Prezident Volodymyr Zelenskyj sa poďakoval slovenskej vláde za darovanie systému protivzdušnej obrany S-300. Ďakujem Slováci, povedal podľa Herega Zelenskyj.
Eduard Heger sa dnes vo večerných hodinách stretol v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ten sa mu poďakoval za systém protivzdušnej obrany S-300.
Heger to oznámil na svojom Facebooku, krátky post sa hneď na stal virálnym.
Krátko nato Heger ostro zaútočil na Fica a Pellegriniho. Za ich nesúhlasné stanovisko s darovaním systému S-300 Ukrajincom vyháňa Fica s Pellegrinim zo slovenskej politiky.
Heger napísal:
"Robert Fico a Peter Pellegrini konajú v záujme Ruska a podporujú porážku Ukrajiny. Dokazujú to aj ich reakcie na darovanie obranného systému S-300. Toho systému, ktorý, pevne verím, bude na Ukrajine zachraňovať ľudské životy. Kto dnes videl ten strašný masaker pred stanicou v Kramatorsku, vie, o čom hovorím."
Heger v ďalšom texte pritvrdil a pokračoval:
"Týmto pánom nie je ľúto obetí, nevinných civilistov, žien i detí. Nie je im ľúto umučených, zničených osudov a zničených obydlí. Sú to demoralizovaní ľudia, ktorí sa spreneverili ľudskosti, mieru i demokracii. Sú škvrnou na obrovskej solidarite, ktorou dnes žije Slovensko a robí ho morálne lepším. Páni Fico, Pellegrini, zaradili ste sa do húfu európskych extrémistov."
Svoje vyhlásenie zakončil vyháňaním Fica a Pellegriniho zo slovenskej politiky:
"Odíďte zo slovenskej politiky a choďte do tej ruskej. Tam patríte," napísal.
V meste neďaleko Kyjeva došlo k popravám civilného obyvateľstva ruskými vojakmi. EÚ prišla s iniciatívou, že všetko prešetria európske vyšetrovacie tímy.
Predseda slovenskej vlády dnes spolu s predsedníčkou Európskej komisie ako prvý zahraničný politik navštívil mesto Buča. Toto mesto a obete masakru, ktorý sa tu odohral, nazval "pomníkom ruského barbarstva".
Slovenský premiér bol súčasťou delegácie spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom. Na svojom Facebooku, po návšteve mestečka, napísal:
"Zdevastované mesto a desiatky mŕtvych civilistov, ktorí boli zavraždení krutým spôsobom. Videl som aj masové hroby a vôbec nebudem preháňať, ak poviem, že tento pohľad mnou hlboko otriasol. Nesmieme dovoliť Vladimirovi Putinovi pokračovať v jeho vojnových zločinoch páchaných voči ukrajinskému ľudu."
Smrť civilistov v ukrajinskom meste Buča ukázala krutú tvár armády ruského prezidenta Vladimira Putina aj podľa Ursuly von der Leyenovej: "Stalo sa nemysliteľné. Videli sme krutú tvár Putinovej armády. Videli sme ľahkomyseľnosť a chladnokrvnosť," povedala v Buči a dodala: "Celý svet smúti s obyvateľmi Buče. Oni sú tí, ktorí bránia hranice Európy, bránia ľudskosť a bránia demokraciu. Preto sme v tomto dôležitom boji s nimi."
Ukrajinské úrady ukázali delegácii 20 exhumovaných tiel z masového hrobu pri miestnom kostole. Von der Leyenová v Buči oznámila, že EÚ chce tento vojnový zločin prešetriť. Budú zriadené vyšetrovacie tímy, ktoré to zabezpečia. Podľa Hegera spolu s predsedníčkou Komisie vyjadrili sústrasť pozostalým a zapálili sviečku obetiam.
Spolupráca Maďarska a Poľska sa ochladzuje pre postoj maďarského premiéra k ruskej invázii na Ukrajine.
Poľský vicepremiér Jaroslaw Kaczynski v piatok dôrazne kritizoval svojho dlhoročného spojenca a priateľa, maďarského premiéra Viktora Orbána. Ďalšia spolupráca medzi nimi podľa Kaczynského nie je možná, ak sa nezmení Orbánov postoj k ruskej agresii voči Ukrajine.
Sedemdesiatdvaročný politik sa v rozhlasovom rozhovore vyjadril, že má „jednoznačne negatívny“ názor na to, že Orbán odmieta odsúdiť ruského lídra Vladimira Putina v súvislosti s inváziou na Ukrajinu, nechce pomôcť s vyzbrojením Ukrajiny a tiež za to, že označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za jedného zo svojich „oponentov“, ktorých porazil vo voľbách. Orbánov prístup pritom označil za „veľmi smutný“ a „sklamanie“.
„Keď premiér Orbán vraví, že nedokáže jasne vidieť, čo sa stalo v Buči, mal by navštíviť očného lekára a je to sklamanie,“ konštatoval Kaczynski v rozhovore v súkromnom Radio Plus, ktoré sa zameriava na sociálne témy a témy súvisiace s náboženstvom. Napriek tomu sa však snažil nájsť zmysel v Orbánových cieľoch, keď sa vyjadril, že si myslí, že „to, čo Viktor Orbán robí, súvisí s nádejou, že zohrá nejakú úlohu v ukončení tohto konfliktu (na Ukrajine), no myslím, že to je slepá ulička, absolútne“.
Orbán po svojom víkendovom víťazstve vo voľbách povedal, že chce posilniť väzby s Poľskom a ukončiť rozkol v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Poľsko totiž patrí k najvernejším spojencom Kyjeva. Kaczynski však na to v piatok reagoval s tým, že zmena vo vzťahoch by bola „dobrá, pod podmienkou, že Viktor Orbán zmení“ svoj postoj, pretože v aktuálnej situácii „nemôžeme spolupracovať“.
Pravicové vlády Poľska a Maďarska boli pritom roky strategickými partnermi a navzájom sa podporovali v sporoch s Európskou úniou.
Maďarsko však ako jediná krajina Európskej únie, ktorá susedí s Ukrajinou, odmietla krajine poskytnúť zbrane a nepovolila ani ich prevoz cez svoje územie. Orbán tiež vystupuje proti rozšíreniu sankcií na import ruských energií.
Britská rocková skupina Pink Floyd napísala novú skladbu, prvú za takmer 30 rokov, ktorou vyjadruje podporu vojnou sužovanej Ukrajine.
Pieseň s názvom "Hey Hey Rise Up" oficiálne vyšla v piatok, pričom videoklip k nej zverejnili na webovej platforme Youtube.com už vo štvrtok. Výťažok z predaja singla pôjde na humanitárne účely súvisiace s udalosťami na Ukrajine, informovala tlačová agentúra AFP, citujúc z vyhlásenia tejto hudobnej formácie.
V piesni zaznieva spev Andrija Chlyvňuka z ukrajinskej skupiny BoomBox. Ten krátko po vypuknutí vojny naspieval na jednom z kyjevských námestí úryvok z ukrajinskej ľudovej piesne "Červená kalina", ktorý sa stal hitom sociálnych sietí.
