Preťažko sa rodí rodičovský dôchodkový bonus

Už som nedúfal. Takto by som charakterizoval ešte pred pár dňami vyhliadky na to, že bude prijatý rodičovský dôchodkový bonus. Tých článkov, ktoré som o ňom napísal na Štandarde… Teraz sa to trochu pohlo. Zákon o rodičovskom bonuse bol schválený vo vláde.

V podstate všetko bolo predebatované a pripravené už pred rokom. Medzirezortná komisia na prípravu dôchodkovej reformy, ktorej som bol členom, sa už nemala kvôli čomu schádzať a čakalo sa na politické rozhodnutie. Signály zo strán vládnej koalície neboli povzbudivé a dlho sa nič nedialo. Neviem, čo sa stalo najnovšie, ani ako sa to ministrovi Krajniakovi podarilo. V každom prípade však rodičovský bonus po takmer dva a pol roku vládnutia vlády ide do parlamentu. Plamienok nádeje opäť zablikotal.

Aké sú parametre návrhu?

Zopakujme si, čo vlastne rodičovský bonus znamená. Nárok na starobný dôchodok má ten, kto odvádzal odvody, keď bol pracujúcim. Preto máme dôchodok z prvého piliera. Platí tam zásluhovosť, kto platil viac, má aj vyšší dôchodok. Zároveň vieme, že systém bude fungovať, len ak budú deti. Preto treba zohľadniť princíp zásluhovosti aj v tom, kto sa ako zaslúžil o to, že tie deti sú. A to je rodičovský bonus, malý prídavný dôchodok, ktorého výška sa odvíja od toho, koľko odvádzajú do štátneho dôchodkového systému pracujúce deti dôchodcu.

Pôvodne sa navrhovalo, aby každý z rodičov dostával bonus vo výške 2,5 percenta z vymeriavacieho základu každého pracujúceho dieťaťa. Stále sme však vysielali signály, že kvôli zdraviu verejných financií by sme sa na začiatku uspokojili aj s menšou sumou. Aj sa tak stalo. Návrh schválený vládou ráta so sumou 1,5 percenta pre každého z rodičov. Z toho sa verejné financie nezrútia.

Niektorí sa obávali, že budú príliš zvýhodnení rodičia veľmi dobre zarábajúcich detí. Čítali sme dramatické (v skutočnosti úsmevné) vízie o rodičoch, ktorí sa budú snažiť vychovať dobre zarábajúce superdieťa, aby mali superdôchodok. Obavy už nikto mať nemusí. Tých 1,5 percenta sa bude počítať maximálne z 1,2-násobku priemerného vymeriavacieho základu.

Vyzerá to teda tak, že v priemere by sa za jedno pracujúce dieťa rodičovi ušlo cca 15 eur k dôchodku. Nie je to veľa, ale nie je to bezvýznamné. Nebudem tajiť, že zavedenie rodičovského bonusu považujem za dlhodobý projekt a toto považujem len za prvý krok.

Diskusia bola prínosom

O rodičovskom bonuse prebehla solídna diskusia, ktorá prehĺbila vo verejnosti vnímanie problému.

Spomeňme námietku proti bonusu, že niektorí ľudia nemôžu mať deti, a teda budú diskriminovaní. Roky vo mne vzbudzovalo údiv, aká nevedomosť panovala o tom, že bezdetné či málodetné matky majú v priemere podstatne vyšší dôchodok ako tie viacdetné. A to práve preto, lebo sa nemusia starať o deti a môžu viac investovať do svojho ľudského kapitálu, ktorý im umožňuje uplatniť sa na trhu práce. A menší dôchodok majú tie viacdetné, hoci práve ony aj s otcami ich detí sa postarajú o to, aby bolo na dôchodky aj v budúcnosti.

Teda aj keby rodičovský bonus prešiel, tak by iba znížil rozdiel medzi dôchodkami menejdetných a viacdetných matiek, ale stále by tie viacdetné mali v priemere dôchodky menšie. O diskriminácii bezdetných teda nemôže byť reč.

Dnes je už problém vnímaný inak. Odborná verejnosť už vzala existenciu problému čiastočne na vedomie. Už hovoria, že s dôchodkami matiek treba niečo robiť. To je pozitívny posun. Samozrejme, ako to už býva, niektorí z tých, čo problém roky ignorovali, by dnes radi rozhodovali o tom, čo je správne riešenie a Krajniakov návrh kritizujú. Taký je život.

Stále však v politických kruhoch pretrváva odpor. Proti sú zástancovia nereformovaného prvého piliera i zástancovia druhého piliera. Lebo rodičovský bonus považujú za nevítaného konkurenta nimi preferovaných dôchodkových systémov. Nerád to hovorím, ale rozhľad týchto odporcov v ekonomickom myslení nie je práve najlepší. Idea bonusu sa v európskom ekonomickom myslení vyskytuje už dlhšie. 

Na rade je politika

Klebietky hovoria, že v prvom čítaní by mal zákon prejsť. Jeho osud v druhom čítaní je však neistý. Potrebovali by sme mať aj trochu obyčajného politického šťastia. Keby náhodou odporcovia bonusu potrebovali veľmi čosi presadiť a, ako to už politicky býva, boli by ochotní uzavrieť so stranou Sme rodina výmenný obchod.

Možno nás predbehne Česko a prijme nejakú verziu skôr. Rád by som bol, keby sa to podarilo Krajniakovi, s ktorým sme na myšlienke pracovali už pred pätnástimi rokmi.

Možno to teraz neprejde, ale niekto si neskôr myšlienku ukradne, dá tomu iný názov a presadí to, hoci Krajniakovu verziu odmietol. Také veci sa v politike bežne dejú.

Nech už to dopadne akokoľvek, rodičovský bonus na Slovensku raz bude. Nevieme pod akým názvom a v akej forme. Ale realita demografického vývoja si to vynúti.