Šéf ĽSNS Marian Kotleba prišiel o mandát poslanca Národnej rady (NR) SR, a tým zaniká aj poslanecký klub ĽSNS. Informuje o tom na sociálnej sieti podpredseda NR SR Gábor Grendel (OĽANO), ktorý podpísal rozhodnutie v zastúpení predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina).
Grendel priblížil, že odsúdením za úmyselný trestný čin Kotleba v zmysle Ústavy SR prišiel o mandát. "Do momentu zloženia sľubu jeho náhradníčky tak poslanecký klub ĽSNS nemá zákonom predpísaný počet poslancov potrebný na ďalšiu existenciu poslaneckého klubu. Jeho kolegovia sa stávajú nezaradenými poslancami," skonštatoval podpredseda NR SR.
Z rozhodnutia zverejneného na webe parlamentu vyplýva, že do NR SR doručili v utorok oznámenie o právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR za úmyselný trestný čin z 5. apríla v trestnej veci Mariana Kotlebu. V rozhodnutí sa píše, že podľa ústavy mandát poslanca zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin, "a teda mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu zaniká dňom 5. apríla 2022".
Odchodom Kotlebu má klub ĽSNS sedem poslancov, a teda nespĺňa minimálny stanovený počet členov poslaneckého klubu. Klub poslancov musí mať podľa rokovacieho poriadku NR SR najmenej osem členov.
Náhradníčkou za Kotlebu má byť Slavěna Vorobelová. Pre TASR uviedla, že poslanecký mandát si bude uplatňovať, no zatiaľ podľa nej nie je isté, či bude súčasťou prípadného staronového klubu ĽSNS. Dodala, že to závisí od rokovaní.
Najvyšší súd SR 5. apríla odsúdil Kotlebu v kauze rozdávania šekov v hodnote 1488 eur na podmienečný šesťmesačný trest odňatia slobody s jedenapolročnou skúšobnou dobou. Vinný je z prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
Poľsko oznámilo Európskej komisii a farmaceutickej firme Pfizer, že odmieta prijímať ďalšie vakcíny proti ochoreniu COVID-19 a platiť za ne. V utorok to uviedol poľský minister zdravotníctva Adam Niedzielski, ktorého citovala tlačová agentúra PAP.
Krajina má na sklade ešte 25 miliónov vakcín proti covidu a ďalších 67 až 70 miliónov dávok má objednaných, ako informoval súkromný spravodajský kanál TVN24.
Niedzielski v rozhovore pre kanál povedal, že vláda využije klauzulu v zmluve nazývanú "vyššia moc", ktorá vládu za výnimočných okolností oslobodzuje od záväzkov a povinností.
"Žiadame Európsku komisiu a hlavné spoločnosti vyrábajúce vakcíny..., aby dodávky distribuovali v priebehu desiatich rokov a – čo je najdôležitejšie – aby za ne bolo možné zaplatiť, keď ich prijmeme," uviedol poľský minister zdravotníctva.
Dodal, že rokovania týkajúce sa nákupu vakcín viedla Európska komisia.
"Žiaľ, sme svedkami úplnej nepružnosti zo strany výrobcov. Neexistuje spôsob, ako by sme mohli seriózne zmeniť podmienky tejto zmluvy, a navyše, bola podpísaná v krízovej situácii," vyhlásil Niedzielski.
Na otázku, či to znamená, že vakcíny budú do Poľska stále prichádzať, minister odpovedal: "Koncom minulého týždňa sme už využili klauzulu ’vyššia moc’, informovali sme Európsku komisiu aj hlavného výrobcu vakcíny, že odmietame prijať tieto vakcíny a že takisto odmietame za ne platiť. Následkom toho môže byť právny spor, ktorý už vlastne prebieha."
Na ďalšiu otázku o prípadnom ukončení zmluvy Poľskom zareagoval, že bola podpísaná medzi eurokomisiou a výrobcami vakcín a konkrétne Poľsko teda zmluvu neukončí. "Toto je len akési vyhlásenie o ďalšej našej línii konania," dodal minister.
Niedzielski tiež povedal, že zmluva Poľska len s jednou spoločnosťou je za vyše dve miliardy zlotých (0,43 miliardy eur) na tento rok a za šesť miliárd zlotých (1,29 miliardy eur) na budúci rok.
Doplnil takisto, že Poľsko spolu s desiatimi ďalšími štátmi EÚ navrhlo, aby eurokomisia zmiernila pravidlá v zmluvách na vakcíny proti covidu tak, že štáty budú môcť použiť viac peňazí na zdravotnú starostlivosť o utečencov. Podľa Niedzielskeho je vzhľadom na prúd utečencov potrebná väčšia pružnosť v zmluvách.
"Zatiaľ stretnutia s Pfizerom, výrobcom liekov, a eurokomisiou nepriniesli žiadny výsledok," dodal minister.
Jediným kandidátom na predsedu mimoparlamentného Progresívneho Slovenska (PS) je Michal Šimečka. Súčasná predsedníčka Irena Bihariová kandiduje na post podpredsedníčky hnutia. TASR o tom informoval vedúci komunikačného oddelenia PS Radovan Choleva. Hnutie bude mať snem 7. mája v Bratislave. Šimečka je momentálne podpredseda PS i europarlamentu.
"V Progresívnom Slovensku to nikdy nebolo o jednom človeku a ja tiež nie som prilepená na stoličke predsedníčky. Vojna na Ukrajine spôsobila, že témy zahraničnej politiky sú a v najbližšom čase budú vo verejnom priestore kľúčové, preto považujem Michala Šimečku za najvhodnejšieho predsedu nášho hnutia," uviedla Bihariová s tým, že Šimečku považuje za svojho prirodzeného nástupcu, ktorý povedie hnutie do najbližších volieb. Bihariová sa chce ako podpredsedníčka venovať najmä sociálnym a ľudskoprávnym témam.
Irena Bihariová. Foto: Facebook
Šimečka by chcel ako predseda PS vybudovať hnutie, ktoré háji liberálne hodnoty, prozápadné smerovanie a boj proti klimatickej kríze, ale má aj kvalitný ekonomický, zdravotnícky či vzdelávací program. "Slovensko čaká neskutočne náročné obdobie - pokračujúca vojna na Ukrajine a obrovská geopolitická neistota, skokové zdražovanie potravín, energií a bývania, stúpajúca nevraživosť v spoločnosti," myslí si Šimečka.
Parlamentné voľby v roku 2024 budú podľa neho zápasom o demokraciu a európsku budúcnosť Slovenska. "Ako podpredseda Európskeho parlamentu preto využijem všetky svoje kontakty, skúsenosti a možnosti, aby demokracia a európska budúcnosť Slovenska odolali hrozbám extrémistov a populistov," vyhlásil.
Za podpredsedov hnutia kandidujú okrem Bihariovej aj Zora Jaurová, Lucia Plaváková, Martin Hojsík, Michal Truban a Tomáš Valášek. Na 12 pozícií členov predsedníctva kandiduje spolu 30 kandidátov.
22:13 Európsky predstaviteľ: Mariupol zakrátko padne do rúk Rusov
Ukrajinské prístavné mesto Mariupol môže padnúť do rúk ruských jednotiek v priebehu niekoľkých dní, pričom by mohlo dopadnúť horšie ako Buča, kde ruskí vojaci spáchali masaker na civilistoch, ktorý Kremeľ popiera. V utorok to uviedol nemenovaný európsky predstaviteľ. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Očakávame kompletné zničenie mesta a množstvo obetí z radov civilného obyvateľstva," povedal americkým novinárom európsky predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný. Ruský prezident Vladimir Putin by do 9. mája mohol podľa neho oznámiť, že Rusi Mariupol oslobodili. Miestne orgány informovali, že počas obliehania Mariupola prišli o život tisíce ľudí, pričom Rusko dalo posledným ukrajinským obrancom v oceliarni Azovstaľ na výber – buď sa vzdajú, alebo zomrú.
