Zdroje blízke Kremľu tvrdia, že v radoch ruskej politickej elity rastie dezilúzia z konania a rozhodnutí ruského prezidenta Vladimira Putina. TASR o tom informuje na základe správy britskej spravodajskej televízie Sky News, ktorá citovala z rozsiahleho materiálu ruského nezávislého webu Meduza.io.
V Rusku je prístup k webu Meduza.io zablokovaný od začiatku vojny na Ukrajine - podobne ako k mnohým ďalším nezávislým médiám. Redakcia Meduzy momentálne pracuje z Lotyšska.
Meduza.io s odvolaním sa na svoje zdroje v Kremli píše, že za tri mesiace, čo trvá vojna Ruska proti Ukrajine, Putin proti sebe poštval nielen "jastrabov" - prívržencov tohto konfliktu, ale aj "holubice" - tých, čo chcú mier.
Hnev na oboch stranách
Zatiaľ čo zdroj hnevu medzi odporcami vojenskej akcie je jasný, tí, ktorí podporovali inváziu na Ukrajinu, sú údajne nespokojní s nedostatočným pokrokom a chcú "tvrdší" prístup.
Pod pojmom "tvrdší" sa pritom myslí mobilizácia záložníkov a vojna "až do víťazného konca" - v ideálnom prípade až do dobytia Kyjeva, píše Meduza.io.
Poprední predstavitelia ruského biznisu i mnohí členovia vlády sú údajne nespokojní s tým, že Putin inicioval vojnu bez toho, aby premýšľal o rozsahu sankcií, ktoré boli v dôsledku konfliktu na Ukrajine uvalené Západom.
Táto "strana mieru" je nespokojná s Putinovým konaním, pretože na jeho strane nevidí nijaké reálne kroky na dosiahnutie mieru s Ukrajinou a na druhej strane vidí mnohé problémy v ekonomike.
"Problémy (v Rusku v dôsledku vojny) sú už viditeľné a v polovici leta sa to bude ďalej sypať z rôznych strán: doprava, medicína, dokonca aj poľnohospodárstvo. Nikomu by nenapadlo, že to bude v takom rozsahu," vysvetlil zdroj blízky vláde pre Meduzu.
Dodal, že pred vojnou nikto v Kremli nepočítal s možnosťou úplného odmietnutia dovozu ruského plynu a ropy zo strany európskych krajín.
O takomto embargu sa stále diskutuje, ale podľa zdrojov Meduzy prezident a "bojovne" ladená časť jeho okolia stále neveria, že sa tieto hrozby zo strany Západu uskutočnia.
"Putin jednoducho nechce rozmýšľať o ekonomických problémoch, ktoré sú pre väčšinu predstaviteľov zrejmé, a najmä ich nechce spájať s vojnou," zdôraznili pre Meduzu dva zdroje blízke prezidentskej kancelárii.
Možný nástupca
Zdroje blízke Putinovej vláde tvrdia, že aj v tejto súvislosti sa vo vláde čoraz viac diskutuje o "budúcnosti po Putinovi".
Meduza.io naznačuje, že za možného nástupcu býva označovaný moskovský primátor Sergej Sobianin, Putinov oddaný spojenec a bývalý prezident Dmitrij Medvedev a prvý zástupca vedúceho prezidentskej administratívy Sergej Kirijenko, uvádza britská televízia Sky News.
"Nie je to tak, že by teraz chceli zvrhnúť Putina a plánovali to. Existuje však zhoda alebo zbožné želanie, že v dohľadnej dobe nebude riadiť štát," vysvetľuje jeden zo zdrojov.
"Prezident narobil zmätky, ale potom sa dá všetko napraviť – nejako sa dohodnúť (so Západom a Ukrajinou)," povedal pre web Meduza.io jeden z účastníkov rozhovoru.
Respondenti Meduzy však zdôrazňujú, že napriek existencii diskusie o Putinových hypotetických nástupcoch si všetci, ktorí sú pri moci, uvedomujú: "Putin môže odísť z prezidentského kresla len vtedy, ak sa jeho zdravotný stav vážne zhorší".
"Výsledkom je, že nespokojnosť vysokopostavených úradníkov sa neprejavuje v ničom - okrem vzájomných rozhovorov," konštatuje Meduza podľa webu Sky News.
Podľa slov zdroja blízkeho federálnej vláde "ľudia síce hundrú, ale pokračujú v práci, prispôsobujúc krajinu k vojnovým podmienkam".
