Preskočiť na obsah
  |  

Kalush Orchestra chce na turné vyzbierať peniaze pre ukrajinskú armádu. Otázniky okolo hlasovania však pretrvávajú

Ukrajinská hudobná skupina Kalush Orchestra, ktorá zvíťazila vo finále tohtoročnej pesničkovej súťaže Eurovízia, v utorok oznámila, že plánuje usporiadať turné po európskych krajinách. Vyzbierané finančné prostriedky majú poskytnúť ukrajinsej armáde. Vo verejnosti však stále rezonujú nezrovnalosti, ktoré sa týkali eurovízneho diváckeho hlasovania.

Frontman hudobnej skupiny Oleh Psiuk povedal na tlačovej konferencii v západoukrajinskom Ľvove, že kapela na sociálnej sieti Instagram čoskoro oznámi, kam v rámci turné vyrazí. „Na každom predstavení budeme zbierať finančné prostriedky pre potreby armády,“ uviedol Psiuk.

Dodal, že zámerom hudobného turné je tiež spopularizovať ukrajinský jazyk v hudbe a spropagovať ukrajinskú kultúru, uvádza televízia CNN.

Skupina Kalush Orchestra zároveň plánuje vydražiť trofej, ktorú získala za víťazstvo v Eurovízii, a výťažok darovať ukrajinskej armáde, ktorá už vyše 80 dní vzdoruje ruským silám, informuje Reuters. Psiuk okrem toho vyjadril nádej v to, že súťaž Eurovízia sa budúci rok uskutoční na Ukrajine.

Poďakoval sa obrancom Mariupola

Na tlačovej konferencii sa pritom poďakoval ukrajinským obrancom z obkľúčeného areálu oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol za ich odvahu a za to, že tak dlho vydržali.

Ukrajinská armáda v utorok oznámila, že pracuje na zabezpečení evakuácií svojich zvyšných vojakov z Azovstaľu, ich poslednej bašty v Mariupole. Podľa agentúry Reuters tým Kyjev prakticky odovzdal kontrolu nad týmto prístavným mestom Moskve.

Kalush Orchestra zvíťazili v sobotu vo finále pesničkovej súťaže Eurovízia 2022 vďaka diváckym hlasom. Pieseň Stefania, s ktorou vystúpili, sa totiž po hlasovaní porotcov súťaže umiestnila na štvrtom mieste a víťazstvo im priniesla až podpora divákov. Víťazstvo ukrajinskej kapely pritom predpovedali aj stávkové kancelárie. Ozývajú sa však hlasy o podivnom hlasovaní.     

Rumunsko sa búri, že hlasy jeho poroty nepripadli Moldavsku

Napríklad rumunská televízia sa ohradila proti rozhodnutiu organizátora Eurovízie, ktorý pre údajné nezrovnalosti pridelil rumunské hlasy Ukrajine namiesto Moldavska. Ďalšie dva štáty zasa nechápu, prečo ich hlasy nepripadli Ukrajine, hoci za ňu hlasovali. Otáznikov viac ako dosť.

Po sčítaní bodov národných porôt bola na prvom mieste Veľká Británia nasledovaná Švédskom a Španielskom. Výsledný rebríček sa zmenil až po pripočítaní diváckych hlasov. Tí odovzdali Ukrajine najvyšší počet bodov spomedzi všetkých štátov. Až na základe týchto hlasov získala prvé miesto ukrajinská folk-rapová kapela Kalush Orchestra.

Najviac bodov poslali nášmu východnému susedovi Lotyšsko, Litva, Poľsko, Francúzsko, Nemecko či Island. Viaceré z týchto krajín až bezvýhradne podporujú Ukrajinu vo vojne proti Rusku.

Európska vysielacia únia (EBU) ešte v nedeľu uviedla, že zaznamenala vyššie spomenuté nezrovnalosti v hlasovaní šiestich štátov v druhom semifinále a finále. Žiadne podrobnosti o tom však neoznámila. Podľa serveru Romania-Insider išlo okrem Rumunska o Azerbajdžan, Gruzínsko, Poľsko, San Maríno a Čiernu Horu. Týmto šiestim štátom sa vraj prepočítalo skóre, aby poskytli „náhradný súhrnný výsledok pre každú dotknutú krajinu“.

Rumunská verejnoprávna televízia TVR však obvinila EBU, že anulovala rumunské hlasy „z nešpecifikovaných dôvodov a pripočítala ich ukrajinskej skupine Kalush Orchestra“. U niektorých Rumunov to vzbudilo podozrenie, že anulovanie bolo zámerné, aby vyhrala Ukrajina, píše agentúra EFE. Faktom je, že Ukrajina by vyhrala aj bez dvanástich rumunských hlasov.

