajinou, či by naše opravárenské podniky vedeli opravovať ukrajinskú poškodenú techniku. To znamená, poškodená technika by k nám prišla, my by sme ju opravili a technika by sa vrátila na Ukrajinu," načrtol Naď. Vec je v štádiu rokovaní, definitívne sa ešte nerozhodlo.
Jaroslav Naď. Foto: TASR/Jakub Kotian
09:47 Ruských pohraničníkov na ukrajinských hraniciach ostreľovali, tvrdí ruská strana
Predstaviteľ ruskej regionálnej vlády v stredu uviedol, že ruskí pohraničníci v Kurskej oblasti, ktorá sa nachádza na hraniciach s Ukrajinou, sa v utorok ocitli pod paľbou. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Včera, 5. apríla, ostreľovali mínometmi pozície príslušníkov našej pohraničnej stráže v Sudžanskom okrese... Ruskí pohraničníci paľbu opätovali. Na našej strane sme nezaznamenali obete ani škody," uviedol gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt.
Podľa Starovojta je regionálna vláda v súvislosti s incidentom v kontakte s ruským ministerstvom obrany. Gubernátor zároveň vyzval obyvateľov uvedeného územia, aby ostali pokojní.
Ukrajina na tento incident zatiaľ nereagovala.
09:39 Szijjártó predvolal veľvyslanca Ukrajiny pre Zelenského reakciu na voľby
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo v stredu veľvyslanca Ukrajiny pre reakciu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na nedeľňajšie maďarské parlamentné voľby.
"Je načase, aby ukrajinskí lídri prestali s urážaním Maďarska," uviedol Szijjártó, ktorý zdôraznil, že Maďarsko v súvislosti s vojnou v susednej krajine od začiatku odsudzuje vojenskú agresiu, postavilo sa za suverenitu Ukrajiny a pomáha utečencom z Ukrajiny.
"Nie je to naša vojna, my do nej nechceme vstúpiť. Nechceme ohroziť mier a bezpečnosť Maďarov, preto neposielame zbrane a nepodporíme energetické sankcie," dodal šéf maďarskej diplomacie, podľa ktorého sa k týmto otázkam maďarskí voliči v nedeľu jednoznačne vyjadrili a prišiel čas vziať túto skutočnosť na vedomie. "Aby bolo všetko jasné a zrozumiteľné, na dnes ráno sme predvolali veľvyslanca Ukrajiny v Budapešti," spresnil Szijjártó.
"Maďarský premiér Viktor Orbán sa musí rozhodnúť, či si zvolí Moskvu alebo iný svet (Západ)," povedal v utorok v ukrajinskej verejnoprávnej televízii Zelenskyj v reakcii na Orbánovo víťazstvo v nedeľňajších parlamentných voľbách a dodal, že predseda maďarskej vlády má strach z ruského vplyvu.
Orbán v nedeľu večer po oznámení víťazstva svojej strany Fidesz zaradil Zelenského medzi svojich porazených politických protivníkov.
08:50 Ukrajina: Ruské sily zasiahli sklad palív a továreň v Dnepropetrovskej oblasti
Ruské sily zasiahli v noci na stredu sklad palív a továreň v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti, počet obetí nebol bezprostredne známy. V odkazovej aplikácii Telegram o tom v stredu informoval guvernér Valentyn Rezničenko, ktorého citovala tlačová agentúra AP.
"Noc bola nepokojná a ťažká. Nepriateľ zaútočil na našu oblasť zo vzduchu a zasiahol sklad nafty a jednu z tovární. Sklad nafty bol zničený. Záchranári sa stále snažia uhasiť plamene v továrni. Požiar je veľký," napísal Rezničenko.
Pri utorkovom ostreľovaní mesta Rubižne v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny bol zabitý jeden človek a ďalších päť ľudí utrpelo zranenia, uviedol v stredu na Telegrame guvernér Serhij Hajdaj.
Ruská armáda sa naďalej sústreďuje na prípravu ofenzívy na východe Ukrajine, ako v stredu ráno oznámil generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl – cieľom Rusov je "dosiahnuť úplnú kontrolu nad územiami Doneckej a Luhanskej oblasti".
Pod kontrolou povstalcov podporovaných Ruskom sú od roku 2014 iba časti oboch spomínaných oblastí a Moskva ich krátko pred inváziou uznala za nezávislé štáty.
08:38 WHO dodá Ukrajine tisíce dávok liekov pre pacientov s HIV na ďalších 12 mesiacov
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok oznámila, že dodá na Ukrajinu tisíce dávok život zachraňujúcich antiretrovirálnych liekov na pokrytie potrieb pacientov infikovaných HIV na nasledujúcich 12 mesiacov. V stredu o tom informovali portál britského denníka The Guardian a tlačová agentúra Reuters.
WHO spolu s Núdzovým plánom prezidenta USA pre AIDS (PEPFAR), ukrajinskými úradmi a ďalšími partnermi zabezpečili 209 000 balení generického antiretrovirálneho lieku TLD.
Ukrajina má podľa odhadov 260 000 ľudí žijúcich s infekciou HIV, čo je druhý najvyšší počet v Európe po Rusku, a pred inváziou Moskvy približne polovica z nich podstupovala antiretrovirálnu liečbu.
Minulý mesiac úrad OSN pre HIV/AIDS varoval, že Ukrajine zostáva menej než mesačná zásoba liekov pre pacientov s infekciou HIV.
"Hrozí, že táto vojna zničí ťažko dosiahnutý pokrok z posledných rokov v množstve zdravotných problémov vrátane HIV. Nemôžeme dovoliť, aby sa to stalo, keď už Ukrajina prekonala v HIV kritickú situáciu a začala sa zlepšovať," povedal regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Henri Kluge.
Hans Kluge počas tlačovej konferencie na tému: Spolupráca Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Slovenska v pandémii COVID-19 v Bratislave 20. decembra 2021. Foto: Jaroslav Novák/TASR
07:59 Do brány ruského veľvyslanectva v Bukurešti narazilo auto, šofér zahynul
Do brány ruskej ambasády v rumunskej metropole Bukurešť narazilo v stredu ráno osobné vozidlo, ktoré začalo po náraze horieť. Šofér nehodu neprežil, oznámila miestna polícia. TASR správu prevzala od agentúry AP.
Podľa bukureštských policajtov narazil sedan do brány pred budovou ruskej ambasády okolo 06.00 h ráno miestneho času (07.00 h SEČ). Po náraze však vozidlo na pozemok ruského zastupiteľského úradu cez bránu nepreniklo.
Na videu, ktoré zachytáva udalosti po nehode, vidno horiace auto a pracovníkov bezpečnostnej služby budovy ambasády pobehujúcich naokolo.
Podľa polície sa oheň hasičom uhasiť podarilo, šoféra auta však zachrániť nedokázali a ten na mieste zahynul.
Bezprostredne po incidente neboli známe informácie o možnom motíve ani ďalšie detaily, upozorňuje AP. Podľa agentúry Reuters nie je jasné ani to, či išlo o nehodu alebo o úmyselný čin.
BREAKING:
Someone just crashed a car into the gate of the Russian Embassy in Bucharest, Romania.
05:20 Americký generál Milley navrhuje vyslať do východnej Európy viac vojakov
Predseda Zboru náčelníkov štábov armády USA Mark Milley v utorok vyjadril presvedčenie, že na územie členských krajín NATO vo východnej Európe by malo byť vyslaných ešte viac amerických vojakov, aby odradili Rusko od ďalšej agresie. Podľa Milleyho je potrebné na východné krídlo aliancie vyslať viac amerických vojakov, ktorí by tam boli trvale rozmiestnení a rotovali by medzi viacerými stálymi základňami, ktoré by zriadili partneri z NATO. Tým by sa podľa neho skombinoval princíp rotácie so stálym rozmiestnením.
"Domnievam sa, že mnohí naši európski spojenci, hlavne tí z pobaltských krajín, Poľska, Rumunska prejavujú veľkú, veľkú ochotu zriadiť stále základne. Oni ich postavia a zaplatia príslušné náklady," povedal kongresmanom generál Milley, ktorý je najvyššie postaveným dôstojníkom armády USA. Momentálne je v európskych krajinách rozmiestnených viac než 100 000 amerických vojakov. Pred ruským útokom na Ukrajinu ich tam bolo približne 80 000, píše agentúra Reuters.
Predseda amerického Zboru náčelníkov štábov (JCS) Mark Milley. Foto: TASR/AP
03:10 USA v rámci nových sankcií zakážu investície v Rusku, dodajú Ukrajine ďalšiu pomoc
Americká vláda pripravuje nový balík sankcií voči Moskve, v rámci ktorého zakáže "všetky nové investície" v Rusku. Okrem toho pritvrdí existujúce reštrikcie voči ruským bankám a štátnym podnikom a rozšíri zoznam sankcionovaných ruských vládnych činiteľov a ich rodinných príslušníkov.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken zároveň v utorok oznámil, že USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 100 miliónov dolárov.
2:10 Zelenskyj: OSN nedokáže vykonávať svoje poslanie, môže za to Rusko
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore kritizoval Organizáciu Spojených národov (OSN), ktorá podľa nedokáže plniť svoje poslanie - zaisťovanie mieru a bezpečnosti vo svete. TASR informáciu prevzala z televízie Sky News.
"Bezpečnostná rada (BR) OSN existuje, ale bezpečnosť vo svete nie. Pre nikoho. To celkom určite znamená, že Spojené národy v súčasnosti nie sú schopné vykonávať úlohy, pre ktoré boli vytvorené," povedal Zelenskyj, ktorého krajina už šiesty týždeň vzdoruje ruskej vojenskej agresii.
01:40 Rusko opäť nevpustilo do obliehaného Mariupola evakuačné autobusy, tvrdí vicepremiérka
Príslušníci ruských inváznych síl v utorok nevpustili do obliehaného mesta Mariupol, kde sa stále nachádza asi 120 000 civilistov, evakuačné autobusy sprevádzané pracovníkmi Červeného kríža. Z mesta dovolili odísť len 1 496 civilistom v osobných autách. Informovala o tom ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorú citovala agentúra. Civilisti, ktorým ruskí vojaci dovolili opustiť zničené mesto, sa podľa nej evakuovali do neďalekej Záporožskej oblasti.
VIDEO Ruské námorníctvo zaútočilo so strelami Kalibr
00:18 Twitter obmedzí obsah z viac než 300 oficiálnych účtov ruského vedenia
Účty už nebudú odporúčané v časových osiach, v upozorneniach ani inde na stránke, spresnila spoločnosť s tým, že toto obmedzenie sa týka aj účtov šéfa Kremľa Vladimira Putina. Spoločnosť zároveň uviedla, že podnikne kroky proti každej krajine, ktorá "obmedzí prístup k internetu, kým je zapojená do ozbrojeného konfliktu".
Agentúra Reuters, ktorá o tom v utorok informovala, uviedla, že od začiatku vojny na Ukrajine je mikroblogovacia platforma Twitter v Rusku značne obmedzená. Twitter poukázal na to, že voľnosť, ktorú pri komunikácii na sociálnej sieti využívajú vládni činitelia, za súčasného obmedzovania fungovania platformy v Rusku "vytvára škodlivú informačnú nerovnováhu". Spoločnosť Twitter svojím opatrením cieli na účty ruskej vlády, ktoré zahŕňajú oficiálne profily ministerstiev a veľvyslanectiev, ako aj účty vysokopostavených ruských predstaviteľov.
Ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj v utorkovom príhovore na pôde Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) vyzval na okamžité vyvodenie zodpovednosti za ruské vojnové zločiny páchané počas invázie Moskvy na Ukrajinu. Apeloval tiež na to, aby bolo Rusko vylúčené z BR OSN. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
Zelenskyj 15-člennú BR OSN prostredníctvom videospojenia vyzval, aby "vylúčila Rusko, ktoré je agresorom a príčinou vojny", aby na pôde tejto organizácie "nemohlo blokovať rozhodnutia týkajúce sa svojej vlastnej agresie, svojej vlastnej vojny". To, že Rusko má ako stály člen BR OSN právo veta, podľa neho podkopáva globálnu bezpečnosť. "Systém OSN musí okamžite prejsť reformou, aby právo veta nebolo právom na zomieranie," apeloval.
Dodal, že ak sa nič také nestane, OSN sa už môže "jednoducho zatvoriť". "Dámy a páni, ste na to (jej rozpustenie) pripravení? Pominuli časy medzinárodného práva? Ak na to odpoviete nie, potom musíte konať okamžite," povedal.
"Kde je bezpečnosť, ktorú má BR OSN zaisťovať? Kde je mier? Kde sú garancie, ktoré má OSN zabezpečovať?" spýtal sa Zelenskyj podľa stanice BBC. "Vyvodenie zodpovednosti je nevyhnutnosťou," zdôraznil, pričom konanie ruských vojakov na Ukrajine prirovnal k "teroristom z Dáišu".
Zelenskyj uviedol, že k BR OSN sa prihovára v mene obetí ruskej vojny na Ukrajine. "Niektorí z nich boli zastrelení na ulici, iných hodili do studní, kde zomreli... Boli zabití vo svojich bytoch, domoch či granátmi. Civilistov rozdrvili tanky, keď sedeli vo svojich autách uprostred cesty, a to len pre potešenie (ruských vojakov)", povedal Zelenskyj. "Ženy boli znásilnené a zabité pred vlastnými deťmi," dodal.
Prezident opísal to, čo videl v pondelok počas návštevy Buče. "Neexistuje jediný zločin, aký by (ruské sily) nespáchali. Ruská armáda vyhľadávala a úmyselne zabíjala každého, kto slúžil našej krajine," povedal. Dodal tiež, že "státisíce" Ukrajincov boli deportovaní do Ruska.
AKTUALIZOVANÉ Bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó a bývalý námestník Slovenskej informačnej služby (SIS) Boris Beňa budú stíhaní na slobode. V utorok o tom rozhodla sudkyňa Okresného súdu Bratislava III. Rozhodnutie nie je právoplatné.
"Podľa sudkyne pre prípravné konanie neboli naplnené materiálne podmienky väzby, a to najmä dôvodnosť obvinenia," povedal hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak. Ozrejmil, že prokurátorka voči rozhodnutiu podala sťažnosť, rozhodovať tak bude 12. apríla bratislavský krajský súd.