AKTUALIZOVANÉ Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je vinný, že pomáhal zločineckej skupine takáčovcov. V utorok o tom rozhodol Najvyšší súd. Odsúdil ho na osemročný nepodmienečný trest s minimálnym stupňom stráženia a peňažný trest vo výške 100-tisíc eur.
Kováčik bol pôvodne neprávoplatne odsúdený za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, za zločin prijímania úplatku, za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a za prečin ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. V prípade zločineckej skupiny Najvyšší súd predchádzajúci rozsudok zrušil. V ďalších bodoch obžaloby ho uznal za vinného. Okrem iného mal zobrať úplatok 50-tisíc eur za intervenciu v prípade prepustenia Ľubomíra Kudličku, ktorý bol považovaný za bosa skupiny takáčovcov, z väzby. Odsúdili ho aj za vynášanie informácií zo spisov.
Dušan Kováčik šéfoval Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) od septembra 2004 do novembra 2020. Národná kriminálna agentúra ho zadržala koncom októbra 2020. Svojej funkcie sa vzdal krátko po vznesení obvinenia. Špecializovaný trestný súd ho vlani neprávoplatne odsúdil na úhrnný 14-ročný nepodmienečný trest a trest prepadnutia majetku. Proti rozsudku sa odvolal.
Pred senátom Najvyššieho súdu označil Kováčik prvostupňový rozsudok ako nespravodlivý s množstvom pochybení. Prokurátor ÚŠP Michal Šúrek navrhol odvolanie odmietnuť ako neodôvodnené.
Dušan Kováčik bol prvým šéfom novozaloženého Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) od roku 2004, keď ho zvolili poslanci Národnej rady SR. Do funkcie bol zvolený aj v roku 2009 a v roku 2014.
Dušan Kováčik. Foto: TASR/Jakub Kotian
Kováčikov obhajca avizuje využitie mimoriadnych opravných prostriedkov
Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik využije mimoriadne opravné prostriedky voči rozsudku, ktorým ho NS SR odsúdil na osemročné väzenie. Avizoval to jeho obhajca Erik Magál.
"Tie skutky sa nestali, my to dokážeme a v podstate toto konanie sa pre nás nekončí a ideme ďalej," povedal po vyhlásení rozsudku. Verí, že sa podarí dokázať Kováčikovu nevinu. Rozhodnutie NS má podľa neho množstvo nedostatkov. "My vieme, že pravdu máme, musíme ísť ďalej v opravných prostriedkoch, až kým nám dá súd za pravdu," dodal.
Premiér: Tí, ktorí D. Kováčika dnes v parlamente obhajujú, nie sú lepší ako on
Tí, ktorí Dušana Kováčika dnes v parlamente obhajujú, nie sú lepší ako on. Uviedol to na sociálnej sieti predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO).
"Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je zločinec," uviedol premiér. Poukázal na to, že Kováčik spolupracoval s mafiou, nechal sa ňou podplácať. "Takýto hlboký morálny úpadok nebol len jeho osobným zlyhaním, ale aj symptómom režimu pod vedením strany Smer," dodal predseda vlády.
Eduard Heger. Foto: TASR/Michal Svítok
Prokurátor Šúrek: Odsúdenie exšéfa ÚŠP určite nie je dobrý signál toho, čo tu bolo
Odsúdenie bývalého špeciálneho prokurátora určite nie je dobrým signálom toho, čo tu bolo v minulosti. Prokurátor ÚŠP Michal Šúrek to uviedol po utorkovom rozhodnutí Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý exšéfa ÚŠP Dušana Kováčika odsúdil na osem rokov väzenia a peňažný trest 100-tisíc eur.
"Nehovoril by som o spokojnosti, lebo tu sa treba zamyslieť viac nad tým, čo bolo preukázané. To signalizuje dosť závažný problém v spoločnosti," skonštatoval Šúrek v reakcii na rozhodnutie NS SR. Ako dodal, spokojný môže byť, že mu súd dal za pravdu v bodoch, pre ktoré bol Kováčik odsúdený. Zároveň upozornil, že pri bodoch, kde Kováčik nebol odsúdený, súd nepovedal, že sa skutky nestali.
Avizované použitie mimoriadnych opravných prostriedkov či obrátenie sa na medzinárodné inštitúcie zo strany obhajoby prokurátora neprekvapilo. "Je to právo obhajoby, bol by som prekvapený, keby to nevyskúšali," poznamenal.
