Preskočiť na obsah
  |  

Hamran: Polícia vznesie obvinenie voči osobe z koalície. Mohlo by ísť o poslanca Martina Borguľu zo Sme rodina

Dozvedel som sa, že vznášame obvinenie voči politicky exponovanej osobe z koalície, uviedol v utorok v relácii Na telo plus v televízii Markíza policajný prezident Štefan Hamran. Nechcel konkretizovať, či ide o ministra alebo koaličného poslanca. Podľa jeho slov to znamená, že polícia má rozviazané ruky. „Všetko robíme v súlade so zákonom,“ zdôraznil.

Pokiaľ ide o obvinenie lídrov Smeru Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, uviedol, že mal znalosť o tom, že sa pripravuje veľká akcia. O konkrétnych dvoch menách sa však dozvedel až postupne.

Ostro sa ohradil voči tomu, že by o kauze Fica a Kaliňáka komunikoval s premiérom Eduardom Hegerom alebo lídrom OĽaNO Igorom Matovičom. Stretnutie na konci marca, o ktorom hovorí Smer, nebolo podľa Hamrana utajované a týkalo sa reformy policajného zboru.

https://standard.sk/198338/expremier-fico-odmietol-pred-vysetrovatelom-vypovedat-advokat-tvrdi-ze-neporozumel-obvineniu-v-kauze-sumrak/

Policajný prezident sa nazdáva, že by sa tento prípad mohol dostať na súd v priebehu niekoľkých mesiacov. K politickému podtónu, ktorý kauze dávajú Fico s Kaliňákom sa vyjadril, že by bol rád, keby do toho neťahali políciu. „Netvrdím, že Fico zakladal zločineckú skupinu. To vypovedajú jeho nominanti,“ komentoval Hamran.

Fico si má vybrať advokáta, ktorý tomu rozumie

Reagoval aj na slová, ktoré povedal v utorok líder Smeru Fico, že jeho obvinenie mali napísať na Úrade špeciálnej prokuratúry a podpis policajného vyšetrovateľa bol falšovaný. Cieľom je podľa neho "zatvoriť najsilnejšej opozičnej strane a opozičnému lídrovi ústa".

Hamran obe obvinenia odmietol a označil ich za nezmysel. „Vyšetrovateľ sa už vyjadril, že to je jeho podpis,“ povedal Hamran.

Policajný šéf reagoval aj na slová lídra Smeru a jeho obhajcu, že nerozumejú tomu, z čoho sú obvinení. „Na jeho mieste by som si zobral advokáta, ktorý tomu rozumie,“ zdôraznil.

V rámci akcie Inferno – 8. kruh mali obviniť aj poslanca parlamentu Martina Borguľu

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) mal v rámci minulotýždňovej akcie Inferno – 8. kruh obviniť aj poslanca Národnej rady (NR) SR Martina Borguľu (Sme rodina). Upozornil na to portál zregionu.sk, polícia zatiaľ informáciu nepotvrdila. Borguľa o obvinení nevie.

„Zatiaľ mi žiadne obvinenie nebolo doručené," uviedol pre TASR Borguľa. Líder Sme rodina Boris Kollár avizoval, že poslanecký klub bude mať v tejto súvislosti v stredu (27. 4.) tlačovú konferenciu. Borguľa sa v predchádzajúcich rokoch angažoval v bratislavskej komunálnej politike aj vo farbách Smeru-SD.

Martin Borguľa. Foto: TASR/Michal Svítok

Polícia pre TASR doplnila, že medzi obvinenými je aj poslanec NR SR. Meno však nekonkretizovala. „Bližšie informácie poskytneme, keď to situácia umožní, a to až po doručení uznesenia oprávneným osobám," povedal hovorca prezídia Michal Slivka.

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) obvinil v rámci minulotýždňovej akcie Inferno – 8. kruh päť fyzických a jednu právnickú osobu. Akcia súvisela s dokumentovaním korupčnej trestnej činnosti. TASR to potvrdil hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.

Zadržané boli dve osoby, pričom v prípade obvineného M. C. žiadal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) väzbu. Prokurátor Matúš Harkabus cez víkend priblížil, že súd konštatoval dôvod pokračovacej väzby. Nahradil ju dohľadom probačného a mediačného úradníka a monitorovacím zariadením. „Ide o korupčnú trestnú činnosť a priznal vinu," povedal prokurátor s tým, že súčasťou prípadu sú aj utajované skutočnosti.

