Bývalý americký prezident George W. Bush omylom spojil inváziu do Iraku, pod taktovkou jeho administratívy, s nevyprovokovanou ruskou vojnou na Ukrajine. Exprezident označil inváziu do Iraku za "brutálnu a neoprávnenú". Potom sa však opravil a spresnil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu. Bush chybu zvalil na svoj vysoký vek. Vo štvrtok o tom informovala agentúra Reuters.
Exprezident USA, ktorý má 75 rokov, sa pomýlil počas stredajšieho prejavu v Dallase, keď kritizoval ruský politický systém.
"Ruské voľby sú zmanipulované. Politickí oponenti sú uväznení alebo inak vylúčení z účasti na politickom procese. Výsledkom toho je absencia bŕzd a protiváh a rozhodnutie jedného muža začať úplne neopodstatnenú a brutálnu inváziu do Iraku," povedal Bush predtým, ako sa opravil a pokrútil hlavou. Vzápätí dodal, "myslím tým (inváziu na) Ukrajinu". Video, na ktorom je zachytená táto chyba, sa začalo rýchlo šíriť po sociálnych sieťach.
Reuters pripomína, že Spojené štáty podnikli inváziu do Iraku v roku 2003. Zámienkou boli zbrane hromadného ničenia, ktoré sa však v krajine nikdy nenašli. Dlhotrvajúci konflikt zabil státisíce ľudí a mnohí ďalší museli opustiť svoje domovy.
Bývalý šéf Bieleho domu počas stredajšieho prejavu prirovnal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského k bývalému britskému premiérovi Winstonovi Churchillovi a zároveň odsúdil šéfa Kremľa Vladimira Putina za spustenie vojenskej agresie voči Ukrajine.
Spoločnosť Meta podniká kroky proti šíreniu dezinformácií na svojich platformách, maže príspevky porušujúce pravidlá a spolupracuje s externými odborníkmi a orgánmi verejnej správy, a to aj na Slovensku. V súvislosti s výzvou amerických kongresmanov spoločnosti Meta, aby zakročila proti šíreniu proruských dezinformácií na sociálnej sieti Facebook na Slovensku, to v stredu pre TASR uviedla Jekaterina Kudrinová z tlačového oddelenia Meta pre strednú a východnú Európu.
"Odstraňujeme obsah, ktorý porušuje naše pravidlá, a spolupracujeme s overovateľmi faktov, aby sme vyvrátili nepravdivé tvrdenia. Ak niečo vyhodnotia ako nepravdivé, zabezpečíme, aby sa tento obsah zobrazoval nižšie a videlo ho menej ľudí," povedala zástupkyňa spoločnosti Meta. Dodala, že Facebook taktiež pridáva upozornenia k obsahu, ktorý je vyhodnotený ako nepravdivý.
Ako pokračovala, spoločnosť Meta má pravidelné stretnutia s predstaviteľmi úradov na Slovensku. V strednej a východnej Európe taktiež usporiadala osvetové kampane zamerané na identifikáciu možných dezinformácií.
V súvislosti s konfliktom na Ukrajine Meta podľa slov Kudrinovej rozšírila kapacity overovateľov faktov v ruštine a ukrajinčine, pričom poskytla osobitnú finančnú podporu overovateľom faktov na Ukrajine.
Predseda výboru Snemovne reprezentantov USA pre tajné služby Adam Schiff a ďalší štyria zákonodarcovia z Demokratickej strany poslali otvorený list spoločnosti Meta s výzvou, aby konala proti proruským dezinformáciám na Facebooku na Slovensku. Členovia výboru dospeli k názoru, že Facebook nepodniká kroky na zastavenie šírenia proruskej propagandy aj napriek tomu, že slovenská a americká vláda na tento problém opakovane upozorňujú.
Slovenskí hokejisti prehrali svoj štvrtý zápas na Majstrovstvách sveta v hokeji 2022 proti Švajčiarom 3:5. Tretí raz za sebou neuspeli, nedokázali využiť početné presilovky.
