Britská rocková skupina Pink Floyd napísala novú skladbu, prvú za takmer 30 rokov, ktorou vyjadruje podporu vojnou sužovanej Ukrajine.
Pieseň s názvom "Hey Hey Rise Up" oficiálne vyšla v piatok, pričom videoklip k nej zverejnili na webovej platforme Youtube.com už vo štvrtok. Výťažok z predaja singla pôjde na humanitárne účely súvisiace s udalosťami na Ukrajine, informovala tlačová agentúra AFP, citujúc z vyhlásenia tejto hudobnej formácie.
V piesni zaznieva spev Andrija Chlyvňuka z ukrajinskej skupiny BoomBox. Ten krátko po vypuknutí vojny naspieval na jednom z kyjevských námestí úryvok z ukrajinskej ľudovej piesne "Červená kalina", ktorý sa stal hitom sociálnych sietí.
Príspevok si všimol David Gilmour, frontman Pink Floydu, a rozhodol sa iniciovať vznik protivojnovej piesne so značkou svojej skupiny, ktorá už nebola aktívna. Spolu s jej ďalším zakladajúcim členom – Nickom Masonom – a ďalšími dvoma hudobníkmi nahrali skladbu, zatiaľ čo Chlyvňuk sa na Ukrajine zotavoval zo zranení, ktoré utŕžil v bojoch. „Pustil som mu kúsok cez telefón a on mi dal požehnanie. Obaja dúfame, že v budúcnosti niečo spoločne urobíme aj osobne,“ opísal 76-ročný Angličan.
https://www.youtube.com/watch?v=b4l_WZvCymw
"Tak ako mnohí, aj my pociťujeme hnev a frustráciu z tohto odporného činu, keď jedna z najväčších svetových mocností napadla nezávislú, mierumilovnú, demokratickú krajinu a začala vyvražďovať jej obyvateľov," uvádzajú Pink Floyd vo vyhlásení.
Skupina na protest proti ruskej invázii na Ukrajinu zároveň stiahla svoju hudobnú produkciu z ruských a bieloruských streamovacích služieb.
Gilmour, ktorého syn je ženatý s Ukrajinkou, ihneď po spustení ruskej invázie vyjadril na Twitteri svoj nesúhlas s vojnou, keď napísal, že "Putin musí odísť".
Šéfredaktor ruského nezávislého denníka Novaja gazeta Dmitrij Muratov, ktorý je minuloročným laureátom Nobelovej ceny mieru, sa vo štvrtok počas cesty vlakom na trase Moskva-Samara stal terčom útoku červenou farbou. Zábery zachytávajúce Muratova s červenou farbou na tvári, oblečení, ako aj na jeho osobných veciach a zariadení kupé zverejnila Novaja gazeta na svojom účte v aplikácii Telegram. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.
"Celé kupé poliali olejovou farbou s acetónom. Strašne ma štípu oči," citovali noviny Muratovovo vyjadrenie. Útočník podľa nich povedal: "Muratov, toto je pre teba od našich chlapcov." Podľa všetkého malo ísť o protest voči tomu, ako jeho denník pokrýva správy týkajúce sa ruskej invázie na Ukrajinu.
Dopravná polícia spustila pátranie po dvoch podozrivých, napísala agentúra DPA s odvolaním sa na ruskú agentúru Interfax, ktorá citovala ministerstvo vnútra.
Muratov získal vlani Nobelovu cenu mieru spolu s filipínskou novinárkou Mariou Ressovou. Túto cenu vtedy venoval šiestim novinárom Novej gazety, ktorí boli pre svoju prácu zavraždení.
Investigatívne noviny Novaja gazeta minulý týždeň oznámili, že z dôvodu cenzúry sa rozhodli odstrániť zo svojej webovej stránky všetok materiál spojený s ruskou "vojenskou operáciou" na Ukrajine. Išlo o reakciu na hrozbu trestného stíhania novinárov tohto periodika i občanov, ktorých vyjadrenia by neboli v súlade s oficiálnym postojom ruskej vlády.
Od začiatku ofenzívy Moskvy na Ukrajine sa tlak na liberálne médiá v Rusku ešte viac zosilnil. Viacerí opoziční aktivisti uviedli, že na dverách do svojich príbytkov si našli odkazy obsahujúce rozličné vyhrážky.
❗️Неизвестный напал на главреда «Новой газеты» и лауреата Нобелевской премии мира Дмитрия Муратова прямо в вагоне поезда pic.twitter.com/xrhR62zJts
— Novaya Gazeta. Europe (@novayagazeta_eu) April 7, 2022
Členské štáty Európskej únie schválili vo štvrtok v poradí už piaty balík protiruských sankcií, medzi ktoré patrí aj zákaz dovozu uhlia z Ruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Veľvyslanci členských štátov pri Európskej únii (COREPER) o novom balíku sankcií, ktorý v podobe šiestich pilierov navrhla v utorok Európska komisia, rokovali dva dni. Komisia sa pre ďalšie kolo protiruských sankcií rozhodla po svedectvách o masakroch a mučení prichádzajúcich z vojnových zón na predmestiach Kyjeva.
Zákaz dovozu uhlia má postihnúť lukratívny energetický priemysel Ruska, ktoré tým ročne utrpí straty vo výške štyroch miliárd eur. Štyri kľúčové ruské banky budú zároveň v súlade s novými sankciami odstrihnuté od systému SWIFT.
Obmedzí sa tiež dovoz počítačových technológií do Ruska a vývoz viacerých ruských tovarov do EÚ. Ruské lode nebudú môcť kotviť v prístavoch EÚ a do Únie nebudú môcť vojsť ani ruské a bieloruské prepravné kamióny.
"Tento balík je veľmi významný a rozširuje doterajšie sankcie proti Rusku na nové sektory, na viac oligarchov," uviedlo francúzske predsedníctvo v rade EÚ, ktoré viedlo rokovania na úrovni veľvyslancov.
Lídri EÚ medzičasom tiež naznačili, že v procese príprav sú aj ďalšie sankcie, ktoré by sa mali týkať dovozu ruskej ropy.
Zákaz dovozu zemného plynu, od ktorého sú závislé viaceré krajiny eurobloku, je zatiaľ mimo sankčných návrhov, hoci poslanci Európskeho parlamentu počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu žiadali v rámci "okamžitého a úplného embarga" nielen zákaz ropy, uhlia a jadrového paliva, ale aj ruského plynu.
Zachraňoval rukojemníkov, potláčal vzbury, bol aj osobným strážcom
Ako vznikala protiteroristická jednotka v bývalom Československu? Ako zachránili rukojemníkov z chatky v Trstíne? Ako potlačili jednu z najväčších vzbúr väzňov v Leopoldove? Aj o tom nám porozpráva hosť ďalšieho podcastu - Igor Labáth, bývalý riaditeľ protiteroristickej jednotky Policajného zboru Slovenskej republiky.
21:37 Rusko vyjadrilo poľutovanie nad rozhodnutím Rady OSN pre ľudské práva
Kremeľ vyjadril vo štvrtok poľutovanie nad rozhodnutím Valného zhromaždenia OSN pozastaviť Rusku členstvo v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) v dôsledku jeho agresie voči Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zároveň priznal, že počas vojny už prišlo o život veľa ruských vojakov.
"Zarmútilo nás to," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre britskú stanicu Sky News v reakcii na pozastavenie členstva Ruska v UNHRC. "Budeme naďalej brániť naše záujmy za pomoci všetkých dostupných právnych prostriedkov," dodal Peskov.
"Utrpeli sme značné straty na životoch vojakov. A je to pre nás obrovská tragédia," povedal po anglicky Peskov v súvislosti s vojnou na Ukrajine, avšak presný počet mŕtvych neuviedol.
Rusko ešte koncom marca priznalo, že na Ukrajine prišlo už o 1 351 vojakov a ďalších 3 825 utrpelo zranenia.
Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina počas štvrtkového rozhovoru tiež obhajoval ruské vojenské ťaženie na Ukrajine vrátane tvrdých útokov na prístavné mesto Mariupol. "Mariupol bude oslobodený od nacionalistických práporov. Dúfame, že sa tak stane čím skôr," povedal a zopakoval, že Rusko nepácha na Ukrajine vojnové zločiny.
Zábery zachytávajúce mŕtvych civilistov v Kyjevskej oblasti označil Peskov za zinscenované a falošné, svoje tvrdenia však opäť nepodložil dôkazmi.
21:10 Lotyšsko prestane vydávať Rusom a Bielorusom zlaté pasy
Lotyšsko prestane vydávať ruským a bieloruským štátnym príslušníkom takzvané zlaté pasy, vďaka ktorým mohli investori z krajín mimo EÚ získať povolenie na pobyt a neskôr aj štátne občianstvo. Novelu zákona vo štvrtok schválil lotyšský parlament. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
Krajina taktiež pozastavila vydávanie dočasných povolení na pobyt pre Rusov a Bielorusov. Zákaz potrvá do 30. júna 2023 a netýka sa tých, ktorí o povolenie na pobyt žiadajú pre pracovné, študijné či rodinné účely.
Sprísnili sa tiež pravidlá pre vydávanie a obnovovanie povolenia na pobyt pre tých, ktorí podporujú vojnové zločiny. Rovnaké pravidlo sa má čoskoro uplatňovať aj pri udeľovaní občianstva.
Podľa lotyšského migračného úradu krajina aktuálne eviduje 10 000 ruských občanov, ktorí sú držiteľmi dočasného povolenia na pobyt. Takmer polovica z nich ho získala práve spomínanými zlatými pasmi, a to tak, že si v Lotyšsku kúpili nehnuteľnosť. Ďalších 40 000 Rusov má trvalé povolenie na pobyt.
Európska komisia (EK) na konci marca prijala odporúčanie, v ktorom naliehavo vyzvala členské štáty EÚ, aby okamžite zrušili všetky existujúce systémy udeľovania občianstva investorom a zabezpečili zavedenie prísnych kontrol na preverenie súvisiacich rizík.
Zákaz udeľovania "zlatých pasov" v marci podporili aj slovenskí europoslanci.
20:52 Blinken: Rusi pravdepodobne páchajú zverstvá ako v Buči aj inde na Ukrajine
Ruské jednotky pravdepodobne páchajú podobné "zverstvá" ako v Buči pri Kyjeve aj v iných častiach Ukrajiny. Vo štvrtok to po zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli uviedol šéf americkej diplomacie Antony Blinken. TASR prevzala správu od agentúry AFP.
Ukrajinské orgány tvrdia, že v Buči po odchode ruských vojakov našli stovky zavraždených civilistov. Blinken pripomenul, že ruské jednotky naďalej okupujú mnoho ukrajinských miest a je dôvod domnievať sa, že v nich páchajú podobné zverstvá.
Spojené štáty podľa Blinkena pred začiatkom ruskej invázie varovali, že súčasťou plánu Kremľa bude páchať zločiny proti civilistom. "To, čo ostáva po ruskom ústupe, je strašná smrť a skaza," dodal Blinken.
Šéf americkej diplomacie sa v Bruseli stretol aj so svojím ukrajinským kolegom Dmytrom Kulebom. Ten zdôraznil, že Ukrajina potrebuje dodávky zbraní od členských štátov NATO už v priebehu niekoľkých dní, inak bude neskoro.
Antony Blinken. Foto: TASR/AP
20:24 Starosta Dnipra vyzval ženy, deti a seniorov, aby opustili mesto
Starosta ukrajinského mesta Dnipro vo štvrtok vyzval ženy, deti a seniorov, aby odišli z mesta. Dôvodom je očakávané zintenzívnenie bojov na východe krajiny. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a televízie Sky News.
Podobné varovanie vydali miestne orgány aj v Luhanskej oblasti, pričom naliehali na občanov, aby odišli do bezpečia, kým je čas.