Obvinený je podľa Denníka N príslušníkom tajnej služby. Slovenská informačná služba odporučila obrátiť sa s otázkami na orgány činné v trestnom konaní, keďže k prípadu nedisponuje žiadnymi informáciami.

Slivka priblížil, že NAKA vykonala v rámci akcie tri prehliadky nebytových priestorov a päť domových prehliadok. „Po vykonaní procesných úkonov bola jedna osoba zo zadržania prepustená," dodal s tým, že viac informácií ku konkrétnemu obvinenému nie je možné uviesť.

(tasr, im)

  |  

USA nevylučujú útok voči Šalamúnovým ostrovom, ak na nich Čína postaví základňu

Spojené štáty nevylučujú vojenskú intervenciu voči Šalamúnovým ostrovom v prípade, ak na svojom území umožnia Číne vybudovať vojenskú základňu. Vyplynulo to z utorkových vyjadrení námestníka amerického ministra zahraničných vecí pre záležitosti východnej Ázie a Tichomoria Daniela Kritenbrinka. TASR prevzala správu od britského denníka The Guardian.

V odpovedi na novinársku otázku americký predstaviteľ nevylúčil vojenskú intervenciu voči Šalamúnovým ostrovom. "Nie som v pozícii, aby som hovoril o tom, čo Spojené štáty môžu alebo nemôžu urobiť v takejto situácii," povedal.

"Samozrejme, rešpektujeme suverenitu Šalamúnových ostrovov, ale taktiež im chceme dať najavo, že ak podniknú kroky na zriadenie de facto stálej vojenskej prítomnosti alebo vojenského zariadenia (Číny), budeme mať značné obavy a veľmi prirodzene na to budeme reagovať," povedal Kritenbrink. Minulý týždeň sa stretol s predsedom vlády tichomorského súostrovia Manassehom Sogavarem.

"Vieme, že Čínska ľudová republika sa snaží posilniť svoju zámorskú logistiku a základnú infraštruktúru, ktorá umožní jej armáde operovať na väčšie vzdialenosti. Takže sme sa rozhodli pre otvorený rozhovor s našimi priateľmi na Šalamúnových ostrovoch," uviedol Kritenbrink.

Austrália by sa vraj mala pripraviť na vojnu

Austrálsky premiér Scott Morrison oznámil, že Canberra rovnako ako Washington odmieta prítomnosť čínskej armády na Šalamúnových ostrovoch. "Austrália by sa mala pripraviť na vojnu," vyhlásil v pondelok austrálsky minister obrany Peter Dutton.

Sogavare opakovane vylúčil výstavbu vojenskej základne iného štátu na území Šalamúnových ostrovov.

Čo sa píše v návrhu paktu?

Podľa návrhu paktu, ktorý unikol na verejnosť, bude môcť Čína so súhlasom Šalamúnových ostrovov vysielať k ich územiu svoje lode, dopĺňať tam zásoby či absolvovať medzipristátia lietadiel podľa vlastnej potreby.

Na žiadosť Honiary [hlavné mesto, pozn. red.] bude môcť byť na ostrovoch nasadená čínska polícia za účelom udržania "spoločenského poriadku". Čínske ozbrojené zložky budú môcť na základe paktu ochraňovať čínsky personál na Šalamúnových ostrovoch aj realizáciu významných projektov.

(tasr)

  |  

Expremiér Fico odmietol pred vyšetrovateľom vypovedať. Advokát tvrdí, že neporozumel obvineniu v kauze Súmrak

AKTUALIZOVANÉ Obvinený expremiér a líder Smeru-SD Robert Fico prišiel v utorok doobeda vypovedať na policajné prezídium v Bratislave.

O tom, či bude pred vyšetrovateľom vypovedať, sa podľa jeho slov dozvie verejnosť na tlačovej konferencii. Novinárov kritizoval, že sa nevenujú zdražovaniu a životnej úrovni ľudí. Nekonkretizoval, či sa zúčastní na stredajšom (27. 4.) mandátovom a imunitnom výbore parlamentu, ktorý sa má zaoberať žiadosťou na jeho vzatie do väzby. "Zatiaľ nemám na výbor pozvánku ani neviem, či bude," odpovedal.

Zdôraznil aj to, že na svoju plánovanú cestu do Bruselu nepôjde, dá prednosť mimoriadnej schôdzi parlamentu k odvolávaniu šéfa rezortu vnútra Romana Mikulca. „Chceli ste mať šou, budete ju mať," doplnil.