Michal Šúrek. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Smer: Kováčik je obeťou zneužívania trestného práva na politické ciele
Opozičná strana Smer-SD v reakcii na odsúdenie Kováčika konštatovala, že bývalý špeciálny prokurátor sa stal prvou obeťou zneužívania trestného práva na politické ciele. Rozsudok senátu Najvyššieho súdu spochybňuje napríklad tým, že Kováčika usvedčujú aj tzv. udavači.
"V strane Smer-SD vyvoláva rozsudok senátu 5T Najvyššieho súdu SR v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika obrovské pochybnosti. Ide o senát, ktorý je spájaný s početnými porušeniami ľudských práv," skonštatovala strana v stanovisku.
Smer-SD tvrdí, že Kováčika usvedčujú udavači podozriví z najzávažnejšej trestnej činnosti, ktorí "chodia po slobode a ktorí za udávanie dostávajú rôzne výhody". "Je neuveriteľné, že Najvyšší súd SR sa tak ponáhľal, že rozhodol bez toho, aby čakal na výsledky vyšetrovania manipulácii s trestnými konaniami, kde sa prešetrujú aj spomínaní udavači," dodala strana.
Výberová chronológia od zadržania Dušana Kováčika:
2020
22. októbra: V rámci akcie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zadržali dve osoby, medzi nimi aj Kováčika. Obvinili ho z viacerých skutkov vrátane trestného činu korupcie. Obvinenia vzniesli celkovo štyrom osobám. Prvá námestníčka generálneho prokurátora Viera Kováčiková mu dočasne pozastavila výkon funkcie.
25. októbra: Kováčik a bývalý vysoký policajný funkcionár Norbert Paksi budú väzobne stíhaní. Rozhodla o tom sudkyňa Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku.
10. novembra: NS SR zamietol Kováčikovu sťažnosť voči väzbe. Senát zistil u obvineného existenciu kolúznej a preventívnej väzby.
12. novembra: Kováčik sa vzdal svojej funkcie. Oznámil to listom Národnej rade SR.
2021
29. januára: Z 18 obvinených osôb v rámci kauzy Očistec sa desať priznalo. NAKA v rámci akcie zadržala v novembri 2020 policajných exfunkcionárov. Skupina okolo nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra mala pozostávať aj z Kováčika, policajného exprezidenta Tibora Gašpara a exriaditeľa NAKA Petra Hraška.
25. marca: Kováčik čelil novému obvineniu. Mal prijať úplatok vo výške 50-tisíc eur od podnikateľa Petra Košča.
9. apríla: Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka nezistil dôvody na zrušenie obvinenia Kováčika. Nevyhovel tak návrhu obvineného.
20. apríla: Prokurátor ÚŠP podal na ŠTS v Pezinku obžalobu na Kováčika zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov.
7. júla: Na ŠTS sa začalo pojednávanie s Kováčikom. Kováčik odmietol návrh samosudkyne na uzavretie dohody o vine a treste. Vyhlásil, že je nevinný.
8. júla: Bývalá prokurátorka ÚŠP Blanka Godžová na súde potvrdila, že dostala pokyn od Kováčika týkajúci sa väzby šéfa takáčovcov Ľubomíra Kudličku. Voči rozhodnutiu o prepustení preto nepodala sťažnosť.
17. septembra: Obhajca Erik Magál navrhol, aby ŠTS oslobodil Kováčika spod obžaloby v celom jej rozsahu. Uviedol, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je trestne stíhaný. Kováčik odmietol, že by vyvíjal v prospech takáčovcov činnosť.
20. septembra: Kováčika odsúdil ŠTS v Pezinku na 14-ročné väzenie. Vymeral mu aj trest prepadnutia majetku. Podľa súdu je vinný vo všetkých štyroch bodoch obžaloby. Mal pomáhať takáčovcom, zobrať úplatok a vynášať informácie o prebiehajúcich trestných konaniach. Rozsudok nebol právoplatný. S rozsudkom ŠTS sa nestotožnila obhajoba Kováčika a podala voči nemu odvolanie.
2022
8. februára: Kováčik neuspel s ústavnou sťažnosťou voči rozhodnutiu o jeho väzobnom stíhaní. Ústavný súd SR odmietol jeho sťažnosť proti uzneseniam ŠTS a NS SR.
4. marca: Kováčika prepustili z väzby na slobodu. Rozhodol o tom NS SR. Väzbu mu nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka, písomným sľubom a elektronickým monitorovacím zariadením.
19. mája: Na Najvyššom súde SR sa začal odvolací proces s bývalým špeciálnym prokurátorom Kováčikom.