Ukrajinské orgány tvrdia, že ruské jednotky sa preskupujú a pripravujú na nové vojenské ťaženie v Donbase, kam patria aj Donecká a Luhanská oblasť. "Situácia v Donbase sa zhoršuje a domnievame sa, že apríl bude náročný," vyhlásil starosta Dnipra Borys Filatov. Dodal, že mesto by mali opustiť všetci, ktorí nehrajú kľúčovú rolu pri fungovaní miestnej ekonomiky.
Miliónové Dnipro bolo doteraz ušetrené ťažkých bojov, aké sa odohrávali na východe a juhu Ukrajiny. Rusko útoky na civilné obyvateľstvo naďalej popiera, masaker v Buči napríklad označilo za "surovú a cynickú provokáciu" zo strany Kyjeva.
20:00 EP schválil 3,4 miliardy eur pre krajiny EÚ prijímajúce utečencov z Ukrajiny
Európsky parlament (EP) vo štvrtok schválil nariadenie umožňujúce okamžité uvoľnenie 3,4 miliardy eur pre štáty EÚ, ktoré poskytli útočisko ľuďom z Ukrajiny utekajúcim pred ruskou agresiou.
Prijatie naliehavých podporných opatrení pre krajiny eurobloku, ktoré prijímajú utečencov z Ukrajiny, nadväzuje na rozhodnutie europoslancov z minulého týždňa o presmerovaní prostriedkov z azylového a kohézneho fondu do krajín EÚ, ktoré prichýlili utečencov.
Okamžité uvoľnenie 3,4 miliardy eur z prostriedkov REACT-EU v celkovej dostupnej výške desať miliárd eur vo štvrtok v Štrasburgu podporilo 549 poslancov, jeden bol proti a osem sa zdržalo hlasovania.
Európski zákonodarcovia tak schválili rýchlejší prístup vlád členských štátov EÚ k financiám, ktoré by mali byť vynaložené na infraštruktúru, ubytovanie, vybavenie, zamestnávanie, vzdelávanie, sociálnu inklúziu, zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o deti utečencov.
Nové pravidlá zvýšia počiatočné predbežné financovanie z 11 percent na 15 percent pre všetky členské štáty Európskej únie.
Krajiny EÚ hraničiace s Ukrajinou, teda Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko, ako aj štáty Únie, ktoré prijali významné množstvo utečencov zodpovedajúce viac ako jednému percentu ich populácie, teda Bulharsko, Česká republika, Estónsko a Rakúsko, budú môcť okamžite čerpať až 45 percent z prostriedkov REACT-EU pôvodne určených na obnovu po pandémii koronavírusu, a to bez potreby doložiť v tomto štádiu akúkoľvek faktúru.
Parlamentom schválené nariadenie musia ešte formálne schváliť aj ministri členských krajín (Rada EÚ). Následne, deň po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ, vstúpia nové predpisy do platnosti.
REACT-EU je balík pomoci z roku 2020 v celkovej výške takmer 50 miliárd eur, ktorý má pomôcť zmierniť následky krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 v celej EÚ.
Žena nesie na rukách dieťa počas úteku z Ukrajiny v poľskej obci Medyka na juhovýchode Poľska. Foto: TASR/AP
19:24 Maďarsko: Ulicu ruského veľvyslanectva v Budapešti nepremenujú
Ulica v Budapešti, na ktorej sídli veľvyslanectvo Ruskej federácie, nebude premenovaná. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na vyjadrenie Tamása Soproniho, starostu mestskej časti Terézváros, ktorý zdôraznil, že by to nikomu nepomohlo.
K takémuto premenovaniu pristúpili v ostatnom čase na žiadosť ukrajinského rezortu diplomacie a na protest proti ruskej agresii na Ukrajine viaceré európske mestá.
Soproni, člen opozičnej strany Momentum, podľa spravodajského servera telex.hu ďalej zdôraznil, že hlboko odsudzuje ruskú agresiu na Ukrajine. Poznamenal, že mnohí ho oslovili s návrhom premenovať Bajzovu ulicu na Ulicu slobodnej Ukrajiny, on sa však osobne stavia k takýmto krokom konzervatívne.
Soproni dodal, že premenovanie ulice je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje množstvo administrácie a ktorý by spôsobil nepríjemnosti tamojším obyvateľom i podnikateľom.
Námestník starostu Budapešti Ambrus Kiss povedal, že v prípade premenovania ulíc v okolí pripravovaného kampusu čínskej univerzity Fu-tan, neboli žiadne problémy, pretože v okolí kampusu nemá nikto bydlisko. K premenovaniu pristúpila v tomto prípade Budapešť na protest proti tomu, že maďarská vláda takýto projekt schválila.
Spravodajský server 444.hu pripomenul, že ulice, na ktorých sídlia ruské veľvyslanectvá, premenovali od vypuknutia vojny napríklad v Talline, Rige, Vilniuse či v Osle.
18:52 NATO schválilo ďalšie zbrane pre Ukrajinu, Stoltenberg odmietol povedať aké
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odmietol vo štvrtok novinárom prezradiť podrobnosti o dodávkach vojenskej pomoci Ukrajine, ktoré sú súčasťou nového balíka pomoci. Zároveň opäť zdôraznil, že vojna môže potrvať ešte niekoľko rokov. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.
Podľa Stoltenberga je "často lepšie nešpecifikovať," aké zbraňové systémy NATO posiela na Ukrajinu. "Uisťujem vás, že spojenci posielajú (Ukrajine) širokú škálu rôznych zbraňových systémov," povedal Stoltenberg po stretnutí členských štátov Aliancie v Bruseli.
Súčasťou nového balíka pre Ukrajinu je aj finančná a humanitárna pomoc, priblížil šéf NATO. "Diskutovali sme o tom, ako ešte pomôžeme, vrátane pomoci v oblasti kybernetickej bezpečnosti a poskytnutia vybavenia pre ochranu Ukrajiny pred chemickými a biologickými hrozbami," dodal Stoltenberg.
Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP
18:45 Na Ukrajinu sa vracajú mnohí utečenci, mohli ich povzbudiť úspechy armády
Mnohí Ukrajinci sa v poslednom období vracajú zo zahraničia domov, a to napriek pokračujúcej ruskej invázii. Len za uplynulú nedeľu vstúpilo na územie Ukrajiny 22-tisíc jej občanov. Vo štvrtok o tom informovala ukrajinská pohraničná stráž.
Na Ukrajinu sa vracajú najmä ženy s deťmi, pričom ich počet začal narastať koncom marca. Niektorí utečenci tvrdia, že radšej budú so svojimi rodinami žiť v podzemnom kryte, než aby čelili neistote v cudzej krajine. Iným sa zas minuli peniaze či nemajú kam ísť. Ďalší sa vracajú domov, aby pomohli s útekom svojim starším príbuzným, ktorým sa krajinu nepodarilo opustiť.
Odborníci na migráciu a utečencov hovoria, že takéto správanie nie je neobvyklé, no zvyčajne poukazuje na nedostatočnú pomoc zo strany humanitárnych a vládnych inštitúcií v hostiteľských krajinách. Dodávajú, že niektorých utečencov mohli povzbudiť nedávne bojové úspechy ukrajinskej armády, čo v nich mohlo vyvolať pocity stabilnejšej situácie doma.
Od začiatku ruskej invázie opustili Ukrajinu viac ako štyri milióny ľudí, na Slovensko prišlo viac ako 308-tisíc z nich.
18:26 Valné zhromaždenie OSN pozastavilo členstvo Ruska v UNHRC
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) pozastavilo vo štvrtok členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC). TASR túto informáciu prevzala od spravodajskej stanice Sky News.
Za predmetnú rezolúciu hlasovalo 93 štátov, 24 bolo proti a 58 ďalších sa hlasovania zdržalo. Spojené štáty, členské krajiny EÚ, Británia a Ukrajina rezolúciu podporili, zatiaľ čo napríklad Čína, Sýria, Bielorusko a Rusko boli proti.
Návrh rezolúcie bol vypracovaný po obvineniach, že ruskí vojaci zámerne vraždili civilistov v ukrajinskom meste Buča. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba sa na Twitteri poďakoval všetkým 93 krajinám, ktoré rezolúciu podporili.
"Vojnoví zločinci nemajú čo robiť v orgánoch OSN zameraných na ochranu ľudských práv. Ďakujeme všetkým členským štátom, ktoré podporili príslušnú rezolúciu VZ OSN," napísal minister.
Ministri zahraničných vecí skupiny G7 ešte pred hlasovaním uviedli, že tí, ktorí sú zodpovední za "ohavné činy a zverstvá vrátane akýchkoľvek útokov na civilistov a ničenia civilnej infraštruktúry" na Ukrajine, budú braní na zodpovednosť a stíhaní.
Ministri G7 tiež vyzvali Rusko, aby okamžite zastavilo ofenzívu na Ukrajine a varovali pred použitím chemických, biologických či jadrových zbraní.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) pozastavilo vo štvrtok 7. apríla 2022 členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC). Foto: TASR/AP
17:55 Szijjártó: Ukrajina by už mala prestať s obviňovaním Maďarska
Maďarsko prijalo už státisíce ukrajinských utečencov, no Ukrajina aj napriek tomu pokračuje v obviňovaní a slovnom napádaní Budapešti, uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Vyjadril sa tak po štvrtkovej schôdzke šéfov diplomacie členských krajín NATO v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
Podľa spravodajského servera hvg.hu Szijjártó pripomenul, že ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba žiada od NATO viac zbraní a zdôraznil, že Maďarsko aj naďalej odmieta Ukrajine dodávať zbrane. Maďarsko podľa jeho slov bude pokračovať v humanitárnych akciách, keďže vojna môže trvať ešte mesiace či roky.
Kyjev vo štvrtok ostro kritizoval Maďarsko, ktoré podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí pomáha ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi v pretrvávajúcej agresii voči Ukrajine.
"Ak chce Maďarsko skutočne prispieť k ukončeniu vojny, malo by pracovať v záujme jednoty Európskej únie, podporiť nové protiruské sankcie, poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc a nevytvárať dodatočné zdroje financovania ruskej vojenskej mašinérie," povedal hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Oleh Nikolenko.
17:09 Kuleba: Zbrane potrebujeme do niekoľkých dní, inak bude neskoro
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo štvrtok zdôraznil, že jeho krajina potrebuje dodávky zbraní od členských štátov NATO do niekoľkých dní, inak bude neskoro. TASR túto informáciu prezvala od agentúry AFP.
"Buď nám pomôžete teraz - a to hovorím o dňoch, nie týždňoch, alebo vaša pomoc príde príliš neskoro a veľa ľudí zomrie, veľa civilistov príde o svoje domovy a veľa dedín bude zničených. Práve preto, že táto pomoc prišla príliš neskoro," povedal Kuleba po stretnutí s ministrami zahraničných vecí NATO v Bruseli.
"Nepochybujem o tom, že Ukrajina bude mať zbrane potrebné na boj... Nehovoríme o zozname zbraní. Hovoríme o harmonograme," povedal Kuleba novinárom.
Kyjev už od vypuknutia vojny koncom februára žiada Západ o ťažkú vojenskú techniku - protilietadlové systémy, delostrelectvo, obrnené vozidlá a stíhačky, pripomína AFP.
"Bitka o Donbas (na východe Ukrajiny) vám svojimi veľkými operačnými manévrami, zapojením tisícov tankov, obrnených vozidiel, lietadiel a delostrelectva pripomenie druhú svetovú," povedal Kuleba. "Rusko má svoj plán, my máme svoj - a o výsledku tejto bitky sa rozhodne na bojisku," dodal.
Kuleba od novinárov dostal otázku o videu šíriacom sa na sociálnych sieťach, ktoré údajne zachytáva, ako ukrajinskí vojaci zabili ruského zajatca. Minister pripustil, že počas vojny môže aj na strane ukrajinských síl dôjsť k takýmto "izolovaným incidentom". Ukrajinská armáda sa však "riadi pravidlami vedenia vojny" a ich prípadné porušenia budú vyšetrené, dodal.
