Preskočiť na obsah
  |  

Orbán vyhlásil stav vojnovej hrozby. Umožní to chrániť Maďarsko a maďarské rodiny, dodal

Maďarská vláda v súlade s ústavou vyhlásila s platnosťou od utorňajšej polnoci stav vojnovej hrozby. Oznámil to premiér Viktor Orbán vo videozázname zverejnenom v utorok večer na Facebooku.

„Vláda využijúc právo zakotvené v ústave vyhlasuje od dnešnej polnoci stav vojnovej hrozby," povedal premiér, ktorý zdôraznil, že kabinet, ktorý v utorok zložil v parlamente sľub, začal okamžite pracovať, pretože v susednej krajine zúri vojna. „Je to vojna, ktorej koniec ešte nikto nevidí," zdôraznil.

„Táto vojna znamená priebežnú hrozbu pre Maďarsko, ohrozuje fyzickú bezpečnosť, ale je aj hrozbou bezpečnosti dodávky energií pre hospodárstvo i rodiny, ako aj pre ich materiálnu bezpečnosť. Vidíme, že bruselské sankcie vedú k obrovskému ekonomickému rozvratu a k drastickému zvyšovaniu cien," povedal Orbán.

Vláda v takejto situácii potrebuje manévrovací priestor a okamžitú akcieschopnosť, zdôvodnil premiér toto mimoriadne opatrenie. Orbán dodal, že podobne, ako to bolo aj v prípade stavu núdze počas koronavírusovej pandémie, stav vojnovej hrozby umožňuje kabinetu okamžite reagovať a všetkými možnými prostriedkami „chrániť Maďarsko a maďarské rodiny".

Maďarský parlament schválil v utorok novelu ústavy súvisiacu s vojnovým konfliktom

Poslanci parlamentu v utorok schválili vládny návrh ústavy, ktorý sa týka vojnového konfliktu a humanitárnej katastrofy. Návrh desiatej novely základného zákona Maďarska schválilo 136 poslancov, 36 bolo proti a nikto sa nezdržal hlasovania. Vláda ňou dopĺňa ustanovenia týkajúce sa stavu núdze o prípady humanitárnej katastrofy a vojnového konfliktu v susednej krajine.

Návrh predložila parlamentu 3. mája ministerka spravodlivosti Judit Vargová. „Európa čelí riziku recesie; v takejto situácii je pre vládu mimoriadne dôležité zabezpečiť schopnosť riešenia krízy," zdôvodnila pred poslancami Vargová a zdôraznila, že vláda nepripustí, aby účet za vojnu zaplatili maďarské domácnosti.

Opoziční poslanci návrh ostro kritizovali a avizovali, že ho odmietnu. Arató Gergely z Demokratickej koalície (DK) povedal, že súčasná ústava nespĺňa požiadavky na základný zákon demokratickej krajiny, pretože neposkytuje požadované právne rámce a vláde poskytuje nadmernú moc.

Podobný názor vyjadrili aj poslanci politických subjektov Jobbik, Momentum, Maďarská socialistická strana (MSZP) a LMP, ktorí varovali pred ďalším rozšírením vládnutia prostredníctvom dekrétov v stave núdze. Túto formu vládnutia zaviedla vláda premiéra Viktora Orbána v roku 2015 pri migračnej kríze a zaviedla ju aj počas korovanírusovej pandémie.

Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom) odmietlo novelu ústavy, ako aj zavedenie stavu vojnovej núdze, avizovalo však, že podporuje vládny program rozvoja maďarskej armády, aby sa Maďarsko dokázalo ochrániť aj bez NATO.

Šéf úradu vlády Gergely Gulyás 21. apríla avizoval zámer kabinetu novelizovať ústavu s cieľom zabezpečiť akcieschopnosť vlády v čase vojny. V súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou povedal, že Maďarsko urobí všetko pre čo najskoršie nastolenie mieru na Ukrajine, avšak priznal, že Maďarsko má na to malý vplyv.

Nová štruktúra piatej vlády Viktora Orbána

Poslanci maďarského parlamentu schválili v utorok návrh zákona o štruktúre novej vlády premiéra Viktora Orbána. Informovala o tom agentúra MTI. Za návrh v zrýchlenom konaní hlasovalo 136 poslancov, 45 bolo proti a žiadny sa nezdržal hlasovania.

