Miliardár a podnikateľ George Soros v utorok povedal, že ruská invázia na Ukrajinu by mohla byť začiatkom tretej svetovej vojny. Najlepší spôsob, ako môže Západ udržať slobodnú civilizáciu, je porážka síl ruského prezidenta Vladimira Putina. Informuje o tom agentúra Reuters.
Soros (91) vojnu na Ukrajine opísal ako súčasť rozsiahlejšieho boja medzi otvorenými spoločnosťami a uzavretými spoločnosťami ako Čína a Rusko, ktoré sú na vzostupe.
"Invázia by mohla byť začiatkom tretej svetovej vojny a naša civilizácia ju nemusí prežiť," povedal Soros na zasadnutí Svetového ekonomického fóra v švajčiarskom Davose.
"Najlepší a snáď jediný spôsob na udržanie našej civilizácie je poraziť Putina čím skôr," povedal.
Putin podľa Sorosa povedal, že "špeciálna operácia" na Ukrajine pokračuje podľa plánu a dosiahne všetky ciele Kremľa. Miliardár však dodal, že Putin je však teraz presvedčený, že invázia bola chybou a pripravuje sa na rokovanie a mieri.
"Prímerie je nedosiahnuteľné, pretože mu nie je možné veriť," povedal. "Čím slabším sa Putin stáva, tým je viac nepredvídateľný," dodal. EÚ takisto podľa jeho slov musí pochopiť, že Putin môže zastaviť dodávky ruského zemného plynu, ktorý v súčasnosti pokrýva približne 40 percent potrieb Európy.
Soros sa narodil v roku 1930 v Budapešti a neskôr získal americké občianstvo. Tento finančník sa preslávil v roku 1992, keď predajom zásob britskej libry donútil britskú centrálnu banku (Bank of England) k devalvácii libry a k vystúpeniu z európskeho výmenného mechanizmu.
Národná rada (NR) SR v utorok schválila protiinflačnú pomoc z dielne Ministerstva financií (MF) SR. Opatrenia v rámci návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa zahŕňajú 60 eur mesačne na voľnočasové aktivity detí, zvýšenie sumy daňového bonusu a prídavku na dieťa. Za zákon v takzvanom zrýchlenom režime aj s podporou opozičných poslancov hlasovalo 83 zo 131 prítomných zákonodarcov.
Suma daňového bonusu sa zvýši. Zabezpečí sa tak vyšší čistý disponibilný príjem v domácnostiach s deťmi, kde pracuje aspoň jeden z rodičov. Zároveň sa zvýši prídavok na dieťa. Cieľom je najmä zmiernenie dosahov aktuálneho zdražovania. Počíta s tým návrh zákona o financovaní voľného času dieťaťa z dielne MF SR, ktorý v utorok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR.
Zákon podporilo 83 zo 131 prítomných poslancov. Za boli poslanci OĽANO aj Sme rodina. Z nezaradených návrh podporili poslanci zo strany Za ľudí a tiež Martin Čepček, Ján Krošlák, Katarína Hatráková a Romana Tabák, Jozef Šimko, Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa. Opatrenia podporili aj poslanci pôsobiaci v ĽSNS. Koaličná SaS hlasovala proti. Poslanci Smeru-SD sa zdržali a návrh nepodporili ani nezaradení poslanci pôsobiaci v Hlase-SD.
Daňový bonus a zvýšený prídavok na dieťa
Cieľová skupina daňovníkov uplatňujúcich si nárok na daňový bonus na dieťa sa súčasne rozšíri bez ohľadu na výšku dosahovaných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a podnikania, živnosti. Zruší sa tiež minimálna hranica šesťnásobku sumy minimálnej mzdy na uplatnenie nároku na daňový bonus, pričom sa stanoví percentuálny limit základu dane nároku na daňový bonus v závislosti od počtu vyživovaných detí - od 20 percent do 55 percent.
Suma daňového bonusu sa upraví v závislosti od dosiahnutého veku dieťaťa. Ustanovia sa dve vekové hranice z pôvodných troch. Daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré nedovŕšilo 15 rokov veku, sa zvýši zo súčasných 43,60 (respektíve 47,14) eura na 70 eur a od januára 2023 na sumu 100 eur. Daňový bonus na vyživované dieťa po dovŕšení 15 rokov veku (15 až 25 - ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom) sa zvýši zo súčasných 23,27 eura na 40 eur, pričom od januára 2023 vzrastie na sumu 50 eur.
"Dôvodom navrhovanej úpravy poskytovania daňového bonusu je pretrvávajúca nepriaznivá ekonomická situácia v mnohých rodinách s deťmi," skonštatoval rezort financií v materiáli. Podľa MF dosahované príjmy daňovníkov zo zárobkovej činnosti nie sú valorizované v dostatočnej miere a neodrážajú prudký nárast cien tovarov a služieb.
Igor Matovič- Foto: TASR/Jakub Kotian
Od júla tohto roka sa zároveň zvýši prídavok na dieťa na sumu 30 eur mesačne a od januára 2023 na 40 eur mesačne. Pôvodne sa mal zvýšiť od budúceho roka na 50 eur, na základe pozmeňujúceho návrhu z výborov sa však táto suma znížila na 40 eur. Ďalej sa vzhľadom na zvýšenie sumy prídavku na dieťa zrušení jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa pri prvom nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy. V roku 2022 a v roku 2023 sa neuplatní valorizačný mechanizmus.
V súvislosti s uvoľňovaním opatrení spojených s pandémiou sa zároveň zruší osobitný režim vykonávania osobnej asistencie rodinnými príslušníkmi osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom na to budú môcť rodinní príslušníci vykonávať osobnú asistenciu až 10 hodín denne naposledy v júni 2022.
Na voľnočasové aktivity deti dostanú každý mesiac 60 eur
Na voľnočasové aktivity dostanú deti od päť do 18 rokov každý mesiac 60 eur. Vyplýva to z návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa, ktorý v utorok schválili poslanci NR SR.