Šéf ukrajinskej diplomacie tiež povedal, že za vojnové zločiny ruských síl – ostreľovanie nemocnice v Mariupole či masakru v Buči a iných mestách a dedinách – nesie zodpovednosť aj jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov, pretože ich ospravedlňuje, prípadne spochybňuje, že sa vôbec stali.
16:48 Turecko: Udalosti v Buči narušili atmosféru po rokovaniach Ukrajiny a Ruska
Zábery z ukrajinského mesta Buča a iných oblastí neďaleko Kyjeva, kde po stiahnutí sa ruských vojsk našli ukrajinské orgány telá mŕtvych civilistov, narušili pozitívnu atmosféru, ktorá panovala po nedávnych rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou. Vo štvrtok to po zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli uviedol šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu. TASR prevzala správu od agentúry AFP.
Čavušoglu povedal, že "zábery z Buče, Irpiňa a iných oblastí sú neakceptovateľné". Je však presvedčený, že mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom budú pokračovať, pravdepodobne opäť v Turecku.
Šéf tureckej diplomacie sa počas zasadnutia ministrov zahraničných vecí krajín NATO stretol aj so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebom, ktorému odkázal, že udalosti v Buči boli "hanebné".
Turecko nedávno v Istanbule zorganizovalo mierové rokovania medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou. Turecký minister zahraničných vecí 31. marca uviedol, že šéfovia diplomacií Ruska a Ukrajiny by sa mohli stretnúť v priebehu najbližších dvoch týždňov.
Mevlüt Čavušoglu a Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
15:45 Rusko obvinilo Ukrajinu z menenia podmienok prípadnej mierovej dohody
uské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo vo štvrtok ukrajinských vyjednávačov, že im nezáleží na ukončení bojov, keďže od mierových rozhovorov v Istanbule zmenili svoje požiadavky. Ukrajinská strana medzičasom vyzvala Kremeľ, aby na znak svojej pripravenosti na dialóg obmedzil svoje útoky. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.
"Včera (v stredu) ukrajinská strana predložila svoj návrh dohody... Predstavuje odklon od najdôležitejších ustanovení prebratých na stretnutí v Istanbule 29. marca," povedal minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. "Vnímame to ako prejav toho, že kyjevský režim je ovládaný Washingtonom a jeho spojencami, ktorí tlačia na (ukrajinského) prezidenta Volodymyra Zelenského, aby pokračoval v nepriateľských akciách," dodal.
Ukrajinská delegácia totiž v Turecku "jasne povedala, že budúce (medzinárodné) bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa nebudú vzťahovať na polostrov Krym a mesto Sevastopol," vysvetlil Lavrov s tým, že v súčasnom návrhu "takéto jasné vyjadrenie chýba."
15:34 Premiér: Slovensko podporuje vytvorenie tribunálu na potrestanie zločincov na Ukrajine
Slovensko podporuje vytvorenie medzinárodného tribunálu na potrestanie vojnových zločincov na Ukrajine. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) preto ponúkne ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému tím odborníkov na vyšetrovanie vojnových zločinov v Buči a ďalších mestách. Pomôže so zdokumentovaním svedectiev Ukrajincov, ktorí utiekli pred vojnou. Predseda vlády o tom informoval na tlačovej konferencii. Spoločne so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou sa so Zelenským stretnú v piatok (8. 4.) v Kyjeve.
Slovensko chce tiež pomôcť s vývozom pšenice z Ukrajiny vlakmi cez Slovensko. Podľa Hegera sa tak zmierni celosvetový tlak na ceny potravín. "Dnes sú prístavy, ktorými štandardne odchádzala pšenica do celého sveta, blokované," poznamenal. Zelenského chce premiér informovať aj o humanitárnom hube v Košiciach, z ktorého sa vyváža pomoc na Ukrajinu.
Eduard Heger. Foto: TASR/Martin Baumann
15:23 Duda: Rusko je vinné z genocídy na Ukrajine
Vojnové zločiny Ruska v ukrajinskom meste Buča napĺňajú definíciu genocídy. V rozhovore pre americkú spravodajskú stanicu CNN to povedal poľský prezident Andrzej Duda, ktorého vo štvrtok citovala tlačová agentúra PAP.
Prezident ďalej uviedol, že cieľom ruskej invázie je zlikvidovať ukrajinský národ, pričom ruské tvrdenia o "denacifikácii" Ukrajiny boli zámienkou na páchanie masakrov. Duda poznamenal, že Rusko napadlo Ukrajinu už v roku 2014, keď anektovalo Krym. Podľa neho ruský útok na Gruzínsko v roku 2008 ukázal, že dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom "nemá zmysel".
"Vladimirovi Putinovi treba stanoviť tvrdé podmienky a povedať mu, že ak ich nesplní, niet o čom rokovať. Vedenie dialógu, ktorý k ničomu nevedie, je len hrou o čas," povedal Duda a dodal, že pokusy o dialóg s Putinom umožnili Rusku ukázať svoju "civilizovanú tvár... a zároveň vraždiť ľudí tým najsurovejším spôsobom".
14:55 Lukašenko: Bez Bieloruska nemôže byť uzavretá dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil vo štvrtok, že jeho krajina musí byť zapojená do rokovaní o vyriešení konfliktu na Ukrajine. Zároveň podľa vlastných slov očakáva, že v priebehu nasledujúcich dní bude rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Za chrbtom Bieloruska nemôže byť uzatvorená žiadna dohoda... Keďže ste nás do toho zatiahli – hovorím najmä o západných krajinách –, tak na rokovaniach musí, prirodzene, zaznieť aj pozícia Bieloruska," uviedol Lukašenko.
Bieloruský minister zahraničných vecí Uladzimir Makej pritom podľa Reuters zašiel ešte ďalej, keď vyhlásil, že Lukašenko sa musí osobne zúčastniť na záverečných rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou.
14:35 G7 vyzvala na pozastavenie členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva
Krajiny skupiny G7 vo štvrtok vyzvali na pozastavenie členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) za "ohavné činy a zverstvá" na Ukrajine. TASR o tom informovala agentúra AFP.
"Sme presvedčení, že teraz nastal čas pozastaviť členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva," uviedli v spoločnom vyhlásení ministri zahraničných vecí Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Británie a Spojených štátov.
14:20 Nemecko zachytilo komunikáciu Rusov o "zabití civilistov"
Nemecko zachytilo vo vysielačkách odkazy ruských vojakov, v ktorých údajne priznávajú, že zabili civilistov v ukrajinskom meste Buča. Vo štvrtok o tom informoval celoštátny nemecký magazín Der Spiegel, správu následne priniesol aj portál britskej spravodajskej stanice Sky News.
Nemecká spravodajská služba predložila zistenia v stredu v parlamente, ale neuviedla zdroj informácií, píše Der Spiegel. Odkazy medzi ruskými vojakmi sa zhodujú so známymi prípadmi ľudí zabitých v Buči, meste pri Kyjeve.
V jednej komunikácii ruský vojak diskutuje o zostrelení niekoho z bicykla. Jedno telo ležiace vedľa bicykla v Buči bolo odfotografované a táto snímka je z médií známa. Hovorca nemeckej vlády sa odmietol k správe magazínu Der Spiegel vyjadriť, Rusko spáchanie vojnových zločinov v Buči popiera.
13:54 Zelenskyj: Rusko musí byť postavené pred spravodlivosť
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval vo štvrtok Západ, aby "postavil Rusko pred spravodlivosť". Kroky Ruska totiž podľa Zelenského neboli mierené iba proti Ukrajine, ale proti celej Európe. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.
"Môžeme raz a navždy naučiť Rusko a každého iného potenciálneho agresora, že tí, čo si vyberú vojnu, vždy prehrajú... tí, ktorí sa vyhrážajú Európe ekonomickou a energetickou krízou, vždy prehrajú," uviedol Zelenskyj v príhovore pred gréckym parlamentom.
13:20 Zeman: Rusi sú blázni, Ukrajine a utečencom treba pomôcť
Vojna na Ukrajine je aktom agresie, ktorý mnohých z nás prekvapil, takto vyhodnotil aktuálny konflikt vo východnej Európe český prezident Miloš Zeman v rozhovore pre štvrtkové vydanie denníka Mladá fronta DNES.
Prezident zároveň označil Rusov – pretože zaútočili na Ukrajinu – za bláznov. Poznamenal, že Česko by malo pomôcť Ukrajine aj utečencom. Pripomenul tiež svoj rozhovor z februára, keď tvrdil, že žiadna vojna na Ukrajine nebude. "Vtedy som v rozhovore práve s vami povedal, že Rusi nie sú blázni, a preto na Ukrajinu nezaútočia. To, že zaútočili, znamená, že blázni sú," povedal teraz Zeman. "Rusko týmto konaním ničí nielen Ukrajinu, ale aj samo seba," dodal.
Miloš Zeman. Foto: TASR/AP
Vysvetlil tiež, prečo sa zmenil jeho predtým veľmi vrúcny vzťah k Rusku. "Viete, samozrejme, že som bol zástancom korektných vzťahov s Ruskou federáciou. Okrem iného aj preto, že Rusi sú významným dodávateľom energie. Na druhej strane existujú hodnoty ako napríklad ľudské životy, ktoré sú predsa len nad obchodnými záujmami. Preto došlo k zmene môjho postoja," povedal Zeman. Prezident tiež súhlasí s dodávkou tankov z Česka na Ukrajinu, o ktorej v utorok informoval denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na predstaviteľov českého ministerstva obrany. "Myslím si, že tanky T-72 sú významnou pomocou pre Ukrajinu, a nemám absolútne žiadne námietky proti tejto dodávke," vyhlásil.
Okrem Ukrajiny by Česko malo podľa Zemana pomáhať aj jej utečencom. "Na rozdiel od iných nezastávam názor, že podpora ukrajinských utečencov je niečo, čo protirečí záujmom českých občanov," uviedla hlava štátu v interview.
13:08 Zachytená komunikácia ruských vojakov odhaľuje, že majú rozkazy strieľať civilov
Zvuková nahrávka zachytenej komunikácie odhaľuje, že ruskí vojaci na Ukrajine sa sťažujú na početnú presilu Ukrajincov a že dostávajú rozkazy strieľať do civilistov. Vo štvrtok to napísal portál britskej spravodajskej televíznej stanice Sky News.
Ruský veliteľ údajne rozkázal svojim vojakom strieľať a zabiť ukrajinských civilistov v dedine neďaleko obkľúčeného mesta Mariupol. Vyplýva to zo zachytenej komunikácie cez vysielačku, oznámil Kyjev.
Ukrajinská bezpečnostná služba SBU zverejnila nahrávku, o ktorej informoval najprv britský denník The Times. Nemenovaný vojak na nej hovorí: "Z lesíka vychádzajú dvaja ľudia v civilnom (oblečení)."
Vojak tiež tvrdí, že spozorovali aj vozidlo, ale nie je jasné, či je civilné alebo vojenské.
"Všetkých zabite, k****!" odpovedá mu s krikom jeho nadriadený. Dodá, že nie je dôležité, či to sú alebo nie sú civilisti. "Zabite ich všetkých, k****!"
"Rozumiem," odpovedá vojak.
Denník The Times uviedol, že podľa viet vojakov sa incident stal v dedine blízko Mariupola na juhovýchode Ukrajiny.
Na zverejnenej nahrávke sa ďalší ruský vojak sťažoval, že on a jeho kolegovia sú v obrovskej početnej nevýhode a nedostávajú z Moskvy žiadnu podporu.
"Ich (ukrajinský) útvar má 150 000 (vojakov)!" vraví Rus.
"A nás je k**** 3000, ak vôbec. Sú naľavo, napravo, obkľučujú nás, k****! Je ich tak veľa a nás tak málo. Nemáme žiadnu podporu, žiadne letectvo, ani jednu s******ú vec," dodal podľa Sky News ruský vojak.
12:10 Szijjártó vysvetlil stredajší prílet ruského lietadla do Maďarska
V čase uzatvoreného vzdušného priestoru krajín Európskej únie pre ruské lety pristálo v stredu na letisku v Pápe na severozápade Maďarska ruské nákladné lietadlo. Informuje o tom spravodajca TASR, ktorý v tejto súvislosti cituje štvrtkové vyjadrenie maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa na Facebooku.
