Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin: Víťazstvo bude naše ako v roku 1945

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu počas gratulácie bývalým sovietskym krajinám pri príležitosti 77. výročia porážky nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne vyhlásil, že "víťazstvo bude naše tak, ako to bolo v roku 1945". TASR o tom informovala na základe správy agentúry AFP a vyhlásení zverejnených na oficiálnej stránke Kremľa.

Podľa Kremľa uviedol Putin v telegramoch adresovaných najvyšším predstaviteľom Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny, ktoré Rusko vo februári uznalo za samostatné štáty, že "naši vojaci bojujú bok po boku, tak ako ich predkovia, za oslobodenie svojej rodnej zeme" od nacistov, pričom vyjadril presvedčenie, že rovnako ako v roku 1945 "bude víťazstvo naše".

"V súčasnosti je našou spoločnou povinnosťou nedopustiť návrat nacizmu, ktorý priniesol toľko utrpenia ľudom z rôznych krajín. Je nevyhnutné uchovať a predať našim potomkom pravdu o udalostiach vojnových rokov a spoločných duchovných hodnotách a tradíciách bratského priateľstva," cituje Kremeľ slová Putina.

Ruský prezident zároveň podľa agentúry AFP vyjadril nádej, že nové generácie budú hodné pamiatky svojich otcov a starých otcov.

"Nanešťastie dnes nacizmus opäť dvíha hlavu a pokúša sa presadiť svoje barbarské a neľudské zvyklosti. Našou svätou povinnosťou je zabrániť ideologickým nástupcom tých, ktorí boli porazení vo veľkej vlasteneckej vojne, aby sa pomstili," cituje Kremeľ Putina, ktorí v nedeľu zároveň zablahoželal ku Dňu víťazstva aj veteránom druhej svetovej vojny.

Najvyšší predstaviteľ Kremľa pritom podľa AFP obyvateľom Ukrajiny zaželal spravodlivú a mierovú budúcnosť.

Rusko nazýva inváziu na Ukrajinu špeciálnou vojenskou operáciou, ktorej cieľom je odzbrojiť Ukrajinu a zbaviť ju "nacistov" a protiruského nacionalizmu, ktorého vznik podnietil podľa Moskvy Západ. Ukrajina a západné krajiny však s týmto nesúhlasia a tvrdia, že Rusko začalo na Ukrajine nevyprovokovanú vojnu, ktorá je aktom agresie.

Deň víťazstva – v Rusku sa oslavuje 9. mája – je jednou z najdôležitejších národných udalostí Ruska, počas ktorej si jeho obyvatelia pripomínajú obrovskú obeť, ktorú Sovietsky zväz priniesol vo vojne proti nacistickému Nemecku. Tá je v Rusku známa ako veľká vlastenecká vojna, pripomína Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Bidenová sa na Slovensku modlila za Ukrajincov a poďakovala Slovákom: USA sú v tom s vami

Prvá dáma USA Jill Bidenová v sprievode predsedu vlády SR Eduarda Hegera, jeho manželky a ministra vnútra Romana Mikulca (obaja OĽaNO) v nedeľu napoludnie navštívila hraničný priechod s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom. Zaujímala sa o prácu dobrovoľníkov a zložiek pomáhajúcich ukrajinským vojnovým utečencom. Za všetkých Ukrajincov sa tiež pomodlila v provizórnej kaplnke a po skončení návštevy odišla na Ukrajinu.

Bidenová sa priamo na hraničnom priechode porozprávala aj s tamojšími hraničnými policajtmi, hasičmi a pristavila sa aj pri dobrovoľníkoch pracujúcich v hangári hraničného priechodu. O dianí v súvislosti s utečencami na priechode a zaangažovaní jednotlivých zložiek ju oboznámil zástupca migračného úradu SR Branislav Tichý. Prvá dáma USA im vyjadrila vďaku za prácu, ktorú v tejto neľahkej situácii vykonávajú.

Chcem poďakovať všetkým ľuďom na Slovensku, že otvorili svoje náručia, otvorili svoje domovy, ale hlavne otvorili svoje srdca. Spojené štáty stoja za vami a sú v tom s vami, uviedla Bidenová.

V provizórnej kaplnke sa na konci hodinovej návštevy spolu s ostatnými Bidenová pomodlila za Ukrajinu, všetkých ľudí, ktorí na Slovensko prichádzajú z vojnou zmietanej krajiny a rovnako za tých, ktorí im pomáhajú. Na záver sa tiež poďakovala všetkým ľuďom na Slovensku, že otvorili svoje domovy a srdcia ukrajinským utečencom. Upozornila, že USA stojí v súvislosti so vzniknutou situáciou pri Slovákoch. Následne sa cez hranicu s delegáciou presunula na Ukrajinu.

