AKTUALIZOVANÉ Prezidentka Zuzana Čaputová vrátila parlamentu takzvaný protiinflačný balík. Vetuje ho vo všetkých častiach týkajúcich sa opatrení, ktoré by mali byť účinné od januára 2023. Svoje rozhodnutie oznámila počas utorkového vyhlásenia v Prezidentskom paláci. V prípade prelomenia veta sa obráti na Ústavný súd SR. Hlava štátu o tom informovala vo svojom verejnom vyhlásení.
Tak ako sme včera predpokladali, prezidentka Zuzana Čaputová sa rozhodla vetovať pomoc rodinám. Čaputová vyhlásila, že nerozporuje tie časti, ktoré majú umožniť okamžitú pomoc. Prekáža jej, že ustanovenia, ktoré majú platiť od nového roka, boli schválené v skrátenom legislatívnom konaní. Pri týchto častiach podľa nej neboli naplnené podmienky pre zrýchlený režim.
Zákon pomáha rodiám, ale zasahuje do rozpočtov samospráv
„Pomoc rodinám je legitímny cieľ," povedala. Zákon na jednej strane pomáha rodinám, výrazne však zasahuje do rozpočtov samospráv. Upozornila na to, že zákon s dosahmi na verejné financie vo výške 1,2 miliardy eur parlament schválil len šesť dní po jeho schválení na rokovaní vlády. Vláda tak využila skrátené legislatívne konanie, ktoré sa môže využiť len za mimoriadnych okolností.
„Ak tieto dôvody naplnené nie sú a napriek tomu sa tento skrátený proces použije, môžu sa porušiť ústavné princípy právneho štátu alebo legality," povedala. V tejto súvislosti upozornila na to, že pri častiach zákona účinných od začiatku budúceho roka nebol dôvod na zrýchlené legislatívne konanie. Inštitút skráteného legislatívneho konania parlament podľa nej v tomto prípade využil v rozpore s Ústavou SR. „Nerozporujem tie opatrenia, ktoré majú pomôcť rodinám hneď, teda od 1. júla tohto roka," povedala Čaputová.
Ak poslanci prelomia veto prezidentky SR, proces schvaľovania zmien účinných od začiatku budúceho roka napadne na Ústavnom súde SR. „Je potrebné, aby ústavný súd v tejto veci urobil raz a navždy jasno," upozornila. Od júla tohto roka pomoc rodinám predstavuje podľa Čaputovej zhruba 30 eur na jedno dieťa. „Je to nie veľká suma, ale mnohým rodinám vystaveným chudobe to pomôže," dodala. Poukázala aj na platné ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť podľa nej vo svojom stanovisku upozornila na to, že pri schvaľovaní prorodinného balíčka nebolo zrejmé jeho prefinancovanie.
Balík kritizovali zástupcovia samospráv i sociálni partneri. Naopak, prorodinné organizácie vyzývali prezidentku právnu úpravu podpísať. Koaličné strany avizovali, že v prípade vrátenia legislatívy do parlamentu svoj postoj nezmenia.
Matovič: Od prezidentky som takéto rozhodnutie čakal, rodiny to aj tak vyhrajú
Minister financií Igor Matovič čakal od prezidentky Čaputovej, že bude vetovať protiinflačný balík. Mrzí ho, že jemu ako predkladateľovi návrhu nedala priestor pomoc rodinám pred ňou obhájiť. Vyhlásil to v utorok na brífingu, pričom prezidentke odkázal, že rodiny to nakoniec aj tak vyhrajú.
"Veľmi ma to mrzí, na druhej strane som to čakal," komentoval Matovič rozhodnutie hlavy štátu v prípade protiinflačného balíka. Tieto dni boli podľa neho zlomové z toho pohľadu, keď "chceme vidieť, kto za koho kope". Tvrdí, že prezidentka je "progresívna liberálka", pričom on sám stojí na úplne opačnom brehu a považuje sa za "prorodinného konzervatívca".
"Za 12 dní dala obrovský priestor ľuďom, ktorí bojovali proti pomoci rodinám. Mne ako obhajcovi pomoci rodinám a predkladateľovi tohto návrhu nedala ani jednu jedinú minútu," podotkol minister financií v súvislosti s rokovaniami prezidentky o protiinflačnom balíku. Podľa Matoviča tak "odoprela právo na obhajobu" rodín s deťmi. Tvrdí, že Prezidentský palác bol za posledné dni "plný" ľudí bojujúcich proti pomoci rodinám a až celkom na záver si Čaputová pozvala prorodinné organizácie. "Obávam sa, že to bolo len také symbolické, naoko, aby sa nepovedalo," myslí si.
Premiér rešpektuje rozhodnutie prezidentky
Premiér Eduard Heger rešpektuje rozhodnutie prezidentky Čaputovej, ktorá vetovala časť protiinflačného balíka. Vyhlásil to v utorok na tlačovom brífingu.
"Vyjadrenie pani prezidentky rešpektujem, potrebujem sa oboznámiť s detailmi jej rozhodnutia a na základe toho zvolím postup," uviedol Heger.
Sme rodina má stále rovnaký postoj
Rešpektujeme prezidentku a jej právo veta. Avšak, naše hnutie má stále rovnaký postoj a to, že pomoc rodinám je na prvom mieste. O stanovisku Sme rodina k rozhodnutiu prezidentky vetovať časť prorodinného balíčka informovala Linda Tribusová z tlačového oddelenia Sme rodina.
ZMOS: Rozhodnutie prezidentky je výsledkom zodpovedného sociálneho dialógu
Rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej vetovať protiinflačný balík vníma Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) ako výsledok toho, čo v praxi znamená zodpovedný sociálny dialóg. Uviedol to ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS-u Michal Kaliňák. Zároveň upozornil, že ak by parlament schválil zákon s pripomienkami prezidentky a od júla by začal platiť daňový bonus, samosprávam to spôsobí určité finančné výpadky v príjmovej časti rozpočtu.
Kaliňák pripomenul, že spolu s partnermi v tripartite a ďalšími samosprávnymi združeniami sa zhodli na rizikách protiinflačného balíka a spoločne, aj v rozhovore s hlavou štátu, poukazovali na negatívne dosahy, ktoré môže legislatíva spôsobiť v rozpočtoch samospráv, rovnako žiadali participáciu na tvorbe podobného zákona. "Tento postoj sme požadovali preto, lebo samosprávy zabezpečujú dostupnosť služieb a obslužnosť územia, čo by bolo pri novej legislatíve výrazne problematické. Ale aj preto, lebo sociálny dialóg bol nahradený nedôstojnou oznamovacou vetou," poznamenal Kaliňák.
Prezidentkino rozhodnutie a argumentáciu preto vníma ako signál návratu k dodržiavaniu legislatívnych pravidiel a definovaniu toho, čo si môže dovoliť vláda voči samospráve. "Sme radi, že legislatívny proces spoločne dostávame do mantinelov predvídateľnosti. Musíme ale konštatovať, že nás čaká ešte mimoriadne veľa práce na ochranu princípov samosprávy," dodal.
Gröhling ďakuje prezidentke za zodpovedný postoj a vypočutie dotknutých strán
Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) sa poďakoval prezidentke Čaputovej za jej rozhodnutie vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie takzvaný protiinflačný balíček. Vďaku vyjadril šéf rezortu školstva hlave štátu aj za zodpovedný postoj i "za vypočutie dotknutých k chybnému a urýchlenému zákonu." "Poslanci tak majú šancu nehlasovať za rozvrat verejných financií," uviedol na sociálnej sieti.
Strana SaS podľa slov jej hovorcu Ondreja Šprláka rešpektuje rozhodnutie prezidentky. "Považujeme za správne, že poslanci koalície dostanú ďalšiu šancu, aby sa nepodieľali na rozvrate verejných financií a tiež aby nerokovali s fašistami," píše sa v stanovisku strany. Liberáli deklarovali, že v parlamente budú hlasovať proti prelomeniu veta hlavy štátu.
Hlas sa opäť zdrží pri hlasovaní, ak v Matovičovom balíku nedôjde k zmenám
Ak nedôjde k zmenám v balíku protiinflačnej pomoci z dielne ministra financií Igora Matoviča ani po vete prezidentky Čaputovej, poslanci NR SR z Hlasu sa opäť pri hlasovaní zdržia. Vyplýva to zo stanoviska lídra strany Petra Pellegriniho, ktoré poskytla hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.
"Ak bude balík opatrení schvaľovaný v rovnakej a nedostatočnej podobe, poslanci Hlasu sa opäť zdržia hlasovania. Balík opatrení predstavuje určitú pomoc rodinám, no v žiadnom prípade nejde o protiinflačný balíček. Vláda pri zdražovaní pomohla ľuďom len minimálne a obrovské skupiny ľudí, ako sú dôchodcovia či pracujúci bez nezaopatrených detí, vylúčila z pomoci úplne," uviedol Pellegrini. Podotkol, že vláda si nesplnila úlohu a občania oprávnene čakajú na skutočnú pomoc od štátu.
Smer opätovne nepodporí návrh z dielne Matoviča
Opozičný Smer opätovne nepodporí takzvaný protiinflačný balík z dielne ministra financií Igora Matoviča, ktorý prezidentka Zuzana Čaputová vrátila do parlamentu. Zákon, ktorý má rodinám kompenzovať zdražovanie, považuje strana za výsmech ľuďom. Uviedol to líder Smeru Robert Fico v stanovisku.
"Náš postoj je jasný. Zákon Igora Matoviča nemôžeme opätovne podporiť, lebo je výsmechom ľuďom. A opätovne budeme navrhovať, aby vláda zaviedla osobitnú bankovú daň, ktorá môže ročne priniesť do rozpočtu až 300 miliónov eur a tie sa môžu okamžite použiť na akýkoľvek kompenzačný program pre ľudí," skonštatoval Fico.
O čom má byť vetovaný zákon
Zákonom sa zavedie príspevok na voľnočasové aktivity vo výške 60 eur na deti vo veku 5 až 18 rokov. Suma prídavku na dieťa sa od júla tohto roka zvýši zo súčasných 25,88 eura na 30 eur a od začiatku budúceho roka na 40 eur. Súčasne sa však zruší jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa pri prvom nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy. V súčasnosti ide o sumu 106,33 eura na každého prváka na základnej škole. Ruší sa aj automatické zvyšovanie prídavku na dieťa podľa rastu životného minima. Po novom bude na rozhodnutí samotnej vlády, či sa suma prídavku zvýši.
Stúpne aj daňový bonus na nezaopatrené deti. Na deti vo veku do šiestich rokov v súčasnosti daňový bonus dosahuje 47,14 eura, na deti vo veku od 6 do 15 rokov je to 43,60 eura a na deti nad 15 rokov 23,57 eura. Od júla suma daňového bonusu na dieťa do 15 rokov vzrastie na 70 eur a od začiatku budúceho roka na 100 eur. Na nezaopatrené dieťa vo veku nad 15 rokov sa daňový bonus od júla tohto roka zvýši na 40 eur a od začiatku budúceho roka na 50 eur. Aj pri daňovom bonuse sa ruší jeho automatické zvyšovanie podľa rastu životného minima.
AKTUALIZOVANÉ Vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) sa nechystá sám odísť z funkcie. „Ja určite odstupovať nebudem,“ vyhlásil dnes Sulík na tlačovej besede v reakcii na minulotýždňovú výzvu poslanca Györgya Gyimesiho (OĽaNO), aby odstúpil v súvislosti s dohodnutými sankciami EÚ na ruskú ropu.
Minister Sulík povedal, že jeho šéfom je premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Ak bude mať pocit, že si nerobím svoju robotu dobre, má možnosť navrhnúť moje odvolanie prezidentke,“ konštatoval a dodal, že nevidí svoje pochybenie.
Čo plánuje Matovič
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) plánuje v stredu 8. júna na rokovanie vlády predložiť návrh zákona, ktorý zvýši dane na alkohol, hazard a pre bohaté firmy, ale zároveň zvýši platy zamestnancov verejnej správy o desať percent. Podľa Sulíka je nekorektné spájať zvýšenie platov s vyššími daňami.
„Keď chcú učitelia viac zarábať, mali by svojich žiakov učiť fajčiť, piť a hazardovať. Bude viac na platy. To je, samozrejme, vtip,“ uviedol Sulík. Ak návrh na vyššie dane minister Matovič predloží na vládu, SaS bude jeho návrh vetovať a bude žiadať, aby sa stiahol z vlády. Sulík si podporu takejto legislatívy vie predstaviť v prípade, že by sa znížili alebo zrušili iné dane. Ako príklad spomenul koncesionárske poplatky.
Sulík na adresu Matoviča povedal, že „takto to ďalej nejde“. „Asi všetci vidíte, že je to čistý chaos, čo Igor Matovič vniesol do politiky. Miestami je to nebezpečné aj nechutné,“ podotkol aj poukázal na „koalíciu s fašistami“ pri schvaľovaní opatrení na pomoc rodinám v parlamente. Ak prezidentka spomínanú legislatívu vráti parlamentu na opätovné prerokovanie, tak sa bude podľa Sulíka prelamovať veto hlavy štátu spolu s fašistami. Líder SaS nevie, či by si práve takto mali ľudia pamätať vládu Eduarda Hegera.
Spájať zvyšovanie platov učiteľov so zvyšovaním daní je absurdné
Spájať zvyšovanie platov učiteľov so zvyšovaním daní na lieh či tabak považuje minister hospodárstva Richard Sulík za nekorektné. „Tá debata je absurdná, takto to stavať do jednej roviny," zhodnotil s tým, že tam nevidí žiadny súvis.
On sám pritom považuje za vtip fakt, že keď chcú učitelia zarábať viac, mali by ich žiaci viac piť, fajčiť a hazardovať. Predseda koaličnej strany Sloboda a Solidarita tvrdí, že na zvyšovanie platov učiteľov treba hľadať peniaze v rozpočte a tie tam sú. Opätovne zopakoval, že liberáli budú rast daní budú vetovať.
Podľa Sulíka sme dosiahli v Bruseli solídny výsledok
Richard Sulík je presvedčený, že Slovensko dosiahlo pri výnimkách na embargo ruskej ropy solídny výsledok. „Mohli sme vyrokovať viac, ale premiér Heger sa rozhodol nechať to takto. Jeho rozhodnutie rešpektujem,“ povedal Sulík. Nemyslí si, že by slovenský premiér konal zle. „Na základe okolností sme dosiahli celkom solídny výsledok," povedal.
Slovnaft má podľa neho teraz 18 mesiacov, teda do 4. decembra 2023, čas, aby sa prispôsobil. Ruská ropa sa bude naďalej dovážať na Slovensko neobmedzene. Prvých osem mesiacov môže Slovnaft vyvážať výrobky bez obmedzení, ďalších desať mesiacov bez obmedzení do Česka.
Minister hospodárstva tvrdí, že sa snažil predĺžiť vyrokovanú osemmesačnú výnimku. O svojom zámere mal písať aj premiérovi Hegerovi. „On mi odpísal, že on sám už v tom konať nebude, ale že nech to robia Česi a Maďari. Spojil som sa s českým premiérom Fialom, aby zabojoval o tú ďalšiu výnimku, keďže Česko je hlavný odbytový trh pre Slovnaft,“ podotkol Sulík.
Po uplynutí výnimiek bude mať Slovnaft podľa Sulíka v rámci embarga na ruskú ropu zakázané vyvážať benzín, naftu a oleje vyrobené z ruskej ropy. Nebude mať však zákaz vyvážať ďalšie petrochemické výrobky do žiadnej krajiny. Taktiež nebude mať Slovensko podľa ministra Sulíka zakázaný dovoz ruskej ropy ropovodom Družba.
Sulík bratislavskej rafinérii pripomenul list z marca tohto roka. V ňom mu materská spoločnosť firmy Slovnaft, maďarská spoločnosť MOL, potvrdila, že hlavným cieľom Slovnaftu je slovenský trh, čo predstavuje 70 percent ich výroby, teda nad technologickým minimom, ktoré je podľa Sulíka na úrovni zhruba 60 percent. „Mám od nich takýto písomný záväzok,“ konštatoval Sulík.
SaS sa dočasne prestane zúčastňovať na zasadnutiach koaličných rád
SaS sa od utorka nebude zúčastňovať na rokovaniach koaličných rád. Strana sa tak rozhodla v záujme upokojenia celospoločenskej situácie. Na zasadnutiach vlády sa predstavitelia strany zúčastňovať budú. Informoval o tom hovorca SaS Ondrej Šprlák.
"Našou prioritou je konštruktívny dialóg a nie počúvanie urážok od Igora Matoviča. Na koaličných radách sme od neho neustále vystavení opakovaným osobným útokom. Koalícia je však o rovnocenných partneroch, ak si to líder OĽaNO neuvedomuje, nevidíme žiaden zmysel chodiť na rokovania koaličnej rady," skonštatoval predseda SaS Richard Sulík.
Zasadnutí vlády sa predstavitelia strany zúčastňovať budú. Strana tiež deklaruje, že všetci štyria jej ministri budú kedykoľvek a v plnom rozsahu k dispozícii premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO).
OĽaNO: R. Sulík mal možnosť obhájiť svoje zlyhania pri sankciách na ruskú ropu
Líder SaS Richard Sulík mal možnosť obhájiť svoje zlyhania pri sankciách na ruskú ropu. Jeho neúčasť na utorkovej koaličnej rade je dôkazom toho, že na svoje zlyhanie nemá žiadne uveriteľné argumenty. Tvrdí to OĽaNO vo svojom stanovisku. Reaguje tak na rozhodnutie SaS, ktorá pred utorňajším zasadnutím oznámila, že sa koaličných rád nebude zúčastňovať. Argumentuje snahou o upokojenie situácie.
Hnutie zdôrazňuje, že spolu s koaličnými partnermi Sme rodina a Za ľudí sa priebežne poctivo zúčastňujú rokovaní na každej koaličnej rade. Podotýka, že koaličná SaS na nich býva veľmi zriedka zastúpená svojim predsedom, a ak, tak len na veľmi krátky čas. Riešenia problémov má komplikovať aj to, že SaS vysiela na každé rokovanie iného zástupcu. A ak aj k dohode podľa OĽaNO príde, zvyčajne ju spätne predseda strany SaS zruší, keďže nesúhlasí s rozhodnutím svojich zástupcov. Ako príklad uvádza rokovania o pomoci rodinám.
Smer podá vo štvrtok návrh na vyslovenie nedôvery Sulíkovi
Opozičný Smer podá vo štvrtok (9. 6.) návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi. Dôvodom má byť blamáž s ruskou ropou a poškodenie záujmov obyvateľov Slovenska. Uviedol to líder Smeru Robert Fico vo svojom stanovisku, ktoré poskytol hovorca strany Ján Mažgút.
Práve Sulíka označuje Smer-SD za toho, kto je za celú situáciu politicky zodpovedný. V rebríčku zodpovednosti nasleduje šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok a premiér Eduard Heger. Vysvetľuje to tým, že Sulík dával spoločne s Korčokom Hegerovi podklady. Na základe nich mal v Bruseli zradiť všetko slovenské, čo sa len zradiť dá.
"Preto vo štvrtok podávame návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva Sulíkovi za totálne babráctvo, lenivosť a ešte takú maličkosť, že poškodil všetkých občanov Slovenska," vyhlásil Fico.
Hlas: Ak premiér odmietol rokovať o lepších podmienkach, nemá právo ostávať na poste
Ak premiér Heger odmietol na samite Európskej únie rokovať o lepších podmienkach pre Slovensko pri embargu na ruskú ropu, nemá podľa strany Hlas-SD morálne právo ostávať na poste predsedu vlády. Strana Hlas-SD žiadala Hegerovo odvolanie v septembri minulého roka, dodnes však na to nemá dostatok podpisov, a to ani s pomocou od opozičnej strany Smer. Informovala o tom hovorkyňa Hlasu Patrcia Medveď Macíková v tlačovej správe.
Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera zrušil obvinenie z prečinu podplácania bývalému ministrovi financií a guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi. Vedenie Generálnej prokuratúry (GP) SR o tom informovalo na utorkovej tlačovej konferencii. Vo veci má opäť konať a rozhodnúť špeciálna prokuratúra.
Kandera upozornil, že obvinenie vzniesli iba na základe výpovedí jediného spolupracujúceho obvineného, bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho. Poukázal na zásadné rozpory v jeho výpovediach, ktoré sa podľa neho týkajú "nie bezvýznamných" skutočností vrátane toho, kedy sa skutok stal. Na vznesenie obvinenia podľa neho neboli splnené zákonné podmienky. Na jeho zrušenie využil postup podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry obvinil Kažimíra vlani v októbri z prečinu podplácania, ten následne podal voči obvineniu sťažnosť. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic ju koncom roka 2021 zamietol. V odôvodnení rozhodnutia odmietol snahu spochybňovať inštitút spolupracujúcej osoby. Kažimír označil obvinenie za nespravodlivé. Po jeho vznesení avizoval, že chce očistiť svoje meno.
Úrad špeciálnej prokuratúry na sociálnej sieti zverejnil uznesenie, ktorým špeciálny prokurátor zamietol Kažimírovu sťažnosť proti vznesenému obvineniu. "Z daného uznesenia jednoznačne vyplýva dôkazná situácia, ktorá postačovala na vznesenie obvinenia. Táto dôkazná situácia je v uznesení detailne vyhodnotená," priblížila špeciálna prokuratúra. Od vznesenia obvinenia sa navyše podľa Úradu špeciálnej prokuratúry dôkazná situácia proti Kažimírovi ešte posilnila, a to aj vykonaným znaleckým dokazovaním.
"Uznesenie špeciálneho prokurátora, chybné konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj uznesenie prokuratúra Úradu špeciálnej prokuratúry, boli zrušené a prokurátorovi ÚŠP bolo prikázané, aby vo veci znovu konal a rozhodol," zhrnul Kandera.
Poukázal na to, že trestné stíhanie založené na výpovediach jediného, tzv. korunného svedka, poskytujúceho pomoc pri odhaľovaní trestnej činnosti výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody, vyžaduje od konajúcich orgánov osobitnú obozretnosť. "A to najmä z pohľadu, či výpovede takejto osoby sú konzistentné a či sú podporované inými, vo veci vykonanými objektívnymi dôkazmi," povedal Kandera. V Kažimírovom prípade to podľa neho nebolo naplnené. Zdôraznil, že nedostatky akéhokoľvek svedka v pamäťovej stope nemožno pripísať na ťarchu obvineného.