Medzi 11 ministerstvami budú i tri nové. Sú to ministerstvo technológie a priemyslu; rezort kultúry a inovácie a ministerstvo výstavby a rozvoja. Tieto rezorty sú sčasti následníkom ministerstva inovácií a technológií. Niektoré právomoci prevezmú z rezortu úradu vlády.

Členovia nového maďarského kabinetu pózujú na spoločnej fotografii počas slávnostnej inaugurácie v prezidentskom paláci v Budapešti. Uprostred maďarská prezidentka Katalin Novaková, ôsmy zľava predseda vlády Viktor Orbán, ôsmy sprava predseda maďarského parlamentu László Kövér. Foto: TASR/DUNA/MTI-Zoltán Fischer

Piata vláda premiéra Viktora Orbána bude ďalej zložená z rezortov poľnohospodárstva, vnútra, obrany, spravodlivosti, zahraničného obchodu a zahraničných vecí, úradu kancelárie premiéra, úradu vlády a z rezortu financií.

Staronový predseda maďarskej vlády Orbán pred týždňom zopakoval pred poslancami parlamentu svoje slová z prejavu po znovuzvolení za premiéra v zákonodarnom zbore, keď povedal, že prichádza desaťročie nebezpečenstiev, neistoty a vojen. „Najdôležitejšou úlohou je, aby Maďarsko nebolo vtiahnuté do vojny a aby sme zabránili prijatiu ekonomických opatrení, ktoré by zničili rodiny v Maďarsku," dodal.

Orbán odmieta na samite EÚ diskutovať o ropnom embargu

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán nevidí význam rokovať o otázke ropného embarga voči Rusku na nadchádzajúcom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady (ER), ktoré je zvolané na 30. – 31. mája. Vyplýva to z Orbánovho listu adresovaného predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, z ktorého citoval v utorok britský denník Financial Times.

„Kým nie je konsenzus v tejto otázke, zatiaľ môže jej prerokovanie na najvyššej úrovni spôsobiť opačný efekt a zvýraznil by iba zlomové línie v rámci spoločenstva," píše Orbán.

Podľa maďarského premiéra by Maďarsko chcelo vedieť viac o odpojení sa od ruskej ropy a o financovaní takéhoto kroku, pričom zatiaľ nevidno realistickú šancu na zmiernenie rozdielnych postojov.

Spravodajský server vg.hu v tejto súvislosti pripomína, že ropné embargo odmietajú aj ďalšie krajiny bez morského pobrežia, ktoré sú závislé od ropovodu, ako Slovensko a Česko.

Predseda maďarskej vlády 16. mája vyhlásil, že neverí v aplikáciu sankcií voči Rusku, ale v záujme európskej jednoty ich Maďarsko nebude blokovať. Podmienkou podľa Orbána však je, že sankcie nesmú ohroziť energetickú bezpečnosť Maďarska.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó vtedy zopakoval požiadavku Budapešti, že preprava ropy ropovodom by mala dostať výnimku z embarga na nákup ruskej ropy.

(tasr)

  |  

Prezident narobil zmätky, treba sa nejako dohodnúť. V kuloároch Kremľa sa údajne diskutuje o Putinovom odchode

Zdroje blízke Kremľu tvrdia, že v radoch ruskej politickej elity rastie dezilúzia z konania a rozhodnutí ruského prezidenta Vladimira Putina. TASR o tom informuje na základe správy britskej spravodajskej televízie Sky News, ktorá citovala z rozsiahleho materiálu ruského nezávislého webu Meduza.io.

V Rusku je prístup k webu Meduza.io zablokovaný od začiatku vojny na Ukrajine - podobne ako k mnohým ďalším nezávislým médiám. Redakcia Meduzy momentálne pracuje z Lotyšska.

Meduza.io s odvolaním sa na svoje zdroje v Kremli píše, že  za tri mesiace, čo trvá vojna Ruska proti Ukrajine, Putin proti sebe poštval nielen "jastrabov" - prívržencov tohto konfliktu, ale aj "holubice" - tých, čo chcú mier.

Hnev na oboch stranách

Zatiaľ čo zdroj hnevu medzi odporcami vojenskej akcie je jasný, tí, ktorí podporovali inváziu na Ukrajinu, sú údajne nespokojní s nedostatočným pokrokom a chcú "tvrdší" prístup.