AKTUALIZOVANÉ NAKA obvinila poslanca Miroslava Suju a asistentku europoslanca Milana Uhríka Ivanu Slivkovú. Na rováši majú podľa vyšetrovateľa pokračovací zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Národná kriminálna agentúra obvinila zákonodarcu Miroslava Suju, ktorý pôsobí ako nezaradený poslanec za mimoparlamentnú stranu Republika. V hnutí zastáva post podpredsedu.
Vyšetrovateľ podľa oznámenia polície na sociálnej sieti začal trestné stíhanie za ďalšie čiastkové útoky v súvislosti s predajom hnuteľného majetku Banskobystrickej regionálnej správy ciest.
„Konkrétne ide o pokračovací zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Zároveň z tohto zločinu obvinil PaedDr. Mgr. M. S. a JUDr. I. S.,“ uviedla polícia.
Druhou obvinenou má byť podľa RTVS asistentka europoslanca a šéfa Republiky Milana Uhríka Ivana Slivková.
Suja za pôsobenia Mariana Kotlebu v kresle šéfa Banskobystrickej župy figuroval na poste podpredsedu predstavenstva Banskobystrickej regionálnej správy ciest. Predsedníčkou bola práve Slivková.
Nástupca Kotlebu Ján Lunter tejto organizácii vyčítal „čudné hospodárenie“ vrátane predaja vyše stovky kusov neupotrebiteľnej techniky – bagrov, sypačov či nákladných áut za jedno euro súkromnej firme z Hriňovej.
Uhrík, ktorý bol v tom čase Kotlebovým riaditeľom Úradu BBSK, vtedy reagoval, že šlo o „neupotrebiteľný šrot“ a jeho prebytočnosť schválili župní poslanci.
Nie je potvrdené, že kroky polície súvisia práve s týmto predajom.
Obvinenie poslanca NR SR Suju je politickou objednávkou, keďže prišlo krátko po tom, ako Suja oznámil kandidatúru na šéfa Banskobystrického samosprávneho kraja. Na utorkovej tlačovej konferencii to vyhlásil šéf hnutia Republika Milan Uhrík, v ktorom Suja pôsobí. Suja tvrdí, že mu obvinenie zatiaľ nebolo doručené. Nechcel preto špekulovať, či sa týka majetku v Banskobystrickej regionálnej správe ciest.
"Obvinenie Miroslava Suju vnímame ako čisto politickú objednávku. Ide o päťročné vyšetrovanie, ktoré bolo dvakrát zastavené, nebolo z toho nikdy nič," skonštatoval Uhrík s tým, že obvinenie prišlo zrazu po tom, čo Suja oznámil kandidatúru. Obvinenie vníma ako "administratívnu hlúposť, ktorej nikto nerozumie". Pýta sa, či to vnímať ako výstrahu, keď sa niekto postaví v komunálnych voľbách proti kandidátom podporovaných vládou. Označil to za kriminalizáciu opozície.
Suja doplnil, že ho ešte nevypočuli. Keď mu doručia obvinenie, podá sťažnosť. "Predsedal som zastupiteľstvu Banskobystrického samosprávneho kraja, kde som celý tento majetok ponúkol obciam, mestám, organizáciám, ktoré sú v kraji. Za 30 dní sa nikto k tomu neprihlásil, potom to šlo normálnou súťažou preč. Nič viac, nič menej," uviedol. Dodal, že robiť znalecký posudok by bolo neekonomické.
Estónsko, Litva, Lotyšsko a Slovensko budú v utorok na stretnutí ministrov financií členských krajín EÚ žiadať zhabanie ruských aktív zmrazených Európskou úniou s cieľom použiť ich na obnovu Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na spoločný list týchto štyroch krajín.
"Výraznú časť nákladov na obnovu Ukrajiny vrátane kompenzácií pre obete ruskej vojenskej agresie musí pokryť Rusko," píšu krajiny v liste, ktorý chcú v utorok predložiť ministrom financií EÚ. Krajiny takisto v liste žiadajú, aby EÚ začala pripravovať nové sankcie voči Moskve.
"Ak Rusko neukončí vojenskú agresiu voči Ukrajine, nemali by existovať žiadne hospodárske väzby medzi EÚ a Ruskom," píšu krajiny v liste. To podľa nich zaručí, že žiadne z finančných zdrojov, výrobkov a služieb EÚ nebudú prispievať k Ruskej "vojnovej mašinérii".