Fico napokon odmietol vypovedať pred policajným vyšetrovateľom. Potvrdil to jeho obhajca David Lindtner. Dôvodom podľa jeho slov je, že Fico neporozumel obvineniu v kauze Súmrak, žiadali, aby im ho vyšetrovateľ vysvetlil.

"Nebol nám vysvetlený obsah uznesenia tak, aby sme mu porozumeli," podotkol Lindnter. Priblížil, že Fico bude vypovedať, ak mu budú tieto informácie poskytnuté.

O čo ide v kauze Súmrak

Národná kriminálna agentúra v rámci akcie Súmrak obvinila Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj pre opakovaný zločin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. V prípade sú obvinení aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör  a policajný exprezident Tibor Gašpar.

https://standard.sk/196535/co-ma-policia-proti-ficovi-a-kalinakovi/

Žiadosťou prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry o vzatie poslanca parlamentu Fica do väzby by sa mala Národná rada (NR) SR zaoberať vo štvrtok (28. 4.). Prípadné väzobné stíhanie poslanca NR SR je možné až po súhlase parlamentu a rozhodnutí súdu.

Kaliňáka polícia aj zadržala, o jeho vzatí do väzby už rozhodol i Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Rozhodnutie ešte nie je právoplatné, obvinený podal sťažnosť.

V utorok ráno prišiel na zopár minút do budovy policajného prezídia aj nitriansky podnikateľ Norbert B. "Dnes sú naplánované viaceré procesné úkony vo viacerých veciach. S Norbertom Bödörom absolvujeme jednoduchý úkon, ktorý by som nerád špecifikoval," povedal jeho obhajca Michal Mandzák. Norbert Bödör svoju krátku prítomnosť na policajnom prezídiu nechcel komentovať.

https://standard.sk/196206/sumrak-nad-ficom-sumrak-nad-statom/

Fico: Za obvinením je Úrad špeciálnej prokuratúry

Expremiér a líder Smeru-SD Robert Fico tvrdí, že jeho obvinenie mali napísať na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Cieľom je podľa neho "zatvoriť najsilnejšej opozičnej strane a opozičnému lídrovi ústa".

Na tlačovej konferencii po utorkovom výsluchu pred vyšetrovateľom NAKA uviedol, že obvineným je preto, lebo hovoril pravdu o exprezidentovi Andrejovi Kiskovi a šéfovi OĽaNO Igorovi Matovičovi. Podotkol, že upozorňovanie na prešľapy politických konkurentov je v politike bežnou praxou. Dodal, že na stredajšom (27. 4.) mandátovom a imunitnom výbore parlamentu, ktorý sa má zaoberať žiadosťou na vzatie do väzby, zaznie jeho obhajoba.

Očakáva, že ho parlament vydá na väzobné stíhanie. "Sme svedkami konca demokracie a právneho štátu na Slovensku," povedal.

Okrem koalície a premiéra opätovne kritizoval prezidentku Zuzanu Čaputovú. "V podstate sa pridala k uzneseniu o vznesení obvinenia voči mne, ktorého cieľom je zatvoriť najsilnejšej opozičnej strane a opozičnému lídrovi ústa," zdôraznil. Vyhlásil, že sa postavila na stranu tých, ktorí potrebujú odstaviť Smer-SD. Prezidentka v utorok odmietla v súvislosti s Ficovými vyjadreniami politické útoky ako formu obrany pri trestnom stíhaní.

Robert Fico prichádza vypovedať na Prezídium PZ. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Výsluch trval desať minút

Ani vyšetrovateľ Národnej kriminálne agentúry (NAKA), ktorý popísal uzneseniu o vznesení obvinenia expremiéra Roberta Fica podľa predsedu strany Smer-SD nerozumie skutku, ktorý uznesenie obsahuje. Fico chcel na dnešnom výsluchu na NAKA od vyšetrovateľa, aby mu skutok vysvetlil. Vyšetrovateľ bol však podľa neho „úplne mimo".

Celý dnešný výsluch podľa šéfa Smeru trval popri ostatných formalitách približne 10 minút. Keď sa ho vyšetrovateľ spýtal, či bude vypovedať, Robert F. podľa vlastných slov uviedol, že potrebuje skutok vysvetliť, lebo mu nerozumie. „On čučal a pozeral na mňa ako výr," povedal opozičný poslanec.

