Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Erdogan telefonoval s fínskym prezidentom a premiérkou Švédska. Najprv ich vstup do NATO vetoval, teraz si kladie podmienky

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu telefonoval so svojím fínskym náprotivkom Saulim Niinistöm a švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou. Hovoril o "obavách" Ankary z toho, že Štokholm a Helsinki podporujú "teroristické organizácie". Žiada tiež zrušenie švédskeho zbrojného embarga. Turecko v stredu vetovalo vstup dvoch severských štátov do NATO. Erdogana sa snažil obmäkčiť aj šéf Aliancie.

Erdogan vyzval Anderssonovú aby podnikla "konkrétne kroky" na ukončenie podpory "teroristických" organizácií. Švédsko musí podľa jeho slov skončiť s finančnou, politickou a zbrojnou podporou týchto "teroristov". Turecký prezident žiada, aby Švédsko zrušilo embargo na vývoz zbraní do Turecka, ktoré na Ankaru uvalilo po tom, ako sa Turecko zapojilo do vojenského konfliktu v Sýrii.

Anderssonová rozhovor s Erdoganom ocenila, píše Reuters. "Tešíme sa na posilnenie našich bilaterálnych vzťahov, vrátane oblasti mieru, bezpečnosti a boja proti terorizmu," napísala švédska premiérka v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

Ergodan absolvoval aj telefonický rozhovor s fínskym prezidentom. Tomu povedal, že neschopnosť Fínska vysporiadať sa s teroristickými organizáciami, ktoré predstavovali hrozbu pre NATO, by nezodpovedalo duchu Aliancie.

Niinistö uviedol, že s Erdoganom viedol "otvorený a priamy" rozhovor. Obaja lídri sa dohodli na pokračovaní spoločných rozhovorov.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v sobotu oznámil, že s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom hovoril o význame "politiky otvorených dverí" NATO a o žiadosti Fínska a Švédska o členstvo v Aliancii.

"Zhodujeme sa, že je potrebné brať do úvahy obavy o bezpečnosť všetkých spojencov a rozhovory musia pokračovať s cieľom nájsť riešenie," napísal Stoltenberg na Twitteri.

Turecko v stredu zablokovalo začiatok prístupových rokovaní Fínska a Švédska. Erdogan obviňuje Štokholm a Helsinki z toho, že poskytli útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko považuje za teroristickú organizáciu. Švédsko podľa tureckého prezidenta odmietlo do Turecka vydať 30 "teroristov".

(tasr, haj)

Minúta  |  

Heger: Nie som šéf tejto koalície, iba vlády

V koaličných sporoch má rozhodujúce slovo koaličná rada, priznal predseda vlády Eduard Heger. Premiér nie je členom koaličnej rady, vyhlásil v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

"Nie som šéf tejto koalície. Som šéf vlády. Nado mnou je koaličná rada," povedal. Právomoci síce má, no podľa vlastných slov sú nad ním štyria predsedovia koaličných strán.

Žiadne dohody v koalícii sa podľa neho nerodia ľahko. Opakovane kritizoval SaS v súvislosti s inflačným balíkom pomoci a zdanením mimoriadnych príjmov z ruskej ropy z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) či pre platy učiteľov. Zvyšovanie platov sľúbil len tým učiteľom, ktorí majú detí odkazujúc sa na navrhovaný rodinný balíček.

Od SaS a jej lídra očakáva väčšie zasadenie sa o veci aj sofistikovanejší návrh na riešenie situácie s infláciou. Tvrdí, že partnerov už dávnejšie vyzývali na predloženie vlastných návrhov, no SaS s nimi neprišla. Na nedeľnej (22. 5.) koaličnej rade budú podľa premiérových slov hovoriť aj o aktuálnom návrhu SaS a jej lídra Richarda Sulíka. Liberáli chcú, aby sa avizovaná daň z ropy použila na zníženie iných daní, napríklad dane z pridanej hodnoty (DPH) na naftu a benzín.