Slovensko na začiatku zápasu zaspalo a Švajčiari otvorili skóre už v prvej minúte po tvrdej strele Denisa Malgina. V 11. minúte po akcii Róberta Lantošiho a Adama Lišku vyrovnal Miloš Roman. Prvá tretina sa skončila nerozhodne 1:1.
V 24. minúte opäť poslal Švajčiarov do vedenia Christian Marti, ktorý vypálil od modrej čiary a puk sa od našich hráčov odrazil do siete. Sotva o dve minúty neskôr vyrovnal mladý talent Juraj Slafkovský.
Kapitán Tomáš Tatar nevyužil šancu, ale vynútil si faul. Slovensko presilovku nevyužilo a potvrdilo sa známe "nedáš-dostaneš". Švajčiar Timo Meier dostal pri odchode z trestnej lavice presnú nahrávku a v nájazde prekonal nášho brankára, čím dostal Helvétov opäť do vedenia.
Slovensko nevyužilo presilovku piatich proti trom.
Tretia tretina sa začala slovenskou presilovkou. Ďalšiu početnú prevahu sme takmer využili, po Tatarovej strele zazvonila žŕdka. Dvojgólový náskok Švajčiarom zabezpečil Nico Hischier.
Nádej do žíl vlial v 50. minúte Samuel Takáč. Jeho strela sa odrazila od brankára a korčule švajčiarskeho obrancu do siete. Znížil na 3:4. Vo veľkej šanci sa ocitol kapitán Tatar, ale nestihol dorážku rýchleho puku.
Michael Fora škaredo fauloval kolenom Adama Lišku, Slováci budú hrať 5-minútovú presilovku. Po bitke za bránkou slovenská presilovka piatich proti trom. Početnú výhodu sme nevyužili a za zdržovanie hry sa garde vymenilo, Slovensko aj tak odvolalo brankára. Nevyužité príležitosti potrestali Švajčiari gólom do prázdnej brány.
Slováci majú po víťazstve nad Francúzskom 4:2 a prehrách s Nemeckom, Kanadou a Švajčiarskom len tri body.
AKTUALIZOVANÉ Vláda navrhla pre nepriaznivú finančnú situáciu rodín zvýšiť sumu daňového bonusu a výšku prídavku na dieťa. Premiér očakáva, že návrh si získa v parlamente širokú podporu.
Suma daňového bonusu by sa mala zvýšiť na zabezpečenie vyššieho čistého disponibilného príjmu v domácnostiach s deťmi, kde pracuje aspoň jeden z rodičov. Skupina daňovníkov uplatňujúcich si nárok na daňový bonus sa má súčasne rozšíriť. Od júla tohto roka by sa mal zároveň zvýšiť prídavok na dieťa na 30 eur a od januára 2023 na 50 eur mesačne. Vyplýva to z návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý v stredu schválila vláda. Navrhuje tiež, aby parlament opatrenia prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) si nevie predstaviť, že by niekto v parlamente nezahlasoval za protiinflačnú pomoc, ktorú v stredu schválila vláda. Uviedol to po rokovaní kabinetu s tým, že tento návrh trvalo zlepšuje sociálnu situáciu rodín s deťmi. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) vyhlásil, že na detské prídavky bude použitý lepší výber daní, keďže SaS nesúhlasila so zdanením približne 100 bohatých firiem, hazardu a liehu.
Vyšší daňový bonus
Cieľová skupina daňovníkov uplatňujúcich nárok na daňový bonus na dieťa by sa mala rozšíriť bez ohľadu na výšku dosahovaných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a podnikania, živnosti. Zrušiť by sa mala minimálna hranica šesťnásobku sumy minimálnej mzdy na uplatnenie nároku na daňový bonus, pričom sa má stanoviť percentuálny limit základu dane nároku na daňový bonus v závislosti od počtu vyživovaných detí – od 20 do 55 percent.
Zvýšením sumy daňového bonusu na dieťa sa má daňovníkom, ktorí sú rodičmi vyživovaných detí a dosahujú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti alebo z podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti, zabezpečiť vyšší čistý disponibilný príjem.