Štvorica krajín takisto pripomenula, že EÚ a niektoré podobne zmýšľajúce krajiny už zmrazili aktíva patriace ruským jednotlivcom a spoločnostiam a aj približne 300 miliárd dolárov z rezerv ruskej centrálnej banky.
Komisia to bude preverovať
Európska komisia minulú stredu (18. mája) uviedla, že preverí, či legislatívy EÚ a jednotlivých členských krajín umožňujú zhabať ruské aktíva s cieľom financovať Ukrajinu. Rezervy centrálnej banky však EK nespomenula.
Hovorca EK Christian Wigand upozornil na rozdiel medzi zmrazením a zhabaním aktív a dodal, že vo väčšine členských krajín zhabanie nie je možné. Takisto poukázal na rozdiel medzi aktívami súkromných spoločností a centrálnej banky.
Porušenie opatrení môže byť trestným činom
Wigant povedal, že EK tento týždeň predloží návrh, na základe ktorého by porušenie obmedzujúcich opatrení v EÚ bolo posudzované ako trestný čin. Takisto má EK predložiť návrh na zmenu a posilnenie súčasných pravidiel na zhabanie majetku.
Zasadnutie Rady EÚ na úrovni ministrov hospodárstva a financií je na pláne v utorok. Témami rokovania budú hospodárske a finančné následky sankcií zavedených voči Rusku po tom, ako Moskva začala inváziu na Ukrajinu.
AKTUALIZOVANÉ Predpisy EÚ neumožňujú zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na motorové palivá. Ministerstvo financií preto nemôže súhlasiť s návrhom SaS využiť mimoriadne zdanenie spracovania ruskej ropy na zníženie DPH na palivá z 20 na osem percent. Strana znížením DPH podmienila súhlas so zdanením ruskej ropy. Na pondelkovej tlačovej konferencii to povedal minister financií Igor Matovič (OĽaNO).
Matovič upozornil na smernicu EÚ, ktorá upravuje možnosti znižovania DPH. "Môžete hľadať sprava doľava, žiadna možnosť na zníženie sadzieb DPH na pohonné látky tam nie je," povedal Matovič.
Upozornil aj na list, ktorý v apríli poslala Európska komisia jednotlivým štátom a v ktorom na tento problém upozorňuje. Podľa Matoviča bol reakciou na zníženie DPH na motorové palivá v Poľsku, no Slovensko by sa podľa neho malo správať "dospelo" a dodržiavať pravidlá.
Keďže nie je možné znižovať DPH na motorové palivá, navrhol strane SaS, že výnos zo zdanenia ruskej ropy využije na platy zdravotných sestier, lekárov a učiteľov. Podľa prepočtov ministerstva by mala v tomto roku daň priniesť približne 180 miliónov eur a v ďalších dvoch rokoch 300 miliónov eur.
Rozdielne údaje prezentované analytikmi vysvetlil minister konzervatívnosťou Inštitútu finančnej politiky. Ten odhaduje výnos dane na 58 miliónov eur v tomto roku a 24 miliónov eur v budúcom.
Od SaS očakáva, že bude s návrhom súhlasiť a nebude blokovať zdanenie Slovnaftu profitujúceho v súčasnosti z lacnejšej ruskej ropy. Pokiaľ sa zákon, o ktorom má rokovať Národná rada SR v nasledujúcich dňoch, neschváli, príde podľa neho Slovensko iba za jún približne o 30 miliónov eur. "Pevne verím, že SaS odloží škriepky bokom, uzná svoju chybu a podá pomocnú ruku sestrám a učiteľom," dodal Matovič.
SaS: Na vyššie platy mal myslieť pri rozpočte
SaS Matovičov návrh odmietla. Na vyššie platy sestier, lekárov a učiteľov mal podľa nej myslieť pri príprave rozpočtu. "Sme, samozrejme, otvorení zníženiu či pozastaveniu akejkoľvek inej dane. Ak však nebude dohoda na znížení dane v takom rozsahu, ako sme navrhli, zavedenie dane z ropy vetujeme," uviedol predseda SaS Richard Sulík.
"Našou snahou bolo znížiť DPH z cien benzínu a nafty na osem percent. Napriek tomu, že k tomuto kroku pristúpilo Poľsko, Igor Matovič je proti. Na koaličnej rade sa dokonca rozprávalo o období do konca roka, čo by sa dalo vyrokovať aj s EÚ," dodal Sulík.
