Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Naď: Urobíme všetko pre to, aby sme novodobého Hitlera z Ruska zastavili

Dnes 8. mája si pripomíname koniec druhej svetovej vojny a oslavujeme víťazstvo nad fašizmom v roku 1945. Žiaľ, tento rok je to veľmi trpká oslava. Hneď za našou východnou hranicou v týchto dňoch dopadajú rakety na nevinných ľudí, ktorí za túžbu žiť v mieri, slobode a demokracii platia najvyššiu cenu v podobe ľudských životov. Len preto, že si ich agresívny sused myslí, že má právo druhým diktovať, čo majú robiť. Na sociálnej sieti to napísal minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

„Nech je dnešný deň pripomienkou toho, že našu pomoc Ukrajine myslíme vážne a urobíme všetko pre to, aby sme novodobého Hitlera z Ruska zastavili. Pretože ak ho spoločne nezastavíme na Ukrajine, nič mu nebude brániť v tom, aby to zajtra vyskúšal aj u nás,“ uviedol minister Naď.

Premiér: Druhá svetová vojna je mementom aj pre naše životy v 21. storočí

Druhá svetová vojna je mementom aj pre naše životy v 21. storočí. Ak ich chceme prežiť v mieri, musíme mať odhodlanie i prostriedky mier ubrániť. Premiér SR Eduard Heger (OĽaNO) to uviedol na sociálnej sieti.

Hovorí o potrebe zobrať si z minulosti niekoľko ponaučení. "Zostaňme demokratickou krajinou v pevnom zväzku s našimi spojencami v EÚ a Severoatlantickej aliancii," podotkol premiér. Druhá svetová vojna podľa neho vypovedá aj o tom, do akých krajností sa vie ľudstvo dostať na základe manipulácie informáciami pod vedením patologicky zlých vodcov a ich nenávistných ideológií.

Ako ďalej uviedol, výročie ukončenia druhej svetovej vojny si pripomíname vo vypätej spoločenskej atmosfére i v zložitých medzinárodných podmienkach. "Režim ruského prezidenta Vladimira Putina rozpútal na Ukrajine pod vymyslenými zámienkami nezmyselnú a desivú vojnu. V dôsledku tejto útočnej vojny rast cien energií a následne aj potravín zhoršuje sociálnu situáciu mnohých našich domácností s nízkymi príjmami," zdôraznil Heger.

Prezidentka si výročie konca vojny pripomenula na vojenskom cintoríne vo Zvolene

Spomíname si dnes na minulú udalosť, ale spomíname na ňu vo veľmi konkrétnom aktuálnom kontexte vojenského konfliktu, ktorý prebieha v susednej Ukrajine. Táto skutočnosť nám musí pripomínať, že mier nie je samozrejmosťou. Uviedla to v nedeľu prezidentka SR Zuzana Čaputová na vojenskom cintoríne vo Zvolene.

"To, že vzdáme hold príslušníkom sovietskej armády, ktorí sa zaslúžili za naše oslobodenie, nie je možné chápať ako legitimizáciu vojnového konfliktu na Ukrajine. Dokonca by som povedala, že je to zrada voči všetkým obetiam, ktoré bojovali proti skutočnému a nie domnelému fašizmu," povedala Čaputová.

Pellegrini: Oslobodili nás hlavne vojaci Červenej armády

Spomínajme, uctime si hrdinov a želajme si mier, uviedol pri príležitosti výročia skončenia druhej svetovej vojny šéf mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini.

"Pamätajme si, že to boli hlavne vojaci Červenej armády spolu s príslušníkmi iných národov, ktorí nás oslobodili a je našou morálnou povinnosťou si tento historický odkaz pripomenúť a ctiť," zdôraznil Pellegrini. Vyslovil želanie, aby žiaden národ nebol súčasťou vojenských konfliktov, aby netrpeli celé rodiny a nemuseli opúšťať svoje domovy.

Hovorí, že slovo mier dostalo v súčasnosti hlbší význam. "Žijeme v obavách, ako sa zmení náš každodenný život. Aké sociálne obete budeme musieť ešte priniesť," dodal Pellegrini.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Z Ruska odišlo za tri mesiace 4 milióny Rusov

Najviac Rusov ušlo do Kazachstanu či Estónska, tisícky smerovali aj do ďalších štátov strednej Ázie, Kaukazu a južnej Európy.

Rusko počas prvých troch mesiacov roka 2022 opustili takmer štyri milióny Rusov. Vyplýva to z oficiálnych štatistík, ktoré v sobotu zverejnila ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB).

Krajiny bývalého Sovietskeho zväzu zaznamenali zvýšený prílev prichádzajúcich obyvateľov Ruska najmä po 24. februári, keď sa začala ruská invázia na Ukrajinu. V Štandarde sme písali o príchode Rusov do Gruzínska či chudobnejšieho Arménska, tisícky Rusov odišli aj do Turecka alebo cez Turecko do iných štátov na Západe či niektorých exotických destinácii.