Čo sa týka protiinflačnej pomoci, nechcel hovoriť o ideálnom riešení. "Ideálne riešenia sa nedajú v koalícii presadiť," uviedol s tým, že vždy je potrebný kompromis a konsenzus strán. Nepovedal, prečo by mali rozdielnu výšku podpory dostať rodiny napríklad pri 14- a 15-ročných deťoch. Pomoc podľa neho pocítia aj učitelia, a to tí, ktorí majú deti a budú tak poberateľmi daňového bonusu.

Heger vidí dôvod na to, aby sa o návrhoch z dielne Matoviča rokovalo v Národnej rade (NR) SR v skrátenom legislatívnom konaní. Pýta sa, kedy by sa potom pomoc ľuďom vyplatila, keby mali návrhy prejsť štandardným legislatívnym procesom.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Rusko prerušilo dodávky zemného plynu do Fínska

Rusko naplnilo hrozby a prerušilo dodávky zemného plynu do Fínska, oznámil fínsky štátny energetický koncern Gasum. Helsinki odmietali platiť za plyn v rubľoch a susedovi sa tiež nepáči, že spolu so Švédskom vstupujú do NATO. Podobne Rusko predtým zastavilo dovoz plynu Poľsku a Bulharsku.

"Dodávky zemného plynu do Fínska na základe zmluvy spoločnosti Gasum boli prerušené," uviedla fínska firma vo vyhlásení s tým, že dodávky plynu budú teraz realizované z iných zdrojov cez plynovod Balticconnector, spájajúci Fínsko s Estónskom.

Generálny riaditeľ spoločnosti Gasum Mika Wiljanen ešte v piatok oznámil, že na zastavenie dodávok z Ruska sa starostlivo pripravovali. "Za predpokladu, že nedôjde k výpadkom v prepravnej sieti zemného plynu, budeme môcť v najbližších mesiacoch zásobovať plynom všetkých našich zákazníkov," citovala ho agentúra Reuters.

Neočakáva sa, že by zastavenie dodávok ruského plynu malo pre Fínsko významnejšie bezprostredné dôsledky. Zemný plyn sa na celkovej energetickej spotrebe severskej krajiny v roku 2020 podieľal len šiestimi percentami, uviedla fínska verejnoprávna televízia YLE.

Rusko už minulý víkend Fínsku zastavilo dodávky elektriny pre problémy s platbami, keďže sankcie, ktoré uvalili západné štáty na Moskvu za inváziu na Ukrajinu, viedli k vylúčeniu významných ruských bánk z medzibankového platobného systému SWIFT.

Moskva predtým zastavila dodávky zemného plynu aj Poľsku a Bulharsku. Išlo o reakciu na to, že odmietli platiť ruskému Gazpromu v rubľoch.

(tasr)

Minúta  |  

Video: Nemecko zasiahli najmenej dve tornáda, zranili sa desiatky ľudí

Nemeckom sa v piatok prehnali najmenej dve tornáda, ktoré napáchali najväčšie škody v mestách Paderborn a Lippstadt. Extrémne silné búrky hlásia aj naši západní susedia.

Západonemeckým mestom Paderborn sa v piatok prehnalo tornádo. Miestne úrady hlásia najmenej 40 zranených, z toho desať vážne. Podozrenie na tornádo hlásil aj hasičský zbor v neďalekom meste Lippstadt, kde silný vietor napáchal obrovské materiálne škody, zrútil aj vrchnú časť veže kostola. Zranených či obete z tejto lokality doposiaľ nehlásili. Informuje o tom agentúra DPA.

https://twitter.com/manaf12hassan/status/1527723204294361091

Počas piatkovej búrky sa Paderbornom prehnalo tornádo smerujúce zo západu na východ, uviedla miestna polícia. Silný vietor strhol strechy budov v miestnom priemyselnom parku a spôsobil aj ďalšie škody. Pre popadané stromy bola uzavretá železničná trať medzi Paderbornom a obcou Altenbenken, uviedol hovorca železníc.