21:45 Británia chce dať Ukrajine protilodné strely, USA už poslali húfnice a vrtuľníky
Británia sa snaží nájsť spôsoby, ako dodať Ukrajine protilodné strely, pričom zvažuje viacero možností, vrátane namontovania svojich rakiet Brimstone typu zem-vzduch na vojenské vozidlá. V stredu to oznámil britský premiér Boris Johnson. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. "Toto bude delostrelecký konflikt, takže budú potrebovať podporu pre delostrelectvo, a tú im my dáme – popri iných formách pomoci," vyhlásil Johnson s tým, že vojna na Ukrajine sa posúva do novej fázy. Rakety Brimstone, ktoré sa štandardne odpaľujú zo stíhačiek, používali britské jednotky v Líbyi a Sýrii. Ich výrobca MBDA tvrdí, že sa dajú použiť proti rýchlo sa pohybujúcim objektom na zemi i na mori.
Dodávky pre ukrajinské delostrelectvo plánujú aj Spojené štáty, čo v utorok potvrdil prezident Joe Biden. Podľa vyhlásenia Pentagónu dorazila prvá dodávka zbraní a vojenskej techniky na ukrajinské hranice v utorok. Ako uvádza CNN, obsahuje 11 helikoptér typu Mi-17, 18 kusov 155-milimetrových húfnic, 300 dronov Switchblade a ochranné odevy proti chemickým útokom. Ďalších sedem lietadiel s technikou má v Európe pristáť počas najbližších 24 hodín. Na ich dodávku vyčlenila americká vláda minulý týždeň 800 miliónov dolárov. Hodnota americkej pomoci Ukrajine tak už celkovo prekročila tri miliardy dolárov. Nové dodávky zbraní od USA budú zahŕňať 200 obrnených transportérov, desať protiraketových radarov, 500 protitankových striel typu Javelin a 30-tisíc kusov ochranných viest a prilieb.
21:34 Rusko nasadilo v Donbase aj tisíce žoldnierov zo Sýrie a Líbye
Rusko nasadilo v rámci svojej novej ofenzívy vo východoukrajinskom Donbase aj tisíce žoldnierov zo Sýrie, Líbye a iných krajín. Informoval o tom v utorok denník The Guardian s odvolaním sa na nemenovaného európskeho predstaviteľa. Uvedený predstaviteľ odhadol, že na východnej Ukrajine operuje od 10- do 20-tisíc námezdných bojovníkov. Sú medzi nimi ozbrojenci zo Sýrie, Líbye a ďalších krajín, ktorých naverbovala ruská Vagnerova skupina.
Táto organizácia, v zahraničí známa pod označením Wagner Group, je fakticky súkromnou armádou, ktorá podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych zónach konfliktov vo svete. Zahraniční žoldnieri v Donbase sú podľa citovaného zdroja nasadzovaní ako pešiaci a nemajú ťažké zbrane ani obrnené vozidlá. "Títo chlapíci sú používaní hlavne ako (ľudská) masa voči ukrajinským obrancom," cituje Guardian svoj zdroj. Naverbovaní žoldnieri majú Rusku v rámci prebiehajúcej ofenzívy v Donbase pomôcť dosiahnuť čo najväčšie územné zisky.
19:55 Rusi chcú vraj oceliareň Azovstaľ zrovnať so zemou
Rusi plánujú „zrovnať so zemou“ oceliareň Azovstaľ a jej okolie. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na zverejnenú komunikáciu ruského veliteľa, ktorú údajne zachytila Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU). Továreň sa stala pevnosťou ukrajinských obrancov v obliehanom prístavnom meste Mariupoľ.
Nahrávka, ktorú zverejnili v utorok, podľa CNN údajne zachytáva hlas veliteľa ruskej roty, ktorá sa nachádza asi štyri kilometre od Azovstalu. Ten nejakej žene hovorí o očakávanom ruskom „trojtonovom prekvapení, z neba“, ktoré by malo „všetko zrovnať so zemou“. CNN upozorňuje, že sa síce nemôže zaručiť za autentickosť nahrávky. Ruské ministerstvo obrany na žiadosť CNN o reakciu nereagovalo.
Muž v nahrávke podľa CNN spomína aj ďalšie ukrajinské mesto, Lysyčansk, ktorý podľa neho „už tretí deň vymazávajú z povrchu zemského“
19:46 Putin je podľa Scholza zodpovedný za vojnové zločiny na Ukrajine
Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok vyhlásil, že šéf Kremľa Vladimir Putin nesie zodpovednosť za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine, v dôsledku ktorých zahynuli už tisíce civilistov. Scholz zároveň odsúdil Putina za spustenie novej rozsiahlej ofenzívy v Donbase. TASR informáciu prevzala z agentúr AFP a DPA. "Zabíjanie tisícok civilistov, ktorého sme svedkami, je vojnovým zločinom, za ktorý nesie zodpovednosť ruský prezident," povedal kancelár po videokonferencii, v rámci ktorej západní lídri koordinovali svoj ďalší postup ohľadne vojny na Ukrajine.
Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
Scholz vyjadril presvedčenie, že ruská invázia na Ukrajinu, ktorá v pondelok vstúpila do novej fázy spustením mohutnej ofenzívy v Donbase, predstavuje celkom zjavné porušenie princípov medzinárodného práva. "Cítime obrovský smútok za obeťami a – je to potrebné povedať – obrovský hnev na ruského prezidenta a na túto nezmyselnú vojnu," uviedol šéf nemeckej spolkovej vlády.
19:18 Johnson chce ukončiť závislosť od Putinovej ropy a plynu
Britský premiér Boris Johnson chce ukončiť závislosť krajiny od „Putinovej ropy a plynu“. Ako informuje spravodajský portál BBC, povedal to britským poslancom v Dolnej snemovni. Ciele britskej vlády musia byť podľa Johnsona dlhodobé, keďže krajina čelí „ekonomickým otrasom v dôsledku ruskej agresie“. Chce preto bojovať proti dosahom britských cien energií. Vládna podpora rodín pritom podľa neho pomôže „ukončiť závislosť od Putinovej ropy a plynu a zaistiť, že energie budú z dlhodobého hľadiska lacnejšie“. Johnson sa tiež zaviazal, že britské energie budú zelenšie, dostupnejšie a bezpečnejšie.
Boris Johnson. Foto: TASR/AP
Premiér poslancom rozprával aj o svojej nedávnej návšteve Kyjeva a stretnutí s prezidentom Volodymyrom Zelenským, pričom ukrajinského lídra označil za nezlomného.
18:38 V Česku sa bude opravovať poškodená ukrajinská vojenská technika
V českých zbrojovkách sa začne opravovať poškodená ukrajinská vojenská technika. Serveru Seznam Zprávy to v utorok potvrdila česká ministerka obrany Jana Černochová. "Česká republika bola prvou partnerskou krajinou, ktorú ukrajinská strana oficiálne oslovila s požiadavkou na vzájomnú spoluprácu českých a ukrajinských firiem pri opravách vojenskej techniky, ktorú je nutné sprevádzkovať alebo ktorá bola zničená v bojoch," uviedla Černochová.
Ako prvé sa začnú servisovať vážne poškodené tanky typu T-64, ktoré bude opravovať firma Czechoslovak Group. Neskôr by mali pribudnúť aj opravné a servisné práce na kolesových obrnených transportéroch, do ktorých by sa zapojili ďalšie české firmy.
Jana Černochová. Foto: TASR/Jakub Kotian
18:26 Biden rokoval so spojencami o ďalšej pomoci Ukrajine
Americký prezident Joe Biden v utorok prostredníctvom videokonferencie rokoval so spojencami o vývoji konfliktu na Ukrajine po tom, ako Rusko spustilo novú mohutnú ofenzívu v Donbase. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Na virtuálnej konferencii sa okrem Bidena zúčastnili aj lídri ďalších krajín skupiny G7 a tiež generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel. Medzi účastníkmi rokovania, ktoré sa začalo krátko pred 16.00 h SELČ, boli aj prezidenti Poľska a Rumunska Andrzej Duda a Klaus Iohannis.