K Rusom, ktorí svoju vlasť opustili, lebo nesúhlasili s vojnou, sa pripojili tí, ktorí sa obávali uzavretia hraníc, vyhlásenia stanného práva či všeobecnej mobilizácie. To sa však doposiaľ nezrealizovalo.

Podľa údajov FSB do Gruzínska odišlo takmer 39 000 Rusov, do Tadžikistanu 40 000 a do Estónska viac ako 125 000 ruských občanov, pričom v týchto troch krajinách ide v porovnaní s rovnakým časovým obdobím v roku 2021 o štvor- až päťnásobný nárast. Litva a Lotyšsko zaznamenali len mierny nárast príchodov z Ruska.

Do Arménska mierilo takmer 135 000 Rusov, do Uzbekistanu 53 000 a do Kazachstanu 200 000 ruských občanov. Mierne sa zvýšil i počet Rusov prichádzajúcich na Ukrajinu. Štatistiky FSB však neukazujú, koľko odídených Rusov sa medzičasom vrátilo späť do vlasti.

Z Ukrajiny od začiatku vojny, čo je iné časové obdobie ako to, o ktorom hovorí článok vyššie, ušlo pred vojnou 5,7 milióna ľudí. (tasr)

Minúta  |  

V Berlíne zakázali na dva dni ruské a ukrajinské vlajky. Ukrajinský veľvyslanec to ostro napadol

Polícia v nemeckom hlavnom meste Berlín zakázala na 8. a 9. mája pri 15 pamätníkoch a v ich bezprostrednom okolí vyvesovanie ruských a ukrajinských vlajok, ako aj zobrazovanie ďalších symbolov vrátane písmena "Z", ktoré sa stalo prejavom podpory ruskej agresie na Ukrajine.

Je to len pár dní, čo sa mali ukrajinsko-nemecké vzťahy vylepšiť, a zase je tu nový problém. K zlepšeniu malo prísť, keď prezident Zelenskyj pozval na návštevu Kyjeva nemeckého prezidenta Steinmeiera a kancelára Scholza. Neuplynul ani týždeň a ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Meľnyk ostro kritizoval vedenie mesta Berlín za zákaz ukrajinských vlajok na demonštráciách pripomínajúcich koniec druhej svetovej vojny.

Nemci tvrdia, že dôvodom na toto opatrenie sú obavy, že medzi ukrajinskými a ruskými skupinami dôjde počas spomienkových akcií pri príležitosti 77. výročia konca druhej svetovej vojny k potýčkam a eskalácii.

Berlínska polícia v uvedených termínoch a na spomínaných miestach tiež zakazuje aj svätojurské stuhy, vojenské uniformy alebo ich časti, a to aj v upravených podobách a tiež pochodové a vojenské piesne. Výnimky platia pre veteránov druhej svetovej vojny, diplomatov a zástupcov delegácií jednotlivých štátov.

Na poriadok má v Berlíne počas nedele a pondelka, keď sa má uskutočniť viac ako 50 demonštrácií a zhromaždení, dohliadať okolo 3400 policajtov, uviedol hovorca. Cieľom je podľa slov šéfky berlínskej polície Barbary Slowikovej zaistiť dôstojnosť spomienkových podujatí, chrániť pamätníky a zároveň zabrániť "inštrumentalizácii" týchto akcií. Polícia zakročí voči "každej forme podpory, schvaľovania, velebenia či dokonca glorifikácie ruskej útočnej vojny proti Ukrajine", zdôraznila Slowiková.

Ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Meľnyk opatrenia Berlína kritizoval ako "katastrofálne politické rozhodnutie". Ako povedal pre stanicu RND, ide o "zaucho" Ukrajine a úder do tváre ukrajinskému ľudu". Meľnyk apeloval na starostku nemeckej metropoly Franzisku Giffeyovú a šéfku rezortu vnútra krajinskej vlády Iris Sprangerovú, aby toto nariadenie okamžite zrušili.

Meľnyk vyjadril rozhorčenie, že Berlín zakázal rovnako verejné nosenie ukrajinských, ako aj ruských vlajok, pričom Moskva "deň a noc pácha najhoršie vojnové zločiny na ukrajinskom civilnom obyvateľstve a desaťtisíce Ukrajincov, Ukrajiniek, žien a detí sú chladnokrvne vraždené". Dodal, že ide o "obrovský škandál". Ako ďalej povedal, rozumie síce snahe polície zaistiť bezpečnosť, avšak kritizoval skutočnosť, že Berlín dal na rovnakú úroveň krajinu, ktorá je obeťou, a páchateľa. (tasr)

Minúta  |  

Premiér: Vyjadrenia Matoviča na adresu prezidentky nie sú vhodné

Vylúčenie poslankýň Romany Tabák a Katarína Hatrákovej z klubu OĽaNO nebol trest, vyjadrenia lídra hnutia Igora Matoviča na adresu prezidentky Zuzany Čaputovej nie sú vhodné a štvorkoalícia má naďalej opodstatnenie. Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) to uviedol vo videu na sociálnej sieti pri odpovediach "na otázky, ktoré dostal".