"Cítim sa ako slobodný, nevinný človek, ktorý vyjde po rozhodnutí súdu von," uviedol Beňa po prepustení zo zadržania na slobodu s tým, že obvinenie je vykonštruované a nepravdivé.
"Sudkyňa v celom rozsahu vyhovela úplne všetkým argumentom obhajoby," priblížil obhajca Beňu Peter Kubina. Hovorí o šikanovaní klienta, lebo "trestné stíhanie je absolútne nedôvodné a obvinenie nemalo byť nikdy vznesené."
Boris Beňa. Foto: TASR/Ondrej Hercegh
Prečo ich polícia zadržala
Návrh na väzbu pre Makóa a Beňu podal prokurátor v pondelok na Okresný súd Bratislava III., keď predtým polícia zadržala Makóa pre krivú výpoveď a prísahu. Beňu zasa pre krivé obvinenie, prísahu a výpoveď. Prípad sa má týkať skutku, pre ktorý sú obvinení bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský a podnikateľ Zoroslav Kollár.
Vladimír Pčolinský, ktorý bol stíhaný väzobne, vďaka paragrafu 363 mu stíhanie zrušili. Pčolinský tvrdí, že žiadny úplatok nevzal. Obaja kľúčoví svedkovia však trvajú na svojich výpovediach a obvinenia odmietajú.
Krajská prokuratúra sa ohradzuje proti urážlivým vyjadreniam
Krajská prokuratúra Bratislava sa v tejto súvislosti v pondelok ohradila voči urážlivým vyjadreniam rôznych subjektov na adresu dozorového prokurátora v uvedenej veci. Riešenie trestnej veci v mediálnom priestore, a to i uvádzaním rôznych neprávd, špekulácií a konšpirácií, považuje za "neprípustnú snahu ovplyvňovať trestné konanie s cieľom ovplyvniť vo veci subjekty trestného konania".
"Dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava vo veci vykonáva dozor striktne v zmysle právnych predpisov," uviedol hovorca Generálnej prokuratúry (GP) SR Dalibor Skladan.
Hovorca GP tiež pripomenul, že osoba službukonajúceho prokurátora, ktorý podával návrh na vzatie obvinených do väzby, je odlišná od osoby dozorového prokurátora, ktorý má uvedenú vec pridelenú, teda dozorový prokurátor nepodal návrh na vzatie obvinených do väzby.
Kubina: Obvinenie Beňu a Makóa je zasahovanie do právomoci súdov
Obvinenie bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa a bývalého námestníka Slovenskej informačnej služby (SIS) Borisa Beňu je nezákonné zasahovanie do právomoci súdov a orgánov činných v trestnom konaní vo veci, v ktorej obaja vypovedajú. V pondelok to pre médiá povedal advokát Borisa Beňu Peter Kubina. "Môj klient hovorí pravdu a vždy aj hovoril," uviedol tiež Kubina.
Ľudovít Makó. Foto: TASR/Jakub Kotian
Právny zástupca Ľudovíta Makóa Zoltán Perhács zasa kritizoval, že uznesenie o vznesení obvinenia neobsahuje žiadnu preskúmateľnú právnu úvahu. "Obrana proti takémuto uzneseniu je veľmi ťažká," dodal Perhács.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell zverejnili v utorok v poradí už piaty balík sankcií voči Rusku. Nové reštriktívne opatrenia majú šesť hlavných pilierov a sú odpoveďou na kruté zaobchádzanie s civilným obyvateľstvom na okupovaných ukrajinských územiach.
Prvým opatrením je zákaz dovozu uhlia z Ruska v hodnote štyroch miliárd eur ročne, čo obmedzí ďalší dôležitý zdroj príjmov pre Rusko.
Nové sankcie sa ďalej týkajú úplného zákazu transakcií so štyrmi kľúčovými ruskými bankami vrátane VTB, druhej najväčšej ruskej banky. Tieto štyri banky predstavujú 23 percent trhového podielu v ruskom bankovom sektore.
Do tretice sankcie znamenajú zákaz vstupu lodí a plavidiel prevádzkovaných Ruskom do prístavov EÚ. Výnimky sa budú týkať agropotravinárskych produktov, humanitárnej pomoci a dodávok v oblasti energetiky. Ruskí a bieloruskí cestní dopravcovia budú mať zákaz vstupu do EÚ, čo má obmedziť možnosti ruského priemyslu získať kľúčové suroviny.
Oslabiť technologickú základňu
Štvrtá oblasť sankcií zahŕňa ďalšie cielené zákazy vývozu tovarov do Ruska v hodnote desať miliárd eur v oblastiach, v ktorých je Rusko zraniteľné. Týka sa to napríklad kvantových počítačov, pokročilých polovodičov, ale aj niektorých strojov a dopravných zariadení. Cieľom je oslabiť ruskú technologickú základňu a priemyselné kapacity.
Piatym pilierom sankcií sú špecifické nové zákazy dovozu v hodnote 5,5 miliardy eur s cieľom znížiť tok peňazí do Ruska. Ide o rôzne produkty, od dreva po cement, od morských plodov po likéry, čím EÚ zároveň uzatvára medzery medzi Ruskom a Bieloruskom, cez ktoré sa ruské tovary dostávali do Európy.
Poslednou šiestou skupinou sú cielené reštriktívne opatrenia, ako je všeobecný zákaz účasti ruských spoločností na verejnom obstarávaní v členských štátoch EÚ alebo vylúčenie finančnej podpory, či už európskej, alebo národnej, ruským verejným orgánom. Cieľom je dosiahnuť, aby peniaze z európskych daní nešli do Ruska v akejkoľvek podobe alebo forme.
Spoločný vyšetrovací tím
"Tieto zverstvá nemôžu a nebudú ponechané bez odpovede. Páchatelia týchto ohavných zločinov nesmú zostať nepotrestaní," uviedla na margo nových sankcií šéfka EK. Spresnila, že EÚ vytvorila spoločný vyšetrovací tím s Ukrajinou, ktorého úlohou je zhromažďovať dôkazy a vyšetrovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti na Ukrajine.
Tým, že Rusko vedie "neľútostnú vojnu" nielen proti armáde Ukrajiny, ale aj proti jej civilnému obyvateľstvu, musí EÚ udržiavať maximálny tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú vládu. Konštatovala, že štyri balíky sankcií, ktoré EÚ prijala po ruskej invázii na Ukrajinu, tvrdo zasiahli a obmedzili politické a ekonomické možnosti Kremľa, ale po udalostiach z Buče a iných ukrajinských lokalít Únia musí svoj tlak na Moskvu zvyšovať.
Okrem uvedených šiestich pilierov sankcií Josep Borrell pripravil návrh s menami ďalších jednotlivcov, ktorí pribudnú na doterajší "čierny zoznam" EÚ.
"To však nie je všetko. Pracujeme na dodatočných sankciách vrátane sankcií za dovoz ropy a uvažujeme aj o niektorých návrhoch, ktoré predložili členské štáty, ako sú nové dane alebo špecifické platby, napríklad v podobe viazaných účtov," dodala Von der Leyenová s tým, že v súčasnosti sankcie voči Rusku uplatňuje viac ako 40 krajín sveta.
DUBNICA NAD VÁHOM – Vedenie mesta Dubnica nad Váhom má dôvod na radosť. Podarilo sa im získať od ministerstva práce štatút sociálneho podniku pre Technické služby mesta. Takto budú môcť zamestnávať viac ako tridsať percent znevýhodnených zamestnancov.
„Som veľmi rád, že sa nám podarilo založiť sociálny podnik, respektíve zmeniť právnu formu spoločnosti Technické služby mesta, ktorá vykonáva pre mesto údržbové práce, kosenie a zabezpečuje služby pre občanov,“ povedal primátor mesta Peter Wolf. Zmenou právnej formy mesto vytvorí priestor pre ľudí, ktorí sú hendikepovaní a majú ťažšie podmienky uplatniť sa na trhu práce.
https://vimeo.com/696035998
Podnik už zamesntáva 39 znevýhodnených ľudí, väčšinou so zdravotnými obmedzeniami. „Je tu aj jeden pracovník, ktorý je po výkone trestu odňatia slobody,“ povedala Vladimíra Klačanská, konateľka Technických služieb mesta. „Najväčším benefitom pre mesto je úspora. Miesto dvadsaťpercentnej DPH budeme v súčasnosti účtovať desaťpercentnú, čo je pri minuloročnom obrate úspora dvestotisíc eur pre mesto. Druhý výrazný benefit je, že 75-percent oprávnených mzdových nákladov nám bude kompenzovaných cez príspevky. Takto získanými finančnými prostriedkami budeme vykrývať straty, ktoré v súčasnosti zapríčinilo zdražovanie. Časť chceme použiť na zveľadenie podniku,“ uzavrela V. Klačanská.
Satelitné snímky zverejnené v pondelok zjavne vyvracajú tvrdenia Ruska, že mŕtve telá v civilnom oblečení sa v Buči pri Kyjeve objavili až po ústupe ruských jednotiek z tohto zdevastovaného ukrajinského mesta. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na zistenia americkej spoločnosti Maxar, zaoberajúcej sa kozmickými technológiami.
Družicové snímky ulice v Buči, pochádzajúce z polovice marca, ukazujú niekoľko tiel civilistov ležiacich na ceste alebo mimo nej – tam, kde ukrajinskí predstavitelia podľa vlastných vyjadrení našli po stiahnutí ruských vojakov viacero mŕtvol.
"Satelitné snímky Maxaru vo vysokom rozlíšení, zozbierané nad Bučou na Ukrajine (severozápadne od Kyjeva), potvrdzujú a dosvedčujú nedávne videá a fotografie na sociálnych sieťach, na ktorých bolo vidieť telá ležiace na uliciach a ponechané vonku niekoľko týždňov," uviedol v pondelok vo vyhlásení hovorca spoločnosti Maxar Technologies Stephen Wood.
Noviny The New York Times zverejnili analýzu zväčšených snímok z Jablonskej ulice v Buči a po ich porovnaní s videozáznamom mŕtvych tiel z 1. a 2. apríla prišli k záveru, že mnoho tiel tam ležalo už najmenej tri týždne – teda v čase, keď mesto ovládali ruské jednotky, píše AFP.
Na satelitnej snímke z 31. marca kostol a miesto pravdepobného masového hrobu v ukrajinskom meste Buča. Foto: TASR/AP
Fotografi agentúry AFP vstúpili do Buče v sobotu a priamo potvrdili prítomnosť približne 20 tiel v civilnom oblečení, pričom niektoré mali zviazané ruky. Fotografie vyvolali celosvetové pobúrenie a obvinenia z vojnových zločinov.
Ruské ministerstvo obrany zodpovednosť odmietlo s tým, že všetky jeho jednotky "sa z Buče kompletne stiahli 30. marca". Kremeľ poprel pravosť snímok so znepokojivým obsahom, ktoré sa začali objavovať z Buče, a označil ich za "falzifikáty" zinscenované Ukrajinou.
Toto tvrdenie zopakoval v pondelok na pôde Organizácie Spojených národov veľvyslanec Moskvy Vasilij Nebenzija na tlačovej konferencii, keď vyhlásil, že mŕtvoly na snímkach v Buči tam neboli, keď ruskí vojaci opustili mesto. "Zrazu sa objavia na uliciach, ležia na cestách jeden za druhým, vľavo i vpravo, niektorí sa hýbu, niektorí preukazujú známky života," povedal Nebenzija.
Družicové snímky Maxaru z 19. a 21. marca však ukazujú, že na Jablonskej ulici v Buči sa už vtedy nachádzalo viacero tiel, pripomína AFP. V analýze New York Times sa uvádza, že na snímkach Maxaru je vidieť tmavé objekty podobnej veľkosti ako ľudské telá na ulici už medzi 9. a 11. marcom.
V druhom porovnaní denník The New York Times analyzoval video zverejnené na Instagrame, na ktorom bolo zachytené telo ležiace na ulici pred dvoma vozidlami. Satelitná snímka z 21. marca ukazuje telo i vozidlá v rovnakej pozícii, píše AFP.
22:04 Johnson vyzval Rusov, aby šírili pravdu o vojne na Ukrajine
Britský premiér Boris Johnson sa vo videu, ktoré zverejnil v utorok na Twitteri, prihovoril obyvateľom Ruska a vyzval ich, aby šírili správy o "zverstvách" páchaných ich vojenskými silami na Ukrajine. Ak by totiž Rusi poznali pravdu, vojnu by nepodporovali, tvrdí šéf Downing Street. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a britských médií.
Johnson vyzval i samotné ruské jednotky, aby zdieľali správy o tom, čo sa deje na Ukrajine. "Zverstvá páchané ruskými vojakmi v Buči, Irpini a inde na Ukrajine vydesili celý svet... Tieto správy sú tak šokujúce, tak strašné, že niet divu, že vaša vláda sa ich snaží pred vami zamlčať... Váš prezident (Vladimir Putin) vie, že ak by ste mohli vidieť, čo sa deje, nepodporovali by ste jeho vojnu," povedal predseda britskej vlády. "Rusi si zaslúžia pravdu, zaslúžite si fakty," dodal.
21:44 Guterres: Vojna na Ukrajine je výzvou pre medzinárodný poriadok a mier vo svete
Vojna na Ukrajine je dosiaľ jednou z najväčších výziev pre medzinárodný poriadok a mier vo svete. Súvisí to s charakterom ruskej invázie, jej intenzitou a tiež dôsledkami. Povedal to na úvod utorkového zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku generálny tajomník OSN António Guterres. TASR informuje na základe správ agentúry AFP a denníka The Guardian.
"Vojna na Ukrajine sa musí skončiť - a to okamžite," vyzval Guterres. "Táto vojna viedla k nezmyselným stratám na životoch, masívnej devastácii miest a k zničeniu civilnej infraštruktúry," povedal. "Potrebujeme seriózne mierové rokovania založené na princípoch Charty OSN," vyzval.
21:24 Lavrov: Tvrdenia o vojnových zločinoch v Buči majú zmariť rokovania s Ukrajinou
uský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok obvinil Západ zo snahy zmariť rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou tým, že podnecuje "hystériu" v súvislosti s násilnosťami spáchanými na civilistoch v ukrajinskom meste Buča.