Pod pojmom "tvrdší" sa pritom myslí mobilizácia záložníkov a vojna "až do víťazného konca" - v ideálnom prípade až do dobytia Kyjeva, píše Meduza.io.

Poprední predstavitelia ruského biznisu i mnohí členovia vlády sú údajne nespokojní s tým, že Putin inicioval vojnu bez toho, aby premýšľal o rozsahu sankcií, ktoré boli v dôsledku konfliktu na Ukrajine uvalené Západom.

Táto "strana mieru" je nespokojná s Putinovým konaním, pretože na jeho strane nevidí nijaké reálne kroky na dosiahnutie mieru s Ukrajinou a na druhej strane vidí mnohé problémy v ekonomike.

"Problémy (v Rusku v dôsledku vojny) sú už viditeľné a v polovici leta sa to bude ďalej sypať z rôznych strán: doprava, medicína, dokonca aj poľnohospodárstvo. Nikomu by nenapadlo, že to bude v takom rozsahu," vysvetlil zdroj blízky vláde pre Meduzu.

Dodal, že pred vojnou nikto v Kremli nepočítal s možnosťou úplného odmietnutia dovozu ruského plynu a ropy zo strany európskych krajín.

O takomto embargu sa stále diskutuje, ale podľa zdrojov Meduzy prezident a "bojovne" ladená časť jeho okolia stále neveria, že sa tieto hrozby zo strany Západu uskutočnia.

"Putin jednoducho nechce rozmýšľať o ekonomických problémoch, ktoré sú pre väčšinu predstaviteľov zrejmé, a najmä ich nechce spájať s vojnou," zdôraznili pre Meduzu dva zdroje blízke prezidentskej kancelárii.

Možný nástupca

Zdroje blízke Putinovej vláde tvrdia, že aj v tejto súvislosti sa vo vláde čoraz viac diskutuje o "budúcnosti po Putinovi".

Meduza.io naznačuje, že za možného nástupcu býva označovaný moskovský primátor Sergej Sobianin, Putinov oddaný spojenec a bývalý prezident Dmitrij Medvedev a prvý zástupca vedúceho prezidentskej administratívy Sergej Kirijenko, uvádza britská televízia Sky News.

"Nie je to tak, že by teraz chceli zvrhnúť Putina a plánovali to. Existuje však zhoda alebo zbožné želanie, že v dohľadnej dobe nebude riadiť štát," vysvetľuje jeden zo zdrojov.

"Prezident narobil zmätky, ale potom sa dá všetko napraviť – nejako sa dohodnúť (so Západom a Ukrajinou)," povedal pre web Meduza.io jeden z účastníkov rozhovoru.      

Respondenti Meduzy však zdôrazňujú, že napriek existencii diskusie o Putinových hypotetických nástupcoch si všetci, ktorí sú pri moci, uvedomujú: "Putin môže odísť z prezidentského kresla len vtedy, ak sa jeho zdravotný stav vážne zhorší".

"Výsledkom je, že nespokojnosť vysokopostavených úradníkov sa neprejavuje v ničom - okrem vzájomných rozhovorov," konštatuje Meduza podľa webu Sky News.

Podľa slov zdroja blízkeho federálnej vláde "ľudia síce hundrú, ale pokračujú v práci, prispôsobujúc krajinu k vojnovým podmienkam".

(tasr)

  |  

Kováčik je vinný, dostal osem rokov

AKTUALIZOVANÉ Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je vinný, že pomáhal zločineckej skupine takáčovcov. V utorok o tom rozhodol Najvyšší súd. Odsúdil ho na osemročný nepodmienečný trest s minimálnym stupňom stráženia a peňažný trest vo výške 100-tisíc eur.

Kováčik bol pôvodne neprávoplatne odsúdený za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, za zločin prijímania úplatku, za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a za prečin ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. V prípade zločineckej skupiny Najvyšší súd predchádzajúci rozsudok zrušil. V ďalších bodoch obžaloby ho uznal za vinného. Okrem iného mal zobrať úplatok 50-tisíc eur za intervenciu v prípade prepustenia Ľubomíra Kudličku, ktorý bol považovaný za bosa skupiny takáčovcov, z väzby. Odsúdili ho aj za vynášanie informácií zo spisov.