Pôvodne sa počítalo s takzvaným krúžkovným v sume 50 eur, na základe pozmeňujúceho návrhu z výborov sa však tento príspevok zvýšil na 60 eur. Zákon podporilo 83 zo 131 prítomných poslancov. Za boli poslanci OĽaNO aj Sme rodina. Z nezaradených návrh podporili poslanci zo Za ľudí a tiež Martin Čepček, Ján Krošlák, Katarína Hatráková, Romana Tabák, ale aj Jozef Šimko, Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa. Opatrenia podporili aj poslanci pôsobiaci v ĽSNS. Koaličná SaS hlasovala proti. Poslanci Smeru-SD sa zdržali a návrh nepodporili ani nezaradení poslanci pôsobiaci v Hlase-SD.
"Cieľom nového zákona o financovaní voľného času dieťaťa je podpora voľnočasových aktivít dieťaťa v oblasti vzdelávania, športu a kultúry prostredníctvom finančného príspevku, aby boli tieto aktivity prístupnejšie čo najväčšej skupine detí," uviedlo ministerstvo financií.
Ministerstvo školstva a rezort kultúry majú ustanoviť zoznam voľnočasových aktivít, na financovanie ktorých možno použiť príspevok. Registre by mali vzniknúť do 1. januára budúceho roka.
Príspevok sa bude pripisovať na konto dieťaťa 12 mesiacov vopred. Zabezpečiť by sa tak mala flexibilita nakladania s príspevkom a zároveň sa tým umožní objednávanie voľnočasových aktivít v dlhšom čase. "Príspevok sa pripíše na konto dieťaťa vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca," priblížilo ministerstvo financií.
S kontom dieťaťa má nakladať iba oprávnená osoba, a to iba prostredníctvom webovej alebo mobilnej aplikácie. Konto by sa malo dieťaťu zriadiť, keď dosiahne päť rokov. Voľnočasová aktivita by sa mala dať objednať len cez aplikáciu, tvrdí rezort.
"Oprávnená osoba je povinná vyznačiť účasť dieťaťa na každej voľnočasovej aktivite, na ktorej sa dieťa zúčastnilo a ohodnotiť jej kvalitu," píše sa v materiáli.
Plénum zároveň schválilo aj pozmeňujúci návrh poslankyne Jany Žitňanskej zo strany Za ľudí. Vzhľadom na osobitné potreby dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy najmenej 70 percent sa umožní, aby sa na takéto dieťa namiesto takzvaného krúžkovného poskytoval prídavok na dieťa v sume zvýšenej o hodnotu tohto príspevku.
Hlasovanie o zdanení mimoriadnych príjmov z ropy poslanci preložili
Poslanci parlamentu presunuli hlasovanie o zdanení mimoriadnych príjmov z ruskej ropy. Pôvodne mali o posunutí do druhého čítania rozhodnúť v utorok o 11.00 h, hlasovať však o tom budú až v stredu (25. 5.), rovnako o 11.00 h.
Rafinéria Slovnaft by mala podľa návrhu zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou platiť mimoriadnu daň z cenovej výhody, ktorú jej prináša spracovanie ruskej ropy. Tá je v posledných mesiacoch výrazne lacnejšia ako ropa typu Brent a štát chce túto výhodu využiť na dodatočný príjem do štátneho rozpočtu.
SaS navrhovala, aby sa avizovaná daň z ropy použila na zníženie iných daní, napríklad dane z pridanej hodnoty (DPH) na naftu a benzín. Ak tento návrh neprejde, podľa predsedu strany a ministra hospodárstva Richarda Sulíka chce SaS zdanenie mimoriadnych príjmov z ruskej ropy v parlamente vetovať. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) však upozornil, že predpisy EÚ neumožňujú zníženie DPH na motorové palivá.
Maďarská vláda v súlade s ústavou vyhlásila s platnosťou od utorňajšej polnoci stav vojnovej hrozby. Oznámil to premiér Viktor Orbán vo videozázname zverejnenom v utorok večer na Facebooku.
„Vláda využijúc právo zakotvené v ústave vyhlasuje od dnešnej polnoci stav vojnovej hrozby," povedal premiér, ktorý zdôraznil, že kabinet, ktorý v utorok zložil v parlamente sľub, začal okamžite pracovať, pretože v susednej krajine zúri vojna. „Je to vojna, ktorej koniec ešte nikto nevidí," zdôraznil.
„Táto vojna znamená priebežnú hrozbu pre Maďarsko, ohrozuje fyzickú bezpečnosť, ale je aj hrozbou bezpečnosti dodávky energií pre hospodárstvo i rodiny, ako aj pre ich materiálnu bezpečnosť. Vidíme, že bruselské sankcie vedú k obrovskému ekonomickému rozvratu a k drastickému zvyšovaniu cien," povedal Orbán.
Vláda v takejto situácii potrebuje manévrovací priestor a okamžitú akcieschopnosť, zdôvodnil premiér toto mimoriadne opatrenie. Orbán dodal, že podobne, ako to bolo aj v prípade stavu núdze počas koronavírusovej pandémie, stav vojnovej hrozby umožňuje kabinetu okamžite reagovať a všetkými možnými prostriedkami „chrániť Maďarsko a maďarské rodiny".
Maďarský parlament schválil v utorok novelu ústavy súvisiacu s vojnovým konfliktom
Poslanci parlamentu v utorok schválili vládny návrh ústavy, ktorý sa týka vojnového konfliktu a humanitárnej katastrofy. Návrh desiatej novely základného zákona Maďarska schválilo 136 poslancov, 36 bolo proti a nikto sa nezdržal hlasovania. Vláda ňou dopĺňa ustanovenia týkajúce sa stavu núdze o prípady humanitárnej katastrofy a vojnového konfliktu v susednej krajine.
