Člen amerického Senátu za Republikánsku stranu Rand Paul zo štátu Kentucky nateraz zablokoval schválenie vojenskej a ekonomickej pomoci pre Ukrajinu vo výške 40 miliárd dolárov. Informuje o tom agentúra AP.
Na to, aby rokovanie v Senáte o balíku pomoci mohlo pokračovať, bol potrebný jednomyseľný súhlas senátorov. Štyridsaťmiliardová pomoc pre Ukrajinu má podporu demokratického prezidenta Joea Bidena aj vedenia Demokratickej i Republikánskej strany. Agentúra AP však napriek Paulovmu kroku očakáva schválenie balíka pomoci pre Ukrajinu, a to zrejme na budúci týždeň.
Paul je libertariánom a častým kritikom intervencií Spojených štátov v zahraničí. V súvislosti s pomocou Ukrajine navrhol klauzulu vyžadujúcu dohľad nad účelom vynakladania týchto prostriedkov. Demokrati spoločne s Paulovým kolegom z Kentucky a lídrom republikánskej menšiny v Senáte Mitchom McConnellom však s týmto pozmeňujúcim návrhom nesúhlasia a navrhujú, aby sa o ňom hlasovalo. Očakáva sa, že Senát v hlasovaní Paulov návrh odmietne.
Paul argumentuje, že balík pomoci pre Ukrajinu je väčší, než USA vynakladajú na mnohé domáce rozpočtové ciele, je porovnateľný s celoročným vojenským rozpočtom Ruska a okrem toho zhorší federálny rozpočtový deficit aj infláciu.
Podobný dohľad nad účelom vynakladania americkej finančnej pomoci existuje aj v súvislosti s Afganistanom. Demokrati však namietajú, že ak by ten istý funkcionár mal dohliadať aj nad účelnosťou vynakladania finančnej pomoci Ukrajine, predĺžilo by to jeho funkčné obdobie, a Biden by tak nemal možnosť vymenovať svojho vlastného nominanta. Demokrati zároveň obvinili Paula, že nechce pomáhať Ukrajine.
Snemovňa reprezentantov tento balík pomoci schválila v stredu pomerom hlasov 368 ku 57. Biden pred dvoma týždňami požiadal Kongres o schválenie dodatočných 33 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine, no kongresmani sa rozhodli balík navýšiť.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok pozval prezidentku SR Zuzanu Čaputovú na návštevu Ukrajiny. Informoval o tom samotný Zelenskyj v príspevku zverejnenom na sociálnej sieti Twitter.
"Telefonoval som s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Hovorili sme o pokroku v súvislosti s nadobudnutím štatútu kandidátskej krajiny Európskej únie, podporili sme narastajúce sankcie. Diskutovali sme aj o dovoze paliva zo Slovenska," uviedol Zelenskyj na Twitteri.
"Poďakoval som sa za humanitárnu a obrannú pomoc a pozval som ju na Ukrajinu," uzavrel Zelenskyj svoj príspevok.
Čaputová tento víkend v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy uviedla, že zvažuje výber konkrétneho termínu návštevy Ukrajiny s tým, že eviduje pozvanie od ukrajinského prezidenta. "Chcem tam prísť s konkrétnym cieľom alebo účelom. Nechcem to uchopiť ako vojnovú turistiku," podotkla v relácii. Takáto návšteva je podľa nej spôsob vyjadrenia podpory Ukrajine.
Ukrajinu začiatkom apríla už navštívil slovenský premiér Eduard Heger, ktorý tam cestoval spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom. Cieľom tejto návštevy bolo vyjadriť podporu krajine bojujúcej proti ruskej invázii.
Ukrajinský prezident Zelenskyj sa tento týždeň poďakoval Slovensku za solidaritu a pomoc, ktorú poskytuje Ukrajine, aj vo videopríhovore k poslancom Národnej rady SR. Zelenskyj vtedy zároveň vyzval na pokračovanie pomoci, a to v obrannej oblasti, v téme sankcií i v podpore európskej perspektívy Ukrajiny.
Jeden z dvoch ľudí, napadnutých v stredu (11. 5.) podvečer medvedicou v lokalite Drábovka v blízkosti horského hotela nad Hriňovou, je zamestnanec štátneho podniku Lesy SR, OZ Horehronie, ktorý trávil voľný čas na Poľane. Pri útoku sa obaja napadnutí bránili aj sprejom proti medveďom. Obranný účinok sa ale nedostavil a medvedicu to nezastavilo. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Lesov SR Marína Debnárová.
Počas útoku jeden muž utrpel vážne zranenia najmä v oblasti tváre a vrtuľník ho previezol do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Druhého muža previezla sanitka s poraneniami nôh a ramena do zvolenskej nemocnice. Na mieste zasahovali záchranári, hasiči, policajti, Zásahový tím pre medveďa hnedého, na miesto privolali aj zástupcov CHKO Poľana a OZ Poľana.
Podľa Debnárovej bola medvedica v tom čase v sprievode troch mláďat. Útok sa stal v náročnom a nedostupnom teréne, čo značne komplikovalo zásah záchranných zložkám.
