Na Slovensku sa bude opravovať a modernizovať ukrajinská bojová technika. Štátna akciová spoločnosť Konštrukta - Defence už uzatvorila kontrakt. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
"Môžeme potvrdiť, že štátna akciová spoločnosť Konštrukta - Defence uzatvorila kontrakt na opravu a modernizáciu ukrajinskej bojovej techniky. V prvej objednávke hovoríme o desiatkach kusov obrnených vozidiel BRDM-2," skonštatovala hovorkyňa.
Predstavitelia vlády, či už premiér Eduard Heger alebo minister obrany Jaroslav Naď (obaja OĽANO), opakovane deklarovali odhodlanie naďalej pokračovať v podpore Ukrajiny, a to formou humanitárnej i vojenskej pomoci.
Bývalý šéf Mosta-Híd a dlhoročný podpredseda parlamentu Béla Bugár vystupuje z maďarskej mimoparlamentnej strany Aliancia, ktorá vznikla spojením neparlamentných strán Most-Híd, SMK a Spolupatričnosť.
Bugár svoj odchod odôvodnil na sociálnej sieti tým, že platforma SMK nedodržiava "ťažko dosiahnuté dohody". Predseda Republikovej rady Aliancie László Sólymos dodal, že zo strany odchádza celá platforma Mosta-Híd pôsobiaca v Šamoríne, pretože sa v meste nepodarilo dohodnúť na kandidátoch do jesenných komunálnych volieb.
Sólymos ozrejmil, že platforma SMK chce v Šamoríne vytlačiť ostatných. "Žiaľ, miestni predstavitelia SMK práve v Šamoríne nepochopili, že ak v Aliancii podnecujú a živia rozpory a nedokážu prijať kompromisy, idú proti sebe," skonštatoval na sociálnej sieti.
"Kvôli napätiu svoj odchod zo strany dnes ohlásila celá platforma Mosta-Híd v Šamoríne na čele s človekom, ktorý bol dlhé desaťročia výraznou osobnosťou maďarskej politiky na Slovensku," dodal Sólymos.
Zdôraznil, že predstavitelia Aliancie sa budú musieť dohodnúť vo viac ako 500 obciach, aby šli do jesenných volieb v dobrej kondícii. "Tí, ktorí uprednostňujú svoje záujmy pred záujmami celej komunity, bohužiaľ znižujú šance celej Aliancie," skonštatoval.
Šéf platformy Mosta-Híd Konrád Rigó na sociálnej sieti uviedol, že ho odchod Bugára mrzí. "Stranu Most-Híd sme do Aliancie uviedli spoločne, lebo sme si mysleli, že po roku 2020 nás táto cesta povedie vpred. Ja naďalej verím, že táto cesta je cestou budúcnosti," uzavrel.
AKTUALIZOVANÉ Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku pokračuje v utorok proces v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka, jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a tiež v prípade plánovanej vraždy prokurátorov. Vypočutí by mali byť poškodení prokurátori.
V prípade vraždy novinára a jeho snúbenice súd rozhoduje o vine Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej. ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd (NS) SR vrátil vlani v máji prípad prvostupňovému súdu. Právoplatné sú v tejto kauze tri rozhodnutia. Miroslav Marček a Tomáš Szabó. dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.
Marian Kočner. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelí obžalobe päť osôb - Kočner, Zsuzsová, Szabó, Dušan Kracina a Darko Dragič. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť na jeseň 2017, prijať ju mala Zsuzsová. Na aprílovom pojednávaní sa Szabó priznal k všetkým skutkom, ktoré sa mu kladú v tejto kauze za vinu.
Keďže je Kočnerov advokát Marek Para vo väzbe, zastupuje ho náhradný obhajca Vladimír Menich. Obžalovaný Kočber súhlasil, aby sa hlavné pojednávanie uskutočnilo za prítomnosti náhradného obhajcu. Spomedzi obžalovaných nie je na pojednávaní prítomná Zsuzsová, ktorá dala súhlas na konanie v jej neprítomnosti.