Šéf maďarskej diplomacie uviedol, že išlo o alternatívny spôsob transportu jadrového paliva pre elektráreň v Paksi, ktorý pred rusko-ukrajinskou vojnou dovážali po železnici cez Ukrajinu.
11:54 Armádne zásoby v obchodoch?
V ruských potravinách údajne predávajú armádne potravinové zásoby, aj keď na obale je explicitne napísané "Nie na predaj".
11:17 Zelenskyj sa s predsedníčkou Európskej komisie stretne v piatok
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v piatok stretne s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou. Oznámil to vo štvrtok Zelenského hovorca Serhij Nykyforov.
Nykyforov odmietol z bezpečnostných dôvodov poskytnúť médiám bližšie informácie týkajúce sa stretnutia ukrajinského prezidenta a predsedníčky EK.
VIDEO Ruské delostrelectvo pod paľbou ukrajinských síl
11:00 Ukrajina odkazuje Maďarsku: Vaše postoje ničia jednotu EÚ
Ukrajina znovu ostro kritizovala Maďarsko za jeho postoj k ruskej invázii, píše portál Seznamzpravy.cz. Ukrajinské ministerstvo zahraničia v novom vyhlásení uviedlo, že Budapešť ničí jednotu Európskej únie, a odkázalo, že „nikdy nie je neskoro pridať sa na správnu stranu dejín“.
„Ak chce Maďarsko skutočne pomôcť s ukončením vojny, tak by malo urobiť nasledujúce: prestať ničiť jednotu v EÚ, podporiť nové protiruské sankcie, poskytnúť vojenskú pomoc Ukrajine a nevytvárať ďalšie zdroje financovania pre ruskú vojenskú mašinériu,“ uviedol hovorca ukrajinskej diplomacie Oleh Nikolenko.
9:30 Kuleba: Od Západu potrebujeme zbrane a embargo na energie
Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba na štvrtkovom stretnutí so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom uviedol, že Kyjev sa bude naďalej snažiť presvedčiť Západ, aby uvalil embargo na ruskú ropu a plyn.
„Prišiel som požiadať o tri veci: zbrane, zbrane a zbrane. Ukrajina naliehavo potrebuje udržateľnosť dodávok a dlhodobé riešenia, ktoré jej pomôžu zvíťaziť,“ napísal Kuleba na Twitteri pri príchode na rokovania v Bruseli. Ukrajina podľa neho potrebuje predovšetkým lietadlá, protitankové strely, systémy protivzdušnej obrany a armádne vozidlá.
Met with Secretary General @jensstoltenberg at NATO HQ in Brussels. I came here today to discuss three most important things: weapons, weapons, and weapons. Ukraine’s urgent needs, the sustainability of supplies, and long-term solutions which will help Ukraine to prevail. pic.twitter.com/247GdqdPwj
09:16 Zelenskyj vyzval Rusov, aby sa nebáli protestovať proti vojne na Ukrajine
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko, že sa snaží zakryť dôkazy o vojnových zločinoch a brániť tak medzinárodnému vyšetrovaniu. Zelenskyj zároveň vyzval ruských občanov, aby sa nebáli protestovať proti vojne. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra AP.
"Vyzerá to tak, že ruské vedenie sa naozaj bojí, že hnev sveta nad tým, čo videl v Buči, sa môže zopakovať po tom, čo uvidel aj v ďalších mestách," povedal Zelenskyj v stredu neskoro večer vo svojom pravidelnom nočnom videoprejave k národu.
"Máme informácie, že ruskí vojaci zmenili taktiku a pokúšajú sa odniesť mŕtvych ľudí, mŕtvych Ukrajincov, z ulíc a pivníc na území, ktoré okupovali. Je to len pokus ukryť dôkazy, nič iné," dodal Zelenskyj.
VIDEO Ruské jednotky prechádzajú cez pontónový most pri meste
09:09 Rusko sa snaží ukryť tisíce zabitých Mariupolčanov, tvrdí Zelenskyj
Rusko blokuje prístup pre humanitárnu pomoc do obliehaného prístavného mesta Mariupol, pretože chce ukryť dôkazy o tisícoch ľudí, ktorí tam boli zabití. Vyhlásil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala od denníka The Guardian, ktorý o tom informoval vo štvrtok.
"Myslím si, že Rusko sa bojí, že keď úspešne doručíme humanitárnu pomoc do Mariupolu, tak celý svet uvidí, čo sa tam deje. Rusko nechce, aby niekto čokoľvek videl, kým sa nezmocní mesta a neuprace to tam," uviedol Zelenskyj v rozhovore pre tureckú televíziu Habertürk TV.
Ukrajinský líder ďalej označil situáciu v Mariupole za peklo. Počet ľudí, ktorí boli zabití alebo utrpeli zranenia je podľa Zelenského každým dňom vyšší a počet obetí možno rátať v tisícoch. "Nebudú schopní zakryť všetko. Nebudú schopní pochovať alebo ukryť tisíce ľudí. Svet videl skutočnú situáciu, videl, čo sa stalo ukrajinskému mestu," uviedol Zelenskyj.
07:42 Ruské sily sa snažia Donbas úplne dobyť, tvrdí ukrajinská armáda
Ruskí vojaci sa "preskupujú a robia prieskum" pre ofenzívu v Donbase na východe Ukrajiny, kde sa nachádzajú aj odštiepenecké ukrajinské republiky. Uviedli to vo štvrtok ukrajinské ozbrojené sily v správe o 42. dni bojov. TASR tom informuje na základe správy televízie BBC.
V správe sa tiež uvádza, že ruskí vojaci sa v súčasnosti snažia predovšetkým "prelomiť obranu" ukrajinských zložiek v Doneckej oblasti a plne sa zmocniť prístavného mesta Mariupol. Ruské jednotky tiež podľa ukrajinskej armády pokračujú v ostreľovaní Charkova na ukrajinskom severovýchode.
06:14 Ukrajinský minister zahraničných vecí požiada NATO o "potrebné zbrane"
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v stredu uviedol, že na štvrtkovom stretnutí so svojimi partnermi z NATO a G7 bude žiadať o "všetky potrebné zbrane". TASR prevzala správu od stanice Sky News.
Kuleba, ktorý by sa mal osobne zúčastniť na rokovaniach NATO v Bruseli, vo svojom videopríspevku povedal, že "hlavnou témou mojej diskusie v Bruseli bude dodávka všetkých potrebných zbraní Ukrajine". Zároveň vyzval zahraničných spojencov Ukrajiny, aby voči Rusku uvalili maximálne sankcie.
"Jediný spôsob, ako odvrátiť ruskú vojnu, rozširujúcu sa za hranice Ukrajiny, je poskytnúť nám plnú podporu. Maximálne sankcie. Všetky zbrane. Politika 'neprovokovať Putina' v posledných rokoch veľmi zlyhala," povedal Kuleba.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok uviedli, že dvojdňové rozhovory v sídle NATO sa zamerajú predovšetkým na vojnu na Ukrajine, ako aj na budúcnosť NATO.
Stoltenberg povedal, že ministri NATO budú diskutovať o tom, "ako by NATO malo byť naďalej najsilnejšou alianciou v histórii, ako by malo čeliť nebezpečnejšiemu svetu a novej bezpečnostnej realite".
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP
04:27 Pentagón tvrdí, že Ukrajina môže "absolútne" vyhrať vojnu proti Rusku
Ukrajina môže "absolútne" vyhrať vojnu proti Rusku, vyhlásil v stredu na tlačovej konferencii hovorca Pentagónu John Kirby. TASR prevzala správu od stanice Sky News.
"Samozrejme, že to môžu vyhrať. Dôkazom sú skutočne výsledky, ktoré vidíte každý deň. Určite môžu vyhrať," povedal Kirby.
Jeho vyjadrenie zaznelo v deň, keď americký minister zahraničných vecí Antony Blinken potvrdil, že USA budú aj naďalej podporovať Ukrajinu v jej boji proti Rusku.
Blinken ešte v utorok oznámil, že USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 100 miliónov dolárov.
Agentúra AP citovala nemenovaného predstaviteľa administratívy amerického prezidenta Joea Bidena, podľa ktorého Ukrajina dostane protitankové raketové komplety Javelin v hodnote 100 miliónov dolárov.
Pôjde o súčasť širšieho balíka pomoci Ukrajine vo výške 13,6 miliardy dolárov, ktorú v reakcii na ruskú inváziu schválil v marci americký Kongres.
John Kirby. Foto: TASR/AP
02:14 Zelenskyj vyzval Západ na ropné embargo na ruskú ropu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval vo štvtok Západ, aby sa dohodol na embargu na ruskú ropu. TASR prevzala správu od stanice Sky News.
Ukrajinský prezident vo svojom najnovšom videoprejave povedal, že Moskva zarába na vývoze ropy toľko peňazí, že nemusí brať mierové rozhovory vážne. Vyzval preto "demokratický svet", aby sa vyhýbal ruskej rope.
Zelenskyj taktiež povedal, že bude naďalej trvať na úplnom zablokovaní ruských bánk v medzinárodnom finančnom systéme. "Niektorí politici sa stále nevedia rozhodnúť, ako obmedziť tok petrodolárov a eur za ropu do Ruska, aby neohrozili svoje vlastné ekonomiky," povedal Zelenskyj.
"Jedinou otázkou je, koľko ukrajinských mužov, koľko ukrajinských žien bude môcť ruská armáda zabiť, kým vy, určití politici, a my vieme, kto ste, nájdete nejaké odhodlanie," dodal Zelenskyj.
Vo veku 75 rokov zomrel ruský politik Vladimir Žirinovskij. Oznámil to v stredu predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.
Žirinovskij podľa Volodinových vyjadrení zomrel po dlhej a ťažkej chorobe. Politika začiatkom februára v Moskve hospitalizovali pre nákazu koronavírusom.
Denník Kommersant na webe pripomenul, že Žirinovskij bol s koronavírusovou nákazou prijatý v moskovskej Centrálnej klinike už 2. februára. Jeho stav sa zhruba od polovice marca zhoršil a podľa médií lekári pacienta dokonca preto uviedli do umelého spánku.
Predseda pravicovej populistickej a nacionalistickej Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR) Žirinovskij bol známy svojimi provokatívnymi vystúpeniami a vyjadreniami namierenými proti Západu, pripomína Reuters.
Narodil sa 25. apríla 1946 v Alma-Ate, metropole vtedajšej Kazašskej sovietskej socialistickej republiky, a neskôr študoval na Inštitúte orientálnych jazykov pri Moskovskej štátnej univerzite (MGU). Po skončení štúdií Žirinovskij odslúžil dva roky vojenskej služby v Tbilisi. Kariéru začal v zahraničnom oddelení Sovietskeho výboru na ochranu mieru. V roku 1991 dal na ministerstve spravodlivosti zaregistrovať Liberálnodemokratickú stranu Sovietskeho zväzu (neskôr Ruska, LDPR).
Liberálnodemokratická strana Ruska je parlamentnou stranou nepretržite od roku 1993, keď získala takmer štvrtinu všetkých poslaneckých mandátov v Štátnej dume. Žirinovskij bol prezidentským kandidátom v šiestich voľbách.
Volodin vyzdvihol Žirinovského osobnosť a povedal, že bez tohto politika je "náročné predstaviť si vývoj politického systému moderného Ruska", píše Reuters.
Pápež František v stredu odsúdil zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča, kde boli v masových hroboch i v uliciach mesta nájdené desiatky tiel. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
"Nedávne správy týkajúce sa vojny na Ukrajine priniesli namiesto úľavy a nádeje svedectvá o nových krutostiach, akou je i masaker v Buči," uviedol František ku koncu svojej týždennej generálnej audiencie.
"Krutosť, ktorá je čoraz strašnejšia, a mierená dokonca aj proti civilistom, bezbranným ženám a deťom. Sú to obete, ktorých nevinná krv volá do neba a prosí: Zastavte túto vojnu!" pokračoval pápež.