Dá sa očakávať aj to, že žiaden sociálny balík nebude, pretože proces je veľmi pochybný a legislatíva môže skončiť na Ústavnom súde SR. V diskusnej relácii TV Markíza Na telo to povedala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
"Myslím si, že tým, ako je ten proces hrubo porušený, je to vec, ktorá na Ústavnom súde môže pristáť," skonštatovala Kolíková. Problém je podľa nej v tom, že o návrhu sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Viac to nechcela komentovať. Balík sa mal podľa nej nastaviť pre ľudí, ktorí sú naozaj v núdzi, teda aj pre seniorov či nezamestnaných. Nemyslí si, že zameranie na rodiny s obrovským balíkom je správnou cestou.
Poslanci parlamentu okolo Petra Pellegriniho podali pozmeňujúci návrh. Žiadajú do balíka zakomponovať jednorazovú pomoc, aby sa týkala aj pracujúcich ľudí a aby garantovali dôchodcom, že pred Vianocami dostanú ešte ďalší dôchodok. Pokiaľ tieto podmienky nebudú splnené, poslanci balík nepodporia. Kolíková považuje za kľúčové, že sa 13. dôchodok vyplatí už v júli.
Kolíková súhlasí s tým, že sociálny balík je potrebný. Dodala, že SaS navrhla balík aj s príspevkom na bývanie a so zvýšením životného minima. Netreba podľa nej zvyšovať dane, keď má štát tzv. nadpríjmy.
To, že mal minister financií Igor Matovič (OĽaNO) rokovať s kotlebovcami, je podľa Kolíkovej "primerane nechutné". Podľa Pellegriniho ide o vizitku toho, čoho je schopný Matovič, aby dosiahol svoje veci. Pellegriniho strana Hlas-SD zatiaľ vylúčila zo spolupráce OĽaNO a ĽSNS. Odídencov z ĽSNS, ktorí pôsobia v mimoparlamentnej strane Republika, zatiaľ nevylúčila. Pellegrini priznal, že majú svoju minulosť a strana bude o tom pred voľbami ešte diskutovať.
Politici reagovali aj na zadržanie bývalého predsedu Najvyššieho súdu SR a exministra spravodlivosti Štefana Harabina. Vyšetrovateľ ho obvinil z trestného činu schvaľovania trestného činu a extrémistického trestného činu. Pri svojej obrane hovoril o platení odškodného. Kolíková nechce spochybňovať kroky orgánov činných v trestnom konaní v tejto veci. "Myslím si, že by bolo veľkou chybou, aby sa ktokoľvek dal zastrašiť takýmito výrokmi," uviedla.
Pellegrini označil zadržanie ako trápne gesto pri exponovanej osobe. "Myslím si, že na Facebooku sú podstatne horšie a drastickejšie príspevky kadejakých ľudí. Zaujímalo by ma, či tiež boli popredvádzaní a či budú súdení. Ale u Harabina to asi tak dobre znie, lebo je to známa osoba a všetci ho vidia," povedal s tým, že vziať niekoho do basy za status je teatrálne gesto.
Protiinflačný balík, o ktorom aktuálne rokuje aj Národná rada (NR) SR, je výsledkom kompromisu troch koaličných strán, pri rokovaniach chýbali návrhy SaS. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽaNO) v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Dodal, že liberáli na koaličných radách len kritizovali a nepriniesli riešenia.
"Oveľa lepšie by bolo, keby sme mali dohodu štyroch strán," poznamenal premiér. "Mne chýbali riešenia SaS na koaličných radách, ktoré prebiehali tri mesiace," podotkol. Pripomenul, že pomoc rodinám je súčasťou vládneho programu, za ktorý hlasovali aj liberáli.
Deklaroval, že nerezignoval na funkciu mediátora v koalícii. "Pre mňa sú dôležité výsledky a vediem diskusiu s koaličnými partnermi," uviedol. Zopakoval, že nad ním ako premiérom je koaličná rada a štyria lídri, ktorým sa on zodpovedá.
Heger tvrdí, že balík ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) má odstrániť krivdu pri porovnaní párov bez detí a tých s deťmi. Rodiny s deťmi sú podľa neho ohrozenejšie infláciou. Tvrdí, že bývalé vlády "škrtili pomoc rodinám".
Neprekáža mu, že Matovičove návrhy neprešli medzirezortným pripomienkovým konaním. Pomoc podľa neho už treba vyplatiť ľuďom. Chyby sa podľa neho dajú odstrániť v NRSR. "Návrh nie je komplikovaný, zvyšujeme vlastne tri čísla," uviedol.