Gruzínsko a Azerbajdžan majú zasa opačný problém. Hľadajú odpoveď na to, prečo plný počet hlasov porotcov z oboch štátov pripadol Spojenému kráľovstvu namiesto Ukrajiny, informoval Eurovoix.com.

Vysvetlením má byť, že s cieľom vykompenzovať 24 bodov Gruzínska a Azerbajdžanu presmerovaných z Ukrajiny do Spojeného kráľovstva, presunula EBU na Ukrajinu 12 bodov, ktoré Rumunsko poskytlo Moldavsku. Podľa EBU je to v súlade s „náhradným agregovaným výsledkom […] vypočítaným na základe výsledkov iných krajín s podobnými hlasovacími záznamami“.

Rumunská televízia sa okrem hlasovacieho chaosu sťažovala aj na to, že rumunskej moderátorke večera odmietli vstup do hlavného vysielania Eurovízie, aby mohla ohlásiť rumunské hlasovanie. EBU to vysvetlila technickými dôvodmi. Na sociálnych sieťach koluje video, na ktorom udivená Eda Marcusová po vypočutí výsledku hlasovania udivene hovorí: „Čože? Tomu neverím, tomu neverím.“

Ďalším problémom v súťaži Eurovízia bolo aj to, že politické vyhlásenia sú tu zakázané. Frontman kapely Kalush Orchestra sa ich však nezdržal. Organizátori však uviedli, že Ukrajinu za ne nediskvalifikujú.

https://standard.sk/205958/pomozte-azovstalu-hned-teraz-slava-ukrajine-vyhlasil-frontmen-ukrajinskej-kapely-ktora-vyhrala-euroviziu/

(est, tasr)

  |  

Prokurátor podal obžalobu na bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského pre korupciu

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal v utorok obžalobu na bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského zo zločinu prijímania úplatku, zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a z prečinu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti. Na sociálnej sieti o tom informoval ÚŠP.

ŠTS eviduje podanú obžalobu. "Trestná vec bola pridelená zákonnému sudcovi na pracovisku v Banskej Bystrici, ktorý po jej preštudovaní rozhodne o ďalšom postupe," priblížila hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.

Pčolinského stíhajú v súvislosti s kauzou SIS. Pôvodné obvinenia v prípade zrušila vlani v auguste Generálna prokuratúra SR. Exriaditeľa tajnej služby obvinili z toho, že on a bývalý námestník SIS Boris Beňa mali prijať úplatok od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára vo výške 40-tisíc eur. Zoroslav Kollár chce podľa medializovaných informácií uzavrieť dohodu o vine a treste.

(tasr)

  |  

Generálna prokuratúra zrušila obvinenie influencerke Zuzane Plačkovej a jej manželovi

Generálna prokuratúra (GP) SR zrušila obvinenie influencerke Zuzane Strausz Plačkovej a jej manželovi Renému Strauszovi. Dôvodom je nesplnenie podmienok na vznesenie obvinenia. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytol hovorca GP SR Dalibor Skladan. Upozornil na to Plus jeden deň.

"Generálny prokurátor SR v zastúpení prvým námestníkom generálneho prokurátora SR Jozefom Kanderom dňa 16. mája 2022 vyhovel návrhu obvinených Zuzany Strausz Plačkovej a Reného Strausza a zrušil uznesenie o vznesení obvinenia pre drogovú trestnú činnosť a iné," priblížil hovorca. Ako ďalej uviedol, uznesenie bude po jeho doručení procesným stranám a následnej anonymizácii zverejnené na webe GP SR.

NAKA ešte vlani 27. septembra uskutočnila policajnú akciu pod krycím názvom Chikara, počas ktorej vykonali viaceré domové prehliadky a prehliadky iných priestorov. Následne obvinili celkovo 15 osôb. Podľa uznesenia o vznesení obvinenia viedol skupinu od roku 2012 Tibor G. prezývaný Guláš.