František sa následne postavil a rozprestrel ukrajinskú vlajku, ktorú mu podľa jeho slov priniesli priamo z Buče. Agentúra AFP poznamenáva, že vlajka bola špinavá a nachádzal sa na nej nápis.
"(Vlajka) pochádza z vojny, presne z mučeníckeho mesta Buča," uviedol pápež a následne k sebe privolal skupiny detí, ktoré s rodičmi utiekli z Ukrajiny a do Vatikánu dorazili v utorok. "Tieto deti museli ujsť, aby mohli byť na bezpečnom území. Je to ovocie vojny. Nezabúdajme na nich a ani na ukrajinský ľud," uviedol František, ktorý každému dieťaťu následne daroval veľkonočné vajíčko.
Správy o zabíjaní civilistov v meste Buča ležiacom v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa ruská armáda nedávno stiahla, sa objavili tento víkend. Ukrajinské jednotky v meste po odchode ruských síl našli najmenej dva masové hroby a zahraniční reportéri priniesli zábery desiatok tiel v uliciach. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil priamo Moskvu zo zabíjania civilistov a hovoril aj o genocíde.
Rusko tieto obvinenia poprelo a tvrdí, že zábery z Buče – ale i z iných miest – zachytávajúce telá mŕtvych civilistov sú falošné a vyhotovila ich ukrajinská armáda, alebo že mŕtve telá sa v uliciach mesta objavili až potom, keď sa z neho stiahla ruská armáda.
Od stredy zaniká povinnosť registrácie na eHranici aj povinná karanténa pre nezaočkovaných po návrate zo zahraničia. Ruší sa tiež povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest v exteriéri. TASR o tom informoval Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
ÚVZ pripomína, že naďalej ostáva povinnosť nosiť respirátor na hromadných podujatiach, a to v interiéri aj exteriéri. Respirátory sú naďalej povinné i vo všetkých interiéroch verejných budov, v prostriedkoch verejnej dopravy a v preprave s osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti.
Pri návrate zo zahraničia však ÚVZ naďalej odporúča obozretnosť, sledovať svoj zdravotný stav a v prípade objavenia sa príznakov ochorenia COVID-19 kontaktovať svojho lekára.
21:00 Fínsko vážne uvažuje o členstve v NATO vidiac ruskú agresiu na Ukrajine
Vo Fínsku sa v súčasnosti vedú politické diskusie o jeho bezpečnosti a obrane, pričom v hre je aj žiadosť o vstup do Severoatlantickej aliancie. Uviedol to v stredu večer fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto po príchode na dvojdňové rokovania šéfov diplomacií NATO v Bruseli. Fínsko a Švédsko, ktoré sú členmi EÚ, ale nie NATO, sa v posledných rokoch zúčastňujú na všetkých ministerských zasadnutiach Aliancie.
Haavisto pred novinármi pripomenul, že fínska vláda sa chystá predložiť parlamentu návrh zákona o bezpečnosti a obrane. Do parlamentu by sa mal dostať počas veľkonočného týždňa a poslanci v rámci rozpravy preberú rôzne možnosti, vrátane vstupu do NATO.
"Keď analyzujeme bezpečnostnú otázku v Európe, vidíme, že sa veľa vecí zmenilo. Vidíme, že Rusko je ochotné zobrať na seba väčšie riziko vojny, je schopné zhromaždiť viac ako 180 000 vojakov na útok proti inej krajine a tiež vidíme, že pribúdajú verbálne hrozby o možnom použití taktických jadrových zbraní alebo chemických zbraní," konštatoval Haavisto. Po ruskej agresii voči Ukrajine sa verejná mienka rýchlo zmenila a vôbec po prvýkrát v dejinách štátu väčšina obyvateľov podporuje myšlienku vstupu do NATO.
20:30 Prieskum: 70 percent Američanov považuje Rusko za nepriateľa USA
Sedemdesiat percent amerických občanov považuje Ruskú federáciu za nepriateľa Spojených štátov. Vyplýva to z prieskumu výskumného centra Pew, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.
Z prieskumU tiež vyplynulo, že 24 percent Američanov vníma Rusko ako konkurenta, pričom tri percentá občanov ho považujú za partnera Washingtonu.
Postoj americkej verejnosti voči Rusku sa od začiatku vojny na Ukrajine 24. februára dramaticky zmenil. V januári považovalo Moskvu za nepriateľa Washingtonu iba 41 percent občanov, za konkurenta 49 percent obyvateľov a za partnera Spojených štátov sedem percent Američanov. Výskumné centrum Pew realizovalo prieskum na konci marca na vzorke 3581 dospelých občanov USA.
20:00 CNN: Ruské jednotky sa úplne stiahli z okolia Kyjeva a Černihiva
Ruské jednotky sa úplne stiahli z oblastí ukrajinských miest Kyjev a Černihiv. V Rusku a Bielorusku teraz pravdepodobne doplnia zásoby, aby sa pripravili na ofenzívu na východe Ukrajiny, uviedli v stredu vysokopostavení predstavitelia amerického ministerstva obrany, informuje TASR podľa správ americkej televízie CNN a britskej stanice Sky News.
Ruským jednotkám sa podľa slov amerického predstaviteľa stále nepodarilo dobyť juhoukrajinské mesto Mariupol, aj napriek jeho izolácii. Od začiatku ruskej invázie odpálila Moskva na územie Ukrajiny už viac ako 1450 rakiet, dodal.
Náčelník charkovskej oblastnej vojenskej správy Oleh Syniehubov v stredu uviedol, že úrady preventívne evakuujú obce Lozova a Barvinkove v južnej časti regiónu. Syniehubov dodal, že zatiaľ nebolo prijaté rozhodnutie o evakuácii mesta Charkov.
19:15USA sa nezúčastnia na zasadnutiach G20, ak tam bude Rusko
Spojené štáty sa nebudú zúčastňovať na zasadnutiach skupiny G20, na ktorých bude prítomná Ruská federácia. V stredu to oznámila americká ministerka financií Janet Yellenová. TASR prevzala správu od americkej televízie CNN.
Americký prezident Joe Biden minulý mesiac v Bruseli uviedol, že Rusko by malo byť vylúčené zo skupiny G20 pre jeho agresiu na Ukrajine. Na uskutočnenie tohto kroku je však potrebná dohoda aj ostatných členov zoskupenia. Kremeľ vyhlásil, že s prípadným vylúčením nemá problém.
"Prezident Biden sa vyjadril jasne a ja s ním určite súhlasím: pre Rusko to vo finančných inštitúciách nemôže ostať tak, akoby sa nič nedialo," povedala Yellenová na stretnutí amerického Výboru pre finančné služby.
18:30 Členské štáty EÚ sa zatiaľ nedohodli na nových sankciách proti Rusku
Členské štáty EÚ sa nezhodli na nových sankciách proti Rusku, ktoré navrhla Európska komisia (EK). Dôvodom sú podľa nemenovaných zdrojov technické otázky, medzi nimi napríklad aj možné dôsledky prípadného zákazu dovozu uhlia na existujúce zmluvy s Ruskou federáciou. TASR prevzala túto informáciu od agentúry Reuters.
Nový balík sankcií voči Rusku, ktorý v utorok navrhla exekutíva EÚ, musia ešte schváliť vlády eurobloku. Veľvyslanci viacerých členských štátov pri EÚ však počas stredajšieho stretnutia poukázali na viaceré možné problémy tohto v poradí piateho sankčného balíka, uviedli pre Reuters tri zdroje oboznámené so situáciou.
Nové reštriktívne opatrenia EK majú šesť hlavných pilierov a sú odpoveďou na údajné kruté zaobchádzanie s civilným obyvateľstvom na okupovaných ukrajinských územiach. Medzi plánované opatrenia patrí aj zákaz dovozu uhlia z Ruska, zákaz transakcií so štyrmi kľúčovými ruskými bankami či zákaz vstupu lodí a plavidiel prevádzkovaných Ruskom do prístavov v EÚ.
17:58 Putin označil správy o zverstvách v Buči za cynickú provokáciu
Ruský prezident Vladimir Putin označil v stredu správy o zločinoch údajne spáchaných ruskými vojakmi v ukrajinskom meste Buča za "surové a cynické provokácie" pochádzajúce od vlády v Kyjeve. Putin to povedal počas telefonátu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, oznámil Kremeľ.
"Vladimir Putin informoval (Orbána) o situácii týkajúcej sa rozhovorov medzi ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi a tiež zhodnotil surovú a cynickú provokáciu kyjevského režimu v meste Buča," uviedol Kremeľ.
V Buči a iných mestách našli ukrajinské sily po minulotýždňovom stiahnutí sa ruských vojsk stovky zavraždených civilistov. Moskva obvinenia zo zabíjania civilistov odmieta. Ruské ministerstvo obrany navyše tvrdí, že Kyjev pripravuje "podobné provokácie" aj v obciach Konotop a Trosťanec na severovýchodne Ukrajiny, ako aj v iných obciach v Kyjevskej oblasti vrátane Boroďanky.
17:40 Spojené kráľovstvo zmrazilo majetok Sberbanky
Spojené kráľovstvo zmrazilo majetok dvoch ruských bánk. Ide o najväčšiu ruskú banku Sberbank a Credit Bank of Moscow. Informoval o tom denník Independent.
Briti zároveň zakázali po vzore USA akékoľvek nové investície v Rusku. Londýn kroky koordinoval s Washingtonom.
17:30 Starosta Mariupola: Ruské sily využívajú mobilné krematóriá
Starosta obliehaného juhoukrajinského mesta Mariupol, ktoré čelí intenzívnym útokom ruských síl, obvinil Rusko z prevádzkovania mobilných krematórií s cieľom zničiť dôkazy o zabíjaní civilistov. TASR prevzala správu zo stanice Sky News.
"To je dôvod, prečo sa Rusko neponáhľa s udelením povolenia tureckej misii a ďalším iniciatívam s cieľom zachrániť a kompletne evakuovať Mariupol," povedal mariupolský starosta Vadym Bojčenko. Dodal, že spojenci Ruska v Mariupole zbierajú a spaľujú telá miestnych obyvateľov.
Bojčenko v príspevku na Facebooku prirovnal situáciu v Mariupole k nacistickým koncentračným táborom počas druhej svetovej vojny. "Rasisti zmenili celé naše mesto na tábor smrti. Strašná analógia sa, nanešťastie, čoraz viac a viac potvrdzuje: Toto už nie je Čečensko či Aleppo. Toto je nový Auschwitz a Majdanek," uviedol.
Bojčenko dodal, že podľa odhadov z minulého týždňa bolo v Mariupole ležiacom na pobreží Azovského mora, ktoré je hlavným cieľom ruskej armády a čelí hroznému bombardovaniu, zabitých 5 000 ľudí. Upozornil však, že vzhľadom na rozsah ničenia mesta by tam mohli zahynúť až "desaťtisíce" civilistov.
17:10 USA ohlásili ďalšie sankcie, zasiahnu banky aj Putinove deti
Washington rozhodol o ďalších finančných a personálnych sankciách. Nový balík pocítia ruské elity vrátane Putinových detí, informuje portál ČTK ceskenoviny.cz. Malo by ísť o Jekaterinu Tichonovovú a Mariju Putinovú. Sankcie sa dotknú aj premiéra Michaila Mišustina, manželky a dcéry ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ako aj bývalého prezidenta a premiéra Dmitrija Medvedeva.
Dôvodom sú indície, že Putin má na Západe majetok, ktorý formálne patrí jeho dcéram, citoval Washington post nemenované zdroje z prostredia americkej vlády.
USA tiež prerušia všetky kontakty so Sberbankou a Alfa Bankou. Zároveň zakazujú akékoľvek nové investície v Rusku. Biely dom hovorí, že opatrenia sú odvetou za ruské masakry v Buči a iných mestách.