Čo sa týka samospráv, premiér tvrdí, že sú pripravení riešiť možné výpadky financií miest a obcí. "Je potrebné, aby sme sa intenzívne rozprávali," povedal s tým, že samosprávy vníma ako partnerov. Priznal, že vláda nevie zabrániť samosprávam zvýšiť miestne dane.
Premiér si nemyslí, že zdanením mimoriadnych príjmov z ruskej ropy by sa zvýšili ceny pohonných látok. Ak sa to však bude diať, štát tomu podľa neho vie zabrániť a má na to nástroje, napríklad zastropovanie cien.
V OĽaNO podľa jeho slov neuvažujú o zmene lídra. Reagoval tak na prieskumy verejnej mienky o dôveryhodnosti členov vlády. Heger deklaroval, že nemá ambíciu prevziať pozíciu šéfa OĽaNO namiesto Matoviča.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu telefonoval so svojím fínskym náprotivkom Saulim Niinistöm a švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou. Hovoril o "obavách" Ankary z toho, že Štokholm a Helsinki podporujú "teroristické organizácie". Žiada tiež zrušenie švédskeho zbrojného embarga. Turecko v stredu vetovalo vstup dvoch severských štátov do NATO. Erdogana sa snažil obmäkčiť aj šéf Aliancie.
Erdogan vyzval Anderssonovú aby podnikla "konkrétne kroky" na ukončenie podpory "teroristických" organizácií. Švédsko musí podľa jeho slov skončiť s finančnou, politickou a zbrojnou podporou týchto "teroristov". Turecký prezident žiada, aby Švédsko zrušilo embargo na vývoz zbraní do Turecka, ktoré na Ankaru uvalilo po tom, ako sa Turecko zapojilo do vojenského konfliktu v Sýrii.
Anderssonová rozhovor s Erdoganom ocenila, píše Reuters. "Tešíme sa na posilnenie našich bilaterálnych vzťahov, vrátane oblasti mieru, bezpečnosti a boja proti terorizmu," napísala švédska premiérka v príspevku na sociálnej sieti Twitter.
Ergodan absolvoval aj telefonický rozhovor s fínskym prezidentom. Tomu povedal, že neschopnosť Fínska vysporiadať sa s teroristickými organizáciami, ktoré predstavovali hrozbu pre NATO, by nezodpovedalo duchu Aliancie.
Niinistö uviedol, že s Erdoganom viedol "otvorený a priamy" rozhovor. Obaja lídri sa dohodli na pokračovaní spoločných rozhovorov.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v sobotu oznámil, že s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom hovoril o význame "politiky otvorených dverí" NATO a o žiadosti Fínska a Švédska o členstvo v Aliancii.
"Zhodujeme sa, že je potrebné brať do úvahy obavy o bezpečnosť všetkých spojencov a rozhovory musia pokračovať s cieľom nájsť riešenie," napísal Stoltenberg na Twitteri.
Turecko v stredu zablokovalo začiatok prístupových rokovaní Fínska a Švédska. Erdogan obviňuje Štokholm a Helsinki z toho, že poskytli útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko považuje za teroristickú organizáciu. Švédsko podľa tureckého prezidenta odmietlo do Turecka vydať 30 "teroristov".
V koaličných sporoch má rozhodujúce slovo koaličná rada, priznal predseda vlády Eduard Heger. Premiér nie je členom koaličnej rady, vyhlásil v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
"Nie som šéf tejto koalície. Som šéf vlády. Nado mnou je koaličná rada," povedal. Právomoci síce má, no podľa vlastných slov sú nad ním štyria predsedovia koaličných strán.
Žiadne dohody v koalícii sa podľa neho nerodia ľahko. Opakovane kritizoval SaS v súvislosti s inflačným balíkom pomoci a zdanením mimoriadnych príjmov z ruskej ropy z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) či pre platy učiteľov. Zvyšovanie platov sľúbil len tým učiteľom, ktorí majú detí odkazujúc sa na navrhovaný rodinný balíček.
Od SaS a jej lídra očakáva väčšie zasadenie sa o veci aj sofistikovanejší návrh na riešenie situácie s infláciou. Tvrdí, že partnerov už dávnejšie vyzývali na predloženie vlastných návrhov, no SaS s nimi neprišla. Na nedeľnej (22. 5.) koaličnej rade budú podľa premiérových slov hovoriť aj o aktuálnom návrhu SaS a jej lídra Richarda Sulíka. Liberáli chcú, aby sa avizovaná daň z ropy použila na zníženie iných daní, napríklad dane z pridanej hodnoty (DPH) na naftu a benzín.