Žilinka si v čase údajnej prípravy jeho vraždy nevšimol nič mimoriadne
Súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka si v roku 2017, keď mala byť pripravovaná jeho vražda, nevšimol žiadne mimoriadne udalosti a ani okolnosti. Povedal to na utorkovom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku, ktorý prípad prerokúva spolu s kauzou vraždy novinára Jána Kuciaka.
"Zaoberal som sa myšlienkami, čo by mohlo byť dôvodom, motívom. Vtedy som si povedal, že jediná vec, ktorá pripadá do úvahy, je moja práca," zdôraznil Žilinka. Pripustil, že v rámci káuz, ktorým sa venoval, pripadal do úvahy ako podozrivý Marian Kočner. Nemá na to však dôkazy. Išlo napríklad o kauzy Technopol Servis či Donovaly.
V inkriminovanom období údajnej prípravy jeho vraždy v rokoch 2017 až 2018 si nevšimol nič mimoriadne, čo by sa týkalo jeho osoby. Podľa vlastných slov sa nikdy nestretol ani s vydieraním. „O to viac ma zaskočila informácia, že sa mala pripravovať moja fyzická likvidácia," uviedol.
Maroš Žilinka na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Foto: TASR/Jaroslav Novák
V čase údajnej prípravy Žilinkovej vraždy sa podľa jeho slov udiala jedna situácia, ktorej v tom čase neprikladal vážnosť. "V auguste 2017 som šiel do servisu a tam technik s prekvapením povedal, že chýbajú na prednom kolese osobného automobilu štyri skrutky," podotkol generálny prokurátor.
Vyhlásil, že sa pozná roky so súčasným špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom, ktorý figuruje v kauze tiež ako poškodený. V minulosti bol Žilinka štátnym tajomníkom na Ministerstve vnútra (MV) SR, ktorému Lipšic šéfoval. "Po tom, ako sme skončili na MV SR, sme dlhú dobu neboli v kontakte. V roku 2017 či 2018 bola naša komunikácia sporadická," dodal Žilinka.
V utorok má byť okrem Žilinku vypočutá aj ďalšia dvojica poškodených prokurátorov. "Viac-menej ide o motiváciu, ktorú mohli mať obžalovaní na vykonanie skutku, ak sa ho dopustili," priblížil, aký význam môže mať ich výsluch, prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Matúš Harkabus.
Šufliarsky: Vražda nebola dokonaná len zhodou náhod
Bývalý námestník generálneho prokurátora SR Peter Šufliarsky na utorkovom pojednávaní ŠTS v Pezinku vyhlásil, že jeho vražda nebola dokonaná len zhodou náhod. Súd prejednáva prípravu vrážd prokurátorov spolu s kauzou vraždy novinára Jána Kuciaka.
Príprava vraždy mala podľa Šufliarskeho vyústiť do jeho likvidácie v septembri 2018. "V tom čase som sa nachádzal s rodinou na dovolenke a nastala len zhoda náhod, že skutok nebol dokonaný," podotkol.
Má vedomosť, že mal byť v lete 2018 opakovane monitorovaný a sledovaný. "Dokonca som bol monitorovaný aj počas jazdy z miesta trvalého pobytu na Generálnu prokuratúru SR a na miesto, kde chodím športovať," povedal.
Peter Šufliarsky na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Priblížil, že síce nedozoroval žiadnu z káuz obžalovaného Kočnera, ale ako námestník generálneho prokurátora SR dal preveriť viacero vecí, kde Kočner figuroval. "V súvislosti s výkonom svojej funkcie som bol opakovane lustrovaný od policajtov či od orgánov verejnej správy," podotkol s tým, že mu viackrát hrozilo nebezpečenstvo ohrozenia zdravia.
S Kočnerom sa zoznámil približne v roku 2008 na oslave narodenín vtedajšieho generálneho prokurátora SR Dobroslava Trnku. Komunikovali spolu aj prostredníctvom textových správ. Už skôr Šufliarsky zdôraznil, že SMS komunikáciu s Kočnerom považuje za svoju profesionálnu chybu. Tvrdil, že sa komunikácia netýkala žiadnej trestnej veci.