AKTUALIZOVANÉ Marian Kočner dal odstrániť Jána Kuciaka, lebo sa bál trestného stíhania. V utorok to pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku uviedol Zoltán Andruskó. Obžalovaná Alena Zsuzsová mu mala takto zdôvodniť objednávku vraždy nielen novinára, ale aj vtedajšieho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku.
"Skupina prokurátorov okolo Dušana Kováčika znemožnila Žilinkovi prácu. Preto sa snažil spolupracovať s Jánom Kuciakom," vypovedal Andruskó. Tvrdí, že Kuciak mal podľa Zsuzsovej informácie ku kauzám aj od Žilinku. Kočnera označil aj za objednávateľa vrážd prokurátorov, ktoré sa nezrealizovali.
Andruskó je v prípade vraždy novinára a jeho snúbenice už právoplatne odsúdený. V rámci prípravy vrážd prokurátorov je vylúčený na samostatné konanie.
Zoltán Andruskó. Foto: TASDR/Ondrej Herceg
Zoltán Andruskó začal spolupracovať s políciou, lebo sa bál o život. "Bál som sa chodiť domov. Čakal som, že ma niekto zavraždí," vypovedal ešte na pondelkovom pojednávaní pred senátom ŠTS v Pezinku.
Andruskó tiež vypovedal, že treba hľadať prepojenie medzi Marianom Kočnerom a nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom. "Z nejakých dôvodov Bödör potreboval pomáhať Kočnerovi a aj sebe," vyhlásil.
Súd v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej opätovne rozhoduje o vine Kočnera a Zsuzsovej. ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd (NS) SR vrátil vlani v máji prípad prvostupňovému súdu. Právoplatné sú v tejto kauze tri rozhodnutia. Miroslav Marček a Szabó dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Andruskó 15 rokov nepodmienečne.
Pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelí obžalobe päť osôb – Kočner, Alena Zsuzsová, Tomáš Szabó, Dušan Kracina a Darko Dragič.
21:30 Merkelová: Vojna na Ukrajine je veľkou chybou Ruska
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok ostro odsúdila ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajine. Jej vyjadrenia zazneli počas rozhovoru s reportérom týždenníka Der Spiegel Alexandrom Osangom, ktorý naživo odvysielala nemecká verejnoprávna televízna stanica Phoenix. Išlo o Merkelovej prvý veľký rozhovor od stiahnutia sa z aktívnej politiky, ktorý sa odohral vo vypredanej sále divadla Berliner Ensemble. Informácie priniesli agentúry DPA a Reuters.
"Ide o brutálny útok, ktorý porušuje medzinárodné právo a pre ktorý neexistuje žiadne ospravedlnenie," povedala Merkelová na margo ruskej vojenskej invázie. Útok bol podľa nej "veľkou chybou" zo strany Ruska. Podľa bývalej nemeckej kancelárky však nebolo možné vytvoriť bezpečnostnú architektúru, ktorá by zabránila vojne. "Prirodzene som sa sama seba pýtala, čo sme mohli vynechať? Ja si tieto otázky kladiem stále," uviedla Merkelová a zopakovala, že ruskú vojenskú inváziu považuje za "veľkú tragédiu".
20:54 Väčšina Poliakov súhlasí s príchodom vojnových utečencov z Ukrajiny
Väčšina Poliakov má ústretový postoj k Ukrajincom, ktorí utiekli pred vojnou do ich krajiny. Vyplýva to z nedávneho prieskumu Varšavskej univerzity, z ktorého v utorok citovala agentúra DPA.
Viac ako 64 percent opýtaných podporilo poskytnutie ochrany utečencom, kým sa nebudú môcť vrátiť domov. Ďalších takmer 30 percent respondentov bolo za to, aby bolo Ukrajincom umožnené usadiť sa v krajine natrvalo.
20:01 Rusko bombardovalo Charkov
Jeden človek zomrel a traja ďalší utrpeli zranenia pri utorkovom ruskom bombardovaní mesta Charkov na severovýchode Ukrajiny. Oznámil to starosta mesta Ihor Terechov. Rusko „nenecháva Charkov na pokoji a nepretržite udržiava ľudí v strachu," povedal Terechov. Informuje o tom spravodajský portál news.sky.com.
19:41 Sankcie USA zakazujú akékoľvek nákupy ruských dlhopisov alebo akcií
Ministerstvo financií Spojených štátov informovalo amerických peňažných manažérov, že sankcie Washingtonu voči Moskve zakazujú akékoľvek nákupy dlhopisov alebo akcií patriacich ruskej vláde a firmám. A to nielen v prípade novovydaných, ale aj akcií a dlhopisov na sekundárnom trhu. To je ďalšie sprísnenie obmedzení USA voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu.
V smernici, ktorú americké ministerstva financií zverejnilo v pondelok (6. 6.), sa uvádza, že sankcie "zakazujú osobám v USA nakupovať nové aj existujúce dlhopisy a cenné papiere vydané subjektom v Ruskej federácii". Cieľom je "odoprieť Rusku finančné zdroje, ktoré potrebuje na pokračovanie svojej brutálnej vojny proti Ukrajine", vyhlásilo ministerstvo financií s tým, že zákaz investovať sa týka aj nákupov na sekundárnom trhu.
19:10 Rusko: Lavrov pricestoval na návštevu Turecka, kde má rokovať o blokáde pšenice
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok pricestoval na dvojdňovú návštevu Turecka, na ktorej má rokovať o odblokovaní vývozu pšenice z Ukrajiny. Turecko na žiadosť Organizácie Spojených národov (OSN) ponúklo svoje služby poskytovať sprievod námorným konvojom z ukrajinských prístavov, píše AFP. Agentúra dodáva, že v okolí týchto prístavov sú umiestnené námorné míny.
Lavrovove rokovania sa majú zamerať aj na otvorenie bezpečnostného koridoru s cieľom vyviezť ukrajinské obilie z prístavov, ktoré sú blokované Ruskom.
18:42 Armáda USA už cvičí ukrajinských vojakov v používaní raketových systémov HIMARS
Armáda Spojených štátov začala cvičiť ukrajinské sily v používaní sofistikovaných raketových systémov HIMARS, ktoré administratíva prezidenta Joea Bidena schválila ako pomoc Kyjevu. Rusko však vyhlásilo, že to môže spustiť jeho rozsiahlejšie nálety na Ukrajinu. Informácie priniesla v utorok tlačová agentúra AP.
Hovorca amerického ministerstva obrany podplukovník Anton Semelroth uviedol, že ukrajinskí vojaci absolvujú výcvik obsluhy moderných palebných raketových systémov HIMARS (High Mobility Artillery Rocket System) na výcvikovej základni v meste Grafenwöhr v Nemecku a na ďalších miestach v Európe.
18:02 Pobaltské krajiny pre Ukrajinu žiadajú udelenie kandidátskeho štatútu EÚ
Pobaltské krajiny v utorok vyjadrili požiadavku, aby bol Ukrajine udelený štatút kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie. Uviedla to agentúra DPA.
Udelenie štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine je podľa litovského prezidenta Gitanasa Nausédu posolstvom, ktoré musí EÚ vyslať čo najskôr. "Je na čase dať jasne najavo, že Ukrajina patrí do EÚ," povedal prezident po rokovaní s nemeckým spolkovým kancelárom Olafom Scholzom vo Vilniuse. EÚ nemá podľa Nausédu morálne právo premeškať tento okamih. "Ukrajinci toto právo bránia svojou krvou," dodal.
Poľsko v rámci jedného z najväčších kontraktov na vývoz zbraní za uplynulých 30 rokov dodá Ukrajine desiatky moderných samohybných húfnic typu AHS Krab. Oznámil to v utorok poľský premiér Mateusz Morawiecki. Správu publikovala agentúra PAP.
"Som veľmi rád, že dnes máme možnosť predávať naše zbrane do zahraničia," vyhlásil poľský premiér. "Práve teraz podpisujeme jeden z najväčších, ak nie najväčší kontrakt na vývoz zbraní za ostatných 30 rokov," dodal Morawiecki počas tlačovej konferencie vo fabrike na výrobu ťažkej vojenskej techniky Huta Stalowa Wola na juhovýchode Poľska. Premiér vysvetlil, že zmluva sa týka predaja zbraní Ukrajine a že poľské húfnice budú zohrávať "veľmi dôležitú" úlohu na bojiskách východnej Ukrajiny. Morawiecki spresnil, že prvých 18 kusov tejto bojovej techniky už odoslali na Ukrajinu a že poľskí a ukrajinskí vládni predstavitelia sa dohodli na dodaní ďalších 56 húfnic.
16:00 Scholz: Madrid ešte Nemecko nepožiadal o schválenie dodania tankov na Ukrajinu
Berlín ešte od Španielska nedostal žiadosť o schválenie dodávky tankov nemeckej výroby na Ukrajinu. Povedal to v utorok nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz. Publikovali to agentúra DPA a denník El País. Ak Španielsko takúto žiadosť predloží, nemecká vláda sa ňou podľa Scholza bude zaoberať. Španielsko podľa denníka El País plánuje Ukrajine poslať približne 40 tankov typu Leopard nemeckej výroby. Túto dodávku však musí najskôr odobriť Berlín na základe zmluvy o nákupe týchto vozidiel, píše DPA.
Celkovo 108 týchto tankov, ktoré Španielsko od Nemecka kúpilo v roku 1995, je už viac ako desať rokov uskladnených na základni pechoty neďaleko španielskeho mesta Zaragoza. Približne 40 z nich by mohlo byť opätovne bojaschopných, píše El País s odvolaním sa na španielske ministerstvo obrany.
Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
15:43 Exprezident Medvedev slovne zaútočil na odporcov Ruska
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev skritizoval v utorok tých ľudí, ktorí "nenávidia" Rusko, a nazval ich "degeneráti". A zaviazal sa, že bude pracovať na tom, aby "zmizli". Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Často sa ma pýtajú, prečo sú moje príspevky na Telegrame také tvrdé. Odpoveď znie: nenávidím ich. Sú to lotri a degeneráti," napísal v odkazovej aplikácii Telegram Medvedev, blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina. "Chcú našu smrť, smrť Ruska. A kým žijem, urobím všetko pre to, aby zmizli," dodal 56-ročný Rus bez uvedenia ďalších podrobností.
Medvedev, ktorý bol prezidentom Ruska v rokoch 2008-12, je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie.
15:24 Odmínovanie ukrajinských prístavov si vyžiada asi pol roka
Ukrajina by potrebovala asi šesť mesiacov na odmínovanie vôd v okolí svojich čiernomorských prístavov, aj keď bude ich blokáda ruským námorníctvom zrušená. Podľa utorkovej správy britského denníka Guardian to vyhlásil námestník ukrajinského ministra pre poľnohospodársku politiku a potravinárstvo Taras Vysockyj.
Ak Rusko odmietne zrušiť blokádu prístavov, Ukrajina bude môcť vyvážať maximálne dva milióny ton obilia mesačne, upozornil Vysockyj pred účastníkmi konferencie Medzinárodnej rady pre obilniny (IGC). "Myslím, že sme dosiahli limit. Najväčšie množstvo, ktoré dokážeme vyviezť, sú asi dva milióny ton mesačne," uviedol.
15:12 Nováková v Prahe spolu so Zemanom odsúdili Putinovu agresiu na Ukrajine
Maďarská prezidentka Katalin Nováková spolu s prezidentom Českej republiky Milošom Zemanom odsúdili v utorok v Prahe "Putinovu agresiu" na Ukrajine a deklarovali všetku potrebnú pomoc utečencom z Ukrajiny.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine Nováková podčiarkla, že jej krajina realizuje historicky najväčšiu humanitárnu akciu. Prezidentka vyjadrila radosť z toho, že sa podarilo dosiahnuť konsenzus v otázke šiesteho balíka protiruských sankcií Európskej únie. "Za dobré považujeme tie sankcie, ktoré spôsobia viac škôd agresorovi než tomu, kto ich zavádza," povedala. "Nie tá sankčná politika je dobrá, ktorou sa sami strelíme do nohy," dodal Zeman, podľa ktorého Maďarsko nie je so svojím postojom osamotené, pričom poznamenal, že v podstate s ním súhlasí.
Český prezident Miloš Zeman (druhý sprava), jeho manželka Ivana Zemanová (vpravo), maďarská prezidentka Katalin Nováková (druhá vľavo) a jej manžel István Veres (vľavo) pózujú fotografom na Pražskom hrade. Foto: TASR/AP
15:00 Putin nariadil vypracovať nové rozpočtové pravidlá na podporu rastu Ruska
Ruský prezident Vladimir Putin nariadil v utorok vláde, aby do konca júla vypracovala nové rozpočtové pravidlá s cieľom podporiť rast a pomôcť ochrániť ekonomiku pred veľkým poklesom. Informovalao tom agentúra Reuters. "Práce na federálnom rozpočte na najbližšie tri roky sa už začali. Zásadnou otázkou je zostavenie rozpočtových pravidiel, ktoré nielen zabezpečia stabilitu verejných financií, ale prispejú aj k zvýšeniu tempa rastu ruskej ekonomiky," uviedol Putin v televízii.
Ruský prezident neposkytol podrobnosti o nových pravidlách, povedal však, že korporátne a hypotekárne pôžičky potrebujú podporu. To naznačuje potenciálne zmiernenie pravidiel, čo umožní nasmerovať viac štátnych financií na oživenie ekonomickej aktivity.
14:48 Johnson: Ukrajina nesmie byť dotlačená k prijatiu nevýhodnej mierovej dohody
Svetové veľmoci nesmú dotlačiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského k prijatiu nevýhodnej mierovej dohody so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Uviedol to britský premiér Boris Johnson v utorok na zasadnutí britskej vlády, informuje agentúra Reuters. "(Johnson) povedal, že je absolútne nutné, aby (štáty) prezidenta Zelenského netlačili k prijatiu zlého mieru. Poznamenal, že zlé mierové dohody netrvajú dlho," povedal Johnsonov hovorca.
Britský premiér svojim ministrom v utorok oznámil, že Spojené kráľovstvo bude aj naďalej rozsiahlo podporovať Ukrajinu. Svet sa podľa Johnsona musí pri mierových rokovaniach vyhnúť takému výsledku, pri ktorom by sa mohlo zdať, že sa Putinova neoprávnená agresia vyplatila, uviedol hovorca.
Boris Johnson. Foto: TASR/AP
14:08 Scholz prisľúbil Litve ďalšiu vojenskú pomoc
Nemecko prisľúbilo Litve ďalšiu vojenskú pomoc na odstrašenie možného ruského útoku a prípadnú obranu pred ním. V utorok to uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz po rozhovore s litovským prezidentom Gitanasom Nausdom. Informuje o tom agentúra DPA.
Podľa Scholza by nemecká podpora mala smerovať k vytvoreniu "robustnej bojovej brigády". "Ako spojenci v NATO sa cítime byť navzájom zaviazaní a v prípade útoku budeme brániť každý centimeter územia NATO," dodal nemecký kancelár.
13:45 Rusko začalo námorné cvičenie v Baltiku, kde sa už konajú manévre NATO
Ruská flotila začala v utorok námorné cvičenie v Baltickom mori. V tomto regióne sa už konajú aj spoločné manévre námorných síl NATO, Fínska a Švédska, informovala agentúra DPA. Do cvičení ruskej Baltickej flotily sa podľa agentúry Interfax, citovanej DPA, zapojí viac ako 20 lodí a člnov, vrátane korviet, fregát, protiponorkových torpédoborcov, vznášadiel, vyloďovacích člnov a rýchločlnov, ale aj lietadlá a vrtuľníky. Interfax dodal, že vojenské cvičenie Baltickej flotily bolo vopred plánované.
Námorné cvičenie NATO s kódovým názvom Baltops-2022 sa v Baltskom mori začalo v nedeľu. Zúčastňuje sa na ňom 14 členských krajín NATO, ako aj Švédsko a Fínsko, ktoré majú záujem o vstup do Severoatlantickej aliancie. Do cvičenia NATO sa zapája 45 vojnových lodí, 7-tisíc vojakov, 75 lietadiel a vrtuľníkov, uviedla DPA s tým, že manévre námorných síl Severoatlantickej aliancie potrvajú do polovice júna a uskutočnia sa v strednej a južnej časti Baltického mora vrátane pobrežných oblastí Švédska, Lotyšska, Poľska a Nemecka.
DPA pripomenula, že vojenské aktivity Ruska sa v tomto regióne výrazne zintenzívnili začiatkom mája, keď tam ruská armáda uskutočnila veľké cvičenie v oblasti ruskej exklávy Kaliningrad. Súčasťou tohto cvičenia boli aj simulované opaľovanie rakiet Iskander. Ide o nukleárnu balistickú raketu s doletom údajne do 500 kilometrov.
13:35 Orbán odmietol kritiku ústupkov, ktoré EÚ urobila Maďarsku v otázke sankcií
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán odmietol kritiku luxemburského premiéra Xaviera Bettela vo veci vyradenia hlavy ruskej pravoslávnej cirkvi z najnovšieho balíka sankcií EÚ, k čomu došlo z iniciatívy Budapešti. Uviedol to Orbánov hovorca Bertalan Havasi.
13:30 V Chersone vraj môže byť referendum o pripojení k Rusku
Zástupca šéfa administratívy dosadenej Kremľom v ukrajinskom meste Cherson Kirill Stremousov signalizoval, že Moskva by sa mohla pokúsiť usporiadať v Chersonskej oblasti referendum o jej pripojení k Rusku. „S najväčšou pravdepodobnosťou bude referendum,“ vyjadril sa Stremousov.
Neposkytol však žiadny dátum potenciálneho referenda. Zdá sa však nepravdepodobné, že by sa uprostred vojny mohol uskutočniť dôveryhodný plebiscit v čase, keď ukrajinské sily podnikajú v Chersonskej oblasti protiofenzívu. Informuje o tom portál bbc.com.
13:18 Rusko tvrdí, že zničilo delostrelecké systémy zo Západu
Ruská armáda tvrdí, že zničila niekoľko delostreleckých systémov, ktoré Ukrajine poskytli západní spojenci. Hovorca ministerstva obrany Igor Konašenkov v utorok oznámil, že ruské delostrelectvo zasiahlo húfnicu dodanú z Nórska a ďalšie dva systémy, ktoré dodali Spojené štáty. Ruské ostreľovanie podľa neho zničilo aj ďalšie ukrajinské vybavenie na východe krajiny a letectvo zasiahlo ukrajinské jednotky, vybavenie a delostrelecké pozície.
12:44 V kauze lietadla s Lavrovom rozhodli príslušné štáty suverénne
Ministerstvo zahraničných vecí USA vyhlásilo, že Čierna Hora, Bulharsko a Severné Macedónsko prijali rozhodnutia, že nepovolia prelet lietadla ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na ceste do Belehradu, ako suverénne štáty. Podľa rozhlasovej stanice Hlas Ameriky to uviedol hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price. Dodal, že tieto rozhodnutia balkánskych štátov odrážajú odhodlanie Európy brať Rusko na zodpovednosť za ničím nevyprovokovaný útok na Ukrajinu.
Price zrejme reagoval na vyjadrenie samotného Lavrova z pondelka, keď rozhodnutie troch krajín zakázať jeho lietadlu vstup do svojho vzdušného priestoru označil za "nepredstaviteľné". V dôsledku toho bol nútený svoju návštevu Srbska zrušiť. Lavrov sa vyjadril, že za odmietnutím preletu ruského lietadla by mohli byť EÚ a NATO.
11:02 Ruskom rozpútaná vojna ohrozuje podľa nemeckej ministerky kultúrnu identitu Ukrajincov
Nemecká ministerka kultúry Claudia Rothová, ktorá je na návšteve juhoukrajinského mesta Odesa, vyhlásila, že Ruskom rozpútaná vojna ohrozuje aj kultúrnu identitu Ukrajiny. "Táto vojna je aj vojnou proti kultúre, proti kultúre demokracie," vyhlásila podľa agntúry DPA v utorok v Odese Rothová, politička nemeckej strany Zelených.
Podľa jej slov je evidentné, že ruské invázne vojská na Ukrajine neútočia len na vojenské ciele a civilnú infraštruktúru, ale aj na samotnú kultúrnu identitu ukrajinského národa. Komentovala tak skutočnosť, že počas viac ako troch mesiacov ruskej agresie bolo na Ukrajine zničených alebo poškodených už približne 375 kultúrnych inštitúcií a 137 kostolov.
Claudia Rothová. Foto: TASR/AP
10:03 Ukrajina vykonala v noci letecké útoky na ruské pozície na juhu krajiny
Ukrajinská armáda v utorok ráno uviedla, že počas uplynulej noci vykonala niekoľko leteckých útokov na ruské pozície na juhu Ukrajiny. Správu priniesla agentúra DPA. "Ukrajinské vrtuľníky útočili na ciele nepriateľských síl v Chersonskej oblasti a lietadlá (sa zamerali) na muničné sklady v Mykolajivskej oblasti," oznámil v utorok ukrajinský generálny štáb. DPA približuje, že Ukrajina počas ruskej ofenzívy dosiaľ nasadila vlastné vzdušné sily len zriedka, a to pre prevahu ruských jednotiek vo vzduchu.
08:58 Ukrajinská vláda chce zaviesť angličtinu ako jazyk obchodného styku
Ukrajinská vláda pripravuje návrh zákona, ktorý uzákoní angličtinu ako jazyk obchodného styku. Povedal to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, informuje v utorok denník The Guardian.
"Angličtina sa teraz používa v obchodnom styku v celom civilizovanom svete, takže ak jej udelíme takýto štatút na Ukrajine, podporí to rozvoj podnikania, pritiahne investície a urýchli európsku integráciu Ukrajiny," napísal Šmyhaľ v pondelok neskoro večer na platforme Telegram. Ďalšie podrobnosti o pripravovanej legislatíve neuviedol. The Guardian pripomína, že jediným úradným jazykom na Ukrajine je ukrajinčina.
07:27 Kyjevské divadlo obnovilo sezónu vypredanými predstaveniami
Kyjevské činoherné divadlo Teatr na Podoli v nedeľu odohralo svoje prvé predstavenie od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. Toto divadlo bolo poslednou kultúrnou inštitúciou v Kyjeve, ktoré obnovilo svoju činnosť. Koncom mája totiž otvorili svoje brány pre divákov aj kiná i Národná opera, informovala v noci na utorok agentúra AP.