Podľa Bieleho domu lídri hovorili o ďalšej pomoci Kyjevu a o tom, ako vyvodiť zodpovednosť voči Rusku za to, čoho sa dopúšťa na Ukrajine. Podľa agentúry AFP bola videokonferencia súčasťou pravidelných koordinačných porád spojencov týkajúcich sa vojny na Ukrajine.
18:10 Zahynul jeden z veliteľov luhanských separatistov Čečenec Miša
Jeden z veliteľov oddielov proruskej separatistickej Luhanskej ľudovej republiky Michail Kiščik, prezývaný Čečenec Miša, zahynul počas spoločného útoku ruskej armády a separatistických ozbrojencov na pozície ukrajinských jednotiek v Donbase. TASR o tom informuje na základe utorkovej správy britskej televízie Sky News, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie premiéra Luhanskej ľudovej republiky Sergeja Kozlova.
Kiščik podľa Kozlova zahynul, keď sa so svojou skupinou dostal do ukrajinského obkľúčenia pri Kreminne v Luhanskej oblasti. Skupina údajne bojovala "do posledného muža". Kozlov dodal, že zatiaľ zisťujú presné straty.
17:59 Šéf OSN žiada štvordňové veľkonočné prímerie v Donbase
Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil novú ruskú ofenzívu na východe Ukrajiny a vyzval na uzavretie štvordňového prímeria počas nadchádzajúcich pravoslávnych veľkonočných sviatkov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Namiesto oslavy nového života tohtoročná Veľká noc nastáva v čase ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny," povedal novinárom Guterres. Preto žiada, aby boli aspoň počas tohtotýždňovej pravoslávnej Veľkej noci - od štvrtka do nedele - prerušené boje a vyhlásená "humanitárna pauza". Takéto prímerie by podľa Guterresa umožnilo, aby sa z najviac ohrozených oblastí evakuovalo civilné obyvateľstvo a aby do nich mohli zároveň prúdiť dodávky humanitárnej pomoci.
António Guterres. Foto: TASR/AP
17:12 Rusko na Ukrajine nepoužije jadrové zbrane, vyhlásil Lavrov
Rusko bude počas invázie na Ukrajine používať iba konvenčné zbrane. V utorok to povedal šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov v rozhovore pre indickú spravodajskú televíznu stanicu India Today. TASR informuje podľa správy agentúry Bloomberg.
Utorková odpoveď Lavrova pre indickú televíziu patrí medzi najkategorickejšie vyjadrenia vysokopostaveného ruského predstaviteľa o možnom použití jadrových zbraní v rusko-ukrajinskom konflikte. Ruský minister zahraničných vecí však nie je priamo zodpovedný za vojenské rozhodovanie.
Predstavitelia západných spravodajských služieb varovali, že Kremeľ by sa mohol uchýliť k použitiu taktických alebo iných jadrových zbraní s obmedzeným účinkom v prípade, ak by sa invázia na Ukrajine nevyvíjala podľa jeho plánov.
16:54 Rutte: Holandsko dodá Ukrajine ťažké zbrane vrátane obrnených vozidiel
Holandsko poskytne Ukrajine na obranu pred ruskou ofenzívou ťažké zbrane, ako sú obrnené vozidlá. Ako uviedol holandský premiér Mark Rutte v utorok na Twitteri, v telefonickom rozhovore to prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Holandsko spoločne so spojencami zvažuje aj dodávku ďalšieho ťažkého (vojenského) materiálu", doplnil Rutte.
Mark Rutte. Foto: TASR/AP
15:41 Rusko vraj v Mariupole otvorilo humanitárny koridor pre ukrajinských vojakov
"Ruské ozbrojené sily otvorili humanitárny koridor pre odsun členov ukrajinskej armády, ktorí dobrovoľne zložia zbrane, a pre militantov z nacionalistických útvarov," uviedol vo vyhlásení ruský rezort obrany s tým, že koridor otvorili o 14.00 h miestneho času (13.00 SELČ).
Ministerstvo uviedlo, že o zriadení koridoru rozhodlo vzhľadom na "katastrofálnu situáciu" v oceliarskom komplexe Azovstaľ, ktorý je poslednou baštou obrancov strategického ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Tento krok Rusko odôvodnilo "výlučne humanitárnymi princípmi".
Ženisti ukrajinského ministerstva vnútra zneškodňujú míny. Foto: TASR/AP
15:24 Vojna na Ukrajine výrazne spomalí globálnu ekonomiku, varuje MMF
Medzinárodné menový fond (MMF) pre ruskú vojnu proti Ukrajine znížil prognózy rastu globálnej ekonomiky na tento aj budúci rok. MMF aktuálne počíta v roku 2022 aj v roku 2023 s expanziou svetového hrubého domáceho produktu o 3,6 %. To je o 0,8 percentuálneho bodu, respektíve o 0,2 percentuálneho bodu menej v porovnaní s januárovými predpoveďami. Riziká ohrozujúce ekonomiku sa podľa MMF prudko zvýšili.
15:11 Litva zakázala zobrazovanie symbolov na podporu ruskej ofenzívy na Ukrajine
Litovský parlament v utorok schválil zákaz verejného zobrazovania a nosenia symbolov vyjadrujúcich podporu ruskej invázii na Ukrajinu vrátane písmena "Z" či čierno-oranžovej stuhy svätého Juraja.
Písmenom "Z" býva označená bojová technika ruskej armády. Fotografie s týmto znakom na oblečení zdieľajú aj ľudia na sociálnych sieťach, čím dávajú najavo, že schvaľujú vojenskú ofenzívu Kremľa na Ukrajine. Stuha svätého Juraja sa datuje do roku 1769, keď ruská cárovná Katarína Veľká založila Rad sv. Juraja. Stuha bola pôvodne žltá s tromi čiernymi pruhmi. Po boľševickej revolúcii v roku 1917 bolo vyznamenanie zrušené; do užívania sa vrátilo počas druhej svetovej vojny, avšak v oranžovo-čiernej podobe.
Sovietsky zväz "georgijevskú" stužku používal pri oslavách víťazstva nad nacistickým Nemeckom v kombinácii s rôznymi medailami až do svojho rozpadu v roku 1991. Stužka bola v Ruskej federácii obnovená v roku 2005 ako reakcia na tzv. oranžovú revolúciu na Ukrajine. V roku 2014 si ju osvojili aj Moskvou podporovaní separatisti na východe Ukrajiny ako prejav podpory Ruska.
Ruské vojenské autá s písmenom Z. Foto: reprofoto/Twitter
15:01 Podoľak: Obliehanie Mariupolu ešte viac skomplikovalo rokovania s Ruskom
Obliehanie ukrajinského prístavného mesta Mariupol ruskými silami naďalej komplikuje rokovacie procesy a je ťažké určiť, kedy sa znovu obnovia priame rozhovory medzi ruskou a ukrajinskou stranou. Vyhlásil to v utorok poradca ukrajinského prezidenta a člen ukrajinskej vyjednávacej delegácie Mychajlo Podoľak.
Podoľak v písomnej odpovedi na otázky agentúry Reuters vyjadril presvedčenie, že sa Rusko spolieha na posilnenie svojej pozície prostredníctvom novej ofenzívy, ktorú spustilo na východe Ukrajiny.
"Je jasné, že na pozadí tragédie v Mariupole sa stal rokovací proces ešte komplikovanejším," uviedol Podoľak v súvislosti s situácia v prístavnom meste nachádzajúcom sa na juhu Ukrajiny.
14:49 Anonymous sa hrdia odhalením ruských tajných služieb
Zoznam viac než 600 mien ruských dôstojníkov Federálnej služby bezpečnosti (FSB) zverejnili v noci z pondelka na utorok hekeri zo skupiny PckArks, ktorá sa hlási k hnutiu Anonymous. Zoznam okrem samotných mien obsahuje aj ďalšie citlivé informácie ako čísla pasov, telefónne čísla, dátumy narodenia a ďalšie údaje. Na Twitteri ho zdieľali s komentárom: „Tu máte zoznam ruských dôstojníkov FSB preložený do angličtiny.“
Zoznam je voľne dostupný k nahliadnutiu na internete prostredníctvom serveru Ghostbin. Obsahuje celkom 620 záznamov s menami agentov.