"Čo sa týka napadnutých turistov, treba zdôrazniť, že išlo o ľudí, ktorí sa v lese pohybujú pravidelne a majú vedomosť o tom, ako v takýchto situáciách reagovať," uviedla Debnárová. Podľa nej sa vo štvrtok na mieste uskutoční aj rekonštrukcia prípadu za účasti zamestnancov štátneho podniku Lesy SR, CHKO Poľana a Zásahového tímu pre medveďa hnedého.
"Vzhľadom na narastajúci počet konfliktných situácií medzi človekom a medveďom je nevyhnutné, aby sme danú tému otvorili celospoločensky a hľadali na ňu zodpovedné riešenia, ktoré budú chrániť životy ľudí," uviedla.
Lesy SR podľa nej dlhodobo upozorňujú na potrebu regulácie populácie medveďa hnedého na Slovensku, nakoľko ich stavy už dnes považujú za neúnosné. "Medvedica ako každá iná matka môže byť pri obrane svojho potomstva nevyspytateľná, obzvlášť v čase medvedej ruje, ktorá trvá práve v týchto mesiacoch," pripomenula hovorkyňa.
AKTUALIZOVANÉ: KOČOVCE, TRENČÍN - Zálohovanie plastových fliaš u nás funguje už od začiatku tohto roka a zdá sa, že zatiaľ je najmä výsadou mešťanov. Obyvatelia niektorých obcí totiž narážajú na komplikácie.
red pár dňami správca zálohového systému za účasti ministra životného prostredia Jána Budaja oficiálne otvoril triediace centrum na spracovanie zálohovaných plastových fliaš a plechoviek pri obci Kočovce-Rakoľuby pri Novom Meste nad Váhom. Minister Ján Budaj pri tejto príležitosti informoval, že k dnešnému dňu sa spoločným úsilím Slovákov vrátilo už 100 miliónov zálohovaných plastových fliaš a plechoviek.
Systém zálohovania je vraj dobre zvládnutý
Triediace centrum je kľúčovým prvkom zálohového systému na nápojové obaly, ktorý sa na Slovensku spustil začiatkom tohto roka. Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja spustením triediaceho centra sa Slovensko stalo stredoeurópskym lídrom v triedení plastových fliaš a plechoviek. „Slovensko začína éru obehového hospodárstva, v ktorom si dokážeme vážiť suroviny a dokážeme z nich vyrábať nové materiály. Systém zálohovania je výborne zvládnutý, preto ho už onedlho predstavím českej a rakúskej ministerke životného prostredia a aj inde v Európe,“zdôraznil minister Budaj.
Aký je význam triediaceho centra
V triediacom centre je umiestnená optická linka, ktorá triedi materiály podľa druhov a farieb a pripravuje hotové balíky vytriedeného plastového a kovového materiálu pre recyklátorov. "Práve vďaka zálohovému systému vieme vyzbierať materiál vyššej kvality, ktorý sa dá efektívne využiť pri výrobe nových obalov čím sa šetria prírodné zdroje, znižuje množstvo použitej energie a tým aj emisie CO2,“ uviedla Mária Trčková, generálna riaditeľka Správcu zálohového systému.
Ak do triediaceho centra, resp. medziskladov prídu nestlačené nápojové obaly, pochádzajúce z ručného zberu, prepočítavajú sa na špeciálnom zariadení a zlisujú sa práve tam. "Následne sa porovnávajú údaje z ručných skenerov s reálne odobratým množstvom, čím sa eliminujú prípadné podvody a zabezpečí efektívny a udržateľný chod zálohového systému,“ dodala Trčková.
https://vimeo.com/708999566
Na Slovensku je 2 tisíc odberných miest
Ako zisťoval Terajšok, ročne sa na Slovensku použije až miliarda PET fliaš a plechoviek, najmä nápojových. Z toho sa na recykláciu vráti iba 60 percent, zvyšok zvyčajne končí v prírode alebo na skládkach. Zavedenie systému zálohovania PET fliaš má pomôcť dostať do recyklačného procesu ešte väčší objem plastových fliaš, a to práve cez finančnú motiváciu 15-centovej zálohy za fľašu.
Systém zálohovania plastových fliaš a plechoviek je na Slovensku spustený od 1. januára v rámci 2 000 odberných miest. No nie všetkým sa to páči. Oslovili sme niekoľko Trenčanov, ktorí so zálohovaním nesúhlasia. "Len málokedy niekoho vidno vracať fľaše či plechovky. Mne osobne to robí veľké problémy. Doma mám plné igelitky plechovky a mám iba bordél," sťažuje sa Valéria (46), ktorá dodala, že jej babka býva na dedine, kde si fľaše nemá kde zálohovať. "Oni majú jeden malý obchodík a tam fľaše neberú. Kupuje si minerálky a fľaše sa jej iba množia. Keď už ministerstvo chce, aby sa fľaše zálohovali, mali by odberné miesta mať vo všetkých obchodoch kde sa PET fľaše kupujú," dodáva Valéria.
