Preskočiť na obsah
  |  

Suma daňového bonusu a výška prídavku na dieťa sa majú zvýšiť. Mesta a obce hrozia štrajkom

AKTUALIZOVANÉ Vláda navrhla pre nepriaznivú finančnú situáciu rodín zvýšiť sumu daňového bonusu a výšku prídavku na dieťa. Premiér očakáva, že návrh si získa v parlamente širokú podporu.

Suma daňového bonusu by sa mala zvýšiť na zabezpečenie vyššieho čistého disponibilného príjmu v domácnostiach s deťmi, kde pracuje aspoň jeden z rodičov. Skupina daňovníkov uplatňujúcich si nárok na daňový bonus sa má súčasne rozšíriť. Od júla tohto roka by sa mal zároveň zvýšiť prídavok na dieťa na 30 eur a od januára 2023 na 50 eur mesačne. Vyplýva to z návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý v stredu schválila vláda. Navrhuje tiež, aby parlament opatrenia prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) si nevie predstaviť, že by niekto v parlamente nezahlasoval za protiinflačnú pomoc, ktorú v stredu schválila vláda. Uviedol to po rokovaní kabinetu s tým, že tento návrh trvalo zlepšuje sociálnu situáciu rodín s deťmi. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) vyhlásil, že na detské prídavky bude použitý lepší výber daní, keďže SaS nesúhlasila so zdanením približne 100 bohatých firiem, hazardu a liehu.

Vyšší daňový bonus

Cieľová skupina daňovníkov uplatňujúcich nárok na daňový bonus na dieťa by sa mala rozšíriť bez ohľadu na výšku dosahovaných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a podnikania, živnosti. Zrušiť by sa mala minimálna hranica šesťnásobku sumy minimálnej mzdy na uplatnenie nároku na daňový bonus, pričom sa má stanoviť percentuálny limit základu dane nároku na daňový bonus v závislosti od počtu vyživovaných detí – od 20 do 55 percent.

Zvýšením sumy daňového bonusu na dieťa sa má daňovníkom, ktorí sú rodičmi vyživovaných detí a dosahujú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti alebo z podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti, zabezpečiť vyšší čistý disponibilný príjem.

Úprava sumy daňového bonusu sa navrhuje v závislosti od dosiahnutého veku dieťaťa. Ustanoviť sa majú dve vekové hranice z pôvodných troch. Daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré nedovŕšilo 15 rokov veku, sa má zvýšiť zo súčasných 43,60 (respektíve 47,14) eura na 70 eur a od januára 2023 na sumu sto eur. Daňový bonus na vyživované dieťa po dovŕšení 15 rokov veku (15 až 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom) sa zvýši zo súčasných 23,27 eura na 40 eur, pričom od januára 2023 vzrastie na sumu 50 eur.

"Dôvodom navrhovanej úpravy poskytovania daňového bonusu je pretrvávajúca nepriaznivá ekonomická situácia v mnohých rodinách s deťmi," skonštatoval rezort financií v materiáli. Podľa MF dosahované príjmy daňovníkov zo zárobkovej činnosti nie sú valorizované v dostatočnej miere a neodrážajú prudký nárast cien tovarov a služieb.

Zvýši sa aj prídavok na dieťa

Od júla tohto roka by sa mal zároveň zvýšiť prídavok na dieťa na sumu 30 eur mesačne a od januára 2023 na 50 eur mesačne. Ďalej sa navrhuje vzhľadom na zvýšenie sumy prídavku na dieťa zrušenie jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa pri prvom nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy. V roku 2022 a v roku 2023 sa neuplatní valorizačný mechanizmus.

Zvýšenie prídavku na dieťa si v roku 2022 vyžiada zvýšené výdavky štátneho rozpočtu v sume takmer 23 miliónov eur, v roku 2023 vo výške 275,169 milióna eur, v roku 2024 to bude 273,089 milióna eur a v ďalšom roku 265,104 milióna eur. Implementačné náklady na úpravu informačného systému ministerstva práce si vyžiadajú 90 000 eur.