Návrh predložila parlamentu 3. mája ministerka spravodlivosti Judit Vargová. „Európa čelí riziku recesie; v takejto situácii je pre vládu mimoriadne dôležité zabezpečiť schopnosť riešenia krízy," zdôvodnila pred poslancami Vargová a zdôraznila, že vláda nepripustí, aby účet za vojnu zaplatili maďarské domácnosti.
Opoziční poslanci návrh ostro kritizovali a avizovali, že ho odmietnu. Arató Gergely z Demokratickej koalície (DK) povedal, že súčasná ústava nespĺňa požiadavky na základný zákon demokratickej krajiny, pretože neposkytuje požadované právne rámce a vláde poskytuje nadmernú moc.
Podobný názor vyjadrili aj poslanci politických subjektov Jobbik, Momentum, Maďarská socialistická strana (MSZP) a LMP, ktorí varovali pred ďalším rozšírením vládnutia prostredníctvom dekrétov v stave núdze. Túto formu vládnutia zaviedla vláda premiéra Viktora Orbána v roku 2015 pri migračnej kríze a zaviedla ju aj počas korovanírusovej pandémie.
Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom) odmietlo novelu ústavy, ako aj zavedenie stavu vojnovej núdze, avizovalo však, že podporuje vládny program rozvoja maďarskej armády, aby sa Maďarsko dokázalo ochrániť aj bez NATO.
Šéf úradu vlády Gergely Gulyás 21. apríla avizoval zámer kabinetu novelizovať ústavu s cieľom zabezpečiť akcieschopnosť vlády v čase vojny. V súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou povedal, že Maďarsko urobí všetko pre čo najskoršie nastolenie mieru na Ukrajine, avšak priznal, že Maďarsko má na to malý vplyv.
Nová štruktúra piatej vlády Viktora Orbána
Poslanci maďarského parlamentu schválili v utorok návrh zákona o štruktúre novej vlády premiéra Viktora Orbána. Informovala o tom agentúra MTI. Za návrh v zrýchlenom konaní hlasovalo 136 poslancov, 45 bolo proti a žiadny sa nezdržal hlasovania.
Medzi 11 ministerstvami budú i tri nové. Sú to ministerstvo technológie a priemyslu; rezort kultúry a inovácie a ministerstvo výstavby a rozvoja. Tieto rezorty sú sčasti následníkom ministerstva inovácií a technológií. Niektoré právomoci prevezmú z rezortu úradu vlády.
Členovia nového maďarského kabinetu pózujú na spoločnej fotografii počas slávnostnej inaugurácie v prezidentskom paláci v Budapešti. Uprostred maďarská prezidentka Katalin Novaková, ôsmy zľava predseda vlády Viktor Orbán, ôsmy sprava predseda maďarského parlamentu László Kövér. Foto: TASR/DUNA/MTI-Zoltán Fischer
Piata vláda premiéra Viktora Orbána bude ďalej zložená z rezortov poľnohospodárstva, vnútra, obrany, spravodlivosti, zahraničného obchodu a zahraničných vecí, úradu kancelárie premiéra, úradu vlády a z rezortu financií.
Staronový predseda maďarskej vlády Orbán pred týždňom zopakoval pred poslancami parlamentu svoje slová z prejavu po znovuzvolení za premiéra v zákonodarnom zbore, keď povedal, že prichádza desaťročie nebezpečenstiev, neistoty a vojen. „Najdôležitejšou úlohou je, aby Maďarsko nebolo vtiahnuté do vojny a aby sme zabránili prijatiu ekonomických opatrení, ktoré by zničili rodiny v Maďarsku," dodal.
Orbán odmieta na samite EÚ diskutovať o ropnom embargu
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán nevidí význam rokovať o otázke ropného embarga voči Rusku na nadchádzajúcom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady (ER), ktoré je zvolané na 30. – 31. mája. Vyplýva to z Orbánovho listu adresovaného predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, z ktorého citoval v utorok britský denník Financial Times.
„Kým nie je konsenzus v tejto otázke, zatiaľ môže jej prerokovanie na najvyššej úrovni spôsobiť opačný efekt a zvýraznil by iba zlomové línie v rámci spoločenstva," píše Orbán.
Podľa maďarského premiéra by Maďarsko chcelo vedieť viac o odpojení sa od ruskej ropy a o financovaní takéhoto kroku, pričom zatiaľ nevidno realistickú šancu na zmiernenie rozdielnych postojov.
Spravodajský server vg.hu v tejto súvislosti pripomína, že ropné embargo odmietajú aj ďalšie krajiny bez morského pobrežia, ktoré sú závislé od ropovodu, ako Slovensko a Česko.
Predseda maďarskej vlády 16. mája vyhlásil, že neverí v aplikáciu sankcií voči Rusku, ale v záujme európskej jednoty ich Maďarsko nebude blokovať. Podmienkou podľa Orbána však je, že sankcie nesmú ohroziť energetickú bezpečnosť Maďarska.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó vtedy zopakoval požiadavku Budapešti, že preprava ropy ropovodom by mala dostať výnimku z embarga na nákup ruskej ropy.
Zdroje blízke Kremľu tvrdia, že v radoch ruskej politickej elity rastie dezilúzia z konania a rozhodnutí ruského prezidenta Vladimira Putina. TASR o tom informuje na základe správy britskej spravodajskej televízie Sky News, ktorá citovala z rozsiahleho materiálu ruského nezávislého webu Meduza.io.
V Rusku je prístup k webu Meduza.io zablokovaný od začiatku vojny na Ukrajine - podobne ako k mnohým ďalším nezávislým médiám. Redakcia Meduzy momentálne pracuje z Lotyšska.