"Boli sme zvedaví, ako to bude, či diváci prídu počas vojny, či vôbec rozmýšľajú o divadle, či je oň záujem," povedal jeden z hercov Jurij Felipenko. "A boli sme radi, že prvé tri predstavenia boli vypredané," uviedol Felipenko, pričom dodal, že divadlo uvádza hry len s niekoľkými hercami.
Teatr na Podoli. Foto: Pinterest
06:13 USA: Moskva sa pokúša zastrašiť americké médiá v Rusku
Spojené štáty obvinili v pondelok Rusko z pokusu o "zastrašovanie" amerických novinárov v Moskve po tom, čo si ich predvolalo ruské ministerstvo zahraničných vecí a pohrozilo im odvetnými opatreniami za americké sankcie.
"Aby sme sa vyjadrili jasne, Kremeľ je zapojený v plnohodnotnom útoku na slobodu médií, na prístup k informáciám a k pravde," povedal hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price. Ako dodal, domnieva sa, že ide o "jasné a očividné úsilie zastrašiť nezávislých novinárov".
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová koncom mája pohrozila vyhostením západných médií v prípade, že bude kanál YouTube pokračovať v blokovaní týždenných brífingov rezortu diplomacie v Moskve.
04:35 Nemecko: Zelenskyj poslal do Berlína osobitného vyslanca kvôli členstvu v EÚ
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poslal do Berlína osobitného vyslanca na rokovania s nemeckou spolkovou vládou o perspektíve vstupu jeho krajiny do Európskej únie (EÚ).
Zelenského osobitným vyslancom je ukrajinský minister pre regionálny rozvoj Oleksij Černyšov a prvé stretnutia s politickými predstaviteľmi vrátane námestníka nemeckej ministerky zahraničných vecí Tobiasa Lindnera absolvuje v Berlíne v utorok a v stredu.
Nemecký kancelár Olaf Scholz dal jasne najavo, že Ukrajina by nemala mať záruky na skratku k členstvu v Únii. Kým ostatné štáty EÚ vyjadrili kandidátskemu štatútu Ukrajiny podporu, Nemecko ďalej váha, pripomína DPA.
Kyjev napriek tomu dúfa, že lídri 27 členských krajín EÚ označia Ukrajinu za kandidátsku krajinu už na nadchádzajúcom samite 23. a 24. júna.
Volodymyr Zelenskyj a Olaf Scholz 19. februára 2022. Foto: TASR/AP
03:09 Zelenskyj: Ukrajinci v bojoch o Severodoneck čelia početnej prevahe Rusov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok upozornil, že jeho vojaci v bojoch o strategické východoukrajinské mesto Severodoneck čelia početnej prevahe "silnejšej" ruskej strany.
"Držíme sa" v tomto kľúčovom meste, "ich je však viac a sú silnejší," povedal Zelenskyj novinárom v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev deň po návšteve frontových pozícií v Lysyčansku, ktorý sa nachádza na opačnom brehu rieky Siverskyj Donec.
Intenzita bojov premenila Severodoneck a Lysyčansk na "mŕtve mestá", citovala v pondelok Zelenského stanica BBC.
01:46 USA a EÚ vyzvali Rusko, aby zastavilo sexuálne násilie páchané jeho armádou
Spojené štáty a Európska únia vyzvali v pondelok Rusko, aby zastavilo sexuálne násilie, ktorého sa údajne dopúšťa jeho armáda a zástupcovia na Ukrajine. Moskva pritom tieto tvrdenia označuje za "klamstvo".
USA a EÚ túto výzvu vyslovili počas stretnutia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) zorganizovaného Albánskom, ktoré BR OSN v súčasnosti predsedá.
"Je na Rusku, aby v svojich radoch zastavilo znásilňovanie, násilie a zverstvá. Je na Rusku, aby zastavilo bezohľadnú, nevyprovokovanú vojnu proti ukrajinskému národu. Vyzývame Ruskú federáciu, aby tak urobila," uviedla veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová.
PONDELOK
22:42 Moskva zakázala ďalším 61 Američanom vstúpiť na územie Ruska
Kremeľ v pondelok pridal na zoznam osôb, ktoré majú zakázaný vstup na územie Ruskej federácie, ďalších 61 občanov Spojených štátov. Ide najmä o vládnych predstaviteľov a riaditeľov spoločností v obrannom a energetickom sektore. Urobil tak v reakcii na sankcie, ktoré Západ uvalil na Rusko pre jeho inváziu na Ukrajinu.
Na zozname osôb, ktoré nesmú vstúpiť na ruské územie, sa nachádza aj americká ministerka energetiky Jennifer Granholmová či riaditeľ filmových štúdií Universal Pictures.
21:36 Rodiny členov Rosgvardije padlých na Ukrajine dostanú 5 miliónov rubľov
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v pondelok výnos, na základe ktorého rodinám príslušníkov ruskej Národnej gardy (Rosgvardija), ktorí zomreli na Ukrajine alebo v Sýrii, vyplatia po päť miliónov rubľov (76 600 eur).
Rosgvardija je priamo podriadená Putinovi a bola vytvorená v roku 2016, pričom jej úlohou je bojovať proti terorizmu a organizovanému zločinu. Práve Rosgvardiju používa Rusko na potlačenie protestov v krajine.
Výnosom, ktorý Putin v pondelok podpísal, tak Rusko oficiálne priznalo, že medzi vojakmi, ktorí zahynuli vo vojne na Ukrajine, sú aj príslušníci Rosgvardije.
Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
20:23 Naď rokoval s ministrami obrany B9, USA a Británie i o situácii na Ukrajine
Minister obrany SR Jaroslav Naď v pondelok prostredníctvom videohovoru rokoval so šéfmi rezortov obrany krajín Bukureštskej deviatky, USA, Veľkej Británie a zástupcom generálneho tajomníka NATO pre operácie o aktuálnej bezpečnostnej situácii na Ukrajine. Hovorili aj o otázkach, vyplývajúcich z aktuálnych procesov v rámci transatlantického partnerstva. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
V súvislosti s nadchádzajúcim samitom NATO v Madride ministri prediskutovali svoje očakávania, predovšetkým s ohľadom na pripravované prijatie novej Strategickej koncepcie NATO a ďalšie pôsobenie spojeneckých síl na východnom krídle Aliancie. "Ukrajinský existenčný zápas o prežitie je zároveň bojom za hodnoty mieru, demokracie a právneho štátu. Našou pomocou dávame jasne najavo, že obrana princípov slobodného sveta a medzinárodného poriadku je naším prioritným záujmom," uviedol po rokovaní Naď.
19:43 Ukrajina: Epidémia cholery sa v Mariupole už začala, uviedol predstaviteľ
Ruskí predstavitelia v okupovanom Mariupole zatvorili toto juhoukrajinské prístavné mesto do karantény pre možné vypuknutie cholery. V pondelok o tom informoval portál britského denníka The Guardian s odvolaním sa na ukrajinské úrady.
Poradca starostu Mariupola Petro Andriuščenko pre ukrajinskú televíziu uviedol, že mesto sa pripravuje na epidémiu, pretože sa v ňom hromadia mŕtve telá a odpadky. Andriuščenko, ktorý z mesta odišiel na začiatku vojny, citoval svoje zdroje ešte stále prítomné v Mariupole. A povedal: "Slovo cholera počuť v meste medzi miestnymi predstaviteľmi a ich poradcami čoraz častejšie. Pokiaľ vieme, epidémia sa viac-menej už začala."
19:15 Šéf Roskosmosu sa vyhráža európskym krajinám raketovým útokom
Generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin sa v pondelok vyhrážal niekoľkým európskym krajinám raketovým útokom po tom, čo ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov musel zrušiť svoju návštevu Srbska, pretože krajiny susediace so Srbskom nepovolili prelet ministrovho lietadla cez svoj vzdušný priestor. Informuje o tom agentúra HINA.
Lavrovove lietadlo do svojho vzdušného priestoru nevpustili Bulharsko, Severné Macedónsko ani Čierna hora, ktoré susedia so Srbskom.
"Viete v čom je dobrý Sarmat? On si nebude pýtať súhlas na prelet od zbabelých Bulharov, pomstychtivých Rumunov a ani od Čiernohorcov, ktorí zradili našu spoločnú históriu. Rovnako ako ani od Švédov," uviedol Rogozin na sociálnej sieti Twitter.
Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo), bieloruský prezident Alexandr Lukašenko (vľavo) a šéf ruského Roskosmosu Dmitrij Rogozin (uprostred). Foto: TASR/AP
19:00 Rusko: Americkým médiám hrozí zrušenie víz či akreditácie
Rusko v pondelok varovalo americké médiá, že ich pracovníkom môžu byť odobrané akreditácie a víza v prípade, ak Spojené štáty nezrušia opatrenia obmedzujúce ruských novinárov na území USA.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na pondelkovom stretnutí s predstaviteľmi amerických médií upozornila na ťažkosti ruských novinárov v USA. Vzťahujú sa podľa nej na problémy s obnovovaním víz, zablokované bankové účty a údajné obťažovanie zo strany amerických spravodajských služieb. Rusko zavedie podľa Zacharovovej proti USA "také isté opatrenia" v prípade, ak neobnovia práva ruským novinárom a médiám na svojom území.
18:24 Ukrajinská armáda tvrdí, že zatlačila ruskú flotilu ďalej od pobrežia Ukrajiny
Ukrajinská armáda v pondelok uviedla, že sa jej podarilo zatlačiť ruskú flotilu vyše 100 kilometrov od ukrajinského čiernomorského pobrežia, ktoré ruské lode už celé týždne blokujú. Informuje o tom agentúra AFP.
"Výsledkom našej aktivity zameranej na porážku nepriateľa je, že skupina lodí ruskej Čiernomorskej flotily bola zatlačená preč od ukrajinských brehov do vzdialenosti presahujúcej 100 kilometrov," uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram.
17:50 Zelenskyj varuje, že zásoby obilia na Ukrajine sa môžu do jesene strojnásobiť
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok varoval, že objem obilia, ktorý Ukrajina nedokáže exportovať pre blokády zo strany Ruska, by sa do jesene mohol minimálne strojnásobiť. Informuje o tom agentúra AFP.
"Práve teraz máme zablokovaných asi 20 - 25 miliónov ton. Na jeseň to môže byť 70 - 75 miliónov ton," povedal Zelenskyj. Ukrajina bola pred inváziou ruskej armády 24. februára štvrtým najväčším exportérom obilia na svete.
16:27 Szijjártó: Ukrajinskí politici hovoria o Maďarsku neprijateľným tónom
Ukrajinskí politici hovoria neprijateľným tónom o Maďarsku, provokujú ho, tvrdia o ňom klamstvá a snažia sa ho začierniť, napísal v statuse zverejnenom v pondelok na Facebooku šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Szijjártó reagoval na kritiku Kyjeva na adresu predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra, ktorý v Deň spolupatričnosti 4. júna pri príležitosti 102. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy hovoril o tom, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj trpí psychickými problémami. Podľa predsedu zákonodarného zboru totiž Zelenskyj ako hlava štátu, ktorý je odkázaný na pomoc, môže iba prosiť, nie však požadovať, a už vôbec nie vyhrážať sa.
László Kövér. Foto: FB/mesto Šamorín
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v nedeľu po Kövérových slovách na Twitteri napísal, že jedinou problematickou krajinou európskej rodiny je Maďarsko, ktoré bráni akejkoľvek reakcii na "ruské zverstvá" páchané na Ukrajine. "Maďarsko zámerne mení duše zosnulých ukrajinských detí na olejové perníky," napísal Podoľak.
15:45 V Mariupole sa hovorí o epidémii cholery, upozornil poradca starostu
Rusi dávajú ukrajinské mesto Mariupol do karantény pre pravdepodobnú epidémiu cholery. V rozhovore pre ukrajinskú televíziu to povedal poradca mariupoľského starostu, informuje spravodajský portál BBC. „Vidíme, že mesto uzatvárajú,“ vyjadril sa Petro Andriuščenko pre United News TV s tým, že „vnútri mesta, medzi okupačnými úradmi a ich vedením, sa spomína slovo cholera“. BBC tieto tvrdenia nedokázalo overiť.
Andriuščenko zároveň upozornil na zhoršovanie humanitárnej situácie v meste, kde je nedostatok pitnej vody i potravín. Cez víkend tiež uviedol, že obyvatelia mesta sa musia registrovať, aby dostávali pitnú vodu, pričom ju môžu dostať len raz za dva dni.
15:01 Taliansko si predvolalo ruského veľvyslanca pre obvinenia z protiruskej kampane
Taliansko si v pondelok predvolalo ruského veľvyslanca Sergeja Razova po tom, čo Moskva obvinila talianske médiá z protiruskej propagandy v súvislosti s informovaním o vojne na Ukrajine. Uviedla to agentúra AFP. Ako informovalo ministerstvo zahraničných vecí v Ríme, veľvyslancovi Ruskej federácie Razovovi chce tlmočiť odmietnutie "narážok týkajúcich sa údajného zapojenia médií našej krajiny do protiruskej kampane".
Štátny tajomník talianskeho rezortu diplomacie Ettore Francesco Sequi takisto dôrazne odmietol obvinenia ministerstva zahraničných vecí v Moskve ohľadom "nemorálnosti" niektorých zástupcov talianskych inštitúcií a médií. Spor sa týka sobotňajšieho príspevku ruskej ambasády v Ríme na Facebooku, ktorý poukazoval na "porušovanie práv ruských občanov" v zahraničí. Moskva hovorí o "predpojatom prístupe" médií ponúkajúcich spravodajstvo o invázii na Ukrajine, ktorý má "kľúčový vplyv na postoj Talianov voči Rusom".
14:41 Rusko tvrdí, že v obrane pred raketami zatlačí ukrajinské sily ďalej od hraníc
Rusko plánuje zareagovať na dodávky raketových systémov západných krajín Kyjevu tak, že ukrajinské jednotky zatlačí ďalej od svojich hraníc. V pondelok to oznámil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, Správu priniesla agentúry Reuters. "Čím väčší bude dosah (raketových) systémov, ktoré budú (Kyjevu) dodané, tým ďalej vytlačíme nacistov od línie, z ktorej môžu prichádzať hrozby pre rusky hovoriacich ľudí a Ruskú federáciu," vyhlásil Lavrov.
Spojené štáty minulý týždeň potvrdili, že Ukrajine dodajú štyri moderné palebné raketové systémy HIMARS (High Mobility Artillery Rocket System) využívajúce presne riadenú muníciu, ktorá dokáže zasiahnuť ciele vzdialené až 72 kilometrov. Ukrajina prisľúbila Spojeným štátom, že tieto systémy nepoužije na útoky na ciele na území Ruska.
Británia zase minulý týždeň oznámila, že Ukrajine plánuje poslať raketomety M270, ktoré sú schopné zasiahnuť cieľ vzdialený až 80 kilometrov.
14:09 Lavrov kritizuje balkánske štáty za zmarenie svojho letu do Belehradu
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok kritizoval európske krajiny za to, že zablokovali jeho lietadlo na ceste do Srbska. Lavrov bol nútený zrušiť svoju pondelkovú návštevu Srbska po tom, ako okolité krajiny v nedeľu uzavreli svoj vzdušný priestor pre lietadlo, ktorým mal priletieť do Belehradu.
"Stalo sa niečo nepredstaviteľné... došlo k zbaveniu suverénneho štátu (jeho) práva vykonávať (svoju) zahraničnú politiku," povedal Lavrov na on-line tlačovej konferencii v Moskve, ako v pondelok informovala agentúra AFP.
Aj Kremeľ v pondelok odsúdil uzavretie vzdušného priestoru pre Lavrova a označil ho za nepriateľský krok. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však súčasne konštatoval, že takéto konanie nebude môcť výrazne zasiahnuť do vzťahov Ruska so spriatelenými krajinami. Zdôraznil, že Rusko a Srbsko budú pokračovať vo svojich kontaktoch.
14:03 Predaj áut v Rusku sa v máji prepadol o vyše 83 percent
Predaj áut v Rusku sa minulý mesiac prepadol medziročne o viac než 83 percent a prudký pokles zaznamenal aj v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, keď klesol o viac než polovicu. Dôvodom sú stále väčšie problémy s dodávkami kľúčových komponentov, ktoré obmedzujú produkciu.
Ako v pondelok uviedlo Združenie európskych podnikov (AEB), v máji sa v Ruskej federácii predalo 24.268 áut. V porovnaní s májom minulého roka to znamená pokles o 83,5 percent a oproti predchádzajúcemu mesiacu o 52 percent.
13:47 Zeman by Putina poslal pred vojnový súd
Český prezident Miloš Zeman tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin patrí pred vojnový súd. Zeman sa takto vyjadril v nedávnom rozhovore pre ukrajinskú redakciu Rádia Slobodná Európa. Informuje o tom v pondelok český spravodajský server Novinky.cz s tým, že český prezident v rozhovore čelil otázkam na svoje niekdajšie proruské postoje, ktoré však teraz bagatelizoval.
Svoj názorový obrat Zeman vysvetľoval tým, že ruskou inváziou na Ukrajine nastala "zásadne nová situácia". Pred agresiou na Ukrajine bolo Rusko podľa jeho slov ostatnými štátmi vnímané ako normálna krajina, s ktorou sa diskutovalo aj obchodovalo.
"Situácia sa však zásadne zmenila okamihom ruskej agresie na Ukrajine, a keď sa zmení situácia, zmení sa aj váš názor," povedal Zeman v rozhovore, ktorý prebehol uplynulý piatok. Zároveň priznal, že ruský útok na Ukrajinu bol pre neho "studenou sprchou".
13:14 Johnson v telefonáte so Zelenským potvrdil darovanie salvových raketometov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že britský premiér Boris Johnson mu v telefonáte potvrdil dodanie nového balíka britskej vojenskej pomoci. Podľa Londýna pôjde o salvový raketový systém (MLRS) typu M270 americkej výroby.
"Hovoril som s Borisom Johnsonom. Povedal som mu o situácii na frontovej línii. Potvrdil mi dodanie nového balíka posilnenej obrany pre Ukrajinu. Nastolili sme aj otázku zintenzívnenia práce na bezpečnostných zárukách. Spoločne s Veľkou Britániou hľadáme spôsoby, ako sa vyhnúť potravinovej kríze a ako dosiahnuť uvoľnenie zablokovaných prístavov," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter
"Nemôžeme stáť bokom, kým ruské delostrelectvo zrovnáva mestá so zemou a zabíja nevinných civilistov," napísal na Twitteri zase britský premiér Johnson. Spresnil, že Londýn daruje ukrajinským ozbrojeným silám samohybné obrnené raketomety, aby Ukrajinci mohli "účinne odraziť pokračujúci ruský nápor".
M270. Foto: Lockheed Martin
12:42 Kosačov žiada tvrdú reakciu Ruska a Srbska za zákaz preletu lietadla s Lavrovom
Predseda zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačov žiada, aby Rusko a Srbsko spoločne a "mimoriadne tvrdo" reagovali na zákaz preletu lietadla so šéfom ruskej diplomacie cez vzdušný priestor troch balkánskych štátov.
Kosačov vo svojom poste v aplikácii Telegram vyjadril nádej, že táto spoločná reakcia nebude "len vo formáte diplomatických protestov, ale aj konkrétnych, praktických odpovedí".
Zákaz preletu Lavrovovho lietadla si podľa Kosačova údajne vynútila aliancia NATO, ktorá donútila Bulharsko, Severné Macedónsko a Čiernu Hora, aby neumožnili lietadlu s ruským ministrom prelet do Srbska.
Kosačov na margo toho v aplikácii Telegram napísal: "Hovoríme o demarši organizácie NATO – a bez Spojených štátov by sa to nemohlo stať". Ruský politik následne obvinil NATO z "priameho zasahovania" do bilaterálnych vzťahov medzi Ruskom a Srbskom a zo "snahy zmocniť sa zvyšku Európy a podmaniť si ju".
Senátor Kosačov dodal, že Bulharsko, Čierna Hora a Severné Macedónska sa svojím rozhodnutím pripojili k "hrobárom skutočného európskeho sna", ktorými sú podľa neho Británia, Česko, Poľsko a pobaltské štáty.
11:30 Americký veľvyslanec vyzval Rusko, aby neprerušovalo vzťahy s USA
Rusko by aj napriek kríze vyvolanej vojnou na Ukrajine nemalo zatvárať americké veľvyslanectvo v Moskve, pretože dve najväčšie jadrové mocnosti sveta musia pokračovať v dialógu. V pondelok to uviedol americký veľvyslanec v Rusku John J. Sullivan, informuje agentúra Reuters, ktorá citovala z rozhovoru pre ruskú agentúru TASS.
Sullivan v súčasnosti nevylučuje, že Rusko by sa mohlo rozhodnúť zatvoriť americkú ambasádu v Moskve. "Ak som správne porozumel, ruská vláda spomenula možnosť prerušenia diplomatických stykov," povedal. Podľa jeho slov by to však bola obrovská chyba. "Nemôžeme len tak prerušiť diplomatické vzťahy a prestať spolu hovoriť," dodal.
10:28 Britský rezort obrany: Ruské sily v Severodonecku sú slabo vybavené aj vycvičené
Ruské vojenské jednotky nasadené na boj do mesta Severodoneck na východe Ukrajiny sú podľa britského ministerstva obrany len "slabo vybavené a vycvičené". Britský rezort obrany to tvrdí vo svojej najnovšej správe o situácii na Ukrajine, z ktorej v pondelok citovala spravodajská stanica Sky News.
"Ruské sily nasadené do tejto oblasti zahŕňajú vojakov mobilizovaných zo záloh separatistických síl samozvanej Luhanskej ľudovej republiky, vedených Ruskom. Tieto jednotky sú slabo vybavené a vycvičené, pričom v porovnaní s regulárnymi ruskými jednotkami im chýba ťažká technika," uvádza britský rezort obrany.
09:49 Gubernátor Hajdaj: Situácia v Severodonecku sa z nášho pohľadu mierne zhoršila
Situácia v meste Severodoneck v Luhanskej oblasti sa z pohľadu ukrajinskej armády "mierne zhoršila". V pondelok to uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. "Našim obrancom sa istý čas darilo podnikať protiútoky; oslobodili takmer polovicu mesta. Teraz sa však pre nás situácia opäť mierne zhoršila," povedal Hajdaj.