14:29 Gubernátor: Ruské sily dobyli mesto Kreminna na východe Ukrajiny
Ruské sily dobyli mesto Kreminna na východe Ukrajiny a ukrajinskí vojaci sa z mesta stiahli, oznámil v utorok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Citovala ho tlačová agentúra Reuters.
Kreminna s vyše 18-tisíc obyvateľmi, v Luhanskej oblasti a približne 570 kilometrov juhovýchodne od metropoly Kyjev, je zrejme prvé mesto dobyté počas novej ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny. "Kreminna je pod kontrolou ’orkov’ (ohyzdov, teda Rusov). Vstúpili do mesta," informoval na brífingu gubernátor Hajdaj. Použil výraz "ohyzdi", ktorý je odkazom na fantasy knihy od spisovateľa J. R. R. Tolkiena.
13:38 Šojgu: Západ robí všetko preto, aby predĺžil ruskú vojenskú operáciu na Ukrajine
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok uviedol, že Moskva sa snaží "oslobodiť" východnú Ukrajinu, no Západ robí všetko pre to, aby ruskú vojenskú operáciu predĺžil. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Postupne realizujeme plán na oslobodenie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky," uviedol Šojgu, pričom odkazoval na dva odštiepenecké regióny na východe Ukrajiny, ktoré Rusko uznalo za nezávislé krajiny. "Podnikáme kroky na to, aby sme nastolili život v mieri," pokračoval šéf ruského rezortu obrany.
Sergej Šojgu. Foto: TASR/AP
Šojgu sa vyjadril po tom, ako Kyjev obvinil Rusko z toho, že spustilo novú rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny, čím vojna prešla do druhej fázy. Ruský minister obrany však z krviprelievania na Ukrajine obvinil Spojené štáty a ich spojencov, ktorí sú podľa neho odhodlaní bojovať "do posledného Ukrajinca".
"USA a štáty, ktoré majú pod kontrolou, robia všetko pre to, aby maximálne predĺžili špeciálnu vojenskú operáciu. Zvyšujúce sa objemy dodávok zahraničných zbraní dávajú jasne najavo ich úmysly vyprovokovať kyjevský režim, aby bojoval do posledného Ukrajinca," vyhlásil Šojgu.
12:50 Rakúsky kancelár vyhlásil, že Putin bol ich stretnutí vo výbornej psychickej kondícii
Rakúsky kancelár Karl Nehammer vyhlásil, že ruský prezident Vladimír Putin bol vo výbornej psychickej kondícii. Ako informuje portál euractiv.com, uviedol to v rozhovore o jeho nedávnej návšteve Moskvy pre rakúsky denník Kronen Zeitung. Reagoval tak na špekulácie, že trpí nejakou psychickou chorobou a jeho zdravie je podlomené.
Nehammer zdôraznil, že na svoju návštevu v Moskve síce nie je hrdý, ale podľa jeho názoru bol rozhovor nielen s ukrajinským prezidentom, ale aj s tým ruským dôležitý. Jeho stretnutie sa totiž spravádzala ostrá kritika doma, ako aj na Západe.
Podľa Nehammera bola konverzácia s Putinom veľmi priama, aj keď miestami ťažkopádna. Podľa jeho slov predviedol ruský prezident veľké odhodlanie pri objasňovaní dôvodov na rozpútanie konfliktu. Rakúsky kancelár pre americkú televíziu NBC povedal, že ruský líder „je vo svojej vlastnej vojnovej logike“. Dodal tiež, že Putin si myslí, že vojnu vyhráva.
12:30 Kadyrov tvrdí, že ruské jednotky v utorok dobyjú oceliareň v Mariupole
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v utorok vyhlásil, že ruské jednotky do konca dňa prevezmú plnú kontrolu nad rozsiahlym oceliarskym komplexom Azovstaľ, ktorý je poslednou baštou obrancov strategického ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Dnes s pomocou Všemohúceho (Allaha) úplne prevezmeme Azovstaľ," povedal Kadyrov v audionahrávke, ktorú zverejnil prostredníctvom svojho účtu na platforme Telegram.
12:23 Ruská ofenzíva napreduje podľa Zelenského poradcu veľmi obozretne
Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč v utorok povedal, že nová ruská ofenzíva na východe Ukrajiny pokračuje "veľmi obozretne" a nebude úspešná, pretože moskovským silám chýba sila na prelomenie ukrajinskej obrany. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Ruské sily sa podľa Arestovyča usilujú nájsť "citlivé miesta" v obrane Ukrajiny. "Ich ofenzíva neuspeje, to vám garantujem na 99 percent, nemajú dostatok sily," povedal Arestovyč v televízii. "Bitka o Donbas, ktorá bola oznámená a očividne sa začala včera, prebieha a napreduje veľmi obozretne," povedal a dodal, že táto bitka sa nebude vyvíjať v prospech Ruska.
12:15 Lavrov: Začína sa ďalšia fáza špeciálnej operácie na Ukrajine
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok uviedol, že sa začína ďalšia etapa "špeciálnej operácie" na Ukrajine. Podľa neho táto fáza prinesie výrazný vývoj. Šéf ruskej diplomacie to povedal v rozhovore pre indickú spravodajskú televíznu stanicu India Today. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Začína sa ďalšia etapa tejto špeciálnej operácie a som si istý, že to bude veľmi dôležitý moment celej tejto špeciálnej operácie," uviedol Lavrov. Jej cieľom má byť podľa neho "úplné oslobodenie Doneckej a Luhanskej republiky".
12:07 Separatisti: Začal sa vpád do oceliarne v Mariupole – poslednej bašty obrancov
Hlavný útok na oceliarne Azovstaľ, poslednú baštu ukrajinských síl v ťažko skúšanom prístavnom meste Mariupol, sa začal. V utorok to vyhlásili promoskovskí separatisti napojení na ruské invázne sily, píše tlačová agentúra AP. Podľa ruských síl sa na pozemku oceliarní ukrýva približne 2 500 ukrajinských bojovníkov vrátane 400 zahraničných žoldnierov. Ako uvádzajú ukrajinské médiá, v továrni sa stále ukrýva aj okolo tisíc civilistov vrátane žien a detí.
Zástupca proruských separatistov Eduard Basurin pre štátne médiá v Moskve povedal, že príslušníci špeciálnych jednotiek sa zhromaždili a pustili sa do "práce". Podporujú ich ruské vzdušné sily a delostrelectvo. Dobyté už boli všetky obvody v Mariupole, dodal Basurin.
12:10 Ruské tajné služby sa pokúšali najať českých diplomatov, tí ponuku odmietli
Zástupca veľvyslanca českej ambasády v Moskve mal byť požiadaný ruskými úradmi o spoluprácu s tamojšími tajnými službami. Požiadavka o spoluprácu prišla ešte pred tým, než ho vyhostili. V tom čase tajné služby o spoluprácu požiadali aj iného českého diplomata. Obaja spoluprácu odmietli.
Moskva vyhostila zástupcu veľvyslanca českej ambasády v Moskve Tomáša Harta minulú stredu (13. 4.) v reakcii na vyhostenie ruských diplomatov z Česka. Hart mal byť na konci marca požiadaný o spoluprácu s tajnými službami listom. Podľa listu mal byť pozvaný na stretnutie do Moskvy. Hart na ponuku nereagoval, namiesto toho vec nahlásil českému ministerstvu zahraničných vecí. České médiá o celej záležitosti informovali so slovami, že mohlo ísť buď o provokáciu Kremľa, alebo pokus o psychologický nátlak na českých diplomatických predstaviteľov.
