Známy a rešpektovaný americký ekonóm a riaditeľ Earth Institute pri Columbijskej univerzite vyzýva na hľadanie mierovej dohody na Ukrajine. Sankcie väčšina sveta odmieta, nebudú tak mať podľa neho očakávaný efekt.
Podľa Sachsa stratégia USA, ktorá má za cieľ pomôcť Ukrajine pred ruskou inváziou zavedením prísnych sankcií a zásobením ukrajinskej armády vyspelou muníciou, zrejme nebude fungovať. Potrebná je vraj mierová dohoda, ktorú Sachs považuje za reálnu. „Na dosiahnutie dohody však budú musieť Spojené štáty urobiť kompromis v otázke NATO, čo Washington doteraz odmietal.“
Sachs vychádza z toho, že Putin pred začiatkom invázie predložil Západu zoznam požiadaviek, medzi ktoré patrí najmä zastavenie rozširovania NATO. „USA zjavne neboli ochotné sa v tomto bode angažovať. Teraz by bol vhodný čas prehodnotiť túto politiku. Putin by tiež musel preukázať ochotu urobiť ústupky, aby rokovania boli úspešné,“ píše Sachs.
Hrôza, ktorú Rusko na Ukrajine šíri, by ho mala odsunúť do statusu vyvrheľa. No podľa Sachsa to tak zďaleka nie je všade: „Najmä rozvojové krajiny sa odmietli zapojiť do tejto kampane izolácie, ako to bolo naposledy vidieť pri hlasovaní v OSN o vyradení Ruska z Rady OSN pre ľudské práva. Je pravda, že tento krok podporilo 93 krajín, ale sto ďalších ho nepodporilo,“ tvrdí Sachs, ktorý si všíma, že krajiny v druhej skupine tvoria 76 percent svetovej populácie. Ich postoj je spôsobený najmä obchodnými väzbami. „Faktom však je, že veľká časť sveta odmietla izoláciu Moskvy.“
Sankcie pravdepodobne Rusko nepoložia, ale spôsobia vysoké náklady pre celý svet. „V najlepšom prípade môžu dotlačiť Rusko k mierovej dohode, a preto by mali byť nasadené v spojení s intenzívnym presadzovaním vyrokovaného mieru,“ tvrdí Sachs.
Problémov so sankciami je až príliš veľa
Sachs uvádza šesť problémov, ktoré prináša stratégia postavená na sankciách.
1. Hoci spôsobujú v Rusku ekonomické problémy, je nepravdepodobné, že by zásadným spôsobom zmenili ruskú politiku. Sachs pripomína tvrdé sankcie, ktoré USA uvalili na Venezuelu, Irán a Severnú Kóreu. Zostali síce oslabené, ale nie natoľko, aby zmenili ich problematickú politiku.
2. Sankciám sa dá do veľkej miery vyhnúť, pričom únikov spod ich jarma bude pribúdať. „Americké sankcie sa najefektívnejšie uplatňujú na transakcie založené na dolároch... Krajiny, ktoré sa snažia vyhnúť sankciám, dokážu nájsť spôsoby, ako transakcie uskutočniť nebankovými alebo nedolárovými prostriedkami.“ Sachs očakáva, že bude rásť počet transakcií v rubľoch, rupiách či v čínskej mene renminbi.
3. Väčšina sveta podľa Sachsa sankciám neverí a tiež sa nepostaví na žiadnu stranu konfliktu. Ekonóm vyrátal, že krajiny, ktoré na Rusko sankcie uvalili, tvoria iba 14 percent svetovej populácie.
4. „Bumerangový“ efekt sankcií poškodzuje nielen Rusko, ale aj celú svetovú ekonomiku, narušujú dodávateľský reťazec, podnecujú ďalšiu infláciu a nedostatok potravín. „To je dôvod, prečo mnohé európske krajiny budú pravdepodobne pokračovať v dovoze plynu a ropy z Ruska a prečo Maďarsko a možno aj niektoré ďalšie európske krajiny budú súhlasiť s platbami v rubľoch.
