Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Modrú Marilyn Monroe Andyho Warhola vydražili za rekordných 195 miliónov dolárov

Obraz "Shot Sage Blue Marilyn" od Andyho Warhola z roku 1964 sa v pondelok vydražil za rekordných 195 miliónov dolárov, čím sa stal najdrahším umeleckým dielom 20. storočia.

Obraz sa vydražil za štyri minúty. Potenciálni záujemcovia sa mohli na dražbe zúčastniť fyzicky aj online, no podľa vyjadrenia aukčného domu Christie's, ktorý dražbu organizoval, prišla najvyššia ponuka od kupca prítomného priamo v aukčnej sieni.

Modrá Marilyn sa vydražila za 195 miliónov dolárov, čím porazila doteraz najdrahší obraz "Ženy z Alžíru" od Pabla Picassa, ktorý sa v roku 2015 vydražil za takmer 180 miliónov dolárov. Najdrahším obrazom, ktorý sa kedy dostal do dražby, však zostáva "Salvator mundi" od Leonarda da Vinciho, za ktorý v roku 2017 záujemca zo saudskoarabskej kráľovskej rodiny zaplatil viac ako 450 miliónov dolárov.

Andy Warhol začal pracovať na sieťotlači Marilyn Monroe po jej smrti v auguste 1962. Vyhotovil ju v štyroch rôznofarebných verziách rovnakej veľkosti, ktoré sú známe pod názvom "Shots Marilyn". Na obraze "Shot Sage Blue Marilyn" má Marilyn na pozadí šalviovomodrej farby ružovú tvár, červené pery, žlté vlasy a modré očné tiene.

Aukčná spoločnosť obraz dražila v mene švajčiarskej Nadácie Thomasa a Doris Ammanovcov, pričom celá získaná suma šla priamo tejto nadácii, ktorá sa snaží zlepšovať životné podmienky detí na celom svete.

Oranžovú verziu Warholovej Marylin sa v roku 1998 podarilo aukčnému domu Sotheby's vydražiť za 17 miliónov dolárov.

Andy Warhol bol synom slovenských prisťahovalcov rusínskej národnosti do Spojených štátov z dediny Miková v okrese Stropkov. Narodil sa v roku 1928 v americkom Pittsburghu, zomrel v roku 1987 v New Yorku. (tasr)

Minúta  |  

Kto to je zodpovedný za vojnu na Ukrajine? Veľký európsky prieskum

Prevažná väčšina obyvateľov Európskej únie (EÚ) pripisuje zodpovednosť za situáciu na Ukrajine Rusku. Neplatí to však rovnako vo všetkých krajinách. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti YouGov, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s European University Institute pre tohtoročnú konferenciu o stave Únie, ktorá sa konala vo Florencii.

V Škandinávii, Veľkej Británii, Poľsku a Holandsku si viac ako 70 percent ľudí myslí, že za vojnu je zodpovedné predovšetkým Rusko. Naopak, v Bulharsku a Grécku (po 57 percent) je väčšina presvedčená, že zodpovednosť nesie Severoatlantická aliancia (NATO) alebo, že NATO má zodpovednosť rovnocenne spolu s Ruskom. Na Slovensku si to myslí 45 percent repondentov. Zhruba 38 percent Slovákov sa domnieva, že za vojnu je zodpovedné Rusko (alebo viac Rusko ako NATO), ďalších 17 percent sa nevedelo vyjadriť.

Kto je zodpovedný za súčasnú situáciu na Ukrajine?

(% opýtaných)

Podobný obrázok sa podľa YouGov ukazuje aj v otázke o vzťahu Európskej únie a Ruska. Zatiaľ čo väčšina opýtaných si myslí, že európske krajiny by mali investovať skôr do obrany a bezpečnosti ako do obchodu a diplomacie s Ruskom (tento názor sa v uplynulých mesiacoch výrazne posilnil), v Bulharsku (57 percent), Grécku (55 percent), na Slovensku (49 percent) a v Maďarsku (37 percent) má väčšina ľudí opačný názor.

Ak uvažujete o vzťahu Európskej únie a Ruska, aký prístup by ste uprednostnili od európskych krajín?