Dušan Kováčik šéfoval Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) od septembra 2004 do novembra 2020. Národná kriminálna agentúra ho zadržala koncom októbra 2020. Svojej funkcie sa vzdal krátko po vznesení obvinenia. Špecializovaný trestný súd ho vlani neprávoplatne odsúdil na úhrnný 14-ročný nepodmienečný trest a trest prepadnutia majetku. Proti rozsudku sa odvolal.

Pred senátom Najvyššieho súdu označil Kováčik prvostupňový rozsudok ako nespravodlivý s množstvom pochybení. Prokurátor ÚŠP Michal Šúrek navrhol odvolanie odmietnuť ako neodôvodnené.

Dušan Kováčik bol prvým šéfom novozaloženého Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) od roku 2004, keď ho zvolili poslanci Národnej rady SR. Do funkcie bol zvolený aj v roku 2009 a v roku 2014.

Dušan Kováčik. Foto: TASR/Jakub Kotian

Kováčikov obhajca avizuje využitie mimoriadnych opravných prostriedkov

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik využije mimoriadne opravné prostriedky voči rozsudku, ktorým ho NS SR odsúdil na osemročné väzenie. Avizoval to jeho obhajca Erik Magál.

"Tie skutky sa nestali, my to dokážeme a v podstate toto konanie sa pre nás nekončí a ideme ďalej," povedal po vyhlásení rozsudku. Verí, že sa podarí dokázať Kováčikovu nevinu. Rozhodnutie NS má podľa neho množstvo nedostatkov. "My vieme, že pravdu máme, musíme ísť ďalej v opravných prostriedkoch, až kým nám dá súd za pravdu," dodal.

Premiér: Tí, ktorí D. Kováčika dnes v parlamente obhajujú, nie sú lepší ako on

Tí, ktorí Dušana Kováčika dnes v parlamente obhajujú, nie sú lepší ako on. Uviedol to na sociálnej sieti predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO).

"Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je zločinec,"  uviedol premiér. Poukázal na to, že Kováčik spolupracoval s mafiou, nechal sa ňou podplácať. "Takýto hlboký morálny úpadok nebol len jeho osobným zlyhaním, ale aj symptómom režimu pod vedením strany Smer," dodal predseda vlády.

Eduard Heger. Foto: TASR/Michal Svítok

Prokurátor Šúrek: Odsúdenie exšéfa ÚŠP určite nie je dobrý signál toho, čo tu bolo

Odsúdenie bývalého špeciálneho prokurátora určite nie je dobrým signálom toho, čo tu bolo v minulosti. Prokurátor ÚŠP Michal Šúrek to uviedol po utorkovom rozhodnutí Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý exšéfa ÚŠP Dušana Kováčika odsúdil na osem rokov väzenia a peňažný trest 100-tisíc eur.

"Nehovoril by som o spokojnosti, lebo tu sa treba zamyslieť viac nad tým, čo bolo preukázané. To signalizuje dosť závažný problém v spoločnosti," skonštatoval Šúrek v reakcii na rozhodnutie NS SR. Ako dodal, spokojný môže byť, že mu súd dal za pravdu v bodoch, pre ktoré bol Kováčik odsúdený. Zároveň upozornil, že pri bodoch, kde Kováčik nebol odsúdený, súd nepovedal, že sa skutky nestali.

Avizované použitie mimoriadnych opravných prostriedkov či obrátenie sa na medzinárodné inštitúcie zo strany obhajoby prokurátora neprekvapilo. "Je to právo obhajoby, bol by som prekvapený, keby to nevyskúšali," poznamenal.

Michal Šúrek. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Smer: Kováčik je obeťou zneužívania trestného práva na politické ciele

Opozičná strana Smer-SD v reakcii na odsúdenie Kováčika konštatovala, že bývalý špeciálny prokurátor sa stal prvou obeťou zneužívania trestného práva na politické ciele. Rozsudok senátu Najvyššieho súdu spochybňuje napríklad tým, že Kováčika usvedčujú aj tzv. udavači.

"V strane Smer-SD vyvoláva rozsudok senátu 5T Najvyššieho súdu SR v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika obrovské pochybnosti. Ide o senát, ktorý je spájaný s početnými porušeniami ľudských práv," skonštatovala strana v stanovisku.