Dobrovoľníci pomáhajúci ľuďom utekajúcim pred vojnou vnímajú návštevu prvej dámy USA Jill Bidenovej ako veľkú poctu, na jej príchod sa však zvlášť nepripravovali. Hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom je v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine najvyťaženejším. V čase návštevy Bidenovej bol v prevádzke len pre nákladné autá a jej návšteva bola tiež spojená s prísnymi bezpečnostnými opatreniami.

Bidenová sa ešte pred príchodom na hranicu s Ukrajinou stretla v doobedňajších hodinách v Košiciach s dobrovoľníkmi a utečencami v krízovom centre pri autobusovej stanici. Navštívila tiež mamičky a deti z Ukrajiny na základnej škole na Tomášikovej ulici v Košiciach. V pondelok 9. mája by sa mala podľa agentúry AP stretnúť s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou a predstaviteľmi vlády SR.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Kollár o nepodporení vydania Fica do väzby: V prípade som zaujatý

Hnutie Sme rodina sa v parlamente zdržalo hlasovania o vydaní predsedu Smeru-SD Roberta Fica na prípadné väzobné stíhanie, lebo šéf hnutia Boris Kollár figuruje v prípade ako poškodený, a preto je zaujatý. Predseda Národnej rady (NR) SR Kollár to uviedol v nedeľnej relácii RTVS O 5 minút 12. Nezaradený poslanec a šéf Hlasu-SD Peter Pellegrini zdôraznil, že nevydanie Fica do väzby nemá vplyv na pokračovanie trestného stíhania.

Kollár podotkol, že sa hnutie zdržalo hlasovania, aby mu nemohli vyčítať, že bol v prípade zaujatý a konal neeticky. "Keby som rozhodoval o Ficovi, konal by som nie nezaujato," zdôraznil s tým, že orgány činné v trestnom konaní majú rozviazané ruky.

Hnutie podľa jeho slov nezatvára dvere pred vylúčenými poslankyňami z klubu OĽaNO Romanou Tabák a Katarínou Hatrákovou, ktoré hlasovali proti Ficovmu vydaniu.

"Niektorí hlasovanie prezentujú tak, ako keby došlo k nejakej ujme. Trestné stíhanie ale bude pokračovať, len Fico nebude vo väzbe," doplnil Pellegrini. Tvrdí, že za súčasných okolností by nepodporili vydanie na väzobné stíhanie ani v prípade, že by išlo o poslancov OĽaNO.

Kollár ďalej v relácii naznačil, že by sa na financovaní avizovaných vládnych opatrení na zmiernenie následkov zdražovania mohli podieľať najbohatšie a najziskovejšie spoločnosti. "Máme tu firmy, ktoré vďaka kríze 'vycicali' ľudí a keď majú teraz stámiliónové zisky, mali by sa podeliť s ostatnými," podotkol predseda NRSR. Je za to, aby vláda s týmito podnikmi rokovala a výsledok bol konsenzuálny. Priblížil, že sa rokuje aj o možnom zastropovaní cien benzínu.

Nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD sú podľa Pellegriniho náchylní podporiť sociálne opatrenia, ak by boli implementované aj ich pozmeňujúce návrhy. "Ak bude toto celé predmetom politického boja a spojené pomaly s vyslovením dôvery vláde, urobíme všetko pre to, aby vláda skončila," reagoval Pellegrini. Podporuje dočasné zníženie spotrebnej dane z benzínu.

V súvislosti s prípadným embargom štátov Európskej únie na ruský plyn hovorí predseda parlamentu o potrebe zvážiť, akým spôsobom ho možno nahradiť. "Bez plynu kompletne rozvrátime celú ekonomiku. Keď nebudeme mať plyn, prestaneme vyrábať," upozornil Kollár.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Urobíme všetko pre to, aby sme novodobého Hitlera z Ruska zastavili

Dnes 8. mája si pripomíname koniec druhej svetovej vojny a oslavujeme víťazstvo nad fašizmom v roku 1945. Žiaľ, tento rok je to veľmi trpká oslava. Hneď za našou východnou hranicou v týchto dňoch dopadajú rakety na nevinných ľudí, ktorí za túžbu žiť v mieri, slobode a demokracii platia najvyššiu cenu v podobe ľudských životov. Len preto, že si ich agresívny sused myslí, že má právo druhým diktovať, čo majú robiť. Na sociálnej sieti to napísal minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

„Nech je dnešný deň pripomienkou toho, že našu pomoc Ukrajine myslíme vážne a urobíme všetko pre to, aby sme novodobého Hitlera z Ruska zastavili. Pretože ak ho spoločne nezastavíme na Ukrajine, nič mu nebude brániť v tom, aby to zajtra vyskúšal aj u nás,“ uviedol minister Naď.