Podľa Kyjeva a Západu existujú dôkazy, že Rusko sa v tomto meste v Kyjevskej oblasti dopustilo vojnových zločinov. Moskva tieto obvinenia popiera, pričom ich označila za "obludný falzifikát", napísala agentúra AFP, ktorá Lavrovove výroky prevzala zo správy ruskej agentúry RIA Novosti.
Podľa Lavrova sa v súvislosti s Bučou "vynára otázka, na aký účel slúži táto očividne nepravdivá provokácia". Rusko má všetky dôvody domnievať sa, že cieľom je odvrátiť pozornosť od vyjednávacieho procesu. Po zverejnení fotografií a videí z Buče sa ukrajinskí vyjednávači dokonca "pokúsili úplne prerušiť proces vyjednávania", konštatoval Lavrov.
Žiadal tiež, aby bol do Kyjeva vyslaný jednoznačný signál, nech "sa nepúšťa do sabotáže". V opačnom prípade podľa Lavrova hrozí, že sa zopakuje osud minských dohôd, ktoré boli uzavreté v roku 2015 v záujme urovnania situácie v Donbase na východe Ukrajiny.
Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
20:54 Ruská raketa zasiahla v Mariupole obchodnú loď z Dominiky
Ruská raketa zasiahla v pondelok v obliehanom ukrajinskom prístave v Mariupole obchodnú loď, ktorá sa plavila pod vlajkou štátu Dominika. V utorok to oznámil zástupca predsedu námornej správy Ukrajiny Viktor Vyšnov, informuje TASR podľa správ britskej stanice Sky News a agentúry Reuters.
"Loď zhorela a všetkých 12 členov posádky bolo evakuovaných na inú loď. Jeden z členov posádky potreboval lekársku pomoc, ktorá mu aj bola poskytnutá," uviedol Vyšnov pre agentúru Reuters a dodal, že nevie, či zasiahnuté plavidlo nieslo nejaký náklad.
20:21 Zelenskyj sa prihovoril španielskym poslancom, spomenul tragédiu mesta Guernica
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prirovnal v utorok v prejave k poslancom španielskeho parlamentu ničivý útok Ruska na jeho krajinu k bombardovaniu baskického mesta Guernica nacistami v roku 1937. "Je apríl roku 2022, ale vyzerá to ako apríl v roku 1937, keď celý svet počul o jednom z vašich miest, Guernice," povedal Zelenskyj.
Pripomenul tak udalosť z 26. apríla 1937, keď v Španielsku zúrila občianska vojna. V tento deň Légia Condor nacistickej Luftwaffe kobercovým náletom baskické mesto zničila. O dva dni neskôr Guernicu dobyli nacionalistické jednotky generála Francisca Franca. Pri bombardovaní Guernicy prišli o život stovky ľudí, z ktorých mnohí boli v centre mesta na každotýždňovom trhu.
Zelenskyj vo svojom príhovore podľa denníka El País varoval, že "Rusko chce zničiť všetku rozmanitosť a to isté chce urobiť s Ukrajinou a potom to bude chcieť urobiť v celej Európe". Obránil sa aj na španielske spoločnosti, ktoré vyzval: "Prestaňte obchodovať s Ruskom. Rusko pácha zločiny proti ľudskosti."
Volodymyr Zelenskyj počas virtuálneho prejavu k poslancom španielskeho parlamentu, dole španielsky premiér Pedro Sánchez. Foto: TASR/AP
19:51 Blinken: Udalosti v ukrajinskej Buči boli súčasťou ruského zámeru
Vraždenie ukrajinských civilistov v meste Buča bolo súčasťou cielenej ruskej kampane zameranej na "zabíjanie, mučenie, znásilňovanie a páchanie zverstiev". V utorok to pred odchodom do Bruselu na stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín NATO a skupiny G7 uviedol americký minister Antony Blinken. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Blinken povedal, že ruskí vojaci za sebou na Ukrajine zanechávajú skazu. "Informácie, ktoré sme mali na začiatku agresie, naznačovali, že toto bude súčasť ruskej kampane," uviedol Blinken. Správy o týchto udalostiach sú podľa neho viac než dôveryhodné.
Antony Blinken. Foto: TASR/AP
19:25 Prieskum: 85 percent Poliakov súhlasí so zákazom nákupu ruských uhľovodíkov
Drvivá väčšina Poliakov súhlasí so zákazom nákupu ruského plynu, ropy a uhlia, aj keby to malo znamenať zvýšenie cien. Vyplýva to z prieskumu, ktorý zverejnil poľský denník Dziennik Gazera Prawna a rozhlasová stanica RMF FM. TASR prevzala správu od poľskej agentúry PAP.
Denník uviedol, že so zákazom nákupu ruských uhľovodíkov podľa prieskumu súhlasí 85,2 percenta obyvateľov. Pred mesiacom by takéto rozhodnutie podporovalo len 68 percent Poliakov.
19:10 Izrael po prvý raz obvinil Rusko z vojnových zločinov na Ukrajine
Izraelský minister zahraničných vecí Jair Lapid v utorok "dôrazne" odsúdil ruské "vojnové zločiny" na Ukrajine. Ide o prvú otvorenú kritiku Ruska zo strany židovského štátu od vtedy, ako Moskva spustila vojenskú ofenzívu na Ukrajine. TASR správu prevzala z britského denníka The Guardian. "Zábery a svedectvá z Ukrajiny sú hrozné. Ruské sily spáchali vojnové zločiny voči bezbrannej civilnej populácii. Tieto vojnové zločiny dôrazne odsudzujem," uviedol Lapid vo vyhlásení.
Už predtým v utorok odsúdil izraelský premiér Naftali Bennett na tlačovej konferencii zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča, vyhol sa však tomu, aby zodpovednosť za tieto činy pripísal ruským vojenským silám. "Strašné scény z Buče nás šokovali a odsudzujeme ich. Utrpenie ukrajinských občanov je obrovské a robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme poskytli pomoc," povedal Bennett, ktorého citovala agentúra Reuters.
18:44 Ruský veľvyslanec pri OSN odmietol obvinenia z páchania zverstiev na Ukrajine
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia v utorok na pôde Bezpečnostnej rady OSN odmietol obvinenia, že ruské sily spáchali na Ukrajine zverstvá. Ako tvrdí, na takéto obvinenia neexistujú svedecké dôkazy, informuje agentúra AFP.
Nebenzia, ktorý vystúpil krátko po prejave ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, kritizoval jeho "nepodložené obvinenia ruskej armády, ktoré nepotvrdili žiadni očití svedkovia".
Nebenzia tiež odmietol tvrdenia Kyjeva, že Rusko organizuje masové deportácie ukrajinského obyvateľstva do Ruska. "Doteraz bolo od začiatku špeciálnej vojenskej operácie do Ruska evakuovaných viac ako 600-tisíc osôb vrátane vyše 119-tisíc detí," povedal.
"A nehovoríme o nijakej forme nátlaku či únosov, ako to radi prezentujú naši západní partneri, ale o dobrovoľnom rozhodnutí týchto ľudí, čo dokazujú mnohé videá, ktoré sú dostupné na sociálnych sieťach," dodal Nebenzia.
18:37 Prezidentka vyzvala ľudí, aby sa nenechali zmiasť lžami o vojne na Ukrajine
Nenechajme sa zmiasť lžami o denacifikácii, o biologických zbraniach, o obkľúčenom Rusku, ktoré vykonáva "špeciálnu vojenskú operáciu" na oslobodenie Ukrajiny. Na sociálnej sieti to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Zverejnila tiež video, ktoré ukazuje zábery vojnou zničených miest na Ukrajine.
"Slobodná Ukrajina je kľúčová pre bezpečnosť Slovenska. Ukrajina na ceste k európskej integrácii bude po vojne znamenať rozvojový potenciál aj pre našu krajinu," povedala Čaputová s tým, že pomoc Ukrajincom upevňuje naše medzinárodné postavenie. Ako dodala, množstvo utečencov z Ukrajiny je dnes pre nás náročnou výzvou, tí ktorí tu ostanú, sa však môžu stať prínosom.
Prezidentka upozornila, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine čelíme množstvu klamstiev. "Cieľom týchto lží je zneistiť nás, urobiť z nás cynikov, ktorí neveria ničomu, a preto nepomôžu nikomu," dodala Čaputová. Ako príklad uviedla i tvrdenia o potrebe denacifikácie Ukrajiny, ktorej prezident Volodymr Zelenskyj má pritom židovský pôvod.
17:16 Kremeľ: Deň víťazstva sa bude sláviť ako obvykle
Rusko bude 9. mája sláviť Deň víťazstva obvyklým spôsobom, uviedol v utorok podľa agentúry DPA hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že Deň víťazstva "bol a zostáva najsvätejším sviatkom pre všetkých Rusov". "Budeme ho oslavovať tak, ako sme to robili vždy," podotkol.
DPA poznamenala, že slávnostná vojenská prehliadka sa nezvykne konať iba na Červenom námestí v centre Moskvy, ale menšie pochody obvykle prebiehajú aj v ďalších ruských mestách.
17:10 Českí poslanci označili masaker v Buči za vojnový zločin
Českí poslanci v utorok jednohlasne odsúdili brutálny postup ruských vojsk v ukrajinskom meste Buča a označili ho za vojnový zločin. TASR prevzala správu zo spravodajského serveru Novinky.cz.
Za uznesenie odsudzujúce "masaker" v Buči hlasovalo všetkých 153 prítomných poslancov dolnej komory českého parlamentu. V dokumente sa tiež uvádza, že Česko by sa malo zapojiť do príprav na ustanovenie medzinárodného súdneho tribunálu pre stíhanie páchateľov všetkých zločinov spáchaných na Ukrajine zo strany Ruskej federácie.
Minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský na utorkovej schôdzi poznamenal, že ruskí vojaci sa zverstiev dopustili nielen v Buči, ale páchajú ich aj v iných mestách, napríklad v Mariupole. "Rusko na Ukrajine systematicky pácha vojnové zločiny. Je vidieť, že jasným zámerom bolo pozabíjať čo najviac civilistov," povedal.
16:44 Rusko bolo vyzvané, aby na Ukrajine prestalo nastražovať protipechotné míny
Vedenie celosvetovej kampane proti používaniu nášľapných mín nalieha na Rusko, aby jeho jednotky na Ukrajine prestali s nastražovaním výbušnej munície, pretože zabíja a mrzačí civilistov.
S touto výzvou adresovanou Rusku prišla v noci na utorok podľa agentúry AP kolumbijská veľvyslankyňa pri OSN Alicia Arangová Olmosová, predsedajúca tento rok skupine štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru z roku 1997 o zákaze výroby a používania protipechotných mín.
16:39 EÚ vyhostí skupinu ruských diplomatov
Európska únia v utorok rozhodla o vyhostení skupiny ruských diplomatov akreditovaných pri jej inštitúciách. Oznámil to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
"Rozhodol som sa vyhlásiť za nežiaduce osoby viacerých predstaviteľov stálej misie Ruskej federácie pri EÚ za aktivity, ktoré sú v rozpore s ich diplomatickým štatútom," vyhlásil Borrell na tlačovej konferencii.
16:07 Stoltenberg: Rusko plánuje vojensky obsadiť celú oblasť Donbasu
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok vyhlásil, že Rusko plánuje vojensky obsadiť "celú" oblasť Donbasu na východe Ukrajiny, aby vytvorilo koridor z Ruska na Krymský polostrov, ktorý anektovalo v roku 2014. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a televízie Sky News.
Ruské sily sa presúvajú smerom od Kyjeva, aby sa "preskupili, prezbrojili a zásobili a zmenili svoje zameranie na východ", povedal šéf NATO na tlačovej konferencii pred stredajším stretnutím ministrov zahraničných vecí členských krajín Aliancie.
"V nadchádzajúcich týždňoch očakávame ďalší nápor Ruska na východe a juhu Ukrajiny v snahe obsadiť celý Donbas a vytvoriť pozemné prepojenie na okupovaný Krym," uviedol Stoltenberg.
Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP
15:47 Moskva obviňuje Ukrajinu zo zinscenovania nových záberov mŕtvych civilistov
Ruské ministerstvo obrany obvinilo v utorok Ukrajinu, že zinscenovala ďalšie video o zabíjaní ukrajinských civilistov, pričom zodpovednosť za to chce zvaliť na ruské ozbrojené sily. Moskva tvrdí, že Ukrajina plánuje toto video poskytnúť aj západným médiám. TASR túto správu prevzala z agentúry AFP.
Video bolo údajne nakrútené v pondelok večer v obci Moščun vzdialenej asi 20 kilometrov severozápadne od Kyjeva.
Ruské ministerstvo tvrdí, že podobné akcie teraz ukrajinské zložky organizujú aj v mestách Sumy, Konotop a ďalších lokalitách na severovýchode Ukrajiny. Ministerstvo vo svojom vyhlásení nespresnilo, z akých zdrojov pochádza informácia, že Ukrajina údajne pripravuje ďalšie zinscenované videá.
15:02 Poľsko podpísalo dohodu s USA o nákupe 250 tankov Abrams
Poľsko podpísalo v utorok dohodu so Spojenými štátmi o nákupe 250 tankov typu Abrams GD.N. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej Varšava k tomuto kroku pristúpila v snahe posilniť svoju obranyschopnosť a odstrašiť potenciálnu ruskú agresiu na svojich východných hraniciach.
Podľa poľského ministra obrany Mariusza Blaszczaka Poľsko za tanky zaplatí približne 4,75 miliardy dolárov, pričom prvé tanky by mali byť doručené ešte tento rok.
Americké tanky typu Abrams sú určené pre štvorčlennú posádku a sú vybavené manuálne nabíjateľným kanónom, ktorým je možné útočiť na ozbrojené vozidlá, ale i nízko letiace lietadlá – uvádza výrobca tankov, americká spoločnosť General Dynamics.