Úprava daňového bonusu si zasa vyžiada v tomto roku zvýšené výdavky štátneho rozpočtu v sume zhruba 142 miliónov eur, v roku 2023 v hodnote takmer 544 miliónov eur, v roku 2024 vyše 506 miliónov eur a v roku 2025 to bude približne 495 miliónov eur.

Mestá a obce sú proti, hrozia štrajkom

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vstupuje vo štvrtok (19. 5.) do štrajkovej pohotovosti. K takémuto kroku vyzvalo svoje členské mestá a obce. Reaguje tak na návrhy z dielne rezortu financií, ale aj dlhodobý prístup štátu voči samosprávam. Situáciu vyhodnotí združenie koncom júna. Ak sa nič nezmení, je pripravené vyhlásiť ostrý štrajk a má aj podporu samosprávnych krajov.      

"Snem zaviazal orgány ZMOS-u, aby pripravili štrajk, pretože bola vyhlásená štrajková pohotovosť. Práve kvôli tomu, že sa dejú veci na finančnom portfóliu, s ktorými nie sme spokojní, ktoré odmietame, lebo nás to, jednoducho, veľmi bolestivo zasiahne," povedal na tlačovej konferencii predseda združenia Branislav Tréger.

Štrajkovú pohotovosť podporili dve mimoparlametné strany - Slovenská národná strana a maďarská Aliancia.

ZMOS už pred týždňom v súvislosti s avizovaným vyčlenením pol miliardy eur na voľnočasové aktivity detí požiadal vládu aj parlament, aby toto rozhodnutie neschválili a nepodporili.

(tasr, est, haj)

  |  

Zasadalo mestské zastupiteľstvo

Trenčín - Dlhé hodiny trvalo mestské zastupiteľstvo v Trenčíne. Na pláne bolo až 25 bodov. Poslanci rozhodovali o viacerých vážnych veciach. Okrem iného aj o plate pre hlavnú kontrolórku Libušu Zigovú. Odsúhlasili, že bude od júna zarábať takmer 3900 eur. Poslanci tiež zakázali hazard v meste, čím mesto nasleduje príklad Bratislavy, Nitry, či Prešova.

https://vimeo.com/710685456

  |  

Prokurátor uzavrel dohodu o vine a treste so Zoroslavom Kollárom

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) uzavrel s konkurzným právnikom Zoroslavom Kollárom dohodu o vine a treste. Návrhom na schválenie dohody sa má 27. mája zaoberať Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku. TASR to potvrdila hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.

Zoroslav Kollár uzavrel s prokurátorom ÚŠP dohodu o vine a treste v prípade korupčných káuz exšéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského a bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Potvrdil to Kollárov obhajca Adrián Kucek.

"K podmienkam dohody sa v týchto chvíľach vyjadrovať nebudem," povedal s tým, že dohodu bližšie okomentuje až po rozhodnutí súdu. Návrhom na schválenie dohody sa má 27. mája zaoberať Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku.

https://standard.sk/206801/prokurator-podal-obzalobu-na-byvaleho-sefa-sis-vladimira-pcolinskeho-pre-korupciu/

Podľa medializovaných informácií sa právnik a podnikateľ Kollár priznal, že poskytol úplatok, aby zabezpečil, že ho Slovenská informačná služba (SIS) nebude sledovať. Finančnú sumu 40-tisíc eur si podľa orgánov činných v trestnom konaní rozdelili odsúdený bývalý námestník riaditeľa SIS Boris Beňa spolu s obvineným bývalým šéfom tajnej služby Vladimírom Pčilinským. Na toho prokurátor v tejto súvislosti už podal obžalobu. Bývalý šéf SIS prijatie úplatku odmieta.

V ďalšej korupčnej kauze mal Zoroslav Kollár spolu s podnikateľom Tomášom Rajeckým podplácať bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) Ľudovíta Makóa v prípade ilegálnej výroby cigariet.  

Zoroslav Kollár je okrem toho obvinený aj v rámci akcie Víchrica, ktorá sa týka korupcie na súdoch.

https://standard.sk/206977/skandal-prokuratury-a-otazka-trojiteho-agenta-makoa/

(tasr)

  |  

Prezidentka priznala chybu pri vyznamenaniach členov Bielej légie. Ich odkaz je podľa nej sporný

Prezidentka SR Zuzana Čaputová priznala chybu v procese posudzovania vyznamenania pre členov Bielej légie, Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára. Deklarovala, že urobí všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali.