Ruský tank na Ukrajine. Foto: Twitter
09:00 Londýn: Nedeľné útoky Ruska na Kyjev mali zrejme narušiť dodávky západných zbraní
Britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine v pondelok ráno na Twitteri uviedlo, že nedeľné útoky ruských síl zasiahli železničnú infraštruktúru v Kyjeve. Išlo o prvý útok tohto druhu na ukrajinskú metropolu za posledné týždne – jeho cieľom bola pravdepodobne snaha narušiť dodávky západného vojenského vybavenia pre ukrajinské jednotky, uvádza rezort obrany v Londýne.
Britské ministerstvo obrany tiež konštatovalo, že "ťažké boje" pokračujú v Severodonecku na východe Ukrajiny, kde ruské sily v snahe obkľúčiť ukrajinské jednotky postupujú na mesto Sloviansk.
8:53 Ukrajina: Pri bojoch v Donbase zahynul proruský generál Kutuzov
Ukrajinská armáda v nedeľu potvrdila, že pri bojoch na východe Ukrajiny zahynul proruský generál samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Roman Kutuzov. Krátko predtým jeho úmrtie oznámila aj ruská štátna televízia. Informuje o tom agentúra DPA.
Generálmajor Kutuzov, veliteľ prvého armádneho zboru DĽR, bol "oficiálne denacifikovaný a demilitarizovaný", uviedli v nedeľu večer ukrajinské ozbrojené sily. Kutuzov údajne zahynul v čase, keď velil ruskému útoku na obec neďaleko východoukrajinského mesta Popasna v Luhanskej oblasti. Ukrajinská armáda predtým oznámila, že ruská ofenzíva v tejto oblasti bola neúspešná, pričom nepriateľ bol nútený stiahnuť sa so "značnými stratami".
08:19 Na hranici Moldavska zadržali ukrajinského poslanca, po ktorom pátra Bielorusko
Moldavská pohraničná polícia zadržala na moldavských hraniciach ukrajinského zákonodarcu Jevhena Jakovenka. K zadržaniu došlo v nedeľu na žiadosť medzinárodnej policajnej organizácie Interpol, informovala agentúra Reuters.
Šéf Interpolu v Moldavsku Viorel Tentiu spresnil, že po Jakovenkovi bolo vyhlásené pátranie na základe obvinení z úplatkárstva a korupcie, ktoré voči ukrajinskému poslancovi vzniesli úrady v Bielorusku. Reuters však súčasne podotkol, že vo verejne dostupných zoznamoch hľadaných osôb, ktoré sú zverejnené na webovej stránke Interpolu, Jakovenkovo meno v nedeľu večer nefigurovalo.
VIDEO: Ruský termobarický raketomet TOS-1A na Ukrajine
04:58 NATO odštartovalo cvičenia v Baltskom mori, spoločne s Fínskom a Švédskom
Severoatlantická aliancia odštartovala v nedeľu takmer dvojtýždňové námorné manévre v Baltskom mori, na ktorých sa zúčastňujú aj Fínsko a Švédsko. Obe tieto severské krajiny v máji požiadali o vstup do NATO v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine.
Na každoročnom cvičení s označením BALTOPS sa tento rok zúčastňuje viac než 7000 príslušníkov námorníctva, letectva a námornej pechoty zo 16 štátov vrátane Fínska a Švédska. Do nacvičovaných operácií sa celkovo zapojí 45 plavidiel a 75 lietadiel alebo vrtuľníkov, píše agentúra AP.
Manévre BALTOPS 22, ktorých hostiteľskou krajinou je Švédsko, nie sú zamerané voči žiadnej špecifickej hrozbe. "NATO, spoločne so Švédskom a Fínskom, využíva príležitosť posilniť odolnosť a silu svojich jednotiek v nepredvídateľnom svete," uvádza sa vo vyhlásení Aliancie.
Podľa agentúry AP vo švédskom hlavnom meste ešte nikdy nezakotvila takáto veľká americká vojnová loď. USS Kearsarge meria na dĺžku 257 metrov.
02:44 Zelenskyj navštívil Záporožie a frontovú líniu v Donbase
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v nedeľu mesto Záporožie na juhovýchode krajiny a tiež armádne stanovištia v blízkosti frontovej línie v Donbase. Informoval o tom denník The Guardian s odvolaním sa na vyhlásenie kancelárie ukrajinského prezidenta.
Zelenskyj podľa neho navštívil viaceré veliteľské stanovištia a pozície ukrajinských síl ležiace pri frontovej línii v okolí Bachmutu v Doneckej a Lysyčansku v Luhanskej oblasti.
"Prezident si vypočul informácie o operačnej situácii v týchto úsekoch frontu, ako aj správu o logistike ukrajinských obrancov... Rozprával sa tiež s vojakmi a udelil im štátne vyznamenania a hodnotné dary," uvádza sa vo vyhlásení prezidentskej kancelárie v Kyjeve, ktoré bolo zverejnené v noci na pondelok.
Prezidentská kancelária predtým uviedla, že Zelenskyj navštívil v nedeľu aj Záporožskú oblasť, ktorej väčšinu ovládajú ruskí okupanti. V oblastnej metropole Záporožie (ukr. Zaporižžia) sa stretol s miestnym gubernátorom a šéfom vojenskej správy Olexandrom Staruchom a udelil vyznamenania ukrajinským vojakom.
NEDEĽA
22:37 Rakúsky kancelár navrhuje pre Ukrajinu a Moldavsko prechodné členstvo v EÚ
Rakúsky kancelár Karl Nehammer v nedeľu vyzval na vytvorenie medzistupňa medzi spoluprácou a plným členstvom v Európskej únii pre krajiny ako Ukrajina a Moldavsko.
Tento tzv. "prípravný priestor" by umožnil krajinám dosiahnuť štandardy Európskej únie podobne ako v prípade Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) alebo Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), tvrdí Nehammer.
"Spája nás rovnaký cieľ; všetci chceme silnú, nezávislú a hospodársky úspešnú Ukrajinu," uviedol Nehammer vo vyhlásení.
"Ukrajina v súčasnosti bojuje o svoje politické a územné prežitie. Všetko naše úsilie je zamerané predovšetkým na ukončenie ruskej agresívnej vojny. V takejto fáze aj tak nemôžeme očakávať plné prijatie Ukrajiny do Únie," dodal.
Nehammer ďalej tvrdí, že z aktuálnej diskusie o členstve Ukrajiny v EÚ je potrebné vylúčiť emócie, a rýchly vstup Ukrajiny do eurobloku momentálne "nie je reálny".
Karl Nehammer. Foto: TASR/AP
20:59 V okupovanom meste Mariupol je kritický nedostatok vody.
Nedostatok pitnej vody v okupovanom ukrajinskom meste Mariupol je podľa poradcu mariupoľského starostu kritický. Petro Andrušenko uviedol, že obyvatelia mesta sa musia registrovať, aby dostávali pitnú vodu, pričom ju môžu dostať len raz za dva dni.
Poškodenie Mariupola počas viac ako dvoch mesiacov bombardovania bolo také vážne, že väčšinu základných služieb, ako sú dodávky elektriny, plynu a vody, musia Ruskom podporované miestne úrady ešte len obnoviť. Andrušenko, ktorý nie je v Mariupole, zopakoval varovania pred epidémiou pre veľké množstvo odpadkov a množstvo tiel pochovaných po celom meste v plytkých hroboch. Informuje o tom stanica CNN.
20:06 Ukrajina: Podľa námestníčky ministra obrany dodávky ťažkých zbraní Kyjevu u zo Západu musia byť dlhodobé.
Západní spojenci Ukrajiny musia chápať, že poskytnutie ťažkých zbraní Kyjivu nie je jednorazovou pomocou, ale musí pokračovať až do víťazstva. Vyhlásila to v nedeľu námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. „Zbrane už začali prichádzať, ale nestačí to na veľmi silné odrazenie ruskej armády,“ povedala Maľarová.
„Budeme stále potrebovať podporu vzhľadom na to, že už sme sa dostali do vleklej vojny. Západ musí chápať, že nejde o jednorazovú pomoc ale o víťazstvo,“ vyhlásila námestníčka ministra obrany. „Naši bojovníci sú naozaj pripravení, naša armáda je naozaj pripravená. Ale táto motivácia a výcvik nestačia na víťazstvo nad Ruskom bez zbraní,“ dodala..
17:54 Energoatom: Ruská raketa preletela v nebezpečnej blízkosti jadrovej elektrárne
Ruská strela preletela v nebezpečnej blízkosti Južnoukrajinskej jadrovej elektrárne v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny. Oznámila to v nedeľu ukrajinská štátna jadrová spoločnosť Energoatom. Informuje o tom agentúra DPA.
Táto elektráreň sa nachádza približne 350 kilometrov južne od hlavného mesta Kyjev.
Ruskí agresori "ešte stále nechápu, že zásah pracujúcej elektrárne čo i len najmenším kúskom rakety môže spôsobiť jadrovú katastrofu a únik radiácie," uviedla na sociálnej sieti Telegram spoločnosť Energoatom, ktorá prevádzkuje túto - i ďalšie elektrárne na Ukrajine. Rusko obvinila z "jadrového terorizmu".
15:20 Pápež žiada nové mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou
Pápež František počas nedeľnej turičnej svätej omše v Ríme žiadal ukončenie násilia na Ukrajine a nové mierové rokovania.
"Opakujem svoju výzvu pre tých, ktorí sú na čele krajín: prosím, nepriveďte ľudstvo do nešťastia," povedal pápež v Ríme po poludňajšej modlitbe Raduj sa nebies kráľovná (Regina Coeli). Katolícka cirkev si v nedeľu pripomína Zoslanie Ducha svätého – Turíce.
13:40 Rusko tvrdí, že v Kyjeve zničilo tanky, ktoré Ukrajine dodal Západ
Ruské rakety, ktoré v noci na nedeľu zasiahli Kyjev, zničili tanky, ktoré Ukrajine dodali európske krajiny. V nedeľu to na sociálnej sieti Telegram oznámilo ruské ministerstvo obrany. Kyjev sa k útokom na tanky zatiaľ nevyjadril. Informujú o tom agenúty AP a AFP.
"Rakety dlhého doletu, ktoré vystrelilo ruské letectvo na predmestia Kyjeva, zasiahli tanky typu T-72. Tieto tanky Ukrajine dodali európske krajiny. Rakety zasiahli aj iné obrnené vozidlá, ktorá sa nachádzali v hangároch," uviedol hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Ukrajinská strana zničenie týchto tankov bezprostredne nepotvrdila, píše AP.
Hustý dym po ruských raketových útokoch v Kyjeve 5. júna 2022. Foto: TASR/AP
12:12 El País: Španielsko pošle Ukrajine tanky a protilietadlové strely
Španielsko pošle Ukrajine protilietadlové rakety a tanky typu Leopard s cieľom zintenzívniť svoju pomoc tejto krajine. Informácia agentúra Reuters prevzala z webovej stránky denníka El País.
Španielsko ukrajinským vojakom tiež poskytne základný výcvik na ovládanie týchto tankov. Ten sa uskutoční v Lotyšsku, kde španielska armáda vyslala 500 vojakov v rámci operácie Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO. Druhá časť výcviku by sa podľa denníka El País mala uskutočniť v Španielsku.
11:18 Putin v prípade dodávok rakiet pohrozil Ukrajine útokmi na nové ciele
Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu upozornil, že Moskva bude útočiť na nové ciele v prípade, ak Západ dodá Ukrajine rakety dlhého doletu. Nové dodávky zbraní majú podľa Putina za cieľ "predlžovať konflikt". Informuje o tom agentúra AFP.
Rusko podľa prezidenta v prípade dodania rakiet dlhého doletu na Ukrajinu vyvodí primerané závery a použije svoje zbrane na zasiahnutie cieľov, ktoré predtým nezasiahlo. Putin však vo vyjadrení pre ruské tlačové agentúry nešpecifikoval, ktoré ciele mal na mysli.
10:55 Gubernátor Hajdaj: Rusi strácajú kontrolu nad Severodoneckom
Ruské sily strácajú kontrolu nad mestom Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré chce Moskva získať v úsilí dostať pod kontrolu Donbas. Oznámil to v nedeľu gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.
"Rusi mali pod kontrolou 70 percent Severodonecka, počas dvoch dní však boli vytlačení a mesto je teraz rozdelené na dve polovice" uviedol gubernátor. Ukrajinské sily podľa jeho vyjadrení zajali osem ruských vojakov.
Ukrajinský vojak hliadkuje v dedine neďaleko frontovej línie v Doneckej oblasti. Foto: TASR/AP
10:30 Situácia na Ukrajine podľa projektantov ovplyvní slovenské stavebníctvo
Vláda pravdepodobne podľa projektantov nedokáže udržať tempo investovania do prípravy stavieb. Prípravu verejných stavieb môže ohroziť predovšetkým nedostatok peňazí. Zároveň tvrdia, že situácia na Ukrajine môže ovplyvniť slovenské stavebníctvo. Vyplýva to z Polročnej štúdie slovenského stavebníctva H1/2022 spracovanej analytickou spoločnosťou CEEC Research s podporou generálneho partnera Považskej cementárne Ladce.
Podľa tretiny opýtaných projektových spoločností pravdepodobne vláda nedokáže udržať súčasné tempo investovania do prípravy stavieb. Štvrtina si dokonca myslí, že toto tempo vláda úplne isto neudrží. Opačného názoru je 14 % opýtaných a ďalších 23 % opýtaných sa domnieva, že je tu možnosť, že vláda toto tempo udrží.
Niekoľko výbuchov bolo v nedeľu ráno počuť v oblasti ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Informujú o tom agentúra AFP a televízia CNN.
"Niekoľko výbuchov v štvrtiach Darnyckyj a Dniprovskyj v Kyjeve. Záchranári už pracujú na mieste. Podrobnejšie informácie neskôr," uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko prostredníctvom aplikácie Telegram.
"Aktuálne nie sú po raketových útokoch na infraštruktúru žiadni mŕtvi. Jeden zranený bol hospitalizovaný," dodal.
02:38 Zelenskyj: Rusko systematicky ničí kultúrne a historické dedičstvo Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom najnovšom príhovore k občanom zverejnenom v sobotu večer na svojej oficiálnej stránke obvinil Rusko z masívneho ničenia kultúrnych pamiatok, kostolov a iných miest spätých náboženstvom. Podľa neho to je dostatočný dôvod na vylúčenie tejto krajiny z Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).
"Počas totálnej vojny bolo ruským ostreľovaním zničených alebo poškodených už 113 kostolov. Sú medzi nimi tie starodávne, ktoré odolali 2. svetovej vojne, no neodolali ruskej okupácii. Sú aj také, ktoré boli postavené po roku 1991," konštatoval Zelenskyj, ktorý vylúčenie Ruska z UNESCO žiadal už koncom mája.
VIDEO Útok ukrajinského delostrelectva na ruský muničný sklad z pohladu drona
Video tiež ukazuje, ako ruské elektronické obranné systémy narúšajú funkcie drona ako aj jeho zničenie ruskou protileteckou obranou.
22:11 Pápež sa stretne s predstaviteľmi Ukrajiny, prediskutujú jeho možnú návštevu
Pápež František v sobotu oznámil, že sa čoskoro stretne s ukrajinskými predstaviteľmi, s ktorými chce prediskutovať možnosti svojej návštevy ich vojnou sužovanej vlasti. Informuje o tom tlačová agentúra Reuters. František sa o tom zmienil vo Vatikáne počas stretnutia s deťmi so zdravotným postihnutím a ukrajinskými deťmi, ktoré utiekli zo svojej krajiny v dôsledku ruskej invázie.
František (85), ktorý sa pre bolesti kolena pohybuje na invalidnom vozíku, povedal, že často myslí na ukrajinské deti a chce túto krajinu navštíviť, ale musí si vybrať správny čas. "Nie je ľahké prijať rozhodnutie, ktoré by mohlo zvyšku sveta viac uškodiť ako pomôcť. Musím nájsť tú správnu chvíľu, aby som to urobil. Na budúci týždeň prijmem zástupcov ukrajinskej vlády, ktorí sem prídu na rokovanie, aby sme sa porozprávali aj o mojej prípadnej návšteve," uviedol pápež bez ďalších detailov.
19:02 Zelenskyj odsúdil bombardovanie dreveného kláštora v meste Svjatohorsk
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odsúdil bombardovanie dreveného kláštora v meste Svjatohorsk, ktorý v sobotu zachvátil požiar. „Okupanti vedia, čo bombardujú. Vedia, že na území Svjatohorskej lavry nie sú vojenské ciele, že sa tam pred bojmi ukrýva zhruba 300 ľudí, vrátane 60 detí," vyhlásil Zelenskyj.
Prezident zopakoval svoju výzvu na vylúčenie Ruska z Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). „Každý chrám, ktorý Rusko na Ukrajine spálilo, každá škola vyhodená do povetria, každý zničený pamätník dokazuje, že pre Rusko nie je miesto v UNESCO," dodal ukrajinský prezident. Informuje o tom portál bbc.com.
18:28 Kuleba skritizoval Macronove slová o tom, že Rusko by nemalo byť ponižované
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v sobotu skritizoval vyjadrenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o tom, že Rusko "by nemalo byť ponižované". Podľa Kulebu takáto výzva ponižuje Francúzsko, informovala agentúra AFP. "Vyhlásenia o tom, že Rusko by nemalo byť ponižované, len ponižuje Francúzsko a každú krajinu, ktorá takéto niečo povie," uviedol Kuleba na sociálnej sieti. Dodal, že Rusku "treba ukázať, kde je jeho miesto" pre záchranu životov a nastolenie mieru.
Macron v piatkovom rozhovore pre francúzske regionálne médiá uviedol, že Putin "spravil historickú a fundamentálnu chybu - pre svoj ľud, pre seba i pre dejiny". Dodal, že Rusko je stále skvelý národ, pričom uviedol, že by nemalo byť ponižované, "aby sme sa v deň ukončenia bojov mohli vydať cestou diplomacie".
K situácii sa v ukrajinskej štátnej televízii vyjadril aj poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Uviedol, že pokiaľ nebudú ruské jednotky zatlačené čo najviac k ukrajinsko-ruskej hranici, nemá zmysel s Moskvou vyjednávať, píše denník Guardian.
17:30 Ukrajina oznámila úmrtia štyroch dobrovoľných vojakov zo zahraničia
Ukrajina v sobotu informovala o úmrtí štyroch zahraničných dobrovoľníkov, ktorí po boku ukrajinskej armády bojovali proti ruským jednotkám. Ako uviedla agentúra AFP, muži pochádzali z Nemecka, Holandska, Austrálie a Francúzska. Medzinárodná légia na územnú obranu Ukrajiny, ktorá je samostatnou divíziou ukrajinskej armády, neuviedla bližšie podrobnosti o okolnostiach smrti štyroch zahraničných vojakov. "Hoci sme našich bratov stratili v boji, ich odvaha, pamiatka a odkaz nás budú navždy inšpirovať," uviedla légia vo vyhlásení. Zverejnila aj fotografiu mužov odetých v maskáčovom oblečení so zbraňami v rukách.
Podľa agentúry AFP zomreli dobrovoľníci z Francúzska a Holandska pri ostreľovaní v Charkovskej oblasti. Hovorca austrálskeho ministerstva zahraničných vecí tiež potvrdil úmrtie austrálskeho občana. Podľa austrálskych médií išlo o 47-ročného muža, ktorý "zvážal zranených z frontovej línie". O vzniku Medzinárodnej légie na územnú obranu Ukrajiny na začiatku ruskej invázie informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Kyjev krátko nato oznámil, že organizácia prijala viac ako 20-tisíc žiadostí o členstvo.
Légia na svojej oficiálnej webstránke uvádza, že sa do nej pridali dobrovoľníci z Dánska, Izraela, Poľska, Litvy, Chorvátska, Británie, Holandska a Kanady. Podľa agentúry AFP však na Ukrajinu prišiel bojovať aj značný počet vojakov z Gruzínska.
16:34 Pri ruskom ostreľovaní obytných oblastí mesta Mykolajiv zomreli traja ľudia
Traja ľudia zomreli a ďalší štyria boli zranení, keď ruská armáda v sobotu ostreľovala obytné oblasti mesta Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Dvaja ľudia zomreli na mieste a jeden zraneniam podľahol pri prevoze do nemocnice. „Lekári bojujú o život zranených," povedal starosta mesta Oleksandr Sienkevyč. Ruské ostreľovanie poškodilo tri výškové budovy. Informuje o tom portál cnn.com.
15:26 Od ústupu ruských síl exhumovali v okolí Kyjeva telá viac ako 1 300 civilistov
Od stiahnutia sa ruských síl z okolia Kyjiva ukrajinské úrady v oblasti doteraz exhumovali telá viac ako 1 300 civilistov. Informovalo o tom v sobotu ukrajinské ministerstvo vnútra. Telá previezli na forenzné preskúmanie, pričom zhruba 200 obetí sa nepodarilo identifikovať, povedala hovorkyňa rezortu vnútra Aljona Matvejevová.
Od odchodu ruskej armády z okolia Kyjeva na začiatku apríla ukrajinské úrady exhumujú telá z masových hrobov, pracujú na zdokumentovaní zabití a zbierajú dôkazy o prípadných vojnových zločinoch pre vyšetrovanie a možné stíhanie.
14:48 Rusi ničia mosty v Luhanskej oblasti, aby zabránili príchodu ukrajinských posíl
Ruská armáda ničí mosty v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny neďaleko strategického mesta Sjevjerodoneck, aby zabránila ukrajinským posilám zapojiť sa do boja o mesto. Povedal to v sobotu guvernér Luhanskej oblasti Serhyj Hajdaj. Podľa jeho slov majú ruské sily v Severodonecku „vysoké straty" a ukrajinská armáda ich z mesta vytláča. Informuje o tom portál bbc.com.
14:27 Prezident Zelenskyj vyzval starostov amerických miest na ukončenie družby s ruskými mestami
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval starostov amerických miest, aby zrušili družbu s ruskými mestami. „Desiatky amerických miest udržujú takzvanú 'družbu' s mestami v Ruskej federácii. Čo vám tieto kontakty dávajú? Pravdepodobne nič. Ale Rusku poskytujú príležitosť povedať, že nie je izolované dokonca ani po začatí takejto vojny," povedal ukrajinský prezident vo videopríhovore k 90. výročnej konferencii amerických starostov. Informuje o tom portál cnn.com.
