Čo znamená stíhanie Makóa a Beňu

Mediálny rozmer je rovnaký

Médiá majú túto atraktívnu tému radi a dávajú priestor stranám konfliktu. Tradične to viac využíva ÚŠP, nakoniec, médiá sú na jeho strane, generálna a iné prokuratúry sú skôr zdržanlivé.

Daniel Lipšic bol hosťom Braňa Závodského v relácii Naživo v rádiu Expres, jeho zástupca Masár sa rozprával s Monikou Tódovou v podcaste Denníka N. Obaja hlásajú značne maximalistický právny názor, že keďže ÚŠP zo zákona rieši prípady korupcie, no a Makó s Beňom svedčili v korupčnej kauze, tak ich prípadné stíhanie za krivú výpoveď by malo spadať do kompetencie ÚŠP.

Masár sa vyjadril, že nerozumie, prečo sa vyvíja „taká neuveriteľná snaha“ v prospech obvineného Pčolinského.

Tú veľkú snahu však vyvíja predovšetkým sám Pčolinský, ktorý podal na Makóa a Beňu trestné oznámenie, na základe ktorého sú stíhaní. Niet sa čomu čudovať, každý má právo využiť dostupné právne prostriedky na očistenie svojho mena.

Osobne si myslím, že k žiadnemu odsúdeniu Makóa a Beňu v tejto kauze nedôjde, ale pre Pčolinského sú niektoré závery vyšetrovateľa úspechom. Škoda, že médiá si ich nevšímajú.

https://standard.sk/193191/mako-a-bena-do-vazby-nejdu-krajsky-sud-ich-ponechal-na-slobode/

Obvinenie kajúcnikov ďalej zoslabuje dôkazy proti Pčolinskému

Pri písaní o kauze Pčolinského sa držíme zásady, že sa nevyjadrujeme k jeho vine alebo nevine, ale všímame si dôkaznú situáciu. Táto sa postupne zoslabovala, až to viedlo k zrušeniu Pčolinského stíhania koncom leta 2021 generálnou prokuratúrou.

Vyšetrovateľ obviňujúci Makóa a Beňu teraz konštatoval, že existuje množstvo rozporov v ich výpovediach. Dá sa súhlasiť s tým, že drobnejšie rozpory neznamenajú hovorenie nepravdy, človek si nezapamätá presne úplne všetko, napríklad dátumy. Niektoré rozpory sú však významné.

Napríklad Beňa tvrdil, že stretnutie v trojici Makó, Beňa, Pčolinský, na ktorom sa mali dohodnúť na prijatí úplatku od Kollára za ukončenie spravodajskej činnosti SIS proti nemu, sa konalo asi mesiac pred zatknutím Makóa políciou. Čo by malo byť asi v polovici augusta 2020 (Makó bol zadržaný 17. septembra). Lenže také stretnutie bolo podľa Beňu iba jedno. Potom ale to stretnutie mohlo byť najneskôr 6. júla. A to preto, lebo po stretnutí Pčolinský informoval o posolstve od Z. Kollára Daniela Lipšica v tom zmysle, že Kollár sa obáva, že SIS ide proti Kollárovi, lebo si to želá Lipšic. Lipšic ako svedok potvrdil, že Pčolinský ho informoval.

Pomýliť sa o jeden a pol mesiaca, to už je problém.

Mimochodom, ak by bol Pčolinský práve odsúhlasil, že vezme od Kollára úplatok, bol by vzápätí informoval o kontakte s Kollárom Lipšica, o ktorom sa hovorilo, že sa má stať špeciálnym alebo generálnym prokurátorom? Aký to dáva zmysel?

Zosilnenie, nie utlmenie sledovania Kollára

Najzávažnejším zistením vyšetrovateľa obviňujúceho Makóa a Beňu je však to, že Slovenská informačná služba v inkriminovanom období nijako nepoľavila v rozpracovaní Zoroslava Kollára, „naopak, nasadenie síl a prostriedkov bolo takmer bezprecedentné a úsilie vyvíjané na získanie informácií mimoriadne“. Inými slovami, Pčolinský konal presne naopak, než z čoho bol obvinený. Teda, žiadne „plnenie“ za úplatok sa nekonalo.