"V prípade vyznamenania Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára sa stala chyba v procese posudzovania. Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii. Urobím všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali," uviedla prezidentka.

Tunegovi, Púčikovi a Tesárovi prezidentka udelila Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu. Kritické hlasy sa ozvali medzi niektorými historikmi i politikmi. Líder Smeru-SD Robert Fico napríklad hovoril o hanobení odkazu Slovenského národného povstania. Nešlo podľa neho o hlúposť prezidentky, ale úmyselné konanie.

Predseda Nadácie Antona Tunegu Ján Figeľ sa po ocenení potešil, že Biela légia postupne prestáva byť neznámym "bielym miestom" slovenských dejín. Ako uviedol pre TASR, dejiny 20. storočia sú plné dramatických a tragických príbehov, ktoré sú dodnes ukryté a nepoznané.

https://standard.sk/203609/pucik-tunega-tesar-splatili-sme-im-prvu-cast-dlhu/

(tasr)

  |  

Srbská premiérka obvinila zo série bombových poplachov v Belehrade Západ

Srbská premiérka Ana Brnabičová v utorok obvinila Západ, že stojí za pondelkovými takmer 100 falošnými bombovými poplachmi na viacerých miestach v Belehrade. Západ takto podľa nej útočí na Srbsko za jeho odmietnutie uvaliť sankcie proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

"Sme jedinou európskou krajinou, ktorá sankcie neuvalila. Tieto hlásenia o bombách sú nátlakom zo zahraničia," vyhlásila Brnabičová v televíznom rozhovore. Nepredložila však žiadne dôkazy, píše agentúra Reuters.

Brnabičová tak podporila vyjadrenie srbského prorusky orientovaného ministra vnútra Aleksandra Vulina, podľa ktorého je Srbsko "terčom útokov, ktoré pochádzajú z viacerých európskych lokalít".

V srbskom hlavnom meste v pondelok evakuovali takmer 100 základných škôl, niekoľko gastronomických prevádzok, nákupné centrum, mosty, zoologickú záhradu, letisko, železničnú stanicu a vodárenskú spoločnosť. Polícia prehľadala aj futbalový štadión, nikde však výbušné zariadenia nenašla.

(tasr)

  |  

Matovič chce zdaniť ruskú ropu. Rekordné ceny na pumpách to vraj nezvýši. SaS avizuje veto

AKTUALIZOVANÉ Minister financií Igor Matovič (OĽANO) predloží na vládu návrh zákona, ktorým sa zdaní rozdiel v cenách medzi lacnejšou ruskou ropou a ropou typu Brent. Sadzba dane bude 30 percent z určeného rozdielu cien a bude platiť na všetku ruskú ropu spracovanú na Slovensku. Matovič to oznámil na utorkovej tlačovej konferencii. V krátkom čase tým otvoril novú líniu konfliktu medzi ním a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom, ktorého strana bude plán vetovať. Padajú aj reči o rozbíjaní vlády.

"Zavedieme mimoriadnu daň z výhody pri nákupe ruskej ropy, ktorá sa použije na spracovanie na Slovensku," povedal Matovič. Minister spresnil, že ruská ropa bola v minulosti štandardne o päť dolárov (4,797 eura) lacnejšia na barel (159 litrov), ako ropa typu Brent, no v súčasnosti je cena ruskej ropy nižšia až o 30 dolárov. Prvých päť dolárov rozdielu sa podľa ministra nebude zdaňovať, ostatný rozdiel zaťaží štát daňou vo výške 30 percent.

Do štátneho rozpočtu by podľa Matoviča malo pritiecť z tejto dane ročne okolo 300 miliónov eur, ktoré chce použiť na vykrytie nákladov protiinflačného balíčka. Minister je presvedčený, že Slovnaft pre toto mimoriadne zdanenie ceny motorových palív nezvýši (odvoláva sa na verejný sľub tohto spracovateľa) a neočakáva ani odpor koaličných strán pri schvaľovaní zákona. Zákon by chcel poslať do Národnej rady (NR) SR spolu so žiadosťou o zrýchlené legislatívne konanie.