Úprava sumy daňového bonusu sa navrhuje v závislosti od dosiahnutého veku dieťaťa. Ustanoviť sa majú dve vekové hranice z pôvodných troch. Daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré nedovŕšilo 15 rokov veku, sa má zvýšiť zo súčasných 43,60 (respektíve 47,14) eura na 70 eur a od januára 2023 na sumu sto eur. Daňový bonus na vyživované dieťa po dovŕšení 15 rokov veku (15 až 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom) sa zvýši zo súčasných 23,27 eura na 40 eur, pričom od januára 2023 vzrastie na sumu 50 eur.
"Dôvodom navrhovanej úpravy poskytovania daňového bonusu je pretrvávajúca nepriaznivá ekonomická situácia v mnohých rodinách s deťmi," skonštatoval rezort financií v materiáli. Podľa MF dosahované príjmy daňovníkov zo zárobkovej činnosti nie sú valorizované v dostatočnej miere a neodrážajú prudký nárast cien tovarov a služieb.
Zvýši sa aj prídavok na dieťa
Od júla tohto roka by sa mal zároveň zvýšiť prídavok na dieťa na sumu 30 eur mesačne a od januára 2023 na 50 eur mesačne. Ďalej sa navrhuje vzhľadom na zvýšenie sumy prídavku na dieťa zrušenie jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa pri prvom nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy. V roku 2022 a v roku 2023 sa neuplatní valorizačný mechanizmus.
Zvýšenie prídavku na dieťa si v roku 2022 vyžiada zvýšené výdavky štátneho rozpočtu v sume takmer 23 miliónov eur, v roku 2023 vo výške 275,169 milióna eur, v roku 2024 to bude 273,089 milióna eur a v ďalšom roku 265,104 milióna eur. Implementačné náklady na úpravu informačného systému ministerstva práce si vyžiadajú 90 000 eur.
Úprava daňového bonusu si zasa vyžiada v tomto roku zvýšené výdavky štátneho rozpočtu v sume zhruba 142 miliónov eur, v roku 2023 v hodnote takmer 544 miliónov eur, v roku 2024 vyše 506 miliónov eur a v roku 2025 to bude približne 495 miliónov eur.
Mestá a obce sú proti, hrozia štrajkom
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vstupuje vo štvrtok (19. 5.) do štrajkovej pohotovosti. K takémuto kroku vyzvalo svoje členské mestá a obce. Reaguje tak na návrhy z dielne rezortu financií, ale aj dlhodobý prístup štátu voči samosprávam. Situáciu vyhodnotí združenie koncom júna. Ak sa nič nezmení, je pripravené vyhlásiť ostrý štrajk a má aj podporu samosprávnych krajov.
"Snem zaviazal orgány ZMOS-u, aby pripravili štrajk, pretože bola vyhlásená štrajková pohotovosť. Práve kvôli tomu, že sa dejú veci na finančnom portfóliu, s ktorými nie sme spokojní, ktoré odmietame, lebo nás to, jednoducho, veľmi bolestivo zasiahne," povedal na tlačovej konferencii predseda združenia Branislav Tréger.
Štrajkovú pohotovosť podporili dve mimoparlametné strany - Slovenská národná strana a maďarská Aliancia.
ZMOS už pred týždňom v súvislosti s avizovaným vyčlenením pol miliardy eur na voľnočasové aktivity detí požiadal vládu aj parlament, aby toto rozhodnutie neschválili a nepodporili.
Trenčín - Dlhé hodiny trvalo mestské zastupiteľstvo v Trenčíne. Na pláne bolo až 25 bodov. Poslanci rozhodovali o viacerých vážnych veciach. Okrem iného aj o plate pre hlavnú kontrolórku Libušu Zigovú. Odsúhlasili, že bude od júna zarábať takmer 3900 eur. Poslanci tiež zakázali hazard v meste, čím mesto nasleduje príklad Bratislavy, Nitry, či Prešova.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) uzavrel s konkurzným právnikom Zoroslavom Kollárom dohodu o vine a treste. Návrhom na schválenie dohody sa má 27. mája zaoberať Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku. TASR to potvrdila hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.