(% opýtaných)

Tieto zistenia naznačujú, že európska verejnosť je v tejto súvislosti viac rozdelená, ako by sa dalo predpokladať na základe jednotnej reakcie Európy na vojnu na Ukrajine.

Prieskum sa zameral aj na to, do akej miery a ako Európania podporujú alebo nesúhlasia s rôznymi iniciatívami na pomoc Ukrajine v súvislosti s Ruskou inváziou. Väčšina opýtaných pritom súhlasila s posielaním humanitárnej pomoci na Ukrajinu (84 percent), umožnením vstupu ukrajinských utečencov do európskych krajín (80 percent) a na ich pracovné trhy (71 percent).

Najzložitejšia je, zdá sa, pre Európanov predstava, že by mali do boja poslať svoje vojská, čo podporuje v priemere len 31 percent opýtaných. Podobne je len menšia časť obyvateľov Európy pripravená prijať vyššie ceny energií v súvislosti so sankciami uvalenými na Rusko, i keď 42 percent je stále za.

Podporu má aj urýchlenie prijatia Ukrajiny za člena EÚ (49 percent) a väčšina je aj za posielanie zbraní a vojenského vybavenia na Ukrajinu (58 percent). Najmä v poslednej zmienenej oblasti sa však opäť ukazuje iný postoj medzi ľuďmi v Bulharsku (17 percent), Grécku (24 percent), Maďarsku (24 percent) a na Slovensku (32 percent).

Štúdia je založená na reprezentatívnych vzorkách zo 16 krajín EÚ a tiež Spojeného kráľovstva, pričom prieskum v teréne sa uskutočnil v období od 1. do 25. apríla tohto roka.

(sita)

Minúta  |  

Putin na Červenom námestí obhajoval inváziu na Ukrajinu: NATO nás nechcelo počuť, malo iné plány

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok v prejave na vojenskej prehliadke na Červenom námestí v Moskve vyhlásil, že ruská vojenská operácia na Ukrajine bola správnym rozhodnutím. Informovala o tom agentúra AFP.

Putin vo svojom prejave okrem iného spomínal na hrdinov Veľkej vlasteneckej vojny a vysvetľoval dôvody vojenskej operácie v Donbase.

V radoch vojakov zhromaždených na Červenom námestí boli aj účastníci tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ktorú Rusko začalo proti Ukrajine ešte 24. februára. O nich Putin vo svojom prejave povedal, že "bojujú za ľudí v Donbase, za bezpečnosť vlasti".

Tisíckam vojakov zhromaždených na moskovskom Červenom námestí Putin povedal, že ruské sily na Ukrajine pokračujú v boji proti nacizmu, a zdôraznil, že je dôležité "urobiť všetko pre to, aby sa hrôza globálnej vojny neopakovala," citovala agentúra AFP.

Moskva podľa ruského prezidenta napriek všetkým nezhodám v medzinárodných vzťahoch "vždy presadzovala vytvorenie systému rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti" a ponúkala západným krajinám dohodu o bezpečnostných zárukách.

Podľa Putina však boli snahy Ruska o kompromis v bezpečnostných otázkach márne.

"Krajiny NATO nás nechceli počuť... to znamená, že v skutočnosti mali celkom iné plány," vyhlásil Putin.

Uviedol, že "pri hraniciach Ruska sa vytvárala bezprostredná hrozba, pripravoval sa útok, aj na ruský Krym".

Tvrdil tiež, že Kyjev hovoril o možnom získaní jadrových zbraní, čo - podľa Putina - bolo pre Rusko neprijateľné. Poukázal i na to, že Severoatlantická aliancia sa začala aktívne etablovať na územiach susediacich s Ruskom.

Putin svoj prejav prerušil, keď vyhlásil minútu ticha za  padlých v druhej svetovej vojne.

Na záver svojho prejavu avizoval, že podpíše výnos o podpore detí vojakov padlých počas prebiehajúcej tzv. vojenskej operácie na Ukrajine.

Slávnostné podujatie k Dňu víťazstva na Červenom námestí vyvrcholilo defilé zhromaždených vojakov a vojenskej techniky.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Vojna môže trvať roky. Putin chcel menej NATO, dostane opak. Ukrajina musí prejsť na západné zbrane

Severoatlantická aliancia nezaznamenala žiadnu zmenu v jadrovej stratégii Ruska, ale svet sa zrejme musí pripraviť na "ešte masívnejšie ničenie" zo strany ruskej armády na Ukrajine.

Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v rozhovore, ktorý v nedeľu zverejnil belgický denník Le Soir, informuje spravodajca TASR.

Stoltenberg pri tejto príležitosti vyzval na "zintenzívnenie" dodávok zbraní pre Kyjev. "Musíme sa pripraviť na ruskú ofenzívu, na ešte väčšiu brutalitu, viac utrpenia a ešte masívnejšie ničenie kľúčovej infraštruktúry a obytných oblastí," opísal situáciu šéf Aliancie.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine 24. februára NATO nezaznamenalo žiadnu zmenu v ruskej jadrovej stratégii, upozornil Stoltenberg, a to napriek hrozbám ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko môže použiť takéto zbrane.

"Je našou povinnosťou znížiť toto riziko. NATO je najsilnejšou alianciou na svete a náš odkaz je jasný – po použití jadrových zbraní budú vo všetkých táboroch iba porazení," skonštatoval Stoltenberg.

Šéf NATO zároveň varoval, že vojna, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine "môže nanešťastie trvať mesiace alebo dokonca roky".

Podľa jeho slov ak chce Kyjev "udržateľne a úspešne" odraziť ruskú inváziu, musí prejsť na moderné západné zbrane. "Ukrajina naliehavo potrebuje ťažké zbrane. Západ potrebuje zintenzívniť svoje dodávky, urobiť viac a pripraviť sa na dlhodobé záväzky. Musíme sa uistiť, že Ukrajina sa dokáže ubrániť. Iba odvaha a statočnosť ukrajinskej armády nebudú stačiť. Je potrebná aj silná vojenská podpora zo Západu," vysvetlil.

Stoltenberg dodal, že Putin začal vojnu, pretože chcel "menej NATO" na hraniciach s Ruskou federáciou, a dostane "presný opak" - viac NATO na svojich hraniciach, väčšiu vojenskú prítomnosť Aliancie na svojom východnom krídle a možno aj dvoch nových členov NATO.

Tými by sa mohli stať Fínsko a Švédsko. Podľa jeho slov ak sa obe krajiny napokon rozhodnú vstúpiť do Aliancie, budú sa môcť veľmi rýchlo integrovať do tohto zoskupenia.

Stoltenberg očakáva, že na madridskom summite Aliancie koncom júna sa lídri NATO dohodnú na posilnení svojich obranných a odstrašujúcich schopností, pretože Aliancia čelí "najväčšej bezpečnostnej výzve tejto generácie", a to podľa jeho slov nielen pre Rusko, ale aj pre terorizmus, kybernetické útoky a dôsledky vzostupu Číny v bezpečnostnej oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Víťazstvo bude naše ako v roku 1945

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu počas gratulácie bývalým sovietskym krajinám pri príležitosti 77. výročia porážky nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne vyhlásil, že "víťazstvo bude naše tak, ako to bolo v roku 1945". TASR o tom informovala na základe správy agentúry AFP a vyhlásení zverejnených na oficiálnej stránke Kremľa.

Podľa Kremľa uviedol Putin v telegramoch adresovaných najvyšším predstaviteľom Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny, ktoré Rusko vo februári uznalo za samostatné štáty, že "naši vojaci bojujú bok po boku, tak ako ich predkovia, za oslobodenie svojej rodnej zeme" od nacistov, pričom vyjadril presvedčenie, že rovnako ako v roku 1945 "bude víťazstvo naše".

"V súčasnosti je našou spoločnou povinnosťou nedopustiť návrat nacizmu, ktorý priniesol toľko utrpenia ľudom z rôznych krajín. Je nevyhnutné uchovať a predať našim potomkom pravdu o udalostiach vojnových rokov a spoločných duchovných hodnotách a tradíciách bratského priateľstva," cituje Kremeľ slová Putina.

Ruský prezident zároveň podľa agentúry AFP vyjadril nádej, že nové generácie budú hodné pamiatky svojich otcov a starých otcov.