Americký tank Abrams. Foto: TASR/AP
14:40 Francúzsko vyšetruje spáchanie vojnových zločinov na svojich občanoch na Ukrajine
Francúzska prokuratúra v utorok oznámila, že začala vyšetrovať tri podozrenia z vojnových zločinov spáchaných na francúzskych občanoch, ku ktorým malo dôjsť počas ruskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
Prokuratúra vo vyhlásení uviedla, že vyšetruje možné vojnové zločiny spáchané od 24. februára do 16. marca v prístavnom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, v meste Hostomeľ neďaleko hlavného mesta Kyjev a v severoukrajinskom meste Černihiv.
14:34 Do Kyjeva sa chystá Leyenová, Borrell aj rakúsky kancelár
Európski predstavitelia smerujú do Kyjeva za ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Príde za ním Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Vycestujú počas najbližších troch pracovných dní. Stretnú sa pred špeciálnym donorským stretnutím vo Varšave, ktoré bude cez víkend.
Tento týždeň do Kyjeva zavíta aj rakúsky kancelár Karl Nehammer, doplnil portál ČTK ceskespravy.cz.
Zelenského v ukrajinskom hlavnom meste v marci ako prví európski politici od začiatku vojny navštívili český, poľský a slovinský premiér.
14:19 Kremeľ označil vyhostenie ruských diplomatov európskymi krajinami za krátkozraké
Kremeľ označil v utorok vyhostenie ruských diplomatov niekoľkými európskymi krajinami za krátkozraké rozhodnutie, ktoré iba skomplikuje diplomatickú komunikáciu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. "Zúženie možností pre realizáciu diplomatickej komunikácie je v takýchto ťažkých, bezprecedentných a kritických podmienkach krátkozrakým krokom, ktorý ešte viac skomplikuje našu komunikáciu. Tá je však nevyhnutná pre urovnanie," vyhlásil Peskov. Zároveň dodal, že Rusko v tejto súvislosti pristúpi k odvetným krokom.
Dánsko, Taliansko, Španielsko i Švédsko v utorok oznámili, že vyhosťujú celé desiatky ruských diplomatov, pričom sa zväčša odvolali na obavy spojené s národnou bezpečnosťou. Pripojili sa tak k iným európskym štátom vrátane Francúzska a Nemecka, ktoré k obdobnému kroku pristúpili už skôr.
14:14 Telá mučených civilistov našli aj v Sumskej oblasti
Po správach o náleze stoviek tiel zavraždených ukrajinských civilistov na predmestiach Kyjeva, predovšetkým v mestách Buča a Boroďanka, prichádzajú správy o zverstvách ruskej armády aj zo Sumskej oblasti na východe Ukrajiny. Ako na Facebooku uviedol tamojší guvernér Dmytro Žyvyckyj, v meste Konotop už našli najmenej tri osoby umučené na smrť.
Podľa Žyvyckého ukrajinskí vojaci postupne „čistia“ oblasť od ruských „orkov“. Pripomenul zákaz návštev lesa, pretože ako skonštatoval, ustupujúca ruská armáda so sebou nielenže neberie mŕtvoly svojich vojakov, ale napospas osudu tam necháva aj tých živých.
14:09 Bidenova výzva na proces s Putinom za vojnové zločiny je podľa Kremľa neprijateľná
Návrh amerického prezidenta Joea Bidena na proces s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za vojnové zločiny na Ukrajine je podľa Kremľa neprijateľný. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa tiež vyjadril, že takáto výzva je „nehodná“ amerického prezidenta. Následne počas konferenčného hovoru s novinármi povedal, že Spojené štáty pravdepodobne uvalia na Rusko ďalšie sankcie. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
13:50 Rokovania s Putinom sa po obvinení z genocídy možno neuskutočnia, myslí si Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril pochybnosti nad možným stretnutím s ruským prezidentom Vladimirom Putinom po tom, ako obvinil Rusko z genocídy. V ukrajinskej televízii v utorok povedal, že by sa mohlo stať, že sa rokovania neuskutočnia. Podľa neho by bolo pochopiteľné, keby Putin odmietol s ním hovoriť, keďže obvinil ruských vojakov z vojnových zločinov na Ukrajine. Stretnutie by sa mohlo uskutočniť, ak by Rusko „znieslo všetky tresty“ za páchanie genocídy, cituje Zelenského spravodajský portál CNN.
V pondelok Zelenskyj navštívil mesto Buča, odkiaľ sa cez víkend objavili šokujúce zábery mŕtvych civilistov v uliciach. Počas návštevy sa vyjadril, že bude „veľmi náročné rokovať“ s Ruskom, keď „vidíte, čo tu porobili“.
13:45 OSN: Všetko nasvedčuje tomu, že civilisti v Buči boli zabíjaní cielene
Organizácia Spojených národov v utorok uviedla, že všetky známky z ukrajinské mesta Buča naznačujú, že tamojšie útoky i zabíjanie civilistov boli cielené. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) uviedol, že zábery zachytávajúce telá civilistov ležiace v uliciach Buče sú extrémne znepokojujúce, pričom poukázal na to, že zámerné útoky na civilistov sú vojnovým zločinom.
"To, o čom tu hovoríme, sa zdá byť priamym zabíjaním a zameraním sa na civilistov v Buči," uviedla hovorkyňa OHCHR Liz Throssellová pre novinárov v Ženeve. Odvolala sa pritom na fotografie, kde vidno ľudí so zviazanými rukami a spálené telá čiastočne vyzlečených žien.
"Je to veľmi znepokojujúce a naozaj to veľmi silno naznačuje, že boli priamym terčom – ako jednotlivci. Tu musíme zdôrazniť, že zámerné zabíjanie civilistov je podľa medzinárodného humanitárneho práva vojnový zločinom," pokračovala Throssellová, podľa ktorej všetko nasvedčuje tomu, že obete boli terčom priameho zabíjania.
13:43 Rusko už prišlo o približne 18 500 vojakov, uvádza ukrajinská armáda
V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda približne 18 500 ruských vojakov. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na vyhlásenie generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl na sociálnej sieti Facebook.
Podľa uvedeného zdroja Rusko doteraz prišlo aj o 676 tankov, 1 858 bojových obrnených vozidiel, 150 vojenských lietadiel či 134 vrtuľníkov. BBC však nedokáže nezávisle overiť tieto čísla. Ruské ministerstvo obrany nezverejnilo svoje vlastné údaje od 25. marca. Vtedy uviedlo, že celkovo bolo zabitých 1 351 ruských vojakov a 3 825 zranených.
Prokremeľské noviny Komsomoľskaja pravda uverejnili 21. marca článok, v ktorom citovali ministerstvo a tvrdili, že zahynulo 9 861 ruských vojakov, čo bolo číslo, ktoré v tom čase dokonca prevyšovalo odhady amerických spravodajských služieb o ruských obetiach. Príspevok však rýchlo vymazali s dôvetkom, že web denníka napadli hackeri.
13:10 Rusko zaútočilo na výcvikové stredisko ukrajinskej armády, tvrdí Moskva
Ruská armáda tvrdí, že zaútočila na výcvikové stredisko špeciálnych operácií ukrajinskej armády nachádzajúce sa na juhu Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN.
Moskva uviedla, že útok uskutočnila pomocou rakiet s dlhým doletom, ktoré boli odpálené z ruských vojnových lodí. Terčom útoku bolo vraj výcvikové stredisko v meste Očakiv v Mykolajivskej oblasti, ktoré podľa Ruska slúžilo na ubytovanie údajných zahraničných žoldnierov.
CNN nemohla overiť toto tvrdenie, pričom dodáva, že pod pojmom „žoldnieri“ Rusko rozumie cudzincov, ktorí sa dobrovoľne prihlásili do boja za Ukrajinu.
13:05 Zelenskyj reagoval na Orbána
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že maďarský premiér Viktor Orbán si bude musieť vybrať medzi Moskvou a "zvyškom sveta". Povedal to v televíznom rozhovore s ukrajinskými novinármi, informovala agentúra Reuters. Orbán vo svojom prejave, v ktorom v nedeľu neskoro večer deklaroval víťazstvo v parlamentných voľbách, vyslal odkaz nielen Európskej únii, ale aj Zelenskému.
"Toto víťazstvo si budeme pamätať do konca života, pretože sme museli bojovať proti obrovskému množstvu protivníkov: miestnej ľavici, medzinárodnej ľavici všade okolo, byrokratom z Bruselu, všetkým peniazom a inštitúciám Sorosovho impéria, medzinárodným mainstreamovým médiám a aj ukrajinskému prezidentovi. Nikdy sme nemali toľko oponentov naraz," vyhlásil Orbán podľa televízie CNN pred stúpencami v Budapešti.
Zelenskyj predtým menovite kritizoval Orbána za zdržanlivosť, pokiaľ ide o dôraznejší postoj voči Rusku
Viktor Orbán. Foto: TASR/AP
12:49 Ukrajinu plánuje navštíviť aj rakúsky kancelár Nehammer
Rakúsky kancelár Karl Nehammer sa v najbližších dňoch plánuje osobne stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby prediskutoval humanitárnu a politickú podporu pre Kyjev. Vo vyhlásení to uviedla jeho kancelária. TASR o tom informovala na základe informácií od rakúskej tlačovej agentúry APA.
"Z bezpečnostných dôvodov nie je možné oznámiť ďalšie podrobnosti o tejto ceste," uvádza sa vo vyhlásení s tým, že Nehammer v pondelok večer telefonoval so Zelenským. Ukrajinský prezident to potvrdil vo videoprejave.
12:01 Taliansko vyhostilo 30 ruských diplomatov pre obavy o národnú bezpečnosť
Taliansko vyhostilo 30 ruských diplomatov pre dôvody "spojené s národnou bezpečnosťou". Oznámil to v utorok taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio. TASR o tom informuje na základe správ agentúr ANSA a Reuters.
Talianske ministerstvo zahraničných vecí si podľa Di Maia v utorok ráno predvolalo ruského veľvyslanca Sergeja Razova, ktorému oznámilo rozhodnutie talianskej vlády vyhostiť 30 ruských diplomatov.
11:50 Šéfka Európskej komisie navštívi Kyjev
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová tento týždeň pocestuje do Kyjeva, aby sa stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Jej hovorca Eric Mamer v utorok povedal, že cesta šéfky EK sa uskutoční pred špeciálnym donorským stretnutím vo Varšave, ktoré bude cez víkend.
11:20 Holandsko má funkciu koordinátora pre zhabanie majetku sankcionovaných Rusov
Bývalý šéf holandskej diplomacie Stef Blok bol vymenovaný za koordinátora holandského prístupu k riešeniu sankcií proti Rusku. O tomto rozhodnutí ministra zahraničných vecí Holandska Wopkeho Hoekstru informuje spravodajca TASR.
Spravodajský server DutchNews.nl v utorok pripomenul, že Hoekstra túto informáciu potvrdil pred poslancami holandského parlamentu. Poslanci opakovane kritizujú vládu, že koná pomaly a neefektívne pri zhabaní alebo zmrazení aktív občanov a firiem Ruskej federácie, ktorí pôsobia alebo majú sídlo v Holandsku a ocitli sa na sankčnom zozname EÚ v súvislosti s podporou vojny na Ukrajine.
11:06 Starosta Buče: Masaker bol ruskou pomstou za ukrajinský odpor
Zabíjanie v ukrajinskom meste Buča bolo pomstou Rusov za ukrajinský odpor, povedal miestny starosta Anatolij Fedoruk v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera, z ktorého v utorok citovala agentúra DPA.
"Mojich ľudí zastrelili pre zábavu alebo z hnevu," povedal Fedoruk. "Rusi strieľali do všetkého, čo sa hýbalo. Strieľali na okoloidúcich, ľudí na bicykloch, na autá označené nápisom deti. Buča je pomsta Rusov za ukrajinský odpor," dodal. Podľa starostu ruské jednotky premenili toto predmestie Kyjeva na "koncentračný tábor" bez jedla a vody. "Každého, kto sa odvážil vyjsť z pivnice a ísť hľadať jedlo alebo vodu, zastrelili," uviedol Fedoruk.
Starosta ďalej ostro odmietol tvrdenia Moskvy, že zábery z mesta boli "nafingované" Ukrajincami. "Nech sa sem prídu osobne pozrieť, čie sú to zbrane a koľko dní ležali tie telá na uliciach," uviedol Fedoruk. Mesto bolo podľa neho niekoľko týždňov odrezané od sveta. Až keď ruské jednotky odišli, "ukázala sa v plnom rozsahu tá hrôza", ktorú po sebe zanechali, dodal.
10:57 Steinmeier: Pod vládou Putina už nie je možný návrat do normálu
Spolupráca s Ruskom pod vládou prezidenta Vladimira Putina v podobe, ako prebiehala v uplynulých rokoch, už nie je viac možná, uviedol v utorok nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
"Som si istý, že v Rusku pod vládou Putina nedôjde k návratu do normálu," povedal Steinmeier v rannom vysielaní stanice ZDF. Ruský prezident je podľa neho v súčasnosti "bunkrovým vojnovým štváčom." Podľa nemeckého prezidenta došlo k mnohým zlyhaniam vrátane integrovania Ruska do európskej bezpečnostnej architektúry. "Stojíme pred trpkou bilanciou," poznamenal.
Ukrajina v utorok oznámila otvorenie siedmich humanitárnych koridorov pre civilistov. Obyvatelia okupovaných miest Mariupol a Berďansk na juhovýchode Ukrajiny však budú môcť svoje mestá opustiť iba v osobných vozidlách, uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. TASR správu prevzala od agentúr DPA a AP.
V utorok by sa podľa vicepremiérky mali otvoriť koridory z mesta Tokmak v Záporožskej oblasti a miest Severodoneck, Lysyčansk, Popasna a Hirske v Luhanskej oblasti.
10:20 Ruskí aktivisti protestovali proti masakri v Buči
Ruskí aktivisti protestovali v uliciach Moskvy ležiac so zviazanými rukami za chrbtom. V rovnakej polohe našli viacerých zastrelených ukrajinských civilistov v mešte Buča pri Kyjeve po odchode ruských vojsk. Informoval o tom portál Nexta na Twitteri.
Západ vraždenie v Buči označil za vojnový zločin. Rusko vinu odmieta a tvrdí, že ide o hoax a jej vojaci nezabili žiadnych civilistov.