Zoroslav Kollár uzavrel s prokurátorom ÚŠP dohodu o vine a treste v prípade korupčných káuz exšéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského a bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Potvrdil to Kollárov obhajca Adrián Kucek.
"K podmienkam dohody sa v týchto chvíľach vyjadrovať nebudem," povedal s tým, že dohodu bližšie okomentuje až po rozhodnutí súdu. Návrhom na schválenie dohody sa má 27. mája zaoberať Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku.
Podľa medializovaných informácií sa právnik a podnikateľ Kollár priznal, že poskytol úplatok, aby zabezpečil, že ho Slovenská informačná služba (SIS) nebude sledovať. Finančnú sumu 40-tisíc eur si podľa orgánov činných v trestnom konaní rozdelili odsúdený bývalý námestník riaditeľa SIS Boris Beňa spolu s obvineným bývalým šéfom tajnej služby Vladimírom Pčilinským. Na toho prokurátor v tejto súvislosti už podal obžalobu. Bývalý šéf SIS prijatie úplatku odmieta.
V ďalšej korupčnej kauze mal Zoroslav Kollár spolu s podnikateľom Tomášom Rajeckým podplácať bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ľudovíta Makóa v prípade ilegálnej výroby cigariet.
Zoroslav Kollár je okrem toho obvinený aj v rámci akcie Víchrica, ktorá sa týka korupcie na súdoch.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová priznala chybu v procese posudzovania vyznamenania pre členov Bielej légie, Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára. Deklarovala, že urobí všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali.
"V prípade vyznamenania Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára sa stala chyba v procese posudzovania. Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii. Urobím všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali," uviedla prezidentka.
Tunegovi, Púčikovi a Tesárovi prezidentka udelila Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu. Kritické hlasy sa ozvali medzi niektorými historikmi i politikmi. Líder Smeru-SD Robert Fico napríklad hovoril o hanobení odkazu Slovenského národného povstania. Nešlo podľa neho o hlúposť prezidentky, ale úmyselné konanie.
Predseda Nadácie Antona Tunegu Ján Figeľ sa po ocenení potešil, že Biela légia postupne prestáva byť neznámym "bielym miestom" slovenských dejín. Ako uviedol pre TASR, dejiny 20. storočia sú plné dramatických a tragických príbehov, ktoré sú dodnes ukryté a nepoznané.
Srbská premiérka Ana Brnabičová v utorok obvinila Západ, že stojí za pondelkovými takmer 100 falošnými bombovými poplachmi na viacerých miestach v Belehrade. Západ takto podľa nej útočí na Srbsko za jeho odmietnutie uvaliť sankcie proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Sme jedinou európskou krajinou, ktorá sankcie neuvalila. Tieto hlásenia o bombách sú nátlakom zo zahraničia," vyhlásila Brnabičová v televíznom rozhovore. Nepredložila však žiadne dôkazy, píše agentúra Reuters.
Brnabičová tak podporila vyjadrenie srbského prorusky orientovaného ministra vnútra Aleksandra Vulina, podľa ktorého je Srbsko "terčom útokov, ktoré pochádzajú z viacerých európskych lokalít".
V srbskom hlavnom meste v pondelok evakuovali takmer 100 základných škôl, niekoľko gastronomických prevádzok, nákupné centrum, mosty, zoologickú záhradu, letisko, železničnú stanicu a vodárenskú spoločnosť. Polícia prehľadala aj futbalový štadión, nikde však výbušné zariadenia nenašla.
AKTUALIZOVANÉ Minister financií Igor Matovič (OĽANO) predloží na vládu návrh zákona, ktorým sa zdaní rozdiel v cenách medzi lacnejšou ruskou ropou a ropou typu Brent. Sadzba dane bude 30 percent z určeného rozdielu cien a bude platiť na všetku ruskú ropu spracovanú na Slovensku. Matovič to oznámil na utorkovej tlačovej konferencii. V krátkom čase tým otvoril novú líniu konfliktu medzi ním a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom, ktorého strana bude plán vetovať. Padajú aj reči o rozbíjaní vlády.