Fakty o zálohovom systéme
- bol spustený 1. januára 2022;
- zálohujú sa všetky plastové a kovové nápojové obaly od 0,1 do 3 litrov, s výnimkou mlieka, nápojov s obsahom mlieka, sirupov a tvrdého alkoholu;
- zálohované obaly majú na etikete veľké „Z“ v recyklačných šípkach a text „ZÁLOHOVANÉ“;
- výška zálohu je jednotná pre plastové fľaše aj plechovky, 15 eurocentov;
- spotrebiteľ pri kúpe nápoja zaplatí záloh 15 eurocentov, bude uvedený na cenovke alebo výveske oddelene;
- záloh dostane spotrebiteľ späť po vrátení nápojových obalov na odberné miesto, výška zálohu teda nemá vplyv na cenu nápojov;
- nápoje sa vracajú do odberného automatu – zálohomatu vo väčšom obchode, alebo v prípade menších potravín pri pokladni, kde sa načítajú cez ručný skener;
- zálohované obaly sa vracajú nestlačené, s vrchnákom a čitateľným čiarovým kódom;
- do zálohového systému je zaregistrovaných takmer 2400 odberných miest, z toho viac ako tisíc malých predajní po celom Slovensku, ktoré budú odoberať obaly dobrovoľne;
- prechodné obdobie, kedy sa zákazník môže na pulte obchodov stretnúť aj so starými nezálohovanými plastovými fľašami a plechovkami potrvá maximálne do 30.6.2022;
- nezálohované obaly – bez symbolu „Z“ ZÁLOHOVANÉ nenoste naspäť do obchodu, vyhadzujte ich do žltej nádoby na triedený zber tak, ako doteraz. Hlavné výhody zálohovania PET fliaš a plechoviek: - menej odpadu v prírode a v mestách - podpora udržateľného správania u ľudí - znovupoužiteľnosť s menšou spotrebou energie pri výrobe a zanechaním menšej uhlíkovej stopy - ide o cenné materiály, ktorých recyklácia má zmysel.
Považská Bystrica – Niekedy staré truhlice v starých domoch ukrývajú tajomstvá o akých ich majitelia ani netušia. Takýto poklad sa skrýval aj v truhlici v starej dreveničke v obci Hatné. Dnes ho ľudia môžu vidieť na výstave.
Výstava s názvom Poklady z truhlice – História a remeslá Marikovskej doliny, ktorú pripravilo Považské osvetové stredisko spolu s Vlastivedným múzeom a Považskou knižnicou. Ukazuje zaujímavé dokumenty, fotografie, náradie, odevy ale aj skutočný poklad nájdený úplnou náhodou v starej truhlici. „Naše Vlastivedné múzeum sa podieľalo zbierkovým fondom, pripravili sme z neho ukážky krojových súčastí, ale aj predmety dennej potreby. Urobili sme aj reprodukciu prvej písomnej zmienky o obci, listiny z roku 1321,“ povedala riaditeľka Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Petronela Rágulová.
https://vimeo.com/709039741
Pokladom sú kroje, ktoré sa našli v obci Hatné. „Moja známa tam má zachovanú dreveničku. Raz sme sa stretli, že preskúmame, čo v nej je. Našli sme truhlicu a na jej spodku ženské kroje. Zachované, pekne zopnuté, pozväzované. Takže takto sme našli poklady z truhlice. Potom sme zistili, že kroje pochádzajú zo začiatku 20. storočia,“ povedala P. Rágulová.
Starosta obce Dolná Mariková Peter Šujak hovorí, že výstava ukazuje, ako v Marikovskej doline ľudia žili celé stáročia. „Musíme si vážiť a byť hrdí na našich predkov, ktorí nám počas celých stáročí vytvárali mozaiku zaujímavej a krásnej histórie Marikovskej doliny,“ povedal starosta.
Starosta obce Horná Mariková, ktorá je na samom konci doliny hovorí, že obyvatelia tu dokázali prežiť len vďaka svojej drine. „Mariková je rozprávkové kráľovstvo by som povedal. Jednak tým, že ľudia kedysi nemali možnosť čítania a možno nejakých iných vzdelávacích programov. V podstate všetka tá kultúra sa odovzdávala ústne. Či to boli piesne, či to boli povesti. Naozaj jedna z tých dolín, ktorá bola najchudobnejšia, kde žilo množstvo obyvateľov a len svojou prácou dokázali prežiť,“ povedal Miroslav Hamran.
Príjmy Ruska z ropy tento rok aj napriek bojkotu vzrástli o 50 percent, uviedla Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA). Polovičný nárast prichádza v čase, keď sa mnohí odberatelia surovine z východu vyhýbajú.
Moskva každý mesiac v tomto roku získala takmer 20 miliárd USD (18,95 miliardy eur), keď objem predaja ropy a ropných produktov dosiahol okolo 8 miliónov barelov (1 barel = 159 litrov) denne, uviedla IEA vo svojej mesačnej správe. A to aj napriek tomu, že pre obchodné reštrikcie prijaté po ruskej invázii na Ukrajinu sa mnohí obchodníci a rafinérie vyhýbajú ruskej rope.