Od začiatku vojny „čelilo ruskej okupácii" 3 620 ukrajinských obcí a Rusko na Ukrajinu vystrelilo takmer 2 500 rakiet, povedal Zelenskyj. Zároveň vyzval amerických starostov, aby sa ich mestá zúčastnili na rozsiahlej rekonštrukcii Ukrajiny, ktorá bude nutná po vojne. „Pozývam vás, vaše mestá, vaše firmy a profesionálov, na účasť v tomto projekte. Môžete sa zároveň stať ľuďmi, ktorí sa rozhodnú brániť slobodu a tým ukončiť históriu tyranie," dodal Zelenskyj.
12:50 Ukrajina chce si posilniť vojenskú pozíciu pred obnovením rokovaní
Ukrajina chce pomocou nových dodávok zbraní zo Západu posilniť svoje pozície na bojisku pred obnovením mierových rokovaní s Ruskom, uviedol člen ukrajinskej vyjednávacej delegácie a predseda ukrajinského parlamentu Davyd Arachamija. Informovala o tom agentúra Reuters. "Naše ozbrojené sily sú pripravené použiť (nové zbrane)... a potom si myslím, že môžeme z posilnenej pozície iniciovať nové kolo rokovaní," uviedol Arachamija v piatok pre ukrajinskú televíziu.
Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj pritom v sobotu oznámil, že sa ukrajinským silám podarilo naspäť dobyť asi pätinu územia mesta Severodoneck v Donbase na východe Ukrajiny, kde sa v súčasnosti sústreďujú boje.
12:31 Ruské sily pri Odese zostrelili ukrajinské lietadlo prevážajúce zbrane a muníciu, tvrdí Moskva
Rusko uviedlo, že jeho ozbrojené sily neďaleko čiernomorského prístavu Odesa zostrelili ukrajinské vojenské dopravné lietadlo prevážajúce zbrane a muníciu. Ruský rezort obrany sa zároveň v sobotu vyjadril, že raketový útok v rovnakom regióne zasiahol stanovište „zahraničných žoldnierov".
Ukrajinskí predstavitelia predtým viedli, že v Odeskej oblasti dopadla raketa na poľnohospodársky podnik. Ruské rakety podľa Moskvy zasiahli v Sumskej oblasti delostrelecké výcvikové centrum, v ktorom ukrajinských vojakov cvičili zahraniční inštruktori. Informuje o tom portál bbc.com.
11:56 Vyššia vzdušná aktivita Ruska na východe Ukrajiny nedokázala významne ovplyvniť konflikt
Vzdušná aktivita Ruska na východe Ukrajiny sa zvýšila a prispela k jeho nedávnym taktickým úspechom, ale nepodarilo sa jej dosiahnuť významný vplyv na konflikt. Uviedlo to britské ministerstvo obrany v najnovšej správe o vojenskej situácii na Ukrajine, ktorú zverejnilo v sobotu.
Ruské letectvo podniká údery s využitím riadenej aj neriadenej munície, konštatovalo ministerstvo. „Väčšie používanie neriadenej munície viedlo k rozsiahlej deštrukcii zastavaných oblastí v Donbase a takmer určite spôsobilo podstatné vedľajšie škody a civilné obete," dodal britský rezort obrany. Informuje o tom portál cnn.com.
11:01 Podľa guvernéra Luhanskej oblasti Ukrajinci získali naspäť pätinu mesta Severodoneck
Ukrajinské sily získali naspäť zhruba 20 percent územia, ktoré stratili v meste Severodoneck. Povedal to v piatok pre ukrajinskú televíziu guvernér Luhanskej oblasti Serhyj Hajdaj. Informuje o tom portál bbc.com. Severodoneck je strategicky dôležitý, keďže jeho obsadenie Rusmi by znamenalo, že kontrolujú takmer celú Luhanskú oblasť.
Na komunikačnej platforme Telegram Hajdaj v sobotu ráno uviedol, že ukrajinské sily za uplynulých 24 hodín odrazili deväť útokov a zničili jeden tank, jeden delostrelecký systém a osem obrnených vozidiel. Jednotka ukrajinskej protivzdušnej obrany podľa jeho slov zároveň zostrelila jednu raketu s plochou dráhou letu a tri drony. Ruské sily „vrhajú všetky svoje rezervy na Severodoneck," konštatoval guvernér Luhanskej oblasti. Dodal, že humanitárna situácia je náročná a „do mesta je nemožné dodávať potraviny a lieky".
10:40 Termín dodania 8 húfnic pre slovenskú armádu nie je známy, prednosť by dostala Ukrajina
Termín dodania posledných ôsmich objednaných húfnic Zuzana 2 Ozbrojeným silám (OS) SR zatiaľ nie je známy. Prednosť budú mať prípadné ďalšie objednávky Ukrajiny. Potvrdila to hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková. "Nie je možné definovať čas, kedy bude dodaných zvyšných osem kusov húfnic Zuzana 2 pre Ozbrojené sily SR, pretože ak by prišlo k ďalším objednávkam pre Ukrajinu, budeme ich uprednostňovať," uviedla.
Nákup 25 húfnic Zuzana 2 schválila vláda v roku 2018 počas pôsobenia ministra obrany Petra Gajdoša (SNS). Termín dodania sa pre pandémiu viackrát posúval. Posledných osem kusov mali pôvodne dodať do polovice decembra 2022. Štátna akciová spoločnosť Konštrukta Defence, patriaca pod rezort obrany, tento týždeň uzatvorila kontrakt na komerčný predaj ôsmich húfnic Zuzana 2 pre Ukrajinu. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) ocenil, že vďaka tomuto kontraktu získa Konštrukta zákazku, ktorá prináša možnosti pre ďalší rast spoločnosti.
10:01 Stoltenberg s fínskou premiérkou Marinovou hovoril o NATO a požiadavkách Turecka
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v piatok s fínskou premiérkou Sannou Marinovou hovoril o "potrebe reagovať na obavy Turecka a posunúť sa vpred" so žiadosťami Fínska a Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii.
Ako informovala agentúra AP, Stoltenberg v piatok navštívil Washington, kde absolvoval aj stretnutie s Marinovou, pripomína AP. Predtým prostredníctvom telefónu hovoril s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Ten generálnemu tajomníkovi povedal, že bezpečnostné obavy Turecka zo vstupu Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie sú založené na legitímnych dôvodoch. Stoltenberg neskôr na Twitteri tento telefonát označil za "konštruktívny".
08:57 Rusi pripravujú obnovenie ofenzívy na Slovjansk
Ruské ozbrojené sily posilňujú svoje počty na prístupoch k mestu Slovjansk a pripravujú sa na obnovenie ofenzívy. Neďaleký Kramatorsk je najväčším mestským sídlom v Doneckej oblasti, ktorý je stále pod kontrolou Ukrajiny. Ukrajinský generálny štáb v piatok konštatoval, že Rusi v oblasti koncentrujú do 20 práporových taktických skupín. Rusi sa podľa Kyjiva snažili zaútočiť na mestá Barvinkove a Svjatohirsk, ktoré sa nachádzajú severne a severozápadne od Slovjanska, ale nedosiali úspechy. Informuje o tom portál cnn.com.
04:49 Zelenskyj má v stý deň ruskej invázie vieru vo víťazstvo
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že má vieru vo víťazstvo svojej krajiny a porážku ruskej agresie, ktorá trvá už 100 dní. Uviedla to v sobotu agentúra DPA. "Presne pred 100 dňami sme sa prebudili do novej reality," Zelenskyj uviedol vo video nahrávke, nakrútenej pred jeho oficiálnym sídlom v Kyjeve. Vojnovú skúsenosť opísal prostredníctvom slov ako rakety, ruiny a deportácie, ktorých význam museli Ukrajinci pochopiť a prežiť na vlastnej koži.
Zelenskyj v nahrávke zdôraznil, že jeho krajina bojuje za mier a víťazstvo. "Ruská armáda bola považovaná za druhú najsilnejšiu na svete v čase keď Moskva nariadila inváziu Ukrajiny, avšak jediné čo po nej teraz zostalo sú vojnové zločiny, hanba a nenávisť," uviedol.
PIATOK
22:15 Putin: Najjednoduchším riešením je vyvážať ukrajinské obilie cez Bielorusko
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok uviedol, že ukrajinské obilie by mohlo byť vyvážané cez Bielorusko, ak budú zrušené sankcie voči Minsku. Putin v rozhovore pre ruskú televíziu povedal, že tvrdenia o blokáde ukrajinských prístavov Ruskom sú "zavádzaním" krajín Západu, ktoré sa snažia zakryť svoje vlastné politické chyby.
"Ak chce niekto vyriešiť problém s vyvážaním ukrajinského obilia - nech sa páči, najjednoduchším spôsobom je vyvážať ho cez Bielorusko. Nikto tomu nebráni," uviedol Putin. Dodal, že v takomto prípade je potrebné zrušiť sankcie uvalené na Bielorusko.
22:00 Macron: Putin sa dopustil historickej chyby, keď napadol Ukrajinu
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok vyhlásil, že šéf Kremľa Vladimir Putin urobil "historickú a fundamentálnu chybu", keď rozhodol o začatí invázie na Ukrajinu. "Myslím si - a aj som mu (Putinovi) to povedal -, že spravil historickú a fundamentálnu chybu, pre svoj ľud, pre seba a pre dejiny. Rusko je stále skvelý národ," povedal Macron v rozhovore pre francúzske regionálne médiá.
"Myslím si, že samého seba izoloval. Izolovať sa je jedna vec, vedieť, ako sa z toho dostať, je náročná cesta," poznamenal Macron. Dodal, že Rusko by nemalo byť ponižované, "aby sme sa v deň ukončenia bojov mohli vydať cestou diplomacie".
21:27 Bojčenko: Proruské úrady v Mariupole bránia civilistom opustiť mesto
Prokyjevský starosta prístavného mesta Mariupol Vadym Bojčenko obvinil v piatok Rusko z toho, že ruské jednotky a oddiely donbaských separatistov zadržiavajú zostávajúcich asi 100 000 obyvateľov Mariupola ako rukojemníkov. Informovala o tom agentúra DPA.
Bojčenko uviedol, že títo ľudia nemajú možnosť odísť zo zničeného mesta na bezpečné ukrajinské územie. Starosta je presvedčený, že Rusko týchto ľudí v Mariupole drží ako živé štíty, aby ukrajinskej armáde sťažilo podmienky pri jej prípadnom protiútoku na prístavné mesto.
19:15 Heger: Rusko terorizuje štáty, ktoré s vojnou na Ukrajine nič nemajú
Rusko blokovaním obilia v ukrajinských prístavoch terorizuje krajiny, ktoré s rusko-ukrajinským konfliktom nemajú nič spoločné a obyvateľov týchto krajín vystavuje hrozbe hladomoru. Na bezpečnostnej konferencii Globsec 2022 to v piatok uviedol slovenský premiér Eduard Heger pri diskusii s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom.
Premiér uviedol, že je jeho prioritou pomôcť Ukrajine zabezpečiť jej čiernomorské prístavy, aby mohla čo najskôr začať vyvážať svoje obilniny. Alternatíva v podobe železničnej dopravy na vývoz ukrajinských produktov stačiť nebude.
"V čase, keď Putin začal vojenskú inváziu na Ukrajinu, sme na tento problém [blokovania ukrajinských prístavov, pozn. redakcie] nemysleli. Teraz však vidíme, ako Rusko terorizuje ľudí v rôznych častiach sveta, ktorí s týmto konfliktom nemajú dočinenia," uviedol slovenský premiér.
17:50 Predstavitelia Bieloruska a Maďarska rokovali o vojensko-politickej situácii
Predstavitelia ministerstiev obrany Bieloruska a Maďarska rokovali v piatok v Minsku o vojensko-politickej situácii vo východnej Európe, informuje spravodajca TASR s odvolaním sa na spravodajský server 444.hu.
Bieloruský rezort obrany vo vyhlásení zverejnenom bieloruskou štátnou agentúrou BelTA uviedol, že šéf oddelenia medzinárodných vojenských vzťahov bieloruského ministerstva obrany Valerij Revenko sa stretol s vojenským atašé maďarského veľvyslanectva v Minsku Lászlóom Zákányom.
17:48 Zacharovová: Nemecko remilitarizáciou ohrozuje európsku bezpečnosť
Rusko v piatok obvinilo Nemecko, že svojou "remilitarizáciou" uvrhlo bezpečnosť v Európe do nerovnováhy. Kritické výroky hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej zazneli v čase, keď Berlín v súvislosti s inváziou Moskvy na Ukrajinu rozhoduje o zvýšení výdavkov na svoju obranu. Nemecký kancelár Olaf Scholz tento týždeň oznámil, že Berlín bude mať v krátkom čase najväčšiu konvenčnú armádu spomedzi európskych členských krajín NATO.
17:30 Ukrajinský veľvyslanec: Ukradnuté obilie odkúpilo viacero krajín vrátane Turecka
Ukrajinské veľvyslanectvo v Ankare tvrdí, že ukradnuté ukrajinské obilie bolo predané niekoľkým krajinám, vrátane Turecka. Uviedol to v piatok ukrajinský veľvyslanec v Turecku Vasyl Bodnar.
Bodnar povedal, že ukrajinské veľvyslanectvo v Turecku sa pripravuje na začatie trestného stíhania voči jednotlivcom, spoločnostiam i lodiam zapojeným do predaja kradnutého ukrajinského obilia. Dodal, že ukrajinská ambasáda spolupracuje s tureckými predstaviteľmi a medzinárodnou policajnou organizáciou Interpol.
16:50 Lukašenko: Sme pripravení rokovať o preprave ukrajinského obilia cez Bielorusko
Bielorusko je pripravené rokovať o možnej preprave ukrajinského obilia cez svoje územie, ale musia byť dosiahnuté určité "kompromisy". Vyhlásil to bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorého s odvolaním sa na miestne médiá v piatok citovala agentúra Reuters.
Ukrajina, ktorá je významným svetovým vývozcom obilia, nemôže využívať svoje čiernomorské prístavy na zásobovanie od 24. februára, keď Rusko začalo voči nej vojenské ťaženie.
15:01 Víťazstvo bude naše, odkazuje Zelenskyj vo videu k stému dňu vojny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si stý deň vojny pripomenul ďalším videom z Kyjeva. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Vojnového lídra v ňom sprevádzajú niektorí jeho najbližší spolupracovníci, vrátane ukrajinského premiéra, ktorých postupne menuje a zdôrazňuje, že všetci sú tu.
„Ukrajinské ozbrojené sily sú tiež tu ... náš národ je tiež tu. Bránime Ukrajinu už sto dní. Víťazstvo bude naše. Sláva Ukrajine!“ hovorí vo videu Zelenskyj.
14:36 Ukrajina vyhlásila, že americkými raketami nebude cieliť na územie Ruska
Ukrajina v piatok vyhlásila, že neplánuje použiť moderné salvové raketové systémy, ktoré dostáva od Spojených štátov, na útoky na ciele vo vnútri Ruska. Informovala o tom webová stránka britskej stanice BBC. Poradca ukrajinského prezident Mychajlo Podoľak v 100. deň invázie Moskvy uviedol, že jeho krajina vedie obrannú vojnu – a zdôraznil, že štáty, ktoré poslali Ukrajine výzbroj, "vedia, kde sa ich zbrane používajú".
Spojené štáty tento týždeň potvrdili, že posielajú Ukrajine štyri moderné palebné raketové systémy známe ako HIMARS (High Mobility Artillery Rocket System) a využívajúce presne riadenú muníciu, ktorá dokáže zasiahnuť ciele vzdialené 72 kilometrov, vysvetľuje BBC. Výcvik v zaobchádzaní s týmito systémami bude prebiehať mimo Ukrajiny tri týždne, takže určitý čas nebudú ešte nasadené v bojoch.
14:24 BBC: Ruské médiá nehovoria o tom, že od začiatku vojny uplynulo už 100 dní
Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu uplynulo v piatok už 100 dní. Ruské televízie však tento fakt pred svojimi divákmi v správach zamlčujú, všíma si BBC.
Najsledovanejšie ruské televízne stanice vo svojom rannom spravodajstve začali správami, v ktorých obvinili Ukrajinu z bezhlavého ostreľovania Kyjevom neovládaných oblastí. Štátny kanál Rossija 1 napríklad uviedol, že "nacionalisti napadli Mariupol a Doneck". Druhá štátna televízia, Pervyj kanal, zase divákom poskytla "nové príklady profesionalizmu a nezištnosti, ktoré preukázala ruská armáda pri obrane Donbasu".
Ani jedna z televíznych staníc pritom nespomenula, že ruská "špeciálna vojenská operácia" na Ukrajine trvá už 100 dní. Pred začiatkom vojny pritom redaktori oboch spomínaných televíznych staníc naznačovali, že Rusko bude zrejme na dobytie Ukrajiny potrebovať iba zopár dní.
14:00 AFP: Putinov kritik a expremiér Kasianov odišiel z Ruska
Ruský opozičný politik a bývalý premiér Michail Kasianov, ktorý kritizoval vojenské ťaženie Moskvy na Ukrajine, v piatok agentúre AFP potvrdil, že dočasne opustil Rusko, ale verí, že sa tam čoskoro vráti.
Kasianov, ktorý v rokoch 2000 – 2004 pôsobil ako prvý premiér prezidenta Vladimira Putina, uviedol, že momentálne nie je v Rusku. "Dúfam, že nie nadlho," napísal 64-ročný politik, ktorý odmietol poskytnúť akékoľvek ďalšie podrobnosti, ako aj povedať súčasné miesto svojho pobytu. Kasianov sa neskôr pridal k ruskej opozícii a stal sa jedným z najhlasnejších kritikov Kremľa. Je lídrom opozičnej Strany národnej slobody (PARNAS).
13:15 Kremeľ v 100. deň operácie na Ukrajine tvrdí, že dosiahol určité výsledky
Kremeľ v piatok vyhlásil, že Rusko dosiahlo vo vojenskej operácii na Ukrajine určité výsledky. V piatok plynie práve stý deň odvtedy, čo Moskva poslala vojakov na územie svojho prozápadne orientovaného suseda, píše tlačová agentúra AFP. "Určité výsledky sa dosiahli," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku týkajúcu sa 100 dní trvania "špeciálnej vojenskej operácie" Ruska na Ukrajine, ako Moskva nazýva inváziu.
Rusko tvrdí, že poslalo svoje ozbrojené sily na Ukrajinu brániť obyvateľov v dvoch východných separatistických, promoskovských oblastiach pred armádou Kyjeva – ide o tzv. Luhanskú aj Doneckú ľudovú republiku. "V záujme zaistenia ich ochrany sme podnikli opatrenia a dosiahli sme určité výsledky," uviedol Peskov. "Mnohé obce boli oslobodené od pronacistických ozbrojených síl Ukrajiny a priamo od nacionalistických živlov," dodal Peskov.
13:01 Ukrajinu čaká európska budúcnosť, Rusko izolácia, uviedol premiér Šmyhaľ
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v piatok uviedol, že 100 dní po začatí invázie Ruska má jeho krajina demokratickú budúcnosť v Európe, ale Rusko je čoraz viac izolované. Informovala o tom agentúra AFP. "Sto dní Ukrajinci s istotou smerujú k svojmu cieľu žiť v slobodnej demokratickej krajine vo vnútri európskej rodiny," napísal Šmyhaľ na sociálnych sieťach.
Rusko jasne smeruje k životu za železnou oponou a v izolácii od rozvinutého sveta, dodal. "Ukrajina určite zvíťazí. Všetci Ukrajinci, každý na svojom mieste každý deň – ale spoločne –, sa blížia k tomuto dňu," napísal Šmyhaľ.
12:58 Rozsah deštrukcie sa vymyká chápaniu, konštatuje Červený kríž
Rozsah deštrukcie na Ukrajine sa podľa Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) „vymyká chápaniu“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
„Bolo by ťažké zveličovať utrpenie, ktoré tento medzinárodný ozbrojený konflikt na Ukrajine počas posledných 100 dní spôsobil civilistom,“ uviedol vo vyhlásení k 100. dňu konfliktu generálny riaditeľ MVČK Robert Mardini. „Zničené boli domovy, školy a nemocnice a civilisti trpia hrôzami konfliktu, obeťami na životoch a rozorvanými rodinami,“ doplnil.
12:36 Bezpečnostná služba v Odeskej oblasti odhalila piatich podporovateľov ruskej invázie
V Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny odhalili piatich ľudí, ktorí „verejne ospravedlňovali“ ruskú inváziu Ukrajiny, podporovali a oslavovali ruské jednotky na sociálnych sieťach, ako aj povzbudzovali Ukrajincov k spolupráci s Ruskom. Na sociálnej sieti Facebook o tom informovala pobočka Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v Odeskej oblasti.
Prívržencom ruskej vojenskej agresie na základe povolení o domovej prehliadke skonfiškovali počítačové vybavenie a ďalšie dôkazy o ich protizákonnej činnosti. Tou sa už medzičasom začala zaoberať oblastná prokuratúra v Odese.
11:40 Vojna na Ukrajine nebude mať víťaza, uviedla OSN v 100. deň ruskej invázie
Organizácia Spojených národov v piatok vyhlásila, že invázia Ruska na Ukrajinu nebude mať víťaza. OSN vydala vyhlásenie v 100. deň vojny, keď sa ruské sily pretláčajú hlbšie do východoukrajinského regiónu Donbas. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
"Táto vojna nemá a nebude mať víťaza. Skôr sme sto dní svedkami toho, čo všetko je stratené: životy, domovy, pracovné miesta a vyhliadky (do budúcnosti)," uviedol vo vyhlásení Amin Awad, zástupca generálneho tajomníka OSN a koordinátor OSN pre ukrajinskú krízu. "Potrebujeme mier. Vojna sa musí okamžite skončiť," uvádza sa vo vyhlásení OSN.
11:31 Rusi čelia na juhu krajiny systematickým protiútokom
Ruskí vojaci musia na juhu Ukrajiny čeliť systematickej protiofenzíve ukrajinských síl. Ako referuje spravodajský web CNN, v piatkovom vyhlásení to uviedlo operačné veliteľstvo ukrajinských síl na juhu krajiny. „Nepriateľ trpí systematickými protiútokmi našich jednotiek,“ uvádza sa vo vyhlásení. Ukrajinci dodávajú, že Rusko v snahe ubrániť sa v Chersonskej oblasti priviezlo po železnici 27 bojových vozidiel pechoty a vyložilo ich asi 40 kilometrov od Chersonu.