Vzťahy Prahy a Moskvy sa v tejto chvíli z hľadiska diplomacie v dôsledku invázie na Ukrajinu obmedzili na nevyhnutné minimum. Česko navyše v uplynulých týždňoch podporilo Ukrajinu tankmi T-72 a obrnenými vozidlami BVP, čím ešte viac popudilo ruskú stranu.
11:50 Polícia ČR preveruje vojnové zločiny, zbiera svedectvá od utečencov z Ukrajiny
Vrchné štátne zastupiteľstvo v Prahe potvrdilo v utorok skoršiu informáciu portálu Novinky.cz., že polícia sa zaoberá vojnovými zločinmi na Ukrajine. Zhromažďuje svedectvá ľudí, ktorí pred vojnou ušli do Českej republiky. Uviedla to vrchná štátna zástupkyňa (prokurátorka) Lenka Bradáčová.
Oznámila, že štátne zastupiteľstvo (prokuratúra) dozoruje vyšetrovanie podozrení zo zločinu použitia zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja. "Cieľom vyšetrovania je zaistiť dôkazy o vojnových zločinoch prostredníctvom svedkov, obetí, ktoré hľadajú ochranu prd vojnou na území Českej republiky," vysvetlila Bradáčová.
11:03 Borrell: Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell v nedeľu pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva varoval, že Rusko "zámerne" ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny, k čomu dochádza počas invázie, ktorá sa začala 24. februára. Šéf zahraničnej politiky EÚ na túto skutočnosť upozornil na svojom účte na Twitteri.
Josep Borrell. Foto: TASR/AP
10:44 Grécko zadržalo ruský ropný tanker
Grécke úrady zadržali v Egejskom mori ruský tanker v rámci sankcií Európskej únie uvalených na Rusko. Grécko o tom informovalo v utorok, píše tlačová agentúra AP.
Grécka pobrežná stráž uviedla, že ropný tanker s 19 ruskými členmi posádky na palube, plaviaci sa pod ruskou vlajkou, bol zadržaný 15. apríla a v súčasnosti kotví v zálive Karystos na južnom pobreží ostrova Eubója (Evia). Pobrežná stráž dodala, že príkaz na zadržanie sa týka samotnej lode, a nie jej nákladu.
10:21 Japonsko pošle Ukrajine plynové masky a ochranné obleky
Japonsko dodá Ukrajine plynové masky, ochranné obleky a bezpilotné lietadlá v rámci posilnenia obrany krajiny. Tento krok prichádza v čase rastúcich obáv, že by ruské vojská mohli použiť chemické zbrane, informovala v utorok agentúra AP. Japonský minister obrany Nobuo Kiši povedal, že jeho krajina posiela protichemické bojové vybavenie na žiadosť ukrajinskej vlády.
10:08 Humanitárne koridory na Ukrajine sa neotvoria už tretí deň za sebou
Na Ukrajine sa v utorok už v poradí tretí deň po sebe neotvoria humanitárne koridory určené na evakuáciu civilistov. Oznámila to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorú citujú agentúra Reuters a denník The Guardian.
09:59 Ruské jednotky spustili ofenzívu v Azovstale
Špeciálne vojenské skupiny začali operáciu na dobytie závodu Azovstal v Mariupole. Uviedol to hovorca armády separatistickej Doneckej ľudovej republiky Eduard Basurin. Azovstal je jednou z posledných bášt ukrajinských obrancov v Mariupole.
V továrni sa podľa vyjadrení Kyjeva majú ukrývať civilisti, Rusi a separatisti tieto tvrdenia popierajú.
09:09 Rusko sa zameriava na úplné ovládnutie Donbasu, tvrdí ukrajinský generálny štáb
Generálny štáb ukrajinskej armády v utorok uviedol, že ruské sily zameriavajú svoje úsilie na úplné ovládnutie Doneckej a Luhanskej oblasti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Podľa generálneho štábu začala v pondelok nová fáza vojny po tom, ako sa ruskí vojaci pokúsili prelomiť ukrajinskú obranu na takmer celej frontovej línii v Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti. Generálny štáb vo vyhlásení zverejnenom v utorok okrem toho uvádza, že ruská armáda aj naďalej blokuje a ostreľuje prístavné mesto Mariupol a pokračujú aj vzdušné útoky na iné mestá.
Ruské armádne vozidlá na ceste neďaleko čiernomorského obliehaného mesta Mariupol. Foto: TASR/AP
09:14 Ruská invázia zničila alebo poškodila do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry
Ruská invázia na Ukrajinu zničila alebo poškodila do 30 percent ukrajinskej dopravnej infraštruktúry, pričom škody sa odhadujú na 100 miliárd USD (91,93 miliardy eur). Uviedol to ukrajinský minister infraštruktúry Oleksander Kubrakov, podľa ktorého by sa rekonštrukcia dala za určitých podmienok zvládnuť do dvoch rokov, pričom na financovanie opráv by sa mali využiť zmrazené ruské aktíva.
"Prakticky všetky zložky našej dopravnej infraštruktúry nejakým spôsobom utrpeli," povedal Kubrakov pre Reuters. Dodal, že invázia, ktorá sa začala 24. februára, zasiahla "od 20 do 30 percent z celkovej infraštruktúry s rôznym stupňom poškodenia či zničenia".
Podľa Kubrakova boli doteraz zničené alebo poškodené stovky cestných mostov, tisícky kilometrov ciest a desiatky železničných mostov boli vyhodené do vzduchu. Účet len za infraštruktúru stanovil minister zatiaľ na zhruba 100 miliárd USD. Súčasne dodal, že ministerstvo už začalo s rekonštrukciou v niektorých oblastiach, ktoré sa vrátili pod kontrolu ukrajinskej armády.
VIDEO Ruské vrtuľníky evakuujú ruských vojakov na Ukrajine
08:00 Gubernátor Belgoroda tvrdí, že Ukrajina zaútočila na ruskú dedinu v pohraničí
Gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov v utorok na sociálnej sieti oznámil, že ukrajinskí vojaci zaútočili na dedinu Golovčino ležiacu v tejto oblasti pri hraniciach s Ukrajinou a zranili pri tom jedného miestneho obyvateľa. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Z Gladkovového vyjadrenia na Twitter nebolo bezprostredne zrejmé, či malo ísť o nálet alebo delostrelecký, raketový či mínometný útok. Rusko už Ukrajinu obvinilo z raketových útokov na viacero ruských dedín a obcí ležiacich v pohraničných oblastiach, ako aj útoku na sklad paliva v meste Belgorod, ktoré podľa Moskvy vykonali ukrajinské vojenské vrtuľníky, pripomína Reuters.
06:10 Koordinátor humanitárnej pomoci OSN: Humanitárne prímerie na Ukrajine sa nečrtá
Dosiahnutie humanitárneho prímeria medzi ruskými a ukrajinskými silami na Ukrajine sa v blízkej budúcnosti neočakáva, no mohlo by byť možné o niekoľko týždňov. Uviedol to v pondelok koordinátor humanitárnej pomoci OSN Martin Griffiths, ktorého citoval denník The Guardian.
Griffiths sa v apríli stretol v Moskve a Kyjeve s tamojšími predstaviteľmi, aby spoločne prediskutovali snahy OSN o dosiahnutie humanitárneho prímeria a tiež spôsoby, akými by sa dal zlepšiť systém informovania zainteresovaných strán o evakuáciách civilistov a presunoch dodávok humanitárnej pomoci.
Griffiths uviedol, že ako je aj zrejmé, ruská strana dosiaľ humanitárne prímerie nezaviedla. "Ak môžem hovoriť za ruské úrady, tak momentálne dosiahnutie lokálneho prímeria nestavajú na prvé miesto svojej agendy. Prímerie momentálne nie je na obzore. Mohlo by byť o pár týždňov alebo o niečo neskôr," dodal.
Griffiths tiež avizoval, že čoskoro odcestuje do Turecka, aby s tamojším prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a ďalšími predstaviteľmi vyhliadky na humanitárne mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou. "Turecko sa pre obe strany ukázalo, ako skutočne hodnotný a užitočný usporiadateľ týchto rozhovorov," uviedol.