Dodávky z Ruska pokračujú, aj keď Európska únia (EÚ) pripravuje zákaz dovozu a medzinárodné koncerny, ako Shell či TotalEnergies, prisľúbili, že prestanú nakupovať ruskú ropu. Zvýšený záujem o zlacnenú ropu z Ruska majú Čína a India.
Draho? Môže byť ešte drahšie
IEA vo svojej aktuálnej mesačnej správe nijako výrazne nezmenila vyhliadky pre svetový trh s ropou. Na globálnom trhu je nedostatočná ponuka, čo sa môže ešte zhoršiť v najbližších mesiacoch po zotavení dopytu zo strany Číny, ktorý priškrtili protipandemické opatrenia.
Zníženie dodávok rafinovaných ropných produktov z Ruska ešte zhoršilo situáciu na trhu. Ich rezervy klesli sedem kvartálov po sebe, pričom zásoby takzvaných stredných ropných destilátov sú najnižšie od roku 2008.
Aj napriek všetkým problémom Moskva v prvých štyroch mesiacoch 2022 profitovala z vysokých cien ropy. Jej príjmy z exportu ropy a ropných produktov v tomto období medziročne stúpli o 50 percent. Európska únia (EÚ) bola aj napriek sankciám uvaleným na Moskvu v apríli stále najväčším trhom pre ruský export, keď sem smerovalo až 43 percent.
Rusi ešte len môžu mať problémy
Začínajú sa však objavovať prvé signály narušenia odolnosti Ruska. Dodávky ruskej ropy v apríli klesli o 1 milión barelov denne, pričom tieto straty sa môžu v druhej polovici roka strojnásobiť, odhaduje IEA. Sankcie EÚ proti ruským firmám, ako je Rosnefť, začnú platiť 15. mája a Brusel pripravuje úplný zákaz dovozu ruskej ropy.
"V prípade dohody nové embargá urýchlia reorientáciu obchodných tokov, ktorá už prebieha, a donútia ruské ropné spoločnosti uzavrieť ďalšie ťažobné vrty," dodala.
AKTUALIZOVANÉ Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do NATO. Informuje o tom agentúra AP.
"Členstvo v NATO by posilnilo bezpečnosť Fínska. Ako člen NATO by Fínsko posilnilo celú túto obrannú alianciu. Fínsko musí bezodkladne požiadať o členstvo v NATO. Veríme, že potrebné kroky na štátnej úrovni, aby k tomuto rozhodnutiu došlo, budú vykonané v najbližších dňoch," uvádza sa v spoločnom vyhlásení prezidenta a premiérky zverejnenom na internetovej stránke prezidenta.
Ako vysvetľuje AP, toto oznámenie znamená, že Fínsko prakticky s určitosťou požiada o vstup do NATO, i keď si to bude vyžadovať ešte niektoré konkrétne kroky.
Švédsko má svoje rozhodnutie o prípadnom vstupe do Aliancie oznámiť v najbližších dňoch.
Stoltenberg: Aliancia plne rešpektuje rozhodnutie Fínska v prospech vstupu
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok privítal rozhodnutie vedúcich predstaviteľov Fínska v prospech vstupu ich krajiny do Aliancie. Podľa agentúry AFP Stoltenberg rozhodnutie Fínska označil za "plne zvrchované" a dodal, že NATO ho plne rešpektuje".
"Ak sa Fínsko rozhodne o členstvo požiadať, vrúcne ho v NATO privítame," povedal. Možný prístupový proces Fínska by podľa jeho slov bol "hladký a rýchly".
Švédsko fínsky postoj pri rozhodovaní sa zohľadní
Švédsko bude brať do úvahy štvrtkové rozhodnutie najvyšších predstaviteľov susedného Fínska o podpore vstupu do NATO aj pri svojom vlastnom rozhodovaní sa o prípadnom podaní žiadosti o členstvo v Aliancii. Vyhlásila to švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová v príspevku na sociálnej sieti Twitter.
"Je to dôležitý odkaz prezidenta Fínska Sauliho Niinistöa a prezidentky Sanny Marinovej. Fínsko je najbližším brannobezpečnostným partnerom Švédska, a tak musíme brať fínske hodnotenie situácie do úvahy. Švédsko sa rozhodne po predložení správy z konzultácií týkajúcich sa bezpečnostnej politiky," napísala Lindeová.
Fínsky minister obrany Antti Kaikkonen taktiež na Twitteri napísal, že členstvo v NATO urobí Fínsko menej zraniteľným voči prípadnému vojenskému útoku.
Agentúra AFP cituje z jeho blogu, v ktorom píše o tomto rozhodnutí prezidenta a premiérky ako o "obrannom riešení, ktoré nikoho neohrozuje". Podľa vlastných slov dúfa, že Švédsko príde k rovnakému záveru a o členstvo v Aliancii požiada spoločne s Fínskom.
Scholz vyjadril plnú podporu vstupu Fínska do Aliancie
Nemecký kancelár Olaf Scholz prisľúbil vo štvrtok "plnú podporu" Berlína pre Fínsko pri jeho úsilí stať sa členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO). Informovala o tom agentúra AFP.