Rusom nevyšiel pokus získať naspäť stratené pozície v okolí Mykolajiva. V oblasti Krivého Rogu zasa Rusi „zintenzívnili letecký prieskum a pokúsili sa o útočné operácie“, ale ani tento pokus im nevyšiel a museli sa stiahnuť na pôvodné pozície.
10:20 Rusko dosahuje taktické úspechy, ovláda vyše 90 percent Luhanska, priznávajú Briti
Rusku sa v súčasnosti darí dosahovať taktické úspechy v ukrajinskom Donbase, kde ovláda už vyše 90 percent Luhanskej oblasti. Vyplýva to z pravidelnej správy britského ministerstva obrany o situácii na Ukrajine, ktorú zverejnili v piatok. Informuje o to denník Guardian.
Po tom, ako sa ruským silám nepodarilo dosiahnuť svoj pôvodný cieľ dobyť hlavné mesto Kyjev a centrá ukrajinskej vlády, sa ruská armáda zameriava na vojenské operácie v Donbase na východe Ukrajiny, uvádza sa v správe. "Ruské sily kontrolujú už vyše 90 percent Luhanskej oblasti a je pravdepodobné, že v nasledujúcich dvoch týždňoch ju dobyjú celú. Rusko dosiahlo tieto taktické úspechy za vysokú cenu zdrojov a koncentráciou sily a paľby na jednu časť celkového ťaženia," uvádza britský rezort obrany.
09:57 Konflikt na Ukrajine trvá už 100 dní
Od začiatku ruskej vojenskej invázie ubehlo v piatok už 100 dní. Boje v súčasnosti prebiehajú najmä na ukrajinskom východe, kde sa ruské sily snažia získať prevahu v Donbase. Informuje o tom agentúra AFP. Kyjev oznámil, že Rusko ovláda už jednu pätinu ukrajinského územia vrátane polostrova Krym a častí Donbasu, ktoré Rusko dobylo ešte v roku 2014.
Jedny z najintenzívnejších bojov v súčasnosti prebiehajú v meste Severodoneck v Donbase, pričom ruským silám sa podarilo dobyť už približne 80 percent tohto mesta. Ukrajinské sily však stále kladú v Severodonecku odpor. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer uviedol, že jeho armáde sa podarilo v tomto priemyselnom centre ležiacom v Luhanskej oblasti dosiahnuť aj určité úspechy. "Ešte je však príliš skoro. V tejto oblasti je situácia v súčasnosti najzložitejšia," uviedol Zelenskyj.
09:47 V doterajšom priebehu vojny prišlo na svet viac ako 48-tisíc detí
Od začiatku vojny na Ukrajine sa narodilo viac ako 48-tisíc detí. Prostredníctvom oficiálneho webu o tom informovalo ukrajinské ministerstvo zdravotníctva s tým, že najviac detí prišlo na svet vo Ľvovskej, Dnipropetrovskej a Odeskej oblasti.
08:15 Ruská tichomorská flotila začala týždňové cvičenia s vyše 40 plavidlami
Tichomorská flotila ruských námorných síl začala týždeň trvajúcu sériu cvičení, na ktorých sa zúčastní vyše 40 lodí a do 20 lietadiel. Informovala o tom v piatok agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské tlačové agentúry a ruské ministerstvo obrany. Ministerstvo vo vyhlásení uviedlo, že cvičenia sa budú konať v termíne od 3. do 10. júna a zúčastnia sa na ich okrem iného "skupiny lodí spolu s námorným letectvom, pričom budú vykonávať operácie pátrajúce po (nepriateľských) ponorkách".
Cvičenia sa uskutočňujú počas invázie Ruska na Ukrajine, ktorá trvá už 100. deň a ktorú Moskva označuje za "špeciálnu vojenskú operáciu". Ukrajina sa nachádza tisíce kilometrov západne od lokality, kde v Tichom oceáne prebiehajú spomínané cvičenia.
06:41 Podľa správy tajných služieb z USA sa Putin v apríli podrobil liečbe rakoviny
Americké tajné služby vypracovali novú správu, ktorá odhaľuje, že ruský prezident Vladimir Putin sa v apríli podrobil liečbe pokročilej formy rakoviny. Informoval o tom časopis Newsweek s odvolaním sa na tri zdroje oboznámené s obsahom dokumentu. Píše sa v ňom tiež, že v marci došlo k pokusu o atentát na ruského prezidenta.
Newsweek sa vo svojom článku opieral o tri zdroje: hovorcu amerického Úradu riaditeľa národných spravodajských služieb (ODNI), vysokého dôstojníka vzdušných síl vo výslužbe a predstaviteľa spravodajskej služby Pentagónu (DIA).
Newsweek napísal, že ide už o štvrtú správu o zdravotnom stave Vladimira Putina, ktorá bola pripravená pre Biely dom.
04:55 Ruský novinár Muratov predáva svoju Nobelovu medailu, zisk venuje Ukrajine
Šéfredaktor nezávislých novín Novaja gazeta Dmitrij Muratov poskytol do dražby medailu, ktorá prislúcha k jeho Nobelovej cene za mier za rok 2021. Výťažok z predaja poputuje na pomoc ukrajinským utečencom, informovala vo štvrtok stanica Slobodná Európa (RFE/RL).
Aktuálna ponuka za medailu, ktorá sa bude dražiť 20. júna, je 512 000 dolárov, uvádza na svojej webovej stránke americká aukčná spoločnosť Heritage Auctions so sídlom v Texase.
Nobelovu cenu Muratov získal "za úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je predpokladom demokracie a trvalého mieru".
Muratov oznámil, že peniaze získané z dražby medaily sa použijú na pomoc ukrajinským utečencom, ktorí museli po 24. februári opustiť svoju vlasť v dôsledku ruskej invázie a pokračujúcich bojov.
Dmitrij Muratov pri preberaní ocenenia. Foto: TASR/AP
01:31 Moldavský parlament schválil zákaz vysielania ruských spravodajských programov
Moldavský parlament schválil vo štvrtok zákaz vysielania ruských spravodajských programov. Cieľom je zabrániť šíreniu propagandy zo strany Moskvy v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Moldavské televízie tak budú môcť vysielať jedine ruské zábavné relácie; politické ani analytické programy povolené nebudú.
Vysielanie ruských spravodajských relácií bolo v Moldavsku zakázané už od začiatku ofenzívy Moskvy na Ukrajine, avšak parlament tento zákon oficiálne odobril až vo štvrtok v druhom a zároveň poslednom čítaní.
AFP približuje, že Moldavsko je prevažne rumunskojazyčné, avšak v krajine žije aj značná po rusky hovoriaca menšina.
ŠTVRTOK
23:18 Proruskí predstavitelia chcú znárodniť štátny majetok v Záporožskej oblasti
Proruskí predstavitelia v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny, ktorú čiastočne ovláda Moskva, vydali dekrét o "znárodnení" tamojšieho štátneho majetku. Vo štvrtok o tom informoval člen tamojšej proruskej oblastnej vojensko-civilnej správy Vladimir Rogov, píše agentúra AFP.
"Oslobodená Záporožská oblasť znárodní štátny majetok Ukrajiny," vyhlásil Rogov na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že príslušný dekrét podpísal šéf zmienenej vojensko-občianskej správy.
Podľa agentúry AFP by sa znárodnenie mohlo týkať aj Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú ruské jednotky obsadili v marci. Nachádza sa pri meste Enerhodar, ktoré od oblastnej metropole, mesta Záporožie, delí len rieka Dneper. Samotné mesto Záporožie je stále pod kontrolou Ukrajiny, pripomína AFP.
Snímka z Jadrovej elektrárne Záporožie. Foto: Wikimapia
22:00 Peskov: Rusko nechce zavrieť "okno do Európy", ktoré otvoril cár Peter Veľký
Rusko napriek tvrdým sankciám Západu za svoju inváziu na Ukrajinu nechce zavrieť "okno do Európy", ktoré pred 300 rokmi otvoril ruský cár Peter Veľký. Vo štvrtok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje agentúra Reuteurs.
Cár Peter Veľký vládol v Rusku v rokoch 1682 - 1725. V čase svojej vlády dokázal transformovať Ruskú ríšu na významnú európsku veľmoc a snažil sa ju modernizovať v politickom, ekonomickom a kultúrnom smere. Zahraničnú politiku preorientoval na Západ. Založil aj mesto Petrohrad, ktoré nesie jeho meno, a nazval ho ruským "oknom do Európy".
Peskov tvrdí, že Rusko sa nesnaží zmariť to, čo vybudoval Peter Veľký a "ruské okno do Európy" podľa neho nikto zatvárať nebude. Ruský prezident Vladimir Putin je "hlboký znalec histórie" a je si veľmi dobre vedomý odkazu Petra Veľkého, pokračoval Peskov. "Ak hovoríme konkrétne o Petrovi Veľkom, Putin veľmi oceňuje úlohu tejto osobnosti v dejinách našej krajiny," dodal.
21:20 Európsky parlament zakázal ruským lobistom vstup do svojich priestorov
Ruským lobistom zakázali vstup do priestorov Európskeho parlamentu (EP). Vo štvrtok to na sociálnej sieti Twitter oznámila predsedníčka EP Roberta Metsolová. Ako dôvod uviedla, že Európania sa musia chrániť pred vplyvom Kremľa a propagandy súvisiacej s vojnou na Ukrajine.
"S okamžitou platnosťou už nemajú zástupcovia ruských firiem povolený vstup do priestorov EP," uviedla Metsolová na Twitteri. "Nesmieme im dať žiadny priestor na šírenie propagandy a falošných, toxických naratívov o invázii na Ukrajinu," zdôraznila. "Naďalej budeme jednotní a silní (v postoji) voči autokratom," napísala.
21:00 Novak: Embargo na ruskú ropu môže viesť v EÚ k nedostatku ropných produktov
Embargo Európskej únie na dodávky ropy z Ruska môže vyústiť do nedostatku ropy a ropných produktov na európskom trhu. Povedal to vo štvrtok podpredseda ruskej vlády Alexander Novak. Informuje o tom agentúra Reuters.
Lídri Európskej únie sa začiatkom týždňa na mimoriadnom samite dohodli na šiestom balíku sankcií voči Rusku. Jeho súčasťou je zastavenie väčšiny dovozu ruskej ropy do EÚ.
20:20 Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov o nákupe slovenských húfnic: Zuzana je silné meno
Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov sa na Twitteri poďakoval slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej a ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi (OĽaNO) za dohodu o nákupe 8 slovenských húfnic typu Zuzana 2. Konštatoval, že Zuzana je silné meno. "Zuzana a Zuzana 2 je dvojité víťazstvo," zažartoval na margo toho, že slovenské húfnice aj prezidentka sa volajú Zuzana.
19:43 Putin nedal Ukrajine možnosť mierových rozhovorov, vyhlásil Heger na Globsecu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chce rokovať o mieri a zachovať územnú celistvosť Ukrajiny, no šéf Kremľa Vladimír Putin mu takúto možnosť nedáva. Vo štvrtok to uviedol slovenský premiér Eduard Heger na bezpečnostnej konferencii Globsec 2022 v Bratislave. Diskutoval tam spolu s predsedom bulharskej vlády Kirilom Petkovom a lotyšským premiérom Artursom Krišjánisom Kariňšom.
„Pýtate sa, či môžu rokovať. Ale o čom? Aby Ukrajina odovzdala svoje územie Rusku, pretože si Rusko myslí, že je to správne?“ spýtal sa Heger.
Ruskí vojaci ovládajú drony na Ukrajine. Foto: Twitter
19:25 Šéf Africkej únie bude v piatok rokovať s Putinom. Témou bude potravinová bezpečnosť.
Senegalský prezident Macky Sall, ktorý je zároveň šéfom Africkej únie, sa v piatok stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Oznámila to jeho kancelária s tým, že dvojica by mala v čiernomorskom rezorte Soči rokovať o „uvoľnení zásob obilia a hnojív“.
Sall vycestuje do Ruska, pretože „blokáda (exportu obilia a hnojív) ovplyvňuje najmä africké krajiny“, uviedla ďalej senegalská prezidentská kancelária. Rokovania by sa mali sústrediť aj na snahy Africkej únie „prispieť k upokojeniu vojny na Ukrajine“.
18:32 Dron pre Ukrajinu, na ktorý sa vyzbierali Litovčania, im Turecko dodá zdarma
Turecká spoločnosť Baykar vo štvrtok oznámila, že bojový dron pre ukrajinské sily, na ktorého nákup obyvatelia Litvy minulý týždeň vyzbierali vyše päť miliónov eur, poskytne Vilniusu zdarma. Získané financie tak bude môcť Litva využiť na humanitárnu pomoc.
18:00 Ukrajina: V našich prístavoch uviazlo zhruba 22 miliónov ton obilia
Blokáda ukrajinských prístavov Ruskom môže viesť ku globálnej potravinovej kríze a v niektorých regiónoch dokonca až k hladomoru. Vo štvrtok to uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.
"Zhruba 22 miliónov ton obilia uviazlo v prístavoch a nemôže sa dostať k spotrebiteľom, najmä v Afrike a Ázii," povedal Nikolenko. Tento problém podľa neho nevyrieši iba pozemná preprava. Nikolenko tvrdí, že Rusko taktiež kradne ukrajinské obilie v okupovaných oblastiach, aby ho následne nezákonne predalo tretím krajinám.
16:55 Premiér a Ursula von der Leyenová podporili integračný proces Ukrajiny
Predseda vlády SR Eduard Heger a predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová sa zhodujú na tom, že Ukrajina by mala dostať možnosť vstúpiť do Európskej únie, ak naplní všetky podmienky integrácie. Obaja lídri o situácii na Ukrajine diskutovali pri štvrtkovom stretnutí počas bezpečnostnej konferencie Globsec 2022 v Bratislave.
"Je na nás, ako našim ukrajinským priateľom pomôžeme. A je na nich, ako rýchlo budú robiť reformy," povedala von der Leyenová.
16:38 Orbán: Maďarský postoj k sankciám voči ruskému patriarchovi je dávno známy
Názor Maďarska k prípadnému sankcionovaniu ruského patriarchu Kirilla je dávno známy, tvrdí maďarský premiér Viktor Orbán a dodáva, že na mimoriadnom samite Európskej únie voči tomuto postoju nikto nevzniesol námietky. Z Orbánovho vyhlásenia citoval jeho hovorca Bertalan Havasi. Informovala o tom agentúra MTI. Maďarský ministerský predseda vo štvrtok zdôraznil, že jeho krajina samozrejme dodrží dohodu, ktorá sa zrodila na bruselskom samite, pretože tieto rozhodnutia sú záväzné pre každého.
Podľa Orbána je maďarský postoj v otázke zaradenia patriarchu Kirilla na sankčný zoznam partnerom v eurobloku už dávnejšie známy, pričom na fóre veľvyslancov EÚ bol v uplynulých týždňoch viackrát prezentovaný. "Na pondelňajšom a utorňajšom rokovaní v rámci mimoriadneho samitu sa proti tomu nikto neozval," uzavrel maďarský premiér.
15:50 Von der Leyenová na Globsecu: Ukrajinci musia vyhrať túto vojnu
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vyjadrila vo štvrtok na bezpečnostnej konferencii Globsec 2022 Bratislava Forum jasnú podporu Ukrajine. Podľa nej je nie len naším strategickým záujmom, ale aj morálnou povinnosťou, aby mala Ukrajina možnosť vstúpiť do Európskej únie.
"Ukrajinci musia vyhrať túto vojnu a (ruský prezident Vladimir) Putin musí pocítiť veľkú strategickú prehru. Musí byť jasné, že agresor za napadnutie suverénnej krajiny zaplatí obrovskú cenu," povedala.
Šéfka EK ďalej uviedla, že členské štáty EÚ plne mobilizujú ekonomickú silu prostredníctvom sankcií, zatiaľ čo Putin mobilizuje svoje jednotky. Zdôraznila, že členské štáty sa musia zbaviť závislosti od ruských fosílnych palív. Podľa nej ide o "najvážnejšie odstrihnutie", aké môže Únia urobiť ruskej ekonomike, ktorá nie je veľmi diverzifikovaná.
Ursula von der Leyenová na Globsecu. Foto: TASR/Michal Svítok
15:37 Niektoré regióny Doneckej oblasti sú pod neustálou raketovou paľbou
Niektoré regióny Doneckej oblasti na východe Ukrajiny sú pod neustálou raketovou paľbou. Ruská armáda vo štvrtok ostreľovala aj obec Mykolajivka, ktorá leží neďaleko strategicky významného mesta Sloviansk, uviedol gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, ktorého citujú denník Guardian a televízia CNN.
Podľa Kyrylenka ostreľovali ruskí vojaci vo štvrtok "celú kontaktnú líniu". Bombardované sú však predovšetkým mestá Sloviansk a Bachmut. Ruskí vojaci sa v súčasnosti podľa Kyrylenka presúvajú k mestám Sloviansk a Kramatorsk, ktoré chcú dobyť, pričom diaľnica medzi mestami Bachmut a Lysyčansk je "pod neustálym ostreľovaním nepriateľa".
14:55 Moskva nezatvára okno do Európy, tvrdí Peskov
Napriek tomu, že vzťahy medzi Ruskom a Západom po invázii na Ukrajinu ochladli na minimum, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tvrdí, že Moskva neplánuje „zatvoriť okno do Európy“. Referuje o tom spravodajský web BBC. Spomenutú frázu „okno do Európy“ kedysi použil ruský cár Peter Veľký, ktorý vládol viac ako 40 rokov až do roku 1725 a na budúci týždeň bude 350. výročie jeho narodenia.
Rusko kritizovalo rozhodnutie USA vyzbrojiť Ukrajinu pokročilejšími delostreleckými systémami a obvinilo Washington z „prilievania oleja do ohňa“. Moskva však sebavedomo tvrdí, že to nezmení priebeh vojny. „Pumpovanie zbraní na Ukrajinu nemení parametre tejto špeciálnej operácie,“ povedal Peskov a dodal: „Jej ciele budú dosiahnuté, ale Ukrajine to prinesie viac utrpenia.“
14:16 Švédsko poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú a ekonomickú pomoc
Švédsko poskytne Ukrajine viac ekonomickej pomoci a vojenského vybavenia vrátane protilodných striel, pušiek a protitankových zbraní, oznámili vo štvrtok švédsky minister financií Mikael Damberg a minister obrany Peter Hultqvist. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Návrhy, ktoré sú predložené (švédskemu parlamentu), spôsobia, že prostriedky vydelené pre rozpočet centrálnej vlády sa v roku 2022 zvýšia o jednu miliardu švédskych korún (95,5 milióna eur)," uviedol Damberg vo vyhlásení.
14:05 Zelenskyj: Rusko ovláda približne 20 percent územia Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že ruskí vojaci ovládajú približne jednu pätinu jeho krajiny vrátane anektovaného polostrova Krym a územia na východe Ukrajiny, ktoré od roku 2014 ovládajú proruskí separatisti. Uviedla to agentúra AFP.
"Približne 20 percent nášho územia je dnes pod kontrolou okupantov," povedal Zelenskyj prostredníctvom videokonferenicie zákonodarcom luxemburského parlamentu. Stanica BBC na svojej webovej stránke uvádza, že Rusko ovláda 125-tisíc kilometrov štvorcových územia Ukrajiny a dodáva, že to je viac než kombinácia území Belgicka, Holandska a Luxemburska.
14:03 Zelenskyj žiadal na Globsecu viac zbraní a siedmy balík sankcií proti Rusku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na bezpečnostnej konferencii Globsec 2022 v Bratislave prostredníctvom videospojenia pripomenul dôležitosť jednotného postupu krajín Európy proti Rusku. Takisto apeloval na zvýšenie dodávok zbraní pre Ukrajinu a Európsku úniu vyzval na vypracovanie siedmeho balíka sankcií proti Rusku.
Ruská invázia na Ukrajinu má podľa Zelenského vplyv aj na rôzne oblasti hospodárstva, potravinovej bezpečnosti, životného prostredia či migrácie. "Akékoľvek rozdelenie v Európe je príležitosťou pre Rusko pokračovať vo svojej bojovej politike," varoval. Zelenskyj poďakoval všetkým krajinám, ktoré Ukrajine posielajú zbrane, peniaze alebo pomáhajú inými opatreniami. "Dodávky zbraní je potrebné zvýšiť, pretože práve na bojisku na Ukrajine sa rozhoduje, či sloboda v Európe zostane zachovaná pre všetkých," povedal.
Hlavným zmyslom sankcií EÚ podľa neho nie je len spôsobiť škody Rusku, ale priviesť Európu k nezávislosti od Ruska, najmä v oblasti energetiky. Pripomenul, že EÚ sa nedávno dohodla na šiestom balíku sankcií proti Rusku, ktorý zahŕňa aj obmedzenie dovozu ruskej ropy.
13:55 Generál Skrzypczak: Poľsko sa môže cítiť bezpečne
Ruský prezident Vladimir Putin nebude mať dostatočné kapacity na to, aby nasledujúcich päť rokov podnikal nejaké "vojenské dobrodružstvá", takže Poľsko sa môže cítiť "bezpečne", vyhlásil vo štvrtok pre tlačovú agentúru PAP niekdajší veliteľ poľských pozemných síl generál Waldemar Skrzypczak.
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v stredu oznámil, že od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu bolo zabitých takmer 30 700 ruských vojakov. Generálny štáb tiež dodal, že bolo zničených 1 361 tankov, 3 343 obrnených vozidiel, 208 lietadiel, 175 vrtuľníkov a 659 delostreleckých systémov. Generál Skrzypczak pri hodnotení tejto ukrajinskej správy pre PAP povedal: "Putin nie je schopný začať akúkoľvek vojenskú bitku proti nikomu a nebude toho schopný nasledujúcich päť rokov – Poľsko sa môže cítiť bezpečne."
13:25 Zákaz dovozu ruskej ropy je pre EÚ sebadeštruktívny, tvrdia Rusi
Rusko varovalo, že rozhodnutie Európskej únie (EÚ) z časti ukončiť dovoz ruskej ropy je „sebadeštruktívny“ krok, ktorý by sa eurobloku mohol vypomstiť. Ministerstvo zahraničia v Moskve vyhlásilo, že v pondelok dohodnutý zákaz 90 percent ropy z Ruska „veľmi pravdepodobne vyvolá ďalšie zvyšovanie cien, destabilizuje trhy s energiou a naruší dodávateľské reťazce“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
12:46 Čaputová na Globsecu: Ruský režim vedie vojnu proti hodnotám, Ukrajine treba pomáhať
Ruský režim vedie vojnu proti demokratickým hodnotám a pravidlám, ktoré na našom kontinente dekády zabezpečovali mier. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla vo štvrtkovom otváracom prejave bezpečnostnej konferencie Globsec. Pre nastolenie mieru považuje za nevyhnutné pokračovať v podpore Ukrajiny.