Griffiths pôvodne plánoval do Turecka pricestovať v stredu a odísť nasledovný deň. Krátko po svojom pondelňajšom vyjadrení pre novinárov však informoval, že mal pozitívny výsledok testu na nový koronavírus, v dôsledku čoho sa uchýlil do domácej izolácie a zmienenú cestu odložil na neurčito.
Hlavný koordinátor humanitárnej pomoci OSN Martin Griffiths gestikuluje počas tlačovej konferencie v Ženeve v pondelok 10. januára 2022. Foto: TASR/AP
04:06 Starosta Mariupola: Z mesta bolo násilne deportovaných už 40 000 civilistov
Starosta obliehaného Mariupola Vadym Bojčenko v pondelok povedal, že z tohto prístavného mesta už bolo do Ruska alebo do oblastí kontrolovaných proruskými separatistami na Ukrajine "násilne deportovaných" približne 40 000 civilistov.
Bojčenko sa takto podľa stanice BBC vyjadril v rozhovore pre ukrajinskú televíziu. Povedal pritom, že uvedené číslo je overené prostredníctvom údajov z obecného registra.
BBC upozorňuje, že číslo nedokázala nezávisle overiť.
Hovorca amerického ministerstva obrany John Kirby v pondelok skonštatoval, že Mariupol napriek ruskému náporu stále nepadol do rúk Moskvy. "Naďalej sme svedkami koncentrácie (ruských) náletov a delostreleckých útokov v Donbase a na juhu (Ukrajiny), obzvlášť v Mariupole a jeho okolí," povedal Kirby a naznačil, že Rusko si tam vytvára podmienky pre väčšie útoky.
Hovorca Pentagónu novinárom tiež povedal, že príslušníci americkej armády začnú čoskoro cvičiť ukrajinských vojakov v tom, ako používať húfnice, ktoré sú súčasťou najnovšieho balíka vojenskej pomoci poskytnutého Spojenými štátmi.
Výcvik ukrajinských vojakov americkou armádou má prebiehať mimo Ukrajiny. "Pôjde o malý počet ukrajinských vojakov, ktorých vycvičia v používaní húfnic, a následne sa vrátia späť do svojej krajiny, aby takto vycvičili svojich kolegov," povedal Kirby.
Zmienené zbrane sú súčasťou nového balíka vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 800 miliónov dolárov, ktorý minulý týždeň ohlásil americký prezident Joe Biden. Balík zahŕňa delostrelecké systémy, delostreleckú munícia, dodávky obrnených transportérov či vrtuľníkov.
Pozostatky vozidiel sa nachádzajú v druhom najväčšom hutníckom závode na Ukrajine - Kov a železo spracujúcom hutníckom závode Iľjič v separatistami okupovanom Mariupole v sobotu 16. apríla 2022. Foto: TASR/AP
02:14 Biely dom: Biden sa nateraz Ukrajinu navštíviť nechystá
Americký prezident Joe Biden nemá v dohľadnej dobe v pláne návštevu Ukrajiny, hoci ho tam nedávno pozval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Novinárom to v pondelok povedala hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová.
Podľa jej slov sa teraz americká administratíva zameriava na poskytovanie bezpečnostnej pomoci, respektíve posielanie vojenského materiálu na Ukrajinu, informuje agentúra DPA.
Psakiová však zároveň dodala, že ak by nejaký vysokopostavený americký predstaviteľ na Ukrajinu vycestoval, verejnosť by sa o tom - z bezpečnostných dôvodov - dozvedela najskôr až po jeho príchode do tejto krajiny.
Zelenskyj v nedeľnom rozhovore pre stanicu CNN apeloval na Bidena, aby Ukrajinu navštívil a získal tak na základe vlastnej skúsenosti predstavu o situácii, v ktorej sa táto krajina nachádza po takmer dvojmesačnej ruskej invázii.
"Myslím si, že príde," povedal v zmienenom rozhovore ukrajinský prezident. "Samozrejme, je to jeho rozhodnutie. Závisí to aj od bezpečnostnej situácie, no myslím si, že je to líder Spojených štátov a preto by sa sem mal prísť pozrieť," dodal.
Washington však údajne zvažuje, že na Ukrajinu vyšle ministra obrany Lloyda Austina alebo ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, píše DPA. Ak by to bola pravda, bolo by zároveň veľmi nepravdepodobné, aby do tejto krajiny v blízkej budúcnosti vycestoval aj samotný Biden.
Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Foto: TASR/AP
00:59 Ukrajina dúfa, že sa v nasledovných týždňoch stane kandidátskou krajinou EÚ
Ukrajina dúfa, že sa jej už v priebehu niekoľkých týždňov podarí získať štatút kandidátskej krajiny Európskej únie. Povedal to v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na stretnutí so šéfom delegácie EÚ na Ukrajine Mattiom Maasikasom. Informovala o tom agentúra AFP.
Zelenskyj zároveň Maasikasovi odovzdal vyplnený dotazník potrebný na uchádzanie sa o členstvo v EÚ, ktorý mu 8. apríla - počas svojej návštevy v Kyjeve - odovzdala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Zelenskyj povedal Maasikasovi, že Kyjev verí, že v tomto smere získa podporu Únie a stane sa "kandidátom na prijatie" a následne sa už bude môcť začať ďalšia "záverečná fáza" prístupového procesu. "Skutočne veríme, že táto procedúra sa uskutoční v najbližších týždňoch," povedal ukrajinský prezident a dodal, že ukrajinský ľud je "mentálne v Európe už dlhý čas".
Šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak uviedol, že Ukrajina dúfa, že štatút kandidátskej krajiny získa na júnovom summite EÚ. "Následne by sa mali začať prístupové rokovania, ktoré by mali prebiehať v zrýchlenom konaní... Ukrajina bude v EÚ," uviedol.
Ukrajina zintenzívnila svoju snahu o vstup do EÚ od vtedy, ako ju 24. februára napadlo Rusko. Krátko po začiatku ruskej invázie pritom oficiálne požiadala o členstvo v Únii.
Lídri EÚ vyjadrili Kyjevu v tomto úsilí podporu, nezaviazali sa však k nijakému časovému plánu týkajúcemu sa rokovaní o členstve, pričom niektorí sa tiež vyjadrili skepticky na margo zrýchlenia prístupového procesu, ktorý zvyčajne trvá celé roky.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok večer oznámil, že Rusko začalo rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP.
"Môžeme teraz potvrdiť, že ruskí vojaci začali bitku o Donbas, na ktorú sa dlho pripravovali. Veľká časť ruskej armády je teraz zapojená do tejto ofenzívy," povedal ukrajinský prezident na sociálnej sieti Telegram. "Bez ohľadu na to, koľko ruských vojakov sem povolajú, budeme bojovať. Budeme sa brániť," dodal.
Zelenskyj takýmto oznámením potvrdil o čosi skoršie obdobné vyjadrenia vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov, a to šéfa svojej kancelárie Andrija Jermaka, ako aj tajomníka ukrajinskej Bezpečnostnej rady Olexija Danilova.
Gubernátor Luhansku: Je to peklo
Jermak krátko pred Zelenským prostredníctvom Telegramu uviedol, že "sa začala druhá fáza vojny", informuje stanica BBC. "Verte v našu armádu, je veľmi silná," vyzval Ukrajincov.
Danilov ešte predtým informoval, že Rusko podľa všetkého začalo očakávanú ofenzívu na východe Ukrajiny. "Dnes ráno sa okupanti takmer pozdĺž celej frontovej línie v Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti pokúsili prelomiť našu obranu... Dnes ráno začali s pokusom o spustenie aktívnej fázy," povedal
Spustenie očakávanej ruskej invázie v Donbase ohlásil krátko predtým aj gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. "Je to peklo. Začala sa ofenzíva, o ktorej sme hovorili už celé týždne. V mestách Rubižne a Popasna sa neustále bojuje, rovnako ako aj v ďalších pokojných mestách," uviedol v príspevku na Facebooku.