"Zavedieme mimoriadnu daň z výhody pri nákupe ruskej ropy, ktorá sa použije na spracovanie na Slovensku," povedal Matovič. Minister spresnil, že ruská ropa bola v minulosti štandardne o päť dolárov (4,797 eura) lacnejšia na barel (159 litrov), ako ropa typu Brent, no v súčasnosti je cena ruskej ropy nižšia až o 30 dolárov. Prvých päť dolárov rozdielu sa podľa ministra nebude zdaňovať, ostatný rozdiel zaťaží štát daňou vo výške 30 percent.
Do štátneho rozpočtu by podľa Matoviča malo pritiecť z tejto dane ročne okolo 300 miliónov eur, ktoré chce použiť na vykrytie nákladov protiinflačného balíčka. Minister je presvedčený, že Slovnaft pre toto mimoriadne zdanenie ceny motorových palív nezvýši (odvoláva sa na verejný sľub tohto spracovateľa) a neočakáva ani odpor koaličných strán pri schvaľovaní zákona. Zákon by chcel poslať do Národnej rady (NR) SR spolu so žiadosťou o zrýchlené legislatívne konanie.
Slovnaft sa chce držať trhových princípov
Na zámer zavedenia novej dane rafinéria Slovnaft už zareagovala. Hovorca spoločnosti Anton Molnár zdôraznil, že Slovnaft bude aj naďalej uplatňovať svoju cenotvorbu na základe trhových princípov, na základe vývoja na medzinárodných, ako aj lokálnych trhoch v súlade s princípmi hospodárskej súťaže.
"Budeme postupovať tak, aby konkurenčné prostredie na trhu s palivami bolo na Slovensku naďalej zachované. To znamená, aby voľný obchod s motorovými palivami mohol prúdiť smerom na Slovensko, ale aj zo Slovenska," uviedol Molnár.
Expremiér sa mýlil, SaS avizuje veto
Matovičov návrh tiež skritizovala mimoparlamentná strana Hlas-SD expremiéra Petra Pellegriniho aj koaličná SaS. Zatiaľ, čo Hlas-SD upozornil, že návrh motoristom neušetrí na cenách palív ani cent, SaS rovno oznámila, že návrh bude vetovať.
"Igor Matovič pokračuje v plnení štátnej kasy peniazmi, ktoré nedobrovoľne platia ľudia v dôsledku zdražovania. Do dnešného dňa vybral štát na daniach o miliardu viac, ako očakával - práve preto, že ľudia pre zdražovanie platia viac," upozornil Pellegrini.
Šéf SaS Richard Sulík zdôraznil, že strana je zásadne proti akejkoľvek novej dani. "Tento návrh ministra financií sme nemohli doteraz vetovať, pretože sme sa o novej dani dozvedeli až z tlačovej besedy. Veto si však uplatníme, pretože táto daň s istotou povedie k vyšším cenám benzínu a nafty," uviedol v reakcii na zverejnený návrh Sulík. SaS zopakovala, že pokiaľ Matovič predloží na vládu návrhy na zvyšovanie daní, bude to považovať za porušenie koaličnej zmluvy.
Opäť je reč o rozbíjaní vlády
"O čo im ide? Silou-mocou tretíkrát rozbiť vládu? Včera sľúbia nevetovať, dnes zrazu vetujú… a Slovnaftu zachraňujú v kešeni 300 miliónov eur ročne. Koho záujem týmto sledujú?," okomentoval Matovič oznam SaS na Facebooku.
Neskôr reagovala aj samotná strana OĽaNO. Dobré zmluvy vraj robia dobrých partnerov a vyhrážanie sa nedodržiavaním koaličnej zmluvy je začiatkom konca normálnej spolupráce. Ak sa nebude rešpektovať, koaličná zmluva podľa strany stráca zmysel.
"Chceme veriť, že strana SaS pochopí, že umením politiky nie je vydieranie a hádzanie sa o zem, ale kompromis. O to viac, ak ide o pomoc, na ktorú rodiny dlho čakajú," uviedol pre TASR Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽANO.