09:34 Poľsko je pripravené pomáhať pri vyšetrovaní vojnových zločinov v Buči
Poľsko je pripravené vyslať svojich predstaviteľov na Ukrajinu na pomoc vo vyšetrovaní zjavných vojnových zločinov proti civilistom, ktorých sa v meste Buča blízko hlavného mesta Kyjev dopustili ruské jednotky. Podľa agentúry PAP to v utorok uviedol námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski.
Jablonski to povedal v súvislosti s iniciatívou poľského premiéra Mateusza Morawieckeho, ktorý v pondelok vyzval na zriadenie medzinárodného orgánu na vyšetrovanie "ruskej genocídy" na Ukrajine.
09:24 USA schválili predaj ôsmich stíhačiek typu F-16 Bulharsku
Americké ministerstvo obrany v pondelok schválilo predaj ôsmich stíhacích lietadiel typu F-16 Bulharsku. Celková suma transakcie je 1,5 miliardy eur. Bulharsko chce posilniť svoje letectvo v reakcii na regionálnu hrozbu, ktorú predstavuje ruská invázia na Ukrajinu. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúry AFP.
"Navrhovaný predaj (stíhačiek) zlepší schopnosť Bulharska čeliť súčasným a budúcim hrozbám tým, že umožní bulharským vzdušným silám bežne nasadzovať moderné bojové lietadlá v čiernomorskom regióne," uviedla americká Agentúra pre obrannú spoluprácu (DSCA).
K schváleniu predaja prišlo podľa AFP v čase pokračujúcich špekulácií o tom, že jeden zo spojencov v rámci Severoatlantickej aliancie by mohol poskytnúť Ukrajine ruské stíhačky typu MiG-29 výmenou za nové americké stroje. AFP dodala, že Bulharsko je jedným z troch členov NATO, ktorí doteraz prevádzkujú stroje vyvinuté v bývalom Sovietskom zväze v 70. rokoch 20. storočia. Ďalšími sú Poľsko a Slovensko.
09:13 Ukrajine sa podarilo znovu ovládnuť oblasti na severe, tvrdí Británia
Ukrajinské sily získali späť kľúčové oblasti na severe krajiny po tom, ako prinútili ruské sily, aby sa stiahli z územia okolo mesta Černihiv a z oblastí, ktoré sa nachádzajú na sever od Kyjeva. Uviedla to v utorok britská vojenská spravodajská služba. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
Je pravdepodobné, že v znovudobytých oblastiach budú pokračovať menšie boje. Ich počet sa však bude zmenšovať s tým, ako sa zvyšné ruské sily budú sťahovať, uviedlo britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej aktualizácii situácie na Ukrajine, zverejňovanej na sociálnej sieti Twitter.
09:06 Šéf činskej diplomacie žiada rokovania na ukončenie konfliktu na Ukrajine
Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v pondelok v telefonickom rozhovore so svojím ukrajinským rezortným kolegom Dmytrom Kulebom žiadal rokovania s cieľom ukončiť konflikt na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Telefonát sa uskutočnil na žiadosť Kyjeva a bol prvý od 1. marca, keď Kuleba Peking požiadal, aby využil svoje vzťahy s Moskvou na zastavenie ruskej invázie na Ukrajinu, píše Reuters s odvolaním sa na vtedajšie vyjadrenie ukrajinského ministerstva zahraničných vecí.
Každá vojna sa podľa Wang Iho raz skončí. "Kľúčové je však to, ako uvažovať nad (touto) bolesťou s cieľom udržať v Európe stálu bezpečnosť a založiť vyrovnaný, účinný a udržateľný európsky bezpečnostný mechanizmus," povedal podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang I. Čína je pripravená zohrať v tejto záležitosti "tvorivú úlohu".
Wang I. Foto: TASR/AP
08:36 Čaputová: Krutosť na Ukrajine by nemala ostať nepotrestaná
Prezidentka Zuzana Čaputová verí, že obrazy krutosti prichádzajúce z viacerých ukrajinských miest, nezostanú nepotrestané a zomknú medzinárodné spoločenstvo k ešte väčšej solidarite a pomoci Ukrajine. Hlava štátu to uviedla vo svojom profile na sociálnej sieti po tom, čo v pondelok 4. apríla zapálila sviečku pred budovou Veľvyslanectva Ukrajiny na Slovensku.
„Sviečku pred ukrajinskou ambasádou som zapálila tým, ktorí sa oslobodenia nedožili. Ukrajinským mužom, ženám aj deťom zabitým, mučeným a popraveným ruskými vojakmi v meste Buča,“ vyhlásila hlava štátu.
06:00 Zelenskyj: Ruskí vojnoví zločinci budú postavení pred spravodlivosť
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo videoodkaze v pondelok neskoro večer zaviazal, že údajní vojnoví zločinci na Ukrajine budú postavení pred spravodlivosť. Ukrajina podľa jeho slov pracuje s Európskou úniou a Medzinárodným trestným súdom (ICC) v holandskom Haagu na tom, aby zaistili, že vojnové zločiny v Buči a ďalších ukrajinských mestách budú úplne vyšetrené. Informácie priniesla tlačová agentúra DPA.
Zodpovedné osoby musia byť za tieto zločiny potrestané, zdôraznil Zelenskyj. "Príde čas, keď sa každý Rus dozvie celú pravdu o tom, kto z nich zabíjal ich spoluobčanov," dodal ukrajinský prezident. Ukrajina oznámila, že po ústupe ruských vojakov našla telá 410 civilistov v mestách Buča a Irpiň, nachádzajúcich sa blízko Kyjeva.
04:10 Ukrajina očakáva ďalšie útoky na Charkov
Ukrajinské ministerstvo obrany očakáva ďalšie ruské útoky na obkľúčené východné mesto Charkov, informoval v pondelok večer hovorca Oleksandr Motuzjanyk. Správu priniesla tlačová agentúra DPA.
Ruskí vojaci sa pripravujú na dobytie mesta, povedal Motuzjanyk pre noviny Ukrajinska pravda. Ruské sily v ďalších častiach Ukrajiny tiež dostávajú nové posily, upozornil hovorca ministerstva obrany.
Ukrajinskí vojaci nesú rakvu zabitého spolubojovníka. Foto: TASR/AP
01:40 Zelenskyj: Civilných obetí v ďalších mestách môže byť "oveľa viac" než v Buči
Civilných obetí v iných oslobodených ukrajinských mestách môže byť "oveľa viac" než v Buči, povedal v pondelok prezident Volodymyr Zelenskyj. Spomenul napríklad mesto Boroďanka západne od Kyjeva, informoval portál britskej stanice Sky News.
Zelenskyj vyzval zahraničných novinárov, aby navštívili Buču, približne 30 kilometrov severozápadne od Kyjeva, aj ďalšie mestá a aby zdokumentovali vraždenie civilistov. Prezident dodal, že je v záujme Ukrajiny, aby sa začalo vyšetrovanie smrti týchto ľudí.
02:52 Prokuratúra má vyše 7000 hlásení o vojnových zločinoch Rusov v Kyjevskej oblasti
Ukrajinská generálna prokuratúra v pondelok večer oznámila, že zaznamenala vyše 7000 hlásení o údajných ruských vojnových zločinoch v Kyjevskej oblasti. V utorok nadránom o tom informovala tlačová agentúra DPA.
Väčšina obetí je v meste Boroďanka severozápadne od Kyjeva, uviedla generálna prokurátorka Iryna Venediktovová, citovaná tlačovou agentúrou UNIAN. Generálna prokuratúra už začala vyšetrovať vojnové zločiny v mestách Irpiň, Buča a Vorzeľ, všetky v Kyjevskej oblasti. Fotografie neozbrojených obyvateľov ležiacich bez života na zemi v malom meste Buča, po stiahnutí ruských vojakov, vyvolali od víkendu pobúrenie už po celom svete. Ruskí vojaci mali túto oblasť pod kontrolou celé týždne.
00:35 Exprezident Medvedev: Rusko odpovie na vyhostenie svojich diplomatov rovnako
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v pondelok uviedol, že jeho krajina nepociťuje žiadne následky vyhostenia svojich diplomatov z rôznych európskych štátov, a naznačil, že Rusko bude reagovať tak isto. Informácie priniesla tlačová agentúra AP.
Medvedev bol prezidentom Ruska v rokoch 2008-2012 a teraz za pôsobenia Vladimira Putina v prezidentskom úrade je podpredsedom bezpečnostnej rady.
Ľudia nastupujú do električky v Odese. Foto: TASR/AP
PONDELOK
23:20 Biely dom: Ďalšia fáza vojny na Ukrajine môže trvať mesiace
Nasledujúca fáza vojny na Ukrajine môže trvať mesiace, vyhlásil v pondelok poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan po tom, čo sa ruské sily stiahli od ukrajinského hlavného mesta Kyjev a presunuli sa do východných oblasti. "Táto ďalšia fáza sa možno bude merať na mesiace alebo bude trvať aj dlhšie," povedal Sullivan novinárom.
22:20 Rusko podporilo nového, samozvaného primátora prístavného mesta Mariupol
Rusko v pondelok vyjadrilo podporu novému, samozvanému primátorovi mesta Mariupol, ktorý spolupracuje s ruskými silami, informovala v pondelok agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na oznámenie mariupolskej mestskej rady zverejnené na internete.
Poradca primátora zvoleného v komunálnych voľbách v roku 2020, Petro Andriuščenko, na platforme Telegram opísa okolnosti, za ktorých bol "zvolený" samozvaný primátor. Podľa Andriuščenka sa v pondelok v jednej z miestnych škôl zišli zástupcovia frakcie proruskej strany Opozičná platforma - Za život, ktorí následne jednomyseľne zvolili za predsedu mestskej rady (primátora) Kosťantyna Ivaščenka.
Andriuščenko na Telegrame píše, že zhromaždení poslanci okrem toho "ratifikovali výsledky referenda z roku 2014", takže teraz Mariupol považujú "za súčasť ruského satelitu".
22:10 Sullivan: Rusko mení plány a pripravuje ofenzívu na východe a juhu Ukrajiny
Rusko mení svoje plány a taktiky v súvislosti s vojnou na Ukrajine a pripravuje sa zintenzívniť útoky na jej východe a juhu, povedal poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
"Rusi si teraz uvedomili, že Západ (Ukrajiny) je neoblomný" vo svojej podpore ukrajinskej vlády, povedal Sullivan. Zároveň však upozornil, že Rusko posilňuje svoju ofenzívu po tom, čo stiahlo z okolia Kyjeva asi dve tretiny svojich vojakov dislokovaných v tejto oblasti a presúva ich do Bieloruska s tým, že odtiaľ majú byť nasadení do iných oblastí Ukrajiny.
Ruskí vojaci strážia základňu s vrtuľníkmi. Foto: Internet
20:40 Prezidentka zapálila pred ukrajinskou ambasádou sviečku za obete z mesta Buča
Zapálením sviečky pred ukrajinskou ambasádou si prezidentka SR Zuzana Čaputová uctila obete vojnových hrôz v meste Buča. Zapálenie sviečky venovala mužom, ženám a deťom, ktoré sa oslobodenia ukrajinského mesta nedožili.
20:22 Sky News: Rusko by mohlo poslať na Ukrajinu vyše 130 000 nových brancov
Podľa nemenovaného západného predstaviteľa prijala ruská armáda v ostatnom čase do svojich radov neobvykle vysoký počet nových brancov a je možné, že ich vyšle na Ukrajinu, hoci to Moskva popiera.
Prijatie vyše 130 000 nových brancov síce časovo korešponduje s každoročnými jarnými odvodmi do ruskej armády, avšak podľa zmieneného predstaviteľa, ktorého v pondelok cituje spravodajská stanica Sky News, ide o "neobvykle vysoký počet".
20:21 Pentagón nedokáže nezávisle overiť tvrdenia o zverstvách v Buči
"Vidíme rovnaké zábery ako vy. Nemáme žiaden dôvod vyvracať tvrdenia Ukrajiny o týchto zverstvách," povedal predstaviteľ amerického rezortu obrany. "Pentagón nedokáže (tieto obvinenia) nezávisle a samostatne potvrdiť, ale tiež nie sme v pozícii, aby sme tieto tvrdenia vyvrátili," dodal.
20:00 Pentagón: Rusko stiahlo z okolia Kyjeva dve tretiny vojakov, idú do Bieloruska
Rusko doposiaľ stiahlo z okolia Kyjeva asi dve tretiny svojich vojakov dislokovaných v tejto oblasti a presúva ich do Bieloruska. Zvyšok ruských vojakov ostáva na svojich pozíciách mimo ukrajinského hlavného mesta. V pondelok to uviedol vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva obrany, ktorý si želal ostať v anonymite. Predstaviteľ Pentagónu sa domnieva, že Moskva stiahla svoje jednotky za účelom ich preskupenia a doplnenia zásob, aby sa neskôr vrátili do bojov na Ukrajine.
Ukrajinský vojak zabezpečuje presun spolubojovníkov počas kontroly nástražných pásc v meste Buča. Foto: TASR/AP
19:12 Biden: Putin by mal čeliť procesu za vojnové zločiny
Americký prezident Joe Biden v pondelok vyzval na proces s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za vojnové zločiny. Vyjadril sa tak v súvislosti s vraždením civilistov v meste Buča v Kyjivskej oblasti, ktoré mali v ostatných týždňoch pod kontrolou ruské sily. Biden tiež nazval Putina vojnovým zločincom a brutálnou osobou. „Čo sa deje v Buči, je hrozné a všetci to vidia,“ povedal, svojho ukrajinského kolegu Volodymyra Zelenského však nenasledoval v pomenovaní masakrovania civilistov genocídou.
18:10 USA chcú presadiť suspendovanie Ruska z Rady OSN pre ľudské práva
Spojené štáty sa chcú pokúsiť o suspendovanie Ruska z Rady OSN pre ľudské práva. V pondelok o tom informovala americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová. Ako informovala agentúra AFP, Ruská diplomatická misia v Ženeve oznámenie americkej veľvyslankyne bezprostredne nekomentovala .
"Nemôžeme dovoliť členskému štátu, ktorý podkopáva všetky princípy, ktoré si ctíme, aby sa zúčastňoval na práci v Rade OSN pre ľudské práva," napísala veľvyslankyňa na Twitteri v súvislosti s množiacimi sa podozreniami, že ruské jednotky sa na Ukrajine zrejme dopustili činov, ktoré by mohli byť kvalifikované ako vojnové zločiny.