Koordinovanú trestnú drogovú trestnú činnosť údajne vykonávala na území Trnavského, Bratislavského a Trenčianskeho kraja. Medzi obvinenými boli aj influencerka a jej manžel.

https://standard.sk/119963/plackovej-pri-sledovateloch-pomohli-aj-drogy-ked-ju-policia-zadrzala-ich-pocet-stupol-o-17-tisic/

(tasr)

  |  

Prieskum: Zostať na Slovensku aj po ukončení vojny plánuje viac ako polovica Ukrajincov

Z oslovených respondentov plánuje zostať na Slovensku aj po ukončení vojny 56 percent Ukrajincov. Za najväčšiu prekážku pri hľadaní práce na Slovensku považujú ukrajinskí uchádzači aj slovenskí zamestnávatelia nedostatočné ovládanie slovenského alebo požadovaného cudzieho jazyka. Vyplýva to z prieskumu, ktorý priebežne realizuje spoločnosť Trexima Bratislava, správca pracovno-poradenského portálu Internetový sprievodca trhom práce (ISTP.sk).

Prieskum ukázal, že pätina zo zaregistrovaných Ukrajincov na portáli ISTP.sk už kontaktoval zamestnávateľ s ponukou práce, 78 percent si prácu aktívne hľadá, ale na prvý kontakt stále čaká a 2 percentá respondentov zatiaľ nemajú záujem pracovať.

Na otázku, či už nastúpili do pracovného pomeru na Slovensku odpovedalo 67 percent, že nie, 21 percent Ukrajincov už u nás pracuje a 12 percent plánuje nastúpiť v nasledujúcom období. Polovica ukrajinských uchádzačov, ktorým sa podarilo na Slovensku zamestnať, bude pracovať v Bratislave.

Zatiaľ skôr na menej kvalifikovaných pozíciách

Z odpovedí zamestnávateľov vyplynulo, že 30 percent z nich už obsadilo niektoré voľné pracovné miesta ukrajinskými uchádzačmi. Zamestnávatelia ponúkajú Ukrajincom predovšetkým pracovné pozície ako operátor vo výrobe, pomocník v kuchyni, upratovačka alebo napríklad čašník.

Okrem jazykovej bariéry považujú Ukrajinci za ďalšie prekážky pri hľadaní práce na Slovensku nedostatok vhodných pracovných ponúk na pracovných portáloch, nedostatok informácií, kde možno ponuky vyhľadávať, nespĺňanie požiadaviek zamestnávateľov, problémy s ubytovaním a nedostatočné možnosti umiestnenia detí v školských zariadeniach.

Každý piaty respondent uviedol, že sa nestretol so žiadnymi prekážkami pri hľadaní práce na Slovensku. Zamestnávatelia za najväčšie problémy pri obsadzovaní voľných pracovných miest Ukrajincami považujú jazykovú bariéru, ale aj administratívnu náročnosť zamestnávania.

Akúkoľvek prácu by prijalo 43 percent Ukrajincov

Podľa prieskumu 36 percent ukrajinských respondentov nemá pozitívnu skúsenosť pri hľadaní práce na Slovensku. Naopak, 33 percent vyzdvihlo dostatočný počet pracovných ponúk na pracovných portáloch, pomoc rodiny alebo známych (23 percent), pomoc neznámych slovenských občanov či dobrovoľníkov (20 percent) a služby úradov práce (5 percent).

Akúkoľvek prácu by na Slovensku prijalo 43 percent Ukrajincov, 4 percentá majú záujem podnikať. Najväčší záujem majú napríklad o pozície pomocník v kuchyni, administratívny či sociálny pracovník.

Z oslovených respondentov 56 percent plánuje zostať na Slovensku aj po ukončení vojny, 41 percent sa plánuje vrátiť na Ukrajinu a 3 percentá považujú svoj pobyt na Slovensku za prechodný a budú sa presúvať do inej krajiny. Viac ako 94 percent Ukrajincov, ktorí sa zúčastnili na prieskume, má na Slovensku štatút dočasného útočiska alebo si plánuje podať žiadosť o tento štatút.

Ponuka práce a brigád

Výsledky online a telefonického prieskumu boli získané počas apríla a mája na vzorke 750 respondentov, z toho bolo 450 ukrajinských uchádzačov o prácu a 300 zamestnávateľov. Zber dát a ich vyhodnotenie priebežne realizuje správca pracovno-poradenského portálu ISTP.sk Trexima Bratislava.

K 10. máju 2022 bolo na pracovnom portáli ISTP.sk zaregistrovaných viac ako 3 100 ukrajinských uchádzačov o prácu, ktorí si môžu vyberať z celkového počtu 8 300 pracovných ponúk vhodných aj pre Ukrajincov. Pre ukrajinských študentov pokračujúcich v štúdiu na slovenských školách portál ponúka 330 brigád.

(tasr)

  |  

Zomrel český herec Josef Abrhám. Preslávil ho najmä kultový film Vrchní, prchni!