OĽANO dodalo, že nerozumie postoju SaS. "Nejde o zvyšovanie, ale prakticky znižovanie daní pre bežných ľudí, rodičov detí, vďaka daňového bonusu. Programové vyhlásenie vlády však pripúšťa možnosť vyššieho zdaňovania oligopolov a monopolov, čo považujeme za vhodný zdroj príjmov na vykrytie balíka masívnej sociálnej pomoci rodinám," doplnil Dojčan. Pokiaľ strana SaS považuje nedotknuteľnosť záujmov najbohatších firiem za svoju "červenú čiaru", mala sa ju podľa hnutia do programového vyhlásenia pokúsiť presadiť.
Šéfka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová označila Sulíkov návrh za "trucpodnik" koaličným partnerom, keďže prišiel po viac ako troch mesiacoch, v záverečných fázach intenzívnych rokovaní. "Kde boli politici strany SaS takmer štyri mesiace, keď sme od rána do večera rokovali o opatreniach a pomoci ľuďom? Stále verím, že SaS podporí daňový bonus, pretože daňový bonus prináša zníženie daní pre pracujúcich rodičov," skonštatovala v stanovisku pre TASR.
Spájať pomoc ľuďom s hlasovaním o dôvere vlády by podľa Remišovej nič nevyriešilo, iba by uvoľnilo cestu "fašistom a oligarchickým štruktúram strany Smer a Hlas."
Draho je už teraz. Skutočne cena nestúpne?
Rizikový plán šéfa rezortu financií prichádza v čase, kedy ceny na čerpacích staniciach oscilujú okolo sumy 1,8 eura za benzín aj naftu, čím lámu historické rekordy a otvorene sa hovorí aj o intervencií štátu. O tom, že vláda by mala určite zasiahnuť je presvedčený aj predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti jeho predseda Peter Kremský (OĽANO), ktorý to uviedol minulý týždeň.
"Je veľmi dôležité, aby sa štát staral o občanov, aby sa staral o ekonomiku. A práve ceny benzínu a nafty sú teraz už pre ekonomiku tak škrtiace a brzdiace, že štát by s tým mal určite niečo urobiť. Riešenia sú také, že dodávatelia sa vzdajú časti svojho zisku. Napríklad marža rafinérie Slovnaft (a skupiny MOL) veľmi stúpla, od januára je až desaťnásobná," spresnil Kremský.
Bolo by podľa neho dobré, aby sa časti svojej marže Slovnaft vzdal a aby predával benzín a naftu lacnejšie. "Samozrejme asi dobrovoľne to nikto robiť nebude, pretože cieľom každej firmy je zarábať. Diskusia štátu so Slovnaftom je veľmi dôležitá. Je veľmi dôležité tiež povedať, že pokiaľ nebude úspešná, tak štát môže do tohto (procesu) zasiahnuť," povedal.
Pripustil, že v SR je cena pohonných látok nižšia, ako v krajinách, kde sa nespracúva ruská ropa. "To je v poriadku, ale myslím si, že by mohla byť ešte nižšia," povedal Kremský. Dôležité pri rokovaní so Slovnaftom je podľa neho "nájsť dobré riešenie, ktoré neuškodí trhu, ani Slovnaftu ako firme, ani štátu a nakoniec bude prospešné pre občana".
Peter Kremský. Foto: Jakub Kotian/TASR
Zastropovanie cien je vraj nebezpečné
Témou je aj zastropovanie cien pohonných hmôt po vzore susedného Maďarska. Podľa slov predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Slovnaftu Oszkára Világiho je však zastropovanie cien pohonných látok "veľmi nebezpečnou cestou", ktorá bude viesť k ich nedostatku na čerpacích staniciach.
"Slovnaft nemá však vplyv na zákonodarcov, takže pokiaľ ministerstvo financií alebo parlament prijme zákon, ktorým ceny palív zastropuje, tak to budeme musieť zobrať na vedomie. Bude to mať však dopady na zásobovanie," upozornil Világi.
