Odchod veľkého kardinála

Keď odchádza z úradu významný muž, treba si to uvedomiť. Vzdať mu hold. Zastaviť sa na moment a obzrieť späť.

Kardinál Duka takým mužom je. Úmyselne nepoužívam minulý čas, ľudia, ktorí dokázali zastávať vysoký úrad s takou vážnosťou a autoritou ako on, sa po odchode z verejnej funkcie nestratia. Váhu im totiž nedávala funkcia, ale to, čo v nej hovorili a zastávali.

Všimnite si, čomu všetkému nerobil kardinál Duka zrkadlo, ale protipól.

Keď dnes mnohí tak radi hovoria o klerikalizme, za všetkým vidia moc, kňazom vytýkajú reverendu, konzervativizmus a cirkvi bohatstvo, kardinál Duka akoby do toho zapadal. Bol najvýznamnejší klerik, na ruke nosil prsteň, sídlo mal na Pražskom hrade. A predsa kardinál žiadnym klerikálom nebol. Naopak, k pravde mal rovnako silný vzťah ako ku slobode.

Ukazuje to, že problémom cirkvi je niečo iné ako purpur či barokový palác. Kňazov korumpuje niečo iné, silnejšie. Ani udržiavanie tradície nie je to, čo máme vnímať s automatickým predsudkom.

Kardinál Duka sedel počas komunizmu vo väzení s Václavom Havlom, neskôr robil dvom Havlovým nástupcom – Klausovi a Zemanovi – partnera na Pražskom hrade. Správal sa pritom sebavedomo, hrdo a rovnocenne. Tú silu čerpal nielen zvnútra, dodávala mu ju nielen jeho morálna integrita, ale aj silná tradícia svätého Václava. Málokto urobil pre jej obnovu toľko čo Duka.

K politike sa vyjadroval priamo a neraz ostro. Nielen keď išlo o komunizmus, ale aj islam, sekularizmus, migračnú krízu, demografiu, kultúru smrti, vývoj Európy. A predsa požíval medzi čelnými politikmi rešpekt. Česká cirkev vďaka jeho výraznému prispeniu dosiahla finančné vysporiadanie so štátom.

A teraz si spomeňte na všetkých tých biskupov, ktorí sa boja otvorene politikom či verejnosti niečo povedať. Lebo by to malo dôsledky pre cirkev, obávajú sa, že by tým poškodili seba aj iných. Kardinál Duka roky svedčil o opaku. Problém je opäť niekde inde, nie v tom, ak má čelný prelát jasný názor na ohrozenie slobody či práva. Doma či v zahraničí.

Mimochodom, tá cudzina.

Zvlášť treba oceniť, keď kardinál hovoril otvorene o utláčaní kresťanov na Západe či prenasledovaní v totalitných štátoch. Keď sa vyjadroval k islamu a hovoril, že jeho brat-biskup vo Francúzsku či v Nemecku si nemôže dovoliť to takto otvorene povedať, preto to kňazi a biskupi z iných krajín musia hovoriť za nich. Presne v to sme dúfali a čakali celý komunizmus, že za nás bude niekto v slobodnom svete hovoriť niektoré pravdy. Že bude počuť náš hlas. Kardinál Duka to robil spontánne a úplne prirodzene.

Koľko iných prelátov dokáže hovoriť o problémoch, ktorým čelia kresťania inde vo svete? A koľkí to robia?

Kardinál Duka viedol cirkev v krajine, kde je smutne nízka religiozita, nedostatok kňazov a povolaní, kde sa na kresťanstvo pozerá ako na kultúrny relikt. Aj to, že Duku (ročník 1943) nahradil arcibiskup Graubner (ročník 1948) ukazuje, že česká cirkev stojí pred veľkými personálnymi problémami.

Ten problém podčiarkovalo aj to, že kardinál dlhé roky čelil kritike a aj urážkam zvnútra. Smutne sa tým „preslávil“ Tomáš Halík. Na svojho biskupa používal urážlivý jazyk, nevhodné gestá. Lenže Dukova reakcia opäť ukázala, kto bol v tom spore nositeľom autority. Kardinál raz, ešte predtým, keď to vyvrcholilo, pozval dokonca svojho mestského kritika na vianočnú debatu do Českej televízie.

Opäť ten kontrast: Koľko ľudí v čele inštitúcií (nielen tých cirkevných) dokáže viesť diskusiu so svojimi kritikmi, reagovať na nich a napriek všetkému im preukázať úctu, ktorá často nebola preukázaná im?

Kardinál Duka je výrazný a významný muž. Pri jeho odchode z funkcie pražského arcibiskupa a prímasa si to treba uvedomiť a poďakovať sa za to. Už preto, že žijeme dobu, keď množstvo funkcií v politike, kultúre, na univerzitách alebo v cirkvi nezastávajú tí, ktorí by ich zastávať mali.

Pri kardinálovi Dukovi bolo všetko tak, ako má byť. Nebude ho ľahké nahradiť, ale ostane vzor, ktorým sa možno viesť.

Vaša eminencia, pán kardinál, dovoľte za mnohých z nás, ktorí vás cez hranicu sledovali a počúvali: Ďakujeme za vašu službu. A pevné zdravie do ďalších rokov.