Čo sa týka protiinflačnej pomoci, nechcel hovoriť o ideálnom riešení. "Ideálne riešenia sa nedajú v koalícii presadiť," uviedol s tým, že vždy je potrebný kompromis a konsenzus strán. Nepovedal, prečo by mali rozdielnu výšku podpory dostať rodiny napríklad pri 14- a 15-ročných deťoch. Pomoc podľa neho pocítia aj učitelia, a to tí, ktorí majú deti a budú tak poberateľmi daňového bonusu.
Heger vidí dôvod na to, aby sa o návrhoch z dielne Matoviča rokovalo v Národnej rade (NR) SR v skrátenom legislatívnom konaní. Pýta sa, kedy by sa potom pomoc ľuďom vyplatila, keby mali návrhy prejsť štandardným legislatívnym procesom.
Rusko naplnilo hrozby a prerušilo dodávky zemného plynu do Fínska, oznámil fínsky štátny energetický koncern Gasum. Helsinki odmietali platiť za plyn v rubľoch a susedovi sa tiež nepáči, že spolu so Švédskom vstupujú do NATO. Podobne Rusko predtým zastavilo dovoz plynu Poľsku a Bulharsku.
"Dodávky zemného plynu do Fínska na základe zmluvy spoločnosti Gasum boli prerušené," uviedla fínska firma vo vyhlásení s tým, že dodávky plynu budú teraz realizované z iných zdrojov cez plynovod Balticconnector, spájajúci Fínsko s Estónskom.
Generálny riaditeľ spoločnosti Gasum Mika Wiljanen ešte v piatok oznámil, že na zastavenie dodávok z Ruska sa starostlivo pripravovali. "Za predpokladu, že nedôjde k výpadkom v prepravnej sieti zemného plynu, budeme môcť v najbližších mesiacoch zásobovať plynom všetkých našich zákazníkov," citovala ho agentúra Reuters.
Neočakáva sa, že by zastavenie dodávok ruského plynu malo pre Fínsko významnejšie bezprostredné dôsledky. Zemný plyn sa na celkovej energetickej spotrebe severskej krajiny v roku 2020 podieľal len šiestimi percentami, uviedla fínska verejnoprávna televízia YLE.
Rusko už minulý víkend Fínsku zastavilo dodávky elektriny pre problémy s platbami, keďže sankcie, ktoré uvalili západné štáty na Moskvu za inváziu na Ukrajinu, viedli k vylúčeniu významných ruských bánk z medzibankového platobného systému SWIFT.
Moskva predtým zastavila dodávky zemného plynu aj Poľsku a Bulharsku. Išlo o reakciu na to, že odmietli platiť ruskému Gazpromu v rubľoch.
Nemeckom sa v piatok prehnali najmenej dve tornáda, ktoré napáchali najväčšie škody v mestách Paderborn a Lippstadt. Extrémne silné búrky hlásia aj naši západní susedia.
Západonemeckým mestom Paderborn sa v piatok prehnalo tornádo. Miestne úrady hlásia najmenej 40 zranených, z toho desať vážne. Podozrenie na tornádo hlásil aj hasičský zbor v neďalekom meste Lippstadt, kde silný vietor napáchal obrovské materiálne škody, zrútil aj vrchnú časť veže kostola. Zranených či obete z tejto lokality doposiaľ nehlásili. Informuje o tom agentúra DPA.
Počas piatkovej búrky sa Paderbornom prehnalo tornádo smerujúce zo západu na východ, uviedla miestna polícia. Silný vietor strhol strechy budov v miestnom priemyselnom parku a spôsobil aj ďalšie škody. Pre popadané stromy bola uzavretá železničná trať medzi Paderbornom a obcou Altenbenken, uviedol hovorca železníc.
Hovorca ministerstva vnútra spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko uviedol, že okrem Paderbornu a Lippstadtu nie sú známe žiadne ďalšie podobne zasiahnuté miesta.
Búrky sa z Nemecka presúvajú aj k našim západným susedom. Cez Českú republiku od západu prechádza pásmo veľmi silných až extrémnych búrok s prívalovými zrážkami, silným nárazovým vetrom a krupobitím. Českí meteorológovia varovali, že vietor môže dosiahnuť rýchlosť približne 110 kilometrov za hodinu a môžu padať krúpy s priemerom štyri centimetre.