Oszkár Világi. FOTO: Martin Baumann/TASR
Vo vzduchu visí hrozba embarga
Paralelne s týmto dianím sa na európskej úrovni už dlhšie hovorí aj o embargu na dovoz ruskej ropy za jeho inváziu na Ukrajinu. Dohoda však stále nepadla. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) tvrdí, že ak k tomu príde, Slovensko bude trvať na trojročnom prechodnom období.
Jedným z problémov je to, že rafinéria Slovnaft je nastavená na spracovanie ťažkej ruskej ropy a okrem Slovenska zásobuje motorovými palivami čiastočne aj Rakúsko, Česko a Poľsko. Zmena dodávateľa v prípade zavedenia embarga na ruskú ropu prinesie zníženie výkonu viacerých rafinérií v Európe a tiež nižší podiel vyrobenej nafty.
Slovnaft podľa Világiho zvládne prechod na iný druh ropy, vyžiada si to však určitý čas a investície. Rafinéria by musela upraviť niektoré technológie a postaviť nové nádrže na zmiešavanie viacerých druhov ropy. Osobitným problémom je potom zabezpečenie plynulých dodávok ropy cez ropovod Adria, ktorý v súčasnosti nemá na jednom úseku v Chorvátsku dodatočnú kapacitu na zásobovanie maďarskej aj slovenskej rafinérie.
Ukrajinská hudobná skupina Kalush Orchestra, ktorá zvíťazila vo finále tohtoročnej pesničkovej súťaže Eurovízia, v utorok oznámila, že plánuje usporiadať turné po európskych krajinách. Vyzbierané finančné prostriedky majú poskytnúť ukrajinsej armáde. Vo verejnosti však stále rezonujú nezrovnalosti, ktoré sa týkali eurovízneho diváckeho hlasovania.
Frontman hudobnej skupiny Oleh Psiuk povedal na tlačovej konferencii v západoukrajinskom Ľvove, že kapela na sociálnej sieti Instagram čoskoro oznámi, kam v rámci turné vyrazí. „Na každom predstavení budeme zbierať finančné prostriedky pre potreby armády,“ uviedol Psiuk.
Dodal, že zámerom hudobného turné je tiež spopularizovať ukrajinský jazyk v hudbe a spropagovať ukrajinskú kultúru, uvádza televízia CNN.
Skupina Kalush Orchestra zároveň plánuje vydražiť trofej, ktorú získala za víťazstvo v Eurovízii, a výťažok darovať ukrajinskej armáde, ktorá už vyše 80 dní vzdoruje ruským silám, informuje Reuters. Psiuk okrem toho vyjadril nádej v to, že súťaž Eurovízia sa budúci rok uskutoční na Ukrajine.
Poďakoval sa obrancom Mariupola
Na tlačovej konferencii sa pritom poďakoval ukrajinským obrancom z obkľúčeného areálu oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol za ich odvahu a za to, že tak dlho vydržali.
Ukrajinská armáda v utorok oznámila, že pracuje na zabezpečení evakuácií svojich zvyšných vojakov z Azovstaľu, ich poslednej bašty v Mariupole. Podľa agentúry Reuters tým Kyjev prakticky odovzdal kontrolu nad týmto prístavným mestom Moskve.
Kalush Orchestra zvíťazili v sobotu vo finále pesničkovej súťaže Eurovízia 2022 vďaka diváckym hlasom. Pieseň Stefania, s ktorou vystúpili, sa totiž po hlasovaní porotcov súťaže umiestnila na štvrtom mieste a víťazstvo im priniesla až podpora divákov. Víťazstvo ukrajinskej kapely pritom predpovedali aj stávkové kancelárie. Ozývajú sa však hlasy o podivnom hlasovaní.
Rumunsko sa búri, že hlasy jeho poroty nepripadli Moldavsku
Napríklad rumunská televízia sa ohradila proti rozhodnutiu organizátora Eurovízie, ktorý pre údajné nezrovnalosti pridelil rumunské hlasy Ukrajine namiesto Moldavska. Ďalšie dva štáty zasa nechápu, prečo ich hlasy nepripadli Ukrajine, hoci za ňu hlasovali. Otáznikov viac ako dosť.
