Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zomrel zakladajúci člen skupiny Bon Jovi, basgitarista Alec John Such

Vo veku 70 rokov zomrel bývalý a zakladajúci člen americkej rockovej skupiny Bon Jovi, basgitarista Alec John Such. Informoval o tom v nedeľu časopis Rolling Stone. Skupina úmrtie hudobníka potvrdila na svojej webovej stránke, ale príčinu jeho smrti neuviedla.

"So zlomeným srdcom sme prijali správu o odchode nášho drahého priateľa Aleca Johna Sucha. Bol to originál a neoddeliteľná súčasť formovania kapely; prostredníctvom neho sme si k sebe našli cestu. Bude nám veľmi chýbať," uviedla skupina vo vyhlásení.

Such účinkoval na prvých piatich štúdiových albumoch skupiny – Bon Jovi (1984), 7800° Fahrenheit (1985), Slippery When Wet (1986), New Jersey (1988) a Keep the Faith (1992). Zo skupiny odišiel za dodnes nie celkom vyjasnených okolností v roku 1994.

Such bol napriek tomu v roku 2018 ako člen skupiny Bon Jovi, s ktorou prežil jej najvýraznejšie obdobie, uvedený do Rockandrollovej siene slávy.

"Keď mi Jon Bon Jovi pred mnohými rokmi zavolal a požiadal ma, aby som sa stal členom jeho kapely, čoskoro som si uvedomil, ako vážne to myslí a akú má víziu, ku ktorej nás chce priviesť. Som veľmi šťastný, že som mohol byť súčasťou tejto vízie," povedal vtedy Such vo svojej uvádzacej reči.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov musel zrušiť návštevu Srbska, okolité krajiny uzavreli vzdušný priestor

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov zrušil svoju pondelkovú návštevu Srbska po tom, ako okolité krajiny uzavreli svoj vzdušný priestor pre lietadlo, ktorým mal priletieť do Belehradu. Informoval o tom v noci na pondelok denník The Guardian s odvolaním sa na správy ruských a srbských médií.

Agentúra Interfax v tejto súvislosti citovala nemenovaného popredného predstaviteľa ministerstva zahraničných vecí v Moskve, podľa ktorého Bulharsko, Severné Macedónsko a Čierna Hora, teda krajiny susediace so Srbskom, avizovali, že Lavrovovo lietadlo nevpustia do svojho vzdušného priestoru.

"Naša diplomacia ešte nedokáže zabezpečiť teleportáciu," komentoval celý incident citovaný zdroj z ruského ministerstva.

K zrušeniu Lavrovej návštevy v Belehrade by sa mal v pondelok večer v prejave k národu vyjadriť srbský prezident Aleksandar Vučič, avizovali miestne médiá.

Vučič, ktorý sa koncom mája ujal druhého prezidentského mandátu, dlhodobo udržiava blízke vzťahy so šéfom Kremľa Putinom. Nepridal sa preto k sankciám, ktoré na Rusko uvalili západné krajiny v reakcii na agresiu voči Ukrajine. Vučič však napriek tomu označuje za svoju prioritu vstup Srbska do EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Pellegrini s Ficom by dohromady získali 35 percent hlasov

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali koncom mája, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 20,3 percenta hlasov. Druhý v poradí by skončil Smer-SD (14,9 percenta), po ňom nasleduje SaS (11,1 percenta). Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre reláciu TV Markíza Na telo.

Štvrté v poradí by skončilo Progresívne Slovensko (9,1 percenta). Nasledujú hnutie OĽANO (8,1 percenta), Republika (6,8 percenta), KDH (6,5 percenta) a Sme rodina (5,6 percenta).

Do parlamentu by sa nedostala strana Aliancia (3,7 percenta) ani SNS (3,7 percenta). Pred bránami parlamentu by ostali aj strana Za ľudí (3,1 percenta), ĽSNS (2,8 percenta), Dobrá voľba (1,4 percenta), Maďarské fórum (1,1 percenta) a Spolu (1,1, percenta).

Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal 37 mandátov v parlamente, Smer-SD by mal 27, SaS 20 a Progresívne Slovensko 17. OĽANO by obsadilo v pléne 15 kresiel. Republika a KDH by mali zhodne po 12 postov a Sme rodina by malo 10 kresiel.

Zber dát sa konal od 25. do 31. mája na vzorke 1008 respondentov.