Následne sa podľa vlastných slov vyšetrovateľa pýtal, či vie dobre po anglicky, keďže na strane 103 uznesenia sú používané zložité anglické právnické výrazy. Vyšetrovateľ však bol podľa šéfa Smeru opäť ticho. „On nebol schopný povedať mi jedno jediné slovo," povedal bývalý predseda vlády s tým, že vďaka tomu je presvedčený, že uznesenie nenapísal vyšetrovateľ, ale vytvorili ho na Úrade špeciálnej prokuratúry. Tam si totiž podľa neho „Matovičov pes Lipšic" robí, čo chce.

Fico tiež zopakoval, že zmyslom celého obvinenia je zatvoriť ústa parlamentnej opozícii. Zároveň kritizoval prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana. Ten totiž podľa opozičného poslanca dnes na pôde parlamentných výborov rozprával, že sa chystá zákrok voči ďalšiemu poslancovi. „Odkiaľ to policajný prezident vie?" opýtal sa Fico. Zároveň skonštatoval, že môže ísť o odkaz poslancom, ako majú hlasovať pri žiadosti o jeho vydaní na väzobné stíhanie.

(tasr, sita)

  |  

Lavrov: NATO v skutočnosti vstúpilo do vojny s Ruskom. Nebezpečenstvo jadrového konfliktu je vážne

AKTUALIZOVANÉ Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov varoval Ukrajinu pred vyprovokovaním tretej svetovej vojny a upozornil, že "netreba podceňovať hrozbu jadrového konfliktu".

Podľa agentúry AP prišiel Lavrov s týmito vyjadreniami v pondelok, keď Rusko v rámci svojej novej ofenzívy na východe Ukrajiny spustilo útoky na železničnú infraštruktúru a palivové zariadenia nachádzajúce sa ďaleko od frontovej línie.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na Twitteri uviedol, že Lavrovove vyjadrenia len zdôrazňujú potrebu pomoci Ukrajiny zo strany Západu:

"Rusko stráca poslednú nádej, aby svet odradilo od podpory Ukrajiny. Preto tie reči o reálnom nebezpečenstve tretej svetovej vojny. Znamená to len, že Moskva na Ukrajine prehráva. Preto nás svet musí podporovať ešte viac, aby sme mohli vyhrať a brániť európsku a globálnu bezpečnosť," píše sa v Kulebovom tvíte.

Západné zbrane sú vraj legitímnym cieľom

AP vo svojej správe pripomenula, že Spojené štáty v pondelok v zrýchlenom režime dodali na Ukrajinu ďalšie zbrane a zdôraznili, že pomoc západných spojencov v dva mesiace trvajúcej vojne na Ukrajine má význam.

V zjavnej reakcii na to Lavrov vyhlásil, že Rusko má "pocit, že Západ chce, aby Ukrajina pokračovala vo vojne" a "vyčerpala ruskú armádu a ruský vojensko-priemyselný vojnový komplex". "Je to ilúzia," upozornil Lavrov.

Opäť súčasne varoval, že zbrane dodané západnými krajinami "budú legitímnym cieľom", a pripomenul, že ruské jednotky sa už zamerali na sklady zbraní na západnej Ukrajine.

NATO vraj už vstúpilo do vojny s Ruskom

Lavrov obvinil ukrajinských lídrov z provokovania Ruska tým, že požiadali NATO, aby sa zapojilo do konfliktu. Podľa Lavrova NATO v skutočnosti "vstúpilo do vojny s Ruskom prostredníctvom svojich zástupcov a vyzbrojuje ich".

Poskytovaním zbraní NATO "prilieva olej do ohňa", varoval Lavrov podľa prepisu jeho rozhovoru v relácii Veľká hra na Prvom kanále ruskej štátnej televízie, ktorý bol zverejnený na webovej stránke ruského ministerstva zahraničných vecí.

Pokiaľ ide o možnosť jadrovej konfrontácie, Lavrov povedal: "Nechcel by som, aby sa tieto riziká umelo nafukovali teraz, keď sú dosť významné. "Nebezpečenstvo je vážne...Je reálne. Nemalo by sa podceňovať," dodal.

Lavrov súčasne vyhlásil, že "zásadným postojom Ruska je neprípustnosť jadrovej vojny".

Británia: Lavrov má iba silácke reči o tretej svetovej vojne

Británia si nemyslí, že bezprostredne hrozí eskalácia vo vojne na Ukrajine. V utorok to uviedol štátny tajomník britského ministerstva obrany James Heappey, ktorý vyjadrenia šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova o možnom vypuknutí tretej svetovej vojny označil za "silácke reči". TASR informuje podľa správy agentúry Reuters, ktorá citovala z rozhovorov Heappeyho pre televízne stanice BBC a Sky News.