Treba ešte dodať, že v jednej chvíli sa Pčolinský ako riaditeľ osobne zasadil za nasadenie sledovačky na Kollára a to 8. júla 2020. Skrátka, tento príbeh je podstatne odlišný od toho, čo hovorila NAKA.

Mimochodom, o tomto intenzívnom sledovaní Kollára Beňa ako Pčolinského námestník nevedel, keď vypovedal proti Pčolinskému?

K rozhodnutiu nevziať Makóa a Beňu do väzby

Nie som fanúšikom stíhania policajtov, ktorí vyšetrujú, ani svedkov, ktorí svedčia. Bol som na strane stíhaného nešťastného policajného prezidenta Kovaříka, pri ktorom celá vláda zaspala vrátane ministra vnútra. Napísal som tiež, že „čurillovci“ mali škandalóznu komunikáciu, ale na trestné stíhanie dostatok dôkazov nevidím. Myslím si, že Makó a Beňa za toto odsúdení nebudú.

Rovnako neprotestujem, že sudkyňa okresného súdu ich nevzala do väzby. K jej rozhodnutiu však jedna kritická poznámka. Sudkyňa upozorňuje na údajné rozpory v Záverečnej správe Komisie riaditeľa SIS, ktoré hovoria o začatí sledovania Z. Kollára 6. júla 2020, zatiaľ čo iné záznamy SIS „hovoria o sledovaní … minimálne od 12. 6. 2020“. Bohužiaľ, tu sa pani sudkyňa pomýlila. Nerozlišovala medzi spravodajským rozpracovaním a sledovaním v zmysle nasadenia sledovacieho tímu. Spravodajské rozpracovanie je širší pojem, sledovanie je užším pojmom. Teda sledovanie je spôsobom spravodajského rozpracovania, avšak nie každé spravodajské rozpracovanie je sledovaním. Kollár bol rozpracovaný už v júni, ale sledovaný až v júli. Rozpor, ktorý sudkyňa videla, neexistuje a nevrhá to na jej rozhodovanie dobré svetlo. No ale kiežby sa nič horšieho nestalo.

Mediálne hračky a stíhanie korupcie

Niektoré médiá hovoria v súvislosti so stíhaním oboch kajúcnikov a až o zastrašovaní svedkov. V podstate hrajú svoju líniu už rok v zmysle, že Pčolinský je vinný a temné sily ho chcú zachrániť. Lenže formovanie verejnej mienky nie je náhradou za nedostatočnosť dôkazov. O rozporoch v stíhaní Pčolinského, na ktoré poukazuje vyšetrovateľ, médiá nehovoria.

Aká je teda situácia v stíhaní závažných korupčných káuz, ktoré sľubne začalo pred dvomi rokmi? Stále z toho môže byť úspešný príbeh. Je však poznačené od začiatku balastom vládnej rétoriky o „mafii“, svojvoľným rozhodovaním médií o vine či nevine, neúmerným spoliehaním sa na extenzívne využívanie inštitútu kajúcnika a i pocitom neomylnosti v časti orgánov činných v trestnom konaní, ktorá sa nevie pozrieť na nedostatky vo vlastných radoch. Ak som sa zastal stíhaných policajtov v uvedených prípadoch, tak teraz musím povedať, že si nemyslím, že vyšetrovateľovi ide o zastrašovanie svedkov, v tomto prípade „neviniatok“ Makóa a Beňu.

Isteže je tu kontrabalast a všeobecné spochybňovanie zo strany neúnavného Fica. Ale existuje i významná časť verejnosti, ktorá si želá dotiahnutie vyšetrovania do konca, je však znechucovaná vyššie uvedenými negatívnymi javmi.

Jej trpezlivosť by nemala byť skúšaná donekonečna.