Meduza.io s odvolaním sa na svoje zdroje v Kremli píše, že za tri mesiace, čo trvá vojna Ruska proti Ukrajine, Putin proti sebe poštval nielen "jastrabov" - prívržencov tohto konfliktu, ale aj "holubice" - tých, čo chcú mier.
Hnev na oboch stranách
Zatiaľ čo zdroj hnevu medzi odporcami vojenskej akcie je jasný, tí, ktorí podporovali inváziu na Ukrajinu, sú údajne nespokojní s nedostatočným pokrokom a chcú "tvrdší" prístup.
Pod pojmom "tvrdší" sa pritom myslí mobilizácia záložníkov a vojna "až do víťazného konca" - v ideálnom prípade až do dobytia Kyjeva, píše Meduza.io.
Poprední predstavitelia ruského biznisu i mnohí členovia vlády sú údajne nespokojní s tým, že Putin inicioval vojnu bez toho, aby premýšľal o rozsahu sankcií, ktoré boli v dôsledku konfliktu na Ukrajine uvalené Západom.
Táto "strana mieru" je nespokojná s Putinovým konaním, pretože na jeho strane nevidí nijaké reálne kroky na dosiahnutie mieru s Ukrajinou a na druhej strane vidí mnohé problémy v ekonomike.
"Problémy (v Rusku v dôsledku vojny) sú už viditeľné a v polovici leta sa to bude ďalej sypať z rôznych strán: doprava, medicína, dokonca aj poľnohospodárstvo. Nikomu by nenapadlo, že to bude v takom rozsahu," vysvetlil zdroj blízky vláde pre Meduzu.
Dodal, že pred vojnou nikto v Kremli nepočítal s možnosťou úplného odmietnutia dovozu ruského plynu a ropy zo strany európskych krajín.
O takomto embargu sa stále diskutuje, ale podľa zdrojov Meduzy prezident a "bojovne" ladená časť jeho okolia stále neveria, že sa tieto hrozby zo strany Západu uskutočnia.
"Putin jednoducho nechce rozmýšľať o ekonomických problémoch, ktoré sú pre väčšinu predstaviteľov zrejmé, a najmä ich nechce spájať s vojnou," zdôraznili pre Meduzu dva zdroje blízke prezidentskej kancelárii.
Možný nástupca
Zdroje blízke Putinovej vláde tvrdia, že aj v tejto súvislosti sa vo vláde čoraz viac diskutuje o "budúcnosti po Putinovi".
Meduza.io naznačuje, že za možného nástupcu býva označovaný moskovský primátor Sergej Sobianin, Putinov oddaný spojenec a bývalý prezident Dmitrij Medvedev a prvý zástupca vedúceho prezidentskej administratívy Sergej Kirijenko, uvádza britská televízia Sky News.
"Nie je to tak, že by teraz chceli zvrhnúť Putina a plánovali to. Existuje však zhoda alebo zbožné želanie, že v dohľadnej dobe nebude riadiť štát," vysvetľuje jeden zo zdrojov.
"Prezident narobil zmätky, ale potom sa dá všetko napraviť – nejako sa dohodnúť (so Západom a Ukrajinou)," povedal pre web Meduza.io jeden z účastníkov rozhovoru.
Respondenti Meduzy však zdôrazňujú, že napriek existencii diskusie o Putinových hypotetických nástupcoch si všetci, ktorí sú pri moci, uvedomujú: "Putin môže odísť z prezidentského kresla len vtedy, ak sa jeho zdravotný stav vážne zhorší".
"Výsledkom je, že nespokojnosť vysokopostavených úradníkov sa neprejavuje v ničom - okrem vzájomných rozhovorov," konštatuje Meduza podľa webu Sky News.
Podľa slov zdroja blízkeho federálnej vláde "ľudia síce hundrú, ale pokračujú v práci, prispôsobujúc krajinu k vojnovým podmienkam".
AKTUALIZOVANÉ Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je vinný, že pomáhal zločineckej skupine takáčovcov. V utorok o tom rozhodol Najvyšší súd. Odsúdil ho na osemročný nepodmienečný trest s minimálnym stupňom stráženia a peňažný trest vo výške 100-tisíc eur.
Kováčik bol pôvodne neprávoplatne odsúdený za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, za zločin prijímania úplatku, za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a za prečin ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. V prípade zločineckej skupiny Najvyšší súd predchádzajúci rozsudok zrušil. V ďalších bodoch obžaloby ho uznal za vinného. Okrem iného mal zobrať úplatok 50-tisíc eur za intervenciu v prípade prepustenia Ľubomíra Kudličku, ktorý bol považovaný za bosa skupiny takáčovcov, z väzby. Odsúdili ho aj za vynášanie informácií zo spisov.
Dušan Kováčik šéfoval Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) od septembra 2004 do novembra 2020. Národná kriminálna agentúra ho zadržala koncom októbra 2020. Svojej funkcie sa vzdal krátko po vznesení obvinenia. Špecializovaný trestný súd ho vlani neprávoplatne odsúdil na úhrnný 14-ročný nepodmienečný trest a trest prepadnutia majetku. Proti rozsudku sa odvolal.
Pred senátom Najvyššieho súdu označil Kováčik prvostupňový rozsudok ako nespravodlivý s množstvom pochybení. Prokurátor ÚŠP Michal Šúrek navrhol odvolanie odmietnuť ako neodôvodnené.
Dušan Kováčik bol prvým šéfom novozaloženého Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) od roku 2004, keď ho zvolili poslanci Národnej rady SR. Do funkcie bol zvolený aj v roku 2009 a v roku 2014.
Dušan Kováčik. Foto: TASR/Jakub Kotian
Kováčikov obhajca avizuje využitie mimoriadnych opravných prostriedkov
Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik využije mimoriadne opravné prostriedky voči rozsudku, ktorým ho NS SR odsúdil na osemročné väzenie. Avizoval to jeho obhajca Erik Magál.