Lipšic: S Kočnerom sme mali právne spory
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic v utorok pred senátom ŠTS v Pezinku vyhlásil, že mali s obžalovaným Marianom Kočnerom právne spory. Súd prejednáva prípravu vrážd prokurátorov spolu s kauzou vraždy novinára Jána Kuciaka.
Okrem iného sa mali tieto spory týkať podozrenia z prania špinavých peňazí Privatbankou či angažovania sa Kočnerom vo vykupovaní pôdy. "Mal tlačovú konferenciu, povedal, že komukoľvek, kto prinesie kompromitujúce materiály na Lipšica, dostane 100-tisíc eur," vyhlásil špeciálny prokurátor. Odmietol, že by v minulosti viedol komunikáciu s obžalovanou Alenou Zsuzsovou.
Daniel Lipšic prichádza na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Tvrdí, že na jednom zo stretnutí sa mu mal Kočner vyhrážať. Malo to byť po zverejnení informácií o údajnom praní špinavých peňazí v Privatbanke vtedajším ministrom vnútra Lipšicom. Kočner v tejto súvislosti upozornil na porušenie daňového a bankového tajomstva. "Povedal som mu, že to nenechám tak, podal som trestné oznámenie a trval som na tom, aby to bolo vyšetrené," reagoval obžalovaný.
Lipšic ďalej uviedol, že so súčasným generálnym prokurátorom SR Marošom Žilinkom, ktorý figuruje v kauze tiež v pozícii poškodeného, sa dlhodobo pozná. Bol s ním v kontakte napríklad v súvislosti s kauzou Technopol, ktorú Žilinka dozoroval. Kolegami boli na rezorte vnútra.
Predsedníčka senátu ŠTS Ružena Sabová krátko po Lipšicovom výsluchu prerušila hlavné pojednávanie. Pokračovať by malo 24. mája.
Maďarský premiér Viktor Orbán počas aprílovej návštevy vo Vatikáne pápežovi Františkovi povedal, že Rusi majú plán ukončiť vojnu na Ukrajine 9. mája. V rozhovore pre taliansky denník Corriere Della Sera, ktorý bol publikovaný v utorok, to povedal najvyšší pontifex. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Orbán, keď som ho stretol (21. apríla), mi povedal, že Rusi majú plán, že 9. mája bude po všetkom. Dúfam, že je to tak... Som pesimista, ale musíme urobiť všetky možné gestá na zastavenie vojny," uviedol pápež pre taliansky denník.
Viktor Orbán prichádza na stretnutie s pápežom Františkom vo Vatikáne 21. apríla 2022. Foto: TASR/AP
František v rozhovore potvrdil, že sa chce stretnúť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, avšak Moskva na žiadosť o stretnutie doteraz nereagovala.
"Požiadal som kardinála Parolina, aby poslal Putinovi odkaz, že som ochotný ísť do Moskvy... Zatiaľ sme nedostali odpoveď a stále na (stretnutí) trváme, aj keď sa obávam, že Putin nemôže a ani nechce mať toto stretnutie v tomto čase," uviedol pápež a dodal, že v tejto chvíli neplánuje symbolickú návštevu Kyjeva, pretože najskôr treba ísť do Moskvy.
Na otázku, či by mohol ruského prezidenta obmäkčiť ruský patriarcha Kirill, pápež povedal, že s najvyšším predstaviteľom ruskej pravoslávnej cirkvi komunikoval, avšak bezvýsledne.
"Hovoril som s Kirillom 40 minút cez (aplikáciu) Zoom. Prvých dvadsať (minút) mi čítal všetky ospravedlnenia vojny. Počúval som ho a povedal som mu. Nič z toho nechápem. Brat môj, nie sme klerici štátu, nemôžeme používať jazyk politiky, ale jazyk Ježiša. Sme pastiermi toho istého svätého Božieho ľudu," uviedol pápež a dodal, že moskovský patriarcha sa nemôže stať "Putinovým miništrantom". František spresnil, že s Kirillom mal naplánované stretnutie v Jeruzaleme 14. júna, ktoré bolo neskôr zrušené.