17:57 Nemecko vyhlásilo 40 ruských diplomatov za "neželané osoby"
Nemecká vláda v pondelok vyhlásila 40 ruských diplomatov za "neželané osoby". Na opustenie krajiny majú päť dní. TASR informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej.
17:40 Rusko zruší covidové obmedzenia pre 52 krajín, ktoré sa nepridali k sankciám
Rusko zruší po 9. apríli cestovné obmedzenia zavedené v dôsledku koronavírusovej pandémie pre 52 "spriatelených" krajín, ktoré sa nepridali k Západu a neuvalili na Moskvu sankcie za inváziu na Ukrajinu. Oznámil to v pondelok ruský premiér Michail Mišustin, ktorého citovala agentúra Reuters.
Rusko tak obnoví lety z a do Argentíny, Juhoafrickej republiky a ďalších "spriatelených krajín", spresnil Mišustin. Rusko zaviedlo rozsiahle cestovné obmedzenia v marci 2020 – na začiatku pandémie. Mnohé z týchto reštrikcií stále platia, Rusko však už postupne rozširovalo aj zoznam krajín považovaných za "bezpečné", pre ktoré uvoľňovalo obmedzenia týkajúce leteckej dopravy, pripomína Reuters.
17:30 Kyjev viní Rusko z neľudského zaobchádzania s ukrajinskými vojnovými zajatcami
Ukrajinské vedenie v pondelok obvinilo Moskvu zo zlého zaobchádzania s ukrajinskými vojakmi zajatými ruskou armádou. Prepustení vojnoví zajatci vo svojich svedectvách popisovali bitie, zastrašovanie a zlé podmienky vo väzbe. Informovala o tom agentúra AFP.
Splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre oblasť ľudských práv Ľudmyla Denisovová vo svojom vyhlásení, zverejnenom na platforme Telegram a sociálnej sieti Facebook, konštatovala, že Rusko hrubo porušuje Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.
Dodala, že podľa osobných svedectiev ukrajinských zajatcov "držali na poli, v jame, v garáži... z času na čas ich vyviedli po jednom von, bili pažbami pušiek, strieľali im zo zbrane v blízkosti ucha, zastrašovali ich...a huckali na nich psov".
17:15 Litva pre ruskú ofenzívu na Ukrajine vyhostí ruského veľvyslanca
Litva v pondelok oznámila, že v súvislosti s ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine vrátane "hrôzostrašného masakru" v meste Buča vyzvala ruského veľvyslanca Alexeja Isakova, aby opustil krajinu. TASR prevzala správu z agentúry AFP. "Veľvyslanec Ruskej federácie bude musieť opustiť Litvu," povedal minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis.
16:45 Ruský novinár Safronov obvinený z vlastizrady považuje svoj proces za absurdný
Moskovský súd začal v pondelok pojednávať v kauze známeho ruského novinára Ivana Safronova, ktorému za obvinenie z vlastizrady hrozí až 20 rokov väzenia. Safronov pred súdom vyhlásil, že sa necíti byť vinný, informovala agentúra AFP. Vzhľadom na to, že predmetom obžaloby je vlastizrada vo forme špionáže, sú súdne pojednávania neverejné a vstup na ne nemajú ani novinári. Tých do súdnej siene vpustili len na úvodnú časť procesu.
Safronov roky pracoval pre ekonomické denníky Kommersant a Vedomosti a bol jedným z najuznávanejších ruských novinárov zaoberajúcich sa obranou. Zatkli ho v júli roku 2020 po tom, čo odišiel z novín a začal pracovať ako poradca šéfa štátnej vesmírnej agentúry (Roskosmos). Ruská bezpečnostná služba FSB Safronova obvinila, že zhromažďoval dôverné informácie o ruskej armáde, obrane a bezpečnosti a odovzdal ich spravodajskej službe členskej krajiny NATO.
16:34 Taliansko je pripravené na rozsiahle sankcie proti ruskému energetickému sektoru
Taliansko je pripravené na rozsiahle sankcie proti ruskému energetickému sektoru, uviedol taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA. "Taliansko nebude vetovať sankcie zacielené na ruský plyn," uviedol v pondelok Di Maio. Už v nedeľu večer (3. 4.) v v jednej televízii povedal, že aktuálne sa rokuje o budúcom dovoze ruskej ropy a plynu.
Po správach o vraždách civilistov a ďalších zločinoch ruskej armády v meste Buča a v iných lokalitách bude Európska únia a jej západní partneri postupovať proti Rusku tvrdšie a rýchlejšie, myslí si Di Maio. "Naša reakcia musí byť silná. Nebudeme patriť medzi krajiny, ktoré pri vojnových zločinoch odvrátia zrak a povedia, že ekonomické záujmy sú dôležitejšie," zdôraznil Di Maio.
16:26 Primátor Mariupola: Ruské sily zničili už 90 percent mesta
Z mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, ktoré obliehajú ruské sily, už bolo zničených asi 90 percent. Povedal to v pondelok tamojší primátor Vadym Bojčenko, informuje agentúra AFP.
"Smutnou správou je, že 90 percent infraštruktúry v meste je zničených a 40 percent z toho sa už nedá obnoviť," uviedol Bojčenko na tlačovej konferencii. "Ruská armáda brutálne ničí Mariupol... Bombardovanie je nepretržité," dodal. Väčšina útokov podľa jeho slov prichádza "od mora", kde sú umiestnené "ruské lode".
V toto meste ležiacom na pobreží Azovského mora, kde žilo pred vypuknutím vojny okolo pol milióna ľudí, sa podľa primátora ešte stále nachádza približne 130-tisíc osôb. "Plánujeme evakuovať zvyšných obyvateľov, ale dnes to nie je možné," povedal Bojčenko.
Ruský raketomet TOS-1A na Ukrajine. Foto: Internet
16:10 Komisárka pre ľudské práva vyzvala na vyšetrenie masakru civilistov v ukrajinskom meste Buča
ysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová vyzýva na „nezávislé a účinné vyšetrenie“ toho, čo sa stalo v ukrajinskom meste Buča. Vo vyhlásení, ktoré zverejnila v pondelok, uviedla, že je „zhrozená z obrazov mŕtvol civilistov ležiacich na uliciach a v improvizovaných hroboch“.
Bacheletová dodala, že „správy prichádzajúce z tejto a iných oblastí vyvolávajú vážne a znepokojujúce otázky o možných vojnových zločinoch, vážnych porušeniach medzinárodného humanitárneho práva a vážnych porušeniach medzinárodnej legislatívy o ľudských právach“. Vysoká komisárka OSN vyhlásila, že je nevyhnutné, aby všetky telá exhumovali a identifikovali, aby rodiny obetí mohli informovať a určiť presné príčiny úmrtí. Konštatovala tiež, že by sa mali prijať všetky opatrenia na zachovanie dôkazov.
16:00 Po masakre v Buči vytvorí EÚ spoločný vyšetrovací tím s Ukrajinou
Európska únia vytvorí spoločný vyšetrovací tím s Ukrajinou, ktorého úlohou bude zhromažďovať dôkazy a vyšetrovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ku ktorým došlo počas ruskej invázie. V pondelok poobede to uviedla predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje spravodajca TASR.
Šéfka exekutívy EÚ spresnila, že so Zelenským hovorila o "strašných vraždách", ktoré boli odhalené v meste Buča a v iných lokalitách, z ktorých sa nedávno stiahli ruské jednotky. "Vyjadrila som mu úprimnú sústrasť a uistila som ho o plnej podpore Európskej komisie v týchto hrozných časoch. Otrasné zábery nemôžu a ani nezostanú bez odpovede. Páchatelia týchto ohavných zločinov nesmú zostať nepotrestaní," uviedla vo vyhlásení Von der Leyenová.
15:43 Ukrajinský minister obrany pohrozil odvetou za zabíjanie civilistov v Buči
Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v pondelok prirovnal postup ruskej armády v Buči neďaleko Kyjeva, kde došlo pravdepodobne k masakru civilistov, k nacistickým jednotkám SS počas druhej svetovej vojny a pohrozil odvetou. TASR informuje na základe správy denníka Die Welt, ktorý sa odvoláva na príspevok Reznikova na sociálnej sieti Facebook.
"Toto zlo jednoducho nemôže zostať nepotrestané," vyhlásil Reznikov. Naše spravodajské služby neustále identifikujú všetkých votrelcov a vrahov... A každý z nich v istom momente dostane to, čo si zaslúži," uviedol na Facebooku.
15:39 Habeck: Nemecko postupuje krok za krokom smerom k embargu na energie z Ruska
Zníženie závislosti od dovozu ropy z Ruska je prioritou Nemecka, ktoré pracuje na "vytvorení predpokladov" na úplné zastavenie dovozu energií z Ruska. Uviedol to v pondelok na tlačovej konferencii minister hospodárstva Robert Habeck v odpovedi na otázku, či smrť civilistov na Ukrajine prinúti Nemecko, ktoré je energeticky silne závislé od Ruska, aby podporilo embargo na ruský dovoz.
"Každý deň pracujeme na vytvorení predpokladov a krokov smerom k embargu, a to je podľa názoru spolkovej vlády a tiež podľa môjho názoru správna cesta, ktorá denne poškodzuje ruského prezidenta Vladimira Putina," povedal.
Robert Habeck. Foto: TASR/DPA
15:34 Zelenskyj navštívil mesto Buča v Kyjevskej oblasti
krajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v pondelok mesto Buča v Kyjevskej oblasti, v ktorom sa po minulotýždňovom odchode ruských jednotiek – podľa správ ukrajinských činiteľov – našli telá približne 340 civilistov. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.
Zelenskyj v Buči navštívil ulicu, na ktorej ukrajinské jednotky prepadli ruský konvoj a rozprával sa s miestnymi obyvateľmi, približuje stanica BBC. Prezident tiež zopakoval, že Rusko sa na Ukrajine dopustilo genocídy a vojnových zločinov.
Napriek zverstvám, z ktorých Kyjev obviňuje ruských vojakov, je však Zelenskyj ochotný pokračovať v snahe nájsť diplomatické riešenie prostredníctvom mierových rozhovorov. "Na Ukrajine musí byť mier. Sme v Európe v 21. storočí. Budeme pokračovať v našom diplomatickom aj vojenskom úsilí," povedal Zelenskyj pre BBC.
15:24 Rusko zaviedlo obmedzenia pri udeľovaní víz pre občanov nepriateľských krajín
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v pondelok dekrét obmedzujúci udeľovanie víz občanom tým krajín, ktoré Moskva považuje za "nepriateľské". Ide o reakciu na sankcie, ktoré na Rusko uvalil Západ pre vojenskú inváziu na Ukrajinu. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
Dekrét, ktorý v pondelok vstúpil do platnosti, pozastavuje režim zjednodušeného udeľovania ruských víz pre obyvateľov niektorých európskych krajín, ako napríklad Nórska, Švajčiarska, Dánska či Islandu.
Zároveň nariaďuje ruskému ministerstvu zahraničných vecí a iným orgánom, aby rozhodli v individuálnych prípadoch o zavedení obmedzeného vstupu do krajiny pre tých zahraničných občanov a ľudí bez občianstva, ktorí podnikli "nepriateľské" voči Rusku, ruským občanom alebo tamojším právnickým subjektom.
14:31 Vláda v Berlíne varovala pred ruskou dezinformačnou kampaňou
Spolková vláda v Berlíne vyzvala v pondelok ľudí s ruskými koreňmi žijúce v Nemecku, aby sa riadne informovali o vojne na Ukrajine. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
"Spolková vláda prosí rusky hovoriacich ľudí v Nemecku, aby z rôznych národných i medzinárodných médií získavali komplexné informácie," povedal v Berlíne hovorca nemeckej vlády Wolfgang Büchner. "Nikto by nemal veriť dezinformačnej kampani ruských štátnych médií s jej cynickým a banalizačným zobrazením," dodal.
14:05 Merkelová po Zelenského kritike obhajuje rozhodnutie NATO z roku 2008
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová obhajovala rozhodnutie členských krajín NATO z roku 2008, keď odmietli návrh na členstvo Ukrajiny v Aliancii. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že Merkelová a francúzsky exprezident Nicolas Sarkozy by mali navštíviť kyjevské predmestie Buča, kde po odchode ruských vojakov našli desiatky zabitých civilistov. Podľa Zelenského by si tam politici mali urobiť obraz o svojej neúspešnej politike voči Rusku z uplynulých rokov.
Angela Merkelová a Nicolas Sarkozy počas samitu NATO v Bukurešti. Foto: TASR/AP
"Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová si stojí za svojimi rozhodnutiami v spojitosti so samitom NATO v Bukurešti v roku 2008," uviedol Merkelovej hovorca v reakcii na Zelenského vyjadrenie. "Vzhľadom na zverstvá odhalené v Buči a na ďalších miestach na Ukrajine majú všetky snahy spolkovej vlády a medzinárodného spoločenstva stáť na strane Ukrajiny a ukončiť barbarstvo a vojnu proti Ukrajine zo strany Ruska plnú podporu bývalej kancelárky," dodal Merkelovej hovorca.
Najvyšší predstavitelia krajín Aliancie v roku 2008 počas samitu NATO v Bukurešti odmietli ponúknuť Ukrajine Akčný plán členstva, ktorý predstavuje kľúčový krok pre integráciu do NATO. Lídri sa dohodli iba na tom, že Ukrajina sa raz stane členom tohto vojenského a obranného zoskupenia.
14:00 Starostku spolu s rodinou našli zavraždenú v plytkom hrobe pri Kyjeve
Starostku dediny Motyžyn, jej manžela i syna zabili a pochovali v plytkom hrobe blízko hlavného mesta Kyjev, uviedol v pondelok poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. Ukázal pritom telá obetí, ktoré boli čiastočne zasypané pieskom.
Od stiahnutia ruských jednotiek z miest a dedín v okolí ukrajinskej metropoly Kyjev do týchto oblastí prichádza ukrajinská armáda a ukazuje novinárom telá, o ktorých tvrdí, že sú civilné obete zabité ruskými vojakmi, zničené domy i vypálené vozidlá.