"Tie skutky sa nestali, my to dokážeme a v podstate toto konanie sa pre nás nekončí a ideme ďalej," povedal po vyhlásení rozsudku. Verí, že sa podarí dokázať Kováčikovu nevinu. Rozhodnutie NS má podľa neho množstvo nedostatkov. "My vieme, že pravdu máme, musíme ísť ďalej v opravných prostriedkoch, až kým nám dá súd za pravdu," dodal.
Premiér: Tí, ktorí D. Kováčika dnes v parlamente obhajujú, nie sú lepší ako on
Tí, ktorí Dušana Kováčika dnes v parlamente obhajujú, nie sú lepší ako on. Uviedol to na sociálnej sieti predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO).
"Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je zločinec," uviedol premiér. Poukázal na to, že Kováčik spolupracoval s mafiou, nechal sa ňou podplácať. "Takýto hlboký morálny úpadok nebol len jeho osobným zlyhaním, ale aj symptómom režimu pod vedením strany Smer," dodal predseda vlády.
Eduard Heger. Foto: TASR/Michal Svítok
Prokurátor Šúrek: Odsúdenie exšéfa ÚŠP určite nie je dobrý signál toho, čo tu bolo
Odsúdenie bývalého špeciálneho prokurátora určite nie je dobrým signálom toho, čo tu bolo v minulosti. Prokurátor ÚŠP Michal Šúrek to uviedol po utorkovom rozhodnutí Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý exšéfa ÚŠP Dušana Kováčika odsúdil na osem rokov väzenia a peňažný trest 100-tisíc eur.
"Nehovoril by som o spokojnosti, lebo tu sa treba zamyslieť viac nad tým, čo bolo preukázané. To signalizuje dosť závažný problém v spoločnosti," skonštatoval Šúrek v reakcii na rozhodnutie NS SR. Ako dodal, spokojný môže byť, že mu súd dal za pravdu v bodoch, pre ktoré bol Kováčik odsúdený. Zároveň upozornil, že pri bodoch, kde Kováčik nebol odsúdený, súd nepovedal, že sa skutky nestali.
Avizované použitie mimoriadnych opravných prostriedkov či obrátenie sa na medzinárodné inštitúcie zo strany obhajoby prokurátora neprekvapilo. "Je to právo obhajoby, bol by som prekvapený, keby to nevyskúšali," poznamenal.
Michal Šúrek. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Smer: Kováčik je obeťou zneužívania trestného práva na politické ciele
Opozičná strana Smer-SD v reakcii na odsúdenie Kováčika konštatovala, že bývalý špeciálny prokurátor sa stal prvou obeťou zneužívania trestného práva na politické ciele. Rozsudok senátu Najvyššieho súdu spochybňuje napríklad tým, že Kováčika usvedčujú aj tzv. udavači.
"V strane Smer-SD vyvoláva rozsudok senátu 5T Najvyššieho súdu SR v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika obrovské pochybnosti. Ide o senát, ktorý je spájaný s početnými porušeniami ľudských práv," skonštatovala strana v stanovisku.
Smer-SD tvrdí, že Kováčika usvedčujú udavači podozriví z najzávažnejšej trestnej činnosti, ktorí "chodia po slobode a ktorí za udávanie dostávajú rôzne výhody". "Je neuveriteľné, že Najvyšší súd SR sa tak ponáhľal, že rozhodol bez toho, aby čakal na výsledky vyšetrovania manipulácii s trestnými konaniami, kde sa prešetrujú aj spomínaní udavači," dodala strana.
Výberová chronológia od zadržania Dušana Kováčika:
2020
22. októbra: V rámci akcie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zadržali dve osoby, medzi nimi aj Kováčika. Obvinili ho z viacerých skutkov vrátane trestného činu korupcie. Obvinenia vzniesli celkovo štyrom osobám. Prvá námestníčka generálneho prokurátora Viera Kováčiková mu dočasne pozastavila výkon funkcie.
25. októbra: Kováčik a bývalý vysoký policajný funkcionár Norbert Paksi budú väzobne stíhaní. Rozhodla o tom sudkyňa Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku.
10. novembra: NS SR zamietol Kováčikovu sťažnosť voči väzbe. Senát zistil u obvineného existenciu kolúznej a preventívnej väzby.
12. novembra: Kováčik sa vzdal svojej funkcie. Oznámil to listom Národnej rade SR.
2021
29. januára: Z 18 obvinených osôb v rámci kauzy Očistec sa desať priznalo. NAKA v rámci akcie zadržala v novembri 2020 policajných exfunkcionárov. Skupina okolo nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra mala pozostávať aj z Kováčika, policajného exprezidenta Tibora Gašpara a exriaditeľa NAKA Petra Hraška.
25. marca: Kováčik čelil novému obvineniu. Mal prijať úplatok vo výške 50-tisíc eur od podnikateľa Petra Košča.
9. apríla: Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka nezistil dôvody na zrušenie obvinenia Kováčika. Nevyhovel tak návrhu obvineného.
20. apríla: Prokurátor ÚŠP podal na ŠTS v Pezinku obžalobu na Kováčika zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov.
7. júla: Na ŠTS sa začalo pojednávanie s Kováčikom. Kováčik odmietol návrh samosudkyne na uzavretie dohody o vine a treste. Vyhlásil, že je nevinný.
8. júla: Bývalá prokurátorka ÚŠP Blanka Godžová na súde potvrdila, že dostala pokyn od Kováčika týkajúci sa väzby šéfa takáčovcov Ľubomíra Kudličku. Voči rozhodnutiu o prepustení preto nepodala sťažnosť.
17. septembra: Obhajca Erik Magál navrhol, aby ŠTS oslobodil Kováčika spod obžaloby v celom jej rozsahu. Uviedol, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je trestne stíhaný. Kováčik odmietol, že by vyvíjal v prospech takáčovcov činnosť.