Smer-SD tvrdí, že Kováčika usvedčujú udavači podozriví z najzávažnejšej trestnej činnosti, ktorí "chodia po slobode a ktorí za udávanie dostávajú rôzne výhody". "Je neuveriteľné, že Najvyšší súd SR sa tak ponáhľal, že rozhodol bez toho, aby čakal na výsledky vyšetrovania manipulácii s trestnými konaniami, kde sa prešetrujú aj spomínaní udavači," dodala strana.

Výberová chronológia od zadržania Dušana Kováčika:

2020

22. októbra: V rámci akcie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) zadržali dve osoby, medzi nimi aj Kováčika. Obvinili ho z viacerých skutkov vrátane trestného činu korupcie. Obvinenia vzniesli celkovo štyrom osobám. Prvá námestníčka generálneho prokurátora Viera Kováčiková mu dočasne pozastavila výkon funkcie.

25. októbra: Kováčik a bývalý vysoký policajný funkcionár Norbert Paksi budú väzobne stíhaní. Rozhodla o tom sudkyňa Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku.

10. novembra: NS SR zamietol Kováčikovu sťažnosť voči väzbe. Senát zistil u obvineného existenciu kolúznej a preventívnej väzby.

12. novembra: Kováčik sa vzdal svojej funkcie. Oznámil to listom Národnej rade SR.  

2021

29. januára: Z 18 obvinených osôb v rámci kauzy Očistec sa desať priznalo. NAKA v rámci akcie zadržala v novembri 2020 policajných exfunkcionárov. Skupina okolo nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra mala pozostávať aj z Kováčika, policajného exprezidenta Tibora Gašpara a exriaditeľa NAKA Petra Hraška.

25. marca: Kováčik čelil novému obvineniu. Mal prijať úplatok vo výške 50-tisíc eur od podnikateľa Petra Košča.

9. apríla: Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka nezistil dôvody na zrušenie obvinenia Kováčika. Nevyhovel tak návrhu obvineného.

20. apríla: Prokurátor ÚŠP podal na ŠTS v Pezinku obžalobu na Kováčika zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov.

7. júla: Na ŠTS sa začalo pojednávanie s Kováčikom. Kováčik odmietol návrh samosudkyne na uzavretie dohody o vine a treste. Vyhlásil, že je nevinný.

8. júla: Bývalá prokurátorka ÚŠP Blanka Godžová na súde potvrdila, že dostala pokyn od Kováčika týkajúci sa väzby šéfa takáčovcov Ľubomíra Kudličku. Voči rozhodnutiu o prepustení preto nepodala sťažnosť.  

17. septembra: Obhajca Erik Magál navrhol, aby ŠTS oslobodil Kováčika spod obžaloby v celom jej rozsahu. Uviedol, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je trestne stíhaný. Kováčik odmietol, že by vyvíjal v prospech takáčovcov činnosť.  

20. septembra: Kováčika odsúdil ŠTS v Pezinku na 14-ročné väzenie. Vymeral mu aj trest prepadnutia majetku. Podľa súdu je vinný vo všetkých štyroch bodoch obžaloby. Mal pomáhať takáčovcom, zobrať úplatok a vynášať informácie o prebiehajúcich trestných konaniach. Rozsudok nebol právoplatný. S rozsudkom ŠTS sa nestotožnila obhajoba Kováčika a podala voči nemu odvolanie.

2022

8. februára: Kováčik neuspel s ústavnou sťažnosťou voči rozhodnutiu o jeho väzobnom stíhaní. Ústavný súd SR odmietol jeho sťažnosť proti uzneseniam ŠTS a NS SR.

4. marca: Kováčika prepustili z väzby na slobodu. Rozhodol o tom NS SR. Väzbu mu nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka, písomným sľubom a elektronickým monitorovacím zariadením.

19. mája: Na Najvyššom súde SR sa začal odvolací proces s bývalým špeciálnym prokurátorom Kováčikom.

(tasr)

  |  

NAKA obvinila poslanca Suju a asistentku europoslanca Uhríka. Šéf Republiky hovorí o politickej objednávke

AKTUALIZOVANÉ NAKA obvinila poslanca Miroslava Suju a asistentku europoslanca Milana Uhríka Ivanu Slivkovú. Na rováši majú podľa vyšetrovateľa pokračovací zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Národná kriminálna agentúra obvinila zákonodarcu Miroslava Suju, ktorý pôsobí ako nezaradený poslanec za mimoparlamentnú stranu Republika. V hnutí zastáva post podpredsedu.