"Vítam rozhodnutie Fínska vysloviť sa v prospech okamžitého vstupu krajiny do NATO. V telefonickom rozhovore s prezidentom (Saulim) Niinistöom som Fínsko uistil o plnej podpore nemeckej vlády," napísal Scholz na sociálnej sieti Twitter.
Heger podporil vstup Fínska do NATO
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vyjadril podporu vstupu Fínska do Severoatlantickej aliancie (NATO). Urobil tak na sociálnej sieti.
Tento vstup podľa neho posilní nielen bezpečnosť Fínska, ale aj celej demokratickej Európy. "Len silná Severoatlantická aliancia dokáže udržiavať ruský imperializmus v bezpečnej vzdialenosti od slobodného demokratického sveta," uviedol predseda vlády.
Ruský prezident Vladimír Putin dokázal niečo, čo po dlhé roky vyzeralo veľmi nepravdepodobné. Je tým fakt, že fínska spoločnosť spojí svoju bezpečnosť s NATO, skonštatoval premiér. "Tomu sa hovorí politika nezamýšľaných dôsledkov. Putin je v nej majstrom," poznamenal.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS) vo štvrtok privítal spoločné vyhlásenie fínskeho prezidenta a premiérky o historickom rozhodnutí o vstupe tejto krajiny do NATO. TASR o tom informuje na základe Korčokovho vyjadrenia na sociálnej sieti Twitter.
"V prípade, že sa Fínsko rozhodne (o členstvo) požiadať, bude v NATO vítané. Slovensko podporuje rýchly proces vstupu," napísal.
Moskva bude nútená reagovať na rozhodnutie Fínska vstúpiť do NATO
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že Rusko bude nútené reagovať na rozhodnutie Fínska vstúpiť do organizácie NATO. Informovala o tom agentúra Reuters.
Vo vyhlásení ruského zahraničnopolitického rezortu sa zámer fínskeho vedenia vstúpiť do Severoatlantickej aliancie označuje za "radikálnu zmenu zahraničnopolitického kurzu krajiny".
Ministerstvo pripomenulo, že Rusko opakovane deklarovalo, že výber spôsobov zaistenia bezpečnosti závisí od rozhodnutí vedenia a ľudu Fínska. Helsinki by si však mali uvedomiť dôsledky takéhoto kroku, píše sa vo vyhlásení na margo rozhodnutia Fínska v prospech vstupu do Severoatlantickej aliancie.
Moskva ďalej upozornila, že vstup Fínska do NATO spôsobí vážne škody na bilaterálnych rusko-fínskych vzťahoch i na stabilite a bezpečnosti v regióne severnej Európy.
Ruská diplomacia avizuje, že Rusko bude nútené podniknúť odvetné kroky "vojensko-technického aj iného charakteru", aby zastavilo hrozby pre svoju národnú bezpečnosť.
"Budeme reagovať podľa situácie," vyhlásilo ruské ministerstvo.
Ruská diplomacia tiež tvrdí, že vstup Fínska do NATO bude porušením medzinárodných právnych záväzkov Fínska – predovšetkým Parížskej mierovej zmluvy z roku 1947 i zmluvy medzi Ruskom a Fínskom z roku 1992.
Demokratom sa v americkom Senáte nepodarilo presadiť návrh Zákona o ochrane zdravia žien, ktorý by vo federálnej legislatíve zakotvil právo na interrupciu. Išlo skôr o symbolický pokus vyvinúť tlak po tom, čo unikol návrh rozhodnutia Najvyššieho súdu USA zrušiť verdikt v prípade Roe vs. Wade.
Americkej demokratickej strane sa nepodarilo v stredu v Senáte získať potrebných 60 hlasov pre návrh zákona, ktorý by vo federálnej legislatíve zakotvil právo na interrupciu.
Demokrati potrebovali na návrh Zákona o ochrane zdravia žien, ktorý už predtým schválila Snemovňa reprezentantov, získať v 100-člennom Senáte dovedna 60 hlasov, aby sa o jeho schválení vôbec hlasovalo. Republikáni a demokrati majú v tejto hornej komore Kongresu po 50 kresiel.
Ako píše AFP, išlo teda najmä o symbolickú reakciu Demokratickej strany na očakávané rozhodnutie Najvyššieho súdu USA zrušiť svoj historický verdikt v prípade Roeová verzus Wade z roku 1973, ktorý garantuje právo žien na interrupcie. Proti návrhu zákona hlasovalo všetkých 50 republikánskych senátorov, ako aj konzervatívny demokrat Joe Manchin.
Today Senate Democrats attacked the right to life. But I’m happy and proud to say that their efforts were defeated. Senate Republicans stopped them. I will always stand for life.
Americký prezident Joe Biden po neúspešnom hlasovaní sľúbil, že nikdy "neprestane bojovať za ochranu prístupu k reprodukčnej starostlivosti pre ženy" a vyzval Američanov, aby si volili senátorov, ktorí budú konať rovnako.