Premiér: Druhá svetová vojna je mementom aj pre naše životy v 21. storočí

Druhá svetová vojna je mementom aj pre naše životy v 21. storočí. Ak ich chceme prežiť v mieri, musíme mať odhodlanie i prostriedky mier ubrániť. Premiér SR Eduard Heger (OĽaNO) to uviedol na sociálnej sieti.

Hovorí o potrebe zobrať si z minulosti niekoľko ponaučení. "Zostaňme demokratickou krajinou v pevnom zväzku s našimi spojencami v EÚ a Severoatlantickej aliancii," podotkol premiér. Druhá svetová vojna podľa neho vypovedá aj o tom, do akých krajností sa vie ľudstvo dostať na základe manipulácie informáciami pod vedením patologicky zlých vodcov a ich nenávistných ideológií.

Ako ďalej uviedol, výročie ukončenia druhej svetovej vojny si pripomíname vo vypätej spoločenskej atmosfére i v zložitých medzinárodných podmienkach. "Režim ruského prezidenta Vladimira Putina rozpútal na Ukrajine pod vymyslenými zámienkami nezmyselnú a desivú vojnu. V dôsledku tejto útočnej vojny rast cien energií a následne aj potravín zhoršuje sociálnu situáciu mnohých našich domácností s nízkymi príjmami," zdôraznil Heger.

Prezidentka si výročie konca vojny pripomenula na vojenskom cintoríne vo Zvolene

Spomíname si dnes na minulú udalosť, ale spomíname na ňu vo veľmi konkrétnom aktuálnom kontexte vojenského konfliktu, ktorý prebieha v susednej Ukrajine. Táto skutočnosť nám musí pripomínať, že mier nie je samozrejmosťou. Uviedla to v nedeľu prezidentka SR Zuzana Čaputová na vojenskom cintoríne vo Zvolene.

"To, že vzdáme hold príslušníkom sovietskej armády, ktorí sa zaslúžili za naše oslobodenie, nie je možné chápať ako legitimizáciu vojnového konfliktu na Ukrajine. Dokonca by som povedala, že je to zrada voči všetkým obetiam, ktoré bojovali proti skutočnému a nie domnelému fašizmu," povedala Čaputová.

Pellegrini: Oslobodili nás hlavne vojaci Červenej armády

Spomínajme, uctime si hrdinov a želajme si mier, uviedol pri príležitosti výročia skončenia druhej svetovej vojny šéf mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini.

"Pamätajme si, že to boli hlavne vojaci Červenej armády spolu s príslušníkmi iných národov, ktorí nás oslobodili a je našou morálnou povinnosťou si tento historický odkaz pripomenúť a ctiť," zdôraznil Pellegrini. Vyslovil želanie, aby žiaden národ nebol súčasťou vojenských konfliktov, aby netrpeli celé rodiny a nemuseli opúšťať svoje domovy.

Hovorí, že slovo mier dostalo v súčasnosti hlbší význam. "Žijeme v obavách, ako sa zmení náš každodenný život. Aké sociálne obete budeme musieť ešte priniesť," dodal Pellegrini.

(sita, tasr)

Minúta  |  

Z Ruska odišlo za tri mesiace 4 milióny Rusov

Najviac Rusov ušlo do Kazachstanu či Estónska, tisícky smerovali aj do ďalších štátov strednej Ázie, Kaukazu a južnej Európy.

Rusko počas prvých troch mesiacov roka 2022 opustili takmer štyri milióny Rusov. Vyplýva to z oficiálnych štatistík, ktoré v sobotu zverejnila ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB).

Krajiny bývalého Sovietskeho zväzu zaznamenali zvýšený prílev prichádzajúcich obyvateľov Ruska najmä po 24. februári, keď sa začala ruská invázia na Ukrajinu. V Štandarde sme písali o príchode Rusov do Gruzínska či chudobnejšieho Arménska, tisícky Rusov odišli aj do Turecka alebo cez Turecko do iných štátov na Západe či niektorých exotických destinácii.