Agentúra Reuters nebola schopná nezávisle overiť, kto zabil rodinu, ktorá sa nachádzala v plytkom hrobe pri Motyžyne západne od Kyjeva. Moskva odmietla tvrdenia, že zámerne cieli na civilistov a podobné správy o zabíjaní sú podľa nej "zinscenované" s cieľom pošpiniť meno Ruska. "Boli tu ruskí okupanti. Mučili a zavraždili celú rodinu starostky," povedal Heraščenko. Obete pritom identifikoval ako Oľhu Suchenkovú, jej manžela Ihora a syna Oleksandra, píše Reuters.
13:21 EÚ uvoľnia 17 miliárd eur pre utečencov z Ukrajiny
Rada EÚ v pondelok schválila legislatívne zmeny a doplnenia, ktoré umožňujú členským krajinám presmerovať zdroje z fondov politiky súdržnosti a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) na pomoc utečencom z Ukrajiny.
Podľa tejto tlačovej správy ide o dôležitý krok na zabezpečenie toho, aby členské krajiny EÚ mali dostatok zdrojov na pokrytie rastúcich potrieb v oblasti bývania, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti pre utečencov z Ukrajiny. Celková suma zdrojov z jednotlivých fondov predstavuje 17 miliárd eur.
13:09 Kremeľ odsúdil slová Kaczyňského o rozmiestnení jadrových zbraní v Poľsku
Kremeľ v pondelok odsúdil slová lídra poľskej vládnucej strany Jaroslawa Kaczyňského, ktorý uviedol, že Varšava je otvorená umiestneniu amerických jadrových zbraní na území Poľska. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova by takýto krok viedol k zvýšenie napätia. "Navrhované kroky môžu, samozrejme, viesť k ďalšiemu rastu napätia na kontinente," uviedol Peskov na svojej pravidelnej tlačovej konferencii.
12:27 Kremeľ odmietol obvinenia z toho, že jeho jednotky zabíjali v Buči civilistov
Kremeľ v pondelok kategoricky odmietol akékoľvek obvinenia z toho, že ruské sily sú zodpovedné za zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pritom spochybnil pravosť záberov, ktoré zachytávajú telá civilistov ležiace na uliciach. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
"Kategoricky odmietame všetky tieto obvinenia," uviedol Peskov, podľa ktorého treba k vyhláseniam zo strany Ukrajiny pristupovať s pochybnosťami. Peskov počas svojej pravidelnej tlačovej konferencie uviedol, že fakty a chronológia udalostí v Buči nesedia s ukrajinskou verziou a vyzval medzinárodných lídrov, aby sa neponáhľali s vynášaním súdov. Peskov svoje tvrdenia nepodložil konkrétnymi dôkazmi, len všeobecne povedal, že ruskí špecialisti údajne objavili vo videu niekoľko podvrhov.
Na satelitnej snímke kostol (uprostred) a miesto pravdepobného masového hrobu v ukrajinskom meste Buča v Kyjevskej oblasti. Foto: TASR/AP
12:02 Rusko pokračuje v dodávkach plynu do Európy, ktorá zvažuje nové sankcie
Rusko v pondelok ponechalo bez zmeny toky plynu cez kľúčové plynovody v Európe, a to aj napriek neistote týkajúcej sa platobných podmienok. Lídri Európskej únie (EÚ) zároveň vyzývajú na ďalšie sankcie proti Moskve po obvineniach z vojnových zločinov na Ukrajine.
Fyzicky plyn prúdi cez plynovod Jamal-Európa po tom, ako v nemeckom bode Mallnow zaznamenali cez víkend výkyvy a podľa údajov nemeckého prevádzkovateľa plynovodnej siete Gascade bol tok naposledy na nule.
Nominácie, respektíve požiadavky na dodávky ruského plynu cez Veľké Kapušany, vstupný bod na Slovensku z Ukrajiny, boli v pondelok stabilné na úrovni 967 841 megawatthodín (MWh), rovnako ako prietok plynovodom Nord Stream 1 do Nemecka. Ruský štátny energetický gigant Gazprom informoval, že pokračuje v dodávkach zemného plynu do Európy cez Ukrajinu v súlade s požiadavkami európskych spotrebiteľov. Otázne však zostávajú budúce dodávky vzhľadom na požiadavky Kremľa, aby odberatelia začali platiť Gazpromu za plyn v rubľoch.
12:00 Ruské ostreľovanie na juhu Ukrajiny si vyžiadalo osem obetí
Osem ľudí zahynulo a 34 ďalších utrpelo zranenia pri nedávnych ruských útokoch na dve mestá na juhu Ukrajiny, uviedla v pondelok generálna prokuratúra v hlavnom meste Kyjev. Informovala o tom agentúra AFP. Ruské jednotky podľa prokuratúry útočili na mestá Očakiv a Mykolajiv. Ostreľovanie poškodilo domy tamojších obyvateľov, vozidlá i civilnú infraštruktúru. "Výsledkom nepriateľského ostreľovania bolo zabitých sedem obyvateľov Očakivu a ďalších 20 utrpelo zranenia. V meste Mykolajiv zahynula jedna osoba a 14 ďalších bolo zranených, medzi nimi jedno dieťa," uvádza sa v stanovisku generálnej prokuratúry k nedeľňajším útokom ruských jednotiek.
11:49 Borrell: EÚ dôrazne odsudzuje zverstvá v Buči a iných ukrajinských mestách
Európska únia čo najdôraznejšie odsudzuje údajné zverstvá spáchané ruskými ozbrojenými silami vo viacerých ukrajinských mestách, ktoré boli oslobodené. Spravodajca TASR o tom informuje na základe oficiálneho vyjadrenia šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella.
Borrell zdôraznil, že "strašidelné obrázky" svedčiace o veľkom počte civilných úmrtí a obetí, ako aj o ničení civilnej infraštruktúry ukazujú "pravú tvár brutálnej útočnej vojny, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine a jej ľudu". "Masakry v meste Buča a ďalších ukrajinských mestách budú zapísané do zoznamu zverstiev spáchaných na európskej pôde," upozornil Borrell. Za tieto činy sú podľa Borrella zodpovedné ruské úrady, lebo boli spáchané v čase, keď ruské vojská mali účinnú kontrolu nad oblasťou.
Josep Borrell. Foto: TASR/AP
11:24 Armáda ČR vyslala na Slovensko 250 vojakov
Prví z českých vojakov (250), ktorí majú posilniť východné krídlo NATO, už odišli na Slovensko. Ich úlohou je odstrašiť nepriateľa a brániť hranice Severoatlantickej aliancie. V pondelok o tom informovala armáda ČR prostredníctvom tlačovej správy. "Vojaci 1. kontingentu úlohového zoskupenia enhanced Vigilance Activities (eVA) odišli z Pardubíc a Chrudimu na Slovensko.
Česi budú na Slovensku veliť mnohonárodnej bojovej skupine. Do takzvanej "battlegroup" sa zapoja aj vojaci z Holandska, Nemecka, Poľska, Slovinska a USA, uvádza AČR.
11:13 Branci z Donbasu nemajú adekvátny výcvik, výzbroj ani pitnú vodu
Vojenských brancov z Ruskom podporovaného ukrajinského regiónu Donbas posielajú do bojov vo frontovej línii proti ukrajinským jednotkám bez výcviku, len s trochou jedla a vody, neadekvátne vyzbrojených. TASR správu prevzala z agentúry Reuters, pre ktorú to v tomto separatistickom regióne potvrdilo šesť osôb.
Nové výpovede o nasadzovaní nedostatočne vycvičených a zle vybavených vojakov sú podľa agentúry novými náznakmi toho, aké preťažené sú vojenské zdroje, ktoré má Kremeľ viac než mesiac po vojne na Ukrajine k dispozícii. Vo vojne sa jednotky Moskvy dostali do logistických problémov a narazili na tvrdý odpor Ukrajincov.
Niekoľkým donbaským odvedencom vydali pušky typu Mosin, píše Reuters. Tieto pušky boli vyvinuté na konci 19. storočia a pred niekoľkými desaťročiami sa prestali vyrábať, vyplýva z výpovedí troch ľudí, ktorí videli odvedencov z tohto separatistického regiónu. Niekoľko zdrojov uviedlo aj to, že v dôsledku nedostatku zásob vody boli nútení piť vodu, ktorá nebola pitná, napríklad z páchnuceho jazierka.
10:55 Morawiecki vyzval na vyšetrovanie genocídy na Ukrajine
Poľský premiér Mateusz Morawiecki v pondelok vyzval na medzinárodné vyšetrovanie "genocídy", ktorej sa dopúšťajú ruské jednotky na Ukrajine. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Navrhujeme medzinárodnú komisiu na vyšetrovanie týchto zločinov genocídy," povedal Morawiecki v súvislosti so zjavným zabíjaním civilistov v ukrajinských mestách - vrátane mesta Buča v blízkosti ukrajinskej metropoly Kyjev.
10:48 V Buči bola zrejme spáchaná genocída, tvrdí španielsky premiér
Španielsky premiér Pedro Sánchez v pondelok povedal, že vidí známky spáchania genocídy v ukrajinskom meste Buča, kde boli cez víkend objavené masové hroby a niekoľko stoviek tiel. Informovala o tom agentúra AFP.
"Urobíme všetko pre to, aby tí, ktorí tieto vojnové zločiny spáchali, nezostali nepotrestaní a aby sa postavili pred súdy... a aby sa súdy zaoberali týmito údajnými prípadmi zločinov proti ľudskosti, vojnovými zločinmi a aj - prečo to nepovedať - genocídou," vyhlásil Sánchez v Madride.
10:33 Rusko v Donbase rozmiestňuje vojakov aj vagnerovcov, tvrdí Británia
Britské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že Rusko pokračuje v rozmiestňovaní svojich vojakov aj žoldnierov vo východnej časti Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AP. "Ruské sily pokračujú v konsolidácii a reorganizácii a preorientovali svoju ofenzívu na oblasť Donbasu na východe Ukrajiny," uviedol britský silový rezort na sociálnej sieti Twitter.
Do oblasti sa podľa Londýna zrejme presúvajú aj žoldnieri zo súkromnej vojenskej Vagnerovej skupiny (v zahraničí známa pod označením Wagner Group).
10:20 Ľudskoprávny výbor NR SR má hovoriť o masakri v Buči, predvolať chcú Bratčikova
Parlamentný ľudskoprávny výbor by sa mal zaoberať správami o desiatkach zabitých civilistov v ukrajinskom meste Buča, ktoré sa objavili po odchode ruských vojakov. Podpredseda výboru Peter Pollák (OĽaNO) avizoval zvolanie mimoriadneho zasadnutia, na ktoré chce predvolať veľvyslanca Ruskej federácie na Slovensku Igora Bratčikova.
"Mám veľa otázok. Chcem vedieť, ako chcú zástupcovia Ruskej federácie vysvetliť zverstvá, ktorých sa dopustili na ukrajinských civilistoch. Týmto ľuďom boli upreté ľudské práva. Vrátane toho základného – práva na život," vyhlásil v stanovisku Pollák.
10:12 Macron: Na Rusko je potrebné uvaliť pre udalosti v Buči ďalšie sankcie
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok uviedol, že je potrebné uvaliť na Rusko ďalšie sankcie po tom, ako Ukrajina obvinila ruské jednotky zo zabíjania civilistov v ukrajinskom meste Buča. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.
Macron pre francúzsku rozhlasovú stanicu France Inter uviedol, že existujú veľmi jasné stopy, ktoré naznačujú, že za vojenské zločiny na Ukrajine sú zodpovedné ruské jednotky. "To, čo sa stalo v Buči, si vyžaduje ďalšie kolo sankcií a veľmi jasné opatrenia," uviedol šéf elyzejského paláca. Nové sankcie by sa podľa Macrona mali zamerať najmä na ruský ropný a uhoľný priemysel a Európska únia by mohla zaviesť ďalšie sankcie i proti ruským jednotlivcom.
"Tí, ktorí sú za týmito vojnovými zločinmi sa za ne musia zodpovedať... Musíme poslať veľmi jasný signál, že bránime našu kolektívnu dôstojnosť a hodnoty... Neexistuje mier bez spravodlivosti," cituje Macrona televízia CNN.
09:52 Spoločnosť Maxar zverejnila satelitné snímky z mesta Buča
Americká spoločnosť Maxar Technologies zverejnila v nedeľu snímky, na ktorých je vidieť približne 14 metrov dlhú priekopu vyhĺbenú v okolí chrámu sv. Ondreja v ukrajinskom meste Buča. Ide zrejme o masový hrob, ktorý bol na mieste objavený v sobotu po tom, ako sa z oblasti stiahli ruskí vojaci. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá však nevedela bezprostredne overiť, či ide o ten istý masový hrob, ktorý zdokumentovali jej reportéri.
Firma Maxar uviedla, že prvé známky vykopávania masového hrobu v areáli miestneho kostola boli vidieť už 10. marca. "Zábery z 31. marca ukazujú hrobové miesto s približne 45 stôp dlhou (13,7 metra) priekopou v juhozápadnej časti pri kostole," uviedla spoločnosť Maxar.
Zábery masového hrobu na mieste nakrútil aj štáb televízie CNN. Ukrajinské úrady aj svedkovia uviedli, že ruskí vojaci v meste Buča zabili stovky civilistov. Mŕtvoly ležali aj na uliciach. Ruské ministerstvo obrany poprelo, že by ruskí vojaci zabíjali civilistov. Moskva tvrdí, že ide o provokáciu ukrajinskej vlády.
Na snímke údajný masový hrob v ukrajinskom meste Buča. Foto: TASR/AP
09:40 Ukrajina: Videá z Buče si objednali Spojené štáty, tvrdí ruský rezort diplomacie
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v noci na pondelok uviedlo, že videonahrávku, ktorá zachytáva telá civilistov v uliciach ukrajinského mesta Buča, si "objednali" Spojené štáty, aby mohli obviňovať Rusko.
Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová uviedla, že okamžitá reakcia Západu na videonahrávku naznačuje, že video je súčasťou plánu na poškodenie reputácie Ruska."Kto je majstrom provokácie? Samozrejme, že Spojené štáty a NATO... V tomto prípade sa mi zdá, že samotná skutočnosť, že boli vydané vyhlásenia (odsudzujúce Rusko) ihneď po tom, ako sa tieto materiály objavili, nenecháva nikoho na pochybách ohľadom toho, kto si objednal túto historku," uviedla Zacharovová vo vysielaní ruskej štátnej televízie.
Na snímke mŕtve telo muža leží na schodisku v budove v ukrajinskom meste Buča. Foto: TASR/AP
09:10 Heger: Pri nákupe ruského plynu budeme postupovať jednotne s EÚ
Slovensko bude pri nákupe zemného plynu z Ruska koordinovať svoj postup s ostatnými členskými štátmi EÚ. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽANO) v reakcii na vyhlásenie ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), ktorý pripustil platbu aj v rubľoch. Tú od "nepriateľských" štátov požaduje od začiatku apríla ruský prezident Vladimir Putin. Od vyhlásenia Sulíka v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 sa dištancovala aj strana Za ľudí.
"Slovensko bude pri nákupe plynu z Ruska postupovať jednotne s členskými štátmi EÚ. Práve na našu žiadosť sa začala koordinácia prístupu EÚ k platbám za dovoz plynu z Ruska. Aj v tejto situácii je jednota kľúčová a trváme na rešpektovaní zmluvných podmienok a platbách v eurách," uviedol Heger.
08:55 Slovensko-ukrajinskú hranicu prekročilo od začiatku konfliktu viac ako 300-tisíc utečencov
Slovensko-ukrajinskú hranicu prekročilo od začiatku konfliktu viac ako 300-tisíc utečencov. Takmer 61-tisíc ich požiadalo na Slovensku o dočasné útočisko. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.
08:40 Kaczyňski by uvítal väčšiu vojenskú prítomnosť USA v Európe
Poľsko by uvítalo, keby v Európe pôsobilo ďalších 50-tisíc amerických vojakov. Uviedol to v nedeľu líder tamojšej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.
"Poľsko by sa potešilo, keby Američania zvýšili svoju vojenskú prítomnosť v Európe zo súčasných 100-tisíc vojakov na 150-tisíc v dôsledku zvyšujúcej sa agresivity Ruska," uviedol Kaczyňski v rozhovore pre nemecké noviny Welt am Sonntag. Okrem toho vyzval na tvrdšie kroky voči Moskve v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.
Kaczyňski takisto uviedol, že Poľsko by bolo "otvorené" umiestneniu jadrových zbraní na svojom území. Dodal však, že o takomto kroku sa v súčasnosti neuvažuje. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu bolo v Európe približne 80-tisíc amerických vojakov, pripomenula DPA.
Jaroslaw Kaczyński. Foto: TASR/AP
08:26 Ruské jednotky sa sťahujú zo Sumskej oblasti, tvrdí tamojší gubernátor
Ruské jednotky sa "aktívne sťahujú" zo Sumskej oblasti. Oznámil to v nedeľu tamojší gubernátor Dmytro Žyvyckyj, podľa ktorého je však ešte príliš skoro na to, aby mohol povedať, že oblasť je "oslobodená". TASR správu prevzala od agentúry DPA a televízie CNN, ktoré o tom informovali v pondelok.
Podľa Žyvyckého minulý týždeň zaznamenali v oblasti medzi mestami Bilopilľa a Konotop veľký počet ruských vojakov, ktorí "strieľali hlava nehlava a terorizovali" civilistov. "Naše jednotky ich vyháňali von z Kyjevskej a Černihivskej oblasti a spôsobovali im straty. Konotopský okres však stále nie je na 100 percent oslobodený od Rusov," uviedol Žyvyckyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.
08:09 Vyše 2 600 ľudí evakuovali z miest, ktoré boli dejiskom ťažkých bojov
Viac než 2 600 ľudí sa podľa vyjadrení ukrajinských zdrojov podarilo v nedeľu dostať do bezpečia z ukrajinských miest, kde prebiehali obzvlášť ťažké zdroje. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Z celkového počtu 2 694 osôb bolo takmer 1 500 zachránených z Luhanskej oblasti, uviedla v nedeľu podľa novín Ukrajinska pravda ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Ruské jednotky zároveň obvinila z porušenia vzájomného dohodnutého pokoja zbraní. V priebehu nedele približne 500 osôb z obliehaného prístavného mesta Mariupol i z mesta Berďansk ušlo vlastnými vozidlami do Záporožia, píše DPA.
Do ukrajinského mesta Záporožie dorazila v piatok 1. apríla 2022 kolóna autobusov vezúcich evakuovaných obyvateľov z obliehaného prístavného mesta Mariupol. Foto: TASR/AP
07:52 EÚ by mala zvážiť zákaz ruského plynu, tvrdí nemecká ministerka obrany
Európska únia by mala zvážiť zákaz dovozu plynu z Ruska. Ako referuje spravodajský web BBC, povedala to nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová.
V rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD Lambrechtová povedala: „Musí existovať odpoveď. Takéto zločiny nesmú zostať bez odpovede.“ Skonštatovala to na margo zverstiev ruských síl spáchaných na ukrajinských civilistoch na predmestiach Kyjeva. Nemecký kancelár Olaf Scholz tiež povedal, že Putin a jeho podporovatelia „pocítia dôsledky“ svojich činov.
06:22 Rusko žiada zasadnutie BR OSN o situácii v ukrajinskom meste Buča
Moskva požiadala o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, na ktorej by sa podľa nej malo v pondelok hovoriť o tvrdeniach, že ruské sily spáchali zločiny voči ukrajinským civilistom v meste Buča pri Kyjeve. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Vo svetle nehanebných provokácií ukrajinských radikálov v Buči Rusko požiadalo o stretnutie Bezpečnostnej rady OSN v pondelok 4. apríla," uviedol zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij v nedeľu na Twitteri.
Mŕtve telá ležia na zemi v ukrajinskom meste Buča.
Vysokopostavená americká predstaviteľka žiadosť Moskvy o zasadnutie BR OSN kritizovala s vyhlásením, že cieľom je "predstierať pobúrenie". "Rusko čerpá z príručky, ktorú použilo pre Krym a Allepo: keď je nútené obhajovať neobhájiteľné, vyzýva na stretnutie Bezpečnostnej rady OSN, aby mohlo predstierať pobúrenie a vyzývať na zodpovednosť," napísala bývalá veľvyslankyňa USA pri svetovej organizácii Samantha Powerová. "Nikto tomu neverí," dodala Powerová, ktorá je v súčasnosti riaditeľkou Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID).Predstavitelia OSN zatiaľ verejne neoznámili, či sa mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady v pondelok uskutoční.
05:25 Orbán vo víťaznom prejave po voľbách označil Zelenského za oponenta
"Toto víťazstvo si budeme pamätať do konca života, pretože sme museli bojovať proti obrovskému množstvu protivníkov: miestnej ľavici, medzinárodnej ľavici všade okolo, byrokratom z Bruselu, všetkým peniazom a inštitúciám Sorosovho impéria, medzinárodným mainstreamovým médiám a aj ukrajinskému prezidentovi. Nikdy sme nemali toľko oponentov naraz," vyhlásil Orbán podľa CNN pred stúpencami v Budapešti.
04:18 Británia: Mesto Mariupol je kľúčovým cieľom ruskej invázie na Ukrajine
Ukrajinské prístavné mesto Mariupol pri Azovskom mori je podľa britského vojenského spravodajstva zrejme "kľúčovým cieľom" ruskej invázie na Ukrajine.
Dobytie tohto obliehaného mesta, zdevastovaného ruskými útokmi, by vytvorilo priamy pozemný koridor medzi Ruskom a anektovaným polostrovom Krym, pripomenulo britské ministerstvo obrany v správe o vývoji vojny na Ukrajine zverejnenej v noci na pondelok.
Na snímke bezvládne telo ruského vojaka leží na zemi v meste Buča pri Kyjeve. Foto: TASR/AP
04:10 Prezident Zeman odsúdil vraždenie civilistov na Ukrajine
Český prezident Miloš Zeman odsudzuje vraždenie civilných obyvateľov na Ukrajine ako vojnový zločin. Podľa vlastných slov dúfa, že toto vraždenie bude potrestané medzinárodným súdom, uviedol v nedeľu Zemanov hovorca Jiří Ovčáček.
Vraždenie ukrajinských civilistov ruskými vojakmi v meste Buča v nedeľu odsúdilo aj ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky a tamojší politici vrátane premiéra Petra Fialu. Podľa rezortu diplomacie ČR ide o ďalší vojnový zločin režimu ruského prezidenta Vladimira Putina.
Epidemická situácia sa na Slovensku zlepšuje. Od stredy sa preto uvoľnia ďalšie opatrenia.
Od stredy (6. apríla) zaniká povinnosť registrácie na eHranici aj povinná karanténa pre nezaočkovaných po návrate zo zahraničia. Ruší sa tiež povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest v exteriéri. TASR o tom informoval Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, zmeny v pondelok avizoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).
ÚVZ pripomína, že naďalej ostáva povinnosť nosiť respirátor na hromadných podujatiach, a to v interiéri aj exteriéri. Respirátory budú naďalej povinné i vo všetkých interiéroch verejných budov, v prostriedkoch verejnej dopravy a v preprave s osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti.
Pri návrate zo zahraničia však ÚVZ naďalej odporúča obozretnosť, sledovať svoj zdravotný stav a v prípade objavenia sa príznakov COVID-19 kontaktovať svojho lekára.
Demokracia nesmie byť naivná ani zhovievavá k tým, ktorí ju chcú zvrhnúť. Pri príležitosti 77. výročia oslobodenia Bratislavy to v pondelok vyhlásil premiér Eduard Heger (OĽaNO). Zúčastnil sa na spomienke pri pomníku víťazstva na bratislavskom Námestí Eugena Suchoňa.
"Demokracia je tolerantná, slobodná, ale nesmie byť naivná ani zhovievavá voči tým, ktorí ju chcú zvrhnúť a nahradiť totalitou. Demokratický charakter Slovenska ubránime. Slovensko zostane slobodnou krajinou pre nás i pre budúce generácie," uviedol premiér na sociálnej sieti.
Heger pripomenul, že v roku 1945 Bratislavu oslobodili vojaci 2. ukrajinského frontu spolu s rumunskými vojakmi. "Oslobodili ju od skutočných nacistov, ktorí sa počas druhej svetovej vojny na základe zvrátenej ideológie dopustili strašných zverstiev," zdôraznil s tým, že v bojoch o naše hlavné mesto padlo 742 sovietskych vojakov. "Venujme im pietnu spomienku. Prišli o život na cudzom území, ďaleko od svojich domov. Prišli o život za nás," doplnil.
Premiér označil za "veľkú iróniu dejín", keď ruský prezident Vladimír Putin ospravedlňuje barbarský útok na demokratickú Ukrajinu jej denacifikáciou. "Je to z jeho strany bezohľadná manipulácia s dejinami v záujme zvrhnutia demokratickej ukrajinskej vlády. Nacizmus, fašizmus, komunizmus sú totalitné ideológie. A hoci zanechávajú za sebou milióny mŕtvych, majú aj na našom Slovensku svojich verných prívržencov. A práve títo ľudia sú dnes spojencami Vladimíra Putina. Na nich Putinova propaganda stavia, že to budú oni, ktorí rozvrátia náš demokratický poriadok. Dnes, keď vyjadrujem úctu obetiam oslobodenia Bratislavy, si tu na tomto mieste nahlas povedzme, že im to nedovolíme," uzavrel Heger.
Naď: Je potrebné odsúdiť aj súčasné neprávosti na Ukrajine
Oslobodenie Bratislavy si pripomenul aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). „Nezabudnime na utrpenie, bolesť a odvahu vojakov, ktorí nám priniesli slobodu a s jasným postojom odsúďme utrpenie civilného obyvateľstva, ktorým nemecké okupačné vojenské a bezpečnostné jednotky a ich slovenskí prisluhovači vzali nielen ich domovy a majetok, ale v mnohých prípadoch aj to najcennejšie, ich životy,“ vyhlásil vo svojom profile na sociálnej sieti minister.
Doplnil, že odsúdiť je potrebné aj súčasné neprávosti na Ukrajine, ktoré by občanov Slovenska nemali nechať ľahostajnými.
Korčok si zapálil sviečku
Oslobodenie si pripomenul aj šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nom. SaS), ktorý sa aj z úcty k obetiam oslobodenia nepôjde k žiadnemu z bratislavských pamätníkov a úctu im všetkým vyjadril prostredníctvom zapálenej sviečky.
„Je mi úprimne ľúto, ale nedokážem sa dnes ísť pokloniť k žiadnemu pamätníku v Bratislave Nemôžem tak urobiť, pretože Rusko dnes zdôvodňuje svoju agresiu na Ukrajine propagandou o denacifikácii a pamiatku obetí fašizmu z druhej svetovej vojny pošliapava zabíjaním nevinných civilistov a ničením štátu, ktorý sa previnil len tým, že chce samostatne existovať," vyhlásil Korčok. Ten posiela v deň oslobodenia Bratislavy jasný odkaz do Moskvy. „Skončite okamžite túto nezmyselnú vojnu," vyhlásil.
Prezidentka: Hrdinstvo tých, ktorí prispeli k oslobodeniu, bude vždy hodné vďaky
Aj napriek hrôzam, ktoré sledujeme na Ukrajine, a krutosti, ktoré tam dnes ruská armáda pácha, by sme nemali mať zaslepené oči a vinu súčasnosti prenášať do minulosti. Rovnako ako nemožno terajšiu úctu k minulosti vnímať ako legitimizáciu súčasného kremeľského režimu. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla pri príležitosti 77. výročia oslobodenia Bratislavy.
"Hrdinstvo a pomoc tých, ktorí prispeli k nášmu oslobodeniu a celkovo k porážke fašizmu v druhej svetovej vojne, zostane vždy hodné spomienky a našej vďaky," skonštatovala na sociálnej sieti Čaputová. Ako pripomenula, hlavné mesto Slovenskej republiky bolo oslobodené 4. apríla 1945 v rámci Bratislavsko-brnianskej operácie, na ktorej sa podieľalo 28 sovietskych a 14 rumunských divízií. Viac ako 700 vojakov tam položilo život.