Príspevok si všimol David Gilmour, frontman Pink Floydu, a rozhodol sa iniciovať vznik protivojnovej piesne so značkou svojej skupiny, ktorá už nebola aktívna. Spolu s jej ďalším zakladajúcim členom – Nickom Masonom – a ďalšími dvoma hudobníkmi nahrali skladbu, zatiaľ čo Chlyvňuk sa na Ukrajine zotavoval zo zranení, ktoré utŕžil v bojoch. „Pustil som mu kúsok cez telefón a on mi dal požehnanie. Obaja dúfame, že v budúcnosti niečo spoločne urobíme aj osobne,“ opísal 76-ročný Angličan.
https://www.youtube.com/watch?v=b4l_WZvCymw
"Tak ako mnohí, aj my pociťujeme hnev a frustráciu z tohto odporného činu, keď jedna z najväčších svetových mocností napadla nezávislú, mierumilovnú, demokratickú krajinu a začala vyvražďovať jej obyvateľov," uvádzajú Pink Floyd vo vyhlásení.
Skupina na protest proti ruskej invázii na Ukrajinu zároveň stiahla svoju hudobnú produkciu z ruských a bieloruských streamovacích služieb.
Gilmour, ktorého syn je ženatý s Ukrajinkou, ihneď po spustení ruskej invázie vyjadril na Twitteri svoj nesúhlas s vojnou, keď napísal, že "Putin musí odísť".
Šéfredaktor ruského nezávislého denníka Novaja gazeta Dmitrij Muratov, ktorý je minuloročným laureátom Nobelovej ceny mieru, sa vo štvrtok počas cesty vlakom na trase Moskva-Samara stal terčom útoku červenou farbou. Zábery zachytávajúce Muratova s červenou farbou na tvári, oblečení, ako aj na jeho osobných veciach a zariadení kupé zverejnila Novaja gazeta na svojom účte v aplikácii Telegram. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.
"Celé kupé poliali olejovou farbou s acetónom. Strašne ma štípu oči," citovali noviny Muratovovo vyjadrenie. Útočník podľa nich povedal: "Muratov, toto je pre teba od našich chlapcov." Podľa všetkého malo ísť o protest voči tomu, ako jeho denník pokrýva správy týkajúce sa ruskej invázie na Ukrajinu.
Dopravná polícia spustila pátranie po dvoch podozrivých, napísala agentúra DPA s odvolaním sa na ruskú agentúru Interfax, ktorá citovala ministerstvo vnútra.
Muratov získal vlani Nobelovu cenu mieru spolu s filipínskou novinárkou Mariou Ressovou. Túto cenu vtedy venoval šiestim novinárom Novej gazety, ktorí boli pre svoju prácu zavraždení.
Investigatívne noviny Novaja gazeta minulý týždeň oznámili, že z dôvodu cenzúry sa rozhodli odstrániť zo svojej webovej stránky všetok materiál spojený s ruskou "vojenskou operáciou" na Ukrajine. Išlo o reakciu na hrozbu trestného stíhania novinárov tohto periodika i občanov, ktorých vyjadrenia by neboli v súlade s oficiálnym postojom ruskej vlády.
Od začiatku ofenzívy Moskvy na Ukrajine sa tlak na liberálne médiá v Rusku ešte viac zosilnil. Viacerí opoziční aktivisti uviedli, že na dverách do svojich príbytkov si našli odkazy obsahujúce rozličné vyhrážky.
❗️Неизвестный напал на главреда «Новой газеты» и лауреата Нобелевской премии мира Дмитрия Муратова прямо в вагоне поезда pic.twitter.com/xrhR62zJts
— Novaya Gazeta. Europe (@novayagazeta_eu) April 7, 2022
Členské štáty Európskej únie schválili vo štvrtok v poradí už piaty balík protiruských sankcií, medzi ktoré patrí aj zákaz dovozu uhlia z Ruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Veľvyslanci členských štátov pri Európskej únii (COREPER) o novom balíku sankcií, ktorý v podobe šiestich pilierov navrhla v utorok Európska komisia, rokovali dva dni. Komisia sa pre ďalšie kolo protiruských sankcií rozhodla po svedectvách o masakroch a mučení prichádzajúcich z vojnových zón na predmestiach Kyjeva.
Zákaz dovozu uhlia má postihnúť lukratívny energetický priemysel Ruska, ktoré tým ročne utrpí straty vo výške štyroch miliárd eur. Štyri kľúčové ruské banky budú zároveň v súlade s novými sankciami odstrihnuté od systému SWIFT.
Obmedzí sa tiež dovoz počítačových technológií do Ruska a vývoz viacerých ruských tovarov do EÚ. Ruské lode nebudú môcť kotviť v prístavoch EÚ a do Únie nebudú môcť vojsť ani ruské a bieloruské prepravné kamióny.
"Tento balík je veľmi významný a rozširuje doterajšie sankcie proti Rusku na nové sektory, na viac oligarchov," uviedlo francúzske predsedníctvo v rade EÚ, ktoré viedlo rokovania na úrovni veľvyslancov.
Lídri EÚ medzičasom tiež naznačili, že v procese príprav sú aj ďalšie sankcie, ktoré by sa mali týkať dovozu ruskej ropy.
Zákaz dovozu zemného plynu, od ktorého sú závislé viaceré krajiny eurobloku, je zatiaľ mimo sankčných návrhov, hoci poslanci Európskeho parlamentu počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu žiadali v rámci "okamžitého a úplného embarga" nielen zákaz ropy, uhlia a jadrového paliva, ale aj ruského plynu.
Zachraňoval rukojemníkov, potláčal vzbury, bol aj osobným strážcom
Ako vznikala protiteroristická jednotka v bývalom Československu? Ako zachránili rukojemníkov z chatky v Trstíne? Ako potlačili jednu z najväčších vzbúr väzňov v Leopoldove? Aj o tom nám porozpráva hosť ďalšieho podcastu - Igor Labáth, bývalý riaditeľ protiteroristickej jednotky Policajného zboru Slovenskej republiky.
21:37 Rusko vyjadrilo poľutovanie nad rozhodnutím Rady OSN pre ľudské práva
Kremeľ vyjadril vo štvrtok poľutovanie nad rozhodnutím Valného zhromaždenia OSN pozastaviť Rusku členstvo v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) v dôsledku jeho agresie voči Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zároveň priznal, že počas vojny už prišlo o život veľa ruských vojakov.
"Zarmútilo nás to," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre britskú stanicu Sky News v reakcii na pozastavenie členstva Ruska v UNHRC. "Budeme naďalej brániť naše záujmy za pomoci všetkých dostupných právnych prostriedkov," dodal Peskov.
"Utrpeli sme značné straty na životoch vojakov. A je to pre nás obrovská tragédia," povedal po anglicky Peskov v súvislosti s vojnou na Ukrajine, avšak presný počet mŕtvych neuviedol.
Rusko ešte koncom marca priznalo, že na Ukrajine prišlo už o 1 351 vojakov a ďalších 3 825 utrpelo zranenia.
Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina počas štvrtkového rozhovoru tiež obhajoval ruské vojenské ťaženie na Ukrajine vrátane tvrdých útokov na prístavné mesto Mariupol. "Mariupol bude oslobodený od nacionalistických práporov. Dúfame, že sa tak stane čím skôr," povedal a zopakoval, že Rusko nepácha na Ukrajine vojnové zločiny.
Zábery zachytávajúce mŕtvych civilistov v Kyjevskej oblasti označil Peskov za zinscenované a falošné, svoje tvrdenia však opäť nepodložil dôkazmi.
21:10 Lotyšsko prestane vydávať Rusom a Bielorusom zlaté pasy
Lotyšsko prestane vydávať ruským a bieloruským štátnym príslušníkom takzvané zlaté pasy, vďaka ktorým mohli investori z krajín mimo EÚ získať povolenie na pobyt a neskôr aj štátne občianstvo. Novelu zákona vo štvrtok schválil lotyšský parlament. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
Krajina taktiež pozastavila vydávanie dočasných povolení na pobyt pre Rusov a Bielorusov. Zákaz potrvá do 30. júna 2023 a netýka sa tých, ktorí o povolenie na pobyt žiadajú pre pracovné, študijné či rodinné účely.
Sprísnili sa tiež pravidlá pre vydávanie a obnovovanie povolenia na pobyt pre tých, ktorí podporujú vojnové zločiny. Rovnaké pravidlo sa má čoskoro uplatňovať aj pri udeľovaní občianstva.
Podľa lotyšského migračného úradu krajina aktuálne eviduje 10 000 ruských občanov, ktorí sú držiteľmi dočasného povolenia na pobyt. Takmer polovica z nich ho získala práve spomínanými zlatými pasmi, a to tak, že si v Lotyšsku kúpili nehnuteľnosť. Ďalších 40 000 Rusov má trvalé povolenie na pobyt.
Európska komisia (EK) na konci marca prijala odporúčanie, v ktorom naliehavo vyzvala členské štáty EÚ, aby okamžite zrušili všetky existujúce systémy udeľovania občianstva investorom a zabezpečili zavedenie prísnych kontrol na preverenie súvisiacich rizík.
Zákaz udeľovania "zlatých pasov" v marci podporili aj slovenskí europoslanci.
20:52 Blinken: Rusi pravdepodobne páchajú zverstvá ako v Buči aj inde na Ukrajine
Ruské jednotky pravdepodobne páchajú podobné "zverstvá" ako v Buči pri Kyjeve aj v iných častiach Ukrajiny. Vo štvrtok to po zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli uviedol šéf americkej diplomacie Antony Blinken. TASR prevzala správu od agentúry AFP.
Ukrajinské orgány tvrdia, že v Buči po odchode ruských vojakov našli stovky zavraždených civilistov. Blinken pripomenul, že ruské jednotky naďalej okupujú mnoho ukrajinských miest a je dôvod domnievať sa, že v nich páchajú podobné zverstvá.
Spojené štáty podľa Blinkena pred začiatkom ruskej invázie varovali, že súčasťou plánu Kremľa bude páchať zločiny proti civilistom. "To, čo ostáva po ruskom ústupe, je strašná smrť a skaza," dodal Blinken.
Šéf americkej diplomacie sa v Bruseli stretol aj so svojím ukrajinským kolegom Dmytrom Kulebom. Ten zdôraznil, že Ukrajina potrebuje dodávky zbraní od členských štátov NATO už v priebehu niekoľkých dní, inak bude neskoro.
Antony Blinken. Foto: TASR/AP
20:24 Starosta Dnipra vyzval ženy, deti a seniorov, aby opustili mesto
Starosta ukrajinského mesta Dnipro vo štvrtok vyzval ženy, deti a seniorov, aby odišli z mesta. Dôvodom je očakávané zintenzívnenie bojov na východe krajiny. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a televízie Sky News.
Podobné varovanie vydali miestne orgány aj v Luhanskej oblasti, pričom naliehali na občanov, aby odišli do bezpečia, kým je čas.
Ukrajinské orgány tvrdia, že ruské jednotky sa preskupujú a pripravujú na nové vojenské ťaženie v Donbase, kam patria aj Donecká a Luhanská oblasť. "Situácia v Donbase sa zhoršuje a domnievame sa, že apríl bude náročný," vyhlásil starosta Dnipra Borys Filatov. Dodal, že mesto by mali opustiť všetci, ktorí nehrajú kľúčovú rolu pri fungovaní miestnej ekonomiky.
Miliónové Dnipro bolo doteraz ušetrené ťažkých bojov, aké sa odohrávali na východe a juhu Ukrajiny. Rusko útoky na civilné obyvateľstvo naďalej popiera, masaker v Buči napríklad označilo za "surovú a cynickú provokáciu" zo strany Kyjeva.
20:00 EP schválil 3,4 miliardy eur pre krajiny EÚ prijímajúce utečencov z Ukrajiny
Európsky parlament (EP) vo štvrtok schválil nariadenie umožňujúce okamžité uvoľnenie 3,4 miliardy eur pre štáty EÚ, ktoré poskytli útočisko ľuďom z Ukrajiny utekajúcim pred ruskou agresiou.
Prijatie naliehavých podporných opatrení pre krajiny eurobloku, ktoré prijímajú utečencov z Ukrajiny, nadväzuje na rozhodnutie europoslancov z minulého týždňa o presmerovaní prostriedkov z azylového a kohézneho fondu do krajín EÚ, ktoré prichýlili utečencov.
Okamžité uvoľnenie 3,4 miliardy eur z prostriedkov REACT-EU v celkovej dostupnej výške desať miliárd eur vo štvrtok v Štrasburgu podporilo 549 poslancov, jeden bol proti a osem sa zdržalo hlasovania.
Európski zákonodarcovia tak schválili rýchlejší prístup vlád členských štátov EÚ k financiám, ktoré by mali byť vynaložené na infraštruktúru, ubytovanie, vybavenie, zamestnávanie, vzdelávanie, sociálnu inklúziu, zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o deti utečencov.
Nové pravidlá zvýšia počiatočné predbežné financovanie z 11 percent na 15 percent pre všetky členské štáty Európskej únie.
Krajiny EÚ hraničiace s Ukrajinou, teda Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko, ako aj štáty Únie, ktoré prijali významné množstvo utečencov zodpovedajúce viac ako jednému percentu ich populácie, teda Bulharsko, Česká republika, Estónsko a Rakúsko, budú môcť okamžite čerpať až 45 percent z prostriedkov REACT-EU pôvodne určených na obnovu po pandémii koronavírusu, a to bez potreby doložiť v tomto štádiu akúkoľvek faktúru.
Parlamentom schválené nariadenie musia ešte formálne schváliť aj ministri členských krajín (Rada EÚ). Následne, deň po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ, vstúpia nové predpisy do platnosti.
REACT-EU je balík pomoci z roku 2020 v celkovej výške takmer 50 miliárd eur, ktorý má pomôcť zmierniť následky krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 v celej EÚ.