20. septembra: Kováčika odsúdil ŠTS v Pezinku na 14-ročné väzenie. Vymeral mu aj trest prepadnutia majetku. Podľa súdu je vinný vo všetkých štyroch bodoch obžaloby. Mal pomáhať takáčovcom, zobrať úplatok a vynášať informácie o prebiehajúcich trestných konaniach. Rozsudok nebol právoplatný. S rozsudkom ŠTS sa nestotožnila obhajoba Kováčika a podala voči nemu odvolanie.
2022
8. februára: Kováčik neuspel s ústavnou sťažnosťou voči rozhodnutiu o jeho väzobnom stíhaní. Ústavný súd SR odmietol jeho sťažnosť proti uzneseniam ŠTS a NS SR.
4. marca: Kováčika prepustili z väzby na slobodu. Rozhodol o tom NS SR. Väzbu mu nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka, písomným sľubom a elektronickým monitorovacím zariadením.
19. mája: Na Najvyššom súde SR sa začal odvolací proces s bývalým špeciálnym prokurátorom Kováčikom.
AKTUALIZOVANÉ NAKA obvinila poslanca Miroslava Suju a asistentku europoslanca Milana Uhríka Ivanu Slivkovú. Na rováši majú podľa vyšetrovateľa pokračovací zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Národná kriminálna agentúra obvinila zákonodarcu Miroslava Suju, ktorý pôsobí ako nezaradený poslanec za mimoparlamentnú stranu Republika. V hnutí zastáva post podpredsedu.
Vyšetrovateľ podľa oznámenia polície na sociálnej sieti začal trestné stíhanie za ďalšie čiastkové útoky v súvislosti s predajom hnuteľného majetku Banskobystrickej regionálnej správy ciest.
„Konkrétne ide o pokračovací zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Zároveň z tohto zločinu obvinil PaedDr. Mgr. M. S. a JUDr. I. S.,“ uviedla polícia.
Druhou obvinenou má byť podľa RTVS asistentka europoslanca a šéfa Republiky Milana Uhríka Ivana Slivková.
Suja za pôsobenia Mariana Kotlebu v kresle šéfa Banskobystrickej župy figuroval na poste podpredsedu predstavenstva Banskobystrickej regionálnej správy ciest. Predsedníčkou bola práve Slivková.
Nástupca Kotlebu Ján Lunter tejto organizácii vyčítal „čudné hospodárenie“ vrátane predaja vyše stovky kusov neupotrebiteľnej techniky – bagrov, sypačov či nákladných áut za jedno euro súkromnej firme z Hriňovej.
Uhrík, ktorý bol v tom čase Kotlebovým riaditeľom Úradu BBSK, vtedy reagoval, že šlo o „neupotrebiteľný šrot“ a jeho prebytočnosť schválili župní poslanci.
Nie je potvrdené, že kroky polície súvisia práve s týmto predajom.
Obvinenie poslanca NR SR Suju je politickou objednávkou, keďže prišlo krátko po tom, ako Suja oznámil kandidatúru na šéfa Banskobystrického samosprávneho kraja. Na utorkovej tlačovej konferencii to vyhlásil šéf hnutia Republika Milan Uhrík, v ktorom Suja pôsobí. Suja tvrdí, že mu obvinenie zatiaľ nebolo doručené. Nechcel preto špekulovať, či sa týka majetku v Banskobystrickej regionálnej správe ciest.
"Obvinenie Miroslava Suju vnímame ako čisto politickú objednávku. Ide o päťročné vyšetrovanie, ktoré bolo dvakrát zastavené, nebolo z toho nikdy nič," skonštatoval Uhrík s tým, že obvinenie prišlo zrazu po tom, čo Suja oznámil kandidatúru. Obvinenie vníma ako "administratívnu hlúposť, ktorej nikto nerozumie". Pýta sa, či to vnímať ako výstrahu, keď sa niekto postaví v komunálnych voľbách proti kandidátom podporovaných vládou. Označil to za kriminalizáciu opozície.
Suja doplnil, že ho ešte nevypočuli. Keď mu doručia obvinenie, podá sťažnosť. "Predsedal som zastupiteľstvu Banskobystrického samosprávneho kraja, kde som celý tento majetok ponúkol obciam, mestám, organizáciám, ktoré sú v kraji. Za 30 dní sa nikto k tomu neprihlásil, potom to šlo normálnou súťažou preč. Nič viac, nič menej," uviedol. Dodal, že robiť znalecký posudok by bolo neekonomické.
Estónsko, Litva, Lotyšsko a Slovensko budú v utorok na stretnutí ministrov financií členských krajín EÚ žiadať zhabanie ruských aktív zmrazených Európskou úniou s cieľom použiť ich na obnovu Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na spoločný list týchto štyroch krajín.
"Výraznú časť nákladov na obnovu Ukrajiny vrátane kompenzácií pre obete ruskej vojenskej agresie musí pokryť Rusko," píšu krajiny v liste, ktorý chcú v utorok predložiť ministrom financií EÚ. Krajiny takisto v liste žiadajú, aby EÚ začala pripravovať nové sankcie voči Moskve.
"Ak Rusko neukončí vojenskú agresiu voči Ukrajine, nemali by existovať žiadne hospodárske väzby medzi EÚ a Ruskom," píšu krajiny v liste. To podľa nich zaručí, že žiadne z finančných zdrojov, výrobkov a služieb EÚ nebudú prispievať k Ruskej "vojnovej mašinérii".
Štvorica krajín takisto pripomenula, že EÚ a niektoré podobne zmýšľajúce krajiny už zmrazili aktíva patriace ruským jednotlivcom a spoločnostiam a aj približne 300 miliárd dolárov z rezerv ruskej centrálnej banky.
Komisia to bude preverovať
Európska komisia minulú stredu (18. mája) uviedla, že preverí, či legislatívy EÚ a jednotlivých členských krajín umožňujú zhabať ruské aktíva s cieľom financovať Ukrajinu. Rezervy centrálnej banky však EK nespomenula.