"V prvom rade nehovorme o treste, ale o tom, že panie poslankyne sa spreneverili hodnotám, s ktorými sme vstupovali ako OĽaNO do volieb. Reflektovali sme teda na to, že sme sa v tejto základnej hodnotovej otázke rozišli,“ uviedol na otázku, ktorá sa týkala rozhodnutia poslaneckého klubu OĽaNO vylúčiť poslankyne Tabák a Hatrákovú, ktoré nehlasovali za schválenie žiadosti prokuratúry o vydanie Roberta Fica (Smer-SD) do väzby.

V prípade postoja Sme rodina, ktorého poslanci sa zdržali hlasovania, Heger priznal, že s hnutím Borisa Kollára majú názorové rozdiely. Dodal zároveň, že sú obdobia, keď sa v koalícii na niektorého z partnerov nevie spoľahnúť. „Vtedy však zaberie iný, preto si myslím, že práve štvorkoalícia má opodstatnenie a chcem, aby sme ako štvorkoalícia dovládli," dodal. Uistil, že urobí všetko preto, aby udržal koalíciu až do riadnych volieb v roku 2024.

Heger uviedol, že vyjadrenia Matoviča na adresu Čaputovej, ktorými expremiér nazval hlavu štátu falošnou a zákernou, nepovažuje za vhodné. Priznal taktiež, že ho nebaví handrkovanie Matoviča s ministrom hospodárstva a lídrom SaS Richardom Sulíkom. "Je v poriadku, keď sa stretávajú vo vecnej názorovej konfrontácii, no nemali by tam byť osobné útoky,“ uviedol premiér vo videu, v ktorom chcel odpovedať na „kladené otázky“. Boli medzi nimi aj také, ktoré sa týkali skĺbenia politiky a viery, ale aj toho, čo mal na obed a či príde do Bardejova.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský poslanec v okupovanom Chersone: Rusko zostane na južnej Ukrajine navždy

Poslanec ruskej vládnej strany Andrej Turčak navštívil v piatok juhoukrajinské mesto Cherson, ktoré od začiatku marca okupujú ruské invázne sily. Vyhlásil pritom, že Rusko zostane na južnej Ukrajine "navždy". TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Rusko je tu navždy. O tom nech nikto nepochybuje. Nevrátime sa do minulosti," vyhlásil Turčak, prvý podpredseda Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, a tajomník generálnej rady prokremeľskej strany Jednotné Rusko.

Podľa agentúry AFP ide o vôbec prvé vyjadrenie popredného ruského predstaviteľa o tom, že si Moskva plánuje ponechať obsadené územia Ukrajiny.

"Budeme žiť jeden vedľa druhého, rozvíjať tento región, bohatý na historické dedičstvo, bohatý na ľudí, ktorí tam žijú," uviedol Turčak podľa vyhlásenia zverejneného stranou Jednotné Rusko.

Poslanec tiež ohlásil otvorenie centra humanitárnej pomoci v Chersone, ktoré bude zabezpečovať dodávky potravín, liekov a ďalších základných potrieb.

Cherson sa 2. marca stal prvým veľkým ukrajinským mestom, ktoré obsadili ruské invázne sily. Ruskí vojaci tam opakovane rozháňajú protesty proti okupácii. Podľa niektorých miestnych predstaviteľov kolaborujúcich s Ruskom začala Chersonská oblasť prechádzať od 1. mája do rubľovej zóny a po prechodnom období by sa tam mal používať výlučne ruský rubeľ.

Ruská armáda tvrdí, že prevzala kontrolu nad celou Chersonskou oblasťou. Boje v regióne však stále prebiehajú a ukrajinská armáda v posledných týždňoch hlásila dobytie niektorých dedín v Chersonskej oblasti.

Ukrajina sa obáva, že v Chersone môže dôjsť k vyhláseniu odštiepeneckej republiky na základe zinscenovaného referenda, ako sa to v predchádzajúcich rokoch stalo v Doneckej a Luhanskej oblasti v Donbase.

(tasr)
      

Minúta  |  

Matovič dostal pokutu za nedodržiavanie pandemických opatrení

Minister financií a líder OĽANO Igor Matovič dostal pokutu 250 eur za nedodržiavanie pandemických opatrení. TASR to potvrdila hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Bratislava Katarína Nosálová.

"Zo strany RÚVZ Bratislava bola Igorovi Matovičovi uložená za viacero porušení protiepidemických opatrení pokuta," povedala hovorkyňa. Rozhodnutie nie je právoplatné.

Výšku pokuty úrad najprv nezverejnil, neskôr informoval, že je vo výške 250 eur. Už v minulosti avizoval, že pri jej určení je povinný prihliadať na to, že k priestupku došlo opakovane.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.