"Takéto silácke reči sú Lavrovovou typickou črtou za ostatných 15 rokov, odkedy zastáva pozíciu ruského ministra zahraničných vecí. Nemyslím si, že v súčasnosti bezprostredne hrozí eskalácia (konfliktu)," povedal Heappey v rozhovore pre britskú televíznu stanicu BBC. "To, čo robí Západ na podporu svojich spojencov na Ukrajine, je veľmi dobre nastavené tak, aby sme sa vyhli priamej konfrontácii s Ruskom," dodal.

Heappey v rozhovore pre britskú spravodajskú stanicu Sky News uviedol, že vojenskú techniku Ukrajine neposkytuje Severoatlantická aliancia, ale jednotlivé štáty, z ktorých sú mnohé členskými štátmi NATO.

Štátny tajomník britského ministerstva obrany tvrdí, že je úplne legitímne, aby Ukrajina útočila na ruské logistické zariadenia a sklady palív. Zároveň uznal, že zbrane, ktoré Kyjevu poskytuje zahraničie, môžu zasiahnuť aj ciele v Rusku.

(tasr)

  |  

Macron je oficiálnym víťazom francúzskych volieb. Sľúbil zohľadniť názor Le Penovej voličov

Emmanuel Macron sa stal v noci na pondelok oficiálnym víťazom druhého, rozhodujúceho kola prezidentských volieb vo Francúzsku. TASR o tom informuje na základe oficiálnych výsledkov volieb zverejnených po sčítaní všetkých odovzdaných hlasov.

Macron získal 58,5 percenta odovzdaných hlasov, zatiaľ čo jeho krajne pravicovej vyzývateľke Marine Le Penovej vyjadrilo podporu 41,5 percenta voličov, vyplýva z údajov francúzskeho ministerstva vnútra.

Macronovo znovuzvolenie avizovali už prvé povolebné prieskumy, podľa ktorých mal získať 57,6 až 58,2 percenta hlasov. Francúzsky prezident sa vo svojom víťaznom prejave poďakoval všetkým voličom a sľúbil, že bude slúžiť všetkým obyvateľom Francúzska.

Le Penová označila výsledky volieb za "brilantné víťazstvo" a prisľúbila, že bude pokračovať vo svojej politickej kariére a "nikdy neopustí" Francúzov.

Chce nezávislejšie Francúzsko

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v nedeľu poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb. Urobil tak po zverejnení exit pollov, pričom jeho reči predchádzala hymna Európskej únie.

"Ďakujem, ďakujem, priatelia!" oslovil Macron zhruba tisícku podporovateľov z pódia pod Eiffelovou vežou vo francúzskej metropole Paríž. V príhovore uviedol, že sa bude snažiť o "nezávislejšie Francúzsko a silnejšiu Európu," pričom zdôraznil aj zelené smerovanie krajiny. Francúzom prisľúbil "novú éru."

Vo svojej približne dvadsať minút trvajúcej reči poďakoval nielen tým, čo ho volili, lebo súhlasia s jeho názormi, ale aj tým, ktorí ho volili, aby "zahatali cestu extrémnej pravici." Staronový prezident tak narážal na svoju populistickú protikandidátku Marine Le Penovú, ktorá získala podľa odhadov len 41,2 percenta odovzdaných hlasov.

Na snímke členka volebnej komisie ukladá hlasovacie lístky s menami kandidátov počas sčítania hlasov po 2. kole prezidentských volieb v meste Anglet na juhozápade Francúzska v nedeľu 24. apríla 2022. Foto: TASR/AP

Sľúbil zohľadniť názor Le Penovej voličov

"Už nie som kandidát, ale som prezident všetkých Francúzov," povedal Macron. Zároveň prisľúbil voličom Marine Le Penovej, že pri vládnutí zohľadní aj ich názor.

Macron svoj program označil ako humanistický, sociálny a ekologický. Vyhlásil, že sa bude snažiť o spravodlivejšiu spoločnosť a o rovnosť medzi mužmi a ženami.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine Macron povedal, že francúzska verejnosť čelí ťažkým časom pochybností a rozdeľovania. "Vojna na Ukrajine nám pripomína, že v tragických časoch je nutné sa spojiť," vyhlásil Macron.

Na záver svojej reči prisľúbil, že nasledujúcich päť rokov bude slúžiť Francúzsku a francúzskej mládeži. Volebný večer bol ukončený spievaním francúzskej hymny v podaní Farrah El Dibaniovej, speváčky Národnej opery v Paríži.