"Bolo by to naše druhé stretnutie (s Kirillom) tvárou v tvár, ktoré by nemalo nič spoločné s vojnou. Avšak aj on súhlasil, že (stretnutie) by vyslalo nejednoznačný signál," priblížil pápež.
Pápež sa tiež vyjadril k tomu, čo považuje za možnú príčinu vojny, a najmä akú rolu v tom zohralo NATO. Pre Corriere dela Serra povedal: „Možno to bol štekot NATO pred ruskými dverami,” čo viedlo šéfa Kremľa konať takto zle a vyvolať konflikt. “Nedokážem povedať, či bol ten hnev vyprovokovaný,” čuduje sa Bergoglio, “ale mám podozrenie, že mu možno pomohol postoj Západu.”
Agentúra Reuters upozornila na to, že František až doteraz v súvislosti s vojnou na Ukrajine menovite nespomenul Vladimira Putina. Pri kritike používal výrazy ako neopodstatnená agresia či invázia. Napriek tomu bol však podľa agentúry postoj Vatikánu v súvislosti s dianím na Ukrajine jasný. Anglický prepis rozhovoru možno nájsť tu.
Návrh stanoviska sudcov Najvyššieho súdu USA z februára tohto roka potvrdzuje, že väčšina z nich začiatkom tohto roka podporovala zrušenie platnosti historického rozhodnutia Najvyššieho súdu USA z roku 1973. Súd v tomto prípade známom ako "Roe versus Wade" garantoval právo žien na interrupcie. TASR správu prevzala v utorok z agentúry AP, ktorá sa odvoláva portál Politico.
AP nedokázala bezprostredne overiť pravosť textu návrhu, ktorý Politico zverejnil. Hovorkyňa Najvyššieho súdu povedala, že súd sa k záležitosti nevyjadruje. To, či tento návrh predstavuje konečné rozhodnutie súdu v tejto záležitosti, nie je známe, dodáva AP.
Text návrhu podpísal sudca Najvyššieho súdu Samuel Alito. Ten je jeden z republikánskych sudcov, ktorí majú v tejto inštitúcii prevahu v pomere šesť ku trom.
V návrhu sa uvádza, že na služby v oblasti interrupcie neexistuje ústavné právo. Text by jednotlivým americkým štátom povolil tieto zákroky prísnejšie regulovať či dokonca zakázať.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade Roe versus Wade sa neočakáva skôr ako na konci júna alebo začiatkom júla, píše AP.
Asociácia za život a rodinu (AZŽR) vďaka sponzorom a podpore partnerov realizuje 6. ročník súťaže Rodina a základné ľudské právo na život.
Do súťaže o atraktívne ceny (notebooky, fotoaparát, rodinné víkendové pobyty či poukážky do online obchodov a ďalšie) sa môžu zapojiť žiaci ZŠ, SŠ, ZUŠ i špeciálnych škôl z celého Slovenska a reagovať svojimi výtvarnými dielami či videami na jednu alebo obe témy súťaže.
"Pozývame všetkých žiakov základných, stredných, umeleckých i špeciálnych škôl z celého Slovenska zapojiť sa do výtvarnej a video súťaže s názvom Rodina a základné ľudské právo na život. Rodičom, pedagógom i riaditeľom všetkých škôl už teraz ďakujeme za motivovanie mladšej generácie k premýšľaniu o jednej či oboch týchto dôležitých témach," povedal Tomáš Kováčik, predseda AZŽR.
Vytvorené diela a videá sa odovzdávajú do 30. 5. 2022 elektronicky na webe organizátora www.zazivotarodinu.sk.
Cieľom súťaže je zapojiť žiakov a študentov základných a stredných škôl do vnímania a prežívania dôležitosti rodiny, dobrých vzťahov v rodine aj mimo nej a do vnímania dôležitosti ochrany života každého človeka bez ohľadu na jeho veľkosť či iné parametre; čiže zapojenie do oblastí, ktoré sa hlboko týkajú aj žiakov a študentov samých a sú aktuálnymi a dôležitými spoločenskými otázkami.