Hovorca ministerstva vnútra spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko uviedol, že okrem Paderbornu a Lippstadtu nie sú známe žiadne ďalšie podobne zasiahnuté miesta.

Búrky sa z Nemecka presúvajú aj k našim západným susedom. Cez Českú republiku od západu prechádza pásmo veľmi silných až extrémnych búrok s prívalovými zrážkami, silným nárazovým vetrom a krupobitím. Českí meteorológovia varovali, že vietor môže dosiahnuť rýchlosť približne 110 kilometrov za hodinu a môžu padať krúpy s priemerom štyri centimetre.

(tasr, sak, cpn)

Minúta  |  

Lipšic sa disciplinárne previnil. Dostane písomné pokarhanie a náhradu trov konania

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic sa dopustil disciplinárneho previnenia. Dostane za to písomné pokarhanie. Má tiež nahradiť trovy konania. V piatok o tom rozhodol Najvyšší správny súd (NSS) SR. Na vyhlásení rozhodnutia sa osobne zúčastnil Lipšic, ako aj prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera.

Návrh na začatie disciplinárneho konania podal generálny prokurátor Maroš Žilinka 13. augusta 2021. Argumentoval, že špeciálny prokurátor mal postupovať v rozpore s princípom zdržanlivosti, ako aj internými normami prokuratúry. Bez znalosti spisu verejne, špekulatívne a zavádzajúcim spôsobom mal polemizovať o vznesení obvinenia voči vyšetrovateľom špecializovaného tímu Úradu inšpekčnej služby v právoplatne neskončenej trestnej veci, ktorá nepatrila do pôsobnosti ÚŠP. Kandera, ktorý na disciplinárke Žilinku zastupoval, preto žiadal zníženie jedného mesačného platu o 15 percent.

Lipšic pochybenie odmietal. Tvrdil, že pokyn generálneho prokurátora nekomentovať prípady iných prokuratúr sa netýka ÚŠP. Už skôr poznamenal, že jeho mediálne stanovisko z júla 2021 padlo v čase, keď boli na verejnosti opakovane šírené nepravdivé informácie o údajnej "manipulácii" pri vyšetrovaní najzávažnejších káuz. Považoval za svoju morálnu povinnosť zastať sa vyšetrovateľov a prokurátorov, "ktorí sú neodôvodnene napádaní a osočovaní".

(tasr)

Minúta  |  

NAKA obvinila exministra spravodlivosti Gábora Gála z korupcie. Vraj úradovali kajúcnici

AKTUALIZOVANÉ Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry obvinil exministra spravodlivosti Gábora Gála za stranu Most-Híd. Potvrdil to samotný Gál. Na prípad upozornila televízia Markíza.

"Ešte minulý týždeň mi poštou bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia. Predmetné uznesenie v súvislosti s mojou osobou sa absolútne nezakladá na pravdivých informáciách. Nie je to prvýkrát, keď o mne kolovali rôzne informácie od takzvaných kajúcnikov, ktoré sa po riadnom prešetrení potvrdili ako vymyslené," povedal pre TASR exminister spravodlivosti.

Ako doplnil, dúfajúc v zákonnosť postupov, je aj teraz pripravený byť maximálne súčinný s orgánmi činnými v trestnom konaní, aby vec riadne objasnili.

Ako Gál dodal, keďže ide o živú vec, nebude sa k tomu viac vyjadrovať.

"Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry obvinil 9. mája tohto roku osobu Gábora Gála z korupcie," uviedol pre TASR hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka. Zločinu prijímania úplatku sa mal podľa jeho slov dopustiť v súvislosti s činnosťou Slovenského pozemkového fondu v roku 2018.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.