Vyšetrovateľ podľa oznámenia polície na sociálnej sieti začal trestné stíhanie za ďalšie čiastkové útoky v súvislosti s predajom hnuteľného majetku Banskobystrickej regionálnej správy ciest.

„Konkrétne ide o pokračovací zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Zároveň z tohto zločinu obvinil PaedDr. Mgr. M. S. a JUDr. I. S.,“ uviedla polícia.

Druhou obvinenou má byť podľa RTVS asistentka europoslanca a šéfa Republiky Milana Uhríka Ivana Slivková.

Suja za pôsobenia Mariana Kotlebu v kresle šéfa Banskobystrickej župy figuroval na poste podpredsedu predstavenstva Banskobystrickej regionálnej správy ciest. Predsedníčkou bola práve Slivková.

Nástupca Kotlebu Ján Lunter tejto organizácii vyčítal „čudné hospodárenie“ vrátane predaja vyše stovky kusov neupotrebiteľnej techniky – bagrov, sypačov či nákladných áut za jedno euro súkromnej firme z Hriňovej. 

Uhrík, ktorý bol v tom čase Kotlebovým riaditeľom Úradu BBSK, vtedy reagoval, že šlo o „neupotrebiteľný šrot“ a jeho prebytočnosť schválili župní poslanci.

Nie je potvrdené, že kroky polície súvisia práve s týmto predajom.

Obvinenie poslanca NR SR Suju je politickou objednávkou, keďže prišlo krátko po tom, ako Suja oznámil kandidatúru na šéfa Banskobystrického samosprávneho kraja. Na utorkovej tlačovej konferencii to vyhlásil šéf hnutia Republika Milan Uhrík, v ktorom Suja pôsobí. Suja tvrdí, že mu obvinenie zatiaľ nebolo doručené. Nechcel preto špekulovať, či sa týka majetku v Banskobystrickej regionálnej správe ciest.

"Obvinenie Miroslava Suju vnímame ako čisto politickú objednávku. Ide o päťročné vyšetrovanie, ktoré bolo dvakrát zastavené, nebolo z toho nikdy nič," skonštatoval Uhrík s tým, že obvinenie prišlo zrazu po tom, čo Suja oznámil kandidatúru. Obvinenie vníma ako "administratívnu hlúposť, ktorej nikto nerozumie". Pýta sa, či to vnímať ako výstrahu, keď sa niekto postaví v komunálnych voľbách proti kandidátom podporovaných vládou. Označil to za kriminalizáciu opozície.

Suja doplnil, že ho ešte nevypočuli. Keď mu doručia obvinenie, podá sťažnosť. "Predsedal som zastupiteľstvu Banskobystrického samosprávneho kraja, kde som celý tento majetok ponúkol obciam, mestám, organizáciám, ktoré sú v kraji. Za 30 dní sa nikto k tomu neprihlásil, potom to šlo normálnou súťažou preč. Nič viac, nič menej," uviedol. Dodal, že robiť znalecký posudok by bolo neekonomické.

(tod)

  |  

Slovensko a pobaltské štáty chcú, aby EÚ zhabala ruské aktíva. Majú byť použité na obnovu Ukrajiny

Estónsko, Litva, Lotyšsko a Slovensko budú v utorok na stretnutí ministrov financií členských krajín EÚ žiadať zhabanie ruských aktív zmrazených Európskou úniou s cieľom použiť ich na obnovu Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na spoločný list týchto štyroch krajín.

"Výraznú časť nákladov na obnovu Ukrajiny vrátane kompenzácií pre obete ruskej vojenskej agresie musí pokryť Rusko," píšu krajiny v liste, ktorý chcú v utorok predložiť ministrom financií EÚ. Krajiny takisto v liste žiadajú, aby EÚ začala pripravovať nové sankcie voči Moskve.

"Ak Rusko neukončí vojenskú agresiu voči Ukrajine, nemali by existovať žiadne hospodárske väzby medzi EÚ a Ruskom," píšu krajiny v liste. To podľa nich zaručí, že žiadne z finančných zdrojov, výrobkov a služieb EÚ nebudú prispievať k Ruskej "vojnovej mašinérii".

Štvorica krajín takisto pripomenula, že EÚ a niektoré podobne zmýšľajúce krajiny už zmrazili aktíva patriace ruským jednotlivcom a spoločnostiam a aj približne 300 miliárd dolárov z rezerv ruskej centrálnej banky.