"Nanešťastie dnes nacizmus opäť dvíha hlavu a pokúša sa presadiť svoje barbarské a neľudské zvyklosti. Našou svätou povinnosťou je zabrániť ideologickým nástupcom tých, ktorí boli porazení vo veľkej vlasteneckej vojne, aby sa pomstili," cituje Kremeľ Putina, ktorí v nedeľu zároveň zablahoželal ku Dňu víťazstva aj veteránom druhej svetovej vojny.

Najvyšší predstaviteľ Kremľa pritom podľa AFP obyvateľom Ukrajiny zaželal spravodlivú a mierovú budúcnosť.

Rusko nazýva inváziu na Ukrajinu špeciálnou vojenskou operáciou, ktorej cieľom je odzbrojiť Ukrajinu a zbaviť ju "nacistov" a protiruského nacionalizmu, ktorého vznik podnietil podľa Moskvy Západ. Ukrajina a západné krajiny však s týmto nesúhlasia a tvrdia, že Rusko začalo na Ukrajine nevyprovokovanú vojnu, ktorá je aktom agresie.

Deň víťazstva – v Rusku sa oslavuje 9. mája – je jednou z najdôležitejších národných udalostí Ruska, počas ktorej si jeho obyvatelia pripomínajú obrovskú obeť, ktorú Sovietsky zväz priniesol vo vojne proti nacistickému Nemecku. Tá je v Rusku známa ako veľká vlastenecká vojna, pripomína Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Bidenová sa na Slovensku modlila za Ukrajincov a poďakovala Slovákom: USA sú v tom s vami

Prvá dáma USA Jill Bidenová v sprievode predsedu vlády SR Eduarda Hegera, jeho manželky a ministra vnútra Romana Mikulca (obaja OĽaNO) v nedeľu napoludnie navštívila hraničný priechod s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom. Zaujímala sa o prácu dobrovoľníkov a zložiek pomáhajúcich ukrajinským vojnovým utečencom. Za všetkých Ukrajincov sa tiež pomodlila v provizórnej kaplnke a po skončení návštevy odišla na Ukrajinu.

Bidenová sa priamo na hraničnom priechode porozprávala aj s tamojšími hraničnými policajtmi, hasičmi a pristavila sa aj pri dobrovoľníkoch pracujúcich v hangári hraničného priechodu. O dianí v súvislosti s utečencami na priechode a zaangažovaní jednotlivých zložiek ju oboznámil zástupca migračného úradu SR Branislav Tichý. Prvá dáma USA im vyjadrila vďaku za prácu, ktorú v tejto neľahkej situácii vykonávajú.

Chcem poďakovať všetkým ľuďom na Slovensku, že otvorili svoje náručia, otvorili svoje domovy, ale hlavne otvorili svoje srdca. Spojené štáty stoja za vami a sú v tom s vami, uviedla Bidenová.

V provizórnej kaplnke sa na konci hodinovej návštevy spolu s ostatnými Bidenová pomodlila za Ukrajinu, všetkých ľudí, ktorí na Slovensko prichádzajú z vojnou zmietanej krajiny a rovnako za tých, ktorí im pomáhajú. Na záver sa tiež poďakovala všetkým ľuďom na Slovensku, že otvorili svoje domovy a srdcia ukrajinským utečencom. Upozornila, že USA stojí v súvislosti so vzniknutou situáciou pri Slovákoch. Následne sa cez hranicu s delegáciou presunula na Ukrajinu.

Dobrovoľníci pomáhajúci ľuďom utekajúcim pred vojnou vnímajú návštevu prvej dámy USA Jill Bidenovej ako veľkú poctu, na jej príchod sa však zvlášť nepripravovali. Hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom je v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine najvyťaženejším. V čase návštevy Bidenovej bol v prevádzke len pre nákladné autá a jej návšteva bola tiež spojená s prísnymi bezpečnostnými opatreniami.

Bidenová sa ešte pred príchodom na hranicu s Ukrajinou stretla v doobedňajších hodinách v Košiciach s dobrovoľníkmi a utečencami v krízovom centre pri autobusovej stanici. Navštívila tiež mamičky a deti z Ukrajiny na základnej škole na Tomášikovej ulici v Košiciach. V pondelok 9. mája by sa mala podľa agentúry AP stretnúť s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou a predstaviteľmi vlády SR.

(tasr, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.