Žena nesie na rukách dieťa počas úteku z Ukrajiny v poľskej obci Medyka na juhovýchode Poľska. Foto: TASR/AP
19:24 Maďarsko: Ulicu ruského veľvyslanectva v Budapešti nepremenujú
Ulica v Budapešti, na ktorej sídli veľvyslanectvo Ruskej federácie, nebude premenovaná. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na vyjadrenie Tamása Soproniho, starostu mestskej časti Terézváros, ktorý zdôraznil, že by to nikomu nepomohlo.
K takémuto premenovaniu pristúpili v ostatnom čase na žiadosť ukrajinského rezortu diplomacie a na protest proti ruskej agresii na Ukrajine viaceré európske mestá.
Soproni, člen opozičnej strany Momentum, podľa spravodajského servera telex.hu ďalej zdôraznil, že hlboko odsudzuje ruskú agresiu na Ukrajine. Poznamenal, že mnohí ho oslovili s návrhom premenovať Bajzovu ulicu na Ulicu slobodnej Ukrajiny, on sa však osobne stavia k takýmto krokom konzervatívne.
Soproni dodal, že premenovanie ulice je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje množstvo administrácie a ktorý by spôsobil nepríjemnosti tamojším obyvateľom i podnikateľom.
Námestník starostu Budapešti Ambrus Kiss povedal, že v prípade premenovania ulíc v okolí pripravovaného kampusu čínskej univerzity Fu-tan, neboli žiadne problémy, pretože v okolí kampusu nemá nikto bydlisko. K premenovaniu pristúpila v tomto prípade Budapešť na protest proti tomu, že maďarská vláda takýto projekt schválila.
Spravodajský server 444.hu pripomenul, že ulice, na ktorých sídlia ruské veľvyslanectvá, premenovali od vypuknutia vojny napríklad v Talline, Rige, Vilniuse či v Osle.
18:52 NATO schválilo ďalšie zbrane pre Ukrajinu, Stoltenberg odmietol povedať aké
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odmietol vo štvrtok novinárom prezradiť podrobnosti o dodávkach vojenskej pomoci Ukrajine, ktoré sú súčasťou nového balíka pomoci. Zároveň opäť zdôraznil, že vojna môže potrvať ešte niekoľko rokov. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.
Podľa Stoltenberga je "často lepšie nešpecifikovať," aké zbraňové systémy NATO posiela na Ukrajinu. "Uisťujem vás, že spojenci posielajú (Ukrajine) širokú škálu rôznych zbraňových systémov," povedal Stoltenberg po stretnutí členských štátov Aliancie v Bruseli.
Súčasťou nového balíka pre Ukrajinu je aj finančná a humanitárna pomoc, priblížil šéf NATO. "Diskutovali sme o tom, ako ešte pomôžeme, vrátane pomoci v oblasti kybernetickej bezpečnosti a poskytnutia vybavenia pre ochranu Ukrajiny pred chemickými a biologickými hrozbami," dodal Stoltenberg.
Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP
18:45 Na Ukrajinu sa vracajú mnohí utečenci, mohli ich povzbudiť úspechy armády
Mnohí Ukrajinci sa v poslednom období vracajú zo zahraničia domov, a to napriek pokračujúcej ruskej invázii. Len za uplynulú nedeľu vstúpilo na územie Ukrajiny 22-tisíc jej občanov. Vo štvrtok o tom informovala ukrajinská pohraničná stráž.
Na Ukrajinu sa vracajú najmä ženy s deťmi, pričom ich počet začal narastať koncom marca. Niektorí utečenci tvrdia, že radšej budú so svojimi rodinami žiť v podzemnom kryte, než aby čelili neistote v cudzej krajine. Iným sa zas minuli peniaze či nemajú kam ísť. Ďalší sa vracajú domov, aby pomohli s útekom svojim starším príbuzným, ktorým sa krajinu nepodarilo opustiť.
Odborníci na migráciu a utečencov hovoria, že takéto správanie nie je neobvyklé, no zvyčajne poukazuje na nedostatočnú pomoc zo strany humanitárnych a vládnych inštitúcií v hostiteľských krajinách. Dodávajú, že niektorých utečencov mohli povzbudiť nedávne bojové úspechy ukrajinskej armády, čo v nich mohlo vyvolať pocity stabilnejšej situácie doma.
Od začiatku ruskej invázie opustili Ukrajinu viac ako štyri milióny ľudí, na Slovensko prišlo viac ako 308-tisíc z nich.
18:26 Valné zhromaždenie OSN pozastavilo členstvo Ruska v UNHRC
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) pozastavilo vo štvrtok členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC). TASR túto informáciu prevzala od spravodajskej stanice Sky News.
Za predmetnú rezolúciu hlasovalo 93 štátov, 24 bolo proti a 58 ďalších sa hlasovania zdržalo. Spojené štáty, členské krajiny EÚ, Británia a Ukrajina rezolúciu podporili, zatiaľ čo napríklad Čína, Sýria, Bielorusko a Rusko boli proti.
Návrh rezolúcie bol vypracovaný po obvineniach, že ruskí vojaci zámerne vraždili civilistov v ukrajinskom meste Buča. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba sa na Twitteri poďakoval všetkým 93 krajinám, ktoré rezolúciu podporili.
"Vojnoví zločinci nemajú čo robiť v orgánoch OSN zameraných na ochranu ľudských práv. Ďakujeme všetkým členským štátom, ktoré podporili príslušnú rezolúciu VZ OSN," napísal minister.
Ministri zahraničných vecí skupiny G7 ešte pred hlasovaním uviedli, že tí, ktorí sú zodpovední za "ohavné činy a zverstvá vrátane akýchkoľvek útokov na civilistov a ničenia civilnej infraštruktúry" na Ukrajine, budú braní na zodpovednosť a stíhaní.
Ministri G7 tiež vyzvali Rusko, aby okamžite zastavilo ofenzívu na Ukrajine a varovali pred použitím chemických, biologických či jadrových zbraní.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) pozastavilo vo štvrtok 7. apríla 2022 členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC). Foto: TASR/AP
17:55 Szijjártó: Ukrajina by už mala prestať s obviňovaním Maďarska
Maďarsko prijalo už státisíce ukrajinských utečencov, no Ukrajina aj napriek tomu pokračuje v obviňovaní a slovnom napádaní Budapešti, uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Vyjadril sa tak po štvrtkovej schôdzke šéfov diplomacie členských krajín NATO v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
Podľa spravodajského servera hvg.hu Szijjártó pripomenul, že ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba žiada od NATO viac zbraní a zdôraznil, že Maďarsko aj naďalej odmieta Ukrajine dodávať zbrane. Maďarsko podľa jeho slov bude pokračovať v humanitárnych akciách, keďže vojna môže trvať ešte mesiace či roky.
Kyjev vo štvrtok ostro kritizoval Maďarsko, ktoré podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí pomáha ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi v pretrvávajúcej agresii voči Ukrajine.
"Ak chce Maďarsko skutočne prispieť k ukončeniu vojny, malo by pracovať v záujme jednoty Európskej únie, podporiť nové protiruské sankcie, poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc a nevytvárať dodatočné zdroje financovania ruskej vojenskej mašinérie," povedal hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Oleh Nikolenko.
