Francúzsko si volí nového prezidenta. Vyzerá to na repete duelu Macrona a Le Penovej. Čo sú kandidáti zač?

Bezpečnosť, pandémia, Ukrajina

O Elyzejský palác zabojuje tucet kandidátov. Pred piatimi rokmi ich bolo 11, tentoraz jeden pribudol. Poďme si predstaviť päticu kandidátov, ktorí sú na zvoliteľných miestach.

Viacero z nich poznáme už z predošlých volieb – prezidenta Macrona, ľavičiara Jeana-Luca Mélenchona, národniarku Marine Le Penovú. Nováčikmi sú Éric Zemmour a Valérie Pécressová.

Kampaň sa tentoraz niesla v znamení pandémie, Ukrajiny, bezpečnosti a ekonomických tém. V programoch kandidátov toho však nájdeme oveľa viac.

Emmanuel Macron

Niekdajší investičný bankár a potom člen Socialistickej strany vyrástol pod krídlami prezidenta Francoisa Hollanda. Robil pre neho v Elyzejskom paláci, neskôr sa počas jeho vlády stal ministrom hospodárstva. V roku 2016 sa ich cesty rozišli, čo Hollande svojmu chránencovi doteraz nezabudol, a založil vlastnú stranu V pohybe! (En Marche).

Pravicovým Republikánom ani socialistom sa vtedy v primárkach (aj pre škandál Francoisa Fillona) nepodarilo vygenerovať silného prezidentského kandidáta. V tesnom prvom kole napokon uspel politický nováčik Macron a Marine Le Penová, v druhej kole so 66 percentami jasne vyhral.

Macron sa považuje za centristu, čo mu dáva pri politike veľký manévrovací priestor. Kým počas kampane v prvej polovici mandátu dával dôraz aj na ľavicové a environmentálne témy, postupne sa posunul doprava. Sklamaný minister životného prostredia, dokumentarista Nicolas Hulot, sa vzdal funkcie.

V roku 2018 si poštval Francúzov, keď presadzoval zvýšenie spotrebných daní z benzínu a nafty. Zdražovanie palív spôsobilo vznik Hnutia žltých viest, ktoré takmer dva roky organizovali rozsiahle protesty so státisícmi demonštrantov naprieč Francúzskom. Došlo na nich opakovane k neprimerane tvrdým zákrokom polície, v jednom prípade napadol demonštrantov prezidentov ochrankár Alexandre Benalla. Postupne nabrali protesty hnutia aj protivládny rozmer.

Jedným z Macronových deklarovaných cieľov bolo zlepšenie bezpečnostnej situácie v problémových štvrtiach a striktný sekularizmus, napriek tomu počas jeho vlády došlo k viacerým nábožensky motivovaným teroristickým útokom (napríklad vražda učiteľa Samuela Patyho, Stéphanie Monferméovej).

Počas mandátu Macrona sa prehĺbili vzťahy medzi Slovenskom a Francúzskom, došlo k viacerým vzájomným návštevám a zhode najmä v oblasti jadrovej energetiky.

Macron s ohlásením kandidatúry dlho otáľal, napokon ju prezentoval až počas ukrajinskej krízy. Dlhodobo je favoritom volieb, nezávisle na tom, kto postúpi do druhého kola.

Presadzuje užšiu európsku integráciu, dlho bol zástancom dialógu s Ruskom a pasuje sa do roly lídra Európy. Podporuje výstavbu nových jadrových blokov, libertariánske ekonomické reformy a hodnotovo je liberálom (čo ukázal napríklad pri reforme potratovej legislatívy a umelom oplodnení pre všetkých žiadateľov), jeho vzorom je centristický exprezident Valéry Giscard d’Estaing.

https://standard.sk/159069/katolicke-lyceum-audiencie-u-papeza-spina-ruky-v-lurdoch-a-vyhlasuje-potrat-za-zakladne-pravo-macron/

Marine Le Penová

Kandiduje za prezidentku tretíkrát, naposledy postúpila aj do druhého kola. Roky stojí na čele hnutia Národného zhromaždenia (Rassemblement National), ktoré kedysi ako Národný front založil jej otec Jean-Marie Le Pen.

Hoci bola v minulosti europoslankyňou, presadzovala odchod z EÚ, respektíve z eurozóny, rovnako má námietky proti členstvu v NATO. Ostatné roky zmiernila slovník vo vzťahu k EÚ, migrácii aj islamu, dištancovala sa od otca a Francúzi jej premenu nazývajú „dediabolizácia“. Pomohlo jej aj to, že francúzsky elektorát sa stal pravicovejším.

Le Penová však naďalej presadzuje posilnenie inštitútu referenda, tiež referendum o imigrácii, znárodnenie diaľnic či zníženie daní v energetike.

Relatívne skoro spustenú kampaň jej naštrbil Éric Zemmour, ktorý oslovuje podobnú skupinu voličov. Le Penová sa netajila náklonnosťou k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ale počas vojny na Ukrajine sa od neho dištancovala. Pomohlo jej však to, že Zemmour ho obdivuje ešte viac a postavil sa na rozdiel od Le Penovej proti prijatiu ukrajinských utečencov. Posledné mesiace v prieskumoch rástla, na konci kampane sa usadila na druhej priečke, len pár percent za Macronom. Je tiež favoritkou na postup do druhého kola.