"Putinova rozsiahla invázia na Ukrajinu, ktorá sa začala presne pred 99 dňami, nenecháva nikoho na pochybách, že ruský prezident nebojuje len s naším východným susedom. Ukrajina bola napadnutá za to, že sa odvážila byť odlišná od Putinovho Ruska. Pre zlepšovanie právneho štátu, boj s korupciou a otvorenú spoločnosť," vyhlásila prezidentka. Za chybu považuje prehliadanie či zlú interpretáciu varovných signálov, ktoré vojne na Ukrajine predchádzali.
História podľa Čaputovej ukázala, že ak agresor bojuje proti hodnotám, vzdanie sa územia ho zrejme nezastaví. Poukázala na Mníchovskú dohodu. Vyzvala, aby sa rovnaká chyba nezopakovala.
Zuzana Čaputová na Globsecu. Foto pre TASR: Globsec
12:41 Poľská vláda je znepokojená postojom Maďarska k zákazu dovozu ruskej ropy
Poľská vláda vyjadrila znepokojenie nad postojom Maďarska k šiestemu balíku sankcií EÚ voči Rusku, ktorý zahŕňa čiastočný zákaz dovozu ruskej ropy. Budapešť oznámila, že tieto opatrenia plánuje vetovať. Správu priniesla agentúra PAP. "Postoj Maďarska v nadväznosti na už prijaté rozhodnutie na samite Európskej rady je pre nás znepokojujúce," povedal na tlačovej konferencii hovorca poľskej vlády Piotr Müller. Predstaviteľov Maďarska vyzval, aby schválenie balíka neblokovali.
Dôvodom maďarského veta je zaradenie najvyššieho predstaviteľa ruskej pravoslávnej cirkvi a blízkeho spojenca prezidenta Vladimira Putina patriarchu Kirilla na zoznam Rusov, ktorým chce Európska únia zamraziť majetok a zakázať vstup na svoje územie.
12:38 Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že zostrelili ukrajinské lietadlo
Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že ich vzdušné sily zostrelili v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny ukrajinské bojové lietadlo Suchoj SU-25. Na komunikačnej platforme Telegram tiež uviedlo, že použilo „presné letecké rakety“ na zasiahnutie 21 vojenských cieľov na celej Ukrajine. Okrem toho Moskva tvrdí, že jej sily zabili 240 ukrajinských vojakov a zničili 39 kusov vojenského vybavenia. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
11:56 Na ruskej strane zomrelo takmer 31-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda
V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 30 850 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.
Rusko podľa nich dosiaľ prišlo aj o 1 363 tankov, 3 354 bojových obrnených vozidiel, 2 325 vozidiel a palivových nádrží, 661 delostreleckých systémov, 207 odpaľovacích raketových systémov, 95 systémov protivzdušnej obrany, 175 vrtuľníkov, 210 lietadiel, 521 dronov, 120 striel s plochou dráhou letu, 13 lodí a 51 kusov špeciálnej techniky.
10:52 Merkelová odsúdila barbarskú vojnu a vyjadrila solidaritu s Ukrajinou
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová podporila kroky súčasnej nemeckej vlády, Európskej únie, USA, NATO a ďalších, ktorých cieľom je „ukončiť barbarskú vojnu“ na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský web BBC. Merkelová, ktorá bola nemeckou kancelárkou v rokoch 2005 - 2021, na podujatí v Berlíne odsúdila konanie Ruska. „Moja solidarita smeruje k Ukrajine, napadnutej Ruskom, a k podpore jej práva na sebaobranu,“ povedala Merkelová.
Tú v minulosti kritizovali za to, že sa počas svojho 16-ročného funkčného obdobia snažila o dobré vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a tiež pre jej súhlas s výstavbou plynovodu Nord Stream 2. Tento projekt dva dni pred ruskou inváziou zastavil jej nástupca Olaf Scholz.
Angela Merkelová. Foto: TASR/AP
09:58 Z Ukrajiny deportovali do Ruska 200-tisíc detí, uviedol Zelenskyj
Medzi Ukrajincami, ktorých nútene deportovali do Ruska a rozmiestnili ich po krajine, je podľa ukrajinského prezidenta aj 200-tisíc detí. To zahŕňa deti z detských domovov, deti, ktoré vzali s ich rodičmi, aj deti odlúčené od rodín.
Volodymyr Zelenskyj to povedal v stredu, na Medzinárodný deň detí, počas jeho nočného videopríhovoru. Zároveň prízvukoval, že Ukrajina potrestá zodpovedných, ale najskôr ukáže Rusku na bojovom poli, že „Ukrajinu nemožno dobyť, že naši ľudia sa nevzdajú a naše deti sa nestanú majetkom okupantov“.
09:12 Ukrajinská armáda hlási pokračovanie bojov v okolí Severodonecka
Ruskí vojaci vo štvrtok pomaly postupovali k obsadeniu východoukrajinského mesta Severodoneck, kde pokračovali pouličné boje. Správu prinesli agentúry AFP a DPA. Generálny štáb ukrajinskej armády hlásil útoky ruských síl v oblasti Severodonecka. Toto priemyselné mesto v Luhanskej oblasti je kľúčovým cieľom Moskvy.
Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj oznámil, že Rusko má v súčasnosti pod kontrolou 80 percent tejto oblasti. "Pouličné boje pokračujú," napísal na sociálnej sieti Telegram a dodal, že ukrajinské sily "budú o Severodoneck bojovať až do konca".
09:00 Británia pošle Ukrajine raketomety s dlhším dosahom
Británia dá Ukrajine raketové systémy, ktoré dokážu zasiahnuť cieľ vzdialený 80 kilometrov, oznámilo britské ministerstvo obrany. Informovala o tom CNN. Spojené kráľovstvo pošle Ukrajine raketové systémy, aby sa mohla brániť proti Rusku, uviedol v stredu britský minister obrany Ben Wallace.
"Británia stojí pri Ukrajine a prevzala vedúcu úlohu pri zásobovaní jej hrdinských vojakov dôležitými zbraňami, ktoré potrebujú na obranu svojej krajiny, " uviedol Wallace. Spojené kráľovstvo plánuje Ukrajine poslať raketomety M270, ktoré sú schopné zasiahnuť cieľ vzdialený až 80 kilometrov, čo podľa britského ministerstva zahraničných vecí pomôže zlepšiť schopnosti ukrajinských síl.
08:52 Maďarské veto pre sankčný balík EÚ
Maďarsko mieni opäť vetovať šiesty balík sankcií Európskej únie voči Rusku, na ktorom sa členské krajiny Únie dohodli na bruselskom samite v pondelok a ktorý má byť kompletizovaný vo štvrtok. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na internetové vydanie týždenníka Heti Világgazdaság, podľa ktorého Maďarsko teraz namieta proti zaradeniu patriarchu Kirilla na sankčný zoznam.
Týždenník pripomína, že Maďarsko v rámci uvedeného balíčka po vznesení námietok dostalo výnimku z embarga na dovoz ruskej ropy. Podľa mediálnych informácií je terajším dôvodom vetovania zaradenie najvyššieho predstaviteľa ruskej pravoslávnej cirkvi a blízkeho spojenca prezidenta Vladimira Putina patriarchu Kirilla na zoznam Rusov, ktorým chce Európska únia zamraziť majetok a zakázať vstup na svoje územie, píše Heti Világgazdaság.
Vláda premiéra Viktora Orbána už dávnejšie avizovala, že s takýmto krokom nesúhlasí, avšak v uplynulých dňoch sa v súvislosti s bruselským summitom o tom nehovorilo.
08:49 Forbes označil Poľsko za lídra v pomoci Ukrajine, v prvej desiatke je aj Slovensko
Poľsko je na prvom mieste v hodnotení krajín poskytujúcich najväčšiu pomoc Ukrajine. Medzi jej desiatimi najväčšími podporovateľmi je aj Slovensko, informovalo poľské vydanie časopisu Forbes. Správu priniesla tlačová agentúra PAP.
Magazín Forbes analyzoval aktivity mnohých krajín na základe 11 kritérií a vytvoril index ukazujúci, ktoré štáty sa najviac zapájajú do pomoci Ukrajine napadnutej Ruskom. Najvyšší možný počet bodov bol 100, pričom štáty, ktoré dostali viac než 40 bodov, boli označené za priateľské voči Ukrajine. Poľsko sa s 97 bodmi umiestnilo na prvom mieste, po ňom nasledovali na druhom mieste USA s 96 bodmi a Estónsko ako tretie s 95 bodmi. Medzi desiatimi najviac pomáhajúcimi krajinami boli aj Lotyšsko (94 bodov), Kanada (88), Litva (88), Británia (88), Slovensko (82), Česko (81) a Portugalsko (78).
07:08 Ruskí vojaci mučia obyvateľov okupovaného Chersonu, svedčia obete
Britská stanica BBC News zhromaždila viaceré svedectvá obyvateľov juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, ktorí hovoria o tom, že ich príslušníci ruských okupačných síl bili a mučili. Ruské invázne sily ovládli metropolu oblasti Cherson už krátko po začiatku invázie.
BBC zdôrazňuje, že ide o svedectvá z prvej ruky. Jedno z nich poskytol Olexandr Guz, miestny poslanec v obci Bilozerka v Chersoneskej oblasti. Ten hovoril o tom, ako ho ruskí vojaci zbili a spôsobili mu vážne podliatiny, dali mu na hlavu vrece a vyhrážali sa mu, že príde o obličky.
Novinár nezávislého regionálneho periodika Oleh Baturin uvádza, že ho ruskí okupanti uniesli a vyše týždňa väznili. Bili ho pritom po chrbte, nohách a trupe pažbami zbraní a zlomili mu štyri rebrá. Okrem toho počul, ako Rusi mučia aj ďalších ľudí a bol svedkom zinscenovanej falošnej popravy mladého muža.
Reportéri BBC hovorili aj s lekárom z nemocnice v Chersone, ktorý uvádzal, že na telách pacientov objavil stopy po zásahu elektrickým prúdom, po zväzovaní rúk a škrtení, a tiež popáleniny na rukách a chodidlách.
05:57 Írski senátori označili ruskú inváziu za "akt genocídy"
Horná komora parlamentu Írskej republiky v stredu schválila vyhlásenie, ktoré označuje "nelegálnu" ruskú inváziu na Ukrajinu za "akt genocídy". Oznámil to v stredu večer na Twitteri predseda írskeho Senátu Mark Daly.
Šesťdesiatčlenný Seanad Éireann prijal príslušnú rezolúciu jednomyseľne.
Vyhlásenie, ktorého text bol zverejnený na stránke írskeho parlamentu, podporuje právo nezávislej a suverénnej Ukrajiny slobodne si vybrať, do akých politických a vojenských zoskupení chce patriť.
Vojaci Ruskej federácie sa podľa írskych senátorov dopúšťajú aj "barbarských činov vraždenia, znásilňovania a znesväcovania mŕtvol". Putin sa pritom snaží počínanie svojich vojakov ospravedlniť alebo zatajiť prostredníctvom šírenia propagandy a lží.
— Senator Mark Daly (@SenatorMarkDaly) June 1, 2022
03:29 Rusi zaútočili raketami na trať pri Ľvove; kľúčový tunel nezasiahli
Ruské rakety zasiahli v stredu železničnú trať v západoukrajinskej Ľvovskej oblasti, pričom utrpeli zranenia piati ľudia. Strely dopadli neďaleko kľúčového železničného tunela v Karpatoch, ktorý však údajne poškodený nebol.
Prvé správy hovorili o tom, že rakety zasiahli aj dôležitý železničný tunel Beskydskyj na trati Ľvov-Stryj-Čop. Ide o jeden z najdlhších tunelov na Ukrajine vedúci popod Volovecké sedlo; nachádza sa na pomedzí Ľvovskej a Zakarpatskej oblasti, ktorá hraničí so Slovenskom.
Podľa ukrajinských štátnych železníc však nedošlo k zásahu samotného tunela, a rozsah vzniknutých škôd sa ešte skúma.
"Preverujeme rozsah škôd na infraštruktúre. K obetiam z radov pracovníkov železníc nedošlo. Tri osobné vlaky nabrali meškania. Sú v bezpečí, rovnako ako cestujúci," uviedol riaditeľ železníc Olexandr Kamyšin.
STREDA
22:31 Ukrajina a Poľsko podpísali osem memoránd o vzájomnej spolupráci
Predstavitelia Ukrajiny a Poľska podpísali v stredu osem memoránd o vzájomnej spolupráci týkajúcej sa viacerých oblastí, ako napríklad cezhraničnej spolupráce či pomoci pri obnove Ukrajiny. Oznámili to v stredu v Kyjeve ukrajinský premiér Denys Šmyhal a poľský Mateusz Morawiecki po rokovaní oboch vlád.
Morawiecki uviedol, že podpísanie týchto memoránd by mohlo viesť "novej zmluve" o partnerstve medzi Poľskom a Ukrajinou. Tieto dokumenty sú podľa neho "predbežnou fázou úplne inej spolupráce... takej, akú Ukrajina ešte nemala so žiadnou inou krajinou".
Ukrajinský premiér spresnil, že podpísané memorandá sa týkajú spolupráce v oblasti energetiky, obrany, cezhraničných a colných otázok, ekológie, regionálnej politiky a tiež o pomoci pri obnove Ukrajiny. "Myslím si, že Rusko je čoraz viac vydesené zo vzťahov medzi Poľskom a Ukrajinou," povedal zase Morawiecki.
18:46 Blinken: Ukrajina sľúbila, že našimi raketami nezaútočí na ruské územie
Ukrajina dala Spojeným štátom záruku, že nové americké raketové systémy nepoužije na útoky na ciele na území Ruska. V stredu to oznámil americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na tlačovej konferencii so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom.
Washington v utorok oznámil, že Ukrajine dodá moderné raketové systémy vrátane salvových raketometov HIMARS, ktoré dokážu súčasne vypáliť viacero navádzaných rakiet. "Ukrajinci nám dali záruky, že tieto systémy nepoužijú proti cieľom na ruskom území," uviedol Blinken. Podľa neho existuje medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi, ako aj ďalšími spojencami, silné puto dôvery.
USA sa domnievajú, že vojna na Ukrajine bude trvať niekoľko mesiacov, pokračoval Blinken. Tento konflikt by sa mohol skončiť „aj hneď zajtra, ak by sa Rusko rozhodlo ukončiť svoju agresiu“, no v súčasnosti tomu nič nenasvedčuje.
17:30 Lavrov: USA riskujú, že do vojny na Ukrajine pribudne tretí štát
Spojené štáty dodávkou moderných raketových systémov na Ukrajinu riskujú, že sa vojna rozšíri a že do nej bude vtiahnutý aj "tretí štát". Uviedol to v stredu šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov počas pracovnej návštevy v Saudskej Arábii.
Spojené štáty v utorok oznámili, že Ukrajine dodajú moderné raketové systémy, ktoré by mali zmeniť priebeh bojov na východe Ukrajiny. Tieto raketové systémy dokážu zasahovať nepriateľské ciele až do vzdialenosti 80 kilometrov, píše Sky News.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uistil Washington, že rakety poslané Ukrajine zo Spojených štátov nebudú použité na útoky na územie Ruskej federácie.
16:14 Peskov: USA dodávkami ťažkých zbraní na Ukrajinu prilievajú olej do ohňa
Západné krajiny, predovšetkým Spojené štáty, zvyšujú dodávkami ťažkých zbraní na Ukrajinu napätie s Ruskom. Uviedol to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov po tom, ako USA a Nemecko oznámili, že Ukrajine dodajú ďalšie ťažké zbrane vrátane moderných raketových systémov. Správu publikovala agentúra DPA.
"Sme presvedčení, že USA úmyselne a usilovne prilievajú olej do ohňa," povedal Peskov. Dodal, že Washington udáva, akým smerom sa boje v rusko-ukrajinskom konflikte budú uberať. Peskov súčasne uviedol, že Rusko neverí uisteniam zo strany Spojených štátov a Ukrajiny o tom, že tieto moderné raketové systémy bude Kyjev používať výhradne na obranné účely. Dodal, že ruská armáda to považuje za priamu hrozbu a podnikne náležité kroky.
15:59 Poľsko pomôže pri vývoze ukrajinského obilia
Poľsko poslúži ako ekonomické centrum pre Ukrajinu a pomôže jej vyvážať obilie a iné produkty, zatiaľ čo Rusko blokuje ukrajinské exportné trasy. Poľský premiér Mateusz Morawiecki to povedal počas návštevy mesta Boroďanka pri Kyjeve, kde inauguroval kontajnerové domy pre obyvateľov bez domova, ktoré financovalo Poľsko.
Krajina podľa jeho slov pracuje na rozšírení infraštruktúry a kapacity na uľahčenie vývozu miliónov ton ukrajinského obilia a iných poľnohospodárskych produktov. Poľsko na tento účel dostáva finančné prostriedky z Európskej únie, povedal Morawiecki. Zároveň zdôraznil, že krajiny severnej Afriky sa vo veľkej miere spoliehajú na ukrajinské obilie a bez neho by mohli čeliť problémom s nasýtením svojich obyvateľov.
15:51 Turecko podľa Erdogana stále nedostalo od Fínska a Švédska konkrétne návrhy
Turecko nedostalo "konkrétne návrhy" na rozptýlenie svojich obáv ohľadom vstupu Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. V stredu to na pôde parlamentu uviedol turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, informuje televízia Sky News.
Turecko chce podľa Erdogana vidieť "úprimný" prístup Švédska a Fínska k obavám Ankary. Dodal, že Turecko svoj názor nehodlá zmeniť, pokiaľ neuvidí konkrétne a záväzné kroky zo strany Štokholmu a Helsínk. Turecký líder tiež povedal, že námietka Turecka voči žiadosti Fínska a Švédska o vstup do NATO nebola "oportunizmom", ale skôr otázkou národnej bezpečnosti.
Recep Tayyip Erdogan. Foto: TASR/AP
14:11 Rusko robí opatrenia na oslabenie následkov zákazu predávať ropu do EÚ
Rusko podniká opatrenia na "minimalizovanie" následkov čiastočného embarga na ruskú ropu uvaleného krajinami Európskej únie, ktoré takto trestajú Rusko za jeho vojenskú operáciu na Ukrajine, vyhlásil v stredu Kremeľ. Informácie priniesla agentúra AFP.
"Sankcie budú mať negatívny účinok na Európu, na nás a celý globálny energetický trh," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Hovorca dodal, že prebieha "preorientovanie" a hľadanie náhradných možností predaja ruskej ropy, ktorú už nemožno predávať v Európe. "Sú to cieľavedomé, systematické kroky, ktoré nám umožnia minimalizovať negatívne dôsledky," oznámil Peskov.
13:06 Súd EÚ zamietol žalobu "Putinovho kuchára" za zaradenie na sankčný zoznam Únie
Všeobecný súd EÚ v stredu potvrdil platnosť reštriktívnych opatrení prijatých Radou Európskej únie voči ruskému podnikateľovi Jevgenijovi Viktorovičovi Prigožinovi v súvislosti so situáciou v Líbyi. Vzhľadom na závažné porušovanie ľudských práv v Líbyi Rada EÚ (členské štáty) prijala v októbri 2020 reštriktívne opatrenia voči Jevgenijovi Viktorovičovi Prigožinovi, ruskému podnikateľovi s úzkymi väzbami na žoldniersku skupinu Vagnerovcov, ktorá sa podieľa na vojenských operáciách v tomto severoafrickom štáte. Rozhodnutie bolo predĺžené do júla 2021.
Ruský podnikateľ a blízky spojenec Vladimira Putina, v médiách prezývaný aj ako "Putinov kuchár", je podozrivý z financovania žoldnierskej skupiny Vagnerovcov. Sankcie EÚ spočívajú v zmrazení finančných prostriedkov osôb, ktoré sa podieľajú na činoch ohrozujúcich mier, stabilitu alebo bezpečnosť v Líbyi, alebo ich podporujú.
12:36 Rusko dokončilo testovanie nadzvukovej strely Zirkón, čoskoro ňou vyzbrojí loď
Rusko dokončilo testovanie svojej hypersonickej riadenej strely Cirkon (Zirkón) a ešte pred koncom roka ňou plánuje vyzbrojiť novú fregatu ruskej Severnej flotily. Oznámil to v stredu veliteľ Severnej flotily Alexander Moisejev. Informuje o tom agentúra Reuters. Prvým plavidlom, ktoré bude vyzbrojené strelou Zirkón, sa stane fregata Admirál Golovko, uviedol Moisejev.
Veliteľ ruskej Severnej flotily zároveň pripomenul, že armáda Zirkón úspešne otestovala aj minulý týždeň. Tento test bol vykonaný z plavidla v Barentsovom mori a strela zasiahla cieľ vzdialený približne tisíc kilometrov, ktorý sa nachádzal v Bielom mori.
Ruský prezident Vladimir Putin označil strelu Zirkón za súčasť novej generácie bezkonkurenčných zbraňových systémov. Podľa vyhlásení ruskej armády je Zirkón schopný dosiahnuť až deväťnásobok rýchlosti zvuku a zasiahnuť námorné a pozemné ciele na vzdialenosť až tisíc kilometrov.
12:20 Rusi na juhu Ukrajiny ustupujú a vyhadzujú do vzduchu mosty, tvrdia Ukrajinci
Ruskí vojaci sa na juhu Ukrajiny dali na ústup a vyhadzujú do vzduchu mosty, aby zabránili prípadnému postupu ukrajinských síl. Na Telegrame to v stredu uviedol gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim.„Obávajú sa prielomu zo strany ukrajinských ozbrojených síl, ale my sa nebojíme a podporujeme našich vojakov,“ napísal Kim, ktorý bližšie nekonkretizoval, v ktorej lokalite nastal ústup ruských vojsk.
Mykolajivská oblasť sa nachádza vedľa Chersonskej, ktorú už týždne okupujú Rusi. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nočnom príhovore k národu vyhlásil, že ukrajinskí vojaci zaznamenali „určitý úspech v Chersonskom smere“.