K Rusom, ktorí svoju vlasť opustili, lebo nesúhlasili s vojnou, sa pripojili tí, ktorí sa obávali uzavretia hraníc, vyhlásenia stanného práva či všeobecnej mobilizácie. To sa však doposiaľ nezrealizovalo.

Podľa údajov FSB do Gruzínska odišlo takmer 39 000 Rusov, do Tadžikistanu 40 000 a do Estónska viac ako 125 000 ruských občanov, pričom v týchto troch krajinách ide v porovnaní s rovnakým časovým obdobím v roku 2021 o štvor- až päťnásobný nárast. Litva a Lotyšsko zaznamenali len mierny nárast príchodov z Ruska.

Do Arménska mierilo takmer 135 000 Rusov, do Uzbekistanu 53 000 a do Kazachstanu 200 000 ruských občanov. Mierne sa zvýšil i počet Rusov prichádzajúcich na Ukrajinu. Štatistiky FSB však neukazujú, koľko odídených Rusov sa medzičasom vrátilo späť do vlasti.

Z Ukrajiny od začiatku vojny, čo je iné časové obdobie ako to, o ktorom hovorí článok vyššie, ušlo pred vojnou 5,7 milióna ľudí. (tasr)

Minúta  |  

V Berlíne zakázali na dva dni ruské a ukrajinské vlajky. Ukrajinský veľvyslanec to ostro napadol

Polícia v nemeckom hlavnom meste Berlín zakázala na 8. a 9. mája pri 15 pamätníkoch a v ich bezprostrednom okolí vyvesovanie ruských a ukrajinských vlajok, ako aj zobrazovanie ďalších symbolov vrátane písmena "Z", ktoré sa stalo prejavom podpory ruskej agresie na Ukrajine.

Je to len pár dní, čo sa mali ukrajinsko-nemecké vzťahy vylepšiť, a zase je tu nový problém. K zlepšeniu malo prísť, keď prezident Zelenskyj pozval na návštevu Kyjeva nemeckého prezidenta Steinmeiera a kancelára Scholza. Neuplynul ani týždeň a ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Meľnyk ostro kritizoval vedenie mesta Berlín za zákaz ukrajinských vlajok na demonštráciách pripomínajúcich koniec druhej svetovej vojny.

Nemci tvrdia, že dôvodom na toto opatrenie sú obavy, že medzi ukrajinskými a ruskými skupinami dôjde počas spomienkových akcií pri príležitosti 77. výročia konca druhej svetovej vojny k potýčkam a eskalácii.

Berlínska polícia v uvedených termínoch a na spomínaných miestach tiež zakazuje aj svätojurské stuhy, vojenské uniformy alebo ich časti, a to aj v upravených podobách a tiež pochodové a vojenské piesne. Výnimky platia pre veteránov druhej svetovej vojny, diplomatov a zástupcov delegácií jednotlivých štátov.

Na poriadok má v Berlíne počas nedele a pondelka, keď sa má uskutočniť viac ako 50 demonštrácií a zhromaždení, dohliadať okolo 3400 policajtov, uviedol hovorca. Cieľom je podľa slov šéfky berlínskej polície Barbary Slowikovej zaistiť dôstojnosť spomienkových podujatí, chrániť pamätníky a zároveň zabrániť "inštrumentalizácii" týchto akcií. Polícia zakročí voči "každej forme podpory, schvaľovania, velebenia či dokonca glorifikácie ruskej útočnej vojny proti Ukrajine", zdôraznila Slowiková.

Ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Meľnyk opatrenia Berlína kritizoval ako "katastrofálne politické rozhodnutie". Ako povedal pre stanicu RND, ide o "zaucho" Ukrajine a úder do tváre ukrajinskému ľudu". Meľnyk apeloval na starostku nemeckej metropoly Franzisku Giffeyovú a šéfku rezortu vnútra krajinskej vlády Iris Sprangerovú, aby toto nariadenie okamžite zrušili.

Meľnyk vyjadril rozhorčenie, že Berlín zakázal rovnako verejné nosenie ukrajinských, ako aj ruských vlajok, pričom Moskva "deň a noc pácha najhoršie vojnové zločiny na ukrajinskom civilnom obyvateľstve a desaťtisíce Ukrajincov, Ukrajiniek, žien a detí sú chladnokrvne vraždené". Dodal, že ide o "obrovský škandál". Ako ďalej povedal, rozumie síce snahe polície zaistiť bezpečnosť, avšak kritizoval skutočnosť, že Berlín dal na rovnakú úroveň krajinu, ktorá je obeťou, a páchateľa. (tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.