Tisíce ľudí minulý týždeň v New Yorku protestovali proti zverejnenému návrhu stanoviska Najvyššieho súdu USA o zrušení verdiktu v prípade Roeová verzus Wade. Protesty sprevádzalo fingované zabíjanie deti či výzvy na pálenie eucharistie. Konali sa pred katolíckymi kostolmi, ale aj priamo v nich. Davy neobišli ani domy sudcov Najvyššieho súdu. Vo Wisconsine dokonca niekto podpálil budovu pro-life organizácie.
Ak by súd návrh potvrdil, bolo by na jednotlivých štátoch USA, či by povolili legálne vykonávanie interrupcií.
Reprodukčné práva budú s najväčšou pravdepodobnosťou jednou z hlavných tém nadchádzajúcich novembrových volieb do oboch komôr Kongresu, komentuje AFP. Voľby rozhodnú o tom, ktorá strana bude ovládať tieto zákonodarné zbory.
AKTUALIZOVANÉ Avizovaný protiinflačný balíček opatrení sa na stredajšie rokovanie vlády nedostal. Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) uviedla, že SaS podmieňuje súhlas s ním postom šéfa Protimonopolného úradu SR. Premiér Eduard Heger neskôr doplnil, že koalícia pracuje na tom, aby pri návrhu protiinflačnej pomoci presvedčila stranu SaS.
„Myslela som si, že sme sa dohodli v pondelok (9. 5.) na koaličnej rade, kde sme sedeli do jednej v noci a boli sme viac-menej dohodnutí na nejakých parametroch. Dozvedela som sa, že naša dohoda neplatí a že protiinflačný balík na vládu nepôjde. A prijatie daňového bonusu by mal pán Sulík (SaS) podmieňovať šéfom Protimonopolného úradu SR. Budeme chcieť vysvetlenia, pretože keď sa na niečom dohodneme, tak to by malo platiť," uviedla v stredu ešte pred rokovaním vlády vicepremiérka Veronika Remišová..
Podčiarkla, že jej strana presadzuje pri nezávislých kontrolných inštitúciách, ktorými sú Protimonopolný úrad SR, Úrad pre verejné obstarávanie a Najvyšší kontrolný úrad SR, verejné výberové konania. „Tieto úrady by nemali byť lénom žiadneho ministra ani politickej strany," poznamenala.
Čo vyčíta šéfka Za ľudí Sulíkovi
„Ak si strana SaS myslí, že urobí zle koaličným partnerom, nám alebo OĽaNO, tak to nie je pravda. Urobí zle ľuďom, ktorí na pomoc čakajú týždne. Zvlášť ma to mrzí preto, lebo pán Sulík vodí celebritných multimilionárov z Nemecka po celom Slovensku. Keby sa porozprával s normálnymi ľuďmi, ako oni žijú, tak by zistil, že nemajú z čoho zaplatiť účty, nemajú na základné životné potreby. A táto pomoc v čase krízy je mimoriadne dôležitá," povedala.
Geissenovci za rečníckym pultom v NR SR. Foto: Facebook
Poznamenala, že daňový bonus je znižovanie daní pre pracujúce rodiny. „Je to znižovanie daní. Je to niečo, čo strana SaS má vo svojom programe a za čo SaS bojuje. Toto by mala byť absolútna priorita, ak ideme podľa programového vyhlásenia vlády, aby to bolo schválené. Takže nerozumiem, prečo na poslednú chvíľu tieto obštrukcie," podčiarkla.
Napriek ďalšiemu črtajúcemu sa rozkolu Remišová uistila, že Za ľudí nezvažuje odchod z koalície a stopnutie podpory vládnych zákonov.
Šipoš: Protiinflačná pomoc stojí na SaS, asi sa o týždeň posunie
Rokovania o protiinflačnej pomoci momentálne stoja na SaS. Je tak možné, že sa predloženie opatrení ešte o týždeň posunie. Uviedol to v stredu v Národnej rade (NR) SR predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.
Koaličné strany OĽaNO, Za ľudí a Sme rodina sú podľa Šipoša v tomto jednotné a chcú pomôcť ľuďom čo najskôr. „Momentálne to však, bohužiaľ, stojí na SaS, aj predlžovanie, aj rokovania, ale keďže sme seriózni partneri, tak ich chceme získať na palubu a dáme tomu ešte týždeň," skonštatoval.
Myslí si, že už sa blížia k cieľu rokovania. Najlepšie by však podľa neho bolo, aby boli všetci štyria koaliční partneri "na palube". „Myslím si, že keď sa to ešte o týždeň posunie, tak sa žiadna tragédia nestane," podotkol Šipoš.
Michal Šipoš a György Gyimesi. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský priblížil, že podľa jeho informácií zatiaľ nie je žiadna dohoda na protiinflačnej pomoci.
SaS s daňovým bonusom na deti nesúhlasí, no nebude ho vetovať
Koaličná SaS nesúhlasí s navrhovaným daňovým bonusom na deti, no nebude ho vetovať. Oznámil to po stredajšom rokovaní vlády minister hospodárstva a predseda SaS Richard Sulík. Návrh považuje za zlý a nespravodlivý, liberálom sa nepáči ani to, že financovaný má byť krátením rozpočtu samospráv. Sulík potvrdil, že v parlamente za tento návrh liberáli hlasovať nebudú.