AKTUALIZOVANÉ Vo veku 82 rokov zomrel herec Josef Abrhám. Skonal len necelý rok po úmrtí manželky Libuše Šafránkovej. Informáciu denníka Blesk potvrdil herec Jan Kačer.

Pre choré srdce a iné zdravotné problémy bol tento herec v poslednom období pripútaný na invalidný vozík, píše spravodajský server iDnes.cz.

Potomok Jozefa Hollého

Josef Abrhám sa narodil 14. decembra 1939 v Zlíne. Bol priamym potomkom významného slovenského dramatika a evanjelického farára Jozefa Hollého.

Herectvo začal študovať najskôr na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, odkiaľ po dvoch rokoch prestúpil na pražskú Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení (DAMU), ktorú absolvoval v roku 1962.

Vážne i komické úlohy

Legenda českého filmu Josef Abrhám stvárnil množstvo vážnych a komických úloh, ktorými si získal priazeň publika i filmovej kritiky. Na svojom konte má desiatky komediálnych aj vážnych úloh, ktoré dokázal zahrať neopakovateľne pôvabne. K takým patrí postava čašníka v komédii Vrchní prchni! (1980) alebo rola sebavedomého lekára Arnošta Blažeja z kultového Dietlovho seriálu Nemocnica na okraji mesta.

"Dotiahnuť rolu v divadle aj vo filme až k tým posledným milimetrom je nakoniec vždy najdôležitejšie a zároveň najťažšie," poznamenala v minulosti legenda českého herectva Jozef Abrhám.

Začínal v Divadle na Vinohradech, neskôr sa stal členom novovzniknutého Činoherného klubu a hral tiež na scéne pražského Národného divadla. V pražskom Činohernom klube exceloval v hrách Višňový sad, Strýček Váňa, Hráči, Revízor a v mnohých ďalších.

Josef Abrhám v roku 2011. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Pred kamerou debutoval ako študent

Pred kamerou debutoval Josef Abrhám v treťom ročníku na DAMU vo filme Strop (1961) v réžii Věry Chytilovej. Súčasne stvárnil malú úlohu v detektívke Vladimíra Čecha Kde alibi nestačí (1961). Potom prišla veľká herecká príležitosť s rozsiahlou rolou milovníka vo filmoch Zbynka Brynycha Neschovávejte se, když prší (1962).  

Charizmatického herca obsadili filmoví tvorcovia aj do snímok Transport z ráje (1962), Křik (1963), Marečku, podejte mi pero! (1976).  

K jeho nezabudnuteľným rolám nepochybne patrí ústredná postava kníhkupca Dalibora Vránu v legendárnej komédii Vrchní, prchni! (1980).

Veľký herecký talent predviedol tiež v úlohe spisovateľa a dramatika Karla Čapka v životopisnej dráme Člověk proti zkáze (1989) v réžii Štěpána Skalského a vynikajúci výkon podal, podľa kritiky, tiež v Menzlovom filme Konec starých časů (1989).

Josef Abrhám v roku 2010. Foto: TASR/Radovan Stoklasa.

Získal Českého leva

Českého leva získal Josef Abrhám v roku 1993 za najlepší mužský herecký výkon vo filme Jana Hřebejka Šakalí léta (1993). Vynikol tiež vo filmoch Všichni moji blízcí (1999) v réžii Mateja Mináča, Návrat ztraceného ráje (1999) v réžii Vojtěcha Jasného, či v Hřebejkovej Kráske v nesnázích (2006).

Najznámejšou televíznou úlohou vyhľadávaného herca sa stala rola záletného lekára a neskôr primára ortopedického oddelenia Arnošta Blažeja v seriáli Nemocnica na okraji mesta (1977). Seriál sa dočkal aj pokračovania s názvom Nemocnica na okraji mesta po dvadsiatich rokoch (2003) a Nemocnica na okraji mesta - nové osudy (2008). Josef Abrhám stvárnil MUDr. Blažeja v oboch pokračovaniach, i keď mu podľa vlastných slov pripadalo riskantné, aby sa herec predviedol v jednej postave niekoľkokrát. "Tej postavy sa už nezbavím. Do smrti budem pre divákov Blažej", hovoril s úsmevom Abrhám.

Josef Abrhám. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

V roku 2011 pricestoval herec na Slovensko predstaviť film Václava Havla Odcházení. Počas rozhovoru prechádzal plynule z češtiny do peknej slovenčiny, pričom povedal, že sa na Slovensku cíti ako doma.