Slovnaft sa chce držať trhových princípov

Na zámer zavedenia novej dane rafinéria Slovnaft už zareagovala. Hovorca spoločnosti Anton Molnár zdôraznil, že Slovnaft bude aj naďalej uplatňovať svoju cenotvorbu na základe trhových princípov, na základe vývoja na medzinárodných, ako aj lokálnych trhoch v súlade s princípmi hospodárskej súťaže.

"Budeme postupovať tak, aby konkurenčné prostredie na trhu s palivami bolo na Slovensku naďalej zachované. To znamená, aby voľný obchod s motorovými palivami mohol prúdiť smerom na Slovensko, ale aj zo Slovenska," uviedol Molnár.

Expremiér sa mýlil, SaS avizuje veto

Matovičov návrh tiež skritizovala mimoparlamentná strana Hlas-SD expremiéra Petra Pellegriniho aj koaličná SaS. Zatiaľ, čo Hlas-SD upozornil, že návrh motoristom neušetrí na cenách palív ani cent, SaS rovno oznámila, že návrh bude vetovať.

"Igor Matovič pokračuje v plnení štátnej kasy peniazmi, ktoré nedobrovoľne platia ľudia v dôsledku zdražovania. Do dnešného dňa vybral štát na daniach o miliardu viac, ako očakával - práve preto, že ľudia pre zdražovanie platia viac," upozornil Pellegrini.

Šéf SaS Richard Sulík zdôraznil, že strana je zásadne proti akejkoľvek novej dani. "Tento návrh ministra financií sme nemohli doteraz vetovať, pretože sme sa o novej dani dozvedeli až z tlačovej besedy. Veto si však uplatníme, pretože táto daň s istotou povedie k vyšším cenám benzínu a nafty," uviedol v reakcii na zverejnený návrh Sulík. SaS zopakovala, že pokiaľ Matovič predloží na vládu návrhy na zvyšovanie daní, bude to považovať za porušenie koaličnej zmluvy.

Opäť je reč o rozbíjaní vlády

"O čo im ide? Silou-mocou tretíkrát rozbiť vládu? Včera sľúbia nevetovať, dnes zrazu vetujú… a Slovnaftu zachraňujú v kešeni 300 miliónov eur ročne. Koho záujem týmto sledujú?," okomentoval Matovič oznam SaS na Facebooku.

Neskôr reagovala aj samotná strana OĽaNO. Dobré zmluvy vraj robia dobrých partnerov a vyhrážanie sa nedodržiavaním koaličnej zmluvy je začiatkom konca normálnej spolupráce. Ak sa nebude rešpektovať, koaličná zmluva podľa strany stráca zmysel.

"Chceme veriť, že strana SaS pochopí, že umením politiky nie je vydieranie a hádzanie sa o zem, ale kompromis. O to viac, ak ide o pomoc, na ktorú rodiny dlho čakajú," uviedol pre TASR Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽANO.

OĽANO dodalo, že nerozumie postoju SaS. "Nejde o zvyšovanie, ale prakticky znižovanie daní pre bežných ľudí, rodičov detí, vďaka daňového bonusu. Programové vyhlásenie vlády však pripúšťa možnosť vyššieho zdaňovania oligopolov a monopolov, čo považujeme za vhodný zdroj príjmov na vykrytie balíka masívnej sociálnej pomoci rodinám," doplnil Dojčan. Pokiaľ strana SaS považuje nedotknuteľnosť záujmov najbohatších firiem za svoju "červenú čiaru", mala sa ju podľa hnutia do programového vyhlásenia pokúsiť presadiť.

Šéfka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová označila Sulíkov návrh za "trucpodnik" koaličným partnerom, keďže prišiel po viac ako troch mesiacoch, v záverečných fázach intenzívnych rokovaní. "Kde boli politici strany SaS takmer štyri mesiace, keď sme od rána do večera rokovali o opatreniach a pomoci ľuďom? Stále verím, že SaS podporí daňový bonus, pretože daňový bonus prináša zníženie daní pre pracujúcich rodičov," skonštatovala v stanovisku pre TASR.