„Na vláde to prejde, a ak si to v parlamente chcú presadiť napríklad s hlasmi Hlasu, keď im to stojí za to... My za to ruku nezdvihneme," uviedol Sulík. Nastavenie bonusu je podľa neho nešťastné, spôsobom „chudobným zoberie, bohatým dá“.
Kritizuje aj krytie daňového bonusu peniazmi, ktoré mali dostať samosprávy. „Veľa si toho vytrpeli, museli znášať výrazne vyššie náklady v súvislosti s pandémiou, pomocou pre utečencov z Ukrajiny a teraz aj so zvýšením energií,“ upozornil. „Niektoré obce môže nové opatrenie doviesť až k platobnej neschopnosti,“ zdôraznil Sulík.
Richard Sulík. Foto: TASR/Pavol Zachar
V prípade zvyšných opatrení, prídavkov na deti a poukážok na voľnočasové aktivity, Sulík upozornil, že SaS nie je proti samotným výdavkom, ale proti tomu, že sa majú v dôsledku nich zvyšovať existujúce dane a zavádzať nové. „Preto to budeme aj vetovať,“ uviedol. Pripúšťa diskusiu v prípade prijatia ústavného zákona o daňovej brzde a v prípade, že sa výnos zo zvýšených a nových daní použije na zníženie inej dane.
Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR a podpredseda SaS Branislav Gröhling pripomenul, že sa nerieši zvyšovanie platov učiteľov a hlavný čas detí, ktorý trávia v škole. Poukázal aj na to, že by sa mali financie vyčleniť na modernizáciu škôl. „Keď budeme mať vyriešený hlavný čas detí, potom môžeme riešiť ich voľný čas,“ povedal minister školstva.
Premiér: Pracujeme na tom, aby sme na palubu protiinflačnej pomoci dostali SaS
Koalícia pracuje na tom, aby pri návrhu protiinflačnej pomoci presvedčila stranu SaS. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády premiér Eduard Heger na margo postoja strany SaS, ktorá nepodporuje celú dohodu ostatných koaličných strán o pomoci ľuďom.
„Pracujeme momentálne na tom, aby sme dostali na palubu stranu SaS. Rokovania sú síce náročné, ale vyvíjajú sa dobrým smerom. Verím, že aj v tejto veci čoskoro predstavíme výsledky a pomoc ľuďom bude doplnená tak, ako sme hovorili," spresnil Heger. Zároveň vyvrátil diskusie o tom, že sa rozpadá vláda.
Poznamenal, že v programovom vyhlásení vlády (PVV) nie je, že vládny kabinet nebude zvyšovať dane, s čím má problém strana SaS. „Z hľadiska verejných financií my v PVV máme jasne pomenované, že budeme znižovať daňové zaťaženie na strane práce a budeme zvyšovať daňové zaťaženie na strane spotreby, majetku a negatívnych externalít. Nikde v PVV nemáme schválené, že nebudeme zvyšovať dane. A to som jasne komunikoval aj pánovi Sulíkovi, aj strane SaS," podčiarkol.
Dávať si "nejaké červené čiary", ktoré sú v rozpore s PVV, je preto podľa Hegera neprijateľné. „PVV je už schválené, preto ja aj manažujem celé to rokovanie, aby sme sa udržali v rámcoch PVV. Myslím si, že zatiaľ to tak je," spresnil.
„My sme rokovali tri mesiace, od začiatku januára. Dohoda je vo finálnej fáze. Teraz hovoríme o niektorých detailoch. Takto je to nastavené a myslím si, že je to nastavené dobre. Je to kompromis dohody jednotlivých strán, toho, čo vieme ako koalícia schváliť," vysvetlil predseda vlády.
Podľa Hegera treba brať do úvahy, že táto koalícia má mandát od ľudí, má svoju voličskú základňu, má svoje politické preferencie a podľa toho vzniká aj politický kompromis. „To je realita, v ktorej žijeme, nemôžeme si teraz kresliť nejakú inú realitu," dodal premiér.
Eduard Heger. Foto: TASR/Michal Svítok
Matovič dáva SaS týždeň na diskusiu o balíku pomoci rodinám
Balík pomoci rodinám koalícia nepredložila na stredajšie rokovanie vlády, pretože SaS oznámila, že vetuje zdroje príjmov. Na brífingu to uviedol minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič. O návrhu chcú rokovať ešte najbližší týždeň. Matovič vyzval zástupcov SaS, aby prišli rokovať na pôdu rezortu financií. Stranu Richarda Sulíka označil za advokátov zbohatlíkov, oligarchov a bohatých firiem. Matovič dodal, že koalícia stráca zmysel, ak by Sulík zablokoval pomoc rodinám.
"Ak SaS nebude na našej strane, je reálne riziko, že balík cez parlament neprejde," skonštatoval Matovič. Dodal, že pokiaľ je pre Sulíka červená čiara nezvyšovať dane bohatým firmám, zbohatlíkom a oligarchom, pre neho a OĽaNO je červenou čiarou nechať rodiny s deťmi "v štichu" a hodiť ich cez palubu. "Ak by to malo byť o tom, že na konci sa podarí Richardovi Sulíkovi zablokovať týmito obštrukciami pomoc rodinám, o čo sa evidentne snažia, v tom prípade pre nás táto koalícia stráca zmysel," vyhlásil.