16:45 Stoltenberg: Vojna na Ukrajine môže trvať ešte roky
Vojna na Ukrajine môže trvať ešte mesiace či dokonca roky, zatiaľ totiž nič nenasvedčuje tomu, že by ruský prezident Vladimir Putin upustil od svojich ambícií ovládnuť celú Ukrajinu. V stredu to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Musíme byť realisti a uvedomiť si, že to môže trvať dlho, niekoľko mesiacov, dokonca aj roky. A to je dôvod, prečo musíme byť pripravení na dlhý boj, či už ide o podporu Ukrajiny, sankcie či posilnenie našej obrany," povedal Stoltenberg v Bruseli pred stretnutím ministrov zahraničných vecí členských štátov Aliancie.
Satelitné zábery z marca, ktoré má Nemecko k dispozícii, poskytujú závažné dôkazy odporujúce tvrdeniam Ruska, že jeho sily neboli zapojené do zabíjania civilistov ukrajinskom v meste Buča. Novinárom to v stredu povedal hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit, informuje agentúra AFP.
Berlín na základe vyhodnotenia satelitných snímok z 10. – 18. marca dospel k záveru, že ruské tvrdenia o tom, že zábery usmrtených civilistov boli zinscenované a že oni za vraždy nie sú zodpovední, "nie sú podľa nášho názoru obhájiteľné".
"Spoľahlivé dôkazy ukazujú, že ruské bojové a bezpečnostné sily boli nasadené v tejto oblasti od 7. do 30. marca," priblížil hovorca. "Boli zapojení do vypočúvania zajatcov, ktorí boli neskôr popravení. Toto sú informácie, ktoré máme," dodal.
Telá mŕtvych ľudí v uliciach Buče, ktorých fotografie boli zverejnené počas uplynulého víkendu, museli podľa Berlína ležať v meste už najmenej od 10. marca.
16:20 OSN bude hlasovať o pozastavení členstva Ruska v Rade pre ľudské práva
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) bude vo štvrtok hlasovať o pozastavení členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) za jeho inváziu na Ukrajinu. Podľa agentúry AFP to v stredu oznámila hovorkyňa predsedu VZ OSN Paulina Kubiaková s tým, že hlasovanie sa uskutoční o 10.00 h miestneho času (16.00 h SELČ).
Toto rozhodnutie prišlo po obvineniach, že ruskí vojaci zámerne vraždili civilistov v meste Buča na okupovanej Ukrajine, spresnilo predsedníctvo VZ OSN.
16:15 Ukrajinská ombudsmanka: Ruskí vojaci znásilnili v Buči najmenej 25 žien a dievčat
Ruskí vojaci znásilnili v ukrajinskom meste Buča najmenej 25 žien a dievčat. Splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre oblasť ľudských práv Ľudmyla Denisovová to v utorok povedala britskej stanici BBC.
Prinajmenšom 25 prípadov znásilnenia ruskými vojakmi, ktorých obeťami boli dievčatá a ženy vo veku 14 až 24 rokov, bolo podľa jej slov nahlásených na telefonickej linke pomoci. Denisovová tiež povedala, že Ukrajina má dôkazy o tom, že ruskí vojaci páchajú na ukrajinskom ľude genocídu a vojnové zločiny, pričom ich "novou zbraňou" je práve znásilňovanie.
16:00 Švajčiarsko tesne neschválilo zákaz obchodov s ruskými energiami
Zahraničný výbor dolnej komory švajčiarskeho parlamentu tesnou väčšinou zamietol návrh Sociálnych demokratov na zákaz priameho aj tranzitného obchodu s plynom, ropou a uhlím zo strany firiem, v ktorých väčšinu kontroluje Rusko alebo osoby blízke Kremľu. Sociálni demokrati navrhovali zákaz obchodov týchto firiem do skončenia vojny na Ukrajine.
Hlasovanie sa skončilo v pomere 13 k 12 hlasom v neprospech zákazu. To odštartovalo v parlamente ešte väčšie diskusie o ďalšom postupe v súvislosti so sankciami proti Rusku. Švajčiarsko je síce neutrálne, Bern sa však pripojil k sankciám Európskej únie voči stovkám Rusov a ruských firiem za útok na Ukrajinu a do dnešných dní zmrazilo ich majetok v celkovej hodnote viac než 6 miliárd USD (5,47 miliardy eur).
Najnovšie sa mala riešiť otázka veľkých obchodníkov s komoditami, ako sú Trafigura a Vitol, ktoré majú sídlo vo Švajčiarsku. Tí hrajú kľúčovú úlohu v obchode s ruskými energiami.
15:58 Scholz: Berlín a Kyjev vedú dôverné rokovania o bezpečnostných zárukách
Berlín vedie s Kyjevom dôverné rokovania o možných bezpečnostných zárukách, ktoré by mohol Ukrajine ponúknuť v súvislosti s prebiehajúcou ruskou ofenzívou. Nemecký kancelár Olaf Scholz to v stredu povedal v Spolkovom sneme, informuje agentúra Reuters.
"Vedieme rozhovory o (bezpečnostných) zárukách s Ukrajinou," povedal Scholz poslancom dolnej komory nemeckého parlamentu. "Rozhovory sú dôverné," dodal.
15:49 Ukrajinská vláda vyzvala obyvateľov na východe krajiny na okamžitú evakuáciu
Ukrajinská vláda vyzvala v stredu obyvateľov východnej časti krajiny, aby z oblasti okamžite odišli, inak budú v akútnom ohrození života. Ruská armáda sa totiž podľa Kyjeva pripravuje na novú ofenzívu na východe Ukrajiny. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.
"Gubernátori Charkovskej, Luhanskej a Doneckej oblasti vyzývajú obyvateľov, aby tieto územia opustili, a robia všetko pre to, aby evakuácia prebehla organizovaným spôsobom," napísala ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková prostredníctvom aplikácie Telegram.
15:39 Orbán hovoril telefonicky s Putinom, navrhol mu prímerie
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v stredu telefonicky hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Navrhol mu okamžité vyhlásenie prímeria na Ukrajine a tiež usporiadanie budapeštianskej schôdzky s európskymi lídrami – francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom – a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje o tom spravodajca TASR na základe tlačovej konferencie premiéra, ktorú naživo vysielala verejnoprávna televízia M1.
Vladimir Putin a Viktor Orbán. Foto: TASR/AP
Orbán povedal, že po utorňajšom telefonickom rozhovore s americkým exprezidentom Donaldom Trumpom hovoril v stredu "celkom dlho" aj s Vladimirom Putinom.
"Putinovi som navrhol, aby nariadil okamžité prímerie. Navrhol som budapeštianske stretnutie s európskymi lídrami a s ukrajinským prezidentom v záujme dosiahnutia prímeria. Ruský prezident reagoval pozitívne, ale dodal, že pre takýto krok existujú podmienky," informoval maďarský premiér.
Orbán zdôraznil, že Maďarsko je zástancom mieru. "Na Ukrajine je 200-tisíc Maďarov, nesieme zodpovednosť za ich životy," podotkol premiér s tým, že je v ich záujme, aby sa Maďarsko nezapojilo do vojny.
Na margo ruského zemného plynu Orbán povedal, že ak Rusko chce platiť za zemný plyn v rubľoch, Maďarsko v tom nevidí problém.
14:51 Rumunsko: V aute, ktoré narazilo do brány ruskej ambasády, boli horľavé látky
Muž, ktorý zomrel po tom, ako s autom narazil do brány ruského veľvyslanectva v Bukurešti, svoje vozidlo po náraze podpálil sám. Uviedla to v stredu miestna polícia. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Auto narazilo do brány a hneď po tom zapálila osoba, ktorá sa nachádza vo vnútri, zariadenie. Tak sa začal požiar vnútri auta," uviedol rumunský prokurátor Bogdan Staicu s tým, že vo vozidle sa nachádzali nádoby s horľavinami. "Zatiaľ nemôžeme povedať, či bol tento čin spojený s niečím iným ako s osobnými pomermi vodiča," uviedol Staicu.
14:13 Naď: Cesta premiéra do Kyjeva sa pokladá za bezpečnejšiu
Štvrtková (7. 4.) cesta predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽaNO) do Kyjeva sa pokladá za bezpečnejšiu. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) s tým, že ide o premiérovo rozhodnutie a nebude to komentovať. V marci premiérovi cestu na Ukrajinu neodporúčali bezpečnostné zložky.
"Vždy, keď ide premiér do zahraničia, tak sa zložky, ktoré to majú na starosti, čiže primárne Úrad na ochranu ústavných činiteľov a iné služby, zaoberajú akýmikoľvek otázkami, ktoré s tým súvisia," povedal minister obrany. Ako dodal, koordinujú to aj s prijímajúcou stranou alebo ďalšími cestujúcimi a to sa deje aj v tomto prípade. Podľa jeho slov ide o štandardný proces.
V marci Heger neodcestoval do Kyjeva spolu s predsedami vlád Českej republiky, Poľska a Slovinska po konzultácii s bezpečnostnými zložkami. Tie mu to vyslovene neodporúčali.
Heger vo štvrtok večer odcestuje do Kyjeva, stretne sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Na návštevu odcestuje spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.
14:09 EÚ chce urýchliť uznávanie odborných kvalifikácií pre utečencov z Ukrajiny
Európska komisia (EK) v stredu zverejnila odporúčanie o akademickom a profesionálnom uznávaní odborných kvalifikácií pre utečencov z Ukrajiny. Orgánom členských štátov EÚ poskytne usmernenia a praktické rady na zabezpečenie rýchleho, spravodlivého a flexibilného procesu uznávania odborných kvalifikácií, informuje spravodajca TASR.
Komisia pripomenula, že v dôsledku ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine prišli do EÚ viac ako štyri milióny ľudí, ktorí utekajú pred vojnou a hľadajú ochranu. Po riešení ich bezprostredných potrieb, ako je prístrešie a zdravotná starostlivosť, je pre blaho utečencov a ich integráciu v hostiteľských krajinách dôležité, aby mali aj prístup k pracovným miestam, na ktoré sú kvalifikovaní.
14:03 Ukrajinská armáda nemá informácie o ostreľovaní ruských pohraničníkov
Ukrajinská armáda v stredu uviedla, že nemá informácie o ostreľovaní ruských pohraničníkov v Kurskej oblasti, ktorá sa nachádza na hraniciach s Ukrajinou. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. "Takúto informácie k dispozícii nemáme," uviedol hovorca ukrajinského generálneho štábu (GŠ) v odpovedi pre Reuters, ktorý požiadal o vyjadrenie k incidentu.
13:54 Heger odcestuje vo štvrtok do Kyjeva, stretne sa so Zelenským
Predseda vlády SR Eduard Heger odcestuje vo štvrtok do Kyjeva, kde sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Na návštevu odcestuje spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Premiér po stredajšom rokovaní vlády poznamenal, že na návštevu Kyjevu odcestuje vo štvrtok večer. Bližšie informácie budú známe neskôr.
Predsedníčka Európskej komisie a šéf úniovej diplomacie Josep Borrell sa tento týždeň v Kyjeve stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Oznámil to hovorca EK Eric Mamer. "Stretnutie (v Kyjeve) sa uskutoční pred podujatím Stand Up For Ukraine, ktoré bude v sobotu vo Varšave," uviedol Mamer.
Na Ukrajinu sa ešte v marci vydali premiéri Česka, Poľska a Slovinska. Petr Fiala, Mateusz Morawiecki a Janez Janša tam cestovali vlakom z Poľska.
13:22 Rusko uhradilo platbu za zahraničný dlh denominovaný v dolároch v rubľoch
Rusko v stredu oznámilo, že uhradilo platbu za zahraničný dlh denominovaný v dolároch v rubľoch v dôsledku západných sankcií za jeho inváziu na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy AFP, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie ruského ministerstva financií.