Pribúdajú civilné obete
Ruské ostreľovanie si v pondelok vyžiadalo v Donbase podľa miestnych predstaviteľov celkovo osem civilných obetí
Hajdaj uviedol, že štyria ľudia zahynuli, keď sa pokúšali utiecť z mesta Kreminna v Luhanskej oblasti, ktorého sa podľa jeho slov v pondelok zmocnili ruskí vojaci. "Kreminna je bohužiaľ pod kontrolou orkov," povedal Hajdaj, pričom takýmto pejoratívnym výrazom podľa AFP označil ruských vojakov.
Poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč však poprel, že by Rusi už Kreminnu získali. "Prebiehajú tam intenzívne pouličné boje," povedal.
Gubernátor susednej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko zase informoval, že pri pondelňajšom ruskom bombardovaní prišli aj v tejto oblasti o život ďalší štyria civilisti.
Rozsiahlu ruskú ofenzívu v Donbase predpovedala ukrajinská armáda už celé týždne. Rusko sa na Donbas, ktorý už od roku 2014 čiastočne ovládajú proruskí separatisti, zameralo po tom, ako stiahlo svojich vojakov z ukrajinského hlavného mesta Kyjev a jeho okolia.
AKTUALIZOVANÉ 12:20 Bývalého šéfa operatívcov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Kaľavského, obžalovaného z prezrádzania citlivých informácií, zadržali v Bosne a Hercegovine. Pre TASR to potvrdil hovorca Prezídia Policajného zboru (PZ) Michal Slivka. Už po pár hodinách ho však prepustili.
"Môžeme uviesť, že partnerská zložka Interpol-Sarajevo nám potvrdila zadržanie Jána Kaľavského Ďalšie informácie v tejto chvíli nebudeme poskytovať," uviedol pre TASR Slivka.
Podľa portálu Pluska je už Kaľavský na slobode. Zadržaný teda bol len pár hodín.
Ján Kaľavský je podozrivý z prezrádzania citlivých informácií z prostredia polície nepovolaným osobám, čiastočne za rôzne neoprávnené majetkové plnenia. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na neho podal koncom januára obžalobu "pre viacčinný súbeh pokračovacieho zločinu prijímania úplatku s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu marenia spravodlivosti".
Kaľavského obvinili 21. septembra 2021, v októbri na neho vydali európsky a medzinárodný zatykač.
Hovorca Ministerstva spravodlivosti (MS) SR Peter Bubla informoval, že rezort vypracuje žiadosť o vydanie Jána Kaľavského do SR s cieľom trestného stíhania. "Medzi Slovenskou republikou a Bosnou a Hercegovinou existuje zmluvný základ pre vyžiadanie na trestné konanie alebo výkon trestu odňatia slobody, v zmysle ktorého bude MS SR v súčinnosti so ŠTS postupovať," dodal Bubla.
Izraelská polícia vstúpila v nedeľu ráno do priestorov jeruzalemskej mešity al-Aksá, kde pred dvoma dňami došlo k násilným potýčkam medzi bezpečnostnými silami židovského štátu a Palestínčanmi. Píše o tom agentúra AP.
Polícii sa podarilo vyhnať palestínskych Arabov z rozsiahleho priestranstva pred mešitou, pričom dvoch z nich zatkla. Desiatky ďalších Palestínčanov však zostali vnútri budovy a začali skandovať Alláhu akbar, Boh je najväčší.
Pri piatkovom zákroku izraelských bezpečnostných síl v komplexe al-Aksá utrpelo zranenia viac než 150 ľudí. Polícia zadržala stovky osôb a podľa AP to boli najhoršie násilnosti v tejto lokalite za takmer rok.
Moslimovia sú v súčasnosti v polovici pôstneho mesiaca ramadán. V piatok večer zase židia začali sláviť sviatok pesach, ktorý potrvá až do soboty budúceho týždňa. Práve prekrývanie týchto dvoch významných sviatkov prispieva v izraelskej metropole k eskalácii napätia.
Mešita al-Aksá leží na Chrámovej hore, kde sa nachádza aj Múr nárekov a moslimský Skalný dóm. Chrámová hora je považovaná za najposvätnejšie miesto judaizmu a tretie najuctievanejšie miesto moslimov a často tam dochádza k násilnostiam. Potýčky v tejto lokalite vyvolali vlani v máji 11-dňovú vojnu medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, ktoré ovláda pásmo Gazy.
ILAVA - Sviatky Veľkej noci sú spojené so šibačkou, ktorá symbolicky znamenala odovzdávanie sily, zdravia a sviežosti prostredníctvom mladého prútika. Veľkonočný pondelok si na Slovensku bez korbáča nevieme predstaviť. Korbáče boli pletené z jedného až ôsmich, najčastejšie vŕbových prútov. Košikár Peter Mikula z Ilavy pletie korbáče už tridsať rokov a ako hovorí, už na začiatku ho to chytilo celým srdcom. Malú ukážku, ako na pletenie nájdete na konci článku.
Prvý vlastný korbáč si ponechajte Na Veľkonočný pondelok by v každej domácnosti nemal chýbať poriadny korbáč. Na Slovensku je ešte stále veľká generácia košíkarov, ktorá pletie korbáče s veľkou láskou. „Košikárstvu sa venujem tridsať rokov a priviedol ma ku tomu kamarát. Mňa to chytilo ako sa povie celým srdcom,“ prezradil na začiatku Ilavčan Peter Mikula. Základom by mala byť v prvom rade trpezlivosť, aby to budúceho remeselníka od pletenia rýchlo neodradilo. Aj košikári majú medzi sebou svoje zvyky „Prvý korbáč alebo košík, ktorý sám upletiete, tak si ho ponecháte, pretože je ten úplne prvý,“ pokračoval Peter Mikula.
https://vimeo.com/699971531
Základom je kvalitné prútie Najlepšie je mať vŕbu, ktorá sa neláme. Pred pletením by sa mala zohnúť do pravého uhla. „Na korbáče sa používa väčšinou čerstvé prútie a na košíky, zas obschnuté prútie,“ prezradil Mikula .Ak si chcete nazbierať na pletenie vlastné prútie, zamerajte sa na bielu vŕbu. Po príchode domov si ju dajte aspoň na hodinku do vody.
Zvyčajne z ôsmych prútov Najčastejší spôsob pletenia korbáčov je z ôsmych prútov. Deviaty prút, ktorý určený na rukoväť na konci orežte, čím ho zmenšíte, a vložte doprostred ôsmych prútov. Rukoväť ukončíte podobne, ako ste ju začali, teda zapletením deviateho prútu medzi ostatné na konci korbáča. Neskôr si osem prútov rozdeľte na polovicu po štyri, aby sa vám s nimi lepšie narábalo. Prvý prút sprava preložte zvrchu ponad 5 nasledovných prútov, vložte ho pod druhý prút zľava a spodkom vráťte na pravú stranu. To isté v zrkadlovom prevedení urobte na ľavej strane.
Slovenský premiér Eduard Heger (OĽaNO) vyjadril presvedčenie, že demokratické krajiny sa nesmú nechať zastrašiť Ruskom a musia poskytovať maximálnu pomoc Ukrajine, ktorá už vyše 50 dní vzdoruje ruskej agresii. Uviedol to počas piatkového vystúpenia vo vysielaní americkej spravodajskej televízie CNN.
V krátkom interview, ktoré prebiehalo v angličtine, hovoril Heger o systéme protivzdušnej obrany S-300, ktorý Slovensko darovalo Kyjevu, ako aj o prípadnom poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine či ďalších formách slovenskej pomoci Ukrajine a aj snahách o zníženie závislosti SR od dodávok energetických surovín z Ruska.
"Vieme, že Rusko ... sa reálne snaží rozbiť jednotu, ktorú máme v demokratickom svete, a to nemôžeme pripustiť. Nemali by sme sa báť, mali by sme byť odvážni a čeliť hrozbe a pomáhať Ukrajine tak, ako je to len možné," uviedol Heger v relácii CNN Hala Gorani Tonight, ktorú moderuje redaktorka Hala Goraniová.