5. Problémom je tiež neelastický dopyt po ruských energonosičoch a obilí. So znižovaním množstva ruského exportu rastú ceny týchto komodít na svetových trhoch. „Rusko môže skončiť s nižšími objemami exportu, ale takmer s rovnakými alebo dokonca vyššími príjmami z exportu,“ analyzuje Sachs.
6. Posledným problémom je geopolitika. Iné krajiny, najmä Čína, na konflikt hľadia ako na vojnu, v ktorej Rusko bráni rozširovaniu NATO o Ukrajinu. „Čína preto opakovane argumentuje, že vo vojne sú ohrozené legitímne bezpečnostné záujmy Ruska,“ tvrdí Sachs, ktorý pripomína, že Západ síce označuje NATO za číro obrannú alianciu, avšak Čína, Rusko a mnohí ďalší si myslia niečo iné.
„Majú pred očami bombardovanie Srbska v roku 1999, sily NATO v Afganistane celých dvadsať rokov po 11. septembri a bombardovanie Líbye v roku 2011, ktoré zvrhlo Muammara Kaddáfího.“
Mnohé krajiny tak podľa Sachsa nepodporia globálne tlaky na Rusko, ktoré by mohli viesť k expanzii NATO. „Zvyšok sveta chce mier, nie víťazstvo Spojených štátov alebo NATO v zástupnej vojne s Ruskom,“ interpretuje Sachs.
Súčasný prístup môže podkopať svetovú ekonomiku i politickú stabilitu
Hoci by USA boli radi, ak by Putina porazili vojensky a NATO by zasadilo Rusku ťažký úder, no Ukrajinu by takáto vojna zničila. Rusko zrejme neustúpi, ale konflikt pravdepodobne eskaluje, dokonca potenciálne s použitím jadrových zbraní. „Zbrane NATO tak môžu spôsobiť Rusku obrovské náklady, ale nemôžu zachrániť Ukrajinu,“ uzatvára Sachs. „Stratégia USA na Ukrajine tak môže spôsobiť, že Rusko vykrváca, ale nedokáže zachrániť Ukrajinu. To dokáže len mierová dohoda.“
Sachs sa zároveň obáva, že súčasný prístup podkope svetovú ekonomickú a politickú stabilitu a mohol by svet rozdeliť na pro-NATO a anti-NATO tábory, čo by bolo na dlhodobú škodu Spojených štátov.
Americká diplomacia tak nemá šance na skutočný úspech, ktorým je až návrat ruských jednotiek domov a bezpečnosť Ukrajiny: „Tieto výsledky možno dosiahnuť pri rokovacom stole.“
Kľúčovým krokom podľa neho je, aby USA, krajiny NATO a Ukrajina dali jasne najavo, že sa NATO nerozšíri o Ukrajinu, ak Rusko zastaví inváziu. „Putinovi spojenci a neutrálne krajiny by následne Putinovi povedali, že keďže zastavil rozširovanie NATO, nastal čas, aby Rusko opustilo bojisko a vrátilo sa domov.“
Podľa Sachsa by sa mal Západ aspoň pokúsiť, či je možné dosiahnuť mier prostredníctvom neutrality Ukrajiny, ktorá by bola opretá o medzinárodné záruky.
„Všetky Bidenove tvrdé reči o odstránení Putina, genocíde a vojnových zločinoch, Ukrajinu nezachránia. Najlepšia šanca zachrániť Ukrajinu je prostredníctvom rokovaní a uprednostnením mieru pred rozširovaním NATO. Takto by USA získali podporu väčšej časti sveta a pomohli by tak nastoliť mier na Ukrajine aj získať stabilitu pre celý svet,“ domnieva sa Jeffrey Sachs.