Všetky informácie o súťaži nájdu záujemcovia na www.zazivotarodinu.sk. "Na znak úcty k dielu a životu dlhoročného prorodinného aktivistu z Klubu mnohodetných rodín Stanislava Trnovca sme jednu z cien aj tento rok pomenovali po ňom. Aj v tomto ročníku súťaže vybrané výtvarné diela posunieme Galérii na okraji mesta, ktorú zriaďuje De Paul. V bratislavskej nocľahárni tak budú potešovať ľudí bez domova vybrané diela žiakov z celého Slovenska," uzavrel Kováčik.
Obvinený advokát Marek Para bude stíhaný vo väzbe. V pondelok o tom rozhodol senát Najvyššieho súdu (NS) SR, keď vyhovel sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) proti predošlému rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS).
Dôvodnosť trestného stíhania majú podľa predsedu senátu NS SR Juraja Klimenta preukazovať okrem iného výpovede prokurátora ÚŠP Vasiľa Špirka, tiež exšéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa a vo viacerých trestných veciach spolupracujúceho obvineného Bernarda Slobodníka. Tiež listinné dôkazy. Priblížil, že obvinenie sa týka podozrení z kriminalizácie prokurátora ÚŠP.
Najvyšší súd skonštatoval obavu z kolúzneho správania Mareka Paru. Kolúzna väzba sa využíva pri podozrení, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov alebo spoluobvinených či mariť vyšetrovanie. "Sťažnostný súd sa nestotožnil so záverom sudcu pre prípravné konanie, že takáto obava neexistuje," zdôraznil Kliment.
Poukázal na trend kriminalizácie niektorých vyšetrovateľov, prokurátorov ÚŠP a sudcov. "Opätovné otvorenie tohto vyšetrovania je odkaz všetkým tým osobám v tom, že žiaden tento skutok nezostane do budúcnosti nevyšetrený a nezostane prípadne vyvodená trestná zodpovednosť konkrétnych osôb. Zároveň je to zdvihnutý prst osobám, ktoré by chceli v tomto trende pokračovať," vyhlásil Kliment. Podľa Michala Mandzáka, obhajcu obvineného Mareka Paru, predseda senátu týmto prejavom dokumentoval svoju zaujatosť.
Aj sudca pre prípravné konanie ŠTS vo svojom minulotýždňovom rozhodnutí konštatoval dôvodnosť trestného stíhania. Marek Para vníma obvinenie ako účelové. Ide podľa neho o osobný spor medzi ním a inou osobou.
Námietku zaujatosti podanú obvineným a jeho obhajobou proti predsedovi senátu NS SR Klimentovi považoval senát za nedôvodnú. Obvinený advokát Marek Para podal proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej bude neskôr rozhodovať päťčlenný senát NS SR.
"Pokiaľ päťčlenný senát skonštatuje, že sudca Kliment nebol nestranný, rozhodnutie musí byť automaticky zrušené," doplnil Mandzák. Rozhodnutie považuje za nezákonné. Chýba podľa neho dôvodnosť obvinenia zo spáchania trestného činu a kolúzna aktivita.
Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala advokáta Mareka Paru v stredu 20. apríla. Obvinený je zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.
Slovensko v tejto chvíli nie je pripravené vzdať sa dodávok ruských surovín, avšak robí všetko pre to, aby sa stalo menej závislé od ruského plynu. Povedal to predseda vlády SR Eduard Heger v relácii HARDtalk, ktorú odvysielala britská verejnoprávna televízia BBC. Heger tiež poznamenal, že napriek vojne na Ukrajine sa priame nebezpečenstvo pre Slovensko nezvyšuje.
Myslí si, že riziko naopak klesá pre statočnosť ukrajinského ľudu. Ukrajinci podľa jeho slov bojujú za naše hodnoty, a ak zlyhajú, budeme ďalší na rade. „Podporujeme ich, pretože im rozumieme, a budeme ich podporovať, ako sa len dá, pretože veríme v ich víťazstvo," uviedol Heger v reakcii na otázku moderátora Stephena Sackura.