SaS podľa Matoviča načúva potrebám bohatých a berie si rodiny za rukojemníkov. Spolu s predsedom poslaneckého klubu OĽaNO Michalom Šipošom dúfajú, že SaS využije nasledujúci týždeň na diskusiu a na to, aby si mohli "pravdivo prepočítať, komu pôjde pomoc". Predpokladajú tiež, že návrh si vyžaduje verejnú diskusiu.
Eduard Heger a Igor Matovič (v pozadí). Foto: TASR/Jakub Kotian
Podľa Matoviča sa takto nedá robiť politika v čase, keď slovenské rodiny očakávajú mimoriadne intenzívnu pomoc. Na Slovensku hrozí podľa neho väčšie riziko chudoby rodinám ako dôchodcom.
Matovič mal podľa svojich slov k dispozícii vypracovaný návrh legislatívy aj po stránke príjmovej a výdavkovej. Jeho súčasťou bolo zvýšenie daní pre približne 100 firiem. "Nie je pravda, že ide o 100 najúspešnejších firiem. Chceme zdaniť firmy, ktoré podnikajú na základe licencie, ktoré už dnes platia odvod z regulovaných subjektov," priblížil s tým, že ide o tie firmy, ktoré majú konkurenčnú výhodu a majú zisk za rok viac ako tri milióny eur.
Šeliga: Vláda nepadne, dohodneme sa, ale je to tŕnistá cesta
Aj keď sú rokovania koaličných strán o pomoci občanom postihnutým vysokou infláciou mimoriadne ťažké a zdĺhavé, nakoniec dôjde k dohode a vláda nepadne. V diskusii v TASR TV to vyhlásil podpredseda hnutia Za ľudí a poslanec Národnej rady SR Juraj Šeliga.
Rokovania podľa neho zaťažuje balast z rôznych verejných vyhlásení politikov, na druhej strane si však všetci uvedomujú záväzok vyplývajúci z výsledkov volieb v roku 2020. „Ak nechceme vládnuť, nie je problém to vyriešiť. Ale naša úloha je vládnuť, na to nás ľudia volili,“ tvrdí Šeliga.
Juraj Šeliga. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Akceptuje, že napríklad SaS má iný názor na výslednú formu pomoci, očakáva však, že budú spolu s ostatnými trpezlivo hľadať kompromis. „Ale ťažko sa vám rokuje s niekým, kto nechce sedieť za stolom,“ upozornil. Kompromisným riešením by mohla byť podľa neho napríklad funkcia upravujúca vyšší daňový bonus pre skupiny obyvateľov s nízkymi príjmami.
Vládna koalícia je podľa Šeligu dlhodobo úspešná a ak by svojimi spormi neprekrývala svoje reálne výsledky, bolo by to viac vidieť. "Zvládla pandémiu. Bolo to ťažké, ale spolu s ľuďmi sme to zvládli. Úplne správne sme sa postavili na stranu Ukrajiny. Zvládli sme už štvrtú reformu. Zvládneme aj toto,“ odhadol.
Pellegrini: Vláda rieši všetko možné, len nie potreby občanov
Vláda rieši všetko možné, len nie potreby občanov a pomoc pri zdražovaní. Uviedol to predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini.
"Beriete nádej všetkým, ktorí nemajú z čoho platiť účty. Všetkým, ktorí si dnes vyberajú medzi nákupom liekov alebo potravín. Všetkým, ktorí si sami poradiť nevedia a oprávnene čakajú, že ich štát nenechá napospas osudu," poznamenal Pellegrini. To, že vláda "pol roka nespravila pre občanov nič a nechala ich trápiť sa zdražovaním", považuje za "hnus".
"Ak neviete vládnuť, zabaľte to a choďte preč," vyzval Pellegrini. Verí, že ignorantstvo, neschopnosť a arogancia moci sa už na Slovensku nedajú dokopy.
Vedúca misie OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine Matilda Bognerová uviedla, že existujú dôveryhodné informácie o zlom zaobchádzaní s ruskými vojnovými zajatcami. Ukrajinské jednotky ich podľa nej mučia, informujú americké noviny The Hill.
Ruských vojakov mali ukrajinskí vojaci a príslušníci pridružených bojových síl tiež neľudským prístupom nútiť robiť rôzne „vyhlásenia, ospravedlnenia a priznania“. Vojaci boli vystavení aj iným formám ponižovania, čo podľa Bognerovej porušuje medzinárodné právo.
Západ Rusko obviňuje zo spáchania mnohých vojnových zločinov, ktorých cieľom mali byť aj civilisti. Ruskí vojaci preukázateľne znásilňovali ženy, nútili civilistov odísť do Ruska, vyskytol sa aj prípad znásilnenia ročného batoľaťa. Tieto veci pred časom vyvolali aj odvety z pomsty. Obe strany si však od začiatku vojny dokázali niekoľkokrát vymeniť zajatcov.