Komisia to bude preverovať

Európska komisia minulú stredu (18. mája) uviedla, že preverí, či legislatívy EÚ a jednotlivých členských krajín umožňujú zhabať ruské aktíva s cieľom financovať Ukrajinu. Rezervy centrálnej banky však EK nespomenula.

Hovorca EK Christian Wigand upozornil na rozdiel medzi zmrazením a zhabaním aktív a dodal, že vo väčšine členských krajín zhabanie nie je možné. Takisto poukázal na rozdiel medzi aktívami súkromných spoločností a centrálnej banky.

Porušenie opatrení môže byť trestným činom

Wigant povedal, že EK tento týždeň predloží návrh, na základe ktorého by porušenie obmedzujúcich opatrení v EÚ bolo posudzované ako trestný čin. Takisto má EK predložiť návrh na zmenu a posilnenie súčasných pravidiel na zhabanie majetku.

Zasadnutie Rady EÚ na úrovni ministrov hospodárstva a financií je na pláne v utorok. Témami rokovania budú hospodárske a finančné následky sankcií zavedených voči Rusku po tom, ako Moskva začala inváziu na Ukrajinu.

(tasr)

  |  

Navrhované zníženie DPH na palivá EÚ neumožňuje, tvrdí Matovič. SaS by si vraj mala uznať chybu

AKTUALIZOVANÉ Predpisy EÚ neumožňujú zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na motorové palivá. Ministerstvo financií preto nemôže súhlasiť s návrhom SaS využiť mimoriadne zdanenie spracovania ruskej ropy na zníženie DPH na palivá z 20 na osem percent. Strana znížením DPH podmienila súhlas so zdanením ruskej ropy. Na pondelkovej tlačovej konferencii to povedal minister financií Igor Matovič (OĽaNO).

Matovič upozornil na smernicu EÚ, ktorá upravuje možnosti znižovania DPH. "Môžete hľadať sprava doľava, žiadna možnosť na zníženie sadzieb DPH na pohonné látky tam nie je," povedal Matovič.

Upozornil aj na list, ktorý v apríli poslala Európska komisia jednotlivým štátom a v ktorom na tento problém upozorňuje. Podľa Matoviča bol reakciou na zníženie DPH na motorové palivá v Poľsku, no Slovensko by sa podľa neho malo správať "dospelo" a dodržiavať pravidlá.

Keďže nie je možné znižovať DPH na motorové palivá, navrhol strane SaS, že výnos zo zdanenia ruskej ropy využije na platy zdravotných sestier, lekárov a učiteľov. Podľa prepočtov ministerstva by mala v tomto roku daň priniesť približne 180 miliónov eur a v ďalších dvoch rokoch 300 miliónov eur.

Rozdielne údaje prezentované analytikmi vysvetlil minister konzervatívnosťou Inštitútu finančnej politiky. Ten odhaduje výnos dane na 58 miliónov eur v tomto roku a 24 miliónov eur v budúcom.

Od SaS očakáva, že bude s návrhom súhlasiť a nebude blokovať zdanenie Slovnaftu profitujúceho v súčasnosti z lacnejšej ruskej ropy. Pokiaľ sa zákon, o ktorom má rokovať Národná rada SR v nasledujúcich dňoch, neschváli, príde podľa neho Slovensko iba za jún približne o 30 miliónov eur. "Pevne verím, že SaS odloží škriepky bokom, uzná svoju chybu a podá pomocnú ruku sestrám a učiteľom," dodal Matovič.

SaS: Na vyššie platy mal myslieť pri rozpočte

SaS Matovičov návrh odmietla. Na vyššie platy sestier, lekárov a učiteľov mal podľa nej myslieť pri príprave rozpočtu. "Sme, samozrejme, otvorení zníženiu či pozastaveniu akejkoľvek inej dane. Ak však nebude dohoda na znížení dane v takom rozsahu, ako sme navrhli, zavedenie dane z ropy vetujeme," uviedol predseda SaS Richard Sulík.

"Našou snahou bolo znížiť DPH z cien benzínu a nafty na osem percent. Napriek tomu, že k tomuto kroku pristúpilo Poľsko, Igor Matovič je proti. Na koaličnej rade sa dokonca rozprávalo o období do konca roka, čo by sa dalo vyrokovať aj s EÚ," dodal Sulík.

(tasr)