Spájať pomoc ľuďom s hlasovaním o dôvere vlády by podľa Remišovej nič nevyriešilo, iba by uvoľnilo cestu "fašistom a oligarchickým štruktúram strany Smer a Hlas."

Draho je už teraz. Skutočne cena nestúpne?

Rizikový plán šéfa rezortu financií prichádza v čase, kedy ceny na čerpacích staniciach oscilujú okolo sumy 1,8 eura za benzín aj naftu, čím lámu historické rekordy a otvorene sa hovorí aj o intervencií štátu. O tom, že vláda by mala určite zasiahnuť je presvedčený aj predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti jeho predseda Peter Kremský (OĽANO), ktorý to uviedol minulý týždeň.

"Je veľmi dôležité, aby sa štát staral o občanov, aby sa staral o ekonomiku. A práve ceny benzínu a nafty sú teraz už pre ekonomiku tak škrtiace a brzdiace, že štát by s tým mal určite niečo urobiť. Riešenia sú také, že dodávatelia sa vzdajú časti svojho zisku. Napríklad marža rafinérie Slovnaft (a skupiny MOL) veľmi stúpla, od januára je až desaťnásobná," spresnil Kremský.  

Bolo by podľa neho dobré, aby sa časti svojej marže Slovnaft vzdal a aby predával benzín a naftu lacnejšie. "Samozrejme asi dobrovoľne to nikto robiť nebude, pretože cieľom každej firmy je zarábať. Diskusia štátu so Slovnaftom je veľmi dôležitá. Je veľmi dôležité tiež povedať, že pokiaľ nebude úspešná, tak štát môže do tohto (procesu) zasiahnuť," povedal.

Pripustil, že v SR je cena pohonných látok nižšia, ako v krajinách, kde sa nespracúva ruská ropa. "To je v poriadku, ale myslím si, že by mohla byť ešte nižšia," povedal Kremský. Dôležité pri rokovaní so Slovnaftom je podľa neho "nájsť dobré riešenie, ktoré neuškodí trhu, ani Slovnaftu ako firme, ani štátu a nakoniec bude prospešné pre občana".

Peter Kremský. Foto: Jakub Kotian/TASR

Zastropovanie cien je vraj nebezpečné

Témou je aj zastropovanie cien pohonných hmôt po vzore susedného Maďarska. Podľa slov predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Slovnaftu Oszkára Világiho je však zastropovanie cien pohonných látok "veľmi nebezpečnou cestou", ktorá bude viesť k ich nedostatku na čerpacích staniciach.

"Slovnaft nemá však vplyv na zákonodarcov, takže pokiaľ ministerstvo financií alebo parlament prijme zákon, ktorým ceny palív zastropuje, tak to budeme musieť zobrať na vedomie. Bude to mať však dopady na zásobovanie," upozornil Világi.

Oszkár Világi. FOTO: Martin Baumann/TASR

Vo vzduchu visí hrozba embarga

Paralelne s týmto dianím sa na európskej úrovni už dlhšie hovorí aj o embargu na dovoz ruskej ropy za jeho inváziu na Ukrajinu. Dohoda však stále nepadla. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) tvrdí, že ak k tomu príde, Slovensko bude trvať na trojročnom prechodnom období.

Jedným z problémov je to, že rafinéria Slovnaft je nastavená na spracovanie ťažkej ruskej ropy a okrem Slovenska zásobuje motorovými palivami čiastočne aj Rakúsko, Česko a Poľsko. Zmena dodávateľa v prípade zavedenia embarga na ruskú ropu prinesie zníženie výkonu viacerých rafinérií v Európe a tiež nižší podiel vyrobenej nafty.

Slovnaft podľa Világiho zvládne prechod na iný druh ropy, vyžiada si to však určitý čas a investície. Rafinéria by musela upraviť niektoré technológie a postaviť nové nádrže na zmiešavanie viacerých druhov ropy. Osobitným problémom je potom zabezpečenie plynulých dodávok ropy cez ropovod Adria, ktorý v súčasnosti nemá na jednom úseku v Chorvátsku dodatočnú kapacitu na zásobovanie maďarskej aj slovenskej rafinérie.

(tasr/tod)