Hovorca EK Christian Wigand upozornil na rozdiel medzi zmrazením a zhabaním aktív a dodal, že vo väčšine členských krajín zhabanie nie je možné. Takisto poukázal na rozdiel medzi aktívami súkromných spoločností a centrálnej banky.
Porušenie opatrení môže byť trestným činom
Wigant povedal, že EK tento týždeň predloží návrh, na základe ktorého by porušenie obmedzujúcich opatrení v EÚ bolo posudzované ako trestný čin. Takisto má EK predložiť návrh na zmenu a posilnenie súčasných pravidiel na zhabanie majetku.
Zasadnutie Rady EÚ na úrovni ministrov hospodárstva a financií je na pláne v utorok. Témami rokovania budú hospodárske a finančné následky sankcií zavedených voči Rusku po tom, ako Moskva začala inváziu na Ukrajinu.
AKTUALIZOVANÉ Predpisy EÚ neumožňujú zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na motorové palivá. Ministerstvo financií preto nemôže súhlasiť s návrhom SaS využiť mimoriadne zdanenie spracovania ruskej ropy na zníženie DPH na palivá z 20 na osem percent. Strana znížením DPH podmienila súhlas so zdanením ruskej ropy. Na pondelkovej tlačovej konferencii to povedal minister financií Igor Matovič (OĽaNO).
Matovič upozornil na smernicu EÚ, ktorá upravuje možnosti znižovania DPH. "Môžete hľadať sprava doľava, žiadna možnosť na zníženie sadzieb DPH na pohonné látky tam nie je," povedal Matovič.
Upozornil aj na list, ktorý v apríli poslala Európska komisia jednotlivým štátom a v ktorom na tento problém upozorňuje. Podľa Matoviča bol reakciou na zníženie DPH na motorové palivá v Poľsku, no Slovensko by sa podľa neho malo správať "dospelo" a dodržiavať pravidlá.
Keďže nie je možné znižovať DPH na motorové palivá, navrhol strane SaS, že výnos zo zdanenia ruskej ropy využije na platy zdravotných sestier, lekárov a učiteľov. Podľa prepočtov ministerstva by mala v tomto roku daň priniesť približne 180 miliónov eur a v ďalších dvoch rokoch 300 miliónov eur.
Rozdielne údaje prezentované analytikmi vysvetlil minister konzervatívnosťou Inštitútu finančnej politiky. Ten odhaduje výnos dane na 58 miliónov eur v tomto roku a 24 miliónov eur v budúcom.
Od SaS očakáva, že bude s návrhom súhlasiť a nebude blokovať zdanenie Slovnaftu profitujúceho v súčasnosti z lacnejšej ruskej ropy. Pokiaľ sa zákon, o ktorom má rokovať Národná rada SR v nasledujúcich dňoch, neschváli, príde podľa neho Slovensko iba za jún približne o 30 miliónov eur. "Pevne verím, že SaS odloží škriepky bokom, uzná svoju chybu a podá pomocnú ruku sestrám a učiteľom," dodal Matovič.
SaS: Na vyššie platy mal myslieť pri rozpočte
SaS Matovičov návrh odmietla. Na vyššie platy sestier, lekárov a učiteľov mal podľa nej myslieť pri príprave rozpočtu. "Sme, samozrejme, otvorení zníženiu či pozastaveniu akejkoľvek inej dane. Ak však nebude dohoda na znížení dane v takom rozsahu, ako sme navrhli, zavedenie dane z ropy vetujeme," uviedol predseda SaS Richard Sulík.
"Našou snahou bolo znížiť DPH z cien benzínu a nafty na osem percent. Napriek tomu, že k tomuto kroku pristúpilo Poľsko, Igor Matovič je proti. Na koaličnej rade sa dokonca rozprávalo o období do konca roka, čo by sa dalo vyrokovať aj s EÚ," dodal Sulík.
Dá sa očakávať aj to, že žiaden sociálny balík nebude, pretože proces je veľmi pochybný a legislatíva môže skončiť na Ústavnom súde SR. V diskusnej relácii TV Markíza Na telo to povedala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
"Myslím si, že tým, ako je ten proces hrubo porušený, je to vec, ktorá na Ústavnom súde môže pristáť," skonštatovala Kolíková. Problém je podľa nej v tom, že o návrhu sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Viac to nechcela komentovať. Balík sa mal podľa nej nastaviť pre ľudí, ktorí sú naozaj v núdzi, teda aj pre seniorov či nezamestnaných. Nemyslí si, že zameranie na rodiny s obrovským balíkom je správnou cestou.
Poslanci parlamentu okolo Petra Pellegriniho podali pozmeňujúci návrh. Žiadajú do balíka zakomponovať jednorazovú pomoc, aby sa týkala aj pracujúcich ľudí a aby garantovali dôchodcom, že pred Vianocami dostanú ešte ďalší dôchodok. Pokiaľ tieto podmienky nebudú splnené, poslanci balík nepodporia. Kolíková považuje za kľúčové, že sa 13. dôchodok vyplatí už v júli.
Kolíková súhlasí s tým, že sociálny balík je potrebný. Dodala, že SaS navrhla balík aj s príspevkom na bývanie a so zvýšením životného minima. Netreba podľa nej zvyšovať dane, keď má štát tzv. nadpríjmy.
To, že mal minister financií Igor Matovič (OĽaNO) rokovať s kotlebovcami, je podľa Kolíkovej "primerane nechutné". Podľa Pellegriniho ide o vizitku toho, čoho je schopný Matovič, aby dosiahol svoje veci. Pellegriniho strana Hlas-SD zatiaľ vylúčila zo spolupráce OĽaNO a ĽSNS. Odídencov z ĽSNS, ktorí pôsobia v mimoparlamentnej strane Republika, zatiaľ nevylúčila. Pellegrini priznal, že majú svoju minulosť a strana bude o tom pred voľbami ešte diskutovať.