Heger v rozhovore pre BBC uviedol, že Slovensko v tejto chvíli nie je pripravené vzdať sa dodávok ruských surovín, hoci Západ varuje, že krajiny platiace Moskve za plyn a ropu prakticky financujú ruskú vojnu na Ukrajine. „Nie sme na to pripravení," povedal Heger, podľa ktorého je závislosť od dodávok ruských surovín problémom celej Európy.
Predseda vlády SR ďalej uviedol, že slovenská vláda robí všetko pre čo najskoršie odpojenie sa od ruského plynu a ruskej ropy. Bratislava podľa neho v tejto veci spolupracuje s Varšavou. Poukázal, že slovensko-poľské plynové prepojenie je po technickej stránke vo "finálnej fáze".
Dôraz na skvapalnený zemný plyn cez Poľsko
Podľa slovenského premiéra budeme potrebovať alternatívu k ruskému plynu a tou bude s najväčšou pravdepodobnosťou LNG (skvapalnený zemný plyn). „Ten by sme mohli prepraviť cez (poľskú) infraštruktúru na Slovensko.
Avšak nachádzame sa vo vnútrozemí. Preto sme takí silní zástancovia jednoty a solidarity," vysvetlil Heger s tým, že Slovensko nalieha na jednotu európskych krajín v otázke platieb za ruské suroviny v eurách. „(Za plyn) budeme platiť eurami a chceme sa čo najskôr odpojiť," povedal Heger.
Ťažké zbrane? Absolútne
V rozhovore odpovedal aj na otázku, či je Slovensko pripravené poslať ťažké zbrane na Ukrajinu, vrátane húfnic vyrobených na Slovensku. „Absolútne. Naša pozícia je veľmi jasná. Nechcem, aby nikoho z európskych občanov zabil nejaký diktátor. Preto sme dali (Ukrajincom systém protivzdušnej obrany) S-300. S čímkoľvek, o čo si (Ukrajinci) požiadajú, im s radosťou pomôžeme," vyhlásil Heger.
Doplnil, že ukrajinská strana doteraz nepožiadala o stíhačky typu MiG-29. „Ale ak by ich chceli, radi sa o tom porozprávame," dodal premiér. Spresnil, že Slovensko zatiaľ neopravuje na svojom území ruské tanky ukoristené ukrajinskou armádou, avšak táto dohoda je podľa neho v "záverečnej fáze".
Slováci pod vplyvom ruskej propagandy. Treba na tom pracovať
Moderátor BBC sa v interview venoval aj téme dezinformácií a ruskej propagandy, ktorej je podľa neho Slovensko do veľkej miery vystavené. Spomenul aj nedávny prieskum, ktorý naznačil, že veľa Slovákov obviňuje z rastúceho napätia v regióne skôr NATO ako Kremeľ.
„Vplyv ruskej propagandy tu bol desaťročia a (slovenské) vlády tolerovali ruskú propagandu. Táto vojna je však budíčkom pre Slovensko, ale aj pre celý región," myslí si Heger. Napriek tomu sú občania podľa neho pod vplyvom ruskej propagandy a treba pracovať na riešení tejto situácie.
AKTUALIZOVANÉ Európska komisia (EK) by mohla vynechať Maďarsko a Slovensko z pripravovaného embarga na nákup ruskej ropy, pretože obe členské krajiny EÚ sú od jej dovozu silne závislé. Informuje o tom spravodajca TASR s odkazom na tlačovú agentúru Reuters a týždenník Politico, ktoré to uviedli s odvolaním sa na nemenovaných diplomatických predstaviteľov EÚ.
Reuters aj Politico upozornili, že eurokomisia najneskôr v utorok dokončí prípravu ďalšieho, už šiesteho, balíka sankcií EÚ voči Rusku pre vojnu na Ukrajine. V stredu totiž v Bruseli zasadajú veľvyslanci členských krajín pri EÚ (COREPER) a nový balík zhodnotia z pohľadu svojich národných záujmov.