Po sčítaní bodov národných porôt bola na prvom mieste Veľká Británia nasledovaná Švédskom a Španielskom. Výsledný rebríček sa zmenil až po pripočítaní diváckych hlasov. Tí odovzdali Ukrajine najvyšší počet bodov spomedzi všetkých štátov. Až na základe týchto hlasov získala prvé miesto ukrajinská folk-rapová kapela Kalush Orchestra.
Najviac bodov poslali nášmu východnému susedovi Lotyšsko, Litva, Poľsko, Francúzsko, Nemecko či Island. Viaceré z týchto krajín až bezvýhradne podporujú Ukrajinu vo vojne proti Rusku.
Európska vysielacia únia (EBU) ešte v nedeľu uviedla, že zaznamenala vyššie spomenuté nezrovnalosti v hlasovaní šiestich štátov v druhom semifinále a finále. Žiadne podrobnosti o tom však neoznámila. Podľa serveru Romania-Insider išlo okrem Rumunska o Azerbajdžan, Gruzínsko, Poľsko, San Maríno a Čiernu Horu. Týmto šiestim štátom sa vraj prepočítalo skóre, aby poskytli „náhradný súhrnný výsledok pre každú dotknutú krajinu“.
Rumunská verejnoprávna televízia TVR však obvinila EBU, že anulovala rumunské hlasy „z nešpecifikovaných dôvodov a pripočítala ich ukrajinskej skupine Kalush Orchestra“. U niektorých Rumunov to vzbudilo podozrenie, že anulovanie bolo zámerné, aby vyhrala Ukrajina, píše agentúra EFE. Faktom je, že Ukrajina by vyhrala aj bez dvanástich rumunských hlasov.
Gruzínsko a Azerbajdžan majú zasa opačný problém. Hľadajú odpoveď na to, prečo plný počet hlasov porotcov z oboch štátov pripadol Spojenému kráľovstvu namiesto Ukrajiny, informoval Eurovoix.com.
Vysvetlením má byť, že s cieľom vykompenzovať 24 bodov Gruzínska a Azerbajdžanu presmerovaných z Ukrajiny do Spojeného kráľovstva, presunula EBU na Ukrajinu 12 bodov, ktoré Rumunsko poskytlo Moldavsku. Podľa EBU je to v súlade s „náhradným agregovaným výsledkom […] vypočítaným na základe výsledkov iných krajín s podobnými hlasovacími záznamami“.
Rumunská televízia sa okrem hlasovacieho chaosu sťažovala aj na to, že rumunskej moderátorke večera odmietli vstup do hlavného vysielania Eurovízie, aby mohla ohlásiť rumunské hlasovanie. EBU to vysvetlila technickými dôvodmi. Na sociálnych sieťach koluje video, na ktorom udivená Eda Marcusová po vypočutí výsledku hlasovania udivene hovorí: „Čože? Tomu neverím, tomu neverím.“
Ďalším problémom v súťaži Eurovízia bolo aj to, že politické vyhlásenia sú tu zakázané. Frontman kapely Kalush Orchestra sa ich však nezdržal. Organizátori však uviedli, že Ukrajinu za ne nediskvalifikujú.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal v utorok obžalobu na bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského zo zločinu prijímania úplatku, zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a z prečinu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti. Na sociálnej sieti o tom informoval ÚŠP.
ŠTS eviduje podanú obžalobu. "Trestná vec bola pridelená zákonnému sudcovi na pracovisku v Banskej Bystrici, ktorý po jej preštudovaní rozhodne o ďalšom postupe," priblížila hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.
Pčolinského stíhajú v súvislosti s kauzou SIS. Pôvodné obvinenia v prípade zrušila vlani v auguste Generálna prokuratúra SR. Exriaditeľa tajnej služby obvinili z toho, že on a bývalý námestník SIS Boris Beňa mali prijať úplatok od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára vo výške 40-tisíc eur. Zoroslav Kollár chce podľa medializovaných informácií uzavrieť dohodu o vine a treste.