Mladosť a štart v politike

Emmanuel Macron sa narodil 21. decembra 1977 v severofrancúzskom mestečku Amiens do rodiny lekára. Po absolvovaní prestížnej školy ENA (École Nationale d'Administration) v Štrasburgu, na ktorej študovalo viacero vrcholných francúzskych politických predstaviteľov, začal svoju kariéru v štátnej správe. V rokoch 2004 až 2008 pracoval na francúzskom ministerstve financií, odkiaľ prešiel do investičnej banky Rothschild & Cie. V rokoch 2006 až 2009 bol členom Socialistickej strany (PS).

O tri roky neskôr sa stal zástupcom generálneho tajomníka kancelárie francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, od augusta 2014 do augusta 2016 bol ministrom hospodárstva. Počas svojho pôsobenia vo vláde sa zviditeľnil ochranárskym zákonom, namiereným proti lacnejšej pracovnej sile zo strednej a východnej Európy. V úrade ministra ale súčasne kritizoval francúzsky sociálny model. V apríli 2016 založil vlastné politické hnutie Vpred republika! (La République En Marche!).

Odchádzajúci francúzsky prezident Francois Hollande (uprostred) a novozvolený francúzsky prezident Emmanuel Macron (vľavo) sa účastnia slávnostnej ceremónie pri Víťaznom oblúku v Paríži  pri príležitosti 72. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe , 8. mája 2017. Foto: TASR/AP

Prvý triumf nad Le Penovou

V auguste 2016 z postu ministra odstúpil, aby sa mohol venovať kampani pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami v roku 2017. Exminister hospodárstva bol najviac proeurópsky prezidentský kandidát zdôrazňujúci dôležitosť nemecko-francúzskej spolupráce.

Počas kampane presadzoval užšiu integráciu Európskej únie (EÚ) v oblasti vojenskej spolupráce i v ekonomike. Navrhoval spoločný rozpočet, parlament a stáleho ministra financií eurozóny. V otázke bezpečnosti bol jednou z jeho priorít boj proti terorizmu, pričom výdavky na obranu plánoval zvýšiť na dve percentá HDP.

Z prvého kola, ktoré sa konalo 23. apríla 2017, postúpili do druhého kola centrista Emmanuel Macron a kandidátka krajne pravicového Národného frontu (FN) Marine Le Penová. V druhom kole prezidentských volieb 7. mája 2017 získal Macron 66,10 percenta hlasov a stal sa hlavou štátu, Le Penovej odovzdali voliči 33,90 percent hlasov.

Zložením sľubu 14. mája 2017 sa Emmanuel Macron ujal funkcie, ktorú na oficiálnej inauguračnej ceremónii v Elyzejskom paláci prevzal od svojho predchodcu Francoisa Hollanda. Vo veku 39 rokov sa stal ôsmym priamo zvoleným prezidentom Francúzska a najmladšou hlavou štátu v histórii republiky.

Francúzski prezidentskí kandidáti Emmanuel Macron (vpravo) a Marine Le Penová počas prípravy pred začiatkom televíznej predvolebnej debaty v TV štúdiu v Saint Denis pri Paríži 3. mája 2017 pred druhým kolom prezidentských volieb vo Francúzsku. Foto: TASR/AP

Masové protesty žltých viest

Rok a pol po nastúpení do prezidentského úradu sa v novembri 2018 sformovalo proti vládnej moci masové protestné hnutie žltých viest.

Emmanuel Macron v minulosti naznačoval, že sa chce v roku 2022 uchádzať o znovuzvolenie v aprílových prezidentských voľbách, ale oficiálne to oznámil až na poslednú chvíľu. Jeho pôvodné plány na kampaň sa totiž zmenili, pretože Rusko začalo 24. februára 2022 vojenskú inváziu na Ukrajine. Macron v dôsledku toho venoval väčšinu svojho času diplomatickým rozhovorom so svetovými lídrami a koordinovaniu krokov s európskymi aj ďalšími západnými spojencami.

Demonštranti z francúzskeho hnutia tzv. žltých viest zorganizovali ďalšie zo série protestov v Paríži, ktoré sa konajú už 23. sobotu za sebou 11. mája 2019. Foto: TASR/AP

Oznam o opätovnej kandidatúre prišiel v hodine dvanástej

Druhú kandidatúru na post hlavy štátu oznámil len mesiac pred voľbami 3. marca 2022. "Znova sa uchádzam o vašu dôveru. Som kandidát, ktorý s vami vymyslí francúzsku a európsku jednotnú odpoveď na výzvy tohto storočia," uviedol v liste Francúzom.