(tasr)

Minúta  |  

Gröhling verí v zvýšenie platov učiteľov, Pellegrini hovorí o cirkuse

Minister školstva Branislav Gröhling verí, že učitelia sa dočkajú lepších platov. Tvrdí, že absolvoval stretnutia so zástupcami Ministerstva financií (MF) SR a riešenie stojí na jednom podpise ministra financií Igora Matoviča. Skonštatoval to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegirni hovorí o cirkuse. Učitelia sú podľa neho rukojemníci sporov SaS a Matoviča.

Minister školstva namieta spájanie platov učiteľov s výberom z mimoriadneho zdanenia príjmov z ruskej ropy alebo s výberom dane z alkoholu. Poznamenal, že štát už má dostatočný nadvýber v rámci inflácie a tieto financie by mali ísť do školstva. Zdôraznil, že platy pedagógom nemôže zvýšiť, pokiaľ výdavky nemá kryté v rozpočte. Navrhované zvýšenie o desať percent predstavuje 180 miliónov eur, pričom tieto peniaze podľa jeho slov musia dostať z MF. Pripomenul, že na riešení situácie sa zhodli koaličné strany vo vládnom programe. Jeden človek si podľa neho povedal, že bude hrať divadlo, počká do protestu, a potom príde s riešením. "Bohužiaľ, minister financií chce mať nejaké divadlo," uviedol.

Pellegrini vidí pri školstve viacero problémov. Poznamenal, že jeho poslanci sú v Národnej rade (NR) SR schopní zahlasovať za mimoriadne zdanenie príjmov z ruskej ropy, ako aj za zvýšenie daní z alkoholu. Súhlasí však s Gröhlingom, že financie na platy učiteľov musia byť stabilné. Spájanie platov učiteľov s daňami z alkoholu či hazardu považuje za trápne. Podotkol, že premiér Eduard Heger by mal buchnúť po stole, a nie nechať biť sa ministrov financií a školstva.

Hlas Čaputovej veta

Čo sa týka schváleného balíka protiinflačnej pomoci, Pellegriniho poslanci ho v parlamente nepodporia v prípade vetovania prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou bez toho, aby obsahoval pomoc seniorom. Gröhling nepovedal, či by sa mala hlava štátu s balíkom obrátiť na Ústavný súd (ÚS) SR. Vie to podľa neho sama dostatočne posúdiť. Voľnočasové poukazy označil za nezodpovedné hazardovanie s verejnými financiami v situácii, keď nemá kto riadne učiť.

Obaja sa vyjadrili aj k avizovanej petičnej iniciatíve, ktoré má smerovať k predčasným voľbám. Pellegirni hovorí o potrebe nastaviť referendovú otázku tak, aby bola ústavná. Následne začnú so zberom podpisov. Vyzbierať ich chcú čo najskôr, aby sa mohlo referendum spojiť s jesennými komunálnymi voľbami.

Dovládneme

Gröhling sa predčasných volieb neobáva. Podporuje referendum ako demokratický nástroj. Na avizovanom referende sa však nezúčastní. "Stále hovoríme, že dovládneme. Sme garancia zodpovednosti a stráženia verejných financií," podotkol aj v súvislosti so súčasnou vládou.

Gröhling nepovedal, či SaS pôjde do prípadnej vlády s Hlasom-SD. Osobne by do toho nešiel, rozhodovať bude strana. Nateraz majú podľa neho zadefinované, že nepôjdu so Smerom-SD, SNS a fašistami. Predstaviť si to nevie ani Pellegrini. Obaja popreli, že by dopredu boli dohodnutí na spoločnej vláde. Najprv podľa neho musia rozhodnúť ľudia, koho do parlamentu pošlú. Hlas-SD podľa neho vie poskytnúť lepšiu víziu ako Smer-SD s Robertom Ficom.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov: Sankcie na vývoz ropy nemajú vplyv. Naopak, Rusko tento rok očakáva výrazný rast ziskov

Západné sankcie voči Rusku nebudú mať žiadny vplyv na vývoz ruskej ropy, uviedol cez víkend ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Naopak, v tomto roku očakáva vysoký rast ziskov Ruska z dodávok energií. Informuje o tom Reuters.

"Vzhľadom na úroveň cien, ktorá je výsledkom politiky západných štátov, náš rozpočet neutrpel žiadne straty," citovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí Lavrovove vyjadrenia pre bosniansko-srbskú televíznu stanicu. "Naopak, tento rok sa naše zisky z exportu energií výrazne zvýšia," dodal.