17:09 Kuleba: Zbrane potrebujeme do niekoľkých dní, inak bude neskoro
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo štvrtok zdôraznil, že jeho krajina potrebuje dodávky zbraní od členských štátov NATO do niekoľkých dní, inak bude neskoro. TASR túto informáciu prezvala od agentúry AFP.
"Buď nám pomôžete teraz - a to hovorím o dňoch, nie týždňoch, alebo vaša pomoc príde príliš neskoro a veľa ľudí zomrie, veľa civilistov príde o svoje domovy a veľa dedín bude zničených. Práve preto, že táto pomoc prišla príliš neskoro," povedal Kuleba po stretnutí s ministrami zahraničných vecí NATO v Bruseli.
"Nepochybujem o tom, že Ukrajina bude mať zbrane potrebné na boj... Nehovoríme o zozname zbraní. Hovoríme o harmonograme," povedal Kuleba novinárom.
Kyjev už od vypuknutia vojny koncom februára žiada Západ o ťažkú vojenskú techniku - protilietadlové systémy, delostrelectvo, obrnené vozidlá a stíhačky, pripomína AFP.
"Bitka o Donbas (na východe Ukrajiny) vám svojimi veľkými operačnými manévrami, zapojením tisícov tankov, obrnených vozidiel, lietadiel a delostrelectva pripomenie druhú svetovú," povedal Kuleba. "Rusko má svoj plán, my máme svoj - a o výsledku tejto bitky sa rozhodne na bojisku," dodal.
Kuleba od novinárov dostal otázku o videu šíriacom sa na sociálnych sieťach, ktoré údajne zachytáva, ako ukrajinskí vojaci zabili ruského zajatca. Minister pripustil, že počas vojny môže aj na strane ukrajinských síl dôjsť k takýmto "izolovaným incidentom". Ukrajinská armáda sa však "riadi pravidlami vedenia vojny" a ich prípadné porušenia budú vyšetrené, dodal.
Šéf ukrajinskej diplomacie tiež povedal, že za vojnové zločiny ruských síl – ostreľovanie nemocnice v Mariupole či masakru v Buči a iných mestách a dedinách – nesie zodpovednosť aj jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov, pretože ich ospravedlňuje, prípadne spochybňuje, že sa vôbec stali.
16:48 Turecko: Udalosti v Buči narušili atmosféru po rokovaniach Ukrajiny a Ruska
Zábery z ukrajinského mesta Buča a iných oblastí neďaleko Kyjeva, kde po stiahnutí sa ruských vojsk našli ukrajinské orgány telá mŕtvych civilistov, narušili pozitívnu atmosféru, ktorá panovala po nedávnych rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou. Vo štvrtok to po zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli uviedol šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu. TASR prevzala správu od agentúry AFP.
Čavušoglu povedal, že "zábery z Buče, Irpiňa a iných oblastí sú neakceptovateľné". Je však presvedčený, že mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom budú pokračovať, pravdepodobne opäť v Turecku.
Šéf tureckej diplomacie sa počas zasadnutia ministrov zahraničných vecí krajín NATO stretol aj so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebom, ktorému odkázal, že udalosti v Buči boli "hanebné".
Turecko nedávno v Istanbule zorganizovalo mierové rokovania medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou. Turecký minister zahraničných vecí 31. marca uviedol, že šéfovia diplomacií Ruska a Ukrajiny by sa mohli stretnúť v priebehu najbližších dvoch týždňov.
Mevlüt Čavušoglu a Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
15:45 Rusko obvinilo Ukrajinu z menenia podmienok prípadnej mierovej dohody
uské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo vo štvrtok ukrajinských vyjednávačov, že im nezáleží na ukončení bojov, keďže od mierových rozhovorov v Istanbule zmenili svoje požiadavky. Ukrajinská strana medzičasom vyzvala Kremeľ, aby na znak svojej pripravenosti na dialóg obmedzil svoje útoky. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.
"Včera (v stredu) ukrajinská strana predložila svoj návrh dohody... Predstavuje odklon od najdôležitejších ustanovení prebratých na stretnutí v Istanbule 29. marca," povedal minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. "Vnímame to ako prejav toho, že kyjevský režim je ovládaný Washingtonom a jeho spojencami, ktorí tlačia na (ukrajinského) prezidenta Volodymyra Zelenského, aby pokračoval v nepriateľských akciách," dodal.
Ukrajinská delegácia totiž v Turecku "jasne povedala, že budúce (medzinárodné) bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa nebudú vzťahovať na polostrov Krym a mesto Sevastopol," vysvetlil Lavrov s tým, že v súčasnom návrhu "takéto jasné vyjadrenie chýba."
15:34 Premiér: Slovensko podporuje vytvorenie tribunálu na potrestanie zločincov na Ukrajine
Slovensko podporuje vytvorenie medzinárodného tribunálu na potrestanie vojnových zločincov na Ukrajine. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) preto ponúkne ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému tím odborníkov na vyšetrovanie vojnových zločinov v Buči a ďalších mestách. Pomôže so zdokumentovaním svedectiev Ukrajincov, ktorí utiekli pred vojnou. Predseda vlády o tom informoval na tlačovej konferencii. Spoločne so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou sa so Zelenským stretnú v piatok (8. 4.) v Kyjeve.
Slovensko chce tiež pomôcť s vývozom pšenice z Ukrajiny vlakmi cez Slovensko. Podľa Hegera sa tak zmierni celosvetový tlak na ceny potravín. "Dnes sú prístavy, ktorými štandardne odchádzala pšenica do celého sveta, blokované," poznamenal. Zelenského chce premiér informovať aj o humanitárnom hube v Košiciach, z ktorého sa vyváža pomoc na Ukrajinu.
Eduard Heger. Foto: TASR/Martin Baumann
15:23 Duda: Rusko je vinné z genocídy na Ukrajine
Vojnové zločiny Ruska v ukrajinskom meste Buča napĺňajú definíciu genocídy. V rozhovore pre americkú spravodajskú stanicu CNN to povedal poľský prezident Andrzej Duda, ktorého vo štvrtok citovala tlačová agentúra PAP.
Prezident ďalej uviedol, že cieľom ruskej invázie je zlikvidovať ukrajinský národ, pričom ruské tvrdenia o "denacifikácii" Ukrajiny boli zámienkou na páchanie masakrov. Duda poznamenal, že Rusko napadlo Ukrajinu už v roku 2014, keď anektovalo Krym. Podľa neho ruský útok na Gruzínsko v roku 2008 ukázal, že dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom "nemá zmysel".
"Vladimirovi Putinovi treba stanoviť tvrdé podmienky a povedať mu, že ak ich nesplní, niet o čom rokovať. Vedenie dialógu, ktorý k ničomu nevedie, je len hrou o čas," povedal Duda a dodal, že pokusy o dialóg s Putinom umožnili Rusku ukázať svoju "civilizovanú tvár... a zároveň vraždiť ľudí tým najsurovejším spôsobom".