O hlasy sa uchádzalo celkove 12 kandidátov. Tak, ako pred piatimi rokmi aj tento rok postúpil do druhého kola (24. apríla) Emmanuel Macron spolu s nacionalistkou Marine Le Penovou. V prvom kole v súboji o Elyzejský palác, ktoré sa konalo 10. apríla 2022, získal Macron 27,84 percent hlasov voličov, jeho vyzývateľka Le Penová 23,15 percent.

Najmladší z francúzskych prezidentov sa v roku 2007 oženil s Brigitte Marie-Claude Trogneuxovou, svojou stredoškolskou učiteľkou francúzštiny a latinčiny, ktorá je od neho o 24 rokov staršia.

Na snímke vpravo úradujúci francúzsky prezident a prezidentský kandidát Emmanuel Macron vhadzuje obálku do volebnej schránky počas volebného aktu vo volebnej miestnosti v Le Touquet v severnom Francúzsku. Foto: TASR/AP

(tasr)

  |  

Ekonóm Jeffrey Sachs: Z tejto vojny existuje len jediná cesta von – dohoda a mier

Známy a rešpektovaný americký ekonóm a riaditeľ Earth Institute pri Columbijskej univerzite vyzýva na hľadanie mierovej dohody na Ukrajine. Sankcie väčšina sveta odmieta, nebudú tak mať podľa neho očakávaný efekt.

Podľa Sachsa stratégia USA, ktorá má za cieľ pomôcť Ukrajine pred ruskou inváziou zavedením prísnych sankcií a zásobením ukrajinskej armády vyspelou muníciou, zrejme nebude fungovať. Potrebná je vraj mierová dohoda, ktorú Sachs považuje za reálnu. „Na dosiahnutie dohody však budú musieť Spojené štáty urobiť kompromis v otázke NATO, čo Washington doteraz odmietal.“

Sachs vychádza z toho, že Putin pred začiatkom invázie predložil Západu zoznam požiadaviek, medzi ktoré patrí najmä zastavenie rozširovania NATO. „USA zjavne neboli ochotné sa v tomto bode angažovať. Teraz by bol vhodný čas prehodnotiť túto politiku. Putin by tiež musel preukázať ochotu urobiť ústupky, aby rokovania boli úspešné,“ píše Sachs.

Hrôza, ktorú Rusko na Ukrajine šíri, by ho mala odsunúť do statusu vyvrheľa. No podľa Sachsa to tak zďaleka nie je všade: „Najmä rozvojové krajiny sa odmietli zapojiť do tejto kampane izolácie, ako to bolo naposledy vidieť pri hlasovaní v OSN o vyradení Ruska z Rady OSN pre ľudské práva. Je pravda, že tento krok podporilo 93 krajín, ale sto ďalších ho nepodporilo,“ tvrdí Sachs, ktorý si všíma, že krajiny v druhej skupine tvoria 76 percent svetovej populácie. Ich postoj je spôsobený najmä obchodnými väzbami. „Faktom však je, že veľká časť sveta odmietla izoláciu Moskvy.“

Sankcie pravdepodobne Rusko nepoložia, ale spôsobia vysoké náklady pre celý svet. „V najlepšom prípade môžu dotlačiť Rusko k mierovej dohode, a preto by mali byť nasadené v spojení s intenzívnym presadzovaním vyrokovaného mieru,“ tvrdí Sachs.

Problémov so sankciami je až príliš veľa

Sachs uvádza šesť problémov, ktoré prináša stratégia postavená na sankciách.

1. Hoci spôsobujú v Rusku ekonomické problémy, je nepravdepodobné, že by zásadným spôsobom zmenili ruskú politiku. Sachs pripomína tvrdé sankcie, ktoré USA uvalili na Venezuelu, Irán a Severnú Kóreu. Zostali síce oslabené, ale nie natoľko, aby zmenili ich problematickú politiku.  

2. Sankciám sa dá do veľkej miery vyhnúť, pričom únikov spod ich jarma bude pribúdať. „Americké sankcie sa najefektívnejšie uplatňujú na transakcie založené na dolároch... Krajiny, ktoré sa snažia vyhnúť sankciám, dokážu nájsť spôsoby, ako transakcie uskutočniť nebankovými alebo nedolárovými prostriedkami.“ Sachs očakáva, že bude rásť počet transakcií v rubľoch, rupiách či v čínskej mene renminbi.   