Nové sankcie majú zahŕňať postupný zákaz nákupu ruskej ropy (do konca tohto roka), pretože export ropy je hlavným zdrojom príjmov pre Moskvu, ktorá aj z týchto peňazí financuje vojnové operácie na Ukrajine.
Komisia by podľa diplomatov citovaných agentúrou Reuters mohla Slovensku a Maďarsku ponúknuť "výnimku alebo dlhé prechodné obdobie".
Slovensko a Maďarsko sú silne závislé od dovozu ruskej ropy a majú ťažkosti pri hľadaní alternatívnych dodávok. Agentúra Reuters upozornila, že Maďarsko opakovane naznačovalo, že nepodpíše nové sankcie týkajúce sa energetiky.
Maďarský premiér Viktor Orbán varoval, že tento typ sankcií odmietne, pričom jeho dôvody sú čisto ekonomické a nie politické. Aj preto snaha o kompromis a výnimka pre Maďarsko a Slovensko pomôže Únii vyhnúť sa možnosti veta pri hlasovaní o sankciách a zachovať jednotu 27-členného eurobloku.
V nedeľu podľa Bloombergu informoval šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás, že jeho krajina je pripravená vetovať sankcie EÚ namierené na ruský ropný sektor, ak by obmedzovali možnosti Budapešti týkajúce sa dovozu energií.
„Keďže takéto rozhodnutie vyžaduje jednohlasnú podporu, nemá zmysel, aby komisia navrhla sankcie týkajúce sa zemného plynu a ropy, ktoré by obmedzili maďarské dodávky," povedal Gulyás v nedeľu (1. 5.) v rozhovore pre spravodajskú televíziu HírTV.
Maďarský postoj k sankciám na ruský plyn a ropu "sa nezmenil, nepodporujeme ich", uviedol v pondelok hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács na Facebooku. Poprel správu nemeckej televízie ZDF, ktorá v nedeľu priniesla informáciu, že Maďarsko a Rakúsko prestali hroziť vetovaním.
Reštrikcie na dovoz ruskej ropy
Možnosť nových sankcií, vrátane embarga dovozu ruskej ropy a možnej reakcie trhov na toto embargo, v pondelok popoludní v Bruseli na mimoriadnom zasadnutí prebrali aj ministri členských krajín EÚ zodpovedných za oblasť energetiky. Slovensko na Rade ministrov zastúpil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), ktorý po skončení stretnutia uviedol, že na embargu bude trvať.
"Toto je pre nás extrémne dôležitý bod. My nie sme schopní sa tak rýchlo prispôsobiť spracovaniu ľahšej ropy. V Slovnafte sa spracováva ťažká ruská ropa. Celú tú náhradu pripraviť potrvá niekoľko rokov, čiže na tej výnimke určite budem trvať," odkázal Sulík.
Český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela však pre TASR potvrdil, že táto téma nebola predmetom pondelňajších rokovaní v Bruseli a nerokovalo sa o žiadnych výnimkách. "Česká strana je zástancom pozície spoločného postupu celej Európskej únie, čo sa týka dohody na embargu, zabezpečenia dodávok a aj spravodlivej distribúcie týchto dodávok," povedal Síkela.
Očakáva sa, že Európska komisia (EK) navrhne prijať reštrikcie na import ruskej ropy, ktoré by znamenali postupné utlmovanie, pričom jej dovoz by sa mal úplne zastaviť do konca roka. EÚ už rokuje o šiestom balíku sankcií proti Rusku, ktorého cieľom bude aj ropný sektor. Nemecko, ktoré to ešte do minulého týždňa odmietalo, už embargo na ruskú ropu podporilo.
Na sociálnych sieťach bol "Duch Kyjeva" vojenským hrdinom, pilotom stíhačky, ktorý údajne zostrelil niekoľko ruských lietadiel. Príbehy o ňom začali vznikať po vpáde Ruska na Ukrajinu a šírili sa celé mesiace, podporované oficiálnymi ukrajinskými účtami na sociálnych sieťach. V sobotu však ukrajinská armáda potvrdila, že legendárny pilot je mýtus. TASR správu prevzala od agentúry AP, ktorá informáciu zverejnila v pondelok.
"Duch Kyjeva je legenda o superhrdinovi, postava, ktorú vytvorili Ukrajinci!" uviedlo velenie ukrajinského letectva na Facebooku v ukrajinčine.
Vyhlásenie prišlo po tom, čo viaceré médiá nesprávne identifikovali pilota ako majora Stepana Tarabalku. Ukrajinské letectvo v apríli informovalo, že Tarabalka bol skutočným pilotom, ktorý zahynul 13. marca v boji a posmrtne mu bol udelený titul Hrdina Ukrajiny. Ale nebol to Duch Kyjeva, uviedlo letectvo v sobotňajšom stanovisku.
"Duch Kyjeva je živý a stelesňuje kolektívneho ducha vysoko kvalifikovaných pilotov brigády taktického letectva, ktorí úspešne bránia Kyjev a okolie," dodalo ukrajinské letectvo v samostatnom príspevku na Twitteri.
Legenda sa objavila len deň po tom, čo Rusko 24. februára vojensky napadlo Ukrajinu. Používatelia sociálnych sietí vtedy začali bez dôkazov šíriť tvrdenia o anonymnom stíhacom pilotovi, ktorý bez pomoci zostrelil viacero ruských lietadiel.
Na sociálnych sieťach kolovali mémy, nesúvisiace fotografie a dokonca aj zábery z videohry z leteckého simulátora, ktoré tvrdili, že zobrazujú Ducha Kyjeva v boji, píše AP.
Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko 25. februára na Twitteri zverejnil fotografiu, ktorú ukrajinské ministerstvo obrany zdieľalo pred tromi rokmi, nepravdivo tvrdiac, že zobrazuje Kyjevského ducha, ktorý zostrelil šiestich ruských pilotov.
Tú istú starú fotografiu zdieľala na Telegrame aj Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU), ktorá zase tvrdila, že pilot zostrelil desať okupačných lietadiel.
V čase, keď spravodajské médiá vrátane britských novín The Times v piatok nesprávne označili za pilota Tarabalku, sa písalo už o 40 zostrelených ruských lietadlách. The Times neskôr aktualizovali svoj článok s najnovším vyjadrením ukrajinských vzdušných síl, všíma si AP.
Manželka amerického prezidenta Jill Bidenová navštívi Slovensko, kde sa počas Dňa matiek stretne s ukrajinskými matkami a deťmi, ktoré utiekli z vlasti po začiatku ruskej invázie. Oznámil to v nedeľu večer washingtonského času Biely dom, informuje TASR na základe servisu agentúry AP.
Stretnutie sa uskutoční v nedeľu 8. mája, keď prvá dáma USA navštívi Košice a Vyšné Nemecké. Podľa zverejneného programu sa stretne s utečencami, humanitárnymi pracovníkmi a miestnymi obyvateľmi podporujúcimi rodiny, ktoré našli útočisko na Slovensku.
Bidenová sa následne 9. mája plánuje stretnúť s členmi slovenskej vlády pred tým, ako sa vráti do Spojených štátov.
Prvá dáma sa ešte predtým počas svojej päťdňovej cesty, ktorá sa začína vo štvrtok, zastaví v Rumunsku. V piatok tam absolvuje schôdzku s americkými vojakmi na základni Mihail Kogalniceau. V sobotu bude v Bukurešti hovoriť s vládnymi predstaviteľmi, diplomatmi USA i humanitárnymi pracovníkmi a učiteľmi, ktorí pomáhajú vzdelávať ukrajinské deti.
Po presune na Slovensko sa potom stretne so zamestnancami veľvyslanectva USA v Bratislave.
Pôjde o druhú zahraničnú cestu Jill Bidenovej bez svojho manžela – po návšteve olympiády v Tokiu – a ďalší prejav solidárnosti americkej prvej dámy s Ukrajinou, píše AP. Prezident Joe Biden sa stretol s ukrajinskými utečencami v marci počas návštevy Poľska.