Od roku 1976 bol ženatý s herečkou Libušou Šafránkovou, majú spolu syna Josefa, ktorý je režisérom. Práve v jeho réžii si Abrhám starší zahral sám seba v snímke Hoteliér (2013). Libuše Šafránková zomrela 9. júna 2021 vo veku 68 rokov.

https://standard.sk/83926/zomrela-princezna-ceskeho-filmu-libuse-safrankova/

(tasr)

  |  

Minister zdravotníctva dlhodobo ignoruje apel na lepšiu informovanosť matiek pred potratom

Minister zdravotníctva Lengvarský dlhodobo ignoruje apel organizácií na zlepšenie informovanosti mamičiek pred potratom a zavedenie ďalších „soft“ opatrení znižujúcich počet potratov. Pro-life aktivisti ministrom zdravotníctva opakovane pripomínali svoju žiadosť, no odpovede sa nedočkali.

Po stretnutí s bývalým ministrom Krajčím z konca augusta 2020, na ktorom sa všetci prítomní zhodli na postoji za ochranu života a diskutovali o možnostiach zlepšenia situácie na Slovensku, zaslali organizácie ministrovi list s konkrétnymi návrhmi. Tento list neskôr zaslali aj zastupujúcemu ministrovi Hegerovi a súčasnému ministrovi Lengvarskému. Žiaľ, bez odpovede.

„Mamičky žiadajú o potrat často v zložitej sociálnej, vzťahovej či dokonca násilnej situácii, keď potrebujú vedieť o tých, ktorí im chcú podať pomocnú ruku. Potrebujú aktuálne a adekvátne informácie, ktoré sa k nim, žiaľ, aj kvôli nečinnosti ministerstva zdravotníctva nedostávajú. Sme vyspelá spoločnosť, žijeme v 21. storočí, vždy je lepšie riešenie ako potrat. Túžime po tom, aby žiadna mamička nebola žiadnym spôsobom tlačená do potratu,“ povedala Martina Bednáriková z Pro-Life Action.

„Spoločnosť je natoľko vyspelá, nakoľko chráni svojich najbezbrannejších. Všetci sa naprieč názorovým spektrom zhodneme na potrebe znižovania počtu umelých potratov, ako aj na tom, že mamičky majú mať v tak zložitej situácii všetky dostupné informácie. Preto nerozumieme, prečo minister zdravotníctva nezlepšil ani len informovanosť pred týmto zákrokom a naďalej sa vychádza zo zastaralých a nedostatočných vyhlášok. Chceme, aby boli mamičky a ich deti lepšie chránené aj vďaka kvalitným ministerským vyhláškam, ktoré upravujú informovanie, ako aj vykonávanie potratov tak, aby reflektovali súčasné vedecké poznanie,“ povedal Tomáš Kováčik z Asociácie za život a rodinu.

„Snažili sme sa byť trpezliví, uvedomujúc si zložitosť situácie s pandémiou. Nulová ochrana detí do 12. týždňa tehotenstva, vyhasínanie priemerne 15 životov najmenších z nás formou umelého potratu denne, snahy o liberalizáciu potratov potratovými tabletkami či vydávanie „tabletiek po“ s potratovým účinkom bez predpisu, teda bez kontroly a konzultácie ženy s lekárom, nás prinútili napísať list ministrom zdravotníctva. Žiaľ, napriek toľkým deklaráciám prítomným vo verejnom priestore neboli prijaté ani mierne opatrenia, ani účinné mechanizmy zabezpečujúce dodržiavanie platných lehôt a kvalitnej informovanosti matiek pred potratom,“ povedal Patrik Daniška z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku.

„Naozaj je riešením vynukovanie a podsúvanie potratov Ukrajinkám, ako to robia progresívci? Zabíjanie namiesto skutočnej pomoci? Je toto politika aj súčasnej vlády? Sme až tak zvrátení, že nazývame úspechom a pomocou Ukrajine zabíjanie nenarodeného nevinného ukrajinského dieťatka? Síce sme počuli odsúdenie vojny na Ukrajine, ale odsúdenie vojny proti nevinným deťom v lonách matiek, ktorá má viac obetí, sme nepočuli,“ povedal Anton Chromík z Aliancie za rodinu.

„Ak štát motivuje ľudí, aby sa správali ekologicky, o čo viac ich má motivovať, aby chránili a starali sa o svoje deti. Potrat nikdy nie je dobré riešenie. Ak štát nemá kapacity, radi pomôžeme zlepšiť informovanosť matiek v núdzi o možnostiach pomoci. Ministerské vyhlášky treba urýchlene modernizovať,“ uzavrel Juraj Šúst zo Spoločenstva Ladislava Hanusa.

(mic)