14:55 Lukašenko: Bez Bieloruska nemôže byť uzavretá dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil vo štvrtok, že jeho krajina musí byť zapojená do rokovaní o vyriešení konfliktu na Ukrajine. Zároveň podľa vlastných slov očakáva, že v priebehu nasledujúcich dní bude rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Za chrbtom Bieloruska nemôže byť uzatvorená žiadna dohoda... Keďže ste nás do toho zatiahli – hovorím najmä o západných krajinách –, tak na rokovaniach musí, prirodzene, zaznieť aj pozícia Bieloruska," uviedol Lukašenko.
Bieloruský minister zahraničných vecí Uladzimir Makej pritom podľa Reuters zašiel ešte ďalej, keď vyhlásil, že Lukašenko sa musí osobne zúčastniť na záverečných rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou.
14:35 G7 vyzvala na pozastavenie členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva
Krajiny skupiny G7 vo štvrtok vyzvali na pozastavenie členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) za "ohavné činy a zverstvá" na Ukrajine. TASR o tom informovala agentúra AFP.
"Sme presvedčení, že teraz nastal čas pozastaviť členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva," uviedli v spoločnom vyhlásení ministri zahraničných vecí Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Británie a Spojených štátov.
14:20 Nemecko zachytilo komunikáciu Rusov o "zabití civilistov"
Nemecko zachytilo vo vysielačkách odkazy ruských vojakov, v ktorých údajne priznávajú, že zabili civilistov v ukrajinskom meste Buča. Vo štvrtok o tom informoval celoštátny nemecký magazín Der Spiegel, správu následne priniesol aj portál britskej spravodajskej stanice Sky News.
Nemecká spravodajská služba predložila zistenia v stredu v parlamente, ale neuviedla zdroj informácií, píše Der Spiegel. Odkazy medzi ruskými vojakmi sa zhodujú so známymi prípadmi ľudí zabitých v Buči, meste pri Kyjeve.
V jednej komunikácii ruský vojak diskutuje o zostrelení niekoho z bicykla. Jedno telo ležiace vedľa bicykla v Buči bolo odfotografované a táto snímka je z médií známa. Hovorca nemeckej vlády sa odmietol k správe magazínu Der Spiegel vyjadriť, Rusko spáchanie vojnových zločinov v Buči popiera.
13:54 Zelenskyj: Rusko musí byť postavené pred spravodlivosť
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval vo štvrtok Západ, aby "postavil Rusko pred spravodlivosť". Kroky Ruska totiž podľa Zelenského neboli mierené iba proti Ukrajine, ale proti celej Európe. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.
"Môžeme raz a navždy naučiť Rusko a každého iného potenciálneho agresora, že tí, čo si vyberú vojnu, vždy prehrajú... tí, ktorí sa vyhrážajú Európe ekonomickou a energetickou krízou, vždy prehrajú," uviedol Zelenskyj v príhovore pred gréckym parlamentom.
13:20 Zeman: Rusi sú blázni, Ukrajine a utečencom treba pomôcť
Vojna na Ukrajine je aktom agresie, ktorý mnohých z nás prekvapil, takto vyhodnotil aktuálny konflikt vo východnej Európe český prezident Miloš Zeman v rozhovore pre štvrtkové vydanie denníka Mladá fronta DNES.
Prezident zároveň označil Rusov – pretože zaútočili na Ukrajinu – za bláznov. Poznamenal, že Česko by malo pomôcť Ukrajine aj utečencom. Pripomenul tiež svoj rozhovor z februára, keď tvrdil, že žiadna vojna na Ukrajine nebude. "Vtedy som v rozhovore práve s vami povedal, že Rusi nie sú blázni, a preto na Ukrajinu nezaútočia. To, že zaútočili, znamená, že blázni sú," povedal teraz Zeman. "Rusko týmto konaním ničí nielen Ukrajinu, ale aj samo seba," dodal.
Miloš Zeman. Foto: TASR/AP
Vysvetlil tiež, prečo sa zmenil jeho predtým veľmi vrúcny vzťah k Rusku. "Viete, samozrejme, že som bol zástancom korektných vzťahov s Ruskou federáciou. Okrem iného aj preto, že Rusi sú významným dodávateľom energie. Na druhej strane existujú hodnoty ako napríklad ľudské životy, ktoré sú predsa len nad obchodnými záujmami. Preto došlo k zmene môjho postoja," povedal Zeman. Prezident tiež súhlasí s dodávkou tankov z Česka na Ukrajinu, o ktorej v utorok informoval denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na predstaviteľov českého ministerstva obrany. "Myslím si, že tanky T-72 sú významnou pomocou pre Ukrajinu, a nemám absolútne žiadne námietky proti tejto dodávke," vyhlásil.
Okrem Ukrajiny by Česko malo podľa Zemana pomáhať aj jej utečencom. "Na rozdiel od iných nezastávam názor, že podpora ukrajinských utečencov je niečo, čo protirečí záujmom českých občanov," uviedla hlava štátu v interview.
13:08 Zachytená komunikácia ruských vojakov odhaľuje, že majú rozkazy strieľať civilov
Zvuková nahrávka zachytenej komunikácie odhaľuje, že ruskí vojaci na Ukrajine sa sťažujú na početnú presilu Ukrajincov a že dostávajú rozkazy strieľať do civilistov. Vo štvrtok to napísal portál britskej spravodajskej televíznej stanice Sky News.
Ruský veliteľ údajne rozkázal svojim vojakom strieľať a zabiť ukrajinských civilistov v dedine neďaleko obkľúčeného mesta Mariupol. Vyplýva to zo zachytenej komunikácie cez vysielačku, oznámil Kyjev.
Ukrajinská bezpečnostná služba SBU zverejnila nahrávku, o ktorej informoval najprv britský denník The Times. Nemenovaný vojak na nej hovorí: "Z lesíka vychádzajú dvaja ľudia v civilnom (oblečení)."
Vojak tiež tvrdí, že spozorovali aj vozidlo, ale nie je jasné, či je civilné alebo vojenské.
"Všetkých zabite, k****!" odpovedá mu s krikom jeho nadriadený. Dodá, že nie je dôležité, či to sú alebo nie sú civilisti. "Zabite ich všetkých, k****!"
"Rozumiem," odpovedá vojak.
Denník The Times uviedol, že podľa viet vojakov sa incident stal v dedine blízko Mariupola na juhovýchode Ukrajiny.
Na zverejnenej nahrávke sa ďalší ruský vojak sťažoval, že on a jeho kolegovia sú v obrovskej početnej nevýhode a nedostávajú z Moskvy žiadnu podporu.
"Ich (ukrajinský) útvar má 150 000 (vojakov)!" vraví Rus.
"A nás je k**** 3000, ak vôbec. Sú naľavo, napravo, obkľučujú nás, k****! Je ich tak veľa a nás tak málo. Nemáme žiadnu podporu, žiadne letectvo, ani jednu s******ú vec," dodal podľa Sky News ruský vojak.
12:10 Szijjártó vysvetlil stredajší prílet ruského lietadla do Maďarska
V čase uzatvoreného vzdušného priestoru krajín Európskej únie pre ruské lety pristálo v stredu na letisku v Pápe na severozápade Maďarska ruské nákladné lietadlo. Informuje o tom spravodajca TASR, ktorý v tejto súvislosti cituje štvrtkové vyjadrenie maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa na Facebooku.