12:06 Od začiatku ruskej invázie zahynulo na Ukrajine vyše 240 detí
Od začiatku ruskej vojenskej invázie zomrelo na Ukrajine najmenej 243 detí a ďalších 446 utrpelo zranenia. Oznámila to v stredu ukrajinská generálna prokuratúra, v deň, keď si v krajine pripomínajú Medzinárodný deň detí. Informovala o tom televízia CNN.
Generálna prokuratúra uviedla, že čísla ešte nie sú konečné, nakoľko nezahŕňajú zranené či zabité deti v lokalitách, kde prebiehajú "aktívne nepriateľské akcie", a na Rusmi okupovaných územiach.
11:40 Pápež František: Pšenicu nemožno používať ako vojnovú zbraň
Pápež František vyzval v stredu na odblokovanie vývozu pšenice z Ukrajiny a vyhlásil, že obilie sa nemôže používať ako "vojnová zbraň". Správu priniesla agentúra Reuters. "Blokovanie vývozu pšenice z Ukrajiny je veľmi znepokojujúce, pretože sú na nej závislé milióny ľudských životov, a to najmä v chudobnejších krajinách," uviedol František na generálnej audiencii na Námestí sv. Petra.
"Zo srdca žiadam, aby bolo vynaložené maximálne úsilie na vyriešenie tohto problému, aby bolo garantované všeobecné právo na výživu. Prosím, nepoužívajte pšenicu, základu potravinu, ako vojnovú zbraň," požiadal pápež.
Pápež František. Foto: TASR/AP
11:05 Slovensko daruje Ukrajine vojenský materiál v hodnote takmer 22 miliónov eur
Slovensko daruje Ukrajine vojenský materiál v hodnote 21,7 milióna eura. Vyplýva to z materiálov, ktoré vláda schválila na svojom stredajšom rokovaní. "V kontexte pretrvávajúcej masívnej nevyprovokovanej vojenskej invázie Ruskej federácie voči Ukrajine sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky schválila darovanie vojenského materiálu Ukrajine," píše sa v predložených materiáloch.
10:43 Berlín pošle na Ukrajinu moderné protilietadlové rakety a radarové systémy, potvrdil kancelár
Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu vyhlásil, že Berlín dodá Ukrajine moderné protilietadlové rakety a radarové systémy. Nemecko tak zintenzívni dodávky zbraní v čase, keď čelilo kritike za to, že nerobilo dosť pre pomoc Ukrajine.
Scholz povedal zákonodarcom, že vláda sa rozhodla poskytnúť Ukrajine rakety IRIS-T vyvinuté Nemeckom a spojencami NATO. Dodal, že Nemecko pošle na Ukrajinu i radarové systémy, ktoré pomôžu lokalizovať nepriateľské delostrelectvo.
Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
10:00 Denne prichádzame o 60 až 100 vojakov, vraví prezident Zelenskyj
Ukrajina stráca každý deň približne 60 až 100 vojakov. V rozhovore pre Newsmax to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Situácia na východe Ukrajiny je veľmi zložitá. Každý deň strácame 60 až 100 vojakov a približne 500 zranených v boji,“ povedal Zelenskyj.
09:51 Rusko: Dvoch zákonodarcov vylúčili zo strany za kritizovanie vojny na Ukrajine
Ruská komunistická strana v Prímorskom kraji na Ďalekom východe vylúčila dvoch tamojších zákonodarcov za vyzývanie na ukončenie vojny na Ukrajine. V stredu o tom informovala tlačová agentúra DPA.
Výzva dvoch zákonodarcov z Prímorského kraja, rozprestierajúceho sa okolo mesta Vladivostok, vyvolala veľký celosvetový záujem, pretože ukázala, že aj v ruských politických kruhoch existuje odpor proti vojne na Ukrajine.
"Títo zákonodarcovia svojou výzvou poškodili povesť našej strany, takže v našich radoch pre nich nie je miesto," uviedol šéf komunistickej frakcie v oblastnom parlamente Anatolij Dolgačov, ktorého v stredu citoval denník Kommersant.
09:46 Aktivita v ruskom priemysle v máji opäť vzrástla po troch mesiacoch poklesu
Aktivita v ruskom priemysle v máji opäť vzrástla po troch mesiacoch poklesu a cenové tlaky sa výrazne zmiernili. Západné sankcie však majú naďalej rozsiahly negatívny vplyv na dopyt zákazníkov.
Index nákupných manažérov (PMI) spoločnosti S&P Global pre ruský výrobný sektor v máji stúpol na 50,8 bodu zo 48,2 bodu v predchádzajúcom mesiaci. PMI sa dostal na 50-bodovú hranicu, ktorá oddeľuje pokles od expanzie, prvýkrát od januára.
09:40 Ukrajinskí utečenci už musia vo Varšave a v Krakove platiť za verejnú dopravu
Ukrajinskí utečenci už musia od stredy 1. júna v dvoch poľských najväčších mestách Varšava a Krakov platiť za verejnú dopravu. Informoval o tom portál verejnoprávnej poľskej televízie tvp.info.
Po tom, čo Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu a začalo vojnu, väčšina poľských miest umožnila utečencom, ktorí prišli do Poľska, využívať verejnú dopravu bezplatne. Teraz budú musieť platiť za cestovné lístky tak ako všetci ostatní, píše aj tlačová agentúra PAP.
Dobrovoľník pomáha mužovi opustiť byt v obytnej budove zničenej po nočnom ostreľovaní v meste Sloviansk. Foto: TASR/AP
8:41 Rusi ovládajú väčšinu mesta Severodoneck
Ruskí vojaci už majú pod kontrolou väčšinu východoukrajinského mesta Severodoneck, oznámil v stredu šéf vojenskej správy Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Odmietol však názory, že ukrajinskí vojaci v tejto oblasti budú obkľúčení.
"Sme navzájom v neustálom spojení," povedal Hajdaj. "Je tu možnosť manévrovania, takže armáda rozvážne udržiava obranu na pozíciách, ktoré má teraz obsadené. Mesto má v tejto fáze zničených 90 percent všetkých domov. Z nich 60 percent je takmer nemožné obnoviť. A všetka kritická infraštruktúra je úplne zničená," dodal.
Ak ruské invázne sily ovládnu Severodoneck, susedné mesto Lysyčansk bude jediným mestom v Luhanskej oblasti, ktorá zostane pod kontrolou Ukrajincov.
VIDEO Ruský útok zápalnou muníciou proti ukrajinským silám
08:15 Rusko privítalo rozhodnutie odložiť referendum o pripojení Južného Osetska
Rusko v utorok privítalo rozhodnutie gruzínskeho separatistického regiónu Južné Osetsko zatiaľ neusporiadať referendum o pripojení sa k Ruskej federácii. Takéto referendum "si vyžaduje dôkladnú analýzu a diskusie medzi stranami," uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová a dodala, že Južné Osetsko tento krok s Ruskom vopred nekonzultovalo.
Moskva už niekoľkokrát za uplynulých niekoľko týždňov vyjadrila váhavosť v súvislosti s uvedeným referendom s tým, že je zaneprázdnená svojou inváziou na Ukrajinu.
08:05 Ruské jadrové sily usporadúvajú severovýchodne od Moskvy vojenské cvičenie
Ruské jadrové sily sa účastnia na vojenskom cvičení v Ivanovskej oblasti, ktorá leží severovýchodne od Moskvy. Oznámilo to v stredu ruské ministerstvo obrany.
Na manévroch ruských jadrových síl precvičuje svoje schopnosti okolo 1000 ruských vojakov a je do nich zapojených aj 100 kusov vojenskej techniky vrátane medzikontinentálnych balistických rakiet Jars.
06:04 Biden avizoval ďalšiu dodávku raketových systémov a munície pre Ukrajinu
Americký prezident Joe Biden oznámil, že Spojené štáty dodajú Ukrajine ďalšie moderné raketové systémy a muníciu, aby v obrane pred ruskou inváziou dokázala "presnejšie zasiahnuť kľúčové ciele na bojisku". Šéf Bieleho domu to napísal v utorkovom komentári pre noviny The New York Times.
"Rýchlo sme pristúpili k tomu, aby sme Ukrajine poslali značné množstvo zbraní a munície, aby mohla bojovať na bojisku a byť v čo najsilnejšej pozícii pri rokovacom stole," uviedol Biden v príspevku. Poznamenal tiež, že cieľom USA je "demokratická, nezávislá, suverénna a prosperujúca Ukrajina", ktorá sa dokáže brániť proti ďalšej agresii, cituje ho stanice CNN.
Biden zdôraznil, že Washington nechce vojnu medzi NATO a Ruskom. "Pokiaľ nebudú napadnuté Spojené štáty alebo naši spojenci, nebudeme sa priamo angažovať v tomto konflikte - či už vyslaním amerických jednotiek do bojov na Ukrajinu alebo útokmi na ruské sily," povedal. Dodal, že USA Ukrajinu nepodporujú v tom, aby útočila mimo svojho územia.
03:30 Kanada pridala na sankčný zoznam aj údajnú Putinovu priateľku
Kanada v utorok ohlásila rozšírenie svojho sankčného zoznamu voči Rusku. Pridala naň údajnú priateľku ruského prezidenta Vladimira Putina, 21 ruských predstaviteľov a štyri finančné inštitúcie.
"Zameriavame sa na banky, oligarchov blízkych Putinovmu režimu, ako aj, neviem ako ju nazvať, jeho partnerku," povedala novinárom v Ottawe kanadská ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová. Podľa AFP tým myslela niekdajšiu gymnastku Alinu Kabajevová.
Tá má v Kanade, rovnako ako aj ďalší sankcionovaní jednotlivci, zmrazené aktíva a do tejto krajiny má tiež zakázaný vstup. Okrem nej bola na sankčný zoznam pridaná napríklad aj Ruská poľnohospodárska banka, banka Investtradebank a dve ruské správcovské investičné spoločnosti. Majú zakázané pôsobiť v krajine.
Kabajevová je podľa EÚ šéfkou predstavenstva ruského mediálneho holdingu NMG, ktorý vlastní významné podiely v takmer všetkých veľkých ruských štátnych médiách. Médiá o nej ako o Putinovej priateľke začali informovať už v roku 2008, pričom šéf Kremľa vtedy tieto správy poprel.
Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
00:52 Zelenskyj ocenil úspechy ukrajinských síl v Charkovskej i Chersonskej oblasti
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer vo svojom pravidelnom videopríhovore povedal, že ukrajinské sily zaznamenali úspechy v niektorých častiach Charkovskej oblasti na východe, ako aj v Záporožskej oblasti na juhu krajiny. "Určité úspechy" dosiahli podľa jeho slov aj v ruskými silami okupovanej Chersonskej oblasti.
Zelenskyj poznamenal, že ukrajinské jednotky napriek prevahe ruskej armády čo sa týka technického vybavenia a počtu vojakov preukazujú odvahu a zostávajú "pánmi situácie". "Chceme, aby boli oslobodení všetci naši ľudia. Musí sa to však uskutočniť s opatrnosťou," uviedol.
Minister financií Igor Matovič predloží na stredajšie rokovanie vlády v jednom materiáli návrh na desaťpercentné zvýšenie platov v školstve spoločne s návrhom na zdanenie hazardu, liehu, ruskej ropy a zvýšenie regulovaného odvodu. Informoval o tom po pondelkovom rokovaní s vedením Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV).
Avizovaný protest podľa predsedu OZPŠaV Pavla Ondeka zatiaľ neodvolávajú. „Zatiaľ nie je nič dohodnuté," podotkol. Ak by Matovičov návrh na zvýšenie platov prešiel s tým, že bude obsahovať požadované desaťpercentné navýšenie platov pre zamestnancov školstva od 1. júla, odborári budú žiadať tripartitnú dohodu.
„Peniaze tu sú, pokiaľ sa vláda dohodne, že ich chce do školstva dať," myslí si Ondek. Poukázal pritom na zvýšené príjmy štátu vzhľadom na infláciu a vyššie ceny. „Naša požiadavka bola 100 miliónov eur, ale pokiaľ štát rozhodne o ďalších veciach, čo sa týka daní, to je rozhodnutie odborníkov a politikov," poznamenal.
Gröhling: Matovič si z učiteľov robí rukojemníkov
Podľa ministra školstva Branislava Gröhlinga si Igor Matovič opäť robí z učiteľov rukojemníkov a z platov učiteľov robí divadlo, aby zakryl rozvrat verejných financií. Uviedol to na sociálnej sieti s tým, že podľa jeho slov by stačilo nerobiť unáhlené balíčky za 1,3 miliardy eur a už teraz mohli byť platy o desať percent zvýšené.
„Platy v školstve sa dajú bez problémov zvýšiť vďaka nadvýberu daní. Netreba na to pochybné dane z ropy či alkoholu, ktorých výnos nevie vôbec nikto predpovedať," uviedol minister školstva. Ako príklad uviedol, že Matovič avizoval, že daň z ropy prinesie 300 miliónov eur a jeho analytici hovoria o 25 miliónoch. „Čiže zvýšenie platov by bolo buď 16,6 percenta, alebo 1,4 percenta. Čo je teda značný rozdiel," povedal.
Pochybné a nesystémové
Podľa slov ministra školstva pre toto odkazovať školstvo na pochybné dane z alkoholu, tabaku či ropy je nezmysel. „Sám minister financií totiž nevie odhadnúť ich výnos. Predstavitelia školských odborov dnes jasne potvrdili, že ich informoval rezort financií, že už teraz máme v štátnom rozpočte nadpríjem okolo 370 miliónov eur. To postačuje na zvýšenie platov učiteľov," poznamenal Gröhling.
Šéf rezortu školstva považuje za nesystémové a nezodpovedné najprv minúť 1,3 miliardy eur na sociálne balíčky, a potom odkazovať školstvo na pochybné dane, „o ktorých vôbec nevieme, čo prinesú do štátneho rozpočtu."
Hlas-SD: Matovič sa neštíti vťahovať učiteľov do svojich politických hier
Podľa strany Hlas-SD sa Matovič neštíti vťahovať učiteľov do svojich odporných politických hier namiesto toho, aby im okamžite zvýšil platy. „Igor Matovič nie je bojovník proti mafii, ale obyčajný výpalník. Podmieňovanie zvýšenia platov učiteľov ich zapojením sa do boja proti (ministrovi hospodárstva, pozn. TASR) Richardovi Sulíkovi (SaS) je nielen neprijateľné, ale vyslovene odporné," povedal poslanec Národnej rady SR a generálny manažér Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok.
Ako dodal, nabudúce bude zrejme žiadať, aby lekári a sestry ako podmienku zvýšenia platov verejne požiadali o odchod ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO), v ktorom je podľa jeho slov Matovič takisto v spore.
Šéf Generálnej prokuratúry (GP) SR Maroš Žilinka podal protest proti všeobecne záväznému nariadeniu (VZN) obce Varín. Svojím podnetom z 30. mája navrhuje zrušiť názov Ulice Dr. Jozefa Tisu, argumentuje rozporom so zákonom pri určení názvu. TASR o tom informoval hovorca GP SR Dalibor Skladan.
"Obecné zastupiteľstvo obce Varín je povinné podaný protest prokurátora prerokovať v lehote najneskôr do 90 dní," dodal hovorca.
Poslancov obecného zastupiteľstva, ktorí nesúhlasili s premenovaním Ulice Dr. Jozefa Tisu, obvinila na konci roka 2021 Národná kriminálna agentúra (NAKA) z prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic uznesením zrušil na podklade podaných sťažností uznesenie o vznesení obvinenia.
Krok obecných poslancov kritizoval Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO), na premenovanie ulice vyzval zastupiteľstvo vo Varíne aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov.
Voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať 29. októbra. Ich termín v pondelok oficiálne vyhlásil predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina).
"Určujem rovnaký deň konania volieb na sobotu 29. októbra 2022," informoval Kollár na pondelkovej tlačovej konferencii. Rozhodnutie predsedu NR SR zverejnia v priebehu tohto týždňa. "Všetky technikálie o určení lehôt na určenie volebných obvodov a počtu poslancov v zastupiteľstvách, ako aj ďalšie lehoty budú uverejnené v tomto mojom rozhodnutí," dodal.
Kollár zopakoval, že na termíne volieb v dušičkovom období sa dohodli v koalícii. Pôvodne sa totiž hovorilo o skoršom termíne volieb. Veľa ľudí podľa šéfa NR SR cestuje ďaleko na miesto svojho trvalého pobytu a je možné, že dva víkendy po sebe by necestovali. Koalícia si od tohto termínu sľubuje vyššiu účasť vo voľbách.
Predseda parlamentu tiež hovorí, že spojením volieb sa šetria financie. "Teraz uvidíme, ako to dopadne," odpovedal na otázku, či by sa do budúcna mohli voľby rozdeliť.
Voliči si budú na jeseň vo svojich samosprávach vyberať primátora mesta, respektíve starostu obce a tiež poslancov mestských, respektíve obecných zastupiteľstiev. V prípade Bratislavy a Košíc budú vyberať aj starostov mestských častí a poslancov miestnych zastupiteľstiev. Zároveň budú Slováci voliť predsedov samosprávnych krajov a poslancov krajských zastupiteľstiev.
Vo víkendových diskusiách nezaznel jediný argument vyvracujúci moje tvrdenia, že Sulík spôsobil škodu zhruba 2,3 miliardy eur, hovorí poslanec Gyimesi.
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) podviedol premiéra, podviedol Slovnaft a v konečnom dôsledku poškodil všetkých občanov Slovenskej republiky, uviedol na sociálnej sieti poslanec György Gyimesi (OĽaNO).
„A nič na tom nezmenili ani víkendové diskusie, v ktorých nezaznel ani jeden jediný argument vyvracajúci moje tvrdenia, že týmto postojom spôsobil škodu zhruba 2,3 miliardy eur, ktorú pocítia občania na čerpacích staniciach v podobe ceny pohonných hmôt alebo v podobe ich nedostatku,“ dodal.
„Keď som sa vyjadril, že Richard Sulík je lenivým ministrom, myslel som na to, že jeho zhruba 15 až 20 návštev Dubaja počas jeho ministrovania priniesli Slovensku efekt v podobe návštevy Geissenovcov. Ak by aspoň toľko času venoval ropnému embargu, dnes by sme veselo aspoň tri roky tankovali za ,naše’ ceny alebo mali dostatok zdrojov na kompenzáciu nárastu cien,“ napísal Gyimesi.
Podľa neho Sulík situáciu podcenil, preto budeme všetci „len slintať pri pohľade na maďarské ceny“ pohonných hmôt a „tešiť“ sa z toho, že sme v Únii pápežskejší ako pápež. „Rozumej masochisti, ktorí predajú záujem vlastných občanov za potľapkanie po pleci na summite EÚ,“ uviedol poslanec OĽaNO.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) v piatok 3. júna v reakcii na výzvu Gyimesiho, aby Sulík odstúpil z postu ministra hospodárstva, poslancovi OĽaNO odporučil, aby sa v prípade akýchkoľvek nezrovnalostí najskôr rozprával s ministrom a až potom s médiami.
„Pri rokovaniach na úrovní lídrov nadväzuje predseda vlády na rokovania rezortných ministrov, v tomto prípade ministerstva hospodárstva. A dorokuje veci, ktoré ostali na úrovni rezortných ministrov otvorené," uviedol v stanovisku premiér s tým, že každý rezort má konať tak, aby to bolo vždy v záujme Slovenskej republiky. Heger povedal, že nateraz nemá vedomosť, že by konali v neprospech našich záujmov.
Ministerstvo zdravotníctva pozastavilo platnosť kontroverzného usmernenia, ktoré umožňovalo zmenu pohlavia bez chirurgického zákroku. Jeho platnosť sa má obnoviť uverejnením štandardných postupov pri diagnóze transsexualizmu, ktoré doteraz chýbali. Vyplýva to z vestníka zverejnenom na webe MZ SR.
“Pozastavenie platnosti a účinnosti uvedeného odborného usmernenia sa vykonáva z dôvodu zadefinovania štandardných postupov správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti osobe s diagnózou F 64.0 v súlade s ustanovením o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,“ vysvetlilo ministerstvo. Dodalo, že uverejnením štandardného postupu pre diagnostickú jednotku F 64.0 transsexualizmus sa jeho platnosť obnoví.
Usmernenie vyvolalo silnú vlnu odporu. Postavilo sa proti nemu viacero poslancov z hnutia OĽaNO ako aj zo strany Sme rodina. Usmernenie kritizovala aj časť odbornej obce. Psychiater Peter Šomšák, bývalý šéf odboru duševného zdravia na ministerstve zdravotníctva, tvrdí, že stanovuje príliš liberálny diagnostický postup a len legalizuje súčasnú svojvoľnosť psychiatrov na Slovensku. Podľa Antona Chromíka zas bolo v rozpore s platnou legislatívou.
Hlavným problémom usmernenia je, že prináša možnosť zmeny pohlavia bez akéhokoľvek chirurgického zákroku. Jeho dôsledkom by tak mohlo byť napríklad aj to, že by osoby úradne označené ako muži otehotneli a porodili.
Pripomeňme, že pokyn na pozastavenie účinnosti daného usmernenia vydal minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský už 11. mája.
Vo veku 70 rokov zomrel bývalý a zakladajúci člen americkej rockovej skupiny Bon Jovi, basgitarista Alec John Such. Informoval o tom v nedeľu časopis Rolling Stone. Skupina úmrtie hudobníka potvrdila na svojej webovej stránke, ale príčinu jeho smrti neuviedla.
"So zlomeným srdcom sme prijali správu o odchode nášho drahého priateľa Aleca Johna Sucha. Bol to originál a neoddeliteľná súčasť formovania kapely; prostredníctvom neho sme si k sebe našli cestu. Bude nám veľmi chýbať," uviedla skupina vo vyhlásení.
Such účinkoval na prvých piatich štúdiových albumoch skupiny – Bon Jovi (1984), 7800° Fahrenheit (1985), Slippery When Wet (1986), New Jersey (1988) a Keep the Faith (1992). Zo skupiny odišiel za dodnes nie celkom vyjasnených okolností v roku 1994.
Such bol napriek tomu v roku 2018 ako člen skupiny Bon Jovi, s ktorou prežil jej najvýraznejšie obdobie, uvedený do Rockandrollovej siene slávy.
"Keď mi Jon Bon Jovi pred mnohými rokmi zavolal a požiadal ma, aby som sa stal členom jeho kapely, čoskoro som si uvedomil, ako vážne to myslí a akú má víziu, ku ktorej nás chce priviesť. Som veľmi šťastný, že som mohol byť súčasťou tejto vízie," povedal vtedy Such vo svojej uvádzacej reči.