3. Väčšina sveta podľa Sachsa sankciám neverí a tiež sa nepostaví na žiadnu stranu konfliktu. Ekonóm vyrátal, že krajiny, ktoré na Rusko sankcie uvalili, tvoria iba 14 percent svetovej populácie.

4. „Bumerangový“ efekt sankcií poškodzuje nielen Rusko, ale aj celú svetovú ekonomiku, narušujú dodávateľský reťazec, podnecujú ďalšiu infláciu a nedostatok potravín. „To je dôvod, prečo mnohé európske krajiny budú pravdepodobne pokračovať v dovoze plynu a ropy z Ruska a prečo Maďarsko a možno aj niektoré ďalšie európske krajiny budú súhlasiť s platbami v rubľoch.

5. Problémom je tiež neelastický dopyt po ruských energonosičoch a obilí. So znižovaním množstva ruského exportu rastú ceny týchto komodít na svetových trhoch. „Rusko môže skončiť s nižšími objemami exportu, ale takmer s rovnakými alebo dokonca vyššími príjmami z exportu,“ analyzuje Sachs.

6. Posledným problémom je geopolitika. Iné krajiny, najmä Čína, na konflikt hľadia ako na vojnu, v ktorej Rusko bráni rozširovaniu NATO o Ukrajinu. „Čína preto opakovane argumentuje, že vo vojne sú ohrozené legitímne bezpečnostné záujmy Ruska,“ tvrdí Sachs, ktorý pripomína, že Západ síce označuje NATO za číro obrannú alianciu, avšak Čína, Rusko a mnohí ďalší si myslia niečo iné.  

„Majú pred očami bombardovanie Srbska v roku 1999, sily NATO v Afganistane celých dvadsať rokov po 11. septembri a bombardovanie Líbye v roku 2011, ktoré zvrhlo Muammara Kaddáfího.“

Mnohé krajiny tak podľa Sachsa nepodporia globálne tlaky na Rusko, ktoré by mohli viesť k expanzii NATO. „Zvyšok sveta chce mier, nie víťazstvo Spojených štátov alebo NATO v zástupnej vojne s Ruskom,“ interpretuje Sachs.

Súčasný prístup môže podkopať svetovú ekonomiku i politickú stabilitu

Hoci by USA boli radi, ak by Putina porazili vojensky a NATO by zasadilo Rusku ťažký úder, no Ukrajinu by takáto vojna zničila. Rusko zrejme neustúpi, ale konflikt pravdepodobne eskaluje, dokonca potenciálne s použitím jadrových zbraní. „Zbrane NATO tak môžu spôsobiť Rusku obrovské náklady, ale nemôžu zachrániť Ukrajinu,“ uzatvára Sachs. „Stratégia USA na Ukrajine tak môže spôsobiť, že Rusko vykrváca, ale nedokáže zachrániť Ukrajinu. To dokáže len mierová dohoda.“ 

Sachs sa zároveň obáva, že súčasný prístup podkope svetovú ekonomickú a politickú stabilitu a mohol by svet rozdeliť na pro-NATO a anti-NATO tábory, čo by bolo na dlhodobú škodu Spojených štátov.

Americká diplomacia tak nemá šance na skutočný úspech, ktorým je až návrat ruských jednotiek domov a bezpečnosť Ukrajiny: „Tieto výsledky možno dosiahnuť pri rokovacom stole.“

Kľúčovým krokom podľa neho je, aby USA, krajiny NATO a Ukrajina dali jasne najavo, že sa NATO nerozšíri o Ukrajinu, ak Rusko zastaví inváziu. „Putinovi spojenci a neutrálne krajiny by následne Putinovi povedali, že keďže zastavil rozširovanie NATO, nastal čas, aby Rusko opustilo bojisko a vrátilo sa domov.“

Podľa Sachsa by sa mal Západ aspoň pokúsiť, či je možné dosiahnuť mier prostredníctvom neutrality Ukrajiny, ktorá by bola opretá o medzinárodné záruky.

„Všetky Bidenove tvrdé reči o odstránení Putina, genocíde a vojnových zločinoch, Ukrajinu nezachránia. Najlepšia šanca zachrániť Ukrajinu je prostredníctvom rokovaní a uprednostnením mieru pred rozširovaním NATO. Takto by USA získali podporu väčšej časti sveta a pomohli by tak nastoliť mier na Ukrajine aj získať stabilitu pre celý svet,“ domnieva sa Jeffrey Sachs.