Vo vyhlásení sa uvádza, že ministerstvo bolo nútené splatiť 649,2 milióna USD (591,85 milióna eur) zo zahraničného dlhu v rubľoch po tom, čo príslušná banka odmietla vykonať platobné pokyny. "Korešpondenčná zahraničná banka odmietla 4. apríla vykonať príkaz na zaplatenie dlhu z dvoch dlhopisov," oznámilo ministerstvo, ktoré v rámci splnenia dlhových záväzkov Ruskej federácie bolo nútené osloviť ruskú finančnú inštitúciu, aby vykonala potrebné platby. Ministerstvo financií nespresnilo, či bola platba v rubľoch prijatá.
Mnohí analytici tvrdia, že Rusko smeruje k bankrotu, ale Kremeľ to v stredu poprel. "Rusko má všetky potrebné zdroje na splácanie svojich dlhov," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
12:55 Korčok: Výčiny ruskej armády voči civilistom na Ukrajine nesmú ostať bez odozvy
Medzinárodné spoločenstvo musí ostro odsúdiť to, čo spôsobila ruská vojenská agresia voči civilistom na Ukrajine. V súvislosti s aktualizovanými informáciami o násilnostiach a zabíjaní civilistov v ukrajinských mestách a obciach ruskou armádou to v stredu po rokovaní vlády vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS).
"Žiaľ, aj tieto udalosti potvrdzujú, že Rusko sa pri presadzovaní svojich politických cieľov nezastaví pred ničím," skonštatoval Korčok, ktorý apeluje na dôsledné vyšetrenie prípadov násilia a vrážd civilistov na okupovanom ukrajinskom území. "Nesmie to ostať bez odozvy medzinárodného spoločenstva," zdôraznil.
Ivan Korčok. Foto: TASR/Jakub Kotian
12:16 Leyenová a Michel v EP: Nové sankcie voči Rusku budú aj o rope a plyne
Nové sankcie, ktoré bude Európska únia prijímať voči Rusku pre inváziu na Ukrajine, sa budú "skôr či neskôr" týkať aj ruskej ropy a zemného plynu. Počas stredajšej rozpravy s poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu to uviedli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.
Michel, ktorý v pléne EP odsúdil "zločiny proti ľudskosti" v Buči a ďalších ukrajinských mestách, upozornil, že Európska únia bude musieť "skôr či neskôr" uvaliť sankcie aj na ruskú ropu a plyn.
Von der Leyenová europoslancom pripomenula, že okrem piateho balíka sankcií voči Rusku navrhnutého v utorok, ktorý sa týka zákazu dovozu ruského uhlia, prerušenia kontaktov s veľkými bankami či uzavretia európskych prístavov pre ruské lode, pripravuje EÚ aj ďalšie sankcie, a tie budú s najväčšou pravdepodobnosťou zahŕňať aj opatrenia proti dovozu ruskej ropy. "Teraz sa musíme pozrieť na príjmy, ktoré Rusko získava z fosílnych palív. Sankcie EÚ sú relevantné, pretože ovplyvňujú Rusko silnejšie ako naše slová," uviedla počas prejavu v europarlamente.
Zdôraznila tiež potrebu diverzifikácie zdrojov energie. Pripomenula, že Spojené štáty dodávajú EÚ najmenej 15 miliónov kubických metrov skvapalneného plynu, aby nahradili výpadky plynu z Ruska, avšak cieľom Únie je získať z iných zdrojov najmenej 50 miliónov kubických metrov ročne, aby bolo možné nahradiť tretinu plynu pochádzajúceho z Ruska.
10:28 Východné Slovensko chránia slovenské prostriedky protivzdušnej obrany
Východné Slovensko chránia slovenské prostriedky protivzdušnej obrany. Ozbrojené sily (OS) SR postupne presunuli do palebných postavení príslušné systémy tak, aby pokryli čo najväčšiu časť východnej hranice. Technické prostriedky prieskumu, a to vrátane siete radarových stanovíšť, monitorujú vzdušný priestor nad hranicou s Ukrajinou 24 hodín denne. TASR o tom informoval hovorca OS SR Štefan Zemanovič.
"Príslušníci našej brigády v praxi uplatňujú skúsenosti získané počas náročného výcviku. V zaujatých postaveniach sme pripravení zabezpečiť ochranu územia východného Slovenska," uviedol veliteľ 11. brigády vzdušných síl OS SR Jozef Paňko.
10:25 Turecko presťovaholo svoje veľvyslanectvo na Ukrajine späť do Kyjeva
Turecko presťahovalo svoje veľvyslanectvo na Ukrajine späť do Kyjeva po tom, ako ho minulý mesiac z bezpečnostných dôvodov evakuovalo. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá o tom informovala v stredu. Postup ruských jednotiek v okolí Kyjeva prinútil Turecko minulý mesiac presunúť svoje veľvyslanectvo z ukrajinskej metropoly do mesta Černovice v blízkosti rumunských hraníc.
10:20 Holandsko zhabalo 14 jácht na základe sankcií voči Rusku
Holandské colné úrady na základe sankcií zavedených voči Rusku zhabali v niekoľkých lodeniciach 14 jácht vrátane 12, ktoré boli ešte vo výstavbe. Oznámil to v stredu holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Dvanásť nedokončených jácht bolo podľa holandskej vlády vo výstavbe v piatich lodeniciach v Holandsku a sú určené pre ruských používateľov. Na ďalších dvoch zaistených lodiach vykonávajú údržbu. Hoekstra dodal, že tieto osoby nie sú na sankčných zoznamoch EÚ. Holandské úrady v spojitosti s vlastníctvom lodí vedú vyšetrovanie.
09:59 Michel: EÚ bude musieť skôr či neskôr zaviesť sankcie na ruskú ropu a plyn
Európska únia bude musieť voči Rusku "skôr či neskôr" zaviesť sankcie postihujúce ropu a zemný plyn. Uviedol to v stredu predseda Európskej rady Charles Michel. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
EÚ podľa Michelových vyjadrení na Twitteri sprísňuje svoje sankcie s cieľom udržať Kremeľ pod čo najväčším tlakom. Michel pripomenul, že najnovší balík sankcií zahŕňa zákaz dovozu uhlia z Ruska. "Som presvedčený, že opatrenia voči rope a dokonca aj plynu budú skôr či neskôr takisto potrebné," napísal.
Charles Michel. Foto: TASR/AP
10:16 Naď: Na Slovensku by sa mohla opravovať poškodená ukrajinskátechnika
Na Slovensku by sa mohla opravovať poškodená technika Ukrajiny. Rokovania potvrdil pred stredajším rokovaním vlády minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Dodal, že opravy by firmy realizovali na štandardnej komerčnej báze, teda nie zadarmo.
"Boli sme oslovení Ukrajinou, či by naše opravárenské podniky vedeli opravovať ukrajinskú poškodenú techniku. To znamená, poškodená technika by k nám prišla, my by sme ju opravili a technika by sa vrátila na Ukrajinu," načrtol Naď. Vec je v štádiu rokovaní, definitívne sa ešte nerozhodlo.
Jaroslav Naď. Foto: TASR/Jakub Kotian
09:47 Ruských pohraničníkov na ukrajinských hraniciach ostreľovali, tvrdí ruská strana
Predstaviteľ ruskej regionálnej vlády v stredu uviedol, že ruskí pohraničníci v Kurskej oblasti, ktorá sa nachádza na hraniciach s Ukrajinou, sa v utorok ocitli pod paľbou. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Včera, 5. apríla, ostreľovali mínometmi pozície príslušníkov našej pohraničnej stráže v Sudžanskom okrese... Ruskí pohraničníci paľbu opätovali. Na našej strane sme nezaznamenali obete ani škody," uviedol gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt.
Podľa Starovojta je regionálna vláda v súvislosti s incidentom v kontakte s ruským ministerstvom obrany. Gubernátor zároveň vyzval obyvateľov uvedeného územia, aby ostali pokojní.
Ukrajina na tento incident zatiaľ nereagovala.
09:39 Szijjártó predvolal veľvyslanca Ukrajiny pre Zelenského reakciu na voľby
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo v stredu veľvyslanca Ukrajiny pre reakciu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na nedeľňajšie maďarské parlamentné voľby.
"Je načase, aby ukrajinskí lídri prestali s urážaním Maďarska," uviedol Szijjártó, ktorý zdôraznil, že Maďarsko v súvislosti s vojnou v susednej krajine od začiatku odsudzuje vojenskú agresiu, postavilo sa za suverenitu Ukrajiny a pomáha utečencom z Ukrajiny.
"Nie je to naša vojna, my do nej nechceme vstúpiť. Nechceme ohroziť mier a bezpečnosť Maďarov, preto neposielame zbrane a nepodporíme energetické sankcie," dodal šéf maďarskej diplomacie, podľa ktorého sa k týmto otázkam maďarskí voliči v nedeľu jednoznačne vyjadrili a prišiel čas vziať túto skutočnosť na vedomie. "Aby bolo všetko jasné a zrozumiteľné, na dnes ráno sme predvolali veľvyslanca Ukrajiny v Budapešti," spresnil Szijjártó.
"Maďarský premiér Viktor Orbán sa musí rozhodnúť, či si zvolí Moskvu alebo iný svet (Západ)," povedal v utorok v ukrajinskej verejnoprávnej televízii Zelenskyj v reakcii na Orbánovo víťazstvo v nedeľňajších parlamentných voľbách a dodal, že predseda maďarskej vlády má strach z ruského vplyvu.
Orbán v nedeľu večer po oznámení víťazstva svojej strany Fidesz zaradil Zelenského medzi svojich porazených politických protivníkov.
08:50 Ukrajina: Ruské sily zasiahli sklad palív a továreň v Dnepropetrovskej oblasti
Ruské sily zasiahli v noci na stredu sklad palív a továreň v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti, počet obetí nebol bezprostredne známy. V odkazovej aplikácii Telegram o tom v stredu informoval guvernér Valentyn Rezničenko, ktorého citovala tlačová agentúra AP.
"Noc bola nepokojná a ťažká. Nepriateľ zaútočil na našu oblasť zo vzduchu a zasiahol sklad nafty a jednu z tovární. Sklad nafty bol zničený. Záchranári sa stále snažia uhasiť plamene v továrni. Požiar je veľký," napísal Rezničenko.
Pri utorkovom ostreľovaní mesta Rubižne v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny bol zabitý jeden človek a ďalších päť ľudí utrpelo zranenia, uviedol v stredu na Telegrame guvernér Serhij Hajdaj.
Ruská armáda sa naďalej sústreďuje na prípravu ofenzívy na východe Ukrajine, ako v stredu ráno oznámil generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl – cieľom Rusov je "dosiahnuť úplnú kontrolu nad územiami Doneckej a Luhanskej oblasti".
Pod kontrolou povstalcov podporovaných Ruskom sú od roku 2014 iba časti oboch spomínaných oblastí a Moskva ich krátko pred inváziou uznala za nezávislé štáty.
08:38 WHO dodá Ukrajine tisíce dávok liekov pre pacientov s HIV na ďalších 12 mesiacov
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok oznámila, že dodá na Ukrajinu tisíce dávok život zachraňujúcich antiretrovirálnych liekov na pokrytie potrieb pacientov infikovaných HIV na nasledujúcich 12 mesiacov. V stredu o tom informovali portál britského denníka The Guardian a tlačová agentúra Reuters.
WHO spolu s Núdzovým plánom prezidenta USA pre AIDS (PEPFAR), ukrajinskými úradmi a ďalšími partnermi zabezpečili 209 000 balení generického antiretrovirálneho lieku TLD.
Ukrajina má podľa odhadov 260 000 ľudí žijúcich s infekciou HIV, čo je druhý najvyšší počet v Európe po Rusku, a pred inváziou Moskvy približne polovica z nich podstupovala antiretrovirálnu liečbu.
Minulý mesiac úrad OSN pre HIV/AIDS varoval, že Ukrajine zostáva menej než mesačná zásoba liekov pre pacientov s infekciou HIV.
"Hrozí, že táto vojna zničí ťažko dosiahnutý pokrok z posledných rokov v množstve zdravotných problémov vrátane HIV. Nemôžeme dovoliť, aby sa to stalo, keď už Ukrajina prekonala v HIV kritickú situáciu a začala sa zlepšovať," povedal regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Henri Kluge.