Reagoval tak na otázku tejto redaktorky CNN, ktorá sa týkala v piatok medializovaných informácií o diplomatickej nóte, v ktorej Moskva varovala USA, že ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny by mohlo mať "nepredvídateľné" bezpečnostné dôsledky.
Vyjadril pritom presvedčenie, že dodávky pomoci Kyjevu začínajú prinášať výsledky v podobe úspechov, ktoré sa ukrajinskej armáde darí dosahovať v niektorých oblastiach.
Na otázku, týkajúcu sa možného dodania stíhačiek MiG-29 Kyjevu, Heger uviedol, že Slovensko svoje formy vojenskej pomoci úzko koordinuje s ukrajinskou armádou a reaguje na jej aktuálne potreby. Ukrajina podľa neho momentálne Slovensko o tieto lietadlá nežiada, ale požaduje skôr pomoc pri oprave vojenskej techniky
V prípade dodania systému S-300 išlo podľa Hegera o jasnú požiadavku ukrajinskej strany, ktorá má podľa slovenského premiéra okrem iného záujem aj o nákup húfnic Zuzana, o čom sa už podľa jeho slov rokuje.
Jedna z otázok redaktorky CNN Goraniovej sa týkala aj snáh o znižovanie závislosti Slovenska od dodávok ruského plynu a ropy. Vláda SR podľa Hegera v spolupráci so svojimi partnermi veľmi intenzívne pracuje na zaistení alternatívnych spôsobov dodávok energetických surovín. "Určite je to otázka mesiacov a možno aj rokov," odpovedal Heger na otázku, ako dlho môže zaistenie alternatívnych dodávok trvať. Vyjadril pritom poľutovanie nad tým, že sa v tomto smere nepodniklo väčšie úsilie už v minulosti.
Minister obrany Jaroslav Naď uviedol pre americký denník The New York Times (NYT), že ruský prezident Vladimir Putin je porovnateľný s vodcom nacistického Nemecka Adolfom Hitlerom. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu by bolo nemysliteľné, aby Slovensko posielalo zadarmo veľké množstvo základných zbraní, nieto ešte systém protivzdušnej obrany cez východnú hranicu, zdôraznil.„Ale to je nová svetová realita,“ vyhlásil pre NYT Naď. "Sme frontový štát. Na našich hraniciach máme vojnu a do našej krajiny prišlo viac ako 330-tisíc Ukrajincov. Paradigma je teraz úplne iná," poznamenal. Putin sa podľa neho "rovná Hitlerovi" a musí byť na Ukrajine zastavený, než sa bude môcť posunúť ďalej na Západ. Z vyjadrení Naďa citovali České noviny.
"Ukrajina doslova bojuje za našu budúcnosť," cituje NYT ministra vo svojom článku, ktorý sa venuje slovenskej dodávke systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. Jeho odovzdanie susednej krajine minulý týždeň potvrdil šéf slovenskej vlády Eduard Heger.
Naď zároveň odmietol predchádzajúce tvrdenia Ruska, že zničilo systém S-300 dodaný z európskej krajiny pri údere na hangár blízko mesta Dnipro. Minister obrany túto informáciu označil za falošnú správu, ktorej cieľom je podľa neho najskôr zachovať Moskve tvár a upokojiť nervy ruských pilotov vysielaných na bombardovanie Ukrajiny. Jeho ukrajinský náprotivok ho vraj v pondelok uistil, že slovenský protilietadlový systém funguje a nenachádza sa v Dnipre.
Zatiaľ čo sa ruské sily preskupujú k očakávanej ofenzíve na východnej Ukrajine, štáty Severoatlantickej aliancie vrátane Spojených štátov sa snažia udržať prísun zbraní do napadnutej krajiny a zvýšiť jej obranyschopnosť, píše okrem iného americký denník. Ako obzvlášť dôležité spomína posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.
Ukrajina má vlastnú S-300 a ďalšie podobné systémy, ale niektoré z nich boli zničené, čo Rusku ponechalo veľkú voľnosť pri zasahovaní ukrajinských cieľov zo vzduchu, pripomína denník NYT. Upozorňuje okrem iného aj na to, že aj ostatné členské krajiny NATO posielajú Ukrajine väčšie a lepšie zbrane ako predtým, vrátane tankov T-72M z Českej republiky. V prípade zásielky zo Slovenska spomína aj systémy protivzdušnej obrany kratšieho dosahu.
Nemecká vláda v piatok v nadväznosti na sťažnosti Kyjeva, že od Berlína nedostáva ťažké zbrane, oznámila plán uvoľniť viac ako miliardu eur na vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.
Tieto finančné prostriedky budú zahrnuté v dodatočnom rozpočte na tento rok. Ukrajina musí darované peniaze použiť najmä na financovanie nákupu vojenského vybavenia.
Rozhodnutie potvrdil aj nemecký minister financií Christian Lindner na Twitteri.
Krok prišiel po kritike
Ako poznamenala AFP, tento krok prišiel po rastúcej kritike zo strany Ukrajiny a niektorých štátov Európskej únie, konkrétne Poľska a pobaltských krajín, ktoré sú toho názoru, že Ukrajina nedostáva dostatočnú podporou v oblasti zbrojenia.
Kyjev na začiatku tohto týždňa odmietol navrhovanú návštevu nemeckého prezidenta a bývalého ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera, ktorý nedávno priznal, že jeho postoje voči Moskve v minulosti boli príliš zmierlivé.
Ukrajina uviedla, že radšej by v Kyjeve privítala nemeckého kancelára Olafa Scholza. Ten však v reakcii naznačil, že v najbližšom čase takúto návštevu neplánuje.
Kancelár sa v posledných týždňoch na domácej scéne dostal pod paľbu kritiky za váhavosť v otázke posielania ťažkých zbraní na Ukrajinu, a to aj napriek dramatickému obratu v obrannej politike Nemecka, ktorý vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Kritizovaný bol aj za to, že Kyjev od začiatku vojny nenavštívil, zatiaľ čo niektorí európski lídri vrátane šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a britského premiéra Borisa Johnsona tak už urobili.
Dodávky zbrani podľa nemeckej vlády neznamenajú vstup do vojny
Nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann uviedol, že dodávky tankov alebo iných ťažkých zbraní by neznamenali vstup Nemecka do vojny na Ukrajine, ktorá sa už vyše 50 dní bráni ruskej vojenskej agresii. Jeho vyjadrenie zaznelo v rozhovore pre noviny Welt am Sonntag, informovala v sobotu agentúra DPA.
Buschmann, ktorý v nemeckej spolkovej vláde zastupuje najmenšiu koaličnú stranu - liberálov z FDP, konštatoval, že dodávky zbraní krajine brániacej svoju suverenitu pred agresorom neznamenajú podľa medzinárodné práva vstup do vojnového konfliktu.
"Keď sa dodávajú zbrane Ukrajine, ktorá uplatňuje svoje legitímne právo na obranu, nemôže to viesť k tomu, že sa stávate účastníkom konfliktu," povedal Buschmann pre nedeľník Welt am Sonntag.
Minister pritom zdôraznil, že nejde len o jeho osobný názor, ale o postoj nemeckej vlády, ktorá v piatok oznámila plán uvoľniť miliardu eur na vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Tieto finančné prostriedky budú zahrnuté v doplnkovom rozpočte na tento rok.
Buschmann tiež v rozhovore pre Welt am Sonntag zdôraznil, že Nemecko sa stalo jednou z prvých krajín sveta, ktorá začala vyšetrovať podozrenia zo spáchania vojnových zločinov na Ukrajine. Podľa neho sa však vyšetrovanie nebude týkať samotného šéfa Kremľa Vladimira Putina, pretože na základe medzinárodného práva nemožno vyšetrovať hlavy štátov počas výkonu ich mandátu.