Politici reagovali aj na zadržanie bývalého predsedu Najvyššieho súdu SR a exministra spravodlivosti Štefana Harabina. Vyšetrovateľ ho obvinil z trestného činu schvaľovania trestného činu a extrémistického trestného činu. Pri svojej obrane hovoril o platení odškodného. Kolíková nechce spochybňovať kroky orgánov činných v trestnom konaní v tejto veci. "Myslím si, že by bolo veľkou chybou, aby sa ktokoľvek dal zastrašiť takýmito výrokmi," uviedla.
Pellegrini označil zadržanie ako trápne gesto pri exponovanej osobe. "Myslím si, že na Facebooku sú podstatne horšie a drastickejšie príspevky kadejakých ľudí. Zaujímalo by ma, či tiež boli popredvádzaní a či budú súdení. Ale u Harabina to asi tak dobre znie, lebo je to známa osoba a všetci ho vidia," povedal s tým, že vziať niekoho do basy za status je teatrálne gesto.
Protiinflačný balík, o ktorom aktuálne rokuje aj Národná rada (NR) SR, je výsledkom kompromisu troch koaličných strán, pri rokovaniach chýbali návrhy SaS. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽaNO) v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Dodal, že liberáli na koaličných radách len kritizovali a nepriniesli riešenia.
"Oveľa lepšie by bolo, keby sme mali dohodu štyroch strán," poznamenal premiér. "Mne chýbali riešenia SaS na koaličných radách, ktoré prebiehali tri mesiace," podotkol. Pripomenul, že pomoc rodinám je súčasťou vládneho programu, za ktorý hlasovali aj liberáli.
Deklaroval, že nerezignoval na funkciu mediátora v koalícii. "Pre mňa sú dôležité výsledky a vediem diskusiu s koaličnými partnermi," uviedol. Zopakoval, že nad ním ako premiérom je koaličná rada a štyria lídri, ktorým sa on zodpovedá.
Heger tvrdí, že balík ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) má odstrániť krivdu pri porovnaní párov bez detí a tých s deťmi. Rodiny s deťmi sú podľa neho ohrozenejšie infláciou. Tvrdí, že bývalé vlády "škrtili pomoc rodinám".
Neprekáža mu, že Matovičove návrhy neprešli medzirezortným pripomienkovým konaním. Pomoc podľa neho už treba vyplatiť ľuďom. Chyby sa podľa neho dajú odstrániť v NRSR. "Návrh nie je komplikovaný, zvyšujeme vlastne tri čísla," uviedol.
Čo sa týka samospráv, premiér tvrdí, že sú pripravení riešiť možné výpadky financií miest a obcí. "Je potrebné, aby sme sa intenzívne rozprávali," povedal s tým, že samosprávy vníma ako partnerov. Priznal, že vláda nevie zabrániť samosprávam zvýšiť miestne dane.
Premiér si nemyslí, že zdanením mimoriadnych príjmov z ruskej ropy by sa zvýšili ceny pohonných látok. Ak sa to však bude diať, štát tomu podľa neho vie zabrániť a má na to nástroje, napríklad zastropovanie cien.
V OĽaNO podľa jeho slov neuvažujú o zmene lídra. Reagoval tak na prieskumy verejnej mienky o dôveryhodnosti členov vlády. Heger deklaroval, že nemá ambíciu prevziať pozíciu šéfa OĽaNO namiesto Matoviča.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu telefonoval so svojím fínskym náprotivkom Saulim Niinistöm a švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou. Hovoril o "obavách" Ankary z toho, že Štokholm a Helsinki podporujú "teroristické organizácie". Žiada tiež zrušenie švédskeho zbrojného embarga. Turecko v stredu vetovalo vstup dvoch severských štátov do NATO. Erdogana sa snažil obmäkčiť aj šéf Aliancie.
Erdogan vyzval Anderssonovú aby podnikla "konkrétne kroky" na ukončenie podpory "teroristických" organizácií. Švédsko musí podľa jeho slov skončiť s finančnou, politickou a zbrojnou podporou týchto "teroristov". Turecký prezident žiada, aby Švédsko zrušilo embargo na vývoz zbraní do Turecka, ktoré na Ankaru uvalilo po tom, ako sa Turecko zapojilo do vojenského konfliktu v Sýrii.
Anderssonová rozhovor s Erdoganom ocenila, píše Reuters. "Tešíme sa na posilnenie našich bilaterálnych vzťahov, vrátane oblasti mieru, bezpečnosti a boja proti terorizmu," napísala švédska premiérka v príspevku na sociálnej sieti Twitter.
Ergodan absolvoval aj telefonický rozhovor s fínskym prezidentom. Tomu povedal, že neschopnosť Fínska vysporiadať sa s teroristickými organizáciami, ktoré predstavovali hrozbu pre NATO, by nezodpovedalo duchu Aliancie.
Niinistö uviedol, že s Erdoganom viedol "otvorený a priamy" rozhovor. Obaja lídri sa dohodli na pokračovaní spoločných rozhovorov.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v sobotu oznámil, že s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom hovoril o význame "politiky otvorených dverí" NATO a o žiadosti Fínska a Švédska o členstvo v Aliancii.
"Zhodujeme sa, že je potrebné brať do úvahy obavy o bezpečnosť všetkých spojencov a rozhovory musia pokračovať s cieľom nájsť riešenie," napísal Stoltenberg na Twitteri.
Turecko v stredu zablokovalo začiatok prístupových rokovaní Fínska a Švédska. Erdogan obviňuje Štokholm a Helsinki z toho, že poskytli útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko považuje za teroristickú organizáciu. Švédsko podľa tureckého prezidenta odmietlo do Turecka vydať 30 "teroristov".