Hans Kluge počas tlačovej konferencie na tému: Spolupráca Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Slovenska v pandémii COVID-19 v Bratislave 20. decembra 2021. Foto: Jaroslav Novák/TASR
07:59 Do brány ruského veľvyslanectva v Bukurešti narazilo auto, šofér zahynul
Do brány ruskej ambasády v rumunskej metropole Bukurešť narazilo v stredu ráno osobné vozidlo, ktoré začalo po náraze horieť. Šofér nehodu neprežil, oznámila miestna polícia. TASR správu prevzala od agentúry AP.
Podľa bukureštských policajtov narazil sedan do brány pred budovou ruskej ambasády okolo 06.00 h ráno miestneho času (07.00 h SEČ). Po náraze však vozidlo na pozemok ruského zastupiteľského úradu cez bránu nepreniklo.
Na videu, ktoré zachytáva udalosti po nehode, vidno horiace auto a pracovníkov bezpečnostnej služby budovy ambasády pobehujúcich naokolo.
Podľa polície sa oheň hasičom uhasiť podarilo, šoféra auta však zachrániť nedokázali a ten na mieste zahynul.
Bezprostredne po incidente neboli známe informácie o možnom motíve ani ďalšie detaily, upozorňuje AP. Podľa agentúry Reuters nie je jasné ani to, či išlo o nehodu alebo o úmyselný čin.
BREAKING:
Someone just crashed a car into the gate of the Russian Embassy in Bucharest, Romania.
05:20 Americký generál Milley navrhuje vyslať do východnej Európy viac vojakov
Predseda Zboru náčelníkov štábov armády USA Mark Milley v utorok vyjadril presvedčenie, že na územie členských krajín NATO vo východnej Európe by malo byť vyslaných ešte viac amerických vojakov, aby odradili Rusko od ďalšej agresie. Podľa Milleyho je potrebné na východné krídlo aliancie vyslať viac amerických vojakov, ktorí by tam boli trvale rozmiestnení a rotovali by medzi viacerými stálymi základňami, ktoré by zriadili partneri z NATO. Tým by sa podľa neho skombinoval princíp rotácie so stálym rozmiestnením.
"Domnievam sa, že mnohí naši európski spojenci, hlavne tí z pobaltských krajín, Poľska, Rumunska prejavujú veľkú, veľkú ochotu zriadiť stále základne. Oni ich postavia a zaplatia príslušné náklady," povedal kongresmanom generál Milley, ktorý je najvyššie postaveným dôstojníkom armády USA. Momentálne je v európskych krajinách rozmiestnených viac než 100 000 amerických vojakov. Pred ruským útokom na Ukrajinu ich tam bolo približne 80 000, píše agentúra Reuters.
Predseda amerického Zboru náčelníkov štábov (JCS) Mark Milley. Foto: TASR/AP
03:10 USA v rámci nových sankcií zakážu investície v Rusku, dodajú Ukrajine ďalšiu pomoc
Americká vláda pripravuje nový balík sankcií voči Moskve, v rámci ktorého zakáže "všetky nové investície" v Rusku. Okrem toho pritvrdí existujúce reštrikcie voči ruským bankám a štátnym podnikom a rozšíri zoznam sankcionovaných ruských vládnych činiteľov a ich rodinných príslušníkov.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken zároveň v utorok oznámil, že USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 100 miliónov dolárov.
2:10 Zelenskyj: OSN nedokáže vykonávať svoje poslanie, môže za to Rusko
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore kritizoval Organizáciu Spojených národov (OSN), ktorá podľa nedokáže plniť svoje poslanie - zaisťovanie mieru a bezpečnosti vo svete. TASR informáciu prevzala z televízie Sky News.
"Bezpečnostná rada (BR) OSN existuje, ale bezpečnosť vo svete nie. Pre nikoho. To celkom určite znamená, že Spojené národy v súčasnosti nie sú schopné vykonávať úlohy, pre ktoré boli vytvorené," povedal Zelenskyj, ktorého krajina už šiesty týždeň vzdoruje ruskej vojenskej agresii.
01:40 Rusko opäť nevpustilo do obliehaného Mariupola evakuačné autobusy, tvrdí vicepremiérka
Príslušníci ruských inváznych síl v utorok nevpustili do obliehaného mesta Mariupol, kde sa stále nachádza asi 120 000 civilistov, evakuačné autobusy sprevádzané pracovníkmi Červeného kríža. Z mesta dovolili odísť len 1 496 civilistom v osobných autách. Informovala o tom ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorú citovala agentúra. Civilisti, ktorým ruskí vojaci dovolili opustiť zničené mesto, sa podľa nej evakuovali do neďalekej Záporožskej oblasti.
VIDEO Ruské námorníctvo zaútočilo so strelami Kalibr
00:18 Twitter obmedzí obsah z viac než 300 oficiálnych účtov ruského vedenia
Účty už nebudú odporúčané v časových osiach, v upozorneniach ani inde na stránke, spresnila spoločnosť s tým, že toto obmedzenie sa týka aj účtov šéfa Kremľa Vladimira Putina. Spoločnosť zároveň uviedla, že podnikne kroky proti každej krajine, ktorá "obmedzí prístup k internetu, kým je zapojená do ozbrojeného konfliktu".
Agentúra Reuters, ktorá o tom v utorok informovala, uviedla, že od začiatku vojny na Ukrajine je mikroblogovacia platforma Twitter v Rusku značne obmedzená. Twitter poukázal na to, že voľnosť, ktorú pri komunikácii na sociálnej sieti využívajú vládni činitelia, za súčasného obmedzovania fungovania platformy v Rusku "vytvára škodlivú informačnú nerovnováhu". Spoločnosť Twitter svojím opatrením cieli na účty ruskej vlády, ktoré zahŕňajú oficiálne profily ministerstiev a veľvyslanectiev, ako aj účty vysokopostavených ruských predstaviteľov.
Ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj v utorkovom príhovore na pôde Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) vyzval na okamžité vyvodenie zodpovednosti za ruské vojnové zločiny páchané počas invázie Moskvy na Ukrajinu. Apeloval tiež na to, aby bolo Rusko vylúčené z BR OSN. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
Zelenskyj 15-člennú BR OSN prostredníctvom videospojenia vyzval, aby "vylúčila Rusko, ktoré je agresorom a príčinou vojny", aby na pôde tejto organizácie "nemohlo blokovať rozhodnutia týkajúce sa svojej vlastnej agresie, svojej vlastnej vojny". To, že Rusko má ako stály člen BR OSN právo veta, podľa neho podkopáva globálnu bezpečnosť. "Systém OSN musí okamžite prejsť reformou, aby právo veta nebolo právom na zomieranie," apeloval.
Dodal, že ak sa nič také nestane, OSN sa už môže "jednoducho zatvoriť". "Dámy a páni, ste na to (jej rozpustenie) pripravení? Pominuli časy medzinárodného práva? Ak na to odpoviete nie, potom musíte konať okamžite," povedal.
"Kde je bezpečnosť, ktorú má BR OSN zaisťovať? Kde je mier? Kde sú garancie, ktoré má OSN zabezpečovať?" spýtal sa Zelenskyj podľa stanice BBC. "Vyvodenie zodpovednosti je nevyhnutnosťou," zdôraznil, pričom konanie ruských vojakov na Ukrajine prirovnal k "teroristom z Dáišu".
Zelenskyj uviedol, že k BR OSN sa prihovára v mene obetí ruskej vojny na Ukrajine. "Niektorí z nich boli zastrelení na ulici, iných hodili do studní, kde zomreli... Boli zabití vo svojich bytoch, domoch či granátmi. Civilistov rozdrvili tanky, keď sedeli vo svojich autách uprostred cesty, a to len pre potešenie (ruských vojakov)", povedal Zelenskyj. "Ženy boli znásilnené a zabité pred vlastnými deťmi," dodal.
Prezident opísal to, čo videl v pondelok počas návštevy Buče. "Neexistuje jediný zločin, aký by (ruské sily) nespáchali. Ruská armáda vyhľadávala a úmyselne zabíjala každého, kto slúžil našej krajine," povedal. Dodal tiež, že "státisíce" Ukrajincov boli deportovaní do Ruska.
AKTUALIZOVANÉ Bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó a bývalý námestník Slovenskej informačnej služby (SIS) Boris Beňa budú stíhaní na slobode. V utorok o tom rozhodla sudkyňa Okresného súdu Bratislava III. Rozhodnutie nie je právoplatné.
"Podľa sudkyne pre prípravné konanie neboli naplnené materiálne podmienky väzby, a to najmä dôvodnosť obvinenia," povedal hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak. Ozrejmil, že prokurátorka voči rozhodnutiu podala sťažnosť, rozhodovať tak bude 12. apríla bratislavský krajský súd.
"Cítim sa ako slobodný, nevinný človek, ktorý vyjde po rozhodnutí súdu von," uviedol Beňa po prepustení zo zadržania na slobodu s tým, že obvinenie je vykonštruované a nepravdivé.
"Sudkyňa v celom rozsahu vyhovela úplne všetkým argumentom obhajoby," priblížil obhajca Beňu Peter Kubina. Hovorí o šikanovaní klienta, lebo "trestné stíhanie je absolútne nedôvodné a obvinenie nemalo byť nikdy vznesené."
Boris Beňa. Foto: TASR/Ondrej Hercegh
Prečo ich polícia zadržala
Návrh na väzbu pre Makóa a Beňu podal prokurátor v pondelok na Okresný súd Bratislava III., keď predtým polícia zadržala Makóa pre krivú výpoveď a prísahu. Beňu zasa pre krivé obvinenie, prísahu a výpoveď. Prípad sa má týkať skutku, pre ktorý sú obvinení bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský a podnikateľ Zoroslav Kollár.
Vladimír Pčolinský, ktorý bol stíhaný väzobne, vďaka paragrafu 363 mu stíhanie zrušili. Pčolinský tvrdí, že žiadny úplatok nevzal. Obaja kľúčoví svedkovia však trvajú na svojich výpovediach a obvinenia odmietajú.
Krajská prokuratúra sa ohradzuje proti urážlivým vyjadreniam
Krajská prokuratúra Bratislava sa v tejto súvislosti v pondelok ohradila voči urážlivým vyjadreniam rôznych subjektov na adresu dozorového prokurátora v uvedenej veci. Riešenie trestnej veci v mediálnom priestore, a to i uvádzaním rôznych neprávd, špekulácií a konšpirácií, považuje za "neprípustnú snahu ovplyvňovať trestné konanie s cieľom ovplyvniť vo veci subjekty trestného konania".
"Dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava vo veci vykonáva dozor striktne v zmysle právnych predpisov," uviedol hovorca Generálnej prokuratúry (GP) SR Dalibor Skladan.
Hovorca GP tiež pripomenul, že osoba službukonajúceho prokurátora, ktorý podával návrh na vzatie obvinených do väzby, je odlišná od osoby dozorového prokurátora, ktorý má uvedenú vec pridelenú, teda dozorový prokurátor nepodal návrh na vzatie obvinených do väzby.
Kubina: Obvinenie Beňu a Makóa je zasahovanie do právomoci súdov
Obvinenie bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa a bývalého námestníka Slovenskej informačnej služby (SIS) Borisa Beňu je nezákonné zasahovanie do právomoci súdov a orgánov činných v trestnom konaní vo veci, v ktorej obaja vypovedajú. V pondelok to pre médiá povedal advokát Borisa Beňu Peter Kubina. "Môj klient hovorí pravdu a vždy aj hovoril," uviedol tiež Kubina.
Ľudovít Makó. Foto: TASR/Jakub Kotian
Právny zástupca Ľudovíta Makóa Zoltán Perhács zasa kritizoval, že uznesenie o vznesení obvinenia neobsahuje žiadnu preskúmateľnú právnu úvahu. "Obrana proti takémuto uzneseniu je veľmi ťažká," dodal Perhács.