Šéf maďarskej diplomacie uviedol, že išlo o alternatívny spôsob transportu jadrového paliva pre elektráreň v Paksi, ktorý pred rusko-ukrajinskou vojnou dovážali po železnici cez Ukrajinu.
11:54 Armádne zásoby v obchodoch?
V ruských potravinách údajne predávajú armádne potravinové zásoby, aj keď na obale je explicitne napísané "Nie na predaj".
11:17 Zelenskyj sa s predsedníčkou Európskej komisie stretne v piatok
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v piatok stretne s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou. Oznámil to vo štvrtok Zelenského hovorca Serhij Nykyforov.
Nykyforov odmietol z bezpečnostných dôvodov poskytnúť médiám bližšie informácie týkajúce sa stretnutia ukrajinského prezidenta a predsedníčky EK.
VIDEO Ruské delostrelectvo pod paľbou ukrajinských síl
11:00 Ukrajina odkazuje Maďarsku: Vaše postoje ničia jednotu EÚ
Ukrajina znovu ostro kritizovala Maďarsko za jeho postoj k ruskej invázii, píše portál Seznamzpravy.cz. Ukrajinské ministerstvo zahraničia v novom vyhlásení uviedlo, že Budapešť ničí jednotu Európskej únie, a odkázalo, že „nikdy nie je neskoro pridať sa na správnu stranu dejín“.
„Ak chce Maďarsko skutočne pomôcť s ukončením vojny, tak by malo urobiť nasledujúce: prestať ničiť jednotu v EÚ, podporiť nové protiruské sankcie, poskytnúť vojenskú pomoc Ukrajine a nevytvárať ďalšie zdroje financovania pre ruskú vojenskú mašinériu,“ uviedol hovorca ukrajinskej diplomacie Oleh Nikolenko.
9:30 Kuleba: Od Západu potrebujeme zbrane a embargo na energie
Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba na štvrtkovom stretnutí so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom uviedol, že Kyjev sa bude naďalej snažiť presvedčiť Západ, aby uvalil embargo na ruskú ropu a plyn.
„Prišiel som požiadať o tri veci: zbrane, zbrane a zbrane. Ukrajina naliehavo potrebuje udržateľnosť dodávok a dlhodobé riešenia, ktoré jej pomôžu zvíťaziť,“ napísal Kuleba na Twitteri pri príchode na rokovania v Bruseli. Ukrajina podľa neho potrebuje predovšetkým lietadlá, protitankové strely, systémy protivzdušnej obrany a armádne vozidlá.
Met with Secretary General @jensstoltenberg at NATO HQ in Brussels. I came here today to discuss three most important things: weapons, weapons, and weapons. Ukraine’s urgent needs, the sustainability of supplies, and long-term solutions which will help Ukraine to prevail. pic.twitter.com/247GdqdPwj
09:16 Zelenskyj vyzval Rusov, aby sa nebáli protestovať proti vojne na Ukrajine
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko, že sa snaží zakryť dôkazy o vojnových zločinoch a brániť tak medzinárodnému vyšetrovaniu. Zelenskyj zároveň vyzval ruských občanov, aby sa nebáli protestovať proti vojne. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra AP.
"Vyzerá to tak, že ruské vedenie sa naozaj bojí, že hnev sveta nad tým, čo videl v Buči, sa môže zopakovať po tom, čo uvidel aj v ďalších mestách," povedal Zelenskyj v stredu neskoro večer vo svojom pravidelnom nočnom videoprejave k národu.
"Máme informácie, že ruskí vojaci zmenili taktiku a pokúšajú sa odniesť mŕtvych ľudí, mŕtvych Ukrajincov, z ulíc a pivníc na území, ktoré okupovali. Je to len pokus ukryť dôkazy, nič iné," dodal Zelenskyj.
VIDEO Ruské jednotky prechádzajú cez pontónový most pri meste
09:09 Rusko sa snaží ukryť tisíce zabitých Mariupolčanov, tvrdí Zelenskyj
Rusko blokuje prístup pre humanitárnu pomoc do obliehaného prístavného mesta Mariupol, pretože chce ukryť dôkazy o tisícoch ľudí, ktorí tam boli zabití. Vyhlásil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala od denníka The Guardian, ktorý o tom informoval vo štvrtok.
"Myslím si, že Rusko sa bojí, že keď úspešne doručíme humanitárnu pomoc do Mariupolu, tak celý svet uvidí, čo sa tam deje. Rusko nechce, aby niekto čokoľvek videl, kým sa nezmocní mesta a neuprace to tam," uviedol Zelenskyj v rozhovore pre tureckú televíziu Habertürk TV.
Ukrajinský líder ďalej označil situáciu v Mariupole za peklo. Počet ľudí, ktorí boli zabití alebo utrpeli zranenia je podľa Zelenského každým dňom vyšší a počet obetí možno rátať v tisícoch. "Nebudú schopní zakryť všetko. Nebudú schopní pochovať alebo ukryť tisíce ľudí. Svet videl skutočnú situáciu, videl, čo sa stalo ukrajinskému mestu," uviedol Zelenskyj.
07:42 Ruské sily sa snažia Donbas úplne dobyť, tvrdí ukrajinská armáda
Ruskí vojaci sa "preskupujú a robia prieskum" pre ofenzívu v Donbase na východe Ukrajiny, kde sa nachádzajú aj odštiepenecké ukrajinské republiky. Uviedli to vo štvrtok ukrajinské ozbrojené sily v správe o 42. dni bojov. TASR tom informuje na základe správy televízie BBC.
V správe sa tiež uvádza, že ruskí vojaci sa v súčasnosti snažia predovšetkým "prelomiť obranu" ukrajinských zložiek v Doneckej oblasti a plne sa zmocniť prístavného mesta Mariupol. Ruské jednotky tiež podľa ukrajinskej armády pokračujú v ostreľovaní Charkova na ukrajinskom severovýchode.
06:14 Ukrajinský minister zahraničných vecí požiada NATO o "potrebné zbrane"
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v stredu uviedol, že na štvrtkovom stretnutí so svojimi partnermi z NATO a G7 bude žiadať o "všetky potrebné zbrane". TASR prevzala správu od stanice Sky News.
Kuleba, ktorý by sa mal osobne zúčastniť na rokovaniach NATO v Bruseli, vo svojom videopríspevku povedal, že "hlavnou témou mojej diskusie v Bruseli bude dodávka všetkých potrebných zbraní Ukrajine". Zároveň vyzval zahraničných spojencov Ukrajiny, aby voči Rusku uvalili maximálne sankcie.
"Jediný spôsob, ako odvrátiť ruskú vojnu, rozširujúcu sa za hranice Ukrajiny, je poskytnúť nám plnú podporu. Maximálne sankcie. Všetky zbrane. Politika 'neprovokovať Putina' v posledných rokoch veľmi zlyhala," povedal Kuleba.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok uviedli, že dvojdňové rozhovory v sídle NATO sa zamerajú predovšetkým na vojnu na Ukrajine, ako aj na budúcnosť NATO.
Stoltenberg povedal, že ministri NATO budú diskutovať o tom, "ako by NATO malo byť naďalej najsilnejšou alianciou v histórii, ako by malo čeliť nebezpečnejšiemu svetu a novej bezpečnostnej realite".
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP
04:27 Pentagón tvrdí, že Ukrajina môže "absolútne" vyhrať vojnu proti Rusku
Ukrajina môže "absolútne" vyhrať vojnu proti Rusku, vyhlásil v stredu na tlačovej konferencii hovorca Pentagónu John Kirby. TASR prevzala správu od stanice Sky News.
"Samozrejme, že to môžu vyhrať. Dôkazom sú skutočne výsledky, ktoré vidíte každý deň. Určite môžu vyhrať," povedal Kirby.
Jeho vyjadrenie zaznelo v deň, keď americký minister zahraničných vecí Antony Blinken potvrdil, že USA budú aj naďalej podporovať Ukrajinu v jej boji proti Rusku.
Blinken ešte v utorok oznámil, že USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 100 miliónov dolárov.
Agentúra AP citovala nemenovaného predstaviteľa administratívy amerického prezidenta Joea Bidena, podľa ktorého Ukrajina dostane protitankové raketové komplety Javelin v hodnote 100 miliónov dolárov.
Pôjde o súčasť širšieho balíka pomoci Ukrajine vo výške 13,6 miliardy dolárov, ktorú v reakcii na ruskú inváziu schválil v marci americký Kongres.
John Kirby. Foto: TASR/AP
02:14 Zelenskyj vyzval Západ na ropné embargo na ruskú ropu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval vo štvtok Západ, aby sa dohodol na embargu na ruskú ropu. TASR prevzala správu od stanice Sky News.
Ukrajinský prezident vo svojom najnovšom videoprejave povedal, že Moskva zarába na vývoze ropy toľko peňazí, že nemusí brať mierové rozhovory vážne. Vyzval preto "demokratický svet", aby sa vyhýbal ruskej rope.
Zelenskyj taktiež povedal, že bude naďalej trvať na úplnom zablokovaní ruských bánk v medzinárodnom finančnom systéme. "Niektorí politici sa stále nevedia rozhodnúť, ako obmedziť tok petrodolárov a eur za ropu do Ruska, aby neohrozili svoje vlastné ekonomiky," povedal Zelenskyj.
"Jedinou otázkou je, koľko ukrajinských mužov, koľko ukrajinských žien bude môcť ruská armáda zabiť, kým vy, určití politici, a my vieme, kto ste, nájdete nejaké odhodlanie," dodal Zelenskyj.
Vo veku 75 rokov zomrel ruský politik Vladimir Žirinovskij. Oznámil to v stredu predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.
Žirinovskij podľa Volodinových vyjadrení zomrel po dlhej a ťažkej chorobe. Politika začiatkom februára v Moskve hospitalizovali pre nákazu koronavírusom.
Denník Kommersant na webe pripomenul, že Žirinovskij bol s koronavírusovou nákazou prijatý v moskovskej Centrálnej klinike už 2. februára. Jeho stav sa zhruba od polovice marca zhoršil a podľa médií lekári pacienta dokonca preto uviedli do umelého spánku.
Predseda pravicovej populistickej a nacionalistickej Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR) Žirinovskij bol známy svojimi provokatívnymi vystúpeniami a vyjadreniami namierenými proti Západu, pripomína Reuters.
Narodil sa 25. apríla 1946 v Alma-Ate, metropole vtedajšej Kazašskej sovietskej socialistickej republiky, a neskôr študoval na Inštitúte orientálnych jazykov pri Moskovskej štátnej univerzite (MGU). Po skončení štúdií Žirinovskij odslúžil dva roky vojenskej služby v Tbilisi. Kariéru začal v zahraničnom oddelení Sovietskeho výboru na ochranu mieru. V roku 1991 dal na ministerstve spravodlivosti zaregistrovať Liberálnodemokratickú stranu Sovietskeho zväzu (neskôr Ruska, LDPR).
Liberálnodemokratická strana Ruska je parlamentnou stranou nepretržite od roku 1993, keď získala takmer štvrtinu všetkých poslaneckých mandátov v Štátnej dume. Žirinovskij bol prezidentským kandidátom v šiestich voľbách.
Volodin vyzdvihol Žirinovského osobnosť a povedal, že bez tohto politika je "náročné predstaviť si vývoj politického systému moderného Ruska", píše Reuters.
Pápež František v stredu odsúdil zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča, kde boli v masových hroboch i v uliciach mesta nájdené desiatky tiel. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
"Nedávne správy týkajúce sa vojny na Ukrajine priniesli namiesto úľavy a nádeje svedectvá o nových krutostiach, akou je i masaker v Buči," uviedol František ku koncu svojej týždennej generálnej audiencie.
"Krutosť, ktorá je čoraz strašnejšia, a mierená dokonca aj proti civilistom, bezbranným ženám a deťom. Sú to obete, ktorých nevinná krv volá do neba a prosí: Zastavte túto vojnu!" pokračoval pápež.
František sa následne postavil a rozprestrel ukrajinskú vlajku, ktorú mu podľa jeho slov priniesli priamo z Buče. Agentúra AFP poznamenáva, že vlajka bola špinavá a nachádzal sa na nej nápis.
"(Vlajka) pochádza z vojny, presne z mučeníckeho mesta Buča," uviedol pápež a následne k sebe privolal skupiny detí, ktoré s rodičmi utiekli z Ukrajiny a do Vatikánu dorazili v utorok. "Tieto deti museli ujsť, aby mohli byť na bezpečnom území. Je to ovocie vojny. Nezabúdajme na nich a ani na ukrajinský ľud," uviedol František, ktorý každému dieťaťu následne daroval veľkonočné vajíčko.
Správy o zabíjaní civilistov v meste Buča ležiacom v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa ruská armáda nedávno stiahla, sa objavili tento víkend. Ukrajinské jednotky v meste po odchode ruských síl našli najmenej dva masové hroby a zahraniční reportéri priniesli zábery desiatok tiel v uliciach. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil priamo Moskvu zo zabíjania civilistov a hovoril aj o genocíde.
Rusko tieto obvinenia poprelo a tvrdí, že zábery z Buče – ale i z iných miest – zachytávajúce telá mŕtvych civilistov sú falošné a vyhotovila ich ukrajinská armáda, alebo že mŕtve telá sa v uliciach mesta objavili až potom, keď sa z neho stiahla ruská armáda.
Od stredy zaniká povinnosť registrácie na eHranici aj povinná karanténa pre nezaočkovaných po návrate zo zahraničia. Ruší sa tiež povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest v exteriéri. TASR o tom informoval Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
ÚVZ pripomína, že naďalej ostáva povinnosť nosiť respirátor na hromadných podujatiach, a to v interiéri aj exteriéri. Respirátory sú naďalej povinné i vo všetkých interiéroch verejných budov, v prostriedkoch verejnej dopravy a v preprave s osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti.
Pri návrate zo zahraničia však ÚVZ naďalej odporúča obozretnosť, sledovať svoj zdravotný stav a v prípade objavenia sa príznakov ochorenia COVID-19 kontaktovať svojho lekára.
