Maďarská vláda v súlade s ústavou vyhlásila s platnosťou od utorňajšej polnoci stav vojnovej hrozby. Oznámil to premiér Viktor Orbán vo videozázname zverejnenom v utorok večer na Facebooku.
„Vláda využijúc právo zakotvené v ústave vyhlasuje od dnešnej polnoci stav vojnovej hrozby," povedal premiér, ktorý zdôraznil, že kabinet, ktorý v utorok zložil v parlamente sľub, začal okamžite pracovať, pretože v susednej krajine zúri vojna. „Je to vojna, ktorej koniec ešte nikto nevidí," zdôraznil.
„Táto vojna znamená priebežnú hrozbu pre Maďarsko, ohrozuje fyzickú bezpečnosť, ale je aj hrozbou bezpečnosti dodávky energií pre hospodárstvo i rodiny, ako aj pre ich materiálnu bezpečnosť. Vidíme, že bruselské sankcie vedú k obrovskému ekonomickému rozvratu a k drastickému zvyšovaniu cien," povedal Orbán.
Vláda v takejto situácii potrebuje manévrovací priestor a okamžitú akcieschopnosť, zdôvodnil premiér toto mimoriadne opatrenie. Orbán dodal, že podobne, ako to bolo aj v prípade stavu núdze počas koronavírusovej pandémie, stav vojnovej hrozby umožňuje kabinetu okamžite reagovať a všetkými možnými prostriedkami „chrániť Maďarsko a maďarské rodiny".
Maďarský parlament schválil v utorok novelu ústavy súvisiacu s vojnovým konfliktom
Poslanci parlamentu v utorok schválili vládny návrh ústavy, ktorý sa týka vojnového konfliktu a humanitárnej katastrofy. Návrh desiatej novely základného zákona Maďarska schválilo 136 poslancov, 36 bolo proti a nikto sa nezdržal hlasovania. Vláda ňou dopĺňa ustanovenia týkajúce sa stavu núdze o prípady humanitárnej katastrofy a vojnového konfliktu v susednej krajine.
Návrh predložila parlamentu 3. mája ministerka spravodlivosti Judit Vargová. „Európa čelí riziku recesie; v takejto situácii je pre vládu mimoriadne dôležité zabezpečiť schopnosť riešenia krízy," zdôvodnila pred poslancami Vargová a zdôraznila, že vláda nepripustí, aby účet za vojnu zaplatili maďarské domácnosti.
Opoziční poslanci návrh ostro kritizovali a avizovali, že ho odmietnu. Arató Gergely z Demokratickej koalície (DK) povedal, že súčasná ústava nespĺňa požiadavky na základný zákon demokratickej krajiny, pretože neposkytuje požadované právne rámce a vláde poskytuje nadmernú moc.
Podobný názor vyjadrili aj poslanci politických subjektov Jobbik, Momentum, Maďarská socialistická strana (MSZP) a LMP, ktorí varovali pred ďalším rozšírením vládnutia prostredníctvom dekrétov v stave núdze. Túto formu vládnutia zaviedla vláda premiéra Viktora Orbána v roku 2015 pri migračnej kríze a zaviedla ju aj počas korovanírusovej pandémie.
Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom) odmietlo novelu ústavy, ako aj zavedenie stavu vojnovej núdze, avizovalo však, že podporuje vládny program rozvoja maďarskej armády, aby sa Maďarsko dokázalo ochrániť aj bez NATO.
Šéf úradu vlády Gergely Gulyás 21. apríla avizoval zámer kabinetu novelizovať ústavu s cieľom zabezpečiť akcieschopnosť vlády v čase vojny. V súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou povedal, že Maďarsko urobí všetko pre čo najskoršie nastolenie mieru na Ukrajine, avšak priznal, že Maďarsko má na to malý vplyv.
Nová štruktúra piatej vlády Viktora Orbána
Poslanci maďarského parlamentu schválili v utorok návrh zákona o štruktúre novej vlády premiéra Viktora Orbána. Informovala o tom agentúra MTI. Za návrh v zrýchlenom konaní hlasovalo 136 poslancov, 45 bolo proti a žiadny sa nezdržal hlasovania.
Medzi 11 ministerstvami budú i tri nové. Sú to ministerstvo technológie a priemyslu; rezort kultúry a inovácie a ministerstvo výstavby a rozvoja. Tieto rezorty sú sčasti následníkom ministerstva inovácií a technológií. Niektoré právomoci prevezmú z rezortu úradu vlády.
Piata vláda premiéra Viktora Orbána bude ďalej zložená z rezortov poľnohospodárstva, vnútra, obrany, spravodlivosti, zahraničného obchodu a zahraničných vecí, úradu kancelárie premiéra, úradu vlády a z rezortu financií.
Staronový predseda maďarskej vlády Orbán pred týždňom zopakoval pred poslancami parlamentu svoje slová z prejavu po znovuzvolení za premiéra v zákonodarnom zbore, keď povedal, že prichádza desaťročie nebezpečenstiev, neistoty a vojen. „Najdôležitejšou úlohou je, aby Maďarsko nebolo vtiahnuté do vojny a aby sme zabránili prijatiu ekonomických opatrení, ktoré by zničili rodiny v Maďarsku," dodal.
Orbán odmieta na samite EÚ diskutovať o ropnom embargu
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán nevidí význam rokovať o otázke ropného embarga voči Rusku na nadchádzajúcom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady (ER), ktoré je zvolané na 30. – 31. mája. Vyplýva to z Orbánovho listu adresovaného predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, z ktorého citoval v utorok britský denník Financial Times.
„Kým nie je konsenzus v tejto otázke, zatiaľ môže jej prerokovanie na najvyššej úrovni spôsobiť opačný efekt a zvýraznil by iba zlomové línie v rámci spoločenstva," píše Orbán.
Podľa maďarského premiéra by Maďarsko chcelo vedieť viac o odpojení sa od ruskej ropy a o financovaní takéhoto kroku, pričom zatiaľ nevidno realistickú šancu na zmiernenie rozdielnych postojov.
Spravodajský server vg.hu v tejto súvislosti pripomína, že ropné embargo odmietajú aj ďalšie krajiny bez morského pobrežia, ktoré sú závislé od ropovodu, ako Slovensko a Česko.
Predseda maďarskej vlády 16. mája vyhlásil, že neverí v aplikáciu sankcií voči Rusku, ale v záujme európskej jednoty ich Maďarsko nebude blokovať. Podmienkou podľa Orbána však je, že sankcie nesmú ohroziť energetickú bezpečnosť Maďarska.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó vtedy zopakoval požiadavku Budapešti, že preprava ropy ropovodom by mala dostať výnimku z embarga na nákup ruskej ropy.
(tasr)