V pondelok (30. 5.) sa lídri členských štátov Európskej únie dohodli na výraznom zredukovaní dovozu ruskej ropy do EÚ do konca tohto roka. Čiastočné ropné embargo je ďalším zo sankčných opatrení proti Ruskej federácii za jej vojnu na Ukrajine.

Podľa Lavrova je však dopyt po rope vo svete vysoký a Rusko sa podľa toho zariaďuje. Ako uviedol, Rusi majú alternatívne trhy, na ktorých im predaj ropy rastie.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Vplyv vojny na Ukrajine pocítila drvivá väčšina podnikateľov na Slovensku

Popri postupnom návrate do postpandemického normálu čelí väčšina podnikateľov a firiem novej výzve, a to dôsledkom vojny na Ukrajine na ich fungovanie. Iba 15 percent spoločností nepocítilo žiadne dôsledky vojny na svojom biznise. Naopak, viac ako polovica spoločností pocítila stredný až vážny vplyv vojny na ich podnikanie. Vyplýva to z aprílového prieskumu ČSOB na vzorke 300 podnikov, ktorý banka pripravila v spolupráci s agentúrou Datank.

Z monitorovaných odvetví je na tom najhoršie odvetvie dopravy a skladovania, kde necelá desatina (9,1 %) oslovených zástupcov musela zastaviť svoju činnosť a ďalšia viac než tretina (36,4 %) hovorí o veľmi výrazných negatívnych dopadoch. Kriticky vnímajú situáciu aj podnikatelia v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu, ale aj ubytovacích a stravovacích služieb. Naopak, o najmenších dopadoch hovoria firmy podnikajúce v oblasti IT a komunikácii.

"Doprava a poľnohospodárstvo čelia rastúcim cenám v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine. Pocítili to ceny pohonných hmôt, energií, ako aj základných potravinárskych komodít. Problémy sa tiež dajú pozorovať v niektorých dodávateľských reťazcoch, čo sa zase môže prenášať do dopravy," uviedol Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB.  

Podnikatelia na Slovensku už dlhodobo riešia problém s nedostatkom pracovnej sily. Nedostatok pracovnej sily pocítilo 28 % firiem. Najviac zasiahnuté touto situáciou boli firmy v oblasti ubytovania a stravovania (56 %), stavebníctva (38,2 %) a poľnohospodárstva (37,5 %). Naopak, najmenej spracovateľský priemysel a strojárstvo (8,7 %).

Ako najčastejší spôsob získavania novej pracovnej sily uviedla polovica respondentov zvyšovanie mzdy, takmer tretina sa spolieha na preškoľovanie iných pracovníkov a približne 15 % vidí riešenie v prijímaní pracovnej sily z Ukrajiny.

Aj po zohľadnení negatívnych dopadov vojnového konfliktu sú podnikatelia o niečo optimistickejší ako na jeseň minulého roka. Index očakávaní firiem, ktorý je súčasťou prieskumu, sa v porovnaní s októbrovým meraním zvýšil o deväť bodov na hodnotu 2,1 bodu z možnej škály od + 100 do -100 bodov. Index tak naznačuje ďalšie zlepšenie, ale zároveň potvrdzuje pretrvávajúce obavy z ďalšieho vývoja situácie.

Najvýraznejšie sa zvýšil čiastkový index vývoja dopytu, a to na hodnotu 4,5 bodu, čo je nárast o 18 bodov. Zvýšenie dopytu pre 2. štvrťrok tohto roka očakávalo 43 % firiem. Naopak, pokles dopytu v budúcom kvartáli očakáva takmer 39 % firiem. Zvýšil sa aj čiastkový index vývoja investícií, drží sa však stále na zápornej hodnote -7 bodov. V priemere štyria z desiatich opýtaných očakávajú, že ich investície v tomto roku budú vyššie ako v minulom roku.

Čiastkový index rozšírenia podnikania sa mierne zvýšil na hodnotu 8,9 bodu. Rozšíriť podnikanie v horizonte jedného roka plánovalo 18 % oslovených podnikateľov. Zachovať podnikanie v súčasnom rozsahu plánovalo pre obdobie najbližších 12 mesiacov 66 % firiem. O obmedzení, prerušení alebo ukončení podnikania uvažuje desať percent podnikateľov. Predaj alebo odovzdanie firmy zvažujú dve percentá oslovených.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.