O úrad sa podľa vlastných slov uchádza poslednýkrát.

https://standard.sk/158536/francuzski-volici-sa-posuvaju-doprava-le-penova-je-uz-pre-nich-prijatelnejsia-tesit-by-sa-vsak-nemala/

Jean-Luc Mélenchon

Politický matador je jediným ľavičiarom z pätice najpopulárnejších kandidátov. K politike pričuchol už na strednej škole, začínal ako trockista. Neskôr bol sociálnym demokratom, prešiel viacerými stranami, ale vždy si zachoval étos revolučného ľavičiara. Napokon si založil vlastné hnutie Nepoddajné Francúzsko. Podobne ako Marine Le Penová bol europoslancom.

Jeho program je klasicky veľmi ambiciózny. Chce zmeniť ústavu a vyhlásiť VI. Republiku či amnestiu pre potrestatných demonštrantov z protestov Hnutia žltých viest.

Mélenchon kladie dôraz na ekonomické výhody pre obyvateľov. Ako jediný z popredných kandidátov navrhuje zníženie veku odchodu do dôchodku (zo 62 na 60 rokov), sám má 70 rokov. Rovnako žiada šesť týždňov platenej dovolenky (teraz je to vo Francúzsku päť).

Presadzuje odchod z NATO, kritizuje dodávky zbraní pre Ukrajinu a chce odchod zo Schengenu. Oproti ostatným kandidátom sa viac zameriava na klimatické otázky a ako jediný podporuje vypnutie jadrových reaktorov.

O prezidentský úrad sa uchádzal už dvakrát, vždy skončil na štvrtej priečke. Voľby v roku 2017 boli veľmi tesné a získal takmer 20 percent hlasov. Mélenchon hovorí, že kandiduje, rovnako ako Le Penová, posledný raz. Viacerí analytici ho označujú za možného čierneho koňa, ktorý má malú, ale nie nereálnu šancu na postup do druhého kola.

Spolu so Zemmourom sú najzdatnejšími rečníkmi, čo ukázali v azda najpútavejšej debate kampane.

https://standard.sk/118520/francuzsko-ako-libanon-vo-velkom-alebo-zaplavene-co-zaznelo-v-plamennej-debate-burlivakov-francuzskej-pravice-a-lavice/

Éric Zemmour

Energický rečník, novinársky harcovník, ale aj zarytý nacionalista a polemik. Éric Zemmour predstavuje atypický mix. Narodil sa v roku 1958 vo Francúzsku, ale korene má v severnej Afrike. Jeho rodičia, berberskí Židia, utiekli do Francúzska z Alžírska počas vojny.

Jeho kariéra by sa dala rozdeliť na tri roviny: novinársku, spisovateľskú a komentátorskú. Roky pôsobil vo francúzskom denníku Le Figaro a doteraz je komentátorom vo viacerých médiách. Politický nováčik si rýchlo získal relatívne vysokú podporu a chvíľu to vyzeralo, že má šancu postúpiť do druhého kola, ale momentálne sa ustálil okolo desiatich percent.

Tvrdé vyjadrenia na adresu imigrantov a islamu ho stáli tisíce eur a niekoľko súdnych sporov. Napriek tomu ani po vstupe do politiky slovník veľmi nezmenil. Presadzuje zákaz cudzokrajných krstných mien pre deti narodené vo Francúzsku, chce vytvoriť ministerstvo pre deportáciu imigrantov a odmieta utečencov z Ukrajiny. Neskrýval obdiv k Putinovi, ale na rozdiel od Le Penovej sa od Ruska od začiatku vojny až tak jasne nedištancoval.

Dvojicu názorovo príbuzných kandidátov spája zmena EÚ na „Európu národov“ so silnými členskými štátmi a slabšími inštitúciami Únie, podpora jadrovej energie a snaha o zákaz nosenia moslimskej šatky na verejnosti.

https://standard.sk/47242/kto-je-eric-zemmour-a-moze-byt-francuzsky-prezident/

Valérie Pécressová

Pécressová vyštudovala prestížnu ENA (École nationale d’administration), ktorú absolvovala väčšina vrcholových francúzskych politikov. V 90. rokoch vyučovala ústavné právo. Na sklonku milénia vkročila do politiky, najprv ako poradkyňa prezidenta Jacqua Chiraca. V roku 2002 sa stala ministerkou pre vysoké školstvo, neskôr mala na starosti štátny rozpočet. Opakovane ju zvolili do dolnej komory parlamentu.

V primárkach Republikánov napokon zvíťazila ako prvá žena v dejinách strany. V ďakovnej reči okamžite zaútočila na konkurentov v boji o prezidentský palác. Kedysi podporovala pro-life hnutie, neskôr názory zmenila.

Názorovo je to klasická umiernená centristická pravičiarka. Voliči aj súperi jej vyčítajú, že je takmer neodlíšiteľná od Macrona. Len tri príklady za všetky: obaja podporujú zvýšenie dôchodkového veku na 65 rokov, budovanie nových jadrových reaktorov a presazujú mix pravicových ekonomických reforiem.

Počas kampane sa nedokázala presadiť a získať si pozornosť voličov a médií. V prieskumoch sa už niekoľko týždňov drží striedavo na štvrtej alebo piatej priečke spolu so Zemmourom.

https://standard.sk/144176/macronovi-pribudla-dalsia-pravicova-superka-prezidentskou-kandidatkou-republikanov-